Moddalakning kimyoviy texnologiyasi


°C   dan  yuqori  haroratda  spurrit  parchalanadi  va  o ‘ta

bet19/31
Sana15.12.2019
Hajmi
1   ...   15   16   17   18   19   20   21   22   ...   31

800°C   dan  yuqori  haroratda  spurrit  parchalanadi  va  o ‘ta 
reaksiyaga  kirishishga  m oyil  C 2S  ni  hosil  qiladi.  Ishqor  va  ftor 
tuzlari  spurrit  hosil  bo'lish jarayonini  tezlatishi  ham   aniqlangan. 
S hu  sharoitda  xom ash yo  tarkibida  12CaO  • ^A120 3 •  2 ,5 C a C 0 3 
birikmasi  borligi  ham  topilgan.  Spurritning  parchalanish harorati 
k o ‘p  hollarda  840—920°C.  Ularning  m inerali  (C 2S)  va  CaO  ga 
parchalanadi.  Kurdovskiyning  ko’rsatishicha,  spurrit  C a C 0 3  ga 
nisbatan yuqori  harorat ta’siriga chidamlidir.  Bu esa o ‘z navbatida 
spurrit tarkibidagi  C a C 0 3 ning pech ichida parchalanishini kechik- 
tiradi.
154

Qattiq  fazalarda  reaksiyalar  1000— 1350°C  harorat  oralig‘ida 
ro‘y   beradi.  Bu  reaksiyalar  ekzoterm ik  reaksiyalardir.  Shuning 
uchun  pechning  bu  zonasi 
ekzotermik zona
  (IV)  deb  ataladi.
Kuydirilayotgan aralashma ekzotermik zonada boMishi natijasida 
2CaO  •  S i 0 2,  4CaO   ■ A120 3 •  F e 2 0 3  va  CaO  • A120 3  hosil  bo'ladi. 
A m m o   shu  bilan  hali  norm al  p o rtlan d sem en t  klinkeri  h o sil 
boMmaydi,  chunki  uning  eng  asosiy  tarkibiy  qism i  —  u ch   kalsiy 
silikat  (3CaO   •  S i 0 2)  y o ‘q.  Bu  mineral  pechning  keyingi  qism ida 
(eng  yuqori  haroratlar  zonasida)  hosil  b o ‘ladi.  Bu  zona 
pishirish 
zonasi
  (V)  deb  yuritiladi.
Qumtuproq qattiq holda ikki  m olekuladan ko‘p ohakni biriktira 
olm ayd i.  B iroq  suyuq  qum tuproq  ohakka  nisbatan  ju d a  tez 
(3C aO  •  S i 0 2)  to'yinadi.  D em ak,  u ch   kalsiy  silikat  olish  u ch u n  
ikki  kalsiy  silikat  ohakni  yutib,  yuqori  asosli  3CaO  •  S i 0 2  ga 
aylanadigan  darajada  shixtani  qizdirish  kerak.
Ancha oson eriydigan minerallar C3A  va C4A F  pishirish zonasida 
eriydi.  H osil b o ‘lgan  suyuq  fazada  C 2S  erib,  C 3S gacha to ‘yinadi. 
U c h   kalsiy  silikat  eritmasida  ikki  kalsiy  silikatga  nisbatan  ancha 
kam  eriydi.  Shuning  uchun  C 3S  hosil  b o ‘lishi  bilan  eritm a  bu 
mineralga o ‘ta to ‘yinib qoladi va uch kalsiy silikat eritmadan mayda- 
m ayda  qattiq  kristallar  h o lid a   ajralib  tushadi.  Bu  kristallar 
keyinchalik shu  sharoitda o ‘z o'lcham in i  kattalashtira boradi.
C 2S  ning  erishi  va  ohakning  yutilishi  butun  kuydirilayotgan 
aralashma massasida b o ‘lmay, balki uning ayrim ulushlarida o ‘tadi. 
D em ak,  ohak  ikki  kalsiy  silikatni  t o ‘liq  singdirib  olishi  uchun 
materiallarni m a iu m  vaqtgacha pishirish harorati  (1350— 1450°C) 
da  tutib  turish  talab  qilinadi.  M ateriallar bu  zonada  qancha  k o ‘p 
tutib  turilsa,  ohak shuncha t o ‘liq  b o g ‘lanadi,  shu bilan  birga  C 3S 
kristallari  ham yiriklashadi.  Klinkerni pishirish haroratida kam vaqt 
ushlab  turish  tavsiya  qilinadi,  agar  shunday  qilinsa,  portlandse- 
m entning  (C 3S  unda  mayda  kristallar  k o ‘rinishida bo'ladi)  fizik- 
m exanik  k o ‘rsatkichlari yuqori  b o ‘ladi.
K linker  hosil  b o ‘lish  jarayonini  tezlashtirish,  shuningdek, 
tarkibida  C 3S  k o ‘p  b o ig a n   klinkerlar  tayyorlash  u ch u n   ba’zi 
moddalar (kalsiy ftorid C aF2,  tem ir oksid va boshqalar)  ishlatiladi. 
Bu m oddalar silikat aralashm alam ing erish haroratini pasaytiradi. 
Suyuq  faza  ancha  barvaqt  hosil  b o ‘lsa,  bu  hol  klinkerning  hosil 
b o ‘lish  jarayonini  nisbatan  yuqori  haroratlar  sohasiga  suradi.
Klinker pishirish zonasidan sovitish zonasiga tushadi.  Bu yerda 
klinker qarshisiga sovuq havo oqim i oqib keladi.  Pishirish zonasida
155

ayrim vaqtlarda aralashmaning butun ohagi qumtuproqqa butunlay 
to'yinib ulgurmaydi.  Bu jarayon aralashmada ohak va C2S kamayishi 
sababli yanada sekinlashadi.  Natijada to ‘yinish koeffitsiyenti yuqori 
b o ig a n  klinkerlarda doim  erkin ohak bo‘ladi.  Bunday klinkerlarda 
ohak  C 3S  holda  iloji  boricha  k o‘proq  o ‘zlashtirib  olinishi  kerak. 
Klinker tarkibida erkin ohak  1—2%  b o ‘lsa,  portlandsem ent sifatiga 
salbiy  ta ’sir  ko'rsatm aydi.  Biroq  uning  m iqdori  k o ‘p  b o is a , 
portlandsem ent  hajm ining  notekis  o'zgarishiga  sabab  b o ia d i, 
shuning uchun klinker tarkibida ohakning ko'payishiga y o ‘l q o‘yish 
m um kin  em as.
Sovitish  zonasida  klinker  1000— 1 100°C  haroratda  chiqadi  va 
u n i  b u tu n la y   so v itish   u c h u n   p e c h   so v itg ic h ig a   yu b o rila d i. 
Sovitgichning q o ila n ilish i katta iqtisodiy ahamiyatga ega.  Klinker 
sovitilayotganda  undan  ajralib  olinayotgan  issiqlik  yana  pechga 
qaytariladi.  D e m a k ,  klinker  sovitgich larda  qan ch alik   yaxshi 
sovitilsa,  y o q ilg id a n  foydalanish samarasi harn  shunchalik yuqori 
b o ‘ladi  va  y o q ilg i  kam  sarflanadi.  Sovitgich  yaxshi  ishlaganda, 
sovitilgan  klinker  harorati  50°C  dan  oshm asligi  lozim .
Z am onaviy zavodlarda klinkerning pishish jarayoni avtomatik 
ravisbda kuzatib turiladi.  Bu esa klinker sifatini ancha yaxshilashga 
im kon  beradi.  Bundan  tashqari,  avtom atik  kuzatish  ldinker hosil 
b o ‘lish jarayonlarini  boshqarishga  im kon  yaratadi  va  texnologik 
rejimning buzilishiga y o i  qo'ymaydi.  Natijada mehnat unumdorligi 
oshadi  va  m ahsulot  ishlab  chiqarish  k o ‘payadi.  Bundan  tashqari, 
klinkerni  kuydirish  sifatini  avtom atik  tekshirib,  jarayonni  kerak 
tom on ga  o ‘zgartirib  turish  shlam ,  y o q ilg i  sarfini  ham da  pech 
barabanining aylanish tezligini,  ya’ni  materialning baraban b o ‘ylab 
harakat  tezligin i  tegishlicha  o ‘zgartirish  y o i i   bilan  pechning  har 
bir zonasida doim  bir xil harorat va gaz rejimini  saqlashga yordam 
beradi.  A yniqsa,  tarkibida  C 3S  k o ‘p  b o ig a n   klinkerning  hosil 
b o iis h in i  tezlashtirish  uchun  maxsus  qo'shim chalar  —  m in e- 
ralizatorlar (C a F 2,  N a ,S iF 6 yoki M gSiF 6,  F e20 3, gips va fosfogips) 
qo'shiladi.  M ineralizatorlar faqatgina pishirish  harorati  va erigan 
eritm a  qovush qoqligini  kam aytirm ay,  C 2S  va  C 3S  ning  hosil 
b o ‘lish ig a   h am   katalitik  t a ’sir  k o ‘rsatib,  ular  kristallarining 
shakllanishini  tezlashtiradi.  Natijada  harorat  100— 150°  C  gacha 
pasayadi.  Bundan  tashqari,  ftorid  xom ashyo  tarkibidagi  ishqoriy 
elem entlarni tutun gazlari bilan uchirib yuborishga yordam  beradi 
va uning klinker tarkibida qoladigan m iqdorini ancha kamaytiradi. 
B u  m asala  ishqori  k o‘p  b o ig a n   xom   ashyolardan  klinker  olishda
156

katta ahamiyatga ega.  Ftoridning portlandsem ent tarkibida qolgan 
ishqorlarning  tishlashish  va  qotish  jarayonlariga  salbiy  ta ’sir 
k o‘rsatishi quyiroqda k o ‘riladi.
0 ‘zbekiston  Respublikasi  Fanlar  akadem iyasining  U m u m iy  
va  noorganik  kimyo  institutida bajarilgan  ishlar sulfat tuzlarining 
m ineralizator sifatida  portlandsem ent  klinkerini  olishda  samarasi 
katta ekanligini k o‘rsatdi.  Bu tuzlar ftoridlar hilan birgalikda katta 
iqtisodiy foyda beradi.
Mineralizator  ta’sirida  kalsiy  karbonat  parchalanish  —  dissot- 
siatsiyasi harorati  pasayadi,  yuqori haroratda hosil b o ‘lgan suyuq- 
likning qovushqoqligi kamayadi va uning alit kristallanish jarayoniga 
ta’siri  sezilarli  darajada  kuchayadi.  Shuningdek,  mineralizatorlar 
klinkerning  tarkibiy  qismlariga  ham   ta’sir  qiladi:  C 3A   m iqdori 
kamayib, 
hosU b o ‘ladi va bunda CaO ajralib chiqishi hisobiga 
alitning  m iqdori  ortadi.
M a m la k a t im iz d a   ilk   b o r   T o s h k e n td a   y a n g i  b ir ik m a  
3(CaO  •  3A120 3)  • C a S 0 4  yuqori  haroratda  hosil  b o ‘luvchi  kalsiy 
sulfoalyum inat  (T.A .R agozina)  kashf etildi.  U  gips  va  fosfogips 
m ineralizator tarzida q o ‘llanilganda oraliq m ahsulot  sifatida hosil 
b o ‘ladi.  Bu  tuz  (gips)  ishtirokida  ancha past haroratda ham   k o‘p 
m iqdorda  hosil  bo'ladi.  H osil  b o ‘lgan  3CaO  • 3A120 3  •  C a S 0 4 — 
kompleks birikma esa C3A  ning yuzaga kelishiga halaqit beradi.  Bunda 
ajralib  chiqqan  kalsiy  oksid  C 2S  ning  C3S  ga  qadar  t o ‘yinishi 
u ch u n   sarf  b o ‘ladi,  gipsli  aralashmalarda  m azkur  m oddaning 
k o‘pligi  shu  bilan  b o g iiq .
Faol  b o ‘lm agan  C 3A   o ‘rnini  3CaO  ■ 3Ai20  •  C a S 0 4,  m a’lum  
qism C 2C ning o ‘m ini C 3C  egallaydi.  Natijada sem ent faolligi ham  
ortadi.
S .D .O korokovva  S.L.G olinko-V olfsonlarning fikricha,  ftoridli 
aralashmada gipsni  m ineralizator  sifatida  ishlatish yaxshi  samara 
beradi.  Shu sababli ular A120 3 ning klinkerdagi bir og‘irlik birligiga 
C a S 0 4  va  C aF 2  dan  0,7  og'irlik  birligi  q o ‘shishni  tavsiya  etdilar, 
bu  esa  kuydirish  haroratini  5 0 —70°C  ga  kam aytirish  ham da 
sem entning m ustahkam ligini  30—40%  va undan  ko'pga oshirish, 
shuningdek,  ishqorlarning zararli ta’sirini y o ‘qotish im konini berdi.
Portlandsem ent xom ashyo aralashmasini kuydirish jarayonida 
k im y o v iy   reaksiyalarni  tezla sh tirish   u c h u n   m in eralizatorlar 
(katalizatorlar)  va  boshqa  m axsus  (leg irlo v ch i)  q o ‘shilm alar 
ishlatiladi.  Ftor va kremniy-ftor tuzlari, gips, fosfogips va boshqalar 
mineralizatorlar  qatoriga  kiradi.  Fosfor,  xrom ,  titan  oksidlari  va
157

boshqalar  k o ‘pincha  xom ashyo  materiallari  tarkibida  b o ‘lib,  ular 
tabiiy legirlovchi  aralashmalar deb yuritiladi,  bunday aralashmalar 
bilan  xom ashyo  shixtalarini  ham   sun’iy  boyitish  m um kin.
F o sfogip sn i  ham   m ineralizator  va  legirlovchi  m od d a  deb 
hisoblash  m um kin,  chunki  ularning  tarkibida  ftor  ham da  fosfor 
aralashmalari  bor.
Legirlovchi qo'shilm alarning ta’siri sem ent sifatini yaxshilovchi 
klinker  m inerallarining  kristallanish  va  tarkibining  shakllanish 
jarayonlarida seziladi.  Biroq xomashyo shixtalari tarkibidagi ulaming 
zaruriy  m iqdori  har  bir  zavodda  tajriba  asosida  belgilanishi  va 
m uayyan darajada cheklanishi  lozim .
Voskresenskdagi (M oskva viloyati) «Gigant» sem ent kombinati 
shlam idan  klinker  hosil  b o'lish  jarayoniga  fosfogipsning  ta’sirini 
o ‘rgangan V .D .A n ik eyev va boshqalarning  m a’lum otlariga k o ‘ra, 
shlam ga  1100,  1200 va  1300°C haroratda turli m iqdorda fosfogips 
aralashtirilsa,  u  klinker  hosil  b o ‘lish  haroratini  pasaytiradi  va 
ohakning  birikish  tezligini  oshiradi.  Bu  tadqiqotchilar  kim yoviy 
va fizik-kim yoviy tahlil usullari bilan fosfogipsning gipsga nisbatan 
ancha  faol  ta ’sir  etishini  ko'rsatdilar.
P .P .  B udnikov  bilan  L.A.  K roychuklar  ham   fosfogipsning 
klin ker  h o sil  b o 'lish i  jarayonidagi  m inerallashtiruvchi  rolini 
isbotlab berishdi,  shuningdek,  ulam ing fikricha bunda aylanuvchi 
pechlarning  ichidagi  o ‘tga  chidam li  qoplam ada  (futerovka)  bir 
te k is  su voq   q a tla m i  h o s il  b o ‘lib ,  u n d a g i  k lin k er  o so n g in a  
m aydalanadi,  sem ent  markasi  esa  «600»  ga  qadar  ortadi.
K linker  suyuq  fazasining  tuzli  eritm a  bilan  alm ashtirilishi 
klinker  hosil  b o ‘lish jarayonini  ancha  tezlashtiruvchi  om illardan 
biridir.
Toshkentdagi qurilish materiallari va loyihalash ilm iy-tadqiqot 
institutida kalsiy xlorid tuzli eritmasi ishtirokida khnker hosil b o ‘lish 
reak siyala rin in g   m ex a n iz m   va  k in etik a si,  sh u n in g d ek ,  past 
haroratda  hosil  qilingan  klinker  m inerallarining  tarkibiy tuzilishi 
va xususiyatlari borasida o'tkazilgan tadqiqotlaming davomi sifatida 
aylanuvchi  pechlarda  portlandsem ent  xom ashyo  aralashmasini 
kalsiy xloridli  tuzli  eritmada  kuydirish  sharoitiga  m uvofiq  termik 
parchalash  y o ‘li  bilan  olingan  klinkerni  tuzsizlantirish jarayonini 
o ‘z  ichiga  oluvchi  sem ent  klinkeri  hosil  qilishning  past  haroratli 
texn ologiyasi  ishlab  chiqildi.  Bundan  tashqari,  bu  tadqiqotlar 
asosida  olingan  k lin kem ing  m ineralogik  tarkibini  m aqbullash, 
ishlab  chiqarish  sharoitlarida  past  harorat  bilan  klinker  olish
158

im konini  aniqlash,  shu klinker asosida sem entning xususiyatlarini 
o ‘rgan ish   va  h o s il  b o 'lg a n   s e m e n t n in g   g id r a ta ts iy a la n ish  
jarayoníarini  ham da  qurilish  uchun  xos  xususiyatlarini  belgilash 
m umkin b o ‘ldi.  Portlandsem ent klinkerini pishirish harorat  300°C 
gacha pasaydi.  Pechning ishlab chiqarish unum dorligi  50%  oshdi. 
Pech  ftiterovkasi  ustida  yaxshi  barqaror  qatlam  hosil  b o ‘ldi.
Portlandsem entni  quruq  usulda  ishlab  chiqarish  usuli  keyingi 
yillarda keng tarqalmoqda.  Bu usulda xom ashyo dastlab quritiladi, 
so ‘ngra q o ‘shiladigan moddalari bilan birgalikda tuyib maydalanadi 
yok i  bir  va q tn in g  o ‘zida  ham   quritiladi,  ham   kukunlanadi. 
Ikkinchisi  hozirgi  kunda  ko'proq  uchraydi.  H osil  b o ‘lgan kukun- 
sim on xom   ashyo  maxsus  siloslarda yaxshilab  aralashtirib turiladi 
va saqlanadi.  Portlandsem entni quruq usulda ishlab chiqarish k o ‘p 
afzalliklarga  era.  Kuydirib  klinker  olinganda  kechadigan  fizik- 
kimyoviyjarayonlar deyarli o ‘zgarmaydi,  faqat texnologiyada ancha 
o'zgarishlar  yuz  beradi.
Yuqorida aytib o ‘tilganidek,  h o ‘l usulda portlandsem ent ishlab 
chiqarishda  xom ashyo  kom ponentlari  yaxshi  aralashadi  va  x o m ­
ashyo aralashmasi tarkibini to ‘g‘rilash oson b o ia d i.  Shuning uchun 
bir  kondan  olinayotgan  xom ash yo  kim yoviy  tarkibi  jihatidan 
nihoyatda xilm a-xil.  H o ‘l usulda, xom ashyo tarkibi bir xil va uning 
nam ligi  10— 15%  b o ‘lsa,  quruq  usuldan  foydalanilgani  m a’qul, 
chunki  issiqlik-texnik  va  iqtisodiy  jihatdan  keyingi  usul  afzal. 
M asalan,  xom ash yo  aylanm a  pechlarda  quruq  usulda  kuydi- 
rilayotgan b o ‘lsa,  yoq ilg‘i  h o ‘l usuldagiga  nisbatan  20—30%  kam 
sarflanadi.  Bundan tashqari,  quruq usul yana shuning uchun ham  
afzalki, bu usulda ancha tejamli  pechlar,  m asalan,  siklonli issiqlik 
almashtirgichlar o'rnatilgan aylanm a pechlarni ishlatish m um kin.
X om ashyoda  tosh sim on   aralashmalar  ko‘p  b o ‘Isa  ham   quruq 
usuldan  foydalangan  m a’qul,  chunki  h o ‘l  usulda  xom ashyoning 
anchagina qism ini shar tegirmonlarda maydalashga t o ‘g ‘ri  keladi. 
Biroq,  xom ashyo  materiallarini  boyitish  zarur  bo'lsa,  h o ‘l  usul 
q o ‘llagan  yaxshi.  M asalan,  gil  kvars  qum i  bilan,  ohaktosh  esa gil 
bilan ko‘p ifloslanganda aralashma tarkibidagi silikat tashkil etuvchi 
qum donalari gil chayqatgichlarda maydalanadi va ajratib tashlanadi.
Xom ashyo materiallari o ‘m ida suvda oson iviydigan materiallar, 
m asalan,  b o ‘r va gil  ishlatilsa,  h o ‘l  usul qulay hisoblanadi.  C hay­
qatgichlarda  m aydalash  uchun  shar  tegirmonlarda  maydalashga 
qaraganda bir necha marta kam elektr energiyasi sarflanadi, chiqim  
ham  ancha kam bofladi.
159

T a b iiy   n am i  juda  k o ‘p  b o ‘lgan  xom a sh y o  m ateriallaridan 
foydalanilganda ishlab chiqarishni h o ‘l usulda tashkil etgan m a’qul. 
P ortlandsem ent  ishlab  chiqarishda  qaysi  usuldan  foydalanishdan 
qat’iy nazar, uning texnikaviy va qurilishga xos xususiyatlari deyarli 
bir xil b o ‘ladi.  Kelajakda sem ent sanoati futerovka mustahkamligini 
oshirish,  pechlarda  nssiqlikdan  foydalanishni  yaxshilab,  yanada 
sifatli  m aydalovchi jism lar  ishlatish,  pechdan  chiqqan  changdan 
foydalanish,  ta’m ir  xizm ati  ishining  sifatini  yaxshilash,  asbob- 
uskunalarning  vaqt  ham da  uning  unum dorligi  b o‘yicha  notekis 
ishlashiga barham  berish,  ta’mir vaqtini  qisqartirish va hokazolar, 
asosiy fondlardan foydalanish ko'rsatkichlarini yaxshilash,  kapital 
m ablag‘larning  samaradorligini  oshirish  kabi  masalalarni  arnalga 
oshirm ogfi  lozim .
P ech n in g   nisbiy  ish  unum dorligini  oshirish  uchun  klinker 
hosil  boMish  jarayonini  tezlashtirib  kuydirish  haroratini  oshirish 
orqali  erishish  m um kin.  Biroq  aylanuvchi  pechlarda  haroratning 
ko‘tarilishiga futerovkaning barqarorligi,  halqa va katta kesak hamda 
guvalasim on  m ahsulotlar hosil  b o ‘lish xavfi  m o n e ’lik  qiladi,  ayni 
vaqtda haroratning k o ‘tarilishi  issiqlikning  nisbiy sarfini  oshiradi. 
Shu nin g uchun yuqori  haroratlarda klinkerni  kuydirish  im konini 
beruvchi  yangi  kuydirish  apparatlari  zarur.
Yuqori haroratda klinker olish jarayoni shu bilan farqlanadiki, 
xo m a sh y o   aralashm asi  1800—2000°C   gacha  tez  qizdirilganda 
karbonatlar ham da gilli m inerallam ing dissotsiatsiyalanish davrlari 
oksidlarning  o ‘zaro  ta’sirlashuv  davriga  m uvofiq  keladi.
Yuqori haroratda vujudga keladigan oksidlar hosil bo‘lish vaqtida 
faolligi tufayli bir-biri bilan darhol o'zaro ta ’sirlashuvga kirishadi. 
Bunda reaksiya oksidlarning dastlabki hosil boiishidagiga nisbatan 
ancha tez kechadi.
Yangi kuydirilgan klinkerni tez va yaxshi sovitish m uhim  b o ‘lib, 
bun ing  u ch u n   juda  takom illashgan  konstruksiyali  m uzlatgichlar 
zarur.  T ez  kuydirish  va  tez  sovitish  faqat  m ehnat  unum dorligini 
oshiribgina  qolm ay,  balki  sem ent  sifatini  yaxshilashda  ham   hal 
qiluvchi  rol 
0
‘ynaydi.
Klinkerni  yuqori  haroratda  tez Vaqt  ichida  kuydirish  usulida 
chiqayotgan  issiqlikdan  qayta  foydalanish  katta  aham iyatga  ega, 
bu  o ‘z  navbatida,  yoq ilg‘i  sarfini  kamaytirish,  shuningdek,  hosil 
b o ‘ladigan  m ahsulotning  yuqori  sifatli  b o ‘lish  shartlaridan  biri 
—  x o m   ash yo   aralash m asin in g  tark ibiy  qism lari  o ‘rtasidagi 
reaksiyaning  tugallanishini  ta’m inlash  im kon ini  beradi.
160

Katta  o ‘lcham li  yuqori  ish  unum iga  ega  b o lg a n   aylanuvchi 
pechlardan  foydalanish,  shuningdek,  yangi  kuydiruvchi  quril- 
m alar  ishlatish,  sem ent  sifatini  oshirish,  xilm a-xil  ixtisoslash- 
tirilgan  sem ent  turlari  ishlab  chiqarish  uchun  q o ila n ila yo tg an  
o ‘tga chidam li materiallam ing xususiyatlarini yana ham yaxshilash 
uzoq vaqt xizmat qiladigan va o'tga chidam li m ateriallam ing yangi 
turlarini  topishni  talab  etadi.
11.  Klinkerni  tuyish
Portlandsem ent  ishlab  chiqarish  uchun  xom ashyo  aralash- 
m asini  kuydirishniig  o ‘zi  kifoya  em as.  Klinker  yarim   fabrikat 
hisoblanadi.  Muayyan texnik xossalarga ega b o lg a n  portlandsement 
olish uchun klinkerni tuyish, unga gips va faol mineral q o‘shilmalar 
q o ‘shish  kerak.
Gidravlik  q o ‘shilm alarning  k o ‘pi  g ‘ovak,  tabiiy  sharoitlarda 
juda nam  b o la d i.  N a m  qo'shilm alarni ishlatish esa m um kin em as, 
chunki sem ent maydalanayotgan jinslarga va tegirm on devorlariga 
y o p ish ib   q o lad i,  y a ’ni  yaxshi  tu y ilm a y d i.  B u n d an   tash qari, 
q o ‘shilm alar  tarkibidagi  o zg in a   nam dan  se m e n t  gidratlanib, 
zich lan ib ,  bosilib  q olad i.  Shu nin g  u ch u n   q o ‘shilm alar  tuyib 
quritiladi.
Gipsli qo'shilm a sifatida ikki  m olekula suvli gips, ya’ni gipstosh 
ishlatiladi.  G ipstosh  zavodga  odatda,  yirik  b o la k la r   holid a  olib 
kelinadi.  G ipstosh ja g li maydalagichlarda maydalaniladi, u odatda 
quritilmaydi.  Bu qo'shilmadan ko‘pi bilan 2—3% qo'shiladi.  U n ing 
um um iy  nam ligi  aralashmaga  unchalik  ta ’sir  qilm aydi.  H am m a 
qo'shilm aiar va klinker odatda birga tuyiladi.  Shuni aytish kerakki, 
tayyorlangan  klinker  qanchalik  m ayda  tuyilsa,  portlandsem ent 
faolligi shunchalik yuqori b o la d i, u dastlabki muddatlarda tezroq 
qotadi.  B eton va tem ir-beton buyumlar ishlab chiqarishda bu juda 
katta  aham iyatga  ega.  Biroq  tuyish jarayonining  texnik-iqtisodiy 
k o‘rsatkichlari,  ya’ni tuyish uchun  elektr  energiyaning k o ‘p  m iq- 
dorda  sarf b o lis h i  va  tegirm on  ish  unum ining  kamayib  ketishini 
ham  hisobga olish  kerak.
U m u m an ,  portlandsem ent  ishlab  chiqarish  texnologiyasida 
tuyish eng ko‘p energiya sarflanadigan jarayondan biri hisoblanadi. 
Shar  tegirm onda  m aydalangan  l t   portlandsem ent  uchun  soatiga 
30  kVt  va  undan  ortiq  elektr  energiyasi  sarflanadi  (1 3 -  va  14- 
rasmlar).  Shuning  u ch u n   zavodlarning  texnik-iqtisodiy  k o‘rsat-
161
1   ...   15   16   17   18   19   20   21   22   ...   31


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling