Moddalakning kimyoviy texnologiyasi


yuqori b o la d i,  suv o ‘tkazuvchanligi kamayadi, sovuqqa chidamliligi

bet27/31
Sana15.12.2019
Hajmi
1   ...   23   24   25   26   27   28   29   30   31

yuqori b o la d i,  suv o ‘tkazuvchanligi kamayadi, sovuqqa chidamliligi 
esa 800— 1000 siklga ortadi (oddiy portlandsement betonning sovuqqa 
chidamlilik markasi  SC h-200—300).  Gidrofob portlandsement ham 
oddiy portlandsem ent kabi  markalarda  chiqariladi.
23.  Sulfatga  chidamli portlandsement
Bunday sementlarning sulfatli suvlar ta’siriga chidamliligi yuqori 
b o ‘ladi.  Shunday  sem ent  hosil  b o ‘lishi  uchun  klinker  tarkibidagi 
sulfatli  m oddalar  (m asalan,  C a S 0 4)  bilan  kim yoviy  reaksiyaga
217

kirishadigan minerallar miqdorini kamaytirish zarur.  Portlandsement 
korroziyasining uchinchi turiga muvofiq,  «sement basillalari» suvdagi 
kalsiy  sulfat  bilan  klinkerdan  uch  kalsiyli  alyuminat  (3CaO • Al^Oj) 
ning  o ‘zaro  ta’sir  etishidan  hosil  bo'ladi.  Sulfatlar  ta’siriga  turg‘un 
b o ig a n   sem ent  klinkerida  uch  kalsiyli  alyuminat  miqdori  5  %  dan 
oshm asligi lozim ,  oddiy sementda esa uning miqdori ba’zan  15 % ga 
yetadi.
T o ‘rt  kalsiyli  alyum oferritning  gidrolizi  natijasida  ham   uch 
kalsiyli gidroalyuminat hosil b o iish i mumkin.  Shunga ko‘ra sulfatlar 
ta ’siriga  turg‘un  b o ‘lgan  portlandsem entda  alyum inatli  tarkibiy 
qism larning  ham m asi  22  %  dan  k o ‘p  b o ‘lm oqligi  lozim :
(3C aO  • A l20 3+ 4 C a 0   • A120 3 •  F e20 3).
P o r tla n d se m e n tla r d a   u c h   k alsiyli  silik a t  k o ‘p  m iq d ord a 
b o ‘lganda sem entning suv va sulfat ta’siriga turg'unligi kamayadi. 
G id roliz  vaqtida  undan  erkin  kalsiy  oksid  gidrati  ajralib  chiqadi, 
bu  gidrat  juda  eruvchan  b o ‘lganligidan  betondan  yuvilib  chiqib 
ketadi.  Shunga ko‘ra, sulfat ta’sirida turg‘u n  portlandsementda uch 
kalsiyli  silikat  m iqdori  standartda  k o ‘rsatilganidek,  50%  dan 
oshm asligi shart.
O ddiy  portlandsem ent  ishlab  chiqarish  texnologiyasi  qanday 
b o ‘lsa,  sulfat  ta ’siriga  turg‘un  portlandsem ent  ishlab  chiqarish 
texnologiyasi ham  xuddi shunday.  Sulfat ta’siriga turg'un portland­
sem en t  ikki  markaga b o ‘linadi:  300 va 400.
Bu portlandsem entdan gidrotexnika qurilishlarida doim  nam la- 
nib,  qurib  yoki  m uzlab,  erib  turishi  bilan  birga  sulfatli  suvlar 
ta ’siriga ham  uchrab turadigan beton hamda tem ir-beton konstruk- 
siyalar  tayyorlash  uchun  keng  foydalaniladi.
1950-  yilgacha  0 ‘zbekistondagi  sem ent  zavodlari  tarkibida 
alyuminat ko‘p bo'lgan (15  % gacha) portlandsement ishlab chiqarar 
edi.  Bunday sem ent sulfatli suvlarga chidamsiz b o ‘lib, buning asosiy 
sababi  shuki,  uch  kalsiyli  gidroalyum inatning  suvda  erigan  gips 
bilan  o ‘zaro  ta’sir  etishidan  kalsiy  gidrosulfoalyuminat  («sem ent 
basillasi»)  hosil  bo'ladi.  U   sem enttosh  g ‘ovaklarida  kristallanib, 
tosh ni yemirib yuborishga harakat qiladi.  Dem ak,  klinker tarkibida 
u ch  kalsiyli alyuminat  (C 3A)  minerali y o ‘q b o ‘lsa,  sem ent sulfatlar 
ta ’siriga  bardosh  bera  oladi.  Lekin  klinkerda  butunlay uch  kalsiyli 
alyum inatning  b o ‘lmasligi  ham  m umkin  em as,  chunki  bu  holda 
sem entning  qotishi  nihoyatda  sekinlashib  ketadi.  Shuning  uchun 
sulfatga  chidam li  portlandsem ent  klinkeri  tarkibidagi  uch  kalsiyli 
alyum inat  miqdori  5  %  dan  oshm asligi  lozim .
218

Sem entning  suvdagi  korroziyasi  k o ‘p jihatdan  klinkerda  uch 
kalsiyli  silikat  (C 3S)  miqdoriga  bog'liq.  U ch   kalsiyli  silikatning 
gidrolizi/tiatijasida erkin kalsiy gidroksid hosil bo'ladi.  U betondan 
yuvilib  chiqib  ketadi  yoki  sulfat  bilan  reaksiyaga  kirishib,  gips 
hosil qiladi.  G ips uch kalsiyli alyuminat bilan o'zaro ta’sir etishadi. 
Shuning  uchun  sulfatga  chidam li  portlandsem ent  tarkibida  uch 
kalsiyli silikat ham  k o ‘p b o ‘lmasligi kerak.  Lekin u klinker tarkibida 
juda o z  b o ‘lsa ham sulfatga chidam li b o ‘lgan qotayotgan sem entda 
C a (O H )2  hosil  bo'laveradi.  Shuning uchun,  yuvilib  ketish  korro- 
ziyasining  old in i  olish  m aqsadida  sulfatga  chidam li  portland- 
sem entga  15  % gacha gliyej yoki boshqa faol gidravlik q o‘shilmalar 
qo'shiladi.  U  Ca(O H )2 ni yuqorida aytib o'tilganidek, kam eriydigan 
kalsiy silikatlarga aylantiradi.
0 ‘zbekistonlik  o lim ,  kim yo  fanlari  doktori,  professor  I.S. 
K ansepolskiy rahbarligida bir guruh  olim lar sem entlarning sifatini 
yaxshilash borasida olib borgan ishlari natijasida, bu sementlarning 
sulfat  suvlariga  ch id am liligin i  yanada  oshirish  u ch u n   klinker 
tarkibidagi  C 3A  minerali m iqdorini ancha kamaytirib,  t o ‘rt kalsiyli 
alyumoferrit  (C 4A F )  m ineralining  m iqdorini  oshirish  kerakligini 
an iq la d ila r.  B u n ga  2 — 3  %  k o lc h e d a n   k u y in d isin i  se m e n t 
xom ashyosiga  kuydirishdan  oldin  q o ‘shib  erishildi  va  shu  bilan 
birga sem entni kuydirish jarayoni ham tezlashdi. Ternir kolchedani 
katalizator sifatida q o ‘shilishi m ahalliy sem entlarning 0 ‘rta Osiyo 
sharoitida,  ayniqsa,  yangi o'zlashtirilgan joylarning quruq va  issiq 
ham da  sovuq  iqlim ,  kuchli  sham ol  va  sh o ‘r  suvlariga  chidam li, 
kam   alyum inatli  alyum oferrit  portlandsem ent  olish  im k on in i 
beradi.  Bu  se m e n t  1 9 6 0 -  y ild a n   Q u vasoy,  1 9 6 5 -y ild a n   esa 
Ohangaron sem ent zavodlarida ishlab  chiqarila boshlandi.
O'zbekistonda bunday sem ent ishlab chiqarishni birinchi bo'lib, 
texnika fanlar nom zodi S.T. T o ‘xtaxo‘jayev amalga oshirdi. Yuqorida 
aytilganidek,  sulfatli  suvlarga  chidam li  portlandsem ent  tarkibida 
C 3A  miqdori 5%  atrofida olinib,  bunday sem entda C 3S k o ‘pi bilan 
50%  ni  tashkil  qilar  edi.  Bu  sem entning  dastlabki  kunlardagi 
m ustahkam ligi  (markasi)  birm uncha  past  b o ‘ladi.  Silikati  k o ‘p 
(C 3S  m iqdori  50%  dan  ortiq )  se m e n tn in g   su lfatli  suvlarga 
c h id a m lilig in i  osh irish   borasid a  h o z ir   ham   izla n ish la r  o lib  
borilm oqda.
B a’zi olim lar yuqori asosli, tarkibida alit  m oddasi k o ‘p b o ‘lgan 
portlandsementlar qotayotganda zieh,  mustahkam tarkibiy tuzilma 
hosil qilgani uchun ulam ing ichiga sulfatli suvlarning singib kirishi
219

kam ayib,  pishiqroq  b o ‘ladi,  deb  hisoblaydilar.  Shuning  uchun 
s o ‘nggi  yillarda  A Q S H   standartlaridan  C 3S  u ch u n   kiritilgan 
chegaralash  olib  tashlangan.
I.S. 
Kansepolskiy rahbarligida olib borilgan ko‘p yillik tajribalar 
portlandsem ent klinke ri tarkibidagi  C 3A  m iqdorini nihoyatda  (1— 
2  %  gacha)  kam aytiriladi va  C 3S  m iqdori  50%  atrofida qoldirilib, 
sem entlar asosligini oshirish m umkinligi ko‘rsatib berildi.  Bu ishlar 
natijasida sulfatli suvlarga chidam li  400  markali,  kam alyum inatli 
alyum oferrit  portlandsem ent  olinadi.  D astlab  sulfatli  suvlarga 
ch id a m li  sem en tlar  markasi  300  ga  teng  edi.  Shunday  qilib, 
oldindan  belgilangan  m ineralogik  tarkibli  sem ent  Quvasoy x om - 
ashyosi bazasida sanoat m iqyosida ishlab chiqarila boshladi.
24.  Oq  va  rangli portlandsementlar
O q  p o rtlan d sem en t  —tarkibida  ternir  oksid  (0 ,3 —0 ,4 5   % 
gacha)  boMgan  oq   klinkerni  m ayda  tuyishdan  hosil  b o ‘ladigan 
gidravlik b o g 'lov ch i m odda.
K linkerni  tuyish jarayonida  15  %  gacha  gidravlik  yoki  10  % 
gacha  inert  q o ‘shilm alar,  shuningdek,  tishlashish  muddatlarini 
keragicha o ‘zgartirib turish uchun k o‘pi bilan  3  % gips qo'shishga 
ruxsat  etiladi.  G ips  va  qo'shilm a  tuyilgandan  so ‘ng  bu  sem ent 
belgilangan  darajada  oq  b o ‘lishi  kerak.
P ortlandsem ent  rangi  klinker  m inerallari  tarkibida  qanday 
oksid  borligiga  qarab  har  xil  b o ‘ladi.  M asalan,  kalsiy  silikatlar 
oq,  C 3S esa C 2S dan oqroq b o ‘ladi va hokazo. Ayniqsa, uch kalsiyli 
alyum inat  oqligi  bilan  boshqa  sem entlardan  ajralib  turadi.  To'rt 
kalsiyli alyumoferrit tarkibida ternir oksidlari borligi tufayli qoraroq 
b o ‘ladi.  Shu sababli oddiy portlandsem ent kul rang-yashil bo'ladi. 
D em ak,  klinkerda uni bo'yovchi oksidlar,  ayniqsa  Fe20 3 b o ‘lmasa 
bunday  sem en t  oq  rangli  b o ‘ladi.
Shunday  qilib,  oq  portlandsem ent  ishlab  chiqarishdan  asosiy 
m aqsad,  tarkibida  ternir  oksid  b o ‘lm agan  yoki juda  o z  m iqdorda 
b o ig a n  xom ashyoni ishlatish.  Bunday klinker tarkibida  C4A F  ham  
deyarli  b o im a y d i.  Biroq  m a’lum   kim yoviy  tarkibli  xom ashyo 
ishlatishning o ‘zi oq portlandsem ent ishlab chiqarish uchun kifoya 
qilm aydi.  B uyovchi oksidlar sem entga yoq ilg‘i kulidan yoki tuyish 
ja rayo n id a   teg irm o n   sharlaridan  yox u d   teg irm o n n in g   p o ‘lat 
qoplam asidan o ‘tishi m um kin.  Shuning uchun  klinkerni pishirish 
paytida  kulsiz  suyuq  yoki  gazsim on  yoqilg'i  ishlatiladi.  Klinker
220

pishib b o ‘lgan zahoti uning oqligi oshiriladi.  Buning uchun klinker 
qaytarish  m uhit  ta ’siriga  uchratiladi.  Shunda  klinker  tarkibidagi 
F e20 3  ko/rinishidagi  tem ir  oksid  kamroq  b o ‘yaydigan  F e 30 4  ga 
aylanadi va  sem ent yanada oqaradi.  X om ashyo  aralashmasi va oq 
sem ent  klinkeri  m ahsus qattiq kam yoyiladigan p o ‘lat yoki chinni 
plitalar  qoplangan  z o ld ir li  tegirmonlarda  maydalanadi.
Oq portlandsem ent oqlik darajasiga qarab uch navga b o ‘linadi. 
O liy  nav,  O S -1,  O S-2  (O S -oq   sem ent).  Turli  nav  sem entning 
oqlik darajasi kamida quyidagi talablaiga m os bo‘lishi kerak.  1-nav — 
76  %,  2  nav—72%,  oddiy  portlandsem ent  —  40%  gacha.
Oqlik darajasi fotom etr yordamida aniqlanadi.  Standartga ko‘ra, 
qaytarish  koeffitsiyenti  96,3  %  dan  kam  b o ‘lm agan  bariy  sulfat 
(B a S 0 4)  oqlik andozasi hisoblanadi.  U c h   kalsiyli silikat klinkerda 
k o ‘p  m iqdorda  b o ‘lsa,  o q   p o rtla n d sem en td a n   tayyorlan gan  
buyumlarning sirtida oq dog'lar yoki sho‘ra hosil b o ‘lishi mumkin. 
Bu  C 3S  ning gidrolizi vaqtida  ohak  ajralib  chiqishidandir.  Bunga 
y o ‘l  q o ‘ym aslik uchun  oq portlandsem ent,  ohakni  kam  eriydigan 
kalsiy gidrosilikatga aylantirish maqsadida 5— 10% juda faol gidravlik 
q o ‘shim cha qo'shiladi.
Klinker  tarkibida  k o ‘p  m iqdorda  C 3S  va  C 3A  b o ‘lgani  uchun 
oq   sem ent  tez  m ustahkamlana  boradi  ham da  ko'proq  kirishish 
xossasiga  ega  b o ‘ladi.  Bu  sem ent  400  va  500  markalarda  ishlab 
chiqariladi.
Oq  portlandsem ent  klinkeriga  gips,  diatom it  (marmar  yoki 
b o ‘r)  va  m ineral  p igm en tlar  (suvda  va  organik  eritm alarda 
erim aydigan  m ayda  tuyilgan  rangli  kukunlar  pigm entlar  deb 
ataladi)  birga  q o ‘shib  tortish  y o ‘li  bilan  rangli  sem entlar  olinadi. 
Jum ladan,  q o ‘shilmalar sifatida oxra (sariq yoki qizil tusli mineral 
b u y o q ),  tem ir,  surik  (q iz il  yok i  q iz g ‘ish-jigarrang  beru vch i 
m ineral),  marganes  rudasi  (jigarrang),  ultramarin  (havo  rang)  va 
shu  kabilar  q o ‘shish  m um kin.  O q  va  rangli  sem entlar  su n ’iy 
marmar  tayyorlashda  ham   ishlatiladi.
R angli  sem entlar  yana  quyidagi  y o ‘l  bilan  ham   o lin a d i. 
B o ‘yovchi  oksidlar  (xrom ,  marganes,  kobalt,  nikel,  m is  oksidlar) 
xom ashyo  aralashmasiga  aralashtirilib,  yashil,  havorang,  qora, 
jigarrang,  sariq  va  boshqa  turdagi  rangdor  klinkerlar  olinadi. 
M ineral  tarkibiy  tuzilm asiga  turli  oksidlarning  birikishi  tufayli 
olingan  Rangli klinker tortilib yaltiroq,  tekis va turg'un rangga ega 
b o ‘lgan  sem ent  tayyorlanadi.
221

Pardozlash materiallari o ‘zining tabiati va texnikaviy xossasiga 
ko'ra konstruktiv betonga yaqin tursa ham  yig'm a uy-joy qurilish- 
laridagi  pardozlash  ishlarini  m exanizatsiyalashga  qulay  im kon 
yaratadi.  U lar  bir  xil  tipdagi  texn ologik  jarayonlar  va  asbob- 
uskunalarni  ishlatish  ham da  uzoq   m uddatga  ch id am li  rangli 
konstruksiyalar  olish  im konini  beradi.  Shu jihatdan  oq  va  rangli 
portlandsem entlarni eng yuqori unum li pardozlash materiallaridan 
biri deb hisoblash m um kin.  Chunki bu oddiy portlandsem entning 
k o ‘rinishlaridan biri bo'lib,  oq va turli ranglarni o ‘zida mujassam- 
lashtirgan  ham da yuqori  darajadagi  m ustahkamlikka  ega b o ‘lgan 
sem entdir.

/ '
VI  bob.  M axsus  sementlar
25.  Tamponaj sementlar
Hozirgi  kunda  yuzlab  va  minglab  neft  hamda  gaz  quduqlari 
kovlanmoqda.  K o‘pincha bu quduqlaming chuqurligi bir necha ming 
metiga yetadi. Quduqni o ‘rab oigan aylanasimon bo'shliq devorlarining 
ba’zi  qismi  suv  qatlami  yoki  b o ‘sh g ‘ovakli jinslar,  hatto g ‘orlardan 
iborat bo'ladi.  Bu  esa  neft va gaz  ishlab  chiqarishni  qiyinlashtiradi. 
Chunki gaz va neft shu g'ovak, g ‘orlar orqali katta masofalatga yoyilib 
ketishi  mumkin.  Shuning  uchun  bu  bo'shliq,  ya’ni  quvur  orqasi 
bilan quvur ichki  devorlari  o ‘rtasi suv va gaz oftkazmaydigan massa 
bilan  to ‘ldiriladi,  ya’ni  tamponlanadi  (gaz  mustahkam  berkitilgan 
po‘lat quvurlar yoidamida osonlikcha chiqarib olinadi). Shuning uchun 
liar  bir  gaz,  neft  quduqlarini  qazib,  ulardan  foydalanish  hamda 
kapital ta’mirlashda portlandsement turlaridan bin bo‘lgan tamponaj 
sementlari  ishlatiladi.
Bu  quduqlarni  sem entlashd an  m aqsad,  suvli  yoki  boshqa 
qatlamlardan neft va gaz mahsulotlarini ajratib olishdir.  Murakkab 
burg‘ulash jarayonida sem entlash ishlari juda  m as’uliyatli vazifadir. 
Sifatli  o ‘tkazilgan  sem en tlash   ishlari  k o ‘p in ch a  quduqlardan 
foydalanishni  yaxshilaydi.
Hisoblangan chuqurlikka tushirilgan va tegishlicha osib q o ‘yilgan 
p o ‘lat  quvurlar kolonkasi  orqali  sem entlashdan  oldin  quduqlarni 
y u v ish   u c h u n   su yu q   lo y   a ta la si  y u b o r ila d i.  Q u d u q   yuvib 
b o ‘lingandan so ‘ng quvurga usti shisha plastinka bilan qoplangan, 
o ‘rtasida  teshigi  b o ‘lgan  pastki  tiqin  tushiriladi.  T iqin  quvur 
devorlariga zieh taqalgan holda joylashadi.
S o‘ngra quvurga tushirilgan tiqin ustiga tezlik bilan sementlovchi 
agregatlar  yordam ida  o ld in d a n   h isob lan gan   hajm da  sem en t 
qorishm asi  yuboriladi  va  u  yerga  yuqorigi  berk  (teshiksiz)  tiqin 
tushiriladi.  Natijada pastki va yuqorigi tiqinlar orasida qolgan suyuq 
sem ent qorishmasi pastga qarab harakat qila boshlaydi.  Pastki tiqin 
oldindan o ‘m atilgan tiralish halqasiga borib yetganda bir o z bosim  
ortadi  va  pastki  tiqin  shishasi  ezilib  sinadi,  hosil  b o ‘lgan  teshik
223

orqali  sem ent  qorishm asi  parmada  kovlangan  quduqning  tubi  va 
quvur orqasidagi halqasim on bo'shliqqa o'tayotganda burg‘ulashdan 
q olgan  lo y o ‘z  navbatida  sidirilib  surilib b o ‘shliqqa  o ‘tib  ketadi.
Yuqorigi  tiqin  pastki  tiqin  ustiga  kelib  o'tirganda  suyuq  loy 
a ta la s i  b e r ish   t o ‘x ta tila d i,  b u n i  q u d u q   o ld ig a   o ‘rn atilga n  
m onom etrdagi  bosim ning  keskin  ortishidan  bilsa  bo'ladi.  Quvur 
orqasidagi b o ‘shliqqa o'tayotgan sem ent qorishmasining ko‘tarilishi 
m a ’lu m   tezlik   (kam ida  l ,5 m / s )   bilan  k etish i  kerak.  Buning 
aham iyati  kattadir,  chunki  u  quduq  devorlarini  lo y  p o ‘stlog‘idan 
yaxshilab  tozalash va chidam liroq  sem ent  halqasini  hosil  qilishni 
ta ’m inlaydi.
Sem entlash  davrida  sem ent  qorishm asining hajmi va  quvurga 
itarib yuboriladigan suyuqlik miqdori aniq kuzatilib turiladi.  Sem ent 
ekzoterm iyasi  bu  bosim ning  o ‘sishiga sabab  b o ‘ladi.
S em en t qorishm asining quvur orqasidagi bo'shliqda qanchalik 
ko'tarilgani  aniqlangach,  sem en t  butunlay  qotib  olishi  uchun 
quduq  taxm inan  18,  b a’zan  48  soat  davom ida  tinch  qoldiriladi. 
Q uduq devorlari va obsadka quvurning tashqi diam etri o ‘rtasidagi 
sem en t  qorishm asi  bilan  t o ‘ldirilgan  oraliq  taxm inan  15—50  m 
ga  teng.  Sem en t  qorishm asining  belgilangan  qotish  davri  tugashi 
bilan obsadka kolonnasining germetikligi sinaladi.  Bu holda bosimni 
har  30  daqiqada  0,5  M P a  gacha  kamaytirishga  ruxsat  etiladi.  Bu 
ishlar  tugagach  va  sem ent  zarur  mustahkamlikka  ega  b o ‘lgach 
m ahsulotlaming neft va gaz qatlami ochiladi. Teshik ochish parmada 
kovlangan sem enttoshni yana burg'ulash yoki urib tushurish orqali 
am alga  oshiriladi.  Bu teshikdan  quduq  ichiga  neft  yoki  gaz  otilib 
chiqa boshlaydi.
Quvur devorlari va unga yondoshgan sem enttosh poroxli yoki 
to r p e d a   p e r fo r a to r   y o r d a m id a   te s h ila d i,  T e sh ik la r   o c h is h  
(perforatsiya)  natijasida sementtoshda teshik hosil bo'ladi, bu teshik 
orqali quvurga neft (yoki gaz)  qatlamining bosim idan past bosimda 
neft  (yoki  gaz)  kira  boshlaydi.
Quduqlardagi  tamponaj  sem entlarning  maxsus  sharoitlardagi 
xizm ati  nim adan  iboratligini  ko'rib  o'tam iz.  Q uduqni  k o‘zdan 
kechirib  va  uning  holatini  aniq  tekshirib  turishning  im koni  y o ‘q. 
N e ft  va  gaz  quduqlarining  chuqurligi  ortib  borishi  bilan  ularda 
harorat va bosim ham orta boradi.  Bu esa albatta sementtosh jarayoniga 
va  hosil b o ‘ladigan  sem enttoshning  sifatiga  ta ’sir  ko'rsatadi.  Suv, 
gaz va neftlar siqishining ortishi ham quduqlardagi bosim ni orttirib 
yuboradi.  Bu esa yuqori haroratda sem ent qorishmasining tishlashish 
m uddati va sem enttoshning  shakllanishiga ta ’sir qiladi.
224

Quduqlardagi  sem enttoshning  qotish  sharoiti juda  murakkab. 
Jins  qatlamlari turli  g ‘ovak,  yoriq va kovaklikka  egadir.
Sinish váqtidagi yuvadigan suyuqlik ustini hosil qilgan ortiqcha 
gidrostatik bosim  qatlam jinslarida tabiiy yoriqlarning k o‘payishiga 
va   q u d u q la r n i  s e m e n t la y d ig a n   l o y n in g ,  s o ‘ngra  s e m e n t  
q o r ish m a sin in g   y o 'q o lib   k etish ig a   sabab  b o i i s h i   m u m k in . 
Q atlam larning  gidravlik  uzilishi  deb  ataladigan  holatlari  ham  
b o ‘lib ,  q a tla m   s u v la r in in g   y u q o r id a n   p a stk i  b o s h q a   suv 
gorizontlariga ham oqib o ‘tishi kuzatüadi.  K o‘pincha g‘ovakli qatlam 
jinslarining  suvni  yutib  olish  xususiyati  tufayli  sem ent  qorish- 
m asining  suvsizlanishi  sodir  bo'ladi.
Bir  qancha  konlarning  qatlam  suvlari  turli  tuzlarning  yuqori 
konsentratsiyasiga  ega.  M isol  uchun  0 ‘zbekiston,  Turkm aniston 
va V olga b o ‘yi  rayonlari konlarining qatlam  suvlarida xlorkalsiyli, 
xlorm agniyli,  sulfatnatriyli,  shuningdek,  sulfatli  tuzlar  uchraydi. 
Bu  tuzlar ayniqsa yuqori  bosim  va  harorat ta ’sirida  sem enttoshni 
se zila rli  darajada  yem irish i  m u m k in .  B u n in g  ustiga  se m e n t 
halqasining suv o'tkazuvchanligini ham  e ’tiborga olish kerak.  G az 
quduqlarining  ishlash  sharoitlari  yana  ham   murakkab,  chunki 
sem entlash ishlari tugagandan so ‘ng qatlamdan quduq ichiga qarab 
gaz  diffuziyalanishi,  y a ’ni  gazning  otilib  chiqishi va  otilib  turishi 
m um kin.  Quvur orqasidagi  b o ‘shliqqa  s o ‘rilib  kirayotgan  sem ent 
qorishmasiga loy atalasi aralashsa, bu hol sem enttoshning qotishiga 
salbiy  ta ’sir  k o ‘rsatadi.
Quduqdagi sem enttosh m ustahkamligiga perforatsiya jarayoni 
ham  salbiy ta’sir ko‘rsatadi, uning mustahkamligini k o ‘p om illarga 
va,  ayniqsa,  perforatsiya  turiga  ( o ‘qli va  torpedali)  b o g ‘liq  holda 
kamaytiradi.
Portlandsem ent  qorishm asi yordam ida  neft  qatlamlarini  suvli 
qatlamlardan  ajratib  turish  uchun  m ustahkam lovchi  quvurlam i 
m ahkam lash  b o ‘y ich a   b irin ch i  tajribalar  1907— 1908-yillarda 
o ‘tkazilgan.  Ular  unchalik  chuqur  b o lm a g a n   quduqlarda  ijobiy 
natija  berib,  u vaqtdagi  portlandsem ent  nisbatan  sekin  tishlanish 
m uddati,  past m ustahkam lik va dag'al tuyilish kabi xossalari bilan 
xarakterlanar  edi.  Shuning  uchun  sem enttosh  kerakli  m ustah- 
kam likni  t o ‘plab  olguncha  kutish  zarur  b o ‘lgan.
Shu n in g  u ch u n   sem en tn in g   q otish   jarayonlarini  tezlatish  
zarurati  tug‘ildi.  Bunga  esa  sem entni  maydalab  tuyish  hisobiga 
erishilar  edi,  chunki  kerakli  kim yoviy  va  m ineralogik  tarkibli 
sem entni  hosil  qilish  uchun  zarur  m a’lum ot  beruvchi b o g ‘lovchi
225
1   ...   23   24   25   26   27   28   29   30   31


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling