Moddalakning kimyoviy texnologiyasi


m a ’lum   sifat  k o ‘rsatkichlari  bilan  tavsiflanadi.  A n a  shu  k o‘r-

bet12/31
Sana15.12.2019
Hajmi
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   31

m a ’lum   sifat  k o ‘rsatkichlari  bilan  tavsiflanadi.  A n a  shu  k o‘r- 
satkichlariga k o ‘ra uchga b o ‘linadi  (16-jadval).
1  kg kesak (so ‘ndirilm agan)  ohak xam irning chiqishi  deyiladi. 
B u  ish lab  chiqarishda  oh ak n in g   en g  m uhim   xarakteristikasi 
hisoblanadi.  Ohak  xamiri  qorishm ada  b og'lovchilik  vazifasini 
o ‘taydi.  U   qum   zarralarini  su n ’iy tosh  qilib  biriktiradi  va  qorish- 
m abop  aralashm aning  k o ‘ngild agidek  y o y ilu v ch a n   b o ‘lishini
94

ta ’m inlaydi.  B oshqa  bir  xil  sharoitlarda  q orish m aning  y o y i- 
luvchanligj/ qorishm a  tarkibidagi  ohak  m iqdoriga b o g iiq   b o ‘ladi. 
D em ak,  ohak xamiri  qanchalik ko‘p hosil b o is a ,  shunchalik kam 
qaynam a-ohak  talab  qiladi.
16-jadval.
Havoda  qotadigan  qurilishbop  ohakka  nisbatan  tcxiiik  talablar 
(standart  bo'yicha).
Ko‘rsatkichlar nomi
Navi
1
2
3
A. 
S o ‘n d irilm a g a n  k e s a k y o k i  tu y ilg a n  o h ak :  q u m q  
m o d d a g a   h iso b lag a n d a.
F a o l  C a O + M g O   m iq d o ri,  %.
a)  q o 's h ilm a s iz   s o ‘n d irilm a g a n  o h a k d a ,  k a m id a ;
85
70
60
b )  q o 's h ilm a li  s o ‘n d irilm a g a n   o h a k d a ,  k am id a.
64
52

K e s a k o h a k d a  s o ‘n d irilm a g a n   d o n a la r   m iq d o ri, 
%  k o ‘pi  b ila n .
10
20
25
B .  K u k u n  h o lig a c h a  s o 'n d ir ilg a n  g id rat  o h ak : 
Q u ru q   m o d d a g a  h iso b la g a n d a   faol  C a O + M g O  
m iq d o ri,  %.
a )  q o 's h ilm a s iz  g id r a t o h a k d a ,  k a m id a ;
67
55
50
b )  q o ‘sh ilm a li  g id ra t  o h a k d a ,  k a m id a .
50
40
30
G id r a t o h a k n in g   n a m lig i,  %  (n a m  m o d d a g a  
h iso b la g a n d a ),  k o ‘p i  b ila n .
5
5
5
T o ‘yish  d arajasi,  %.
0 6 3  ra q a m li  ela k d a g i  q o ld iq ,  k o 'p i  b ila n .
2
2
2
0 0 9   ra q a m li  ela k d a g i  q o ld iq ,  k o ‘pi  b ila n .
10
10
10
Ohak xamirining ko‘p -o z  b o ‘lishi faol  C aO + M gO ,  so ‘nmagan 
donalar  va  kalsiy  oksididan  qancha  borligiga  b o g liq .  Tarkibida 
C aO O Z   b o ig a n   m agnezial  va  dolom it  ohakdan  oz  m agnezialli 
(tarkibida  CaO  k o‘p)  ohakka  qaraganda  kam  ohak  xam ir  hosil 
b o‘ladi.  Ohak xamirdan qancha hosil b o ‘lishi asosan zarrachalaming 
so ‘ndirgandan keyingi dispers — maydalik darajasiga bog‘liq.  Kalsiy 
oksidi  mayda zarrachalargacha juda tez so ‘nadi.  H olbuki,  M gO va 
o ‘ta  kuygan  zarralar  unchalik  tez  so ‘nm aydi.  Kalsiy  oksidining 
gil-aralashmalari bilan o ‘zaro ta’siridan hosil b o ig a n  mahsulotlar 
esa y o butunlay so'nm aydi,  yoki juda  sekin  so'nadi.
O hakning  shirali  yoki  shirasiz  b o lis h i  ham   zarrachalam ing 
m ayd alik   darajasiga  qarab  an iq la n a d i.  Shirali  oh ak   asosan 
o lc h a m la r i  jihatidan  kolloidlarga  yaqin  juda  m ayda  C a (O H )2 
zarrachalaridan  tash k il  top ga n   b o l i b ,  tarkibida  s o ‘nm agan
95

donalar  kam .  Shirasiz  ohak  ancha  dag‘al  so'n ad i,  so'n ganda 
talaygina donalari  parchalanm ay qoladi.
1  kg  kesak  qaynam a-ohakdan  olinad igan  ohak  xam ir  hajm i, 
xam ir tayyorlashning texnologik usullariga harn  b o g iiq .  Bevosita 
kesak  o h ak n i  m o ‘l  suv  quyib  s o ‘ndirish  yoki  kukun-ohakka 
k o ‘ngildagidek  xam ir  hosil  b o ‘lgunich a  suv  quyib  turish  y o ‘li 
biian  ohak  xam ir  olish  m um kin.  Tarkibi jihatidan  ikkalasi  ham  
bir xil  b o !ladi.  Biroq  odatda  kesak  ohakni  s o ‘ndirganda  kukun- 
ohakni so'ndirgandagiga qaraganda ancha k o ‘p ohak xam ir hosil 
boMadi.  Boshqa bir xil sharoitlarda bu hajmlar nisbati  5:3 b o ‘ladi. 
G ap  shun daki,  m o ‘l  suv  biian  so'n dirgand a  zarrachalarning 
m aydalanish  darajasi  xiyla  yuqori  bo'lad i.  C h u n o n ch i,  kukun- 
o h a k   z a rra sin in g   o ‘rtach a  o 'lc h a m i  6 — 10  m k  b o ‘lsa ,  sut 
holatigacha so ‘ndirilganda  1  mk bo'ladi.  Oz suv quyganda, añidan, 
so'n dirish  m ahsuloti  bir  o z  kuydirib  yuborilsa  kerak1.
Kesak qaynam a-ohak b o ‘laklarining o ic h a m i ko'pincha ohak 
xam ir  m iqdori  (shuningdek,  so'nish  tezligi)ga  katta  ta’sir  qiladi. 
Qaynama donalari ancha mayda bo'lsa, so'ndiiganda nisbatan dispers 
m ahsulot  hosil  bo'ladi  va  bu  jarayon  tezlashadi.  D onalarining 
o ich a m la ri  10 m m  gacha b o ig a n  so ‘ndirilmagan ohakdan ko‘proq 
va yuqori  sifatli  ohak xamiri  chiqadi.
Ohakning  plastikligi. 
O hak  q orish m a b o p   aralashm alarni 
nihoyatda  plastik  (birikuvchan  va  yoyiluvchan)  qiladi.  Bu  uning 
eng  m uhim   xossalaridan  biridir.
Ohak xamirining  nihoyatda plastik b o ‘lishiga sabab shuki,  ohak 
donalari o ‘z yuzasida suv qatlam ini adsorbsion ushlab turadi.  Shu 
sababli  donachalar  gidrodinam ik  m oylanadi  va  ular  o'rtasidagi 
ishqalanish kamayadi.  D onalar qanchalik m ayda b o ‘lsa,  ularning 
solishtirma sirti shunchalik katta, bog‘lovchilik xususiyati esa shuncha 
plastik b o ‘ladi.  Ohak xam irining  bu  xossalari  undan  plastifikator 
sifatida foydalanishga imkon beradi.  Binobarin, qorishma tayyorlash 
u ch u n   ishlatiladigan  sem ent  tejaladi.
A ralash   q o rish m a lard a   p o rtla rid sem en tg a   q o ‘sh ila d ig a n  
ohakn ing  ruxsat  etiladigan  m iqdori  har  xil  b o £lishi  m um kin.
1  L e k in ,  o h a k  k u k u n   h o lig a c h a  yax sh i s o 'n d ir ilg a n   va  s o f  s o 'n d irilg a n   o h a k  
b ir   n e c h a   k u n   su v d a  b o ‘lsa,  d e y a rli  k e s a k -o h a k   is h la tg a n d a g ic h a   o h a k   x a m ir 
o lin ish i  m u m k in .
9 6

M asalan, quruq sharoitlarda foydalanayotganda I va II sin f binolari 
uchun  q o ‘$hilma va  sem entning  eng  k o ‘p  vazn  nisbati  3:1  gacha 
bo'lishi  m um kin  [C a(O H )2  ga  nisbatan  hisoblaganda],  III  sin f 
binolari uchun zarur markadagi qorishmaga yetarli  m iqdordagina 
b o ‘ladi.  N a m  sharoitlarda bino qurayotganda ohak-sem ent nisbati 
binolarning  sinfiga  qarab  0,6:1  va  0,75:1  dan  oshm asligi  kerak. 
Ohak  m iqdorini  ham  ana shundan  oshirm aslik kerak.  Aks  holda, 
beton  konstruksiyasining  suvga  chidam liligi  va  barqarorliligiga 
putur  yetkaziladi.
O hakning  c h o ‘kishi,  O hak  q otayo tg a n d a   a n ch a g in a   suvi 
yo'q olad i,  natijada  ohak  zarrachalari  orasidagi  suv  kam ayadi, 
zarrachalar  bir-biriga  yaqinlashadi  va  qotayotgan  ohak  xam iri 
cho'kadi.
Suv  m ahsulot  kesim i  bo'yicha  bir  xilda  bug'lanm aydi.  Yuza 
qatlamlari  tezroq  quriydi  va  c h o ‘kish  hodisalari  tufayli,  ichki, 
hali namiqmagan o ‘zagini siqa boshlaydi.  Oqibatda buyumning yuza 
qatlamlarida ichki c h o ‘zuvchi zo'riqishlar paydo b o ‘ladi va buyum  
darz  ketadi.
K am roq  c h o 'k ish i  va  darz  ketm asligi  u ch u n   o h a k   xam iri 
«sof»  h o ld a   ish latilm aydi.  O hak  xam iri  m ineral  to 'ld irg ich lar 
b ila n   birgalikda  qorishm a  va b e to n   tariqasida  ish latilad i.  T o ‘l- 
dirgichlar  aralashm ada  ch o 'k ish ig a   to 'sq in lik   q ilad igan   m u s- 
tahkam  skelet h osil qiladi.  Shirali ohak cho'kuvchanroq b o ‘ladi. 
S h u n in g  u ch u n   to'ld irgich lar  b ilan  iloji  b orich a  yaxshiroq  su - 
yu ltirilish i  zarur.
T o £ldirgich ishlatish ham  texnik,  iqtisodiy aham iyatga egadir. 
Bunda ohak tejaladi,  qorishm a va b eton  tannarxi arzonlashadi.
Qorishm aga qancha ohak sarflash k o ‘p jihatdan t o ‘ldirgichlar- 
ning  dona  tarkibiga,  y a ’ni  d onalam ing  yirikligi  va  ular  orasidagi 
bo'shliqlar hajmiga bog‘liq.  Qorishmada ohakning roli qum  zarralari 
orasidagi  ham m a  bo'shliqlarni  t o ‘ldirish  va  u lam i  yupqa  xam ir 
qatlam i  bilan  qamrab  olishdan  iborat.  Keragidan  ortiqcha  ohak 
solinsa, cho'kish darzlari hosil bo'lishi m um kin, ohak kam  solinsa, 
qorishm a yaxshi yoyilm aydi va unchalik mustahkam  b o ‘lm aydi.
T o ‘ldirgichlarning  kavaklanuvchanligi  undagi  yirik va  m ayda 
donalar nisbati bilan aniqlanadi.  O ptim al tarkibdagi qum  zarralari 
orasidagi  kavaklar  ohak  zarralaridan bir  necha  bor  katta b o ‘ladi. 
Shuning uchun ham  qulay joylanuvchan qorishm a ishlash uchun
97

k o ‘p  o h a k   sarflan ad i.  O hak  sarfini  k am aytirish   m aq sad id a 
to ‘ldiruvchi qo‘shilmalar solinadi.  Ohak zarralariga qaraganda kam 
dispers  boMganligi  u ch u n   q o ‘shilm alar  t o ‘ldirgich  orasidagi  yirik 
kavaklarni  t o ‘ldiradi.
A yniqsa tuyilgan ohaktosh bu jihatdan yaxshi natija beradi.  U  
o h a k   b ila n   reak siya ga  k irish ib ,  C a C 0 3  •  C a (O H )2  •  n H 20  
kom pleks  birikm a  h o sil  qiladi  va  shu  bilan  qorishm a  m ustah- 
k a m lig in in g   k a m a y ish ig a   y o ‘l  q o 'y m a y d i.  O h ak tosh   b o ‘lsa 
q ota y o tg a n   m a h su lo td a   C a C 0 3  kristallarining  h o sil  b o ‘lish i 
ja r a y o n in i  te z la s h tir a d i:  C a C 0 3  n in g   m a y d a   zarrach ala ri 
k ristallan ish   m arkazlari  kurtaklari  h iso b la n a d i.  O hak  b ila n  
ohaktosh  aralashm asini  m ayda  tuyish  m ahsuloti  karbonat  ohak 
deb  ataladi.  U n d a   C a C 0 3  vaznan  4 0 —60%  b o ‘lishi  m um kin. 
Q ancha b o ‘lishi kerakligi karbonat ohakda faol  C aO + M gO   dan, 
quruq m oddaga hisoblaganda kam ida  30% b o ‘lishi lo zim ,  degan 
shartga  asosan  belgilanadi.  Standart  m ayda  tuyish  darajasi  va 
so 'n ish  tezligi b o ‘yich a o d d iy ohakka nisbatan  qanday talablarni 
q o ‘ysa,  karbonat  ohakk a  nisbatan  ham   xu d d i  ana  sh u n d ay 
talablarni  qo'yadi.
Ohakning toidirgichlarga yopishishi. 
K alsiy gidrat oksidining 
zarrachalari to'ldirgichlar yuzasida yetarlicha darajada mustahkam 
tura oladi.  Ohak qorishma k o‘pincha birikish yuzasidan em as, balki 
bevosita  qotgan  ohak  xam iridan  yem iriladi.  Karbonatlashish  va 
C a(O H )  ning to'ldirgichlar bilan kim yoviy ta’sir etishuvi hisobiga 
yanada yaxshiroq yopishadi.  Ohak bilan to ‘ldirgichlar tarkibidagi 
qum tuproqning  quyidagi  chizm a  b o ‘yich a  o ‘zaro  ta’sir  etishishi 
ana shunday reaksiyalardan  hisoblanadi:
C a (O H )2+ S i 0 2+ n H 20 = C a O   S i 0 2( n + 1 ) H 20 .
R eaksiya  natijasida  suvga  ch id a m li  va  m ustahkam   kalsiy 
gidrosilikati  hosil  bo'ladi.
Odatdagi sharoitlarda C a(O H )2 krem niy oksidi bilan juda sust 
reaksiyaga kirishadi.  Harorat oshishi bilan (ayni vaqtda nam m uhit 
sharoitlari tug'dirib berilsa) gidrosilikat hosil b o ‘lish jarayoni ancha 
tezlashadi.  Yuksak  haroratning  ohak  bilan  qum   kremniy  oksidi 
orasidagi  reaksiyaga ta’siridan silikat buyum lar ishlab chiqarishda 
foydalaniladi.  Silikat buyumlar avtoklavlarda 8 atm  bosim  va  174°C 
to'yingan  suv  bug'ida  bug‘lanadi.
98

Ohakning to ‘ldirgichlar bilan birikish darajasi qum zarrachala- 
rining yuzasi qanaqa ekanligiga ham  b o g liq  b o la d i. Y uzasi silliq, 
yum aloqroq  qum   zarrachalariga  qaraganda  yuzasi  g ‘adur-budur 
zarrachalar  m ustahkam   yopishadi.  Shuni  nazarda  tutib,  silikat 
buyumlar ishlab chiqarishda qum dezintegratorlarda m aydalanadi, 
dag'allashtiriladi.  Yuzasini g ‘adir-budur qilishdan  tashqarifaolligi 
kamroq,  yuza  pardasi  shilib  tashlanib,  ohakka  nisbatan  faolroq 
qatlamlari  yalang‘ochlanadi.
S o ‘ndirilm agan  tuyilgan  ohak  tayyorlash  uchun  xom ash yo 
tariqasida  tarkibida  8  dan  20%  gacha gil  b o ‘lgan  gil-ohaktoshlar 
ham ishlatilishi mumkin.  Bu ohaktoshlar gidravlik ohak tayyorlashda 
q o ‘llaniladi.  Tuyilgan  so'ndirilm agan  ohak  navidan  qat’iy nazar, 
uning  sifati  qo'shim cha  ravishda  m ayda  tuyilish  darajasi  bilan 
xarakterlanadi.  Tuyilgan  so'ndirilm agan  ohak kukuni,  standartga 
k o‘ra elanganda 063  raqamli  (teshigi 0,63  m m )  elakda k o ‘pi bilan 
2%,  009 raqamli  (teshigi 0,09  m m ) elakda k o ‘pi bilan  10%  qoldiq 
qolishi kerak.  Shuningdek,  so'nm agan ohakning 0 ,2 —0,3  m m  dan 
yirik donalari qotgan ohak qorishmalaming darz ketishiga sababchi 
b o lis h i m um kin,  deb hisoblaydilar.  Shuning u ch u n  ham  tuyilgan 
s o ‘ndirilm agan  ohakda  ana  shunday  o lc h a m d a g i  donalar  b o ‘1- 
m asligi  kerak.
Qorishmaning  mustahkamligi. 
Tuyilgan  s o ‘ndirilmagan  ohak 
m ustahkam lik k o ‘rsatkichlari b o'yicha 4,  10,  25 va 50 markalarga 
b o ‘linadi.  Bunda «Normal»  (donalari standart tarkibli) qum  qo'shib 
1:3  nisbatda tayyorlangan plastik qorishmadan ishlangan va 28 sutka 
sinalgan nam unalar m ustahkam lik chegarasiga m uvofiq asos qilib 
olingan.
Tuyilgan  so ‘ndirilm agan  ohakdan  tayyorlangan  qorishmalar 
havoda qotadigan s o ‘ndirilgan ohakdan tayyorlangan qorishm aga 
qaraganda mustahkamroq va suvga chidamliroq b olad i.  Bunga sabab 
shuki,  so ‘ndirilmagan tuyilgan ohak kam suv bilan qoriladi: bunda 
ortiqcha quyiladigan suv m iqdori  (kim yoviy reaksiya uchun kerak 
b o la d ig a n   suvdan  o rtig ‘i)  kam ayadi,  bu  esa  ancha  z ic h   va 
m ustahkam   qorishm a  tayyorlashga  im kon  beradi.  Suvning  CaO 
bilan  kim yoviy  reaksiyaga  kirishish  uchun  yutilishi  ham   suyuq 
fazaning  kam ayishiga  olib  keladi.  H olbuki,  s o ‘ndirilgan  ohak 
ishlatganda ana shunday im kon b o ‘lm aydi;  so ‘ndirilgan ohakning 
ham m a  zarralari  gidratlardan  iborat  bo'lib,  ular  suvni  kim yoviy 
y o l  bilan yuta olm aydi.
99

Ohak  qotayotganida  hajman  tekis  o ‘zgarishi. 
T u yilgan  
so ‘ndirilmagan ohakka nisbatan q o ‘yiladigan texnik talabga k o‘ra, 
ohak  qotayotganida  hajm an  tekis  o ‘zgaradigan  b o iis h i  kerak. 
T u yilgan  q a y n a m a -o h a k n i  qorish  u ch u n   q an ch a  suv  yetarli 
b o iis h in i  aniqlash  (xam ir  norm al  quyuq  b o iis h i)   uchun  suv- 
ohak  nisbati  har  xil  ohak  xam irdan  shisha  ustida  diam etri  7 —8 
m m   o'rtasida,  qalinligi  1  sm   ga  yaqin  kulchalar  tayyorlanadi. 
Bir sutkadan keyin kulchalar tashqi tom on d an  bir karra tekshirib 
k o ‘riladi.  Ohak  xam iri  kulchalar  darz  ketm aydigan  m iqdorda 
op tim al  suv  quyib  tayyorlangandagina  norm al  quyuq  b o ia d i. 
Shunda  kulchalar  hajm an  tekis  o'zgargan  b o ia d i.
H ajm n in g  tek is  o 'zg a rish   sharoitlari  so 'n d irilg an   ohakka 
qaraganda ancha yuqori texnik xossalarga ega b o ig a n  bu ohakdan 
keng  foydalanish  m um kin.
Ohak hajm ining notekis o ‘zgarishi bir qator om illarga b o g iiq . 
M asalan,  kuydirish  rejimi  buzilsa,  uning  ayrim  donalari  notekis 
s o ‘nadi:  o ‘ta pishgan  zarralar yaxshi  kuyganlariga  qaraganda  sust 
s o ‘nadi.  0 ‘ta pishgan donalari m e ’yorida pishgan qismlarining tez 
so'n ish i va kristallanishi  natijasida  qotib b o ig a n  xamirda  so ‘nish 
davom   etaveradi,  natijada  darz-yoriqlar  hosil  b o ia d i.
N o tek is  kuydirishning  zararli  ta’sirini  ohakni  yanada  m ayda 
tu y ish   b ila n   kam aytirish  m um kin:  o ‘ta  pishgan  juda  m ayda 
zarrach alar  hajm i  m u tlo q   kam   k en g a y a d i  va   u n d ag i  ich k i 
c h o ‘ziluvchanlik ham  kuchsizroq b o ia d i.  Bunday hollarda ohakni 
vibro  tuyish usuli  tavsiya  qilinadi.
Sifatli kuydirilgan ohak hajm ining  notekis o ‘zgarishiga kalsiy 
ok sid in in g   C a (O H )2  ga  aylanishi  va  qayta  kristallanishi  ham  
sababchi  b o i is h i   m u m k in .  C aO   tez   gidratlanishi  va  talaygina 
issiq   ajralib  ch iq ish i  natijasida  ana  sh u n d ay  o ‘zgarish  sodir 
b o ia d i.  Buning oldin i  olish uchun  iloji boricha issiqni chetlatish 
kerak.  S h u n in g  u ch u n   ham   qishki  sharoitlarda  tuyilgan  s o ‘n - 
dirilm agan ohak ishlatish  ancha sifatli  qorishm alar tayyorlashga 
im k o n   beradi.  Q ayta  kristallanish  q otayotgan   tizim iga  zararli 
t a ’sir qilm asligi  u ch u n   m aterialning  ortiq ch a  kengayishiga  y o i  
q o 'ym a yd iga n   qoliplar  ish latiladi.
O h ak n in g   g id ratlan ish in i  sek in la sh tira d ig a n   q o ‘shilm alar 
q o ‘shish  yaxshi  natijalar beradi.  CaO  suv  bilan  bir  tekisda  reak- 
siyaga kirishadi,  sodir b o ia y o tga n  jarayonlar bir m e ’yorda rivojlana
100

boradi.  Sulfit-spirt  barda  (vazn  b o ‘yicha)  0 ,1 5 —0,3  m iqdorda 
q o ‘shiladi  va  sulfatlar  (gips,  m agniy  sulfati  va  boshqalar)  ana 
shunday qo'shimchalardan hisoblanadi.  Sulfatlar ohak og‘irligining 
3—5% gacha miqdorida alohida yoki barda bilan birga q o ‘shiladi.
Shuni  ham  aytib  o ‘tish  kerakki,  qotayotganda  talaygina  issiq 
ajralib  chiqishi  faqat  salbiy  hodisagina  b o ‘lib  qolm ay,  s o ‘ndi- 
rilm agan  ohakdan  tayyorlangan  qorishm alar  qishda  ish latila- 
yotganda yaxshi foyda berishi mumkin.  Chunki qorishma tez muzlab 
qolm aydi.  Bunday qorishmalar,  yuqorida aytib o ‘tilganidek,  ohak 
nihoyatda ekzotermik bo'lgani (ko‘p issiq chiqarishi) sababli tezroq 
quriydi.
Ohak qorishmalar va betonlarning ko‘pga chidashi. 
Sun’iy tosh 
m ateriallarin in g  y em irilish ig a   k o ‘p in c h a   m u h it  salb iy  t a ’sir 
ko‘rsatadi.
Ohak qorishmalar havo ta ’siriga yaxshi  chidaydigan  m aterial- 
lardan  hisoblanadi.  Quruq-havo  rejimida  qorishm alarning  m us- 
tahkam lanishi  uchun  qulay  sharoitlar tug‘iladi.  Chunki bu  holda 
ohak xam irining nam i  qochishi,  shuningdek,  karbonlash jarayoni 
rivojlanishi  natijasida ohak xamiri  m ustahkam lana boshlaydi.
N am   sharoitlarda  ohak  qorishmalar  nam iqadi,  natijada  m us- 
tahkamligi  bo'shashadi  yoki  butunlay  buziladi.
B atam om   qotgan  ohak  qorishmalar  nisbatan  sovuqqa  ancha 
chidamli b o ‘ladi.  Ohak qorishma bilan suvalgan bino oldining uzoq 
vaqt yaxshi saqlanishi bunga yaqqol dalil b o ‘la  oladi.  Ohak qorish­
m alarning  suv  va  sovuq  ta’siriga  chidam liligi  ularning  suv  m ü z- 
laganda  m uz  hajmi  kengayganida  ham   buzilm aydigan  tarkibiy 
tuzilmasiga bog'liq.
Havoda  qotadigan  ohak  ishlatiladigan  sohalar. 
Eng  m uhim  
b o g ‘lovchi  m oddalardan  hisoblanm ish  havoda  qotadigan  ohak- 
ning yuqorida ko‘rsatib o ‘tilgan xossalari amalda uni qanday sohada 
ishlatish  kerakligini  belgilab  beradi.
H avoda qotadigan ohak asosan quyidagi sohalarda  ishlatiladi:
—  quruq-havo  sharoitlarida  yerda  bino  qurish  uchun  zarur 
qurilishbop  qorishm alar  tayyorlashda;
—  xuddi  shunday  maqsadda  ishlatiladigan  suvoqbop  qorish­
malar  tayyorlashda;
—  gidravlik  b og‘lovch i,  ya’ni  ohak-tosh qol  va  ohak-pussolan 
sem entlar  tayyorlashda;
101

—  gips-ohak  b o g ‘lovchilar  (birga  tuyilgan)  tayyorlashda;
—  silikat  (avtoklav)  buyum lar  ishlashda;
— tashqi havosi past  sharoitlarda toddirma devor qurayotganda 
ishlatiladigan  toshqol  betonda  (tuyilgan  s o ‘ndirilgan  ohak);
— quriq-havo sharoitlarida ishlatiladigan konstruksiyalar uchun 
past  markali  beton  tayyorlashda;
—  yengil  beton  tosh  (sem ent  yoki  q o ‘shilm alar  bilan  ara- 
lashtirib)  ishlashda;
—  tuzli  eritm alar  bilan  qorib  (s o ‘ndirilgan  d olom it  ohak) 
iSsiqni  izolyatsiyalaydigan va boshqa materiallarni tayyorlashda.
Rangli ohak aralashmalar tayyorlash. 
H avoda qotadigan ohak 
ishlab  chiqarishni  tashkil  etayotganda  uning  m ahalliy  bog'lovchi 
m odda  ekanligi  nazarda  tutiladi.  Kerak  bodadigan  xom ashyo 
materiallar va yoqilg'i deyarli ham m a yerda topiladi.  U ni tayyorlash 
uchun unchalik murakkab b o ‘lmagan uskunalar va ozgina mablag1 
talab qilinadi.  A na shu sabablarga k o ‘ra,  ohak nisbatan qim m atga 
tushmaydi.  M exanizatsiyalashgan va q uw ati katta (yiliga  100 m ing 
tonnadan ortiq ohak ishlaydigan) korxonalarda esa zavod tannarxi 
yanada kamayadi.
Havoda qotadigan ohak ishlab chiqarishni yanada rivojlantirish 
shuning uchun ham   m aqsadga  m uvofiq va zarurki,  uning asosida 
mustahkam va yaxshi qurilish buyumlari ishlanishi m um kin, ulam i 
tayyorlash  iqtisodiy  jihatdan  ancha  foydali,  qim m at  turadigan 
boshqa b og‘lovchi  moddalar o ‘m ida ishlatsa ham  b o ‘ladi.
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   31


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling