M a t L u b a t u r su n o V a hozirgi 0 ‘zbek adabiy tili va adabiyot fanlaridan test savollari to‘plami


Download 36.58 Kb.

bet1/11
Sana10.02.2018
Hajmi36.58 Kb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11

L O L A   K A R IM O V A  
M A T L U B A   T U R SU N O V A
HOZIRGI 0 ‘ZBEK ADABIY TILI 
VA ADABIYOT 
fanlaridan test savollari to‘plami
(A k a d e m ik   litsey  o 'q u v c h ila ri,  o 'q itu v c h ila ri  ham da 
a b itu riy e n tla r  uchun  o 'q u v  q o lla n m a )
T'oshkent ~  2011

81.  2У зб 
К 25
K arim ova,  Lola.
H ozirgi  o ‘zbek  adabiy  tili  v a  adabiyot  fanlaridan  test  savollari  to ‘plam i 
(akadem ik  litsey  o ‘quvchilari,  o ‘qituvchilari  ham da  abituriyentlar  uchun  o ‘quv 
q o ‘Ilanm a)  L.  K arim ova,  M.  T ursunova;  m a s'u l  m uharrir:  B.  T o ‘xliyev;
-  Т.:  A lisher N avoiy nom idagi  0 ‘zbekiston  M illiy  kutubxonasi  nashriyoti,  2011.
-   176 b.
I.  T ursunova, M atluba
УДК:  821.  512.  133 
ББК  81.  2У збв6+83.  3(5У )в6
M azkur  to ‘plam dan  hozirgi  o ‘zbek  adabiy  tili  va  adabiyot  fanlaridan 
tuzilgan  test  savollari  o ‘rin  olgan.  T o ‘plam   akadem ik  litsey  o ‘quvchilari, 
o ‘qituvchilari  ham da ab ituriyentlar  uchun  m o lja lla n g a n ,  shu  bilan  birga,  undagi 
“ Y opiq  test  savollari”dan  akadem ik  Iitseyda  o ‘tkaziladigan  oraliq  va  yakuniy 
nazoratlar,  ichki  olim piadalar oH kazishda  ham   foydalanish  mumkin.
M a s’ul m uharrir:
filologiya  fanlari  doktori,  professor B.  T o ‘xliyev
T aqrizchilar:
filologiya  fanlari  nom zodi  H.  A hm cdov
S.  H.  S irojiddinov nom li  akad.  Iitseyi 
oliy toifali  o ‘qituvchisi  Salim a  S a’dullayeva
ISBN 978-9943-06-366-2
©   A lisher N avoiy nom idagi  0 ‘zbekiston 
M illiy kutubxonasi  nashriyoti,  2011

SO ‘Z  BOSHI
“T a ’lim   to ‘g ‘risida”gi  Q onun  ham da  0 ‘zbekiston  R espublikasi  Prezidenti 
Islom  K arim ovning  k o isa tm a la rid a   hozirgi  zam on  yoshlarining  intellektual 
salohiyatini  oshirish  yuzasidan  qator  vazifalar  belgilab  berilgan.  A yniqsa,  o ‘rta 
b o 'g ‘in hisoblangan  akadem ik litseylar va  kasb-hunar kollejlari  o ‘quvchilarining 
bilim   darajasi  yuqori  b o ‘lishiga  alohida  e ’tibor  qaratilm oqda.  Zero  bugungi 
avlod  ta ’lim ning  barcha  sohalarida  chuqur  bilim   va  k o ‘nikm alar  sohibi  b o ‘lishi, 
m am lakat  taraqqiyoti  uchun  katta  m iqyosdagi  ishlarda  oldingi  saflarga  chiqishi 
darkor.  Bu  m aqsad  o ‘z -o ‘zidan  yuzaga  chiqib  qolm aydi.  B uning  uchun  har  bir 
shaxs  fanning  turli  sohalari  b o ‘yicha  o ‘z  bilim ini  m untazam   ravishda  oshirib 
borishi  talab  etiladi.  M azkur  qoMlanma  Hozirgi  o ’zbek  adabiy  tili  va  adabiyot 
fanlaridan  D avlat  ta ’lim  standard  ham da  akadem ik  litsey  o ‘quv  dasturi 
talablariga  m uvofiq  tuzilib,  darsliklardagi  m avzular  ketm a-ketligi  asosida 
yaratildi.
T uzilgan  test  topshiriqlari  akadem ik  litsey  o ‘quvchilari  uchun  chiqarilgan 
Hozirgi  o 'z b e k   adabiy  tili  va  adabiyot  darsliklaridagi  har  bir  m avzu  m azm unini 
yoritishda,  . o ‘quvchiga  m a ’qul  va  qiziq.  0 ‘quvchilarni  bosh  qotirishga, 
fikrlashga  unday  oladigan,  oliy  o ‘quv  yurtiga  kirishga  tayyorlanishi  uchun 
o 'rg an g an   nazariy  m a ’lum otlarini  tahlil  qilishga  o'rgatadigan  test  savollari 
to'plam idan  iboratdir.  U nda  ja v oblarning  berilm aganligi  akadem ik  litsey 
o ‘quvchilarining  kitob  ustida  ishlashlari  va  izlanishlari  uchun  im kon yaratadi.
A kadem ik  litseyda  o ‘tkaziladigan  oraliq  va  yakuniy  nazoratlar,  ichki 
olim piadalar  uchun  “ Yopiq  test  savollari”  tuzilgan.  Bu  esa,  akadem ik  litsey 
o ‘qituvchilariga yuqoridagi  nazoratlam i  o ‘tkazishda  k o ‘mak beradi.
M azkur 
to ‘piam dan 
o 'rin  
olgan 
test 
savollari 
akadem ik 
litsey 
o 'q uvchilarining bilim ini  oshirish  va  m ustahkam lashni  ta ’m inlaydi.
0 ‘ylaym izki,  o 'qituvchi-ham kasblarim iz  savollarning  javobini 
topish 
bilangina  cheklanm ay,  o ‘quvchiga  atroflicha,  chuqur bilim   beradilar va  ulam ing 
kitob bilan  ishlashlariga  keng sharoit yaratadilar.
M ualliflar
3

A . N u rm on ov, A . Sobirov, N .  Q osim ova 
“ H O Z IR G I 0 ‘Z B E K  A D A B IY  T IL I”
A k ad em ik  litsey la r va  k asb-hu nar k oilejlari  talabalari 
u chun  o ‘q uv q o ‘Ilanma 
(1-bosqich)  ,
1.  X IV  asrd an  X X   asm in g   2 0 - 3 0-yillarigacha am al  qilingan til qanday ataladi?
A )  qadim gi turkiy til 
^ j e s k i  turkiy til
0 )  eski o ‘zbek ad ab iy  tili 
T5)  hozirgi  o ‘zbek adabiy tili
2.  “M ajo r”  s o ‘zining sinonim i q aysi ja v o b d a berilgan?
A ) bo sh q ird  
B ) belorus  C) tatar 
O') venger
3.  Q orjuq  guruhiga kiruvchi tilla r qaysi javobda?
{ A £ o ‘zbek,  u y g ‘u r 
B)  qozoq,  qoraqalpoq
C) yoqut,  chuvash 
D )  ozarbayjon, turkm an
4.  0 ‘g ‘uz guru h ig a k iruvchi tillar qaysi javobda?
A ) boshqird, xakas 
(B)  usm onli turk tili, turkm an tili
C) q irg ‘iz,  y o q u t  D )  o ‘zbek va u y g ‘ur
5.  T urkiy tillar oilasida q an ch a til bor?
A )  20 ga y a q in ( 6 ) e 0  g a yaqin C) 40  qa yaqin D )  50 ka yaqin
6.  0 ‘zbekiston  R espum ikasining  “ Davlat  tili  haqida”gi  Q onuning  yangi  tahriri 
qachon_aabuI qilindi?
m u l9 9 5 - y il 2 1-dekabrda 
B)  1995-yil  6-m ay 
C j  1995-yil  24-avgust 
D)  1993-yil  2-3-sentabrda
7.  “ F uqarolarga d avlat tilini o ‘qitish bepul  am alga o sh iriladi”
Y uqoridagi ju m la  “ D avlat tili haq id a” gi  qonunning qaysi m oddasiga taalluqli?
A)  1-m odda B)  2-m odda C)  3 -m o d d a (^ ,4 -m o d d a
8.  0 ‘zbekistonda  y ashovchi  boshqa  m illat  va  tillarining  o ‘z  ona  tillarida  erkin 
aloqa  qilishlari  uchun  m o n e ’lik  qilinm asligi  “ D avlat  tili  h aqida”gi  Q onunning 
qaysi m oddasida bayon  etiladi?
A) 2- va 4 -m odda B )  6-  v a  10-m odda C)  14-m odda(D) barchasi  to ‘g ‘ri
9.  “M uassasalar,  ta sh k ilo tlar  va ja m o at  birlashm alari  m uhrlari,  ta m g ‘alari  va  ish 
q o g ‘o zlarining  m atnlari  d av lat tilida b o ‘ladi” .
Y uqoridagi  q ayd qaysi m o d d a g a tegishli?
A ) 7 -m odda 
B) 9 -m odda 
; С )  19-m odda 
D )  20-m odda
10.  “ U ning  o ‘zi  o ‘zig a  to ‘qib  oigan  tili  bor” ,  “U   deyarli  o ‘zbekcha 
s o ‘zla m a y d i...
M asalan:  “b rav o ” ,  “u ja s” ,  “genialn o ” ,  “ shik” ,  “ se  lya  v i” ,  “ chi  g ap ” ,  “B ay b ay ” , 
“ salut” ,  “chao” ,  “o k ey ” ,  v a h o k a z o ...”
0 ‘z  ona  tiliga  hurm ati  y o ‘q  b u   qahram on  kim   va  u  kim ning  qaysi  asari 
ishtirokchisi?
A )  O lim toy  Sh.  B oshbekovning “ Tem ir xotin” asari  qahram oni 
Ш   Q urbonboy,  S.  A hm ad “Q oplon”
^ ^ S a f u r a ,   E.  A ’zam ov “ B ayram dan boshqa kunlar”
^ ^ J B o ‘riboy,  S.  A hm ad “ Q ora k o ‘z m ajnun”
1  г   Q aysi  atam a “ H ozirgi  o ‘zb e k  adabiy  tili”  fani  m undarijasiga aloqador em as? 
A) F onologiya B)  Sem asiologiyalC )/K ordiologiya D)  F razeologiya
4

12.  Q adim da  m o ‘g ‘ul,  tungus-m anjur  tillari  birgalikda  qaysi  oilani  tashkil 
qilgan?
A ) H ind-yevropa tillari  oilasini 
B) F in-ugor tillar oilasini
C)  X itoy-tibet tillari  oilasini 
( B j  O ltoy tillar oilasini
13.  Turkiy  tillam in g   barchasi  u c h u n u m u m iy   b o ‘lgan  y o zu v   qaysi  jav o b d a 
berilgan?
A)  0 ‘rxu n -E n aso y  yozuvi 
B) u y g ‘u r yozuvi
C) s o ‘g ‘d yozuvi 
( 2 ^   barchasi  to ‘g ‘ri
14.  0 ‘rxun-E nasoy  yozuvi  haqidagi  dastlabki  xabarlar  qaysi  tadqiqotchilar 
tom onidan e ’lon  qilingan?
J .   N.  K.  V idzen  ’'•2J S.  U.  R em ezov  3.  I.  Tabbe(T  SralenbergX #.  D.  G. 
M essershm idt 5.  M .  A.  K astren 
Ш   1,2,3,4,5,  B) 2,4,  C)  1,3,5  D)  2,3,4
Ex  0 ‘rxun-E nasoy yozuvini  qaysi tilshunos olim lar o 'q ish g a  h arak at qilganlar? 
\ l /  V.  V.  R adlov 2-  V.  T o m scn  J.  P.  M. M elioranskiy 4.  N.  M .  Y adrinsev
5.  N.  K.  V idzen
A)  1  v a 2   (§^.1 ,2 ,3  
C)  1,2,3,4 
D)  1,2,3,4,5
16.  Qaysi  o h m   1893-yilning  25-noyabrida  0 ‘rxun-E nasoy  b itiktoshlari  yozuvi 
sirini  ochganligini e ’lon  q i l a d i ^
A) V.  V.  R adlo-^ ) ,  V.  T o m sw rC ) D.  G.  M essershm idt  D.  P.  M elioranskiy
17.  Q aysi  tilshunos  1893-yilning  25-noyabrida  0 ‘rxun-E nasoy  y o zuvidan  10  ta 
harfni  o ‘qib ulgurgan  edi?
f
-V.  V.  R adlov В )  V.  T om sen  C)  D.  G.  M essershm idt D)  P.  M .  M elioranskiy 
H ozirgi k unda 0 ‘rxun-E nasoy  yozuvining qancha nam unasi  fanga m a ’lum? 
A ) 400ga yaqin B )  500ga yaqin  C) 600ga yaqin(D ^700ga yaqin
19.  T urkiy  tillam in g   X I  asrdagi  fonetikasi,  leksikasi,  gram m atikasi,  dialektal 
xususiyatlari  haqida  to ‘la  m a ’Iumot  beruvchi  asar  v a  u ning  m uallifi  nom ini 
toping?
A)  Y u su f X os  H ojib  “Q u ta d g 'u   b ilig ^ B )  A hftiad Y ugnakiy  “ H ib at ul-haqoyiq 
и Л   M ahm ud  K o sh g ‘ariy  “ D evonu  lu g ‘ot  it-turk  D)  M ahm ud  Z am axshariy 
TVfuqaddimat ul-ad ab ” .
20.  “ B udup” s o ‘zin in g  m a ’nosi  qaysi jav o b d a berilgan?
A) biliiri B) xalq  C) v u ju d  D )  m ard
21.  “ T urklar a s lid a ...  q ab ilad ir”
M ahm ud  K o sh g ‘ariyning  “ D evoni  lu g ‘atit-turk”  asaridan  olingan  yuqoridagi 
jum lan i  qaysi s o ‘z b ila n  to ‘Idirish kerak?
< A | yigirm a B) yetm ish y etti  C) to ‘qson ikki D ) qlrq
22.  Q iyosiy-tarixiy  tilshunoslikka  asos  solgan  olim   nom i  q aysi  ja v o b d a 
berilgan?
A) M ahm ud Z am ax sh ariy  
( § )  M ahm ud K oshg'ariy-
C)  A lisher N avoiy 
D ) A hm ad Y ugnakiy
23.  E rdam sizdan  q u t  chertilur.  “ D evonu  lu g ‘atit-turk”  (M ahm ud  KosJig‘ariy) 
dan olingan m aqolning m a ’nosi  qaysi jav o b d a berilgan?
A)  T irishqoqning  labi  yogMiq,  erinchoqning  boshi  qonlik  B )  M eh n at  b ekorga 
ketm aydi  C) O dobning boshi  t i l ^ )  D angasadan  baxt ketadi
24.  G ‘arbiy til a n ’anasida yozilgan  asam i toping.
5

A)  “ Q issayi  R a b g 'u z iy ” 
(В ) “ Q issayi  Y u s u f'
С)  “ Q issayi  Sayfulm uluk’' 
D)  “ M uhabbatnom a”
25.  Q uyidagi  javoblardan  qaysi  birida  sharqiy  til  a n ’anasida  yozilgan  asar 
berilgan? 
J  ^
^ ^ “ Q issayi  R a b g 'u z iy ”  -C? 
B) ’’H ibot  ul-haqoyiq”
C) “ Q u tad g ‘u bilig” 
D)  “T urkiy  G uliston  yoxud axloq”
26.  “0 ‘zbek  yerni,  tabiatni  sevadi.  D o ‘ppisida  suv  tashib  b o ‘lsa-da,  daraxt 
k o ‘kartiradi.  0 ‘zbek  tom  m a ’noda bunyodkordir” .  Bu  fikr kim ga  tegishli?
f
l.  A.  K arim ov  B)  Ch.  A ytm atov  C) A.  Fitrat  D)  A.  A vloniy 
M o‘g ‘ullar  bosqini  davrida  o ‘zbek  tili  qanday  atalgan?
A)  oltoy tili 
B)  sart  tili  (C )]phig‘atoy  tili 
D)  turkiy til
28.  Rus bosqini  davrida o 'ab c k   ffli  qanday  nom  bilan  yuritilgan?
A)  O ltoy ti!i(B))sart t i l i |^ c h i g ‘atoy tili  D) T urkiy  til
29.  “ C herik” strz in in g jm a 'n o si qaysi jav o b d a berilgan?
A)  uy,  chayla  B)  cl,  xalq^T T ^kar,  q o ‘shin  D) ayon,  ravshan
30.  “ K ilk”  so ‘zining m a ’nosi  qaysi jav o b d a  berilgan?
A)  eshik  B)  so g ‘lomlik  C ptjam ish,  qalam   D ) el,  xalq
31.  Barcha  m axluqotlanim g zoti  sharifi  inson ekanligini  kim   ta ’kidlagan?
(A J)A lisher N avoiy  B)  Bobur C) A )  G ‘ulom ov  D)  A.  Fitrat
32.  T ilning fonologik  sathi  birligi  nim a  deyiiadi?
A)  to v u sl/B b fo n em a  C)  b o ‘g ‘in  D)  leksem a
33.  Faqat  mSon  tovushlariga  xos  belgi  qaysi jav o b d a  berilgan?
A)  tovushlam ing  vazifaviy  belgisi  B)  tovushlarning  akustik  belgisi  C)  tovush 
tembri(1)UA  va  В
34.  V azffaviy belgining sinonim i berilgan javobni  toping.
A)  nutq  tovushlarining  fiziologik  belgisi  B)  akustik  belg( C ^ in g v is tik   belgi  D) 
tallafuz belgisi
35. 
“Til 
m avsum iy 
libos 
em aski, 
ob-havoning 
o ‘zgarishiga 
qarab 
a lm a s h tirilsa ...”  Fikr kim ga  tegishli?
A)  A)  G 4 ilo m o v 0 J)G 'a y b u !la   as-Salom  C)  Shayx  S a’^diy  P )  
A sqarova
36.  T or unlilarni  toping.
А) а,  о  В)  e,  o ‘  C)  bunday unlilar y o ‘c^Dj)u,  i
37.  0 ‘rta_tor yoki  o ‘rta-keng  unlilar qaysi ja v o b d a keltirilgan?
A)  u, 
o ‘  C)  faqat a  unlisi  D)  a,  о
38.  O ld  q a ta r unlilarni  bclgilang.
A)  a, u ,o fB ])a ,  e,  i  C)  o,  u,  o ‘  D) bunday  unlilar y o ‘q
39.  O rqa qaror unlilarini  toping.
A)  a,  e,  i  B) ye,  yu  ,ya P fto,  u,  o ‘  D) bunday xususiyat undoshlarga xos
40.  “O 'z b e k ” atam asi  ilk b o r qachon,  kim ning,  qaysi  asarida tilga olinadi?
A)  XI  asr,  X orazm iy  “M uhabbatnom a” ^ )  XII  asr,  R ashididdin  “ M o ‘g ‘ullar 
tarixi”  С)  X II  asr,  R ab g 'u ziy   “ Qissayi  jR abg'uziy”  D)  XV  asr,  N avoiy 
“M uhokam at u l-lu g ‘atayn”
41.  Eski  o ‘zbek  tilida  qaysi  kelishik  -g ‘,-ig ‘,-g,  -ig  q o ‘shim chalari  vositasida 
berilgan?
A)  qaratqich  kelishigifB ^ tushum   kelishigi  C)  j o ‘nalish  kelishigi  D)  o 'rin -p ay t 
kelishigi

42.  Eski  o 'z b e k   tilida  qaysi  kelishik  shakli  - r u ,  -karu,  -qaru,  -g 'a ru  
q o ‘shim chalari bilan  ifodalangan?
A)  qaratqich  kelishigi  B)  tushum   k e lish ig ^ C ) j o ‘nalish  kelishigi  D)  o ‘rin-payt 
kelishigi
43.  Bir  m illatga  m ansub  b o ‘!ib,  lekin  turli  hududlarda  yashaydigan  odam lar 
tom onidan  ishlatiladigan  m illiy  til  ko ‘rinishi  nim a deyiladi?
M y u m u m x a lq   tiU B) adabiy  til  C)  sheva  D)  lahja
44? “O ”  lashish''qaysi  lahjaga xos  belgi  hisoblanadi?
(/CTjj a r 1 Lia/miq i p с h о q  C)  o ‘g ‘uz  D)  uy g ‘ur
45T A yrfm ^6‘zlarda “k ”  va  “q”  tovushlarining tushib  qolishi  qaysi  lahjaga xos? 
A)  qarluq  B)  q ip c h o q ^ ]) o ‘g ‘uz  D)  A  va  В
46.  “ t”  tovushining  “ cTHarzida aytilishi  qaysi  lahjada uchraydi?
A)  qarluq  B)  q ip c h o q C )to ‘g ‘uz  D) u y g ‘ur
47.  H ozirgi  adabiy  tilining  asosi  b o ‘lgan  F arg‘ona  v a  T oshkent  shevalari  qaysi 
lahjaga  m ansub?
f^T m arluq  B)  qipchoq  C)  o ‘g ‘uz  D) u y g 'u r 
чЪ   Lablanish  jihatidan  qaysi  unli  oraliqda  qoladi?
A , ) a B ) u C ) o ‘ ^ ) o
49.  0 ‘zbek tilida  qorishiq  undoshlar sonj?
А)  1 ( Ш   С)  3  D) 4
50.  SOriorlar  bcrilgan javob  qaysi?
A ) b,v,g,d^S pl,m ,n,ng,r C)  l,g,v,r:  D)  l,r,h,ng,y
51.  “ A ndijon  polkasi”  kuyining m ualiffi  kim ? 
,
A)  andijonlik  O n f   garm on  B)  andijonlik  Q rifjon  Toshm atov  C)  toshkentlik 
Y unus  R a ja b iV b u A   va  В
52.  XIII  asrdaiiT 930-yalga qadar xalqim iz qaysi yozuvdan  foydalangan?
A) dulbarchin  yozuvi/С дагаЬ   vozuvi  B) runik yozuvi  D)  so ‘g ‘d  yozuvi
53.  1930~1940-yillaraSxalqim iz  qaysi  yozuvni  q o ‘llagan?
A )  u y g ‘ur yozuvi  B)  arab yozuvift?)'|otin  yozuvi  D)  kiriii  yozuvi
54.  1)  oq  (fe ’l)  2 )so g ‘  (fe  1)  3)ek  g c   1)  s o '/la rid a n   payt  ravishdoslu  yasaladigan 
ular qaysi  qoida asosida yozilgan?
/ A f t  1  va  3  fonetik  qoida,  2  m orfologik  qoida  B)  barchasi  fonetik  qoida  C) 
barchasi  m orfologik  qoida  D)  1  fonetik  qoida,  2  va  3  m orfologik  qoida
55.  Q aysi jav o b d a  fonetik  hodisalar berilm agan?
A )  assim ilatsiya,  dissim ilatsiya  B)  m etateza,  singarm onizm   (C 
proza, 
-frazeologiya  D)  eliziya*...
56.  “ 0 ‘zbek  tilining  sistem aviy leksikologiya&i  asoslaiji”  asarining  muallifj. qaysi 
jav o b d a berilgan?
A ) A )  G ‘ulom ov В)  M.  Asqarovfi C))H.  N e ’m atov  D) N .  M ahm uaov
57.  Q anday  s o ‘zlar  talaffuzida  yonina-yon  kelgan  undoshlardan  biri  talaffuzda 
k o ‘pincha tushib  qoladi, yozuvda esa saqlanadi?
^ ) Q o ‘sh  undoshli  s o ‘zlar  B)  s o ‘z  oxirida  qator  kelgan  undoshlarda  C)  so ‘z 
boshida qator undoshlar kelsa D)  S o ‘z  oxirida unlilar q o ‘shaloq  kelsa
58.  Q anday  s o ‘zlar  talaffuzida  so ‘z  boshida unli  tovush  orttiriladi,  yozuvda  esa, 
saqlanm aydi?
i

A  s o 'z   boshida  qator  undosh  kelsa  B)  s o ‘z  o 'rta sid a  q o ‘sh  undosh  kelsa  C)  s o ‘z 
^Jxirida  qator undosh  kelsa  D)  A  va  В
59.  O g ’zaki  nutq  oqim idagi  b o ‘linuvchanlik  xususiyatiga  ega  b o ‘lgan  tovushlar 
qatori  nim a deyiladi?
A)  so 'z   birligi  B)  ibora birliklarilC ^segm ent birliklari  D)  ustsegm ent  birliklari
60.  Qaysi javobdagi  birlik  ustsegrfient  birliklariga  kirrrmydi?
A)  u rg ‘u  B)  nutqning em otsional  b o ‘y o g ‘i  C)  to ‘x tarr(D ^fonem a
61.  U rg'u  haqida  bildirilgan  qaysi  fikr xato?
A)  ikki  va  undan  ortiq  b o ‘g ‘inlardan  tashkil  topgan  s o ‘zlam ing  b o 'g 'in la rid a n  
biri  kuchliroq  aytiladi  B)  u rg ‘uning  s o ‘z  u rg ‘usi  va  m a ’no  u rg ‘usi  kabi  turlari 
bor  C)  bir  b o ‘g ‘inli  so ‘zlarda  urg ‘u  unli  tovushga  tushadi  D)  u rg ‘u  m a’no 
farqlash  uchun  ham   xizm at qiladi
62.  T urkiy tillardagi  u rg ‘u o ‘m ig a k o ‘ra  qanda>  u rg ‘u  sanaladi?
'^A^ko‘chib yuruvchi  B)  m uqim   C) barqaror  D)  В  va  S
S3.  “ K rossvord”  s o ‘zining  m a ’nosi?
i A \  inglizcha  “k ros-krest”  va  “vo rd ”-so"z  B)  fransuzcha  “ s o ‘z  ^o‘yini”  C) 
itaTyancha  “ s o ‘z  sehri”  D) yunoncha  “ s o ‘z topish”
64.  “ K rossvord”ning  ixtirochisi  kim ?
A)  A ngliyalik  Charli  Chaplin  B)  Amerikalik.  Jorj  Btish  C |  A frikalik  V iktor 
Orveli  D)  D aniyalik  V.  T om sen  -- 
у   65.  Q aysi jav o b d a ja ra n g li  undoshlar berilgan?
A)  b,  v,  ch, k,  g,  t B)  p,  ch,  h,  m,  ng C )
tt
,  q,  1,  v, j   D ) m,  n,  n g , ^  r
66.  Jarangsiz undoshlar berilgan ja v o b n i  toping
A)  k ,x ,g ‘,sh,t  B) p,ch,h,m ,ng  C)  s,q,l,vj-'I>)  sh.h,s,q,k
67.  Kirill  yozuvda asoslangan  im lo  qoidalarim iz qachon qabul  qilingan?
A)  1930-yilda® J)I956-yilda  C)  1 9 9 3 -y ild aD )  1940-yilda
68.  1995-yil  24^avgustda  339-sonli  “ 0 ‘zbek  tiliijing  asosiy  imlo  qoidalarini 
tasdiqlash  haqida”gi  q aror necha  banddan  iborat?
A)  100  band  B)  93  bancjf'C))-82  band  D)  71  band
69.  A sos  va  qo'shim chahfi'  imlosi  “ 0 ‘zbek  filming  asosiy  im lo  qoidalai i” ning 
qaysi  bandlarida ifodalangan?
A)  1-7  B)  8 - 3 2 0 ) 3 3 - 3 7   D)  38-50
70.  “0 ‘zbek  tifm ing  asosiy  im lo  q oidalari”ning  qaysi  bandlarida  “ Q o ‘shib 
yozish” haqidagi  qoidalar berilgan?
3-50 B)  51-56'C )  57-65  D)  66-74
Bosh  harflar  im losi  “0 ‘zbek  tilining  asosiy  im lo  qoidalari”  ning  qaysi 
bandlarida aks  etgan?
A)  51-56 B)  57-65(6})66-74  D)  75-82
72.  B o ‘g ‘in  k o ‘chirish  qoidalari  “ 0 ‘zbek  tilining  asosiy  im lo  qoidalari”  ning 
qaysi  bandlaridan  o ‘rin  olgan?
@ 7 5 - 8 2   B ) .  66-74  C)  57-65  D)  51-56
T5.  Qaysi  so ‘zlar talaffuzida undosh tovush  orttiriladi?
Y) Y etti, y o lg ‘iz,  yulduz,  yakka 

 M illiard,  m aterial,  okean 
иОЬго‘, m avqe, xato 
D ) - 0 ‘g ‘il,  singil,  ingliz
8

74.  Q uyidagi  qaysi  s o ‘zlarning talaffuzida ovoz v a  shovqinning  ishtirokiga  k o ‘ra 
b ir guruhga  kiruvchi  ikki  undosh alm ashadi.  A m m o  asliga m uvofiq yoziladi?
A) Jurnal,  g ‘ijjak,  vaj 
B)  Shahar,  shim ol,  shoshm oq
C)  F abrika,  fursat,  fahm -farosat 
/u j)lz tiro b ,  tuzsiz,  b o ‘zchi
75.  Q uyidagi  qaysi  s o ‘zda  //  beu?isi  o ‘m ig a  tutuq  belgisi  q o 'y ilm ay d i? 
A)  R a//no  B)  M as//ud  C)  San//at^jS^ M о ‘//tabar
76.  A gar  qiziqsang,  quloq  bilan  butun  ja h o n n i  tinglash  m um kin.  Beparvo 
b o ‘lsang,  o ‘z  uyingda o ‘tgan sirdan  ham   v o q if b o io lm a y sa n .  ”
X ushyorlik haqidagi  bu  fikr qaysi  o ‘zbek  ijodkori -  olim iga  tegishli?
^ O y b e k   B)  K aykovus  C) H am id  O lim jon  D) G ‘afur G ‘ulom
77.  Q a v ir ,  a y ir s o ‘zlarig a qaysi  shakl  q o ‘shilsa, tovush tushadi?
Д ) F e in in g   xoslangan  shakli
B nM ajhul  nisbat  shakli 
C jF e T   yasovchi
D) O rttirm a  nisbat  shakli v
78.  a  unlisi  bilan  tugagan  f e ’llarga  qaysi  q o ‘shim chalar  q o ‘shilsa,  a  unlisi  о  kabi 
aytiladi  va  shunday yoziladi?
A) - v  B) - q   C)  ish(D  A  va В
79.  K o ‘rsatish  olm oshlariga  - d a ,  -dan,  -day,  -dagi,  -dosh,  -cha  q o ‘shim chalari 
q o ‘shilsa,  qanday  hodisa r o ‘y  beradi?
A )  Tovush  alm ashadi  ^ p T o v u s h   ortadi
B)  Tovush  tushadi  D) F onetik  o ‘zgarish  b o ‘lm aydi
80.  P a r v o ,  o b r o ‘,  m a v q e   s o ‘zlariga  qaysi  shaxs  egalik  shakllari  q o ‘fehilsa, 
tovush orttiriladi?
A )  I  shpxs 
C i O ‘zgarish  b o im a y d i
B)  ll  shaxs  t ^ A   va В
81.  Uch  xil  aytiladigan v ay o z ila d ig a n   q o ‘shim chalac qaysi  qatorda berilgan?
A) - n i,  -ning,  -ga  C) - d a ,  -dan,  -day
t
- g a ,  -gach.  -gin  D ) -g in a ,  -oq.'-q 
Izofali  b in k m a la r qanday yoziladi 
Д )   Q o ‘shib  yoziladi  C)  C hiziqcha  bilan  yoziladi 
JB /A jratib  yoziladi  D)  T ire bilan yoziladi
83.  D engiz  s o ^ i   qaysi  q atorda b o V m la r g a  to ‘g ‘ri ajratilgan?
A)  D en-giz  К Ш е -ngiz
B) D eng-iz 
D JB u   s o ‘z  tio‘g ‘inga ajratilma,ydi
84.  V ergul tinish belgisi  sifatida qachondan boshlab ishlatila boshlandi?
^ \ X V  asrdan  С) X X  asrning boshlaridan
B jX V I a s r d a n   D)  V III  asrdan
85.  0 ‘zbekcha m atnlarda vergul  qachondan  boshlab  q o ‘llana boshlangan?
A )  X V  asrdan  ^5} X X   asrning boshlaridan
B) X V I  asrdan  D ) V III  asrdan
86.  D arak  va  buyruq  gap  shaklidagi  k o ‘chirm a  gap lar  m u a llif  gapidan  oldin 
kelsa,  k o ‘chirm a gapdan  keyin qanday  tinish belgisi  q o ‘yiladi?
Д ) N uqta  ,C )  U ndov
V ergul 
D)  S o ‘roq belgisi
87.  S o ‘roq belgisi  Q‘zbek ch a m atnlarda qachondan q o ‘llana boshlangan?
9

А)  1880-yildan  С)  1900-yildan 
■Щу885-yildan  D)  1920-yildan
O 'z b ek c h a  m atnlarda  s o ‘roq  bclgisining  m untazam   ravishda  q o 'llan ilish i 
qachondan  boshlandi?
A)  1880-vildan  C ^)1900-yildan
B)  1885-yildan  D)  1920-yildan
89.  0 a v s   o 'zb e k   yozuvida  qachondan  boshlab  ishlatila boshlangan?
@ ?X IX   asrning  ikkinchi  choragidan  boshlab
873-yil  ‘T u rk isto n   viloyatining  gazeti"da 
T j A   va  В
D':  XX  asrning  boshlaridan  q o ‘liana  boshiagan
90.  Tireni  am aliyotga  kim,  qachon  oiib kirgan?
A)  XIX  asrning  ikkinchi  choragida ja d id la r olib  kirgan.
^ X V I I I   asrda  rus yozuvchisi  N.  M.  K aram zin 
( ’)  V1I1  asrda  Y o‘liig‘  tigin 
D)  XX  asrning  boshlarida A  A vloniy 
9 !.  Qaysi  Hnish  belgisi  gap  boshida  q o ila n ish i  m um kin?
A)  Ikki  nuqU i_C)  Bunday tinish  belgisi  y o 'q
B)  Vergul  M ^ /T ire
92.  A m aliyotga  rus  olimi  professor  A)  A)  Barsov  olib  kirgan  tinish belgisi  qaysi 
jav o b d a  ЫлНдап?
A)  N uqta  /C ^ Q o 'sh tim o q
B)  Vergul 
t
))  Ikki  nuqta
93.  “ Y ozuvehi  adabiyolga  ikki  xil  kiradi:  birinchi  asar  bilan  tutab,  birinchi  asar 
bilan  yashnab  kiradi” .
Y uqoridagi  gap  kim ga tegishli  va  nega  q o 'shtirnoqqa  olingan?
A )  A bdulla Q odiriyga,  k o 'ch irm a  gap  b o ig a n lig i  uchun 
.B’pA bdulla Q ahhorga,  k o 'ch irm a  gap  b o ‘lganligi  uchun 
V )  A bdulla  A vloniyga,  k o'chirm a  gap  bo'lganligi  uchun 
D)  A bdulla  O ripovga,  ko'ch irm a  gap  bo'lganligi  uchun
94.  “ Y apon  va  o ‘zbek  tillarining  qiyosiy  tasnifi”  nomli  ilm iy  risola  m uaihii 
qaysi jav o b d a  berilgan?
A)  M ahm ud  Z am axshariy 
N oriko  M agosaki
9 J.  Ikki  nuqta  o 'z b e k  yozuvida  qachondan  boshlab  ishlatila  boshlandi?
(А) K1X  asr oxiri X X   asr boshlaridan  В) XI  asrdan 
c j V l l l   asrdan 
D)  XX  asrning  II  yarm idan
96.  0 ‘zbek yozuvida  1885-yildan  boshlab  uchraydigan tinish  belgisini toping?
A)  N uqta  (B))Niiqtali  vergul
C)  V ergul 
D)  Ikki  nuqta
‘ 

1  ' '   ’ 
'  'a  oladigan tinish  belgini  toping?
y s.  s o ’ziarm ng eng  KicniK  m a ’noli  qlsm lari  o'rg atu v ch i tilshunoslik b o iim i?
A)  Sem asiologiyEuP)  M orfologiva
C)  Etim ologiya I  D)»M orfemika
C)  N.  M ahm udov  D)  M.
ioviro
10

99.  A sosdosh  s o ‘zlar qatorini  toping.
A yF ikriy,  ham fikr,  fikran
B )  Tulki,  tullak,  tulup,  tulpor
C)  G ulni,  gulga,'gi}ldon,‘gulda
D) A , B,  S
100.  Q aysi  qatorda sodda tub  asos berilgan?
A )  N odavlat  B)  N oqulay
C)  N oshukur  ( p )  N odon
101.  Sodda yasam a so ‘zlar qanday qism lardan  tashkil topadi?
A ) Y asashga  asos  qism  va k o ‘m akchi  m orfem a.
B)  Y etakchi  m orfem a va yasovchi qism.
f
ntaktik shakl  va  lug‘aviy  shakl  hosil  qiluvchi. 
va  В
Q anday  m orfem alar  o ‘zi  q o ‘shilib  kelgan  yetakchi  m orfem ani  boshqa  bir 
m orfem aga b o g ‘laydi?
A)  L u g ‘avry  shakl  yasovchi  m orfem alar.
(B jjS in tak tik   shakl  yasovchi  m orfem alar.
CT)  S o‘z yasovchi  m orfem alar.
D)  B unday m orfem alar y o ‘q.
103.  Q aysi  k o ‘m akchi  m orfem alar so 'zn in g  m a ’nosiga ta ’sir qila olm aydi?
f


Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling