K. A. Ciiolponov, S. N. Am inov anorganik kimyo


Download 12.94 Mb.
Pdf ko'rish
bet1/41
Sana21.12.2019
Hajmi12.94 Mb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   41
76134

'  ч

X.  TO‘XTAYEV,  R.  ARISTONBEKOV, 

К.  CHOLPONOV

ANORGANIK



0 ‘ZB EK IST0N   RESPUBLIKASI  OLIY  VA  Q ‘RTA 

MAXSIJS  1A  LIM  YAZIRLIGI



1I.R.T()‘XTAYEV,  R.ARISTANBEKOY, 

K.A.CIIOLPONOV,  S.N.AM INOV

ANORGANIK KIMYO

O'zbekiston  Respublikasi  01iy  va  o'rta  maxsus  t a ’lim  vazirligi 

tomonidan  5720500

  —   <*/■



armatsiya»  bakalavriut  tulabalari 

uchun  darslik  sifatida  tavsiya  etilgan

« N O S H IR »  

T o s h k e n t  —  2011


УДК:  547(075) 

Б БК  24.2я73



24.2

А67 


Anorganik  kimyo:  («I'armatsiya»  —  5720500-  bakalavriat

ta ’lim  yo'nalishi  uchun  darslik)  /   H.  R.  To'xtayev  (va  boshq.); 

O'zR  Oliy va o'rta  maxsus ta’lim vazirligi.  — Т.:  «Noshir»,  2011. — 

520-b.


I. To'xtayev,  H.  R.

ББК 24.2я73

T a q r i z c h i l a r :   A.G‘.  Maxsumov —  Tibbiyot Akadem iyasium umiy, 

bioorganik va biologik kimyo  kafedrasining professori,



O.A.Shabilolov  — Toshkent farmatsevtika institutining 

anorganik, analitik, fizik va kolloid kimyo kafedrasining 

professori,

A.S.Siddiqov — Toshkent kimyo-texnologiya instituti­

ning -fizik va kolloid kimyo  kafedrasining dotsenti.

M a/kur darslikda  I'armatscviika  instituti  talabalari  uchun anorganik 

kimyoning  na/ariy asoslari  bcrilgan.

lalabalaiga  qulay  bo'lishi  maqsadida  avval  kimyoning  qonunlari, 

rcaksiyalamiii}'. cnngi'likasi,  kvlii’i,  erilm alarto'g'risidagi ta ’limot,  atom 

va  molekula  lu/ilishi  hamda с Ini initial' kimyosi  yoritilib,  bu m a’lumotlar 

talabalarga o'qiladigan  m a’ru/alarga  mos kelishi,  mavzuga tegishli nazariy 

savollai  va  masalalann  miistaqil  ishlash  uchun  kerakli  nazariy  asoslar 

ham  keltirilgan.

Daislikdan  tibbiyot  oily  o'quv  yurtlarining  talabalari,  magistlar, 

aspirantlar va  tibbiyot  kollcjlarining iqtidorli o'quvchilari ham foydalanislilari 

mumkin.

______


ISHN47K  W l  

^ V l A I ^ O S H I R »   nashriyoti,  2011-y.



S O ‘Z BO SH I

U m u m iy   va  a n o rg a n ik   kim yo  b o ‘lajak  d o ris h u n o s la r  u c h u n  

I

ik

I



ii

  /.anu  Ian  h iso b la n ib   ,  keyingi  b o sq ic h la rd a  b o s h q a   kim yoviy 

hin  (im alitik,  fizik,  k o llo id ,  biologik,  farm atsev tik ,  to k sik o lo g ik  

kim yo va  bo sh q a)larn i o 'rg an ish d a  n a z a riy a so s h iso b lan ad i.  U sh b u  

daiNlikda  b o'lajak d o rish u n o slar u c h u n  an o rg an ik  kim y o d an   nazariy 

h ilim la r  k e ltirilg a n   b o 'lib ,  u la r  a so sid a   a m a liy   m a s h g ‘u lo tla r  

o 'lk ir/ish   u c h u n   m u h im   xulosalar  c h iq a rish   im k o n iy a ti  yuzaga 

k elad i 

D a rslik   la rm a ls c v tik a   in s titu tla r i  f a r m a ts iy a ,  s a n o a t 

larm alsiy asi,  b io tc x u o lo g iy a ,  ko sm ctsev tik a  va  k lin ik  farm atsiy a  

m uinxassislini  lalah alari  u c h u n   m oM jallangan  b o 'lib ,  a n o rg a n ik  

klm vo  lam   d a s tn ila i

ik

.*

i



  m os  keladi.  D arslik,  uni  y o z ish d a   ish tiro k  

iMH.au  m uallillm nliiK   u /o q   villardan  heri  an o rg a n ik   k im y o d a n   olib 

h o i^ a n   sol><и|l;ut  va  lairib a la m iin n   n atijasidir.

( )'/l> ekiston  U espuhhkasiiiinp,  « T a’lim   t o ‘g ‘risida»gi  q o n u n i 

va  «K adilai  tay y o ila sh   m illiy  dastui'i»dan  kelib  c h iq q a n   holda 

o 'i|iiv   si fat i n i  yangi  b o sq ic h g a   k o 'ta r is h d a   z a m o n a v iy   o 'q u v  

ad ah iy o tlari  / a r u r   b o 'la d i.  Bu  a d a b iy o tla r  a y n iq sa  ta la b a la rn in g  

mustac|il  hi I iin  olish jara y o n la rid a  ju d a  q o 'l  keladi.

l alab alarg a  y o rd am   berish  m a q sa d id a   h a r  b ir  m av z u g a   o id  

nazariy  h ilim la r  m u k a m m a lro q  b o 'lis h ig a   h a ra k a t q ilin d i.  B arch a 

m av /u la rn i  u ch   qism ga b o 'lib   k o 'rsa tish   m u m k in .  B irin ch i  qism da 

um um iy kim yoning nazariy asoslari yoritildi.  Bu b o 'lim g a  anorganik 

/   m o d d a la rn in g   sinflari  h a m   kiritilib   o k sid lar,  k islo tala r,  a so sla r va 

tuzlar to 'g 'risid a  h a m  m a ’lu m otlarb erilg an .  Ikkinchi qism  anorganik 

k im y o g a  teg ish li  b o 'lib ,  b u n d a   b io g e n   e le m e n tla r   to 'g 'r is id a  

m a ’lu m o tla r,  s o 'n g ra   m e ta lla rn in g   u m u m iy   xossalarig a  e ’tib o r 

berildi.  D a rslik n in g  u c h u n c h i  q ism id a   m e ta llm a sla rn in g   u m u m iy  

xossalari va m etallm aslarga tegishli biogen elem entlar tavsifi berilgan. 

H a r  b ir  m av zu g a  tegishli  b o 'lg a n   n a z a riy   savollar,  m a sa la la r  va 

testlarn i  h a m   k eltirish n i  lozim   deb   to p g a n   h o ld a   bu  ta la b a la rn in g



m ustaqil  t a ’lim   olish  ja ra y o n la rin i  sh a k lla n tirish d a   kerak  b o 'la d i 

deb  hisob lan d i.

B archa  m o d dalarning  xossalari  va ah am iy atin i  farm atsiya bilan 

uzviy b o g 'lan ish in i  o c h iq ro q  yoritishga  harak at  qilindi.  Im k o n iy at 

d a ra jasid a   k o 'p ro q   rasm iy  farm ako p ey ag a  m u ro jaat  qilin ib ,  u n g a  

kiritilgan an o rgan ik   m oddalarga asosiy e ’tib o r berildi.  Inson  hayoti 

va  o ziq la n ish i  u c h u n   m u h im   a h a m iy atg a   ega  b o 'lg a n   kim yoviy 

e le m e n tla r h a m d a   u larn in g  birik m alari  to 'g 'ris id a   k o 'p ro q  m a ’lu- 

m ot  keltirildi.

H ozirgi  p aytda  kim yo  fani  biologiya,  b io k im y o ,  tib b iy o t b ilan  

c h a m b a rc h a s  b o g 'lan g a n .  A na  shu  fanlar ch eg arasid a  yangi  fan  — 

b ioanorganik kim yo h am   paydo  bo'ldik i, bu fanda tirik o rg an izm d a 

k etay o lg an  ja ra y o n la rn in g   kim yosi  o 'rg a n ila d i.

D arslik da  b a ’zi  an o rg a n ik   m o d d a la rn in g   o lin ish id a   m ah a lliy  

x o m ash y o la r  zaxirasi  va  m an b a larig a   k o 'p ro q   e ’tib o r  b erilgan . 

M a m la k a tim iz d a   m avjud  kim yoviy  k o rx o n alar,  ilm iy  m u assasalar 

to 'g 'risid a  ham   m a ’lu m o tlarb erish n i lozim  deb topildi.  Shuningdek, 

kim yoviy tex n o lo giy a va  kim yo sa n o a tin in g   istiqbolli y o 'n a lish la ri 

h am   darslikda o 'z  aksini  to p gan .

T ibbiyotda va dorishunoslikda k o 'p  ishlatiladigan b a ’zi kim yoviy 

b irik m a larn in g  asosiy ftzik -kim y o viy   k o 'rsa tk ic h la ri  va xossalarini 

ham   y oritishni  z a ru r d e b   hisobladik.  D arslikda  keltirilgan  fizikaviy 

o 'lc h o v la r  q iy m a ti,  a ta m a la r  va  b elgilar  IY u P A K   tavsiyalariga 

m os  kelishi  e ’tib o rg a olind i.  -

B irinchi  m arta   hozirgi  z a m o n   u c h u n   eng  m u h im   h iso b lan g an  

n anotexnologiya elem en tlarid an   tu sh u n c h a  berishga h arak at qildik. 

D a rslik n in g   o x irid a   m a m la k a tim iz d a g i  kim yo  fani  va  sa n o a ti 

istiqbollari  to 'g 'ris id a   m a ’lu m o tla r  keltirilgan.  D a rslik d a   yuqori 

b o sq ic h la rd a   o 'q itila d ig a n   a n a litik ,  o rg an ik ,  fizik,  farm atsev tik, 

biologik va toksikologik  kim yo  fanlarini  o 'z la sh tirish   u c h u n  o 'z ig a  

xos z a m in   tayy orlan di  deb  o 'y lay m iz.  A yniqsa  k o 'p   to n n a li  ishlab 

c h iq a rila d ig a n   m o d d ala rn in g   bir  n e c h a  o lin ish  usullari  k o 'rsa tilib , 

u larn in g   ich id a  iqtisodiy sa m a ra liro q  u su llarg a e ’tib o r q aratild i.

D arslik yozilishida  in stitu td a  a n o rg a n ik  kim yo  b o 'y ic h a  o rtti- 

rilgan  k o 'p  yillik tajrib alarga  aso slan g an   h o ld a  va J a h o n   S o g 'liq n i 

saq lash   ta sh k ilo ti  Y ev ro pa  b o 'lim i  ish lab  e h iq q a n   lo y ih a   a so sid a



«luniliiMili'k,  ( i 1*1* talablariga  m os  keluvchi  o ‘quv  rejalari  c ’tiborga 

1»|||Ц|]|И

Mimllllliii  claislikiii  tay y o ila sh d a  q im m atli  m a s la h a tla r bergan 

loftliki'iit  (iimiut.NCVlika  m stituti  an o rg an ik ,  an alitik ,  fizik va  kolloid 

It I in v« •  kiilctliiisiniiif’  x o d im lari  p ro fesso r  O .A .S h o b ilo lo v ,  d o t- 

M'Mllin  I  M  M a m a lm u sa y ev ,  S .J.N a srid d in o v ,  O .S .  G a fu ro v a   va 

lHtnli(|iiliiipa  о 1/   m in n atd o rch ilik larin i bildiradilar.

t  Islihu daislik  lolin grafikasida  ilk m a rta  c h o p  etilganligi u c h u n  

kttim  liiliklaiciaii  xoli  b o 'lm a slig i  m u m k in ,  sh u n in g   u c h u n   m u a l- 

IHI


ih

  luv.siya  va  k o 'rsa tm a la rn i  m a m n u n iy a t b ila n   q a b u l q ilad ilar.

loshkenl  liiiinalsevlika  instituti anorganik,

>i i id 1111 к,  li/ik  va  kolloid  kimyo kafedrasining 

minliu,  knnyo  lanlan doktori,  professor,



( )’/lu-kis|i»iulii xi/nial  ko'i\atgan  Ian arbobi 

S.  N.  Aminov

5


ZAMONAVIY  MliAMMOLARNI  HAL ETISHDA 

KIMYO  FANINING  O  RNI

O 'z b e k isto n   R espublikasi  k im y o  sa n o a ti  keng  riv o jla n g a n  

m a m la k a tla r   q a to r id a n   o ‘r in   o lg a n .  A g a r  b iz d a   o z iq - o v q a t, 

to 'q im a c h ilik ,  te n   ishlab  c h iq a rish ,  kim yoviy  o 'g 'itla r ,  sin te tik  

y u v ish   v o s ita la r i,  n e f t,  m e ta llu r g iy a ,  g a z n i  q a y ta   i s h la s h  

s a n o a tla r in in g   b a rc h a s i  k im y o v iy   s a n o a t  b ila n   c h a m b a rc h a s  

bog ‘liqligini  h isobga olsak,  kim yoviy m o d d a la r ishlab  c h iq a rish  va 

ularn i  sa n o a t  m iq y o sid a  turli  so h alarg a  yetk azib  berish   q a n c h a lik  

m uhim ligini  his etish  m um kin. Yuqori dagilarga yana bir ju d a  m uhim  

so h ani q o ‘shish  m u m k in .  Bu so h a d o ri-d a rm o n la r va  u lar asosidagi 

yordam chi  m od dalarni ishlab chiqarish va san o at m aqsadlari u c h u n  

fo y d alanish d ir.

D o ri-d a rm o n la r  ishlab  c h iq a rish n i  z a m o n a v iy   ta la b la r  d a ra - 

ja sid a  tashkil  etish  va  am alg a o sh irish  u c h u n   kim yo fan in i  c h u q u r 

egallagan  yosh  m u tax assislar  kerak  b o 'la d i.  LJlar  k im yo  fani  va 

kim yoviy texn olo g iyani  z am o n av iy  tala b  d arajasida egallagan  b o ‘- 

lishlari  kerak.

Fan  va texnika taraqqiyoti  davrida kim yo sano ati  h a m d a   d o ri- 

d a rm o n la r ishlab  c h iq a rish   m u a m m o la ri  o 'z a ro   b ir-b irig a  b o g ‘liq 

b o 'lib ,  q u y id ag ilarn i  e ’tib o rg a  o lish   zarur:

—  yangi  o z iq -o v q a t m a h su lo tla ri  ishlab  c h iq a rish  va  u larn in g  

sam aradorlig in i oshirish.  Oxirgi  paytlarda  m am la k a tim iz d a  qishloq 

x o ‘ja lik   m a h s u lo tla rin i  q ay ta  ish lash g a  keng  k o ‘la m d a   e ’tib o r 

b e rilm o q d a .  Y angi  n ia h su lo tla r  ishlab  c h iq a rish d a   k o n se rv a n tla r, 

b o 'y o q   m o d d a la ri,  b iolo gik   faol  q o ‘sh im c h a la r,  m ik ro e le m e n tla r 

va  b o sh q a la r kerak b o 'la d i.  Ishlab c h iq a rila d ig a n   m a h su lo tla rn in g  

yang i,  te z k o r va  sa m arali  sifat  n a z o ra tin i  tash k il  etish   esa  y a n a d a  

m u h im   vazifa hiso b lanad i;

—  d o ri-d a rm o n la r ishlab ch iq arish d a yangi  kim yoviy m o d d ala r 

va  m ateriallardan foydalanish h am d a ularni  im koni b o rich a m ahalliy

6


x o m ash y o  zaxiralariga a lm a sh tirish .  D o ri-d a rm o n la r olish d a  keng 

k o 'lam d a  kim yoviy m od d alar ishlatiladi.  Bu kimyoviy  m oddalarning 

ich id a n  bezararlarini, yuqori sam aradorligini va m ahalliy  xom ashyo 

zaxiralari  b o rla rin i  izlab  to p ish   a m a liy  jih a td a n  ju d a   dolzarb.  Bu 

so h a d a  respublikam izning boy tabiiy va m in eral  m anbalari  e ’tiborga 

o lin sa ,  ish la r  k o ‘lam i  kengligi  va  zaru rligi  k o ‘rin a d i;

— yangi  d o riv o r m o d d a la r o lish n in g  tab iiy  m a n b a la rid a n   keng 

fo y d ala n ish .  0 ‘z b e k isto n n in g  ju d a   k a tta   h a y v o n o t  va  o ‘sim liklar 

tabiiy zaxirasiga ega ekanligi bu so h ad a d o rish un o slar va kim yogarlar 

hali  ju d a   k a tta   ish larn i  am a lg a   o sh irish i  k erak ligini  k o 'rsa ta d i. 

0 ‘sim lik  va  h a y v o n o t  d u n y o sid a n   b io fa o l  m o d d a la r ajratib   o lish, 

u la rd a n  yan g i sin te z la rn i  a m a lg a   o sh irish ,  tu rli  tark ib iy  qism larga 

ajratish ,  u larn in g   ic h id a n  sa m a rad o rla rin i  izlab  to p ish  va faolligini 

b ah o lash  k atta ah am iy atg a ega;

—  d o ri-d a rm o n la r ishlab ch iq arish  va  m ah alliy  kim yo sa n o ati- 

nin g  ja d a l  riv ojlanishi  to za   suv ish lab   c h iq a ris h ,  y er osti  boy likla- 

rid a n  t o ‘g ‘ri fo y d alan ish  va eng  m u h im i  ish latilg an   suvni  tozalash  

m u am m o larin i yuzaga keltiradi.  K im yo va farm atsevtika sanoatining 

kengayishi  b ila n   m ah a lliy   k ich ik   k o rx o n a la rn in g   soni  b o rg an   sari 

ortib b o rm o qd a.  Bu korxonalarning  h a r biri to za suvdan foydalanadi 

va  m a ’lu m   o qav a  suv  c h iq in d ila rin i  ish lab   c h iq a ra d i.  K o rx o n a la r 

c h iq in d i suvlarini to zalash  va iloji  b o ric h a  a y la n m a  su vd an fo y d a­

lanish   ju d a   m u h im   v a z ifala rd a n d ir.  K eyingi  p a y tla rd a   m eta lla r, 

b ro m ,  y o d ,  o ‘g itla r  o lish d a   y e r  osti  su v la rid a n   keng  fo y d ala n il- 

m o q d a.  S h u n in g   u c h u n   h a m   to z a   suv  ish lab   c h iq a rish   va  oq ava 

suv lard an o q ilo n a foydalanish sam arali y ech im g a ega bo'lishi  kerak 

b o 'lg a n  v a z ifala rd a n   biri  h iso b la n a d i;

—  yangi  tex n o lo g iy a la rn in g   u stiv o r  u su lla rid a n   fo y d alan ish . 

H ozirgi  p a y td a   k im yoviy  o ‘z g a rish la rn i  a m a lg a   o sh irish   u c h u n  

kim y o g a  yan gi  tex n o lo g iy alar  k irib   k e lm o q d a .  B ularga  kim yoviy 

reaksiy alam i  yuzag a  k eltirish n in g  yang i  u su lla ri,  n an o tex n o lo g iy a 

u su lla rid a n   fo y d ala n ib ,  h a y o tiy   z a ru r   m a h s u lo tla r  y a ra tish n in g  

u stiv o r u s u lla rin i ish lab c h iq ish   kiradi.  N a n o te x n o lo g iy a   u su lla ri­

d a n  fo y d alan ib  yaratilgan  m ate ria lla r o ‘z in in g  xossalari  bilan  o d a t­

dagi  k im yo viy   m o d d a la rd a n   keskin  farq   qilad i.  D o ri-d a rm o n la r

7


o lish d a   h am   z am o n av iy   u siilla id a n   lo y d a la n ib ,  s a m a ra li  d o ri 

vositalari  y a ra tiln w q d a   Itn  o 'r in d a   n a n o te x n o lo g iy a   u su lla rid a n  

foy dalanish  o 'z ig a   xos  yangi  ckologik  m u a m m o la rn i  h a m   yuzaga 

keltirishini  hisobga  o lm o q   kerak;

— 

ilm iy  trx iu k  va  ax b o ro t  te x n o lo g iy a la rid a n   u n u m li  fo y d a­



lanish.  K im yo  lani  juda  qiziqarli  fan  h iso b la n ib , ja m iy a t  h a y o tid a  

m u h im   o 'l iu   UHadi.  Bu  fan d a  y u zag a  k e la d ig a n   k a sh fiy o tla r 

jam iyalda  |iula  katta o'zgarishlam i  yuzaga keltirgan.  K im yo sohasida 

ishlayoigan  o lim la r  ilm iy  y an g ilik larn i,  n azariy alarn i  va  o lin g a n  

tajiiba  n aliialarini  b ir-b irlarig a   yetk azib   tu ra d ila r.  B u nin g  u c h u n  

k im yogarlar o rasid a   m a ’lum   fan  so h a sid a  a n ju m a n la r o 'tk a z ila d i. 

T u rli  lu m a n   kim yo viy  ju rn a lla rd a   ilm iy   m a q o la la r,  riso la la r, 

m a ’m /a la i ,  m on ograliyalar kim yoning turli sohalari  b o 'y ic h a  ch o p  

ctilaih  I nth  m am lakallardagi kim yogar o lim lar orasida o 'z a ro  ilm iy 

aloqalai  o 'm a lila tli,  m u n o z a ra la r  va  ilm iy   y o z ish m a la r  am alg a 

oshiriladi

O '/lv k is to iu la   kim yo fanining yangiliklarini  bayon  ctish  uchu n 

« O '/b c k isitu i  kim yo  jurnali»,  «T abiiy b irik m a la r  kim yosi»,  « 0 ‘z- 

bckision  lan lar akadcm iyasi  m a ’ruzalari»,  « F arm atscvtika ju rn ali» , 

«K im yo  va  lrx n o lo giy a«kab i  ilm iy  ju rn a lla r  c h o p   c tila d i.  Ayni 

paytda  kim yo  so h asid a  fu n d a m e n ta l  ilm iy   tek sh iru v   ishlari  q a to r 

institutlarda  olib  borilm oqda:  O 'zb ek isto n   m illiy universiteti  kimyo 

fa k u ltrti,  O  /ln 'k islo n   la n la r  akad em iy asi  u m u m iy   va  a n o rg a n ik  

kim yo  i 11s tiltili,  o 's im lik   m od d alari  kim yosi  va  b io o rg an ik   kim yo 

inst itut i  va  boshqalar.

I o shki’iil  larm atscv tik a  in stitu tin in g   a n o rg a n ik ,  a n a litik ,  fizik 

va  kolloid  kim yo  k afedrasida  h a m   u z o q   y illard an   beri  biofaol 

m o d d a la rn in g   k o o rd in a tsio n   b irik m a la ri  o lin ish i,  xossalari  va 

u lard an   dori  vositalari  yaratish   b o ‘y ich a   ilm iy  iz la n ish lar  am alg a 

o sh irilm o q d a .  D u n y o d a   b irin c h i  b o r  k o o rd in a tsio n   b irik m a lar 

sinfiga  m ansub  b o'lg an   lent m id  preparati  ishlab chiqilib,  tibbiyotda 

kam qon lik  kasalligini  davolashga tavsiya etilgan  va  sa n o atd a   ishlab 

c h iq a ris h   y o 'lg a   q o 'y ilg a n .  Bu  so h a d ag i  iz la n is h la r  o q ib a tid a  

a m a liy o tg a   kam   q o n lik d a ,  q a n d li  d ia b e t, 

yu rak  

q o n   to m irla ri 

kasalliklarida,  g e p a titd a   h a m d a  q ish lo q  x o 'jalig id a   ch o rv a va  qora


m o llar  m a h su ld o rlig in i  o sh irish   u c h u n   20  ga  yai|in  p ii'p a ia tla i 

tavsiya  etilgan .  B u n d a y   p re p a ra tla rd a n   k o a m id ,  li-iam id,  kiipur, 

p ira tsin   s a n o a td a   ishlab  c h iq a rild i,  k obalt  30,  fc io p u ,  konislin, 

kobalt  fitati  k abilar tib b iy o tg a  q o ‘llan ish ga ruxsat etilgan  I lo /m la  

biofaol  k o o rd in a tsio n   b irik m a la r  sin tezi  p rofessorial  O .A .S Im hl- 

lolov va A .N .Y u n u sx o ‘ja e v la r h a m d a  u larn in g  shogirdlari  to m o n i 

d an  davom   ettirilm o q da.

F arm atsev tik a in stitu tin in g  an o rg an ik ,  an alitik,  fizik va  kolloid 

kim yo  k afe d ra sid a   p ro fe sso r  S .N .  Am inov  rah b a rlig id a   m ah alliy  

x o m a sh y o la rd a n   d o ri  v o sita la ri y a ra tish ,  yangi  sirt-fa o l  m o d d a la r 

sintezi  va  s u rtm a   d o rila r  u c h u n   a so sla r  y a ra tish   u stid a   qiziqarli 

izla n ish lar olib b o rilm o q d a .  S .A m in o v  rah b a rlig id a  tab iiy  m in e ral 

s o rb e n tla r aso sid a  ich  su rilish in i  to 'x ta ta d ig a n  va so rb sio n   h a m d a  

fa rm a k a lo g ik  x o ssa la ri j ih a ti d a n   f a ra n g is to n d a   ish la b   c h iq a r ila -  

d ig a n   « S m e k ta » p r e p a r a tid a n   q o lis h m a y d ig a n   « N a v b a x tit»   d e b  

n o m la n g a n   m a h a lliy  d o ri  tu ri  ish lab  c h iq ild i.  S h u n in g d e k ,  te x n ik  

o ltin g u g u rtn i  to z la s h n in g   y a n g i  u s u li  q o ‘lla n ilib ,  tib b iy o td a  

is h la tila d ig a n   o ltin g u g u rt  s u b s ta n s iy a s i  va  k a p s u la s i  y a ra tild i.

T a lab a larn i  h a m   ilm iy  ishga q iziq tirish   h a m d a   ilm iy  ish b ila n  

sh u g ‘illan ish i  m u staq il  m a m la k a tim iz n in g   rivojlanishi  va  ilm iy  

sa lo h iy a tin in g  y u k sa lish id a   m u h im   o m illa rd a n  biri  b o ‘lib  h iso b la ­

n a d i.  S h u   tufayli  T o s h k e n t  farm atseftik a   in stitu tid a   ta la b a la rn in g  

ilm iy ish olib borishiga katta e ’tib o r beriladi.  Institutda Talabalarning 

ilm iy  ja m iy a ti  (T IJ )  ta sh k il  etilg an   b o ‘lib,  u  ta la b a la rn i  ilm iy 

ishga jalb etadi. T IJn in g  asosiy m aq sad i  iqtidorli  yoshlarni  qoMlash, 

u larn in g   ilm iy m a q o la la rin i  c h o p  e tish ,  y o sh la rn in g   b ilim i,  z a k o - 

vatin i  n a m o y o n   etish   u c h u n   sh a ro it  y a ra tib   b e rish ,  u larn i  ilm - 

fanga,  izlanish larga ja lb   qilish va q iz iq tirish d a n   ib oratdir.

9


I  QISM

UMUMIY  KIMYO

I-bob.  KIMYONING  ASOSIY  QONUNLARI.

KIMYONING TARIXI

Kim yo  fani  m o d d alarn i va u lar asosidagi  o ‘zgarish lam i  c h u q u r 

o 'rg an a d i.  K im yoning  m ustaqil fan sifatida o ‘ig an ilay otg anig a 200 

yildan ortiq  vaqt o ‘tdi.  Chymeia — so ‘zi  quyish,  tin d irish  m a ’nosini 

b e ra d i.  Bu  s o ‘z  q a d im g i  s h a rq   ta b ib la ri  —  fa rm a ts e v tla r in i 

o ‘sim Iiklar  a so sid a   dori  m o d d ala ri  tay y o rlash   ja ra y o n la rid a   al- 

k im yo garlar to m o n id a n   tilga o lin g an.

B o sh q a c h a   fikrlarga  k o ‘ra  ,  alk im y o   s o ‘z in in g   ild izi  «k h e m » 

yoki  «chem i»  b a lk i  «chima»  —  «qora  tuproq»  yoki  «дога  y u rt» 

m a ’n o sin i a n g la tg a n .  Q ad im g i  M isrd a   k im y o g arlar o ltin   o lad ig an  

u sta la r  deb   y u ritilg a n .U la rn i  ru d a la rd a n   turli  m e ta lla r  o ladigan 

seh rg arlar  d eb   a ta g a n la r.  Q a d im d a   k im y o g arlar  o ‘z  fao liy atlarin i 

y erb o y lik larini o ‘rganishga  (lo tin ch a hum us — yer)  bag‘ishlaganlar. 

S h u n in g   u c h u n   h a m   kim yo  yer  t o ‘g ‘risidagi  s a n ’at  d eb   q aralgan. 

K im y o g a r  esa  y e r d a n   tu rli  m e ta lla r   o la d ig a n   s a n ’a tk o r   d e b  

hisoblan gan.

In s o n la r  j u d a   q a d im d a n   o ltin ,  k u m u sh ,  m is ,  te m ir   kabi 

m etallarn i  ajratib   o lis h n i  bilganlar.  M usallas,  sirka,  d o ri-d a rm o n , 

teri  o sh lash ,  m a to la r n i  b o 'y a s h ,  b o ‘yoq!ar tay y o rlash ,  k u lo lch ilik  

aso sid a   k im y o   e le m e n tla r i  y o ta d i.  A m m o   n a z a riy   k im y o   a w a l 

grek  Filosoflari  a s a r la r id a ,  k e y in c h a lik   a ra b la r  a s a rla rid a   p ay d o  

b o ‘la boshladi. A ra b   olim lari  va kim yogarlari  am aliy kim yoni a n c h a  

b o y itd ilar.  J a b r ib n   X ay on,  a r-R a z iy ,  o ‘zbek o lim la ri  a l-F a ro b iy , 

B eru n iy,  a l- X o r a z m iy ,  ibn  S in o   b u tu n   d u n y o g a   ta n ilg a n   o lim la r 

h iso b la n a d i.  U la r   tu rli  m in e ra lla r,  kim y o viy  m o d d a la r,  o ‘s im - 

lik la r  aso sid ag i  t u r l i   a jra tm a la r  va  h a y v o n la r  m a h s u lo tin i  a jra ta  

b ilishgan va o ‘z a s a rla rid a  ana  sh u n d a y  m o d d ala r o lin ish in i bayon 

etg an lar.

10


IV  

a srd a n   X V I  a srn in g   o 'rta la rig a c h a   b o 'lg a n   d.ivi  iilkim yo 

davriga kiritiladi.  Bu d av rd a turli  m etallard an  oltiu  va  kumiisli  olish 

asosiy  m a q s a d   qilib   o lin g a n .  S im o b   va  o ltin g u g u it  liai  qniKlny 

m etalln i  olish g a asos b o 'la d i  deb  h iso b lan gan .

XVI  a s rd a n   b o sh la b   ya tro kim yo   —  davolash  kim yosi  pavdo 

b o 'ld i.  Y a tro k im y o   s o ‘zi  g re k c h a   iatro s  —  v ra c h ,  y a ’ni  slulikoi 

d e m a k d ir.  Y a tro k im y o n in g   a so sc h isi  n e m is   o lim i  T .l ’a ra s rls  

(1 4 9 3 — 1541)  e d i.  B a rc h a   h a y o tiy   ja r a y o n la r   k im y o   n u q iay i 

n a z a rid a n   tu s h u n tirila   b o sh la n d i.  T e m ir,  m is,  s im o b ,  m ish yak , 

q o 'r g 'o s h in ,  s u rm a   va  b o sh q a   e le m e n tla r  b irik m a la rin in g   dori 

sifa tid a g i  t a ’siri  o 'r g a n ild i.  P a rase ls  b irin c h i  m a rta   k a sallarn i 

davolashda n o o rg an ik  m o d d alarn i qo'llay bosliladi.  Bu shifokorlarda 

k im yo ga  b o s h q a c h a   q a ra sh g a   olib  keldi.  K im y o   a m a liy o tg a   keng 

q o 'llan ila b oshladi.

X V II  a srd a n   b o sh la b   k im y o d a   flogiston  (flo g isto n   —  g rek c h a  

y o n u v c h a n lik )  n a z ariy a si  h u k m   su rg an .  N e m is   o lim i  G .  S htal 

y o n is h ,  o k s id la n is h ,  q a y ta rilis h   —  ja r a y o n la r in i  tu s h u n tiris h  

u c h u n   b u   n a z a riy a n i  y a ra td i.  Bu  nazariy ag a  k o 'ra   m etall  y o n sa 

flogiston  ajra la d i,  s h u  tufayli o g 'irla sh a d i.  K o 'm ird a  flo giston  k o ‘p 

b o 'la d i  va  u z a n g   b ila n   q izd irilsa  u n i  m etallg a  a y la n tira d i.  A m m o  

key in ch alik  b u   n a z ariy a   n o to 'g 'ri  b o 'lib  c h iq d i.

S hved  farm atsevti  K .S heele  (1742— 1786  )  lim o n ,  o lm a ,  vino, 

sut va bosh qa  kislotalarni o ch d i.  U ning eng m u h im  kashfiyotlaridan 

biri  kislorod va a z o tn i  o ch g anlig idir.

X V III  b o sh la rid a  rus olim i  M .V .L o m o n o so v  m o d d a la r m assa- 

sin in g   k im y o v iy   ja r a y o n d a   o 'z g a rm a s lig in i  isb o tla b ,  flo g isto n  

n azariy asi  n o to 'g 'rilig in i  k o 'rsa td i.

N e m is   v rac h i  Y u .M a y e r  (18 1 4 — 1878)  va  ingliz  o lim i  J.Joul 

ish va  en erg iy an in g  ay lan ish  jara y o n la rin i tek sh ird ilar.  Yu.  M ayer- 

ning te rm o d in a m ik a n in g   I  q o n u n in i  ochganligi  o lam sh u m u l voqea 

b o 'ld i.  K e y in c h alik  fra n su z   o lim i  A .L av u aze  m etall  q izd irilg an d a 

havodagi  kislorod  bilan t a ’sirlan ishin i  isbotladi.  U  y o n ish ,  oksidi.i 

n ish   ja ra y o n la rin i  to 'g 'r i  ifo d alad i.  D .  D a lto n   o 'z   tajribalariga 

a so slan ib   a to m is tik   n a z ariy a n i  y a ra td i  va  b irik m a la rd a   kim yoviy 

e le m e n tla r q a n d a y   n isb a td a   b o 'lis h in i  to 'g 'r i  k o 'rsa td i.



F ra n su z   biologi  Lui  P aster (1 8 22 — 1895)  b ijg 'ish  ja ra y o n la ri- 

ning  sa m a rad o rlig in i  o s h ira d ig a n   u su llarn i  ishlab  c h iq ib ,  dori 

m o d d a la rn i  va  ja rro h lik   a sb o b la rin i  z a ra rsiz la n tirish   u su llarin i 

k o 'rsa tib   berdi.

1 8 6 9 -y ild a   D .I .M e n d e le y e v n in g   e le m e n t l a r   d a v riy   s is te -  

m a s in i  y a ra tg a n lig i  k im y o n in g   riv o jla n is h id a   k a tta   a h a m iy a tg a  

ega  b o ‘ldi.

N e m is bakteriologi  P .E rlix  kim yoviy tera p iy a n in g   ilm iy asos- 

larin i  ish lab   ch iq d i.  H ozirgi  k u n d a   tib b iy o tn i  k im y o n in g   yangi- 

liklarisiz  tassav u r  qilish  m u m k in   em as.  D av o la sh n in g   sam arasi, 

b e m o rla rn in g   tez  tuzalishi  d o ri  tu rla rig a,  d o rila r t o ‘g ‘risidagi  fan

—  fa rm atsiy a n in g   rivojiga b o g ‘liqdir.  K elajakda yangi va sa m arali 

kim yoviy  m o d d a la r ju d a   zaru r.  Bu  so h a d a   a n tim ik ro b ,  k uyganga 

qarshi,  sh a m o lla sh n in g  o ld in i  olish  u c h u n   q o n   t o ‘x tatu v c h i,  xavfli 

o ‘s m a la rg a   ( s a r a to n )   q a rs h i  q o ‘llash   m u m k in   b o 'lg a n   y a n g i 

kim yoviy m o d d a la r olish u stid a  ilm iy ish lar ja d a l  olib b o rilm o q d a .

K e y in c h alik   0 ‘rta  O siy o da  k im y o n in g   riv o jlan ish id a  o ‘zbek 

olim lari a k a d em ik ia r S .Y u.Y unusov,  O .S .S o d iq o v ,  M .N .N a b iy e v ,

H .U .U s m a n o v ,  K .S .A h m e d o v ,  M .A .A s q a ro v ,  A .S .S u lto n o v , 

N .A .P arp iy ev ,  B .M .B eglov,  S .T .T o ‘xtayev,  A .A .A kbarov,  T .A zi- 

zov,  M .F .O b id o v a ,  S .S h .R a sh id o v a ,  Z .S .  S alim o v ,  S.I.  Isk an - 

darov,  Y u .S .T o s h p o ‘latov va  b o sh q a la rn in g   x izm ati  k a tta   b o ‘ldi.

0 ‘zbekiston  fanlar A kadem iyasi u m u m iy  va an o rg an ik  kimyosi 

in stitu ti  k im yo  fani  b o ‘y ich a   yirik  ta d q iq o tla r  olib  b o rila y o tg a n  

fan  o ‘c h o q la rid a n   b irid ir.  Bu  d a rg o h d a   e le k tro k im y o ,  k ataliz, 

silik atla r,  siy ra k -y e r  e le m e n tla ri,  m in e ral  s o rb e n tla r  va  q a to r 

y o ‘n a lish la r b o ‘y ich a   a n o rg a n ik   kim yo  s o h a sid a   ilm iy  izla n ish lar 

olib boriladi.

T o sh k e n t  farm atsev tik a  in stitu tid a   h a m   u z o q   y illar  k o o rd i- 

natsio n   b irik m a lar kim yosi  b o ‘y ich a  ilm iy izlan ish lar olib borilgan 

(pro fesso r  M .A .A zizov  va  p ro fesso r  H .H .H a k im o v ).  T ibbiyotga 

fe ra m id ,  k u p fu r,  fe rro z in k   kabi  d o ri  m o d d a la ri  jo riy   etilg a n . 

K oordinatsion birikm alar kimyosi b o ‘yicha hozirgi paytda ham   ilmiy 

ish lar keng  к о ‘lam  da  davom   e tm o q d a   (p rofessorlar N .A .P arp iyev ,

O .A .Shobilalov,  A .N .Y u n u sx o ‘jayev,  O .O .X ojaev va  boshqalar).


Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 24%20Кимё%20фанлар
24%20Кимё%20фанлар -> Toshkent kimyo-texnologiyainstituti sh. P. Nurullayev, A. J. Xoliqov, J. S. Qayumov analitik, fizikaviy va kolloid kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> A. F. Maxsumov kimyo fanlari doktori, professor
24%20Кимё%20фанлар -> Iqtisod-moliya
24%20Кимё%20фанлар -> Moddalakning kimyoviy texnologiyasi
24%20Кимё%20фанлар -> 24. Bog'lovchi moddalarning kimyoviy texnologiyasi. Otaqo'ziyev T.A, Otaqo'ziyev E.T.pdf [Alyuminatlar]
24%20Кимё%20фанлар -> Няниннивииник и н и н м н н в Й
24%20Кимё%20фанлар -> E. N. Lutfullayev, Z. N. Normurodov
24%20Кимё%20фанлар -> Kimyoviy texnologiya. Kattayev N.pdf [Angren oltin boyitish fabrikasi]
24%20Кимё%20фанлар -> S. M. Turobjonov, T. T. Tursunov, K. M. Adilova
24%20Кимё%20фанлар -> E. O. O r I p o V, A. O. N a s r u L l a y e V bioorganik kimyo

Download 12.94 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   41




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling