Moddalakning kimyoviy texnologiyasi

bet30/31
Sana15.12.2019
Hajmi
1   ...   23   24   25   26   27   28   29   30   31

aham iyat  kasb  etdi.
O ddiy  sharoitlarda  sem ent  nam unalarining  qotish  borasida 
olingan m a’lumotlar sulfoalyuminat namunalari mustahkamligining 
juda tez va yuqori darajada ortishini,  sulfosilikat namunalarida esa 
sust ortishini ko‘rsatdi.  Biroq tarkibida 20%  sulfoalyum inat va 80%
240

sulfosilikat  bo'lgan  sem ent  namunalari  uch  kundayoq  eng  yuqori 
darajadagi mustahkamlikka erishadi.  1,5 M Pa bosimda avtoklav ishlovi 
berish,  natijasida esa sulfoalyuminat namunalarining mustahkamligi 
oshm aydi va sulfosilikat namunalarining qotishiga juda yaxshi ta’sir 
ko‘rsatib,  ulam ing dastlabki  mustahkamligini  10  baravardan ziyod 
oshiradi  (32-jadval).
32-jadval.
Oddiy va  gidrotermal  (avtoklavda  ishlov  berilgan)  sharoitda  qotgan 
sulfominerallarning  suvda  saqtangandagi  siqilishga  bo‘lgan  mustahkamlik
chegarasi  MPa.
Minerallar va 
ulaming 
aralashmasi
Suv-
se-
ment
nis-
bati,
%
Qotish
Suvda, kunlar
Avtoklavda,
MPa
1
3
7
28
90
180
360
720
0,8
1,5
3 ( C A ) C a S 0 4
14,1
32,1
32,1
32,4
33,5
31,9
28,6
28,6
13,2
20,9
30,8
3(C 2S ) C a S 0 4
9,8
3,3
3,8
4 ,9
13,4
18,8
18,2
22,5
24,2
13,2
36,8
3(C 2S ) C a S 0 4
9,8
3,3
4,4
6,6
24,7
30,8
28,8
3 8 ,5
39,5
20,9
55
20%   (CA)-
11,8
22,5
33,5
28,6
24,7
25,3
30,8
28,8
26,4
31,9
54,1
•C aSO 4+ 80%
2 (C A j-C aS 0 4
Fizik-kim yoviy tadqiqotlardan m a’lum  b o ‘lishicha,  sulfom ine- 
mllardan iborat sem entlam ing yuqori darajadagi gidravlik xususiyati 
va  m u sta h k a m lik k a  ega  b o 'lis h in in g   a so siy   sab ab i,  ulard a 
kristallogidratlar  yangi  shakllarining  h osil  b o ‘lishidir.
Sulfominerallarning agressiv muhitlarda qotish jarayoni. Ayrim 
m inerallarning tuzlar ta’siriga bardoshliligi shu m inerallarning 3% 
И  M g S 0 4 va  5%  li N a 2S 0 4 eritmalarida qotish jarayonini kuzatish 
davom ida o'rganiladi.
Sulfoalyum inat  sem ent  nam unalari  mazkur  eritmalarda juda 
tez  yem iriladi,  chuqur  yoriqlar  paydo  b o ‘ladi  va  ulam ing  yuzasi 
m aydalanadi.
Sulfosilikat  nam unalarning,  sh un ingd ek ,  20%  su lfoalyu- 
minatli sulfosilikat sem ent namunalarining M g S 0 4 ham da N a 2S 0 4 
eritmalarida tuzlar ta’siriga yuqori darajada chidam liligi aniqlandi. 
Olti oy mobaynida ulam ing chidamlilik koeffitsiyenti  1, ba’zilariniki 
esa 2 dan yuqori, ya’ni suvda qotayotganga nisbatan mustahkamligi 
1—2 marta ko£p.
Avtoklav  ishlov berish  sulfoalyum inat  nam unalarining  korro- 
ziyasini y o ‘qota olm aydi.  M g S 0 4 ning 3%  H va N a 2S 0 4 ning 5%  li
241

eritmalari ta ’sirida sem ent namunalari ulardan juda k o‘p miqdorda 
ettrin git  (k alsiy  g id rosu lfoalyu m in atn in g  sulfati  k o ‘p  b o ‘lgan 
shakllari)  hosil  bo'lish i  tufayli  yem iriladi.
S u lfo silik a tli  se m e n t  nam unalarida  20%  3 (C aO   • A120 3)  • 
C a S 0 4  b o ‘lib ,  agressiv  eritm alarda  sh u   se m e n tla r   m u sta h - 
kam ligining  ortishi  ularning  kim yoviy  chidam liligi  bilan  b og‘liq. 
G ips va ettringitning birm uncha kristallanishi bunga m isol b o ‘ladi. 
M azkur  m inerallarning  m ayda  kristallari  gidrosilikatlar  bilan 
birgalikda jips birikadi,  bu  h ol  sem entning  uzoq vaqt  m obaynida 
qotishda  sem enttosh  tarkibiy  tuzilm asini  mustahkamlaydi.
Sulfom inerallardan  iborat  sem enttoshga  yuqori  haroratning 
ta ’siri.  Erkin ohak ajratmay qotadigan sementlar portlandsementga 
nisbatan yuqori darajada issiqqa chidam li bo'ladi.  Shuning uchun 
sulfoalyum inat  ham da  sulfosilikatning  yuqori  haroratdagi  xusu- 
siyatlarini  o ‘rganish  m uhimdir.
Sulfosilikatli  sem en t  nam unalarining  m ustahkam ligi  800°C 
haroratda  25%,  900°C  haroratda  30—40%,  1000°C  da  esa  4 4 — 
50%  kam ayadi. 
13
Tarkibida 3CaO • A120 3 • C a S 0 4 b o ‘lgan sem ent namunalarining 
issiqqa  an ch a bardoshli  ekanligi  m a’lum .  Bu  m ineralning  yuqori 
haroratga chidam liligining sababi, gidratlanish jarayonida gilsim on 
m ah su lotlam in g  yo'qligidir.
P a s t  haroratli  manzarali  b o g ‘lovchi  m aterial  olish.  H ozirgi 
vaqtda  o q   portlandsem ent  asosiy  manzarali  gidravlik  bog'lovchi 
m aterial  hisoblanadi.  Bu  portlandsem entning xom ashyo  aralash- 
m asida  tem ir  oksidlari  deyarli  uchram asligi  sababli  u n i  1500— 
1600°C  haroratda  kuydirish  ancha  qiyin,  bu  h o l  ishlab  chiqarish 
texnologiyasini murakkablashtirib yuboradi.  Shuning uchun ishlab 
chiqarilayotgan bunday sem ent  m iqdori  qurilish talabini  qondira 
olm aydi.  A sosan  sulfom inerallardan  tashkil  topgan  oq  sem entni 
past  haroratda  olish  uchun  kaolín,  ohak  va  fosfogips  xomashyo 
aralashmalari  kuydiriladi.  Aralashma  3CaO  •  3A120 3 • C a S 0 4  va 
2 (C a O   •  S i 0 2)  •  C a S 0 4  h am da  b irm u n ch a  ortiq ch a   angidridi 
b o 'lgan   sem en tn i  olishga  m o ‘ljallab  tayyorlangan.
U shb u  xom ashyo  aralashmasi  1200— 1250°C  haroratda  kuy- 
dirilib,  o c h iq   havoda  tez  sovitiladi.  H osil  bo'lgan  klinker  oqish 
rangli  b o'lib   oso n   kukunlanadi.
Tajribalarning  k o ‘rsatishicha,  fosfoangidrid,  kaolín  ham da 
ohaktosh ishtirokida bunday sharoitda kam  parchalanadi,  chunki
242

lining  parchalanishiga  im kon  beruvchi  oqsidlar  -  S i 0 2,  A120 3  va 
F e 20 3 ohak bilan o ‘zaro reaksiyaga kirishib ketadi.
0 ‘tkazilgan  tajribalar  faolligi  va  suvga  bardoshliligi  yuqori 
b o ‘lgan,  ohagi yuvilib, yuzasiga chiqm ay qotadigan oq (manzarali) 
sulfoalyum inatsilikat  sem ent  olish  im konini  tasdiqladi.
L a b o ra to riy a d a   o ‘tk a z ilg a n   ta jrib a la rn in g   n a tija la ri  o q  
portlandsement ishlab chiqaradigan Angren zavodida sinab ko‘rildi. 
Bunda zavodda  ishlatilayotgan  kaolin gili  14%,  ohaktosh  42%  va 
fosfogips  44%  xom ashyo  m ateriali b o ‘lib  hisoblanadi.  Aralashma 
kalsiy sulfosilikat,  sulfoalyum inat va  ortiqcha  m iqdordagi  C a S 0 4 
birmuncha miqdorda C4A F  hosil bo‘lishini ko'zda tutib tayyoriangan.
Fosforli o ‘g ‘itlar sanoatining qo'shim cha m ahsuloti — fosfogips 
m axsus  m ablag‘  va  foydalanish  sarf-xarajatlari  talab  qilm aydi, 
uning dispersligi ohaktosh uchun zarur jarayon hisoblangan m ay- 
dalash  zaruratini  bartaraf etadi.  Bu  esa  elektr  energiyasini  k o ‘p 
m iqdorda  tejashga  im k o n   beradi  va  aralashm a  xom ash yosin i 
tayyorlashda m aydalovchi jinslar sarfini kamaytiradi,  shuningdek, 
chiqindilardan  foydalanish  masalasi  ham   maqsadga  m uvofiq  hal 
etiladi.
Sinov  o'tkazilayotgan  vaqtda  m aterialni  kuydirish  harorati 
250°C kamaydi va  1250°C ga tenglashdi. Pechning oziqlanishi ancha 
ortganiga qaramay, xom ashyo aralashmasi m e ’yorida va ohakning 
to ‘liq bog‘lanishi asosida kechadi. Bunda katta bo‘laldar hamda boshqa 
salbiy  holatlar  k o ‘zatilm aydi.  Chala  pishgan  klinker  sarg‘imtir 
oqish  rangda,  donalari  silliqlanm agan  turli  shaklda  edi.  K linker 
suvda  sovitilgach,  sochilm aydi.  U n in g  og'irligi  1,2  kg/1.  O lingan 
klinkerning  m aydalanish  xususiyati  o q   p o rtlan d sem en tn ik iga 
nnsbatan ikki  marta yuqori.
Shunday qilib,  sinash  natijasida pechning unum dorligini  55% 
oshirishga  va  m azutning  solishtirm a  sarfini  30%  kamaytirishga 
erish ild i.  Past  haroratda  kuydirilganda  p e c h   q op lam asin in g  
m ustahkam ligi oq portlandsem ent ishlab  chiqarishdagidan ancha 
u zoq   saqlanadi.
Flosil  bo'lgan  sem entning  fizik-m exanik  sinovlardan  keyin 
quyidagi xossalari m a’lum  bo'ldi: u  310-85-sonli Davlat standartiga 
1,  3,  7 ,  2 8 ,  180  va  360  k u n d an   k ey in g i  eg ilish g a   b o 'lg a n  
m ustahkam ligi  tegishlicha  2,  4 ,  6,  7  M P a,  siqilishga  b o ‘lgan 
m ustahkam ligi esa  17,  31,  39,  43,  40 va 55  M Pa ga teng.  Sem ent 
qorishm asining  norm al  quyuqligi  23,5.  U n in g oqlik darajasi  76— 
81%.  Sem ent qotganda rangi o ‘zgarmaydi va qimmatbaho gidravlik 
qo'shim chalar  q o ‘shilm aydi.
243

D em ak ,  olib  borilgan  tajribalar  past  haroratda  kuydiriladigan 
manzarali sulfoalyum inatsilikat sem entining o q  portlandsem entga 
nisbatan bir qancha afzalliklarga ega ekanligini k o‘rsatdi.
T adqiqotlardan  o lin g an   ijobiy  natijalar  turlicha  m iqdorda 
3C aO  • 3A120 3  • C a S 0 4  b o ‘lgan  sulfoalyum inat  silikat  sem entni 
qurilish materiallari sanoatida ishlab chiqarish uchun tavsiya etish 
imkonini beradi.  Bu maqsadda tarkibida qumi ko‘p bo'lgan kaolinitli 
gillardan,  kim yo  sanoati  chiqindilaridan  (fosfogips)  foydalanish 
m um kin, b u  esa o liy  nav gillar ishlatishni talab etuvchi oq sem ent 
ishlab chiqarishni ancha osonlashtiradi.  Bunda, tashqari, xom ashyo 
va  sem en tn i  m aydalashga,  shuningdek,  yoq ilg‘iga  sarflanadigan 
energiyani  kam aytirish  m um kin.
G ip s  va  fo sfo g ip sd a n   bir  v a q tn in g   o ‘z id a   sulfat  k islo ta  
sulfoalyum inat-silikatli  sem ent  olish  b o ‘yich a  ham   tadqiqotlar 
olib  borilm oqda.  Buni  am alga  oshirish  uchun  85—90%  fosfogips 
va  10— 1  5%  alyum osilikat materialidan iborat aralashmani ko'm ir 
ish tir o k id a   12 5 0°C   haroratd a  q ism a n   q a yta rilad i,  natijada 
sulfoalyum inat silikatli-sem ent ham da  S 0 2 gaz h osil b o ‘ladi,  S 0 2 
dan  olingan sulfat kislota  esa yana ishlab  chiqarishga qaytariladi. 
O lingan  sem entning  rangi  ko'kim tir  bo'ladi.
28.  Giltuproqli sementlar
O h ak to sh   va  giltu p roq q a  b o y   b o 'lg a n   t o g ‘  jin slari  erish 
jarayonida  yoki  qism an  erib  pishirilganda  h o sil  bo'lgan  klinker 
yaxshilab  tuyib  olin g an   tez  qotuvchan  va juda  pishiq  gidravlik 
b o g 'lo v c h i  g iltu p roq li  y o k i  a ly u m in a tli  se m e n t  deb  ataladi. 
G iltuproqli  sem en t  tayyorlash  u ch u n   xom ash yo  sifatida  asosan 
c h o ‘kindi  to g ‘  jinslaridan  boksitlar  ishlatiladi.  Boksitlar  qizil 
b o ‘lib,  giltu p ro q   gidratining  ternir  gidroksid  aralashm asidan 
iborat.  B oksit konlari juda  kam  b o ‘lgani  b o is giltuproqli  sem en t 
ishlab  ch iq arish d a  giltuproqqa  b o y   sa n o a t  ch iq in d ilari  ham  
ishlatiladi.
G iltuproqli  sem ent  tarkibida  40%  atrofida  giltuproq  (A120 3), 
45%  gacha  kalsiy  oksid  (C aO )  va  5 — 10%  krem niy  ( S i 0 2)  bor 
b o ‘ladi.  G iltu p ro q li  se m e n t  q o tish   jarayon id a  suv  b ilan   tez  
reaksiyaga  kirishib,  tez  tishlashuvchan  qotish  xususiyatiga  ega 
b o ‘lgan  ikki  kalsiyli  gidroalyum inat  m ineralini  hosil  qiladi:
2(C aO  • A l20 3)+ 1  l H 20 = 2 C a 0  • A120 3 •  8 H 20 + 2 A 1 ( 0 H ) 3
244

Q otgan  sem en t  tarkibida  erkin holdagi  kalsiy gidroksid bilan 
uch kalsiyli gidroalyum inat bo'lm agani tufayli giltuproqli sem ent 
y u m s h o q ,/c h u c h u k   va  y er  o s ti  a g r e ssiv   su v la ri  t a ’sir ig a  
chidam lidir.
Sem entning  tishlashish  davrining  boshlanishi  30  daqiqadan 
keyin  tugaydi  va  tishlashishning  oxiri  12  soatgacha  davom   etadi. 
G iltu p ro q li  se m e n t  tez  q o tu v ch a n   b o ‘lib,  u n in g   bir  k un lik 
m ustahkam ligi  28  kunligining  50%  ini  tashkil  etadi.
Giltuproqli  sem entning markasi sem ent-qum ning  1:3  nisbatida 
tayyorlangan  nam unasi uch  kundan  keyin  siqish y o ‘li bilan  sinab 
aniqlanadi.  G iltuproqli  sem entning  texnikaviy  shartlari  (G O S T  
96 9 -7 7 )  33-jadvalda  berilgan.
G iltuproqli  sem entning  portlandsem entdan  farqi  shundaki, 
u  qotish   jarayonida  k o ‘p  suv  talab  etad i,  shu  sababli,  beton 
qorishmalari uchun suv-sem ent nisbati 0 ,5 —0 ,6  dan k o‘p olinadi. 
G iltuproqli  sem ent  tishlashish  va  qotish jarayonida  o ‘zidan  k o ‘p 
issiqlik  ajratadi.  Shu  sababli,  betonlash  ishlari  yuqori  haroratda 
olib  borilsa,  uni  sovitib  turish  kerak  bo'ladi.  G iltuproqli  sem ent 
in sh o o tla r ,  yo T   va  ko'prik lar  q u rilish in i  te z lik   b ila n   qurib 
foydalanishga topshirish zarur b o ‘lgan hollarda katta ahamiyat kasb 
etadi. Giltuproqli sementdan tayyorlangan buyumlami bug‘  ta’siriga 
uchratish  yoki  portlandsem ent  bilan  aralashtirish  m um kin  em as. 
G iltuproqli sem ent qorishmasining mustahkamligi juda tez o ‘sadi, 
shuning  uchun  shoshilinch  bajariladigan  ishlarda  va  k o ‘ngilsiz 
hodisalam ing  oldini  olishda  bu  sem ent  ishlatiladi.
33-jadval.
Giltuproqli  sementlarning  mustahkamlik  chegarasi.
Sement
markasi
Mustahkamlik chegarasi,  MPa
siqilishdagi
egilishdagi
24 soatdan 
keyin
3 kundan
keyin
24 soatdan
keyin
3 kundan
keyin
4 0 0
35
40
2
2 ,2
5 0 0
45
50
2 ,4
2 ,6
6 0 0
55
60
2,7
3 ,0
29.  Kengayuvchi  va  taranglanuvchi sement
Kengayuvchi sem ent maxsus tarkibli gidravlik bog‘lovchi modda 
b o ‘lib,  qotish  vaqtida  uning  hajmi  ortadi.
245

S em en tla m in g   qotayotgan  vaqtida  kirishish  xossasi  barcha 
gidravlik  b o g ‘lovch i  m oddalam ing  kam chiligi  ekanligi  yuqorida 
aytib o ‘tildi.  Shu kam chilik sababli konstruksiyalarda m utlaqo suv 
o'tkazm aydigan  birorta  ham   ch ok   hosil  qilib  b o ‘lmaydi.  K en- 
gayuvchi  sem en t  esa  qotayotganda  m utlaqo  cho'km aydi  va  shu 
bilan birga yorilm asdan,  hajmi  1— 1,5%  ortadi,  natijada u yanada 
zichlashib,  b etonning  m onolitligi  ta ’m inlanadi.
Sanoat u ch u n  kengayuvchi sem entning ikki turi ishlab chiqa-  . 
riladi:  suv o ‘tkazm aydigan kengayuvchi sem ent va gips-qu m  tup- 
roqli  kengayuvchi  sem en t.  K engayuvchi  sem en tn i  giltuproqli 
portlandsem ent asosida ham  hosil qilish m um kin. Lekin k o ‘pincha 
bu   m aq sa d d a   g iltu p r o q li  se m e n t  ish la tilib ,  a n c h a   c h id a m li 
kengayuvchi  sem en t  olinadi.  Bu  sem entlam ing  qotish  paytida 
kengayishiga  sabab,  ular  tarkibida  hajm   juda  ortadigan  kalsiy 
gidrosulfoalyum inat,  y a ’ni 
«sement  basillasi»
  h osil  b o ‘lishidir,
«
basilla
»  bu  holda  ijobiy rol  o ‘ynaydi.
K onstruksiya  yoki  buyum larning  yem irilgan  qismlari  —  darz 
va  yoriqlarini  tuzatishda  kengayadigan  sem en t  ishlatiladi.  Bu 
sem en tn i  prof.  V .V .  M ixaylov  (R ossiya)  ixtiro  qilgan.  U n in g  
tishlashish  davrining boshlanishi  —  1—4   daqiqa,  tugash  m udda- 
tin in g  oxiri  5— 10  soat.  Bunday  sem ent  tishlashish  jarayonida 
kirishish o'm iga kengayish xususiyatiga ega.  U n in g  suvdagi chiziqli 
kengayishi  0,1% ,  quruqlikdagi  kengayishi  3%.
Bunday kengayadigan sem ent giltuproqli sem entni aralashtirish 
y o ‘li bilan olinadi.  U n in g  28  kundan keyingi  markasi  300,  500 ga 
teng.
G iltuproqli  sem ent  asosida  kengayadigan  bog‘lovchi  material- 
lam ing boshqa turi ham  bor.  Bu P.P. Budnikov, B.B.  Skramtayev va 
I.V.  Kravchenkolar (Rossiya) tavsiya etgan gips toshqol-giltuproqli 
sem entdan tayyorlanadi.  Bunday sem ent giltuproqli sem ent (45%), 
m aydalangan dom na toshqoli (25%) va ikki m olekula suvli gips (30 
%)  aralashmasidan  tayyorlanadi.  Mazkur  bog‘lovchi  material  o ‘z 
xususiyatiga ko‘ra,  gips-giltuproqli sem entga yaqin turadi.
Portlandsem entning ham  bir qancha turlari bor.  Fransuz ohm i 
L ose  birinchilar qatori,  tarkibida  70—80%  portlandsem ent,  15— 
20%  dom na  toshqoli  va  5— 15%  kengayuvchi  qism idan  iborat 
sem en tn i  tavsiya  etgan  edi.  Bu  kengayuvchi  tarkibiy  qism i  ikki 
suvli  gips  (50% ),  qizil boksit  (25%)  va  b o ‘r  (25%)  aralashmasini 
kuydirish y o ‘l  bilan  olinadi.  M azkur  qism   qanchalik  k o‘p  b o ‘lsa, 
sem en t yana ham   k o ‘proq kengayadi,  tosh qoln ing  asosiy vazifasi 
barcha  aralashma  qotishining  bosqichida  ortiqcha  kalsiy  sulfatni
246

biriktirish  ham da  aralashm aning  barqarorligini  ta’m inlashdan 
iborat.  Shuningdek,  portlandsem ent,  giltuproqli  sem ent va  sulfat 
tosh q o l/S em en tla rin i  aralashtirib  yo k i  portland sem entga  turli 
kengaytiruvchi  m oddalar  q o ‘shib  kengayuvchi  sem ent  tayyorlash 
usuli ham O .P.  M chedlov-Petrosyan, A .Y e.  Sheykin va boshqalar 
tom onidan  tavsiya  etilgan.
Portlandsem ent  va  giltuproqli  sem entdan  V.V.  M ixaylov  va 
uning  shogirdlari  taranglanuvchi  sem ent  deb  ataladigan  sem ent 
yaratdilar.  Bu  sem ent  faqat  kengayish  hajmi  bilan  em as,  balki 
kengayish  energiyasining  kattaligi  bilan  ham   xarakterlanadi.
Taranglanuvchi  sem ent  14:16:70  dan  16:20:64  gacha  m assa 
nisbatlarida  olingan  ikki  suvli  gips,  giltuprog'i  yuqori  darajada 
b o T g a n   k lin k e r   y o k i  t o s h q o l  va  p o r tla n d s e m e n t  k lin k e r i 
aralashmasining sohshtirma sirti 45 m 2/k g  qadar tuyib tayyorlanadi.
O g'irlik  nisbati  1:1  b o ‘lgan  qorishm a  nam unalari  norm al 
sharoitda  qotirilganda,  oradan  28  kun  o ‘tgach  pishiqligi  80—90 
MPagayetadi.
T aranglanuvchi  se m e n t  tish la sh ish in in g   b o sh la n ish i  2 —5 
daqiqada  tugaydi,  oxiri  esa  20  daqiqagacha  davom   etadi.  20  m m  
qalinlikda qotgan sem ent  namunalarida  2  M P a gacha gidrostatik 
bosim  ta’sirida ham  filtratsiya sodir bo'lgan.  Bu bog£lovchi material 
uchun  kengayish  energiyasining  katta  b o ‘lishi  xarakterlidir;  1:1 
nisbatdagi  bog 'lo vch i  m odda  nam unalari  qotganida  kengayish 
energiyasi 3—4 M Pa ni tashkil etadi.  Bu sem entning xususiyatlari 
undan  taranglanuvchi  energiyaga  ega  b o ‘lgan  armaturali  tem ir- 
b eto n   buyumlar  tayyorlash  im konini  beradi,  qotayotgan  sem ent 
kengayish paytida bunday energiya ortaveradi.  Bunda armaturalash 
darajasiga (0,15— 1,5%) bog‘liq ravishda po'latning tarangligi 300— 
1400 M Pa gacha yetishi mumkin.  Shuni ta’kidlash kerakki, qorishma 
kengayganda armatura ikki yoki u ch  o ‘qli y o ‘nalishga ega b o ‘lishi 
m um kin,  bunga  oddiy  t o ‘g ‘ri  chiziqli  usulda  erishib  bo'lm aydi. 
Bunday  sem entdan  tayyorlangan  buyum   quritilganda  qorishm a 
taxm inan  0,2  %  kirishganda  taranglik 20—25  %  gacha kam ayishi 
m um kin.
M a x su s  x o s s a li  aralashm a  b o g io v c h i  m oddalar.  S o 'n ggi 
vaqtlarda  s o f   b o g ‘lo v c h i  m oddalarn i  bir-biri  b ilan   va  b a ’zi 
qo'shilm alar  bilan  aralashtirib  olinadigan  b og'lovchi  m oddalar 
tobora  keng  aham iyat  kasb  etm oqda.  B u  har  xil  tarkibiy  qismga 
xos xususiyatli m ahsulot olish im konini beradi. Xususan,  m uayyan 
bog'lovchi  m oddalarni  aralashtirish  yoTi  bilan  kengayuvchi  va
247

c h o ‘k m a y d ig a n   (k ir ish m a y d ig a n )  se m e n tla r   d eb   a ta lu v c h i 
b o g io v c h i  m oddalar  olish  m um kin.  G iltuproqli  sem entni  o ‘ta 
m ustahkam  gips yoki  qurilish gipsi va yuqori asosli gidroalyuminat 
bilan  b elgilan gan   nisbatlarda  aralashtirib  suv  o ‘tkazm aydigan 
kengayuvchi  sem en t  tayyorlash  m um kin.
I.V.  K ravchenko  kengayuvchi  portlandsem ent  olish  usulini 
ishlab chiqdi.  Bunday sem ent portlandsem ent klinkeri, giltu p rogi 
k o ‘p  b o i g a n   to sh q o l,  ikki  m o lek u la   suvli  gip s  va  gidravlik 
qo'shilm asini  tuyib  hosil  qilinadi.
Shunin gdek,  A.V.  V oljenskiy  (R ossiya)  tavsiya  etgan  gips- 
se m e n t-p u sso la n   va  g ip s-to sh q o l-se m e n t  pussolan  b o g io v c h i 
m ateriallari  qurilish  gipsi  yoki  o ‘ta  m ustahkam   gipsning  port­
l a n d s e m e n t   y o x u d   t o s h q o l  p o r t la n d s e m e n t   v a   p u s s o la n  
q o 'sh ilm a sin in g  aralashm asidan  iboratdir.  B unday  b o g ‘lovch i 
m ateriallar  tarkibida  yarim   suvli  gips  borligi  tufayli  m ustah- 
kam likning  keskin  ortish  va  gidravlik  sem entlariga  o'xshab  nam  
Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 24%20Кимё%20фанлар
24%20Кимё%20фанлар -> Toshkent kimyo-texnologiyainstituti sh. P. Nurullayev, A. J. Xoliqov, J. S. Qayumov analitik, fizikaviy va kolloid kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> A. F. Maxsumov kimyo fanlari doktori, professor
24%20Кимё%20фанлар -> Iqtisod-moliya
24%20Кимё%20фанлар -> 24. Bog'lovchi moddalarning kimyoviy texnologiyasi. Otaqo'ziyev T.A, Otaqo'ziyev E.T.pdf [Alyuminatlar]
24%20Кимё%20фанлар -> Няниннивииник и н и н м н н в Й
24%20Кимё%20фанлар -> E. N. Lutfullayev, Z. N. Normurodov
24%20Кимё%20фанлар -> Kimyoviy texnologiya. Kattayev N.pdf [Angren oltin boyitish fabrikasi]
24%20Кимё%20фанлар -> S. M. Turobjonov, T. T. Tursunov, K. M. Adilova
24%20Кимё%20фанлар -> K. A. Ciiolponov, S. N. Am inov anorganik kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> E. O. O r I p o V, A. O. N a s r u L l a y e V bioorganik kimyo


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   23   24   25   26   27   28   29   30   31


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling