Moddalakning kimyoviy texnologiyasi


tarkíbida  0,1%  dan  ziyodroq  kalsiy  sulfidi  b o ‘lsa,  qotayotganida

bet6/31
Sana15.12.2019
Hajmi
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   31

tarkíbida  0,1%  dan  ziyodroq  kalsiy  sulfidi  b o ‘lsa,  qotayotganida 
bogMovchi  hajman  notekis  o ‘zgaradi  va  m ahsulotning  m ustah- 
kamligi pasayadi.  Shaxta pechlarda kuydirish uchun shartli yoq il- 
g'idan tayyor mahsulot ogfirligining  10— 15%  miqdorida sarflanadi.
Kuydirish rejimi va ishlanayotgan bog‘lovchining xossalari ko‘p 
jihatdan  xom ash yo  tarkibiga  b o g ‘liq.  G ipstoshda  d o lo m it  va 
ohaktosh  qo'shilm alarning  b o ‘lishi  kuydirish  jarayonida  erkin 
kalsiy va magniy oksidlarining hosil b o ‘lishiga olib keladi.  U lam ing 
miqdori  5—7%  b o ‘lsa,  foydali  hisoblanadi.
Kuydirish vaqtida kalsiy sulfati va kalsiy  karbonatlari tarkibida 
qum  tuproq,  gil  tuproq  va  tem ir  oksidlari  kabi  aralashmalar 
b o ‘lgan,  ana  shu  q o'shilm alar  bilan  o ‘zaro  ta ’sir  etishganida 
birlam chi kalsiy silikatlari,  alyuminatlari va ferritlari  hosil b o ‘ladi. 
Ular  kalsiy  sulfatning  parchalanish  haroratini  pasaytiradi.
43

2.  Xossalari  va  ishlatilishi.
0 ‘ta yuqori  haroratda kuydirilgan gips texnik shart-sharoitlari 
(T U )  ga k o ‘ra u ch  xil,  ya’ni  100,  150 va 200 markada chiqariladi. 
Bu  markalar  qum siz  plastik  xam ir  (1 :0)  dan  ishlangan  28  kunlik 
nam unalarning  eng kam   m ustahkamligiga qarab  aniqlanadi.
0 ‘ta  yuqori  haroratda  kuydirilgan  gips  qurilishbop  gipsga 
qaraganda  ancha  m ustahkam   b o ‘ladi.  Bunga  asosiy  sabab  shuki, 
qorish  uchun  ozgina  suv  q o ‘shiladi  (m e ’yoriy  quyuq  xam ir  hosil 
qilish uchun  25—35%  suv quyiladi) va juda mayda tuyiladi.  G ipsni 
shibbalab  qoliplash uning  shibbalamasdan  qoliplashga  qaraganda 
25%  m ustahkamroq  b o'lish in i  ta ’minlaydi.
G ipsning  m ayda  tuyilgani  1  sm 2  yuzasida  100  ta  k o‘zi  bor 
elakda k o ‘pi  bilan  2%  va  900  ta  k o‘zi bor elakda  k o‘pi  bilan  10% 
qoldiq  qolganiga  qarab  aniqlanadi.
0 ‘ta yuqori  haroratda kuydirilgan  gips qotayotganda qurilish­
bop  gipsga  qaraganda  ozgin a  b o is a   ham   hajm an  kichrayadi. 
Bunday gipsdan  ishlangan  buyumlar  qurilishbop  gipsdan  tayyor- 
langan  buyumlarga  qaraganda  suvga  va  sovuqqa  ancha  chidam li 
b o ‘ladi.
0 ‘ta  yuqori  haroratda  kuydirilgan,  gips  ishqalanishga  katta 
qarshilik ko'rsatadi.  Shu jihatdan boshqa xil gipslardan farq qiladi. 
U ning ishqalanishga qarshiligi,  masalan, polga ishlatiladigan sopol 
plitalarnikidan  u ch   marta  katta  bo'ladi.
Angidrit sem ent qaysi sohalarda ishlatilsa, o ‘ta yuqori haroratda 
kuydirilgan  gips  ham   ana  shu  maqsadlarda  ishlatiladi.  Bundan 
tashqari,  undan  choksiz  pollar  qurishda,  deraza  tagi  taxtalari, 
zinalar va manzarali  plitalar tayyorlashda foydalansa ham  b o ‘ladi.

III  bob.  Fosfogipsning  fizik-kimyoviy  xossalari,  undan 
quriJish  materiaUari  sanoatida  foydalanish  imkoniyatlari
10.  Fosfogipsning  tarkibi,  tuzilishi  va  xossalarini 
fizik-kim yoviy  tadqiq  etish
Turli  konlardagi  fosfor  rudalari  o'zlarining  m ineralogik  tuzi- 
lishiga ham da aralashmalar va  m iqdoriga  qarab  fizik va kim yoviy 
xossalari b o 'y ich a  bir-biridan  farq  qiladi  ham da  ikki  asosiy turga 
—  apatit va fosforit  kabi  fosfor rudalariga b o ‘linadi.
A p a tit  rudalari  a so sa n   k a lsiy -fto r a p a tit  3 C a ( P 0 4) C a F 2, 
shuningdek, gidrosilapatit 3 C a (P 0 4)C a ( 0 H ) 2 dan tarkib topgandir. 
Apatitdan tashqari, ularning tarkibida nefelin (N a,K ) A lS i0 4n S i0 2 
a r a la s h m a la r i, 
e g ir in  
N a F e ( S i 0 3) 2, 
t it a n o m a g n e t i t  
Fe30 4F e T i0 3T i 0 2,  ilm enit  F e T i0 3,  sfen  C aT iSiO s,  dala shpatlari 
va boshqalar bor.  Fosforitlar uchun m ayda kristalli tuzilm a, yuqori 
disperslik va zarrachalar g ‘ovakligi xosdir.
Q oratov  fosfor rudalarining  m odda  tarkibi va tuzilishi  xilm a- 
xildir.  F osfat-karbonat,  fosfat-k rem n iyli  fosfor  rudalari  keng 
tarqalgan  b o ‘lib,  ular  yagona  fosforitli  m uhitda  mavjuddir.  Ular 
m ineralogik  jihatdan  juda  xilm a-xil  b o ‘lib,  asosan  krem nezem  
(qum tuproq)  fosfati,  alyum osilikatlar  va  tem irli  minerallar  ara­
la sh m a la ri  b o ‘lg a n   k arb onatlard an  tarkib  to p g a n .  Q oratov 
fosforitining  kim yoviy  tarkibi  m agniy  m iqdorining  ko'pligi  bilan 
ajralib turadi.
F osfor  kislotasi  —  murakkab  konsentratsiyalangan,  fosfor 
o ‘g ‘itlar va  boshqa  fosforli  birikmalarni  ishlab  chiqarishda  asosiy 
yarim   m ahsulotdir.  U n i  olishning  eng  k o‘p  tarqalgan  usuli  — 
oltingugurtni  kislota  bilan  ajratib  olinadigan  (ekstraksion)  usul 
bo'lib,  bunda  tabiiy  fosfatlarga  oltingugurt  kislota  ta ’sir  ettirilib, 
parchalanadi va fosfor kislota  eritm asidan h osil b o ‘ladigan  qattiq 
holatdagi  kalsiy  sulfat  ajratib  olinadi.
Ekstraksiyaning texn ologik k o ‘rsatkichlariga asosan haroratga 
va  fosfat  kislota  konsentratsiyasiga  qarab  kalsiy  sulfatning  turli 
kristallgidratlari: digidrat,  nimgidrat va angidrit cho'kindiga tushishi 
m um kin.  Shunga  m uvofiq  ravishda,  fosfat  kislota  ishlab  chiqa-
45

rishning digidrat, nimgidrat va angidrit usullari farqlanadi.  U lam ing 
har  birining  m ohiyati  fosfat  yetarli  darajada  t o ‘la  parchalanishi, 
olinadigan  pulpaning  ajratilishi va  c h o ‘kindidan  fosfat  kislotasini 
yuvib  olishdan  iborat.
Q oratov fosforitlari dengiz suvidan oqib chiqib, cho'kish  nati- 
jasida hosil bo'lgan va tarkibida kalsiy fosfatdan tashqari, glaukonit, 
lim o n it,  kalsit,  d o lo m it,  m agniyli  silikatlar,  alyum osilikatlar, 
kaolín,  dala  shpatlari,  kvars,  granit  va  organik  m oddalar  mavjud 
b o ‘lgan c h o ‘kindi jinslardir.  Fosforitlam ing petrografik tahlili  shuni 
k o ‘rsatadiki,  bu  jinslarning  katta  qism i  m ayda  kristalli  m o ‘rt 
(a m o rf)  fosfatlard an   tash k il  to p g a n   b o 'lib ,  tarkibida  bir  o z 
aralashmalar  ham   mavjuddir.
Q oratov  fosforitlari  kim yoviy  tarkibi  quruq  m odda  tarzida  % 
hisobida quyidagicha.
Erimaydigan  qoldiq  — 10— 18%
P20 5-   2 4 - 2 6 ;  
F e20 5  —  1,3;
CaO  -   3 5 - 4 2 ;  
A120 3  -   1,3;
M gO   -   0 , 5 - 5 0 ;  
F   -   2 , 1 - 2 , 8 ;
C 0 2  -   3,1.
O lm aliq  «A m m ofos»  ishlab  chiqarish  birlashm asida  fosfor 
kislota  Q oratov  fosforit  uniga  oltingugurt  kislota  ta’sir  ettirilishi 
natijasida  parchalanishi  va  kalsiy  sulfatning  digidrat  ko'rinishida 
ch o'k ish   usuli  bilan  ajratib  olinadi.  Oltingugurt  kislota,  fosforit 
uni bilan aralashtirilganda fosfor kislota hosil b o ‘ladi va kalsiy sulfat 
digidrat cho'kindisiga tushadi  (pulpa-suspenziya).
Fosforit  unining  parchalanishi  quyidagi  tenglam a  b o ‘yicha 
boradi:
Ca5F /  P 0 4 / 3 + 5H2S 0 4  + H3P 0 4  + ag =
= 5CaSQ42H2Q +  / n + 3 / H 3P 0 4  + H F  + ag. 
cho'kin di 
eritma
C h o ‘k in d i  a s o s a n   ik k i  m o le k u la li  s u v li  k a ls iy   s u lfa t 
(C a S 0 4 • 2 H 20 )   dan  iborat  b o iib ,  parchalanm ay  qolgan  fosfat, 
nordon  fosfor  tuzlar  va  silikatlar  aralashmasidan  tarkib  topgan. 
A ralashm alarning  m iq d oriy   tarkibi  dastlabk i  x o m a sh y o n in g  
m ineralogik  tarkibi,  ishlab  chiqarishning  qay  darajada  y o ‘lga 
q o‘yilganligi va asbob-uskunalaming sozligi,  texnologiya intizomiga
46

rioya  etilishi  va  hokazolarga  b og‘liqdir.  Silikatlar  kislota  ta’sirida 
oson parchalanib, eritmaga N a,  K, Al ionlari va kremniy kislotasini 
ajratib  chiqaradi.
Kremniy kislota ftorli vodorod bilan o ‘zaro reaksiyaga kirishadi: 
6 H F   +   S i 0 2  =   H 2SiF 6  +   2 H 20 .
Ftor kislota  eritmasi  ustida  H 2SiF 6  bug‘larning  qayishqoqligi, 
harorat va H 3P 0 4 konsentratsiyasining ko‘tarilishi bilan ortib boradi. 
Buning natijasida fosfat kislota ishlab chiqarishning turli sharoitlarida 
fosfatlar  parchalanayotganida  ajralib  chiqayotgan  ftorli  gazlar 
m iqdori  bir  xil  b o ‘lmaydi:
H 2SiF6  +   S i 0 2+ n H 3P 0 4  +   ag  =   3S iF 6  + n H 3P 0 4+ag;
H 2SiF 6  +   H 3P 0 4  +   ag  =   SiF 4  + 2 H F + n H 3P 0 4+ag.
Fosfor kislota ishlab chiqarish sharoitlarida SiF4 H F  ga nisbatan 
katta  qayishqoqlikka  ega,  shu  sababli  chiqayotgan  ftorli  krem niy 
kislota cho'kindisi va gazlarda H 2SiF 6 eritmasi hosil b o ‘ladi:
3S iF   +   n H 20   =   S i 0 2  +   n H 20   +   H 2SiF 6. 
c h o ‘kma
Tadqiqotlar shuni k o ‘rsatadiki,  fosfogipsdagi ftor tarkibi 0,1 — 
0,4%  dan  oshm aydi.  Fosfogipsning  nam ligi  karusel  vakuum - 
filtrning  ish  sifatiga  b o g ‘liq  b o ‘lib,  30%  dan  40%  gacha  o ‘zgarib 
turadi.
N am  fosfogipsning hajm o g ‘irligi yum shoq holatda  0,531  dan 
0,581  t /m 3 gacha o ‘zgarib turadi va o ‘rtacha 0,556 t /m 3  ni tashkil 
etadi.
D oim iy o g ‘irlikkacha quritilgan fosfogipsniki yum shoq holatda 
hajmiy massasi  —  0,508  dan  0,526  t/m 3  gacha,  o ‘rtachasi  —  0,517 
t/m 3 gacha.  Olm aliq «Am m ofos»  ishlab chiqarish birlashm asining 
fosfogipsi tashqi ko'rinishi b o'yicha ipaksim on  tovlanib turadigan 
kul  rang,  o son   guvalanuvchi  materialdir.  U n in g  o ‘ziga  xos  hidi 
bor,  tuzilishi  yum shoq,  teksturasi tartibsiz,  tarkibiy tuzilishi bitta 
m ineraldan  iborat,  salgina  nam roq  m aterial  orasi  y u m sh o q  
m assadan  tarkib  topgan  guvalalardan  iborat.  Quritilgan  holatda 
u  m ayda  dispers  kukundir.  3-jadvalda  fosfogipsning  donadorlik 
o ‘lch ov  tarkibi  berilgan.
Elakdan  o'tkazish tahlili  m a ’lum otlari b o ‘yicha  fosfogipsning 
en g  k o ‘p  fraksiyasi  1 ,6 —0 ,4   va  0 ,1 6 —0,1  m m   o'lch a m d a g i
47

za rra ch alard an   ib orat.  Fraksiya  tarkibida  5 0  m k  d an  каш  
b o ‘lganlari  2 —3%  ni  tashkil  etadi.  Tabiiy  sharoitlarda  quritilgan 
fo sfo g ip sn in g   solish tirm a   o g ‘irligi  tabiiy  ikki  m olekulali  suvli 
gipsnikiga  o ‘xshaydi,  ya’ni  2,34—2,36 g /sm 3.  H avo  o'tkazish  usuli 
b ilan  aniqlangan  solishtirm a  yuzasi  3100—3500  sm 2/g  oralig'ida 
o ‘zgarib  turadi.
Olm aliq «Am m ofos»  ishlab chiqarish birlashmasi fosfogipsidan 
sem en t  sanoatida  foydalanish  m aqsadida  tadqiqot  uchun  turli 
joylardan oltita fosfogips sinov namunalari tanlab olindi. Turlicha 
u su llar  bilan  fo sfo g ip sn in g   tarkibi,  tu zilish i  va  xossalari  har 
tom on lam a  o ‘rganildi.
3-jadval.
Fosfogipsning  granulometrik  (donadorlik  o‘lchovi)  tarkibi 
(M.A.  Ahmedov  ma’lumotlariga  ko‘ra).
Elaklar
tavsifi
Elakdagi qoldiq,  %
Voskre-
sensk
fosfogipsi
Olmaliq  fosfogipsi
Elak
(to‘r)lar

G‘ovak
elak
ko‘zlari
soni*
Sinov 
namunasi 
№  
1
Sinov
namunasi
№ 2
Sinov
namunasi
№3
0 ‘rtacha
0 ‘rtacha
2,5
11,2
5 ,5 6
5 ,1 5
6 ,0 4
5 ,5 8
0 ,2 3
1,6
2 3 ,8
8 ,85
9 ,11
8 ,9 2
8 ,9 6
1,19
0 ,4
331
3 7 ,6 6
3 6 ,5 0
3 7 ,3 6
3 6 ,1 7
1,68
0 3 1 5
4 9 4
2 ,0 6
2 ,1 0
1,92
2 ,0 3
1,68
0 1 6
1480
9 ,9 6
9 ,8 5
9 ,0 5
9 ,6 2
9,81
01
3 4 0 0
2 8 ,1 0
28,01
2 7 ,7 3
2 7 ,9 4

0 0 6 3
8 2 7 0
5 ,4 0
5 ,9 5
6 ,0 3
5 ,7 9
3 7 ,7 3
0 0 5
1 3 9 0 0
1,25
2 ,0 0
1,73
1,66
5 ,7 5
E la k d a n
o 'tk a z ild i,
g /s m 2
1 3 9 0 0
1,16
1,33
1,22
1,23
4 2 ,5 8
Ja m i
10 0 ,0
100,0
100,0
100,
100,
*  E la k n in g   1  s m 2 t o ‘rd ag i  k o ‘z la r  so n i.
Tanlab  olingan  nam unalar  nam ligini  y o ‘qotish  uchun  uch 
sutka davomida eksikatorda konsentrlangan oltingugurt kislota ustida 
tu tib   tu rild i.  K e y in   u lar  y a x sh ila b   m a y d a la n ib ,  k im y o v iy , 
rentgenografik,  petrografik va termografik tahlil qilindi.
48

Fosfogipsning  kimyoviy tarkibi  (4-jadval)  doim iy b o ‘lib,  asosan 
ikki  molekulali suvli gips bilan kremnezem (qumtuproq) aralashmasi 
hamda  oz  miqdordagi  P2Os,  R20 3  dan  tarkib  topgan.  Gigroskopik 
namligi  30,87—33,05  %, gidrat suvi  18,1— 19,8% oralig'ida o'zgarib 
turdi.  Ikki  molekulali  suvli  gipsning hisoblangan  miqdori  88—95%.
Sem ent qotish jarayonida,  ayniqsa,  dastlabki bosqichida suvda 
eriydigan  P20 5  ning  aham iyati  katta.  M a ’lum otlar  shuni  k o ‘r- 
satyaptiki,  sem entga fosfogips bilan q o ‘shiladigan suvda eriydigan 
P20 5  ning  tarkibi  0,1  foizdan  oshm asligi  kerak  ekan.
Olm aliq  «Am m ofos»  ishlab  chiqarish  birlashm asining  fosfo- 
gipsidagi  suvda  eruvchan  P20 5  m iqdori  0 ,3 6 —0,95%  o ‘rtasida. 
Ikki  m olekulali suvli gips (3 —7%) o ‘rniga fosfogipsdan tishlashish 
muddatlari  rostlagichi  sifatida  foydalanilganda  sem entdagi  suvda 
eruvchan  P20 5  miqdori  0 ,0 1 1 —0,066%   ni  tashkil  etadi.
4-jadval.
Fosfogips  turlicha  sinov  namunalarining 
kimyoviy  tahlili  (%  hisobida).
sio
2
ai
2
o
3
F e 2 ° 3
CaO MgO
so
3
p
2
o
5
NajO KjO
QKY1
550”C
Suvda
eriydi­
gan
PA
Jami
Olmaliq kimyo zavodi
10,12 0,68
0,83
34,78
kuch-
siz
41,24
1,33
0,40
0,33
7,85
0,48
97,56
13,75
0,58
0,68
31,33
kuch-
siz
44,43
2,00
0,25
0,14
6,50
0,95
99,56
10,17 0,84
0,30
33,16
0,44
46,24
1,84
0,15
0,17
6,85
0,62
100,16
10,39 0,75
0,60
33,66
0,20
48,19
1,04
0,15
0,17
5,00
0,36
100,15
8,50
0,96
0,64
31,89
0,51
44,32
2,23
0,16
0,12
10,47
0,52
99,80
10,16
1,05
kuch-
siz
32,44
kuch-
siz
45,28
1,19
0,21
0,24
6,25
0,53
97,54
Voskresensk kimyo zavodi
0,23
0,31
0,21
31,35
0,28
45,34
1,50 0,14
0,03
19,50
0,48
98,98
1 Q .K .Y .  q iz d irib   k u y d irish   y o ‘q o tm a si.
O lingan  rentgenogram malar tahlili  m a’lumotlariga qarab turli 
vaqtlarda  har  x il  jo y la rd a n   o lin g a n   ba rch a   fo sfo g ip s  sin o v  
namunalari kristall tarkibiy tuzilm asi bir-biriga yaqinligini ko'rish 
mumkin.  Rentgenogrammalarda kvars asosan ikki m olekulali suvli 
gips va  aralashmalarning  asosiy  m assasini  tashkil  etishi  kuzatildi.
49

Fosfogips qizdirilgan vaqtda kristallanish suvini y o ‘qota bosh- 
laydi.  150°C  darajadagi  haroratda  qizdirilganda  ikki  m olekulali 
suvli  gipsning  difraksion  m aksim um lari  jadalligi  kamayadi,  nim  
suvli  kalsiy  sulfatga  javob  beradigan  yangi  chiziqlar:  5,96;  2,97; 
2,78;  1,83;  1,65; A  paydo b o ‘ladi.  200°C dagi haroratda qizdirilganda 
fosfogips  tarkibidagi  ikki  m olekulali  suvli  gips  nim   suvliga  va 
qism an  angidritga  aylanadi.
2500 va undan yuqori harorat ikki  m olekulali suvli gips chiziq- 
lari  jadalligi  nihoyatda  kamayadi.  Harorat  400°C  gacha  k o ‘ta- 
rilganda  angidritning  yanada  jadalroq  chiziqlari  paydo  bo'ladi, 
1250°C  gacha  va  undan  yuqori  darajaga  k o ‘tarilganida  esa  kvars 
chiziqlari  yo'qolad i,  bu  S i 0 2  ning  SaO  bilan  o ‘zaro  ta’sir  etib, 
kalsiy  silikati  hosil  b o ‘lganidan  dalolat  beradi.  Harorat  130°C  va 
1400°C  gacha ko'tarilganida  angidritdan  tashqari  2,68 A°  ch izig‘i 
kuzatiladi,  u  qattiq  silikofosfat  kalsiy  eritm asiga  t o ‘g ‘ri  keladi.
Fosfogipsning  differensial  term ik tahlili  (D .T .T .)d a   aniqlani- 
shicha,  egri  chiziqlari  100— 180°C,  oralig'ida  paydo  bo'ladigan 
ikki  m olekulali suvli gipsning yorqin  nam oyon b o ‘ladigan  degid- 
ratatsiyasi  ikki  endoterm ik  effektiga  ega.  F osfogipsning  birinchi 
endoterm ik eífekti boshlanishi gipsnikidan ( 1 10°C haroratda) farqli 
ravishda  100°C  haroratda  paydo  b o ‘ladi.  Faol  degidratatsiya 
nisbatan past haroratda yuzaga keladi.  Birinchi endoterm ik effekt 
boshlanishi  haroratining  pasayishi,  eh tim ol,  fosfogips  tarkibidagi 
aralashmalar bilan bog‘liqdir.  Ular m exanik q o ‘shim chalar sifatida 
berilishi, shuningdek,  kalsiy sulfat kristall panjarasiga kirishi  (m asa- 
lan:  C a H P 0 4 •  2 H 20 )   y o k i  m uayyan  xossalarga  ega  b o ‘lgan 
m ustaqil tizim   (sistem a)  lar hosil qilishi  m um kin.  A yni shu kalsiy 
sulfatning  ikki  o ‘rin  oigan  qattiq  eritmalari  fosfogipsning  o'ziga 
xos xossalarini belgilab berayotgan b o iis h in i inkor etib b o ‘lmaydi, 
bu  xususan,  uning degidratatsiyasi  harorati  pasayishida nam oyon 
b o ‘lyapti.  Fosfogipsda  mavjud  b o ‘lgan  suvda  eriydigan  fosfatlar 
ham  sezilarli darajada uning degidratatsiyasi haroratini tushiradi. 
Katta b o ‘lm agan endoterm ik effektlar m aksim um  540—550°C ha­
roratda  kvars  borligidan  dalolat  beradi.  H arorat  670—780°C 
b o ‘lg a n id a   fo sfo g ip s  tark ibida  m avjud  b o ‘lgan   karbonatlar 
dissosiasiya  reaksiyasiga  uchraydi,  natijada  endoeffektlar  hosil 
b o ‘ladi.  985— 1100°C haroratdagi ekzoeffektlar fosfogips tarkibida 
zarur  m iqd ord agi  C aO   aralashm asi  sifatid a  m avjud  b o 'lgan  
kvarsning  reaksiyaga  kirishuvi  natijasida  ikki  kalsiyli  Silikat  hosil 
b o'lishi  bilan  b og‘liqdir.  1150— 1160°C  haroratda  endoeffektlar
50

kalsiy sulfat  dissotsiatsiyasiga  to ‘g‘ri  keladi va  1215°C da angidrit 
polimorf p ‘zgarishlari  yuz  beradi.
Fosfogipsning  petrografik  tadqiqotlari  uning  asosan  tablet- 
kasimon  va  prizm a,  gabitus  shakllaridagi  gips  kristallchalaridan 
iborat  ekanligini  k o ‘rsatdi.  U lam in g  o'lcham lari  0 ,1 —0,5  m m  
oralig‘ida  o ‘zgarib  turadi,  0 ,1 —0 ,4   m m   lilari  k o ‘p  uchraydi.
Kristallari  rangsiz,  suvdek  tiniq,  m ayda  x o l-x o l  chang  zarra- 
chalari  bor.  Ayrim  kristallarda  m ayda  xolsim on  gips  zarrachalari 
borligi  ham   kuzatiladi.  M ineral  yum shoq  b o ‘lib,  oson   eziladi. 
N ur  sin dirish  ko'rsatkichlari:  N g — 1,527;  N p — 1,524;  N g — 
N p = 0 ,0 0 3 .  K am onsim on  qo'shaloq  shakldagilari  k o ‘p  uchraydi.
Sinov nam unasida gipsdan tashqari,  nur sindirish k o‘rsatkichi 
>  1,620  ga  teng  b o ‘lgan  k o‘rsatkichli  rangsiz,  epidot  guruhiga 
mansub  bo'lishi  m um kin  bo'lgan  donachalar  va  yaxshi  yoritil- 
maydigan,  0,15  m m   o ‘lcham dagi  gil  b o ‘lakchalar  bor.
Suvda  erim aydigan  qoldiqning  kim yoviy  tarkibini  aniqlash 
uchun  fosfogipsga 2 N H 4C1 bilan  ishlov berildi.  Bunda u 9,2%  ni 
tashkil  etib,  asosan  (95,50% )  krem nezem dan  iborat  b o ‘ldi.
Oksidlar  ichida  R20 3  k o ‘p  uchraydi.
5-jadval.
F o sfo g ip sn in g   kim yoviy  ta rk ib i  (%   h is o b id a ).
S in o v  n a m u n a s i
O h n aliq  fosfogjpsi
V o s k r e s e n s k  fosfogipsi
Q K Y
0 ,0 8
3 ,5 5
S i02
9 5 ,5 0
3 3 ,1 8
a i
2
o
3
1,54
0 ,6 4
Fe20 3
1 ,52
2 3 ,8 0
CaO
0 ,2 8
8 ,5 6
MgO

0 ,2 4
s o
3
0 ,1 2
3 ,5 0
T i02

2 2 ,2 0
Na20
0 ,2 2
3 ,7 2
ICjO
0 ,7 6
0 ,1 4
1 0 0 ,0 2  
9 9 ,5 3
Rentgenografik tahlil asosiy aralashmani ham  ko'rsatdi: a-kvars; 
d = 4 ,2 4 ;  3,34;  2,44;  2,28;  2,22;  1,97;  1,82  A  va  hokazo.
51
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   31


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling