J. S. Sattorovning umumiy tahriri ostida


TUPROQLARNI  OZIQ  ELEMENTLARI  BILAN


Download 17.02 Mb.
Pdf просмотр
bet50/53
Sana15.12.2019
Hajmi17.02 Mb.
1   ...   45   46   47   48   49   50   51   52   53

TUPROQLARNI  OZIQ  ELEMENTLARI  BILAN 

ТА MIN LAN GAN LI К  DARAJASI GA 

KO'RA  GURUHLASH

Agrokimyoviy  xaritanom alar  tuzish  u ch u n   b archa  tu p roqlar,  oziq 

elem entlari  bilan ta ’m inlanganlik darajasiga ko‘ra guruhlarga bo'linadi. 

Agrokimyoviy  xaritanom ada  har bir guruh  m a’lum  rang yoki  chiziqlar 

bilan 

i f od a l a n a d i .   M a s a l a n ,  



oltita  g u m h   u ch u n   quyidagi  ko'rinishdagi 

belgilar  qabul  qilingan:  1—nuqta;  2—p u n k tir  chiziq;  3—yotiq  chiziq;

4—tile  chiziq;  5—to 'g 'ri  katak; 

6—qiyshiq  katak.

Agrokimyoviy xizm at  ko‘rsatish  tarm o g ‘ida,  x aritanom ani  bo'yash 

u ch u n   h a r  bir  guruh  uch u n   alohida  rang  shkalasi  qabul  qilingan.



TUPROQLARNI  CHIRINDI  MIQDORI 

BO'YICIIA  GURUHLASH

T u p ro q lar,  chirindi  bilan  t a ’m inlanganlik  darajasiga  k o 'ra,  olti 

guruhga  b o 'lin ad i:  ju d a  past,  past,  o 'rta c h a ,  oshirilgan,  yuqori  va 

ju d a  yuqori  darajada ta ’m inlangan.  Agrokimyoviy x aritanom ada ushbu 

guru h lar  yagona  qabul  qilingan  uslubiyatga  k o 'ra,  och  sariq  rangdan 

to 'q   sariq  ranggacha  bo'yaladi.  C hirindi  m iqdorining  ortishiga  qarab 

ranglar  ham   to'qlashib  boradi  (103-jadval).

103-jadval

Tuproqlarni  chirindi  miqdori  bo‘yicha  guruhlash

Guruh

nomeri

Tk’minlan-

ganlik

darajasi

Chirindi 

miqdori,  %

Haritada belgilanadigan

Rangi

Chiziq shakli

1

J u d a   past



<0,4

O c h   sariq

N u q t a

393


103-jadvalring  davomi

2

Past



0,4-0 ,8

S a ri q


P u n k t i r

3

O ’rtacha



0,8-1 ,2

O c h   yashil

Yotiq  c h iz i q

4

O shirilgan



1,2-1 ,6

Yashil


lik  chiz iq

.



Yuqori

1 ,6-2,0


J i g a r   rang

To'g'ri  k ata k

6

J u d a   yuqori



> 2 , 0

To’q ji g a r  rang

Q iy shiq  kata k

T U P R O Q L A R N I   H A R A K AT C HA N  A Z O T   M I Q D O R I  

B O ‘Y I C H A   G U R U H L A S H

O ' s i m l i k l a r   o s o n   o ' z l a s h t i r a d i g a n   a z o t   m i q do r i   b o ' y i c h a   a g r o k i m ­

yoviy  x a r i t a n o m a   t u z i s h d a ,   t u p r o q d a g i   ni t r at   va  a m m o n i y   shakl i dagi  

a z o t n i n g   m i q d o r i   a n i q l a n a d i .

B u . s h a k l d a g j   a z o t n i n g   y u q o r i   h a r a k a t c h a n l i g i   h i s o b g a   o h n i b ,  

a gr o k i m y o v i y   t e k s h i r is h   ishlari  h a r   yili  t a k r o r l a n i b   t u n s h i   kerak.

T u p r o q   n a m u n a l a r i   a n a l i z   q i l i n g a c h ,   o l i n g a n   n a t i j a l a r   a sosi da,  

t u p r o q l a r ,   h a r a k a t c h a n   a z o t   bi l an   t a ’m i n l a n g a n l i k   d a r a j a s i g a   k o ‘ra

5.  t a   g u r u h g a   b o ' l i n a d i ;   j u d a , . p a s t ,   p a s t ,   o ' r t a c h a ,   y u q o r i   ; va  j u d a  

y u q o r i .

Az o t   m i q d o r i n i n g   or t i b   b o r is h i ga   q a r a b , - u s h b u   g u r u h l a r g a   tegishli 

k o n t u r l a r  sariq,  o c h   yashil,  h a y q r a n g ,   o c h   siyoh  r a n g y a  s i y o h   r angl arga 

b o ' y a l a d i   yoki   tigishli  bel gi l ar  bi l a n   i f o d a l a n a d i   ( 104-jadval).

104  jadval

Tuproqlarni  harakatchan  azot  miqdori  ho'yicha 

guriihiash

Guruh

nomeri

Ta’minlanganlik

darajasi

Mineral

azot


miqdori,

m g/kg

Xaritada belgilanadigan

Rangi


C h iz i q   shakli

1

J u d a   past



<20,0

Sariq


N u q t a

2

Past



2 0 ,1 -3 0 ,0

O c h   yashil

P u n k ti r

3

O 'r t a c h a



3 0 ,1 -5 0 ,0

H a v o   rang

,  Y otjq  ch iziq

4

Y uqori



5 0 ,1 -6 0 ,0 .

O c h   siyoh  rang

lik  ch iziq



5

J u d a   y u q o ri

.  .  >  MU)

S iy oh  rang

To'g'ri  katak

394


TUPROQLARNI  HARAKATCHAN  FO SFO R   M IQ D O R I 

B O ‘YICHA  GURUHLASH

M uayyan  tuproq tipi uchun  tavsiya etilgan  uslublardan biri bo 'y ich a 

fosfor m iqdori  aniqlangach,  barcha  tup ro q lar harakatchan  fosfor bilan 

ta ’m inlanganligiga  k o 'ra   5  ta  guruhga  b o 'lin a d i:  ju d a   p ast,  p ast, 

o 'rta c h a ,  yuqori,  ju d a   yuqori.  H ar  bir  guruh  uchun  alo h id a   rang 

b e lg ila n g a n   b o 'lib ,  x a rita n o m a n i  b o ‘v a s h d a   a n a   sh u   ra n g d a g i 

bo‘yoqlardan  foydalaniladi  ( 1 0 5 - jadval).



105-jadval

Tuproqlarni  harakatchan  fosfor  miqdori 

bo‘yicha  guruhlash

Guruh

nomeri

Ta’minlangan­

lik  darajasi

P  0

1   2 

5

miqdori,

mg/kg

Xaritada belgilanadigan

Rangi


C h i z i q   shakli

1

J u d a   past



< 1 5 , 0

O c h   yashil

N u q t a

2

Past



1 5 ,1 -3 0 ,0

Yashil


P u n k t i r

3

O 'r t a c h a



3 0 , 1 - 4 5 , 0

O c h   havo  rang

Y o tiq   c h i z i q

4

Y uqori



4 5 , 1 - 6 0 , 0

H a v o   rang

T i k c h i z i q

5

J u d a  y uqori



<6 0 ,0

Binafsha  rang

T o ' g 'r i   k a ta k

O datda,  fosfor  m iqdorining  ortib  borishiga  qarab  xaritano m alar 

och  yashildan  binafsha  ranggacha  b o ‘yaladi.

TUPRO QLA RN I  HARAKATCHAN  KALIY  M IQ D O R I 

B O ‘YICHA  GURUHLASH

T uproqlardagi  harakatchan  kaliy  m iqdori,  yuqorida  ko'rsatilgan 

u su llard an   biri  b o 'y ic h a   an iq lan ad i.  B arch a  tu p ro q la r  kaliy  bilan 

t a ’m inlanganligiga  ko‘ra  beshta  guruhga  b o'linadi:  juda  past,  past, 

o 'rta c h a ,  yuqori  va  ju d a   yuqori.  Kaliy  m iqdorining  ortib  borishiga 

qarab,  ushbu guruhlar xaritada och sariq va to ‘q jigar ranglar oralig‘idagi 

besh  xil  rang  bilan  belgilanadi.

T uproqlarning  harakatchan   kaliy  bilan  ta ’m inlanganlik  darajasini 

x aritano m ada  turji  shakldagi  chiziqlar  bilan  ham   ifodalash  m um kin 

(106-jadval).

395


Tuproqlarni harakatchan kaliy miqdori 

bo‘yicha  guruhlash

106-jadval

Guruh

Ta’minlangan­

K jO


miqdori,

mg/kg

Xaritada belgilanadigan

nomeri

lik  darajasi

Rangi


C h iziq   shakli

1

J u d a  past



<100,0

O c h   sariq

N u q t a

2

Past



100,1 - 2 0 0 , 0

S ariq


P u n k ti r

3

O 'r t a c h a



2 0 0 , 1 - 3 0 0 , 0

Z a r g ' a l d o q

Y o tiq   ch iziq

4

Yuqori



3 0 0 , 1 - 4 0 0 , 0

Jig ar  rang

T i k  ch iziq

5

J u d a   yuqori



>  400,0

T o ' q j i g a r   rang

T o ‘g ‘ri  kata k

T U PR O Q L A R N I  K ISL O T A L IL IK   DARAJASI 

B O 'Y IC H A   G U R U H L A S H

Tuproqlarni  kislotaliligi  potensiom etrik usulda aniqlangach,  barcha 

tu p ro q lar  kaliy  xlorid  eritm asining  pH  k o ‘rsatgichiga  k o 'ra,  o ltita 

guruhga  b o 'lin ad i:  jud a  kuchli  kislotali,  kuchli  kislotali,  o 'rta c h a  

kislotali,  kuchsiz  kislotali,  neytralga  yaqin  va  neytral.  X aritanom ada 

ushbu guruhlar yagona qabul  qilingan uslubiyatga k o 'ra tegishli  ranglar 

yoki  belgilar  bilan  belgilanadi  (107-jadval).

107-jadval

Tuproqlarni kislotalilik darajasi 

bo‘yicha  guruhlash

Guruh


nomeri

Kislotalilik

darajasi

pH

X aritada belgilanadigan



Rangi

C h iz i q   shakli

1

J u d a   kuchli



< 4 ,0

Q izil


N u q t a

2

K u c h li



4 , 1 - 4 , 5

Z a r g ‘a ld o q

P u n k t i r

3

0 ‘rtach a



4 , 6 - 5 , 0

S ariq


Y otiq  ch iziq

4

K u c h s iz



5 , 1 - 5 , 5

Yashil


T i k c h i z i q

5

N ey tralg a  yaqin



5 , 6 —6,0

H a v o   ran g

T o 'g 'r i   kata k

6

N e y tra l



6 , 1 - 7 , 0

K o 'k


Q iy shiq  k ata k

396


TU PRO QLA RN I  ISHQOR1YL1K 

D A K A J A S IU A  

K O ‘RA  GURUHLASH

Laboratoriya analizlari  natijasida,  tuproqlarning ishqoriyligi  aniqlan- 

gach,  tu p ro q la r  p H   k o ‘rsatkichiga  qarab  o ltita  g uru h g a  ajratiladi: 

neytralga  yaqin,  kuchsiz  ishqoriy,  ishqoriy,  o 'rta c h a   ishqoriy,  kuchli 

ishqoriy va ju d a   kuchli  ishqoriy.  X aritanom ada  ushbu g u ru h lar  ishqo- 

riylikning  ortib  borishiga  qarab,  pushti  rangdan  to 'q   k o 'k   ranggacha 

belgilanadi.  G u ruhlarn i  ranglardan  tashqari,  turli  belgilar  bilan  ham  

ifodalash  m um kin  ( 108-jadval).



108-jadva!

Tuproqlarni ishqoriylik darajasi bo'yicha  guruhlash

Guruh

nomeri

Kislotalilik  darajasi

pH

ko‘rsatkichi

Xaritada belgilanadigan

Rangi


C h i z i q   shakli

1

N e y tr a l g a   y aq in



7,0-7,5

Pushti


N u q t a

2

K u c h s iz   is h q o riy



7 ,6 -8,0

T o ' q   pushti

P u n k t i r

3

Is h q o r iy



8 ,1-8,5

H a v o   rang

Y o tiq   c h iz i q

4

O 'r t a c h a   is h q o riy



8 ,6 - 9 ,0

O c h   k o ' k

T i k  c h iz i q

5

K u c h li  is hqoriy



9 , 1 - 9 , 5

K o 'k


T o ' g 'r i   k a ta k

6

J u d a   k u c h l i   is h q o riy



9,5

T o ' q   k o ' k

Q iy sh iq   k a t a k

AGROKIMYOVIY  XARITANOMA  T U ZISH D A  

BAJARILADIGAN 

ISH LA R N IN G   TARTIBI  VA  TEXNIKASI

A lo h id a   o z iq   e l e m e n t l a r   m iq d o ri  b o 'y i c h a   a g ro k im y o v iy  

x aritanom alar  quyidagi  tartib d a  tuziladi.

D astlab,  k o'chirilgan  karta  nusxasiga  m a’lum  bir  oziq  elem enti 

(chirindi,  azot,  fosfor,  kaliy  va  h.k.)  bo'yicha  k o 'rsatk ichlarni  analiz 

natijalari yozilgan jurn ald an  olib ko'chiriladi.  Analiz natijalari xaritadagi 

elem en tar  uchastkaning  o 'rtasiga  oddiy  qora  qalam da  aniq  qilib  yozi- 

ladi.  S o'ngra,  agrokim yoviy  k o n tu r  qilib  birlashtiriladi.

Shundan  so 'ng  1—5  jadvallardagi  m a’lum otlarga  asoslanib,  turli 

m iqdorda  harakatchan  oziq  elem entlari  bo'lgan  yoki  kislotalilik  dara-

39 7


jasiga  ega bo'lgan   m aydonlar xaritan om ad a  tegishli  rang  yoki  belgilar 

bilan  belgilanadi.

Tekshirilgan  m aydon konturlarga bo'lin ib ,  kerakli  ranglarga bo'yal- 

gach,  xaritanom aning  nom i,.  m asshtabi  va  eksplikatsiyasi  yoziladi. 

X aritaning  yuqorigi.  chap  tom onida  viloyat,  tum an  va  xo'jalikning 

nom lari ko'rsatiladi.  Uning tagiga  esa xaritaning  masshtabi yozib qo'vi- 

ladi.  X aritaning  pastki  qism ida  eksplikatsiya  jadvali  joylashtiriladi  va 

agrokim yoviy  xaritanom ani  tuzgan  tashkilot  nom i  ham da  tuzilgan 

yili yozib q o ‘yiladi.  Eksplikatsiyada guruhlarning nom eri,  tuproqlarning 

oziq  elem entlari  bilan  ta'm in langan lik darajasi  va ularning  ifodalovchi 

rang  yoki chiziq  shakli,  oziq elem entning m iqdori  va guruhlar b o ‘yicha 

m aydonlarning  yuzasi  ko'rsatiladi.



D A LANING   T U P R O Q -A G R O K IM Y O V IY  

P A S P O R T I

Hozirgi  vaqt,  agrokim yoviy  xizm at  tarm o q lari  kcng  k o 'lam d a  

elektron  hisoblash  texnikalaridan  foydalanish  va  tuproqlarni  agroki­

myoviy  tekshirish  natijalarini  um um lashtirishning  yagona  sistemasini 

yaratishga  o ‘tm oqdalar.  Agrokimyoviy  tekshirish  ishlariga  elektron- 

hisoblash  m ash in a la rin in g   ta tb iq   q ilin ish i,  agrokim yoviy  x a rita- 

nom alardan  dalalarni  pasportlashga o 'tish n i taqozo qilm oqda.  Bunday 

hoi, agrokimyoviy ko'rsatkichlar to ‘g‘risidagi  m a’lum otlarni  m ashinalar 

yordam ida  ishlab chiqib, u lam i elektron-  hisoblash  m ashinasi xotirasida 

ja m la s h ,  s o ‘n g ra   u sh b u   m a ’lu m o tla r d a n   o ‘g ‘it  q o 'lla s h   rejasi, 

m ilioratsiya  ishlari,  loyiha-sm eta  hujjatlarini  tuzish  ham da  dalalarni 

kom pleks  agrokimyoviy  m adaniylashtirishda  ko‘p  m arotaba  foydala­

nishga  imkon  beradi.

T u p ro q —agrokimyoviy pasport—tuproqlar,  ularning granulom etrik 

tarkibi,  reaksiyasi,  chirindi,  m akro  va  m ikro  elem entlam ing  m iqdori 

va  boshqa  ko'rsatkichlar  haqida  m a ’lum ot  beradigan  hujjatdir.

Qishloq xo'jalik ekinlari ekilgan  maydon tuproqlarini  pasportlashda, 

xo'jalik  hududi  pasportlashtirilgan  konturlarga  bo'linadi.  Pasportlash- 

tirilgan  k o ntu r—tu p ro q —agrokim yoviy  ko'rsatkichlari  yaqin,  bir  xil 

relyefh  ekin  m aydonining  bir  qism idir.  Bunday  konturlar  bir  xil  ekin 

turi  yoki  shudgor  bilan  band  bo'lgan  m aydon  bo'lishi  kerak.  H ar  bir 

pasportlashtirilgan  k o n tu r  n o m erlan ib   chiqiladi  va  uning  pasporti 

tuziladi.  K onturlarning chegaralari ularning  nim a bilan band ekanligiga 

qarab,  turli  rangdagi  chiziqlar  bilan  belgilanadi.  M asalan,  shudgorlar-



qizil,  pichanzorlar—yashil, yaylovlar—jigar rang,  ko ‘p  yillik d araxtlar— 

ko'k rangli  chiziqlar bilan chegaralanadi.  Sug'oriladigan  m aydonlardagi 

kontur chegaralari ekin turlariga qarab, turli  rangdagi p u n k tir chiziqlar 

bilan  belgilanadi.

Pasport  tuzishda,  dala  ishlariga  tayyorgarlik,  tu p roqlarni  dalada 

tekshirish  va  laboratoriya  analizlari  xuddi  agrokim yoviy  xaritanom a 

tuzishdagi  kabi  bajariladi,  faqat  agrokim yoviy  x a ritan o m a   o 'rn ig a  

dalaning  tu p ro q —agrokim yoviy  pasporti  tuziladi.  D alalar  pasportini 

tuzishda,  yer  qurilishi  p la n t  va  tup ro q larn i  agrokim yoviy  tekshirish 

natijalari  yozilgan  jurnal  asosiy  hujjat  hisoblanadi.  Jurnalg a  xo'jalik 

to 'g 'risid a g i  m a ’lu m otlar  va  tu p ro q   analizinin g   natijalari  yoziladi. 

U shbu ju rn al  tuproqlarni  agrokimyoviy  tekshirish  natijalarini  elektron 

hisoblash  niashinasi  yordam ida  qayta  ishlashda  asosiy  hujjat  hisob­

lanadi.


Olingan natijalarni  E H M  da qayta ishlash uch un , jurnalning alohida 

grafalari  kodlanadi.  M asalan,  xo'jalik  tipi,  m ah kam a,  tu p ro q   zonasi 

va  viloyati  grafalari  ularning  yagona  qab u l  qilingan  kodlari  bilan 

to'ldiriladi.  A niqlangan  agrokim yoviy ko 'rsatk ich lar va ularni  aniqlash 

uslublari  ham   kodlar  bilan  belgilanadi.

T uproqlarni  agrokim yoviy  tekshirish  natijalari  yozilgan  jadvallar 

jurnalning  asosiy  qismi  hisoblanadi.  U ning  shakli  va  yozilishi,  agro­

kimyoviy  xaritanom a  va  dala  pasporti  tuzish  u c h u n   em as,  E H M   da 

qayta  ishlash  uchun  ham   qulay  bo'lishi  kerak.

Shuningdek,  ekin  m aydonini,  alm ashlab  ekish,  tu p ro q   eroziyasi, 

sho'rlanish  tiplari,  m exanik  tarkibini  ham   tegishli  kodlar  bilan  bel­

gilanadi.  K o'rsatkichlarni  kodlash  uch u n ,  M oskvada  1982-yilda  chop 

etilgan,  «М етод и чески е  у к а за н и я   по  агр о х и м и ч еск о м у   о б слу ­

ж и ван и ю   почв  сельско х озяй ствен н ы х   угодий»  kitobidan  foyda­

lanish  m um kin.

Dala  pasportining  shakli.  Pasport  3  qism dan  iborat:  adres,  tuproq 

agrokim yoviy  va  am aliy.  P asportning  adres  qism ida  viloyat,  tum an, 

xo'jalik  nom i,  b o 'lim   yoki  brigada  nom eri,  ekin  turi,  alm ashlab  ekish 

va  dala  nom eri,  uning  m aydoni  haqidagi  m a ’lu m otlar  yoziladi.

T u p ro q —agrokim yoviy  qism i  o 'z   ichiga,  tu p ro q la rn in g   xillari, 

granulom etrik  tarkibi,  eroziyasi,  oziq  elem entlar  m iqdori  va  boshqa 

m a’lum otlarni  oladi

Pasportning  am aliy  qism ida  o 'g 'it  qo'llash ,  m elioratsiya  ishlari. 

m adaniy  ekinlar  va  u larn in g   hosildorligi  to 'g 'risid a g i  m a’lum otlar 

yoritiladi.

399


____ v cu u in o su  

nam   tuziladi.  U

dala pasportidan,  m aydonlarning tuproq-agrokim yoviy tavsifiga barcha 

m a ’lum otlarning  alohida  qatorlarga  yozilishi  bilan  farq  qiladi.  M a ’lu- 

m otlarning  bunday  tartibda  yozilislii  m eliorativ  ishlar  loyiha  sm eta 

hujjatlari,  tuproqlarni  kompleks agrokimyoviy tekshirish  ishlari va o 'g 'it 

qo'llash  rejalarini  E H M   da  ishlab  chiqishda  qulaylik  yaratadi.

T U P R O Q L A R N I  AG RO K IM Y O V IY   T E K S H IR IS H  

M ATERIALLARIDAN  AM ALDA  F O Y D A L A N ISH

Tuproqlarni  agrokimyoviy  tekshirish  m ateriallari,  ekin  m aydon- 

larining joylanishi,  organik  va  m ineral  o ‘g ‘itlar  haqidagi  m a ’lum otlar 

va  boshqa  tashkiliy  xo'jalik  sharoitlari  asosida  xo ‘jalikda  o ‘g ‘it!ardan 

unum li  foydalanish  uchun  tavsiyalar  ishlab  chiqiladi.

M uayyan  tavsiyalar  tuzishda,  xo ‘jalikda  o ‘g ‘itlardan  foydalanish 

tajribasi  o ‘rganiladi  va  umumlashtiriladi. 

0 ‘g‘it  m e’yorini  belgilashda, 

xo'jalik hududidayoki yaqin atrofdagi tajriba stansiyalarida o'tkazilayotgan 

dala  tajrib alarin ing   m a ’lu m o tlarid an   foydalaniladi.  T u p ro q la rn in g  

agrokimyoviy  analiz  natijalari  esa  ana  shu  belgilangan  o ‘g‘it  m e’yorini 

tuproq  unumdorligiga  mos  holda  o ‘zgartirish  uchun  xizmat  qiladi.

O ziq  e le m e n tla m in g   h a ra k a tc h a n   shakillari  m iqdori  b o 'y ic h a  

tuzilgan agrokimyoviy xaritanom alar alohida  m aydonlar,  hatto ularning 

ayrim  qism lari  b o 'y ich a   m ineral  o 'g 'itla rn i  differensial  taqsim lash 

im konini  beradi,  y a’ni  oziq  elem entlari  bilan  past  darajada  ta ’m in- 

langan  m ay d o n la rd a ,  o ‘g ‘itlar  n isbatan  yuqori  m e ’y o rd a,  yuqori 

t a ’m inlangan  jo y lard a  esa,  kam roq  m e ’yorda  ishlatiladi.  N a tija d a  

o ‘g‘itlarning agrotexnik va  iqtisodiy samaradorligi ortadi, tuproqlarning 

agrokimyoviy xususiyatlari  yaxshilanadi,  o'sim liklarning oziq  elem ent- 

lariga  bo 'lg an  talabi  to 'liq   qondiriladi.

0 ‘zbekiston  Respublikasida,  hozirgi  kunda  sug'oriladigan  m ay­

donlarda  navbatdagi  tur agrokimyoviy tekshirish  ishlari o ‘tkazildi,  barcha 

xo'jaliklar  agrokim yoviy  xaritan o m alar  bilan  t a ’m in lan d i.  S hun ga 

q aram ay,  x o 'ja lik la r  o ‘g 'itla rd a n   ju d a   yo m on  fo y d ala n m o q d a lar, 

o'g'itlarning  m e’yori  oshgani  bilan  hosildorlik  ko‘tarilm ayapti.

Bunga olib  kelgan  ko'pgina sabablardan  ayrimlari  quyidagilar:  paxta 

yakka  hokim ligi,  organik  o 'g 'itlarn in g   kam  qoMlanishi;  g ‘o ‘za  ekilgan 

m aydon  tu proqlarida  chirindi  m iqdorining ju d a   ozligi,  tuproqlarning 

zichlanishga  moyilligi va ularning yuqori qismida qatqaloq  hosil  bo'lishi 

hollari.

400


G ‘o ‘z a-b ed a  alm ashlab  ekish va shudgorlashda  organik o ‘g ‘itlarni 

m untazam   ishlatish  tuproqlarning  ch irin d i  holati ni  sezilarli  darajada 

yaxshilash  im k o n in i  bergan  b o ‘lar  edi.  S h u n d ay   qilib,  tu p ro q   va 

agrokim yoviy tekshirish  natijalarini qishloq xo'jalik  ishlab chiqarishiga 

keng  tatbiq   etish,  o 'g 'itla rd a n   tuproq  va  agrokim yoviy  xaritanom alar 

asosida  foydalanish,  b ir  q a to r  salbiy  h o la tia rn i  b a rta ra f  qiladi  va 

sug'o riladigan   d eh qo nch iiik   sh aro itid a 

o 'g 'itla rd a n   y uqori,  ijobiy 

sam ara  olish  im konini  beradi.

0 ‘G ‘1TLARDAN  FOYDALANISH 

RE J  AS IN I  T U Z IS H

X o'jaliklarning  agronom lari,  har  yili,  agrokim yoviy  x aritanom alar 

va tupro qlarn i  oziq elem entlari  bilan  ta ’m inlanganlik  darajasiga  ko 'ra, 

belgilangan  o 'g 'it  m e’yorlari  asosida  o 'g 'itla rd a n   foydalanish  rejasini 

tuzadi.  Bu  rejada  h ar  qaysi  m ay d o n   b o 'y ic h a ,  b a rc h a   ekinlarga 

beriladigan  turli  shalddagi  o 'g 'itla rn in g   m iqdori,  ishlatish  m uddati  va 

usullari  aks  ettiriladi.

O 'g 'itla rd a n   foydalanish  rejasi,  har bir brigada  uchun  109-jadvalda 

keltirilgan  form a  b o'yich a,  alo h id a-aloh id a  tuziladi.

109-jadval

O 'g'itlardan foydalanish rejasi



_____ yil  u chun

__________ viloyati____________ t u m a n i

_________xo 'jalig i_____________ brigadasi

0 ‘g‘it solish me’yorsi, kg/ga

Kontur



Ekin

Hosil­

dorlik,

s/ga

Tuz

shak­

lidagi

o'g'it

kuzgi

sliudor

pay-

tida

tuproq

ekishdan


Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. ramazonov, S. Buriyev tuproqshunoslik va dehqonchilik
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r s it e t I s. A. Azimboyev dehqonchilik, tuproqshunoslik ya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> Ipakchilik va tutchilik o'krkuston
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> U sm o n norqulov, h a m id u L l a sheraliyev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> T. U. Usmonov, B. C. Mirzayev
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> A. Q. Qayimov, E. T. Berdiyev dendrologiya
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> M u o ‘K: 638. 21 (075) kbk 46. 92 I 70 a 90 Taqrizchilar
40%20Кишлок%20ва%20урмон%20хужалиги -> X. Q. Nomozov, sh. M. Turdimetov o'zbekiston tuproqlari va ularning


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   45   46   47   48   49   50   51   52   53


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling