M. N. Musayev sanoat chiqindilarini tozalash texnologiyasi


Download 3.87 Mb.

bet32/46
Sana12.02.2017
Hajmi3.87 Mb.
1   ...   28   29   30   31   32   33   34   35   ...   46

Bu  yerda:

С  —  tozalash  samaradorligi,  %;

T  —  adsorbentda tozalangan  m oy  massasi,  g;

M  —  ifloslangan  m oy  namunasimng  massasi,  g;

354


www.ziyouz.com kutubxonasi

Shisha  kolonnaning  o ‘lchamlari:  L =   100 sm,  D  =   4,5  sm

Hisobot  shakli

Nomlanishi



Miqdori

O icbov belgisi

1.

Iflo slan g an   m o y   n a m u n a - 



sin in g   m assasi.  M

2.

A d s o rb en t  o g 'irlig i,  A



3.

A d so rb e n td a   to za la n g a n   m oy 

m assasi ,T

4.

T o za la sh   sa m ara d o rlig i  .  С



Nazorat uchun  savollar:

1. Xizmat m uddatini o‘tab bo'lgan chiqindi avtomobil moylarining 

atrof-m uhitga qanday ta ’siri bor?

2.  Hozirda xizmat  m uddatini  o ‘tab bo ‘lgan  chiqindi  avtomobil 

moylarining qayta  ishlatish  m uam m olari  qanday hal qilinmoqda?

3.  M oylaming regeneratsiya qilishning qanday usullari mavjud?



Ю-LABORATORIYA ISH I 

Neft  bilan  ifloslangan  tuproqlardan neftni  ajratib  olish

1.1.  Maqsad

1.  Neft  bilan  ifloslangan tuproq tarkibidagi  neft  m ahsulotlarini 

aniqlash.

2.  Neft  bilan  ifloslangan  tuproqlardan  neftni  ajratib  olish  va 

utilizatsiya qilish.

1.2.  Vazifalar

1.  Neft bilan ifloslangan tuproqdan  nam una olish.

2.  Ekstragent tanlash va neft mahsulotlarini ekstraksiya qilib olish.

3.  Tuproq tarkibidagi neft mahsulotlarini fraksiyalarga boMish va 

m iqdorini  aniqlash.

4.  Ajratilgan  m ahsulotlam i  ishlatish  bo ‘yicha tavsiyalar berish.



1.3.  Nazariy qism

Bugungi  kunda  tuproqning  neft  mahsulotlari  bilan  ifloslanish 

muammosi dolzarb muammolardandir.  Neft quduqlarini burgilashda, 

ularni  ishga  tushirishda,  neftni  qayta  ishlash  zavodlarida,  neftni 

tra n s p o rtiro v k a   q ilg a n d a   va  a v to m o b il  y o q ilg 'is in i  q u yish

355


www.ziyouz.com kutubxonasi

shoxobchalarida yerga neft mahsulotlarining to'kilishi hodisalari tez- 

tez bo‘lib turadi. Shuningdek, neft quduqlarida va neftni transportirovka 

qilish  quvurlarida  avariya  hodisalari  ham   bo‘lib  turadi.  Bunday 

voqealar nafaqat ekologik tom ondan, balki iqtisodiy tom ondan ham  

zarar keltiradi.

N eft tuproqqa to'kilganda u tuproqning morfologik,  fizik,  fizik- 

kimyoviy va mikrobiologik xususiyatlarida  o'zgarishlarga olib keladi. 

Neftni tuproqda tarqalish chuqurligi va kengligi tuproqning mexanik 

xususiyatlariga, uning turiga va namligiga bog'liqdir. Tuproqning ustki 

qatlamida neflning og‘ir fraksiyalari qolib, pastki qatlamlarida yengil 

fraksiyalari  tarqaladi.  Og‘ir  fraksiyalar  tu p ro q   yuzasida  havo 

o ‘tmaydigan  qatlam   hosil  qiladi  va  tuproq  kisiorodga  to'yinm ay 

boshlaydi.  Bunda tuproqdagi  neftni oksidlovchi  mikroorganizm lar 

nobud bo‘la boshlaydi va tuproqning tabiiy sharoitlarda qayta tiklanish 

jarayoni  15  yilgacha  cho'zilishi  mumkin.  N eft  tuproqning  gumus 

qismiga ta ’sir qilib, uning tarkibini  o‘zgartiradi. Natijada, tuproqning 

hosildorligi keskin kamayadi yoki um um an yo‘qoladi.  Shuningdek, 

neft mahsulotlari  o ‘simliklaming nobud bo‘Ushiga olib keladi. Tabiiy 

yog‘ingarchiliklar yoki yer osti suvlari orqali neft katta maydonlarga 

tarqalishi va ochiq suv manbalariga tushishi mumkin.  Bunda neftni 

yig‘ib olish ishlari katta qiyinchiliklarga olib keladi.  Shuning uchun 

neftni  tuproqdan zudlik bilan  ajratib  olish,  atro f tabiiy qazilmaga 

ta ’simi  kamaytirish bilan birga,  neftni  qayta  ishlashga yuborish va 

iqtisodiy zaram ing bir qismidan  ozod bo'lish  imkoniyatini  beradi.

Hozirda sanoat miqyosida neftni tuproqdan yuvish usulida ajratib 

olish  qulaydir.  Bunda  tuproq  suv  va  sirt  aktiv  m oddalar  bilan 

yuviladi,  undagi  neft  mahsulotlari  suvga  o ‘tadi.  Keyinchalik  neft 

suv yuzasidan toza holda yig‘ib olinadi va qayta ishlashga yuboriladi.

Lekin laboratoriya miqyosida neftni tuproqdan ekstraksiya usulida 

a jratib   otish  qulaydir.  E kstraksiya  —  bu  b iro r  eritu v ch i  — 

ekstragentning  tuproqdan  faqat  bitta  kom ponentni  eritib  ajratib 

olishidir. Tuproqdan neft mahsulotlarini ajratib olishda xloroform, 

geksan,  tetraxlorm etan  (CC14)  kabi organik erituvchilar ishlatiladi. 

Tetraxlorm etan erituvchisi boshqalardan zararliroq bo'lgani uchun 

uni  ishlatish  maqsadga  muvofiq  emas,  ko'pincha  xloroform  yoki 

geksan ishlatiladi.  Lekin xloroform faqat neft uglevodorodlarinigina

356

www.ziyouz.com kutubxonasi



emas, balki boshqa uglevodorodlami ham  ekstraksiya qilishi mumkin. 

Shuning  u ch u n   ekstragent  sifatida  geksan  ishlatish  maqsadga 

muvofiqdir.  Keyin  neft  m ahsulotlarini  ekstraktdan  haydash  yo‘li 

bilan  ajratib  olinadi.



1.4.  Ishni  bajarish  tartibi  va  hisobot  shakli

T uproq  nam unasi  neft  m ahsulotlari  bilan  ifloslangan  yerdan 

olinadi.  Olingan  tuproq  nam unasi  quritiladi,  yaproqlar,  o'sim lik 

ildizlaridan  tozalanadi  va  elakdan  o ‘tkazilib  m aydalanadi.  Texnik 

tarozida  10 g tuproq namunasi o'lchab olinadi.  U ni filtr qog‘ozdan 

yasalgan  konvertga  solinadi  va  to'kilib  ketmasligi  uchun  ip   bilan

l-rasm.  Ekstraksiya qurilmasi:

1  —  y u m alo q   kolba;  2  —  Sokslett  apparati;  3  —  so vitgich;  4   —  shtativ ;  5  —  elek tr plita.

S h u n d a n   keyin  tay y o r  n a m u n a n i  1 -ra sm d a   tasv irla n g an  

ekstraksiya qurilmasidagi  Sokslet apparati (2)ga  solinadi. Bu qurilma 

ikki bo'yinli dum aloq  kolba  (1),  ham da qaytaruvchi  sovltgich(3) 

bilan ta ’m inlangan.  Kolbaning yarm igacha geksan solinadi.  Kolba 

o ‘z  navbatida  suv  vannasiga  qo'yiladi  va  elektr  plitkasi  yoqilib, 

geksan qaynatiladi.  Geksan bug'lari zaharli b o ‘lgani uchun,  Sokslet 

apparati  albatta  ventilatsion  shkaf tagida  turishi  kerak.  G eksan

357


www.ziyouz.com kutubxonasi

68,7°C  da  qaynaydi.  Geksan  bug'lari  Sokslet  apparatidan  o ‘tib, 

sovitgichda kondensatga aylanadi va Sokslet apparatiga oqib tushadi. 

Apparatdagi namuna geksan bilan ko‘miladi va ekstraksiya jarayoni 

boshlanadi.  Ekstraksiyaning birinchi bosqichi  apparatdagi geksan 

sathi  chiqarib  yuboruvchi  sifon  to'lguncha  davom  etadi.  Sifon 

to'lgach,  suyuqlik dum aloq kolbaga qaytib oqib tushadi.  Qaynash 

davom  etib,  geksan  bug'lari  yana  Sokslet  apparatini  to ‘ldiradi  va 

ekstraksiyaning ikkinchi bosqichi boshlanadi.  Ekstraksiya jarayonida 

dum aloq kolbadagi geksanning rangi neftni rangi ta ’sirida  o'zgara 

boshlaydi,  ya’ni  neft  uglevodorodlari  geksanga  o ‘ta  boshlaydi, 

Soksletga  oqib  tu sh ay o tg an   geksan  k o n d en sati  esa  h a r  gal 

namunadagi neftni erita borib, bosqichma-bosqich och rangga o ‘ta 

boshlaydi.  Geksan rangi  o ‘zgarmay qolgach, jarayon to'xtatiladi. 

T uproq  namunasi  solingan  konvert  Sokslet  apparatidan  ajratib 

olinadi va Sokslet apparati ozgina miqdordagi geksan bilan yuviladi 

va ekstraktli kolbaga solinadi. Ekstraktli kolba ventilatsion shkaf  ichida 

haydash apparatiga ulanadi.

Suv  vannasiga  quyilgan  kolbadagi  ekstraktdan  geksan  haydab 

olinadi va keyingi ektraksiya uchun olib qo'yiladi. Kolba tagida qo‘ng‘ir 

rangli  neft uglevodorodlari qoladi.  Uni toza holda massasi analitik 

tarozida o'lchab olinib,  qalpoqli, byuksga solinadi va qoldiq geksan 

bug'lanishi uchun biroz vaqt ventilatsion shkaf tagida qo‘yiladi. Keyin 

qalpoq bilan yopiladi va analitik tarozida massasi o ‘lchanadi.

N eft  m ahsulotlarining  konsentratsiyasi  quyidagi 

form ula 

yordamida aniqlanadi:



N

= ^ — —*-x 1000  ,  m g/g  yoki 

M

M

bu  yerda,

m,  —  toza byuksning  massasi, g;

m 2  —  neftli  byuks  massasi,  g;

M  —  tuproq  namunasming  massasi,  g.

Ajratib olingan  neft  mahsulotlari maxsus sig'imlarga yig'ilib,  neftni qayta 

ishlashga yuboriladi.

358


www.ziyouz.com kutubxonasi

Hisobot  quyidagi  shaklda  tuziladi



Nomlanishi

Miqdori

0 ‘lchov

belgisi

1.

N e ft  bilan  ifloslangan  tuproq 

n am u nasm in g  m assasi,  M

2.

T oza  byuksning  m assasi,  Ш|

3.

N eftli  byuks  m assasi,  m 5

4.

N eft  m ahsulotlarining 

konsentratsiyasi,  S

Nazorat uchun  savollar:

1.  N im a sababdan tuproq neft bilan ifloslanadi?

2.  Neft ta ’sirida tuproqda qanday  o ‘zgarishlar boradi?

3.  Neft tuproqqa va  o ‘simliklarga qanday ta ’sir ko'rsatadi?

4.  N im a uchun neftni tuproqdan ajratib olish kerak?

5.  N eftni  tuproqdan ajratib  olishning  qanday usullari  mavjud?

6.  Ekstraksiya nima?

7.  Neftni qanday ekstragent bilan ajratib olish maqsadga muvofiq?

8.  N eftni tuproqdan ekstraksiya usulida qanday ajratib olinadi?

9.  Neft  m ahsulotlarining  tuproqdagi  konsentratsiyasi  qanday 

hisoblanadi?

3.  AMALIY MASHG4JLOTLAR

24.3.  «SANOAT CHIQINDILARINI TOZALASH 

TEXNOLOGIYASINING ASOSLARI» 

fanidan amaliy mashgiulotlar

Ushbu "Sanoat chiqindilarini tozalash texnologiyasining asoslari" 

fanidan  tayyorlangan  uslubiy  qo'llanm aga  quyidagi  m a’lum otlar 

kiritilgan:

— 

y er  ustki  qatlam idagi  zararli  m o d d a la m in g   m aksim al 



konsentratsiyasini  m e’yoriy  param etrlarini  o'lchash  uslubi,  Cmax; 

ruxsat etilgan tashlanmalar (RET); suvlami tozalash qurilmalarining 

geom etrik  o ‘lcham lari;  atro f-m u h itn in g   ifloslanish  darajasini 

ifodalovchi va tabiatni muhofaza qilish tadbirlarini tanlashga imkon

359

www.ziyouz.com kutubxonasi



b eru v ch i,  ta b ia tn i  m u h o faza  qilish  ta d b irla rin in g   iq tiso d iy  

samaradorligi;

—  tozalash  qurilm alari  m ajm uasinm g  tahlili  va  ko‘rsatilgan 

hisoblarni  o ‘tkazish  uchun  masala variantlari  (100 dan ortiq);

—  asosiy tipikm asalalarni  yechish  uchun  misollar;

—  h iso b la sh la rn i  o lib   b o rish   u c h u n   z a ru r  b o s h la n g 'ic h  

m a’lum otlar  (hisoblash  form ulalari,  koeffitsientlar,  solishtirm a 

ko‘rsatkichlar va boshqalar);

—  y e r  u s tk i  q a tla m id a   z a r a r li  m o d d a la r n i  m a k s im a l 

konsentratsiyasining asosiy m e’yoriy parametlarini  hisoblash uslubi;

—  C max  —  zararli  moddalarni  yer  ustki  qatlamidagi  maksimal 

konsentratsiyasi; suv tozalash inshootlarining geometrik o ‘lchamlari.



1.  Zararli  moddalarni  atmosferada  tarqalish va  ruxsat  etilgan 

tashlanish  normativlarini  hisoblash

Umumiy holatlar

A tm o s f e r a   h a v o s in i n g   y e r  u s tk i  q a t l a m i n i   s a n o a t  

k o rx o n alarid an   tash ian ad ig an   zararli  m o d d alar  b ilan   xavfli 

i f l o s l a n i s h   d a r a j a s i   z a r a r l i   m o d d a l a r n i n g   y e r  u s t k i  

k o n sen tratsiy a si  b ila n   a n iq la n ad i.  C maks  (m g /m 3)  Cmaks  eng 

noqulay  ob-havo  sharoitiga  to ‘g‘ri  keladigan  va  tashlash joyidan 

m a’lum masofada  o ‘matiladi.

Z a r a r li 

m o d d a n in g  

C maks 

k a tta lig i 



ru x s a t 

e tilg a n  

konsentratsiyasidan (REK  m g/m 3) oshmasligi kerak, ya’ni quyidagi 

shart bajarilishi  lozim  C maks  <  REK.

Birvaqtning  o'zida atmosferada bir necha moddalarning  biigalikda 

ta ’sir xususiyatiga ega bo'lgan zararli moddalar konsentratsiyasining 

yig‘indisi birdan  oshmasligi  kerak:

C l 

C 2 

C P 

^

.



---------- -j

--------- 1

-------

1

-------- ----



< 1

R E K



R E K 2 

R E K

p

Bu  yerda: 

S,,  S2,  .  .  .  .  Sn  —  atmosfera  havosidagi  zararli 

moddalarning  bir joydagi  konsentratsiyasi,  m g/m 3.

R EK ,,  R EK 2,  R EK p  —  zararli  m oddalarning  tegishli  ruxsat 

etilgan  konsentratsiyalari,  m g/m 3.

360

www.ziyouz.com kutubxonasi



D umaloq og‘izli birgina manbadan chiqayotgan qizigan gaz-havo 

aralashmasi  chiqindisining  C maks  kattaligi  quyidagi  formula  bilan 

aniqlanadi: 



..

  „

^  


A   M

  • 


P

  - 


Ш ’ П 

. . .

C m a x = — ;— , 

( 1 )

H--^Vr AT

Dumaloq og‘izli birgina manbadan chiqayotgan sovuq gaz -havo 

aralashmasi  chiqindisining  C max  kattaligi  quyidagi  formula  bilan

aniqlanadi: 

^



A M F m - n

C m a x   = — ;— . 

(2.)

H--l]Vr AT

Bu  yerda:  A  —  atm osfera  havosidagi  zararli  m oddalam ing 

vertikal va gorizontal yoyilishini aniqlovchi,  atm osferaning harorat 

intratifikatsiyasiga bog‘hq koeffitsient.  0 ‘rta Osiyoning subtropik 

zonasi  uchun  —  240,  Q ozog‘iston  va  0 ‘rta  Osiyoning  qolgan 

rayonlari,  quyi  Povolje,  Kavkaz,  M oldaviya,  Sibir,  U zoq  Sharq 

uchun  —  200,  shim ol,  sh im o liy -g 'arb , 

o ‘rta  Povolje,  Ural, 

U kraina  u ch u n   —  160,  M D H   ning  Y evropa  territoriyasining 

m arkaziy  qismi  u chun  —  120.

M  — atmosferaga tashlanayotgan zararli m oddalar miqdori, g/s. 

Bu kattalik loyihaning  texnologik qismini  hisoblab aniqlanadi yoki 

tegishli korxona normativlariga mos ravishda qabul qilinadi.

F   —  zararli  m oddalam ing atmosfera havosida ch o ‘kish tezligini 

e ’tiboiga oluvchi o ‘lchovsiz koeffitsient. G azsim on zararli moddalar 

va mayda dispers aerozol aralashmalar uchun  F = l ; chang va qurum 

uchun, agar tozalashning  o ‘rtacha ekspluatatsion koeffitsienti 90% 

va undan katta bo‘lsa  F=2, 70-90%  da  F —2,5, 75% kam bo'lsa  F=3 

ga teng bo‘ladi.

A g a r  ta s h la n m a   suv  b u g ‘i  b ila n   b ir g a   c h iq ib   u n in g  

kondensatsiyalanishi  sodir  bo'lsa,  shuningdek,  chang  zarralarini 

koagulatsiyalanishga uchrashi mumkin bo‘lsa  F=3 deb qabul qilinadi. 

m   va  n  m anba  og‘zidan  tashlanayotgan  gaz-havo  aralashmasi 

chiqindisi sharoitini  hisobga oluvchi o ‘lchovsiz koeffitsient.

Koeffitsient quyidagi formula bilan aniqlanadi:

m   =

----------------- j= ------------( 3 )

0,67 + 0,1 • 



yjf +

 0,34^//


361

www.ziyouz.com kutubxonasi



'  

>

?

<4)  

A gar,/ £ 1 0 0   b o‘lsa,  tashlanmalar  sovuq,  agar  f< 100  b o‘lsa,  tashlanmalar 

qizdirilgan  bo‘lib  va  hisoblash  uchun  taalluqli  (2)  va  (1)  formulalar q o‘llaniladi.

D  - tashlanm a manbasining diam etri,  m.

Agar truba og‘zi to ‘g‘ri to ‘rtburchak shaklida bo‘lsa n koeffitsienti 

Vm ga bog‘liq holda quyidagi formula bilan aniqlanadi:

Agar Vm  <  0,3  bo‘lsa n =   3 

(5)


Agar 0,3  <  V  <  2  bo ‘lsa 

(6)


/"—  quyidagi  formula bilan aniqlanadi:

n = 3 - J ( V m - 0 , 3 ) ( 4 , 3 6 - V m



( 7 )

Agar  Vm > 2 bo‘lsa n =   1 

(8)

V  qizigan tashlanmalar uchun quyidagi formula bilan aniqlanadi:



Vm

 



0,65 • 

(9)

Vm sovuq tashlanmalar uchun quyidagi formula bilan  aniqlanadi:



Vm 

=

 

1 , 3 —



 

(10)


П

N   ta   ta s h la n m a   m a n b a la ri  b o ‘lsa  C m  k a tta lig i  q iz ig a n  

tashlanmalamiki kabi aniqlanadi:

C

m

 =

A  M   F -m   n  J   N

 

(11)


H l 

l v -АГ

Kvadrat yoki to'rtburchakli truba og'zining samarali diam etri Д е 

quyidagi formula bilan aniqlanadi:

=

 

(12)

Л + Р

Bu yerda, 

X  —

 truba og'zining uzunligi (m), kvadrat og'izli manba uchun 

X

 = V;

V —  manba og‘zining eni  (m);

W  — gaz-havo aralashmasining manbadan chiqayotgan  o ‘itacha tezligi (m /s); 

N   —  tashlanma  manbasining yer ustidagi  balandligi  (m); 

д Т   —  gaz-havo  aralashmasi  harorati  Tg  va  atmosfera  havosi  harorati  Tx 

o'rtasidagi  farq;

362


www.ziyouz.com kutubxonasi

vl=£ ^l ,w

 

(

13

)



н ч н г г

Bu  yerda,  M  —  atmosferaga  barcha  tashlanmalardan  tashlanayotgan  zararli 

m oddalam ing  yig'indi  miqdori  (g/s);



—  barcha  manbalardan  tashlanayotgan  gaz-havo  aralashmalarining  yig‘indi 

hajmi  (m V s)

V = Vr N

Atmosferaga bitta  m anbadan tashlanayotgan  zararli  m oddalam i 

ruxsat etilgan tashlanmasi  (RET)  agar ulam i yer ustki qatlamidagi 

konsentratsiyasi REKdan oshmaganda qizigan tashlanm alar uchun:



^

j R E K - C / y H

2- ^ A T  

(15)

A F m - n

sovuq  tashlanm alar  uchun



^

8 REK- H- ^ Щ  

(16)


A F n - Д

Bu  yerda,  Sf  —  zararli  m oddaning  atm osferadagi  fon  konsentratsiyasi  orqali 

aniqlanadi  (m g /m 3).

Qolgan  kattaliklar  xuddi  yuqorida  keltirilgan  formulalar  bilan 

hisoblanadi.

Zararli  m oddalam i  yer  ustidagi  eng yuqori  konsentratsiyasining 

ko'rsatkichi,  R EK   oshishiga  olib  kelm aydigan  bitta  tashlanm a 

manbasini (trubani) balandligi quyidagi formula bo'yicha hisoblanishi 

mumkin.

Sovuq  tashlanm alar  uchun:



V,  — gaz-havo aralashmasining hajmi, quyidagi formula bilan aniqlanadi  (m ’/s):

H

 =

%



(17)

Vr REK

Qizdirilgan  tashlanm alar  uchun:

www.ziyouz.com kutubxonasi


1-M AS ALA

Korxonada pechlarda ko‘m ir yoqilgani uchun zararli gazlar hosil 

bo‘ladi.  Harorati To ga teng bo‘lgan tutun gazlari  balandligi  H  m, 

diametri Dm , keladigan N  dona trubadan W  m /sek tezlikda chiqadi. 

Tutun gazlari harorati Tx °C to ‘g‘ri keladigan atmosfera havoga yoyilib 

ketadi.


1. Quyidagi moddalaming yeiga yaqin havo qatlamida hosil qilishi 

m um kin  b o ‘lgan  eng  katta  konsentratsiyasi  C m  m g/m 3  ulam ing 

miqdori:  uglerod  monooksid  M co,  oltingugurt dioksid  M so2,  azot 

dioksid  MNQ2 va M chang b o ‘lganda topilsin.  Bunda atmosferaning 

yerga  yaqin  qavatida  ob-havo  gazlaming  tarqalishi  uchun  ancha 

noqulay deb  qabul  qilinsin.

2. Atmosfera havosidagi zararli m oddalar C m va odatda h ar doim  

bo‘ladigan C F konsentratsiyalarini birgalikdagi ko‘rsatkichini ulam i 

R EK   norm alari  bilan  solishtirih  ko‘ring,

bunda: 


c cf° 

= l,5,ug/jw 3



REKC0

  = 


SMgl м ъ  CN

f lh

  = 0 ,


03.ug

/ л/3 


R E K n°2

  = 0 ,085,wg / ,w3 



C p   =

 0, 


\Mg

 / 


м 

r e k

 so'-

  = 0,5


Mgl M3 

Сс>

; ащ

  = 0,2


Mg

 / 


m

3  REKchang =

 0,5


Mg

 / 


m

2

3.  Havoga  tashlanayotgan  har qaysi  m odda  uchun  RET  (ruxsat 

etilgan  tashlanma)  (g/sek)ni  hisoblab  chiqaring.

4. Agar havoga tashlanayotgan zararli moddalar miqdori M ,  (g/s) 

RET (g/s)ning qiymatidan katta bo‘lsa,  tashlanmalami kamaytirish 

uchun  qanday tadbir ko‘rish  zarurligini  ko‘rsatlb  bering.

Yechish:

R uxsat  e tilg a n   ta sh la n m a la rn in g   k u tila y o tg a n   eng  k a tta  

konsentratsiyasi  quyidagi  form ulalardan  foydalanib  hisoblab 

chiqariladi:



^   _  A  M - F   m  n

m~

  я-^ /к.-д г



bunda: A  — ob-havoga, hamda zararli moddalami havoda vertikal va gorizontal 

yo'nalishda qanday taiqalishiga bog‘liq bo‘lgan koeffitsient.  0 ‘ita Osiyo va Qozog‘iston 

uchun  120-240;

364


www.ziyouz.com kutubxonasi

F  —  zararli moddalarning pastga o'tirib qolish tezligini e ’tiborga oluvclii o ‘Ichovsiz 

koeffitsient,  F   = 1 ,  Fchang=3

m,  n  —  tashlanmalar  manbadan  qanday  sharoitda  chiqarib  tashlanayotgamni 

e ’tiborga oladigan koeflltsientlar.

1.  Bitta trubadan chiqayotgan gazlaming hajmi:



Vx= ^ - - W - N

  (m 3/sek)




Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   28   29   30   31   32   33   34   35   ...   46


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling