Moddalakning kimyoviy texnologiyasi


qalinligi  376  m 2/g ,  u ch   qatlam ning  qalinligi  252  m 2/g

bet21/31
Sana15.12.2019
Hajmi
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   ...   31

qalinligi  376  m 2/g ,  u ch   qatlam ning  qalinligi  252  m 2/g .
K o ‘p  m a’lumotlarga  k o ‘ra,  yangi  m ahsulotlarning,  ayniqsa, 
yuqori  asoslilarining  tarkibi  C /S   nisbat  (k o ‘pi  bilan  1,3)  bilan 
ifodalansa,  ichi b o ‘sh tola kabi o ‘ram —  rulonga aylanishga m oyil 
bo'lib qoladi. T olaning ichki va tashqi sathiga adsorbsiya kuchlari 
ta ’sirida  turli  te z lik   b ilan   u sh lan ib   turgan  suv  m o lek u la lari 
jo y la s h a d i.  V a k u u m   y o k i  q iz d ir ish   v a q tid a   su v  bu   o r a liq  
(b o ‘shliq)lardan asta-sekin bug‘lana boshlaydi.  Kristallar tarkibiga 
kiruvchi  va  t o ‘r  qatlari  orasiga  jo y la sh g a n   ham da  o ld in d a n  
qo'shim cha valentliklar bilan birikkan suv m olekulalari juda katta 
qiyinchilik bilan bartaraf etiladi.
C S H (B )  va  C 2S H 2  gidrosilikatlam i  m untazam   ravishda  suv 
b ila n   ish la n sa ,  C a ( O H ) 2  erib  y u v ilish i  h iso b ig a   ular  t o ‘la 
parchalanadi. Yuvilmay qolgan qattiq qism asosan g'ovak holatdagi 
suvli  qum tuproqdan  iborat  bo'ladi.
C 3S  ning  50— 100°C  haroratdagi  gidratlanishi  yuqorida  aytib 
o ‘tilgan  C S H (B )  va  qism an  C 2S H 2 tipdagi  kalsiy gidrosilikatlam i 
hosil  qiladi.  Shu  gidrosilikatlarning  C a (O H )2  konsentratsiyalari 
m a’lum  miqdoiga yetganda belit ham  hosil qiladi. Bu holda gelsimon 
C S H (B ) va C 2S H 2 bilan birga  C a (O H )2 ham  hosil b o ‘ladi,  am m o 
uning m iqdori C 3S gidratatsiyalangandagiga nisbatan kam b o ‘ladi. 
Bu,  reaksiya m ahsuli tarkib jihatdan  C 3S  gidrolizi  natijasida hosil 
b o ‘ladigan gidrosilikatlarga o'xshash.
Z a m o n a v iy   m a ’lu m o tlarg a  k o ‘ra,  C 2S  n in g   1 75—200°C  
haroratdagi gidratatsiyasi C a (O H )2;  C 2S H 2;  C 2SH (A );  [(1 ,8 —2,4) 
CaO •  S i 0 2( 1— 1,25)  •  H 20 ) ]   lardan  iborat  turli  m ahsulotlarni  va
171

u ch   kalsiyli  gidrosilikat  C 3S H l5ni  hosil  qiladi.  K o ‘rsatib  o ‘tilgan 
gidrosilikatlarning  qaysisi  k o‘p  hosil  b o ‘lishi  haroratga,  issiq- 
nam sharoitda ishlov berishning vaqtiga va boshqa faktorlaiga bog‘liq.
ß — ikki kalsiy silikat  160°C haroratgacha qizdirilsa, gidratatsiya 
jarayonida  C 2S H 2  ni  hosil  qiladi.  Bu  birikma  yana  yuqoriroq 
issiqliklarda  C 2S H (A )  ga,  Teyior  nazariyasi  b o ‘yicha  esa  C 2S 
a  - 
gidratiga o ‘tadi.
C 3S  va  C 2S  ning  kvars  qum i  bilan  10:30  va  50:50  nisbatdagi 
aralashm asi  175—200°C haroratda 8— 10 soat davom ida issiq-nam  
sharoitda ishlov berilganda C S H (B ),  qum  kam bohganda C S H (B ) 
bilan  birgalikda  C 2S H (A )  hosil  bo'ladi.
C S H (B )  tipdagi  gidrosilikatlar  150—200°C  haroratda  10— 
20  m on om olek u lalar  qalinligidagi  plastinkadan  iborat  b o ‘ladi. 
B u esa yangi m ahsulotlam ing oddiy haroratda hosil b o ‘lgandagisiga 
n isb atan   so lish tirm a   sath in i  ju d a  ham   kam aytirib  yuboradi. 
K ristallanish  darajasi  ancha  ortadi.
U c h  kalsiy alyum inat  C 3A  odatdagi sharoitda m aydalanganda 
o ld in   m etastabil  geksagonal  plastinkasim on  birikm a—  3CaO  • 
A120 3 •  (1 0 — 12)H 20  hosil bo'ladi. A m m o bu m odda ikki kalsiy va 
t o ‘rt kalsiy  gidroalyum inatlarning  ekvim olyar  nisbatdagi  aralash- 
m asidan  iborat,  deb  taxm in  qilinadi.  Bu  faza  nisbatan  past  haro- 
ratlarda va nam lik kamroq b o ‘lgan m uhitda bir qism  gidrat suvini 
y o ‘qotadi  (1 0 —8  H 20   gacha),  105°C  haroratda  gidrat  suvning 
m iqdori  (6 —8 H 20   gacha)  kamayadi.  Suv  eritmasidan  C a (O H )2 
ning  konsentratsiyasi  k o‘pi  bilan  CaO  hisobida  1,08  g/1  b o is a , 
yuqorida k o ‘rsatilgan faza asta-sekin 4 C a 0 A l20 3 •  13H20  ga aylana 
boshlaydi.
T o ‘rt  kalsiy  gidroalyum inat  19H 20   holid a  ham  hosil  bo'lishi 
m um kin.  Biroq nisbiy namligi  80% atrofida b o ‘lgan muhitda gidrat 
su vin in g  m iqdori  13H 20   gacha  kam ayadi,  bu  esa  gidratning 
kirishuviga sababchi  b o ‘ladi.
25°C   haroratdan  yuqorida  geksagonal  plastinkasim on  faza 
C 3A H i2,  105°C  da  barqaror  kubiksim on  3CaO   ■ A120 3 • 6 H 20   ga 
o ‘tish qobiliyatiga ega b o ‘ladi.  275‘C va undan yuqori haroratda bu 
birikma 3CaO   • A120 3 •  1,5 H 20  ga aylanadi.
Eritmada CaO  ning konsentratsiyasi kam ida 0 ,2 5 —0,35 g/1 va 
harorat 20°C ga yaqin b o ‘lganda 3CaO  • A120 3 • 6 H 20  parchalanib, 
C a (O H )3 va A l(O H )3 — gibbsitlar hosil b o ‘ladi.  C 3A  avtoklavlarda 
issiq  suv  bilan  ishlanganda  215°C  gacha  barqaror  3CaO  • A120 3 • 
6 H 20  ga o ‘tadi.
172

C 3A  ning  m ayin  qilib  tuyilgan  kvars  qum   bilan  aralashmasiga 
(masalan,  o g ‘irligi b o ‘yicha  1:1  nisbatda) avtoklavda (175—200°C) 
ishlov  berilsa,  um um iy  formulasi  3CaO   • A 1 20 3 • x S i0 2 •  (6 —2x) 
H20   ko'rinishidagi  gidrogranat  va  toberm orit  fC S H (B )]  hosil 
b o ‘ladi.  Odatda x = 0 ,3—0,5, Toza C 3A  shunday avtoklav ishlovidan 
so ‘ng  m ustahkamlikka  deyarli  ega  bulm aydi,  uning  qum   bilan 
aralashmasi esa katta mustahkamlik kasb etadi.
C 3A  suv va gipsning turli  modifikatsiyalari ishtirokida  odatdagi 
haroratda gidratlanib gidrosulfoalyuminat deb ataluvchi kom pleks 
birikma  3CaO • A120 3 • 3CaSO4(30—32)H 20  hosil qiladi.  Bu birikma 
gidrosulfoalyum inatning  yuqori  sulfatli  shakli  deb  ham   ataladi. 
U ,  odatda,  C a(O H )2 ning to ‘yingan eritmasidan quyidagi reaksiya 
b o ‘yich a hosil boTadi:
3CaO • A l20 3+ 3 C a S 0 3 • 2 H 20 + 2 5 H 20 -  
3CaO  • A120 3 • 3 C a S 0 4 • 3 1 H 20 .
Tabiatda uchraydigan bunday tarkibli  mineral  m odda 
ettringit 
deb  ataladi.
C a (O H )2 va kalsiy sulfatning past konsentratsiyalarida  asosan 
gidrosulfoalyuminatning bir sulfatli shakli hosil b o‘ladi.  U  k o‘pincha 
4C aO  • A120 3 •  13H20   bilan  qattiq  eritma  hosil  qiladi,  uning  for­
m ulasi  quyidagicha:
3CaO  • A120 3 •  C a (O H )2 •  12H 20 .
Suvli  eritmalarda  kalsiy oksidning m iqdori  0,027 g/1 dan  kam 
b o ‘lsa ,  u c h   su lfa tli  sh ak ld agi  g id ro su lfo a ly u m in a t  barqaror 
b o ‘lmaydi.
70— 110°C haroratda uch sulfatli shakldagi gidrosulfoalyuminat 
a w a lg i  suvning  m iqdori  8 — 10  H 20   bo'lguncha  degidratlanadi, 
so'ngra  bir  sulfatli  shakli  va  gips  hosil  b o ‘lguncha  parchalanadi. 
G idrosulfoalyum inatlarning  ikkala  shakli  ham  avtoklav  ishlovida 
(1 7 5—200°C)  C 3A H 6,  yarim  m olekula suvli gips va angidrid  hosil 
qilib parchalanib ketadi.  U ch  sulfatli shakl magniy sulfat va ishqoriy 
karbonatlar  ta’sirida  parchalanadi,  am m o  natriy  va  kalsiy  xlor 
tuzlarining  eritm asida  barqaror  turadi.  U c h   sulfatli  shaklning 
zich lig i  1730  k g /m 3  (25°C   haroratda),  bir  sulfatli  form aning 
zichligi  esa  1950  k g /m 3  (20°C  haroratda).  Birinchisi  k o ‘pincha 
ninasim on  k o ‘rinishdagi  kristallar,  ikkinchisi  geksagonal  plastin- 
kalar holida  hosil  bo'ladi.
173

Tarkibi  va  tarkibiy  tuzilishuiga  ko‘ra,  gidrosulfoalyuminatlarga 
o'xshash boshqa sulfo-, kaibo-, xloralyuminat deb ataluvchi kompleks 
birikmalar ham  bor, ular quyidagilar: 3CaO • A120 3 • C a S 0 3 •  12H20 ;  
3 C a O   •  A120 3  •  3 C a S 0 3  •  3 1 H 20 —  g i d r o s u l f o a l y u m i n a t , 
3CaO • A120 3 • C a C 0 3 •  12H20 ;   3CaO • A120 3 • 3 C a C 0 3 *31H 20 -  
gidrokarboalyu m inat,3C aO -A l20 3 -C a C l2 -1 0 H 2O  —  gidroxlor- 
alyuminat kalsiy va boshqalar.
A lyum oferrit  fazasi  suv  bilan  quyidagi  reaksiyaga  kirishadi:
4C aO  • A120 3 • F e 20 3+ 7 H 20 =
3CaO  • A120 3 • 6 H 20 + C a 0  •  F e20 3 * H 20 .
A m m o   k o ‘p  m iqdordagi  suv  tarkibida  C a (O H )2  ning  bo'lishi 
bir kalsiy gidroferritni t o ‘rt kalsiy ferritli gidratga quyidagi reaksiya 
b o'yich a aylantiradi:
CaO  •  F e20 3 • H 2O + 3 C a (O H )2+ 1 0 H 2O = 4 C a O F e 2O3 •  13H 20 .
Selit  va  ferritli  sem entlar  tarkibida  ikki  kalsiy  ferrit  bor.  U  
gidratatsiyalanganda ikki  kalsiy gidroferrit  2CaO  •  F e 20 3 •  H 20   ni 
beradi.  Bu birikma C a (O H )2 eritmalarida 3CaO •  F e20 3 • 6H 20  ga, 
ayrim  m a’lum otlarga binoan esa 4 C a 0 F e 20 3 •  13H 20  ga o ‘tadi.
Shuni ham  ta’kidlab o ‘tish kerakki,  C 4A F  suv bilan reaksiyaga 
kirishganda xossalari va tarkibi jihatidan gidratatsiyalanayotganda 
h osil b o ‘ladigan  C 3A  ga o'xshash  olti  m olekula suvli kalsiy gidro- 
alyum inat  hosil  bo'ladi.
K alsiy  gidroferrit  asosining  bir  kalsiy  ferritdan  u ch   va  t o ‘rt 
ferritgacha  ortishi,  y a ’ni  C aO   ning  k o ‘payishi  kalsiy  gidro- 
alyuminatlarga ham  xosdir.  M ineral asosi ortganda esa uning suv- 
nam  sharoitlardagi barqarorligi ancha pasayishi mumkin.  Shuning 
u ch u n  muayyan sharoitlarda ishlatiladigan betón konstruksiyalarga 
m o ‘ljallangan  sem entlar  tanlanganda  minerallar  tarkibining  ana 
shunday o ‘zgarishini  hisobga  olish  zarur.
K linker  m inerallarining  suv  bilan  o'zaro  ta ’sir  etishish  jara- 
yo n i  ham m a vaqt bir xil  tezlikda o ‘taveradi.  C 3A  suv bilan  ancha 
tez  ta’sir  etishadi,  C 4A F   esa  bir  m uncha  sekinroq,  C 3S  undan 
h am   sekin,  C 2S juda  sust  ta ’sir  etishadi.
U c h  va t o ‘rt kalsiy gidroalyum inat va gidroferritlarning bir xil 
tarkiblisi  bir  vaq tn in g  o ‘zid a   h o sil  b o ‘la  b osh lasa,  u m u m iy  
formulasi:  3CaO •  (A 1,03 •  F e20 3)  • 6 H 20  va 4CaO  •  (A120 3 • F e20 3) 
•  13H 20   b o ‘lgan  qattiq  eritmalar  hosil  b o ‘ladi.
174

G idroferritlar  gidroalyum inatlar  singari  gips  va  kalsiy  xlor 
bilan kom pleks birikmalar [3CaO  •  F e20 3 •  3 C a S 0 4 •  (30—3 2)H 20  
va 3 C a 0 / F e 20 3  • C a S 0 4 •  12H30 ]   hosil qiladi.  Tuyilgan qum bilan 
175—200°C haoratda gidrogranatlarni
[3CaO •  (A120 3 •  F e20 3)  ■ x S i 0 2 •  (6 -2x )  •  H 20 ]
va shuningdek,  C S H (B )  tipdagi gidrosilikatlarni  hosil  qiladi.  C 2F 
ham   avtoklavda  issiq  nam   ishlovga  uchratilsa,  huddi  shunday 
jarayon  nam oyon  b o ‘ladi.
Sem ent  shisha  fazasi  suv  bilan  biriksa,  C 3A H 6  va  C F H 6  ning 
qattiq  eritmalari  ham da  avtoklav  sharoitida  gidrogranatlar  hosil 
b o'lad i.  Sem en tlar  tarkibidagi  erkin  CaO   va  M gO   suv  bilan 
reaksiyaga  sust  kirishib  gidratlanadi,  ular  har  birining  m iqdori 
1 %  dan ortiq b o ‘lsa,  hajmi  notekis o ‘zgaradi.  Bu esa qotib  qolgan 
sem enttosh ichida kuchli kuchlanishlar paydo bo'lishiga sababchi 
bo'ladi.
Sem ent tarkibidagi alyuminat,  alyumoferrit va shisha fazasidagi 
N a 20 + K 20   suv bilan  reaksiyaga kirishganda  unda erib  N a O H   va 
K O H   hosil  b o ‘ladi.  C a S 0 4  ishtirokida  ishqorlar bilan  reaksiyaga 
kirishib N a 2S 0 4 va K2S 0 4 ni hosil qiladi.  N atriy va kaliy ishqorlari 
suvda C a(O H )2 ning konsentratsiyasini pasaytirib, bilvosita vujudga 
keladigan  kalsiy  gidrosilikatlarning  tarkibiga  ta ’sir  k o ‘rsatadi. 
Odatda,  sem ent xamirining suvli eritmasida ishqorlam ing um um iy 
m iqdori  1%  dan  ortmaydi.
Sem en tn in g  tishlashish  m uddatlarini  uzaytirish  m aqsadida 
klinkem i tuyayotganda portlandsem entga ikki m olekula suvli gips 
q o‘shiladi.  Tuyish paytida tegirmonda materialning harorati ancha 
k o ‘tariladi,  natijada ikki  m olekula suvli gips yarim  m olekula suvli 
gips va eruvchan  angidridga  aylanadi.  Bular suv ishtirokida tezlik 
bilan ikki  m olekula suvli gipsga aylanadi.  Sem ent tarkibidagi gips 
bilan  birga  suvda  qorilganda  klinker  tarkibidagi  alyum inat  va 
%alyumoferritlar  bilan  murakkab  reaksiyalarga  kirishib,  yuqorida 
aytib  o ‘tilgan  kom pleks  birikmalarni  hosil  qiladi.
Portlandsem entning  suv bilan  reaksiyaga  kirishuvi  sem ent  tar­
kibiga  kiruvchi  ayrim  m inerallam ing  va  fazalarning  gidratatsiyasi 
ham da  gidrolizidan  boshlanadi.  Birinchi  navbatda  suv  bilan  C 3A  
reaksiyaga kirishib, um um iy tarkibli gidroalyuminatlar aralashmasini 
(C 3A H 10  I2) so ‘ngra C4A F  ning gidratini hosil qiladi.  C 3S birmuncha 
sust gidratlanadi va gidrolizlanadi.  U  suvni C a (O H )2 ga to ‘yintirib 
boradi.  B elit  esa  suv bilan  o ‘ta  sust  reaksiyaga kirishadi.  A yni bir
175

vaqtda  murakkab  ikkilam chi  reaksiyalar  ham   ketadi.  Ulardan 
ayrim lari  u ch   sulfat  shakldagi gidrosulfoalyum inat va gidrosulfo- 
ferritlarni hosil qiladi.  Bu birikm alam ing qattiq eritma holda hosil 
b o'lish i  suyuq  m uhitda  C a(O H )2  va  C a S 0 4  ning  konsentratsiyasi 
yuqoriligini  ko'rsatadi.  U m u m iy   tarkibli  gidrosulfoalyum inatlar 
C 3(A F )  •  3C aSO 4(3 0 —32)  •  H 20   yo m o n   eravchanligi  tufayli  o ‘ta 
m ayda dispers zarrachali qattiq faza hosil qiladi.  Bu zarrachalami 
ba’zan mikroskop orqali ham k o‘rib bo'lmaydi.  Keyinchalik tizimda 
kalsiy  sulfatning  m iqdori  kamayib  borishi  tufayli,  uch  sulfatli 
faza asta-sekin bir sulfatli  fazani,  ayni  shu vaqtning o ‘zida tarkibi 
C 3(A F )  • C a S 0 4 •  12H 20   va  C4(A F)  •  13H 20   dan  tashkil  topgan 
murakkab qattiq eritmali birikmalarni hosil qiladi.  H avodagi C 0 2 
ning  ishtirokida  qism an  C 3A -  C a C 0 3 •  12H 20   ham   hosil  b o ‘lishi 
m um kin.
Portlandsem ent  dastlab  suv  bilan  birikkanda  sersuv  gidratli 
birikm alar  2 C a 0 S i0 2 • 4 H 20 ;   3 C a 0 A l20 3 •  12H 20 ;   3 C a 0 A l20 3. 
•  3 C a S 0 4 •  3 1 H 20   va  boshqalar  hosil  bo'ladi.  Vaqt  o ‘tishi  bilan 
asta-sekin  qotish jarayonida  k o ‘rsati!gan  birikmalar  parchalanib, 
portlandsem ent kam suvli gidratlarga, jum ladan,  C 3S2H 3;  C 3A H 6; 
C 3A - C a S 0 4 -  12H 20   ga  o ‘tadi.  Shunday  qilib,  qattiq  m oddalar 
suvning ajralib chiqishi va qaytadan uning yangi birikmalar o'rtasida 
taqsim lanishi  issiqlikning yutilishi va fazalar m utlaq hajmlarining 
o ‘zgarishi  sodir  b o ‘ladi.
S e m en tla r n in g   yu q ori  haroratda  q o tish i  ham   kam   suvli 
gidratlarning  h o sil  b o 'lish ig a   olib  keladi.  Bu  esa  sem en tto sh  
tarkibiy  tu zilm a sin in g   g 'o v a k lilig in i  oshirad i.  P ortlan d sem en t 
suv b ila n   odatdagi  va  yuqori  haroratlarda  (100°C   gacha)  reak- 
siyaga  kirishganda  yangi  m ahsulotlar  (ayniq sa,  kalsiy  gidro- 
silikatlar)  ju d a  ham   m ayda  dispers  kristall  zarrachalar  k o ‘ri- 
nishida hosil bo'ladi.  Ular g elsim on  fazalarga kiradi.  Ularni  rent- 
gengrafik usulda tarkibiy tuzilm asini  tahlil qilib,  elektron  m ikros­
kop yordam ida aniqlash m um kin.  Optik m ikroskop ularni ajratib 
o lo lm a y d i.  K alsiy  gidrat  oksid  va  kalsiy  g id rosu lfoalyu m in at 
kristallari  a n ch a  yirik  o ‘lch am largach a  (k o ‘pi  bilan  0 ,5   m km ) 
o ‘sa  oladi*jJJlarni  od d iy   m ikroskop  b ilan  aniqlash  m um k in. 
A vtok lavd a,  ayniqsa,  uzoq   vaqt  d avom id a  va  yuqori  haroratda 
i s h l a s h   n a t ij a s id a   y a n g i  h o s i l   b o ‘lg a n   m a h s u l o t l a r  
zarrachalarining  o 'lc h a m i  keskin  ortadi.  B u nday zarrachalarni 
op tik  m ikroskopda k o ‘rsa b o ‘ladi.
176

A niqlanishicha,  sem entlar  gidratatsiyasining  submikrokristall 
m ahsulotlari  bir-biri  bilan  qattiq  eritmalar  va  aralash  kristallar 
hosil  qilishga  m oyil,  bu  h ol  tarkibi  murakkab  va  o'zgaruvchan 
b o ‘lgan k o ‘p fazalar hosil qiladi.  Shu  narsa m a’lumki,  C 2S va C 3S 
ning erta gidratatsiyalanishida tarkibi jihatidan yaqin b o‘lgan kalsiy 
gidrosilikatlar  hosil  b o ‘ladi,  C 3S  ning  gidratatsiyasi  m obaynida 
erkin  holda  ajralib  chiqadigan  C a (O H )2  kristallari  qotayotgan 
m assaning  m ikroto‘ldirgichi  vazifasini  bajaradi,  ya ’ni  C 2S  va  C 3S 
bir  xil  darajada  g id ratatsiyalan gan d a  ulardan  h o sil  b o ‘lgan 
m onom ineral  toshlarning  m ustahkam ligi bir-biriga yaqin b o ‘lishi 
kerak.  X lorid,  sulfat  nitrid,  karbonat,  ftorid  va  boshqa  tuzlar 
sinfining  sem ent  gidratatsiyasi  ham da  qotishiga  ta ’siri  haqidagi 
m a ’lum otlar  m uttasil  kengayib  borm oqda.  Ba,  P,  S,  Cr,  M n,  Ti 
ning m a’lum  miqdorida modifikatsiyalangan klinkerlardan olingan 
sementlar, odatda, yuqori darajada gidratatsiya faolligiga ega b o ia d i.
14.  Avtoklav  materiallar  texnologivasida  kechadigan 
fizik-kim yoviy jarayonlar
A vtoklav  m ateriallar  tex n o lo giy a sid a   kalsiy  gidrosilikatlar 
hozircha birinchi darajali ahamiyat kasb etmoqda. Aslida esa avtoklav 
qurilish  materiallari  ishlab  chiqarish  kalsiy  gidrosilikatlarning 
texnik sinteziga asoslanadi.
H ozirga  qadar kalsiy gidrosilikatlarning  28  turi, jum ladan,  11 
ta  ta b iiy   m in e r a li  m a ’lu m .  B u n d a n   ta sh q a ri,  h a li  tark ibi 
aniqlanm agan  bir  qancha  fazalar  ham   bor.
G idrosilikatlar  suvda  deyarli  erim aydi  (22-jad val).  K alsiy 
silikatlar  100°C  dan  past  haroratda  gidratatsiyalanganda  yaxshi 
kristallanm agan  yangi  hosilalar  vujudga  keladi;  bunga  qotgan 
sem ent  xamiri  m isol  b o £la  oladi.  M uayyan  kalsiy  gidrosilikat 
kristallarini  hosil  qilish  uchun  kerakli  aralashma  tarkibi  ham da 
o ‘ziga  xos  gidrotermal  sharoitlar  b o ‘lishi  kerak.  Shuni  ta’kidlash 
lozim k i, bunda  tajriba ba’zan  1000 soat  davom  etadi,  harorat esa 
500— 1000°C  ga  yetadi.  Shunga  qaramay,  kalsiy  gidrosilikatlar 
kristallarining  kattaligi,  odatda,  10—30  m km   b o ‘ladi,  bu  h ol 
ulam ing  tarkibi,  tarkibiy  tuzilishi  va  xossalarini  o'rganishni  m u- 
rakkablashtirib  yuboradi.  N .V .B e lo v   bir  qancha  kalsiy  gidro- 
silikatlam ing  xossalarini  (ksonotlit,  gillebrandit,  toberm orit  va 
boshqalar)  izohlab  berdi.
177

22-jadval.
25°C  haroratli  suvda  kalsiy  gidrosilikatlarning  erishi.
Gidrosilikatlar
11 suvga gidrosilikatlarning 
grammolda  erishi
11 suvda CaO ning 
millimolda  erishi
G ille b r a n d it
9 ,6 9 -1 0   4
2 3 ,8 4
F o sh a g it
1 1 ,8 -1 0   4
9 ,4 6
K s o n o tlit
2 ,0 8 - 1 0 4
1,25
T o b e r m o r it
1,8-1 O'4
1,8
G ir o lit
4 ,7 - 10-4
1,9
O k e n it
5 ,6 -1 0 -4
1,75
K alsiy  gidroalyum inatlar  odatdagi  haroratda  hosil  b o ‘ladi, 
yuqori  haroratda  esa  ularning  barqarorligi  past,  shuning  uchun 
kalsiy alyuminatlar ko‘p b o ‘lganda avtoklav ishlovi berishga alohida 
zarurat  qolm aydi.  Quyida  m e ’yorda  qotish  va  avtoklav  ishlovi 
berishda gidratlangan klinker minerallarining mustahkamligi haqida 
m a ’lum otlar  keltiramiz  (23-jadval).
23-jadval.
Qotish  sharoitlariga  qarab  klinker  minerallari  mustahkamligining  o'zgarishi.
Gidrosilikatlar
Siqilishga  bo‘lgan 
mustahkamlik chegarasi, 
MPa
Bog‘langan suv miqdori, 
%
Normal
sharoitda
qotish
0,9 MPa
bosimda 
avtoklav ishlovi
Normal
sharoitda
qotish
0,9 MPa
bosimda
avtoklav
ishlovi
7
kun
28
kun
8
soat
64
soat
7
kun
28
kun
8
soat
64
soat
ß = 2 C a 0 S i 0 2
3 C a O S i O ,
3 C a O A l 20 3
2,7
2,6
2,1
15,8
34,1
3,3
23
2 9 ,5
2,9
3 0 ,2
44
q irra -
lari
u v alan -
g an
2,6
11,7
2 4 ,8 3
3 ,8 6
14,05
2 5 ,6 2
5 ,62
16,43
2 7 ,3 5
9,9
15,92
19,13
5 C a 0 - 3 A l20 3 
4C aO -A 12O
j
- F e 20 3 
2 C a 0 - F e , 0 3
3 3.8
2 4.8 
3,5
20
3 7,3
7 ,4
1,8
1,5
17,8
17,9
38
2 0 ,7
2 2 ,7 8
8 ,85
5,51
2 2 ,8 7
13,33
9,7
2 2 ,3 3
16,31
12,60
16,41
17,95
13,36
Jadvaldan  k o ‘rinib  turibdiki,  klinker  materiallarining  qotish 
sharoitlari  sem enttoshning  m ustahkam ligiga  ta ’sir  etadi.  Yuqori
178
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   ...   31


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling