Moddalakning kimyoviy texnologiyasi


Portlandsem ent  u ch u n   300,  400,  500  va  600  markalar  belgi-

bet24/31
Sana15.12.2019
Hajmi
1   ...   20   21   22   23   24   25   26   27   ...   31

Portlandsem ent  u ch u n   300,  400,  500  va  600  markalar  belgi- 
langan.
Q otayotgan portlandsem entning m ustahkam ligi vaqt b o ‘yicha 
bir tekis ortm aydi.  Portlandsem entdan tayyorlangan betón  3  kun 
davom ida qotgandan so ‘ng uning mustahkamligi shu marka uchun 
belgilangan 28 kunlik m ustahkam likning yarmiga yetadi,  m ustah- 
kam likning qolgan yarmiga esa 25  kundan keyin erishiladi.  Biroq 
portlandsem ent asosida tayyorlangan betonning 28 kunda erishilgan 
m ustah k am lig i  b osh q a  x il  gidravlik  b o g 'lo v c h i  m oddalardan 
ta y y o rla n g a n   b e to n la r n ik i  kabi  oxirgi  m u sta h k a m lik   b o ‘lib 
hisoblanm aydi, u  eng yuqori m ustahkamlikning o ‘rta hisobda 50% 
ni  tashkil  etadi.  Q ulay  sharoitda  bir  n ech a   y il  davom   etgan 
m ustahkam lanish  shu  markaga  xos  m ustahkam likdan  ba’zan  bir 
n echa marta ortiq b o ‘lishi mumkin.
Portlandsement asosida tayyorlangan nam unalam ing egilishdagi 
m ustahkam lik  chegarasi  siqilishdagi  m ustahkam lik  chegarasidan 
ancha  pastdir.  Shu  k o ‘rsatkichlam ing  qiym atini  oshirish  hozirgi 
kunning m uhim  masalalaridan biri b o ‘lib hisoblanadi.  Bu masalani 
hal qilishda bir n echa y o ‘l paydo b o ‘lm oqda.  Egilishdagi m ustah­
kam lik,  ayniqsa,  katta  aham iyatga  ega  b o ‘lgan  konstruksiyalar 
u ch u n  betón tayyorlanayotganda hisobga olinadi (m asalan, y o ‘lga 
qoplanadigan  betonlar,  suyuq  m ahsulotlar  saqlanadigan  yirik 
idishlar va bosim   ostida  suyuqliklarni  quvurlar  orqali  tashlash  va 
h.k .).
S e m e n tto sh   m u stah k am ligi  va  m u sta h k a m lik n in g  o ‘sishi 
ayniqsa,  klinkerning  m ineralogik  tarkibiga  bog'liq  (27,  28,  29- 
jadvallarga  qarang).  U c h   kalsiy  silikatning  oxirgi  mustahkamligi 
h a m ,  m ustahk am lik nin g  ortish  tezlig i  ham   boshqa  m ineral- 
lam ikidan  yuqori.  C 3S  ning  m ustahkam ligi,  ayniqsa,  qotishning 
dastlabki  7  kunida tez  ortadi.  Shu  davr  ichida  28  kunlik  m ustah­
kam likning  70%  ga  yaqini  ta ’m inlanadi.  Bir  o y   qotgandan  so ‘ng 
C 3S  m ustahkam ligining  ortishi  keskin  sustlashadi  va  11  oyda  bu 
m ineralning m ustahkamligi ham m asi bo'lib  15%  ortadi (taxm inan 
55—65 M Pa gacha).
194

27-jadval.
Minerallaming vaqt  o‘tishi bilan  siqilishga bo‘lgan  me’yoriy  quyuqlikdagi  sement  xamiridan  yasalgan 
va  nam  sharoitda  qotgan  1,14x1,41x1,41  sm  o‘lchamdagi  kubiklaming)  mustahkamlik  chegarasi,  Il/m 1 • 105.
Mineral
1  sutka
3 sutka
7 sutka
28 sutka
3 oy
6
 oy
1 yil
3 yil
5 yil
10 yil
Ï5 yil
C 2S
_
12
29
137
6 37
7 84
918
90 2
911
931
1009
C 3S
134
2 94
367
441
6 12
7 84
833
839
7 84
647
686
Qotish  vaqtining  va  gips  qo‘shilmasining  nam  sharoitda  qotgan  minerallaming 
siqilishga  bo‘lgan  mustahkamlik  chegarasiga  ta’siri.
Mine­
rallar
Suv 
miqdo- 
ri,  %
Gips 
qo‘shim- 
chasining 
miqdori, 
%
Siqilishga  bo‘lgan mustahkamlik chegarasi, N/m2 * 105
1 sutka
3
sutka
7
sutka
28 sutka
3 oy
6 oy
2 yil
5 yil
8 yil
15 yil
C 3A
6 7 ,5
0
5,8
5,9
5,9
12,7
2 0 ,6
2 9 ,4
3 4,3
36 ,3
34,3
49
20
y o rilg a n
c
6
a
2
f
40
0
0,4 4 1
588
588
588
588
7 1 0 ,5
7 8 4
735
617
588
20
2 94
c
4
a f
25
0
3 1 8 ,5
588
588
6 6 1 ,5
6 6 1 ,5
6 6 1 ,5
7 5 9 ,5
7 84
784
7 84
20
122,5
161,7
392
3 8 2 ,2
367
343
392
274
c
6
a f
2
25
0
2 9 4
3 6 7 ,5
392
392
4 0 6 ,7
4 1 6 ,5
4 1 6 ,5
3 1 8 ,5
3 1 3 ,6
y o rilg an
20
y o rilg a n
c
2
f
25
0
98
117,6
8 3,3
y o rilg a n
y o rilg a n
y o rilg a n
y o rilg a n
y o rilg a n
y o rilg a n
y o rilg an
20
4 4,1
49
3 4 ,3
2 9 ,4
y o rilg a n
y o rilg a n
y o rilg a n
y o rilg an
y o rilg a n
y o rilg an
y o rilg a n

28-jadval.
Sement  mineralogik  tarkibining  sementtoshning  siqilishdagi  mustahkamligi 
chegarasiga  ta’siri  (sement  xamiridan  2x2x2  sm  oMchamdagi  kubiklarning 
nani  sharoitda  qotganidan  keyin  olingan  ma’lumotlar).
Siqilishga  bo‘lgan mustahkamük chegarasi,  H/m  1 -105
Sement
1
sutk-
a
3
sutka
7
surka
28
sutka
3 oy
6 oy
1 yil
5 yil
10 yil
Alitli №1
350
531
870
920
980
950
950
950
870
Normal  №2
200
400
650
850
900
950
980
1000
995
Belitli №3
150
300
436
760
813
820
934
1230
1250
Belitli №4
104
106
108
322
712
800
910
1200
1300
Alitli portlandsement №1  siqilishdagi mustahkamligi ga
nisbatan,  % hisobida
Normal №2
57,1
67,0
76,4
93,4
92,4
100
100
105
114
Belitli №3
43,0
50,0
51,2
83,4
83,4
87,3
96,5
130
143
Belitli №4
30,0
17,5
12,7
36,5
73,0
85,0
93,8
126
150
Ikki kalsiy Silikat butunlay boshqacha qotib m ustahkamlanadi. 
C 3S ga qaraganda C 2S ning mustahkamligi dastlabki (28 kungacha) 
am alda  oshm aydi  (C 3S  m ustahkam ligining  10— 15%  ni  tashkil 
qiladi).  A m m o   keyinchalik  C 2S  ning  m ustahkam ligi  tezda  orta 
boshlaydi,  va,  natijada  C 3S  kabi  m ustahkamlanadi.  Bu  m ineral- 
larn ing  b ir-b irid an   b u n d ay   farqlanishiga  sabab  gidratatsiya- 
lanishning tezligidir.
C 3S  ning  gidratatsiyasi  taxm inan  bir  oyda  tugashi  m um kin, 
C 2S ning gidratatsiyasi esa bu vaqtga kelib endigina kuchaya boshlaydi. 
D em ak ,  dastlabki  davrda  tez  qotadigan  b eton   tayyorlash  kerak 
b o ls a , tarkibida u ch  kalsiy silikat ko‘p bo'lgan alit portlandsem ent 
ishlatish  lo zim   ekan.  B eton  konstruksiyalari  k o‘p  vaqt  o lg a n d a n  
s o ‘ng  nihoyatda  m ustahkam lanishi  talab  qilinsa,  belit  portland­
sem ent ishlatish kerak.  C 3A  boshqa minerallarga nisbatan unchalik 
m ustahkam   em as,  chunki  u  gidratlanganda  g'ovak  va  unchalik 
m ustahkam  b o lm a g a n  tarkibiy tuzilm ani yuzaga keltiradi.  C 3S va 
C 2S  gidratlanganda  esa  yangi,  ancha  zieh   tarkibiy  tuzilm a  hosil 
q ila d i.  S h u n in g   u c h u n   tark ib id a   a ly u m in a t  k o ‘p  b o 'lg a n  
sem entlardan  ishlangan  betonning  boshqa  xossalari  (jumladan, 
sovuqqa  chidam liligi)  ham   pasayadi.
U c h  kalsiy alyum inat m ustahkam ligining pastligi faqat m on o- 
m ineraldan tarkib topgan hollardagina shu usulda aniqlanadi.
196

29-jadval.
Sement  mineralogik  tarkibining  namunalar  (1:3  qorishmadan  tayyorlangan  suvda  qotgan  4x4x16  sm  oMchamdagi 
tayoqchalarning)  siqilishdagi  va  egilishdagi  mustahkamlik  chegarasiga  ta’siri.
Sement
Plastik namunalaming mustahkamlik chegarasi,  H/m
2 .1 0 5
siqilgandagi
egilgandagi
1
sutka
3
sutka
7
sutka
28
sutka
3 oy
6 oy
12 oy
1
sutka
3
sutka
7
sutka
28
sutka
3 oy
6 oy
12 oy
A litli  № 1
6 6 ,6
172
313
348
373
390
451
14,7
41
4 4
44
50
55
66
N o rm a l  № 2

63
2 00
245
343
4 12
441

8
21
29
44
49
63
B elitli  № 3

30
103
196
273
364
510

4 ,9
10
24
31
40
55
B elitli  № 4

27
81
102
215
339
4 2 4

5
10
18
34
34
47
Alitli portlandsement №1 mustahkamligiga  nisbatan,  %  hisobida
N o rm a l  № 2
___
3 7 ,0
6 4 ,0
70 ,2
9 1,8
105,0
9 7 ,6

19,0
5 0 ,0
6 6 ,0
9 0 ,0
9 0 ,0
9 1,2
B elitli  № 3

17,6
33,1
56,1
7 3 ,4
9 3 ,0
113,0

11,9
2 2 ,2
5 5,5
6 2,7
7 3 ,2
8 2,3
B e litli  № 4

16,0
2 5,0
2 9 ,2
5 7,7
8 7,0
9 4 ,0

11,9
2 2 ,2
4 0 ,0
6 8,6
6 2,5
7 0 ,6

Sem en t klinken singari polimineral aralashmalarda S3A  sem ent- 
tosh mustahkamligining  o'sishiga yaxshi  ta’sir ko'rsatadi va  kolloid 
Silikat massalaming zichlanish jarayoniga yordam beradi. Tez qotadign 
sem ent  tarkibida  faqat  S3A   ham   ko‘p  bo'lishi  bilan  xarakterlanadi. 
Tarkibida  6 0 —70%  C 3S + C 3A   va  10%  S3A   b o ‘lgan  sem entning 
qotishning dastlabki davrida mustahkamlik ancha tez qrtadi.
Q orishm aga qo'shiladigan suv miqdori va sem entning m ayda- 
yirikligi portlandsem entning mustahkamligiga ta’sir etadi.  Sem ent 
qorishm asiga  suv  qancha  k o ‘p  qo'shilsa,  undan  tayyorlangan 
nam unan ing  m ustahkam ligi  shuncha  past b o ‘ladi.
Plastik sem ent xamiri  (beton yoki qorishma) tayyorlash uchun 
zarur  b o ‘lgan  suv  m iqdoridan  klinker  minerallari  kim yoviy  y o ‘l 
bilan  b o g ‘lab  olinadigan  suv  m iqdori  am alda  doim   kam  b o ‘ladi. 
M asalan,  1— 12  oydan  s o ‘ng  sem en t  kim yoviy sur’atda  ham m asi 
b o ‘lib o ‘z  og'irligiga nisbatan  15—20%  suv biriktiradi,  vaholanki, 
norm al  quyuq  xam ir olish  uchun  ham   odatda  25%  dan  ortiq  suv 
talab qilinadi (30-jadval).  Konstruksiya qolipga joylasa b o ‘ladigan 
b e to n b o p   aralash m alar  ta y y o rla sh   u c h u n ,  o d a td a ,  se m e n t 
o g ‘irligining  kam ida  2 8 —30%  m iqdoriga  suv  kerak b o ‘ladi.  Suvi 
kam   b e to n b o p   aralashm ani  konstruksiyaga  yaxshilab  joylash  
hozirch a qiyin ish b o ‘lib turibdi,  bunday aralashma kam yoyiluv- 
chan,  plastik em as va uni zichlash juda qiyin.
30-jadval.
Sement  solishtirma  sirtining  birikkan  suv  miqdoriga  ta’siri.
Sementning
solishtirma 
sirti,  m2/kg
Snvda  qotayotgan sementda  birikkan suv miqdori,
%  hisobida
3 sutka
7 sutka
28 sutka
2 9 5
11,58
14,05
1 4 ,1 4
4 4 0
12,38
15,71
16 ,3 2
6 2 5
15,82
17,03
17,78
Shunday  qilib,  sem ent  xam irida  ham m a  vaqt  ortiqcha  suv 
mavjuddir.  Bu  suv bug'langandan  so'ng  sem enttoshda  g ‘ovak  va 
b o ‘shliqlar  hosil  b o ‘ladi.  Shu  bilan  sem enttoshning  ish  kesim i 
kichrayadi,  m ustahkam ligi  pasayadi.
Sem enttoshning g ‘ovakligi beton konstruksiyalarining chidam - 
liligiga sezilarli ta’sir ko‘rsatadi.  Suv bug‘lanishi tufayli hosil b o £lgan 
kanal va g ‘ovaklardan sem enttoshga agressiv suv va gazlar o ‘tadi, 
natijada uning yemirilishiga y o ‘l ochiladi.
198

Beton konstruktsiyalarning suv va sovuq ta’siridan yorilishining 
eng asosiy sababi ham sementtoshning g'ovakligidir.  Shuning uchun 
doim   iloji  boricha  zieh   sem enttosh  hosil  qilishga  harakat  qilish
C
zarur.  Buning uchun ozgina suv quyish ( —  — suv-sem ent nisbatini
iloji  boricha  kichik  olib)  va  betonbop  qorishm ani  obdon  qorish 
kerak b o ‘ladi.
Qotish jarayoni  normal  o ‘tishi  va,  demak,  portlandsementtosh 
yanada mustahkamlanib borishi uchun sementtoshda doim  suv bolishi 
kerak.  Shuning uchun, sementtosh qotishning birinchi kunlarida juda 
nam   sharoitda  turishi  zarur.  Sem enttoshning  qurib  qolishiga  y o ‘l 
qo‘yilsa,  uning  mustahkam  qotishi  to ‘xtab  qoladi.  Sem enttoshning 
qotish uchun zarur nam sharoit amalda har xil usulda hosil qilinadi: 
beton konstruksiyalariga suv sepiladi, bug‘lanadi, konstruksiyaga bug‘ 
o'tkazm aydigan  plenka  hosil  qiladigan  maxsus  emulsiyalar  yoki 
polietilen  plyonkalar qoplanadi va  hokazo.
Boshqa sharoitlarda atrof-m uhit harorati sem enttosh m ustah- 
kam ligining  ortishiga  asosiy  ta’sir  k o ‘rsatadi.  O datda,  harorat 
pasayishi  bilan  qotish  sekinlashadi  va,  aksincha,  harorat  ortishi 
bilan  m ustahkam lik  haroratga  qaraganda  k o ‘proq  ortadi.  Bu  esa 
quyidagicha  tushuntiriladi:  harorat  ko'tarilishi  bilan  ko'pgina 
m oddalarning  reaksiya  tezligi  ortadi.  A m alda  portlandsem ent 
betonlari turli haroratlarda qotishi  m um kin.  M asalan,  qotishning 
quyidagi  tartiblari  qo'llaniladi:  m o ‘tadil  haroratda  (1 5 —20°C), 
m o ‘tadil bosim da (100°C gacha haroratda), yuqori bosim da (170°C 
undan  yuqori  haroratda)  bug‘lash,  m inus  haroratlarda  qotish.
Mustahkamlikning markada ko‘rsatilgan mustahkamlikka qadar 
o ‘sish tezligi,  ayniqsa,  174°C ga yaqin haroratda eng yuqori bo'ladi. 
M arka  m ustahkamligiga  8— 10  soatdan  s o ‘ng  erishiladi.  Bunday 
yuqori harorat hosil qilish  (shuningdek,  atrof-m uhit zarur darajada 
nam  bo'lishi)  uchun  avtoklavlarda bosim  ostida bug‘  bilan  ishlov 
beriladi.
M asalan,  80—90°C haroratda (norm al bosim da bug‘langanda) 
sem ent avtoklav ishlovi sharoitidagiga nisbatan taxm inan 2 marta 
sekinroq  qotadi,  bu  holda  sem enttosh  bir  sutkadan  keyin  ham  
marka mustahkamligiga yeta olmaydi.
Sem en t  m o'tadil  sharoitlarda,  ayniqsa,  qotishning  dastlabki 
davrida yaxshi  qotadi,  keyinchalik  sekinlashadi.  Yuqori  (80°C va 
u n d an   yuqori)  haroratda  issiq  nam   ish lovi  berilgan  betonlar 
k o ‘pincha  markada  k o ‘rsatilgandan  ortiq  m ustahkam lanm aydi.
199

Sem enttoshda yuqori haroratda kolloid massalar kuchli zichlashishi 
sababli  bu n d ay  h ol  yu z  beradi.  Bu  esa  sem en t  donalarining 
gidratlanmagan ichki qismlariga suv singib borishiga to'sqinlik qiladi. 
M o'tadil  sharoitda  qotayotgan  betón  uzoq  vaqtgacha  sezilarli 
darajada mustahkamlana boradi.
Issiq nam  qotish tartibi vaqtida sementning mineralogik tarkibini 
ham   hisobga  olish  kerak.  B a’zi  tadqiqotchilar  alit  sementlariga 
avtoklav  ishlovi  bermaslik  kerak,  deb  ta ’kidlaydilar,  chunki  bu 
sharoitlarda  C 3S  ning  ijobiy  ta’siri  n am oyon  b o ‘lmaydi.  Belit 
sem entlar esa  avtoklav  ishlovi  berilganda juda yaxshi  qotadi.
S em en tga  q o ‘shilm a  sifatida  m aydalangan  qum   ishlatilsa, 
betonlarga avtoklav ishlovi berilganda alit sementlardan foydalanish 
yanada samarali bo'ladi. Yuqori haroratda odatdagi sharoitlarda inert 
bo'lgan qum  faolligi ohakka nisbatan keskin ortadi.  Natijada  C 3S 
ning gidrolizlanishi vaqtida ajralib chiqadigan C a(O H )2 qum  bilan 
m ustahkam   kalsiy  gidrosilikatlar  hosil  qiladi.
M anfiy  haroratlarda  portlandsem enttosh  qotm aydi,  chunki 
undagi  suv yaxga  aylanadi.  Lekin  endilikda  shu  narsa  m a’lum ki, 
elektrolit  q o ‘shilm alar  C aC I2,  N a C I  aralashmasi  (3%  C a C l2+ 7  
%  N a C I)  va   N a 2N 0 2,  K 2C 0 3  k o ‘p  m iqdorda,  y a ’ni  sem en t 
og'irligiga  nisbatan  10— 15%  gacha  qo'shilsa,  portlandsem ent 
asosida tayyorlangan betonlar m inus  haroratlarda  ham   qotadi.
19.  Sementtosh  va  betonlarning kimyoviy  hamda fizik 
yemiruvchi  omillar  ta ’siriga  chidamliligi
Sem enttoshning chidam liligi deganda, uning tashqi m uhitning 
yem iru v ch i  t a ’siriga  (ch u ch u k   va  m ineral  suvlar,  suv  b ilan 
sov u q n in g   birgalikdagi  ta ’siri,  sh u n in g d ek ,  katta  haroratlar, 
nam lanish va qurishga ham da sem enttosh kapillyar va g ‘ovaklarida 
tuz  eritm alarining  bug'lanib  ketishi  natijasida  t o ‘planib  qolib, 
boshqa  kristallogidratlarga  aylanishiga)  qarshiligi  tushuniladi. 
Chunki portlandsem enttosh havo ta’siriga juda yaxshi chidaydigan 
materialdir.  Sem enttosh  havo  bilan  o ‘zaro  ta ’sir  etganda  ohak 
havodagi karbonat angidrid gazidan karbdnlanishi tufayli yaxshiroq 
zichlashadi va chidam liroq bo'ladi.
Zararli ta’sir etadigan gazlar esa odatda faqat nam  sharoitdagina 
sem entga  ta’sir ko'rsata  oladi.  Bu  holda  ular ko'pincha  kislotalar 
hosil  qiluvchi  gazlar  ( S 0 2;  H 2S,  C l2  va  boshqalaf)  kabi  ta’sir 
etadi.  M a ’lum ki,  portlandsem ent  juda  ham   m ayda  naysim on
200

g ‘ovaklardan  iborat.  G az  shu  bo'shliqlarga juda  ham   oso n   singib 
kiradi.  N a m  sharoit paydo b o ‘lishi bilan naysim on mayda kovaklar 
ichidagi  sem enttoshning  asosiy tarkibiy  tuzilish  elem en ti  b o ‘lgan 
C a (O H )2  kristallari  buziladi.  Bu  betón  konstruksiyalar  m ustah- 
kamligiga juda katta xavf tug‘diradi.
Sementtosh havoning zararli ta’siriga uchramaydigan materialdir. 
U nga  havo  ta’sir  etganda  ohak  havodagi  karbonat  angidrid  gazi 
bilan  karbonlanishi  tufayli  yanada  zichlashib,  chidam liligi  ortadi.
Zararli ta ’sir etuvchi gazlarning ta’siri,  odatda,  nam   sharoitda 
kuchayadi.  Bundagi  yem irilish  jarayonlari  suv  ta’sir  etgandagi 
jarayonlardan  deyarli  farq  qilmaydi.
Sem enttoshning  suvli  m uhitga  chidam liligi ni  yaxshi  tasaw ur 
etish  u ch u n   bu  boradagi  tadqiqotlar  tarixiga  qisqacha  to'xtalib 
o ‘tamiz.
Portlandsem entning  ixtiro  qilinishi  betón  sohasidagi  ishlarni 
rivojlantirib  yubordi.  X IX   asrning  ikkinchi  yarmidan  portland- 
sementli betón qurilishlarda temir-beton sifatida qo'llanila boshlandi.
A srim izning  20 —30-yillarida  gidrotexnik  qurilishlarda  port- 
landsem ent keng ishlatila boshlanishi natijasida inshootlarning suv 
ta’siriga chidamli emasligi m a’lum bo‘lbi-qoldi, oqibatda gidrotexnik 
inshootlarning  k o ‘pi  buzilaverdi.
Yevropa  va  Rossiya  mamlakatlarida  portlandsem ent  asosida 
qurilgan  gid ro tex n ik   in sh o o tla r n in g   suv  t a ’siriga  q a n ch a lik  
chidam liligi  professor A .R .  Shulyachenko,  m uhandis  V .I.  Char- 
nom skiy va akademik A.A.  Baykovlar tom onidan o ‘rganib chiqildi 
(X IX   asrning  oxiri  va  X X   asr  boshi).  Portlandsem entning  suv, 
ayniqsa,  dengiz  suvi  ta’sirida  buzilishi  sabablarini  tahlil  etish 
natijasida  betón  yem irilishi  haqidagi  fanga  asos  solindi.  Olimlar 
um um an  sem entning  suvga  chidam liligini  tadqiq  etish  borasida 
ham   m uayyan  natijalarga  erishganlar.  Jum ladan,  tuzsiz,  y a ’ni 
ch uchuk  suv  ta’sirini  k o ‘rib  o'taylik.  Sem entning  gidratatsiya 
m ahsulotlari  ichida  eng  yaxshi  eruvchani  kalsiy gidroksid  b o ‘lib, 
u  bir  litr  suvda  1,3  gramm  eriydi.  Eruvchanlik jihatdan  ohakdan 
keyingi  o ‘rinda  gidroalyum inat,  gidrosulfoalyum inat  (basilla), 
s o ‘ngra  gidrósilikatlar  turadi.  U m u m a n ,  sem en t  t o ‘la  erishi 
m um kin,  lekin  bu jarayon juda  sust  kechadi.
Agar betón maromiga yetkazilm ay qotsa,  uning kovaklari katta 
bo'lib,  ular orqali  suv singib  o ‘tadi,  u  holda suvning zararli  ta ’siri 
yaqqol  nam oyon   b o ‘ladi.  B etondan  ajralib  chiqqan  ohakning
201
1   ...   20   21   22   23   24   25   26   27   ...   31


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling