Moddalakning kimyoviy texnologiyasi


b o is a ,  1 100°C haroratda,  m agnezial,  y a ’ni m agniy karbonat k o ‘p

bet14/31
Sana15.12.2019
Hajmi
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   31

b o is a ,  1 100°C haroratda,  m agnezial,  y a ’ni m agniy karbonat k o ‘p 
m ergel  ishlatilayotgan  b o ls a ,  m agneziyani  kuydirib  yuborm aslik 
uchun past,  taxminan 900°C haroratda kuydiriladi;  romansementda 
o l a   kuygan  M gO   b o lis h i  gidravlik  ohakdagiga  qaraganda  juda 
xavflidir.  G idravlik  ohak  bir  sidra  s o ‘ndirib  olinishi  tufayli  M gO 
n in g   zararli  t a ’siri  (h ajm an   n o te k is  o ‘z g a rish i)  b irm u n ch a  
kam ayadi.
Mergellerdan foydalanayotganda gil aralashmalaming qanchalik 
tekis  joylashgani  va  n e c h o g li  dispersligi  katta  aham iyatga  ega. 
O haktoshda gil yirik aralashmalar yoki m ayda-m ayda zarrachalar 
holid a b o lis h i m um kin.  M ayda-m ayda zarrachalar holida b o ls a , 
gil  ohaktoshda  tekis  joylashadi.  G il  yirik  kesak  holida  b o ls a , 
rom ansem entning  sifati  pasayadi.  U   vaqtda  ohak  bilan  gil  faqat 
kesaklar  yuzasidagina  o ‘zaro  ta ’sir  etishishadi.  Shunda,  hatto 
gidravlik m oduli ancha past b o ls a  ham  rom ansem entda talaygina 
m iqdorda  erkin  ohak  qolishi  m um kin.  U   keyinchalik  sem ent 
qotayotganda hajman notekis o'zgarishiga sabab b o lis h i mumkin. 
G iln in g  bir  qism i  esa  ballast  holida  qola  beradi.  Shuning  uchun 
ham  mergel sifatini aniqlayotganda undagi gil zarrachalar y ig ln d isi 
(gidravlik  m odul  m iqdori)nigina  em as,  shu bilan  birga  disperslik 
darajasini ham  hisobga olish  kerak b o la d i.
M ergelni  kuydirish  u ch u n   aylanm a  va  shaxta  pechlardan 
foydalaniladi.  O haktosh  mergellari  kuydirilayotganda  xom ashyo 
bilan y o q ilg l aralash solinadigan shaxta pechlar ishlatish maqsadga 
muvofiq b o la d i.  M agnezial mergellar qollanilayotganda o lx o n a s i 
tashqariga chiqarilgan shaxta pechlardan foydalanish kerak b o la d i. 
Chunki bunday pechlarda kuydirishning belgilangan rejimiga aniq 
rioya qilish va past haroratda kuydirish m um kin b o la d i.
H ar  qanday  m ergelni  k o‘ydirishda  ishlatish  m um kin  b o lg a n  
aylanma pechlar, yuqorida ko‘rsatib o lilg a n  sabablarga q o‘ra, ya’ni 
y o q ilg l  k o ‘p  sarf b o lis h i,  uni  qurish  uchun  katta  mablag‘  talab 
qilinishi  sababli,  rom ansem ent  ishlab  chiqarishda  unchalik  k o ‘p 
q o lla n m a y d i.
R om ansem entni  xom ashyo  bilan  y o q ilg l  aralash  solinadigan 
shaxta  pech lard a  kuydirish  u ch u n  ‘ shartli  y o q ilg l  taxm in an  
kuydirilgan  m ahsulot o g lrlig in in g   12— 14%  m iqdorida,  o lx o n a s i 
tashqariga chiqarilgan pechlarda  14— 16%,  aylanma pechlarda esa 
16—20%  va bundan  ortiq  sarflanadi.
Kuydirilgan mergelni  tuyishdan oldin m a lu m  vaqt (3—5  kun) 
om borda  saqlab  turgan  m a’qul.  Shu vaqt  ichida  erkin  ohak havo
112

nam i ta’sirida qism an s o ‘nishi  m um kin.  Shu bilan rom ansem ent- 
ning sifati yaxshilanibgina qolmasdan, uni tuyish ham  osonlashadi. 
S o ‘ndirilayótgan  vaqtda  ohakning  hajman  kengayishi  natijasida 
kuydirilgan  mergel  bir  o z  yum shaydi.
R om ansem entni  m aydalash  uchun  shar  tegirm on  ishlatiladi. 
G ip s  yoki  gidravlik  q o ‘shilm alardan  foydalan ayotgand a  ular 
kuydirilgan  mergel  bilan  birgalikda  m aydalanadi.  Shunda  bir  xil 
jinsli  m ahsulot  hosil  b o ia d i.
Tuyishdan oldin qo'shilm alar quritish barabanlarida quritiladi: 
gipsning  nam ligi  10%  gacha,  gidravlik  q o ‘shilm alar  2%  gacha 
b o ‘ladi.
R om ansem ent  ikki  xil  y o ‘l  bilan,  y a ’ni  m aydalangan  m ate- 
rialni elamasdan  (ochiq sikl) va elab (yopiq sikl) tuyiladi.  Elaganda 
yirik donalari ajralib chiqadi va qayta tuyishga yuboriladi.  Shu bilan 
m ahsulotning  sifati  ancha  yaxshilanadi,  tuyuvchi  agregatlarning 
ish unum i  esa oshadi;  elash separatorlarda am alga oshiriladi.
R om ansem ent  ishlab  chiqarish  uchun  ohaktosh  bilan  gilning 
su n ’iy  aralashmasidan  foydalanayotganda  ular xom ash yoda tekis 
joylashishi  uchun z o ld ir li tegirm onlarda gil bilan  ohaktosh birga 
tuyiladi.
X om ashyo  aralashmasi  shaxta  yoki  aylanm a  pechlarda  kuy- 
dirilishi  m um kin.  X om ashyo  bilan  y o q ilg l  aralash  solinadigan 
shaxta  p ech lard a  k u yd irilsa  ham   b o ‘la d i,  a m m o   y o q i l g l n i  
aralashmada qum aloq donalar tayyorlashdan oldin bevosita x o m ­
ashyo  aralashmasining  o ‘ziga  q o ‘shgan yaxshi.  Shunda  kuydirish 
sharoitlari  yaxshilanadi.
A ylanm a pechlarda ham  xom ashyo aralashma qum aloq holida 
kuydiriladi.  Lekin  birm uncha  kichik,  y a ’ni  20 —30  m m   gacha 
o lc h a m d a   b o ia d i.  Y o q ilg l  ularda  presslanm aydi,  balki  chang- 
havo  aralashmasi  holicha  bevosita  pechga  uzatiladi.  Kuydirilgan 
m ahsulot  shar tegirm onlarda gips  va  gidravlik  q o ‘shilm alar bilan 
yoki  ularsiz  tuyiladi.
K o lin ib   turibdiki,  sun’iy  y o l   bilan  tuziígan  aralashmadan 
rom ansem ent  ishlash  texnologiyasi  tabiiy  mergellardan  ishlashga 
qaraganda birmuncha murakkab.  Bundan tashqari, xuddi ana shuncha 
mablag'  sarflash  va  ana  shu  uskunalarning  o'zidan  foydalanish 
bilan nisbatan ancha sifatli bog‘lovchi olish mumkin.  Bu usul asosan 
m ahalliy  yoqilg‘i  (o'tin ,  torf,  past  kaloriyali  k o‘mir  va  slanes) 
dan  foydalanilgan  taqdirdagina  o 'zin i  oqlaydi.
113

Romansementaing qotishi,  xossalari va ishlatilishi. 
Gidravlik 
ohak  tarkibidagi  gidravlik  kom ponentlar  qotayotganda  qanday 
jarayonlar ro‘y  bersa, romansem ent qotayotganda ham ana shunday 
ja r a y o n la r   s o d ir   b o ‘la d i.  R o m a n s e m e n t  k u k u n i  suv  b ila n  
qorilganda kalsiy silikatlari,  alyuminatlari va ferritlari gidratlanadi 
va  kalsiy  gidrosilikatlar,  gidroalyum inatlar  va  gidroferritlar  hosil 
qiladi.  Gidratlar juda ham  m ayda kolloid zarrachalar k o ‘rinishida 
ajralib chiqadi va yopishqoq, yoyiluvchan m assa hosil qiladi.  Ular 
sem ent  zarralari  orasidagi  ishqalanishni  kamaytiradi  va  shu  bilan 
sem en t  xam irini  plastik  qiladi.  M a ’lum   vaqtdan  keyin  xam ir 
m ustahk am lana  bosh layd i,  quyuqlashadi,  tishlashish  jarayoni 
r iv o jla n a d i.  S e m e n t   x a m ir i  e r k in   su v n i  y o ‘q o t is h i  b ila n  
koagulyatsiyalanishi  (zichlashishi)  tufayli  m ustahkamlanadi.
Sem ent xamiri yanada zichlashganidan keyin butunlay noplastik 
bo'lib qoladi va berilgan shaklni saqlaydigan qattiq jismga aylanadi. 
Biroq  hali  unchalik  m ustahkam   bo'lm aydi  (sem ent  xam irning 
bunday  holatiga  tishlashishning  oxiri  deyiladi).  K olloid  massalar 
yanada  m ustah k am lan ish i  va  qism an  kristallanishi  natijasida 
sem en ttosh   m etindek  m ustahkam  b o ‘lib  qoladi.
G idravlik  qo'shilm alar  va  gips  b o ‘lsa,  q o ‘shim cha jarayonlar 
paydo  b o ‘ladi.  G ips  portlandsem entda  qanday  rol  o ‘ynasa,  bu 
yerda ham  ana shunday rol o'ynaydi, ya ’ni u tishlashish jarayonini 
sekinlashtiruvchilik  vazifasini  o ‘taydi.  G ips  sem entning  asosiy 
k om ponenti,  ya’ni  nisbatan  o so n   eriydigan  kalsiy  alyuminatlari 
bilan  o ‘zaro  ta ’sir  etishadi  va  ularni  qiyin  eriydigan  moddalarga 
aylantiradi,  natijada  tishlashish jarayoni  sekinlashadi.
G ipsdan  qancha  q o ‘shish  kerakligi  rom ansem ent  tarkibidagi 
alyuminatlar m iqdoriga b og‘liq:  odatda 5%  dan oshm aydi.  B a’zan 
sem en t  m ustahkam ligini  oshirish  m aqsadida  gipsdan  ko'proq 
q o ‘shiladi.  Q ancha q o ‘shish kerakligi laboratoriyalarda o ‘tkazilgan 
sinovlarga asoslanib belgilanishi kerak.
Gidravlik  q o ‘shilmalarga  kelganda,  rom ansem entda  m a ’lum  
miqdorda erkin ohak bo'lgani yoki ana shu erkin ohak u  qotayotgan 
vaq tid a   o z   m iq d o rd a   ajralib  c h iq a d ig a n   h o lla rd a   gidravlik 
qo'shilm alarning  ohak  qotishidagi  roli  nam oyon  b o ‘la boshlaydi. 
Gidravlik  q o ‘shilm aning  qum   tuprog‘i  ( S i 0 2)  suvda  ohak  bilan 
o ‘zaro ta’sir etishadi va kalsiy gidrosilikatlari (2CaO  •  S i 0 2 • n H 20 )  
ni  hosil  qiladi.
Romansementning  mustahkamligi. 
R o m a n s e m e n t  se k in  
qotadigan,  m ustahkam ligi  nisbatan  past  (28  kunlik)  m arkali
114

bog‘lovchi m odda liisoblanadi. B u uning tarkibidan m a’lum: asosan 
sckin qotadigan  m ineral-ikki kalsiy silikatdan  iborat (am m o uzoq 
saqlagan  ikki  kalsiy  silikat  ancha  m ustahkam   b o ‘lishi  m um kin). 
R om ansem ent  aw a lig a   juda  sekin  qotishi  sababli  undan  tay- 
yorlangan betonlarni qotishning dastlabki  5—7  sutkasida bevosita 
suv  ta’siriga  uchratib  b o ‘lmaydi.
Biroq  quruq  havo  ham ,  qotish  ham   uning  m ustalikam ligiga 
y o m o n   t a ’sir  qilad i:  suv  h a d d a n   tash qari  k o ‘p  b u g ‘la n sa , 
gidratatsiya  jarayonlari  sekinlashadi  yoki  butunlay  to'xtayd i. 
R om ansem entning  dastlabki  davrda  (7  kungacha)  qotishi  uchun 
eng  qulay  sharoit  nam   havo  sharoitidir.
R o m a n se m e n tn in g   q o tish i  va  u n in g   m u stah k am lan ish iga 
atrofdagi m uhit harorati ham  ta’sir k o ‘rsatadi.  Haroratning oshishi 
juda yaxshi,  pasayishi  esa  salbiy  rol  o ‘ynaydi.  5— 10°C  haroratda 
rom ansem ent  qotishdan  butunlay  t o ‘xtaydi.
R om ansem ent  1:3 tarkibli qattiq qorishm adan ishlangan va 28 
kunligida siqilishdagi mustahkamlik chegarasiga qarab  (standartga 
k o‘ra)  u ch ,  ya’ni  25,  50  va  100-markalarga  b o ‘linadi.  7  kunlik 
n am u n alarn in g  siq ilish d ag i  va  c h o ‘zilish d a g i  m u stah k am lik  
chegarasi quyidagicha bo'lishi kerak  (18-jadval).
18
-jadval.
Romansementning  mexanik  mustahkamligi.
Sement markasi
Mustahkamlik chegarasi,  MPa
Siqilishda
Cho‘zilishda
25
1,0
0,3
50
2,5
0,5
100
5,0
0,8
Romansementning mayda tuyilishi. 
Rom ansem ent iloji boricha 
m ayda tuyilishi kerak,  chunki qanchalik mayda b o ‘lsa,  shunchalik 
mustahkam chiqadi.  Standartda romansementning maydalik darajasi 
quyidagicha belgilangan:  021  raqamli elakda ko‘pi bilan 5% va 009 
raqamli  elakda  k o ‘pi  bilan  25%  (o g ‘irlik  hisobida)  qoldiq  qolishi 
kerak.  Lekin  bu  dag'al  tuyish  hisoblanadi.  Yanada  maydaroq, 
m asalan,  009  raqamli  elakda  10— 15%  qoldiq  qoladigan  qilib 
tuyilsa,  sem ent markasini  1,5—2 baravar oshirish m um kin bo'ladi. 
T o ‘g ‘ri,  bir  qator  hollarda  sem entni  yanada  m aydalash  iqtisodiy
115

jihatdan  maqsadga  m uvofiq  b o ‘lm aydi,  chunki  m aydalash uchun 
energiyaning  sarfi juda oshib  ketadi.
Romansementning  tishlashish  muddatlari. 
R om ansem ent  suv 
bilan  qorilgandan  kam ida  15  daqiqa  o ‘tgandan  keyin  tishlasha 
boshlaydi,  kechi bilan 24 soatda butunlay tishlashib b o ‘lishi kerak.
Rom ansem ent qotayotganida hajman qanchalik tekis o ‘zgarishi 
b o'yicha sinab ko'rilishi lozim .  Sem ent xamirdan  standartga k o‘ra 
asosan  kulcha  holida  yasalgan  namunalari  sinaladi.  N a m   havo 
sharoitida  7  kun  saqlangandan  so'ng  nam unalar  qaynaganida  va 
suv  bug'ida  ham   yorilm asligi  zarur.
Romansementning ishlatilishi. 
R om ansem ent yer usti va ostida 
zo'riqishi kam konstruksiyalar uchun beton ishlash va devor qurish 
ham da  suvash  ishlarida  ishlatiladi.  R om ansem entni  suv  ta ’sirida 
ishlaydigan konstmksiyalar qurishda ham  ishlatishga ruxsat etiladi. 
A m m o  buning u ch u n  dastlabki  7  kunligida  suv ta’siridan  saqlash 
kerak bo'ladi.
R om ansem ent unchalik m ustahkam  b o lm a g a n i uchun tem ir- 
b eton  konstruksiyalarida ishlatilm aydi.
Yig'ma qurilishda romansementdan II va III klass binolari uchun 
devorbop  beton  tbshlar  tayyorlashda  foydalanish  m um kin.
R om ansem ent asosan m ahalliy qurilishlarga m o ‘ljallangan.  U  
gidravlik  b o g ‘lovchi  m oddalar  nom enklaturasini  kengaytirishga 
yordam   beradi va bir  qator beton  konstruksiyalar  ishlab  chiqarishda 
portlandsement o ‘m ida ishlatiladi.

II  b  o  b.  Portlandsement
3.  Tarkihi  va  sinflanishi
Erib  qovushib  qolguncha  kuydirilgan  klinkerni  gips,  ba’zi 
hollarda esa maxsus q o‘shimchalar bilan birgalikda tuyishdan hosil 
b o ‘lgan  gidravlik  b o g ‘Iovchi  m odda  portlandsem ent  deb  ataladi. 
K uydirish  m ahsulotida  kalsiy  silikatlar  k o ‘p  bo'ladi  (7 0 —80%). 
Q ism an  erish  natijasida  qovushib  qotib  qolgan  m ayda-yirik  tosh 
bo'laklar klinker deyiladi.  Portlandsem entni klinker tarkibiga m os 
keladigan m ahsulotning xom ashyo aralashmasini to ‘la eritish y o i i  
bilan  ham   olish   m um kin.
26798.0-26798.2-85  Davlat standartlariga ko‘ra portlandsement 
x o ssa la rin i  o'zgartirib  turish,  sh u n in g d ek ,  u n in g   tannarxin i 
kam aytirish  m aqsadida  klinkerga  faol  (gidravlik)  va  inert  m in e ­
ral  q o ‘shim chalar  qo'shishga  ruxsat  etiladi.  Inert  q o ‘shim chalar 
(o h a k to sh ,  d o lo m it,  kvars  qum  va boshqalar)  m iqdori  10%  dan, 
faol  (trepel,  diatom it,  trass va boshqalar)  q o ‘shim chalar m iqdori 
esa  15%  dan  oshm asligi  kerak.  Biroq  gidravlik  q o ‘shim chalar 
20% va undan ortiq b o ‘lishi ham   m um kin.  U   holda m aydalangan 
m ah su lot n im a qo'shilganiga qarab nom lanadi.  Y a’ni,  q o ‘shilm a 
sifatida donador d om na tosh qoli  ishlatilsa, 
toshqolportlandsement 
d e b , 
t a b ii y  
g i d r a v li k  
q o ‘s h i im a la r  
i s h l a t i l s a ,  
pussolanportlandsement
  deb  ataladi.
Klinkerni tuyayotganda unga odatda ko‘pi bilan  3% gips  (sulfat 
kislota  angidridiga  aylantirib  hisoblaganda)  q o ‘shiladi.  Bu  bilan 
sem entning tishlashish muddati uzaytiriladi.  Bu esa uning xossalariga 
yaxshi  ta ’sir  qiladi.
Shunday  qilib,  portlandsem ent  klinker,  gidravlik  (yoki  inert) 
q o ‘shilm a  va  gips  aralashm asidan  iborat.  Bundan  tashqari  uning 
tarkibida  o z  m iqdorda  —  1  %  gacha  boshqa  m oddalar,  m asalan, 
sem en t  sifatini  buzm aydigan,  am m o  uning  yaxshiroq  m aydala- 
nishiga yordam  beradigan  intensifikatorlar  (qurum,  k o‘mir)  ham  
b o ‘lishi  m um kin.  Z am onaviy qurilishda portlandsem ent va uning
117

turlari  asosiy  m aterial  bo'lib  hisoblanadi,  undan  turli  bino  va 
inshootlarni  qurish  uchun  zarur  b o ‘lgan  beton  va  tem ir-beton 
konstruksiyalar  yasalm oqda.
Sem ent sifati borgan sari yaxshilanmoqda, uning mustahkamlik 
k o‘rsatkichlari ortmoqda.  Portlandsementning o ‘rtacha markasi  500 
dan  (G O S T   310—85)  ortib  ketdi,  sem ent  turlari  ham  k o‘pay- 
m oqda,  bir  qator  m axsus  sem entlar  chiqarilm oqda.
4.  Klinkerning kimyoviy  hamda  mineralogik  tarkibi
S h u n i  nazarda  tutish  kerakki,  ham m a  q o'shilm alar  port- 
lan d sem en t  xossalarini  qism an  o ‘zgartiradi.  U n in g  asosiy  sifat 
ko'rsatkichlari  (m ustahkam ligi,  chidam liligi,  m ustahkam lanish 
tezligi) asosan klinker sifatiga b og‘liq.  Portlandsem ent klinkerining 
odatda  qovushib  pishgan  holdagi  o'lcham lari  10—20  m m   dan 
50—60  m m   gacha  m ayda va  yirik  donalar  (kesak yoki  b o ‘laklar) 
ko'rinishida olinadi.
Q ovushib  pishgan  klinker  o ‘zining  mikrostrukturasiga  k o ‘ra 
murakkab  zarrachasim on  turli  kristallar  va  qism an  shishasim on 
m ahsulotlar  aralashmasidan  iborat.  K linker  sifati  asosiy  oksidlar 
m iqdori  (kim yoviy tarkibi bo'yicha),  m ineralogik tarkibi va asosiy 
oksidlam ing o'zaro  nisbatiga qarab baholanadi.
Klinkerning  kimyoviy  tarkibi. 
K linkerning  kim yoviy  tarkibi 
katta  chegarada  o ‘zgarib  turadi.  P ortlandsem ent  klinker  ishlab 
chiqarish  u ch u n   xom ash yo  m ateriallari  sifatida  gil  va  ohaktosh 
jin slar  ish latiladi.  G il  jinslar  turli  m oddalar  (m inerallar)dan 
tashkil topgan.  U larda asosan  3  ta oksid  —  S i 0 2,  A120 3 va  F e 20 3 
bor.  O h a k to sh lar  a so sa n   k a lsiy   karbonatdan  iborat.  K alsiy 
karbonat  esa  ikki  oksid  —  CaO   va  C 0 2  dan  iborat.  K linker 
kuydirilganda C 0 2gazi ajraladi;  CaO,  S i 0 2,  A120 3 va  F e20 3 asosiy 
oksidlar  va  asosiy  klinker  m inerallarini  h osil  qiladi.
K linker tarkibida bu  asosiy  oksidlar bilan  bir qatorda,  sem ent 
sifatiga  m a’lum   darajada ta’sir  ko'rsatuvchi  oksidlar ham  bo'lishi 
m um kin.  Bular odatda  m agniy oksid  (iylgO ),  ishqorlar  (N a 20   va 
K jO ),  titan  ikki  oksid  ( T i 0 2),  fosfor  angidrid  (P 20 5)  va  sulfat 
kislota  angidridi  ( S 0 3)  dir.  Portlandsem ent  tarkibidagi  asosiy  va 
q o ‘shim cha oksidlar m iqdori  quyidagicha b o ia d i:
C aO —63—67%;  S i 0 2—2 1 —24%;  A l20 3- 4 - 8 % ;   F e20 3- 2 -  
4%;  M g O - 0 ,5 - 5 % ;   SO  - 0 , 3 - 1 % ;   N a 20   va  K , 0 -   0 ,4 - 1 % ;  
T i 0 2 va Cr20 3—0 ,2 —0,5%;  P2O  - 0 , 1 -0 ,3 % .
118

K linkem ing kim yoviy tarkibi 5382—65 sonli  Davlat standartida 
berilgan  u§ul  bilan  aniqlanadi.
1500°¿ haroratda kuydirilgan erkin  m agniy oksid suv ta’sirida 
so ‘nish qobiliyatini yuqotmasa ham juda sust so'nadi.  Uning so ‘nisb 
jarayoni  qotib  qolgan  sem enttoshda  ham   davom   etishi  m um kin. 
Natijada qorishma va betón yoriladi.  Bunday xavfli holning (sem ent 
hajmining  notekis  o ‘zgarishi)  oldini  olish  uchun  portlandsem ent 
tarkibidagi  erkin  m agniy  oksid  m iqd ori  standart  to m o n id a n  
chegaralanadi  va 4,5%  dan  oshm asligi  zarur1.
P o rtlan d sem en td a  kaliy va  natriy  oksidlar b o ‘lm asa  yaxshi, 
chunk i  ular  p o rtlan d sem en tn in g  tish la sh ish   m uddatiga  ta ’sir 
qiladi.  Bundan  tashqari,  ishqorlar  b eto n d a   to'ld irgich lar b ilan  
(to'ld irgich  tarkibida am orf qum tuproq b o 'lsa )  o ‘zaro k im yoviy 
ta’sir etishishi m um kin.  Natijada qotgan betonning darz ketishiga 
sababchi  b o ‘ladigan  natriy  va  kaliy  silikatlar  h o sil  b o 'la d i.  B u 
reaksiya atro f-m u h it yetarlicha  nam  b o ‘lsa juda tez ketadi.  Shu 
sababli  gidrotexnik  b eto n la r  u c h u n   sem en t  va  t o ‘ldirgichlar 
tanlanayotganda sem entda qancha ishqor borligi hisobga olinishi 
lozim ,  t o ‘ldirgichlar va  am orf qum tuproq  (opal,  krem niy,  slan es 
va  boshqalarjdan  qancha  borligi  aniqlanadi.  Bundan  tashqari, 
portlandsem entda k o ‘p  m iqdorda ishqoriy m etall oksidlar b o ‘lsa, 
betón  yuzasida  s h o ‘r  d o g ‘lar  hosil  b o'lish i  m um kin.
Standartga  k o‘ra,  portlandsem ent  tarkibida  ishqor  istalgan 
m iqdorda  b o ‘lishi  m um kin,  am m o  gidrotexnik  betonlar  uchun 
0,6%   dan,  yer  usti  konstruksiyalarini  qurishda  ishlatiladigan 
qorishm a  va  betonlar  uchun  esa  1%  dan  ortiq  ishqori  bo'lgan 
portlandsement ishlatish tavsiya etilmaydi.  Sementda 4% gacha titán 
ikki oksid b o ls a ,  u sem ent sifatiga yom on   ta ’sir qilmaydi.  A m m o 
T i 0 2 juda ko‘payib ketsa,  sem entning mustahkamlik ko‘rsatkichlari 
pasayadi.
Fosfor angidrid  1,5—2%  dan  ortsa,  portlandsem entning qotish 
jarayoni sekinlashadi (sulfat kislota angidridi portlandsement texnik 
xossalariga qanday ta’sir qilishi haqida quyida gapiriladi).
Klinkerning  mineralogik  tarkibi. 
Yuqorida  k o ‘rsatib  o ‘tilgan 
to'rtta oksid (CaO,  S i 0 2, A120 3 va F e20 3) portlandsement klinkerida
1 A y rim   z a v o d la rd a   ish lab   c h iq a ríla y o tg a n   p o r tla n d s e m e n t  ta rk ib id a   m a g n iy  
o k s id in in g   m iq d o ri  6%   g a c h a   ru x sa t  e tila d i.  A m m o   b u n d a y   p o rtla n d s e m e n t 
a v to k la v d a   2 ,0   M P a   b u g ‘  b o s im i  o s tid a   q o ta y o tg a n d a g i  h a jm iy  te k is  o ‘zg arish i 
a lb a tta  sin a b   k o 'rilis h i  lo z im .
119

birikib,  kalsiy silikat,  kalsiy alyum inat va kalsiy alyumoferritlarini 
hosil qiladi.  Sem ent klinkerining shlifi mikroskop orqali ko'rilganda 
u  asosan  kristallk  tarkibli  kalsiy  silikatlardan  iboratligi  bilinadi. 
K alsiy  silikatlar  oralig'ida  shishasim on  am orf  oraliq  m oddalar 
deb  ataluvchi  alyum inat  va  alyumoferritlar joylashadi.  Portland- 
sem en t xossalari  ana shu  m inerallar miqdoriga b o g iiq .
P ortlandsem ent  klinkerning  asosiy  minerallari  quyidagilar:
Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 24%20Кимё%20фанлар
24%20Кимё%20фанлар -> Toshkent kimyo-texnologiyainstituti sh. P. Nurullayev, A. J. Xoliqov, J. S. Qayumov analitik, fizikaviy va kolloid kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> A. F. Maxsumov kimyo fanlari doktori, professor
24%20Кимё%20фанлар -> Iqtisod-moliya
24%20Кимё%20фанлар -> 24. Bog'lovchi moddalarning kimyoviy texnologiyasi. Otaqo'ziyev T.A, Otaqo'ziyev E.T.pdf [Alyuminatlar]
24%20Кимё%20фанлар -> Няниннивииник и н и н м н н в Й
24%20Кимё%20фанлар -> E. N. Lutfullayev, Z. N. Normurodov
24%20Кимё%20фанлар -> Kimyoviy texnologiya. Kattayev N.pdf [Angren oltin boyitish fabrikasi]
24%20Кимё%20фанлар -> S. M. Turobjonov, T. T. Tursunov, K. M. Adilova
24%20Кимё%20фанлар -> K. A. Ciiolponov, S. N. Am inov anorganik kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> E. O. O r I p o V, A. O. N a s r u L l a y e V bioorganik kimyo


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   31


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling