Moddalakning kimyoviy texnologiyasi


q o ‘llaniladi, shuning uchun fosfogipsni qayta ishlashning yuqorida

bet8/31
Sana15.12.2019
Hajmi
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   31

q o ‘llaniladi, shuning uchun fosfogipsni qayta ishlashning yuqorida 
sanab  o'tilgan   usuli  juda  katta  m iqdordagi  fosfogipsdan  t o ‘la 
foydalanishni  ta’m inlay  olm aydi.
13.  Fosfogips  bogilovchi  moddasini  olish  texnologiyasini 
tadqiq  etish  va  ishlab  chiqish
Tadqiqot  o ‘tkazish uchun  Olmaliq  «Ammofos»  ishlab  chiqarish 
birlashmasi va Voskresensk kimyo kombinatlaridan quyidagi kimyoviy 
tarkibdagi  fosfogips  sinov  namunalari  olindi  (6-jadval).
6-jadval.
Sinov  uchun  olingan  fosfogipslarning  kimyoviy  tarkibi  (%  hisobida).
Oksidlar
Voskresensk fosfogipsi
Olmaliq fosfogipsi
H , 0   (4 00°C )
2 0 ,0
17,9
S i 0 2
0 ,9
9 ,7
a i
2
o
3
0 ,8
0 ,2
F e 20 3
0 ,0 8
0 ,1 2
G aO
3 1,7
2 9 ,5
M g O
0 ,1 8
k u c h s iz
so
3
45,1
4 0 ,5
N a 20
0,1
0 ,2 4
k
2
o
0 ,0 8
0 ,1 2
P ,O s  u m u m
1,27
2 ,1 0
Р З Э
0 ,7 3
0 ,1 3
C a S 0 4-  H 20
9 6 ,9 6
8 7 ,0 7
1 0 0 ,8 4  
100,07
N am unalam i kimyoviy tahlil qilish natijalarini solíshtirib ko‘rib, 
shuni  qayd etish  mumkinki,  Olmaliq  fosfogipsi  o ‘z tarkibida  S i 0 2,
59

P20 5  va  ishqoriy  moddalarning  ko‘pligi  hamda  S 0 3,  C a S 0 4  va 
nodir yer elem entlarining kamligi  bilan  Voskresensk  fosfogipsidan 
farq qiladi.  Optimal  (eng maqbul)  shakldagi  kalsiy sulfat  nimgidrat 
kristallarini  olish  uchun  Voskresensk  kimyo  kombinati  fosfogipsi 
pulpasiga  gidrotermal  ishlov  berishdan  oldin  sulfanol  N P —3  va 
ayrim  eruvchan  anorganik  birikmalar  kabi  nimgidrat  kristallanish 
boshqargichlari  (N K B )  rostlagichlar  kiritiladi.
O lm aliq  «Am m ofos»  ishlab  chiqarish  birlashmasi  fosfogipsi 
kim yoviy,  rentgenostrukturaviy va  petrografik  usullar bilan  tahlil 
qilindi.  P 20 5,  shujum lad an,  suvda eriydigan fosfor oksidi k o ‘pligi 
fo sfo g ip s  v o d o r o d   k o 'r sa tk ic h i  q iy m a tin in g   past  b o ‘lish ig a  
(p H = 0 ,7 )  sabab  bo'ldi.
F osfogipsga  laboratoriya  sharoitlarida  nafaqat  tabiiy  holatda 
avtoklavda  gidrotermal  ishlov  berildi,  balki  kislota  bilan  turlicha 
darajada  p H = l,5   va  4,5  gacha  yuvildi,  chunki  nordon  m uhitda 
ishlov beriladigan fosfogips uchun  optimal  (eng maqbul)  nordonlik 
ayni  m ana  shu  kattalikni  tashkil  etishi  shart.
Fosfogipsni  kristallanish  boshqargich  (rostlagich)larisiz  suvli 
m uhitda  suvsizlantirish 
a   —
  nim gidratning  ignasim on  kristallari 
hosil bo'lishiga olib keladi,  bu k o ‘p suv talab qiladigan b o g io v c h i 
m oddalar  u ch u n   maqbul  em as,  b a ’zan  esa  m assa  aralashtirib 
bo'lm aydigan  holatga  kelib  qolgani  sababli  um um an  jarayonni 
am alga  oshirib  b o ‘lmaydi.
Biroq  laboratoriyada  o ‘tkazilgan  tajribalar  jarayonning  o ‘zi- 
dayoq davriy  ravishda ta ’sir k o ‘rsatiladigan  avtoklavda xom ashyo 
suvsizlantirilgan vaqtda fosforitli fosfogipsga nimgidrat kristallanish 
boshqargichlari  (N K B )n i  kiritishning  hojati  y o ‘qligi  aniqlandi, 
chunki  ularsiz  ham   kerakli  o ‘lcham dagi  kalsiy  sulfat  nimgidrat 
kristallari  hosil b o ia r  ekan.  Bu —  faol  krem niy II  oksidi va  natriy 
birikm alarining  katta  m iqdorda  (9,7% )  b o ‘lishi  bilan  izohlanadi, 
dem ak,  fosfogipsda 
a
  -  nimgidrat  kristallarini  boshqarish  uchun 
qulay  shart-sharoitlar  yarata  oladigan  aralashmalar  bor  ekan.
Laboratoriya sharoitlarida fosfat kislotasini turli darajada yuvish 
orqali  olingan b o g ‘lovchi  m oddalarni  sinash  natijalari  fosfor,  ftor 
va h okazo eruvchan birikmalar fosfogipsni yuvish zarur ekanligini 
k o ‘rsatadi  (7-jadval).
Bu holda pulpada pH =fosfogips s:q— 1,  1,5 dan ortiq b o ‘lganida 
—  markasi  (rusumi)  200  b o ‘lgan  texnik gips,  p H = 4 ,5   b o ‘lganida 
esa  undan  ham   k o ‘proq  M^SOO  texnik  gips  olinishi  m um kin.
60

7-jadval.
Yuvilmagan  va  yuvilgan  fosfogipsning  qurilish-texnik  xususiyatlari.
Tavsifi  (xususiyatlari)
Yuvilmasdan
pH=0,7
pH = l,5 gacha 
yuvilganida
pH=4,5 gacha 
yuvilganida
1
2
3
4
S uvga  ta la b c h a n lig i,  %
30
31
33
T ish la sh ish   m u d d a tla ri: 
so at,  d a q iq a  
b o sh la n ish i
1 3 - 1 0
9 - 2 0
5 - 5 0
tugashi
2 2 - 3 0
1 4 - 5 0
8 - 2 0
S uvga ta la b c h a n lig i,  %
30
31
33
E gilishga  m u sta h k a m lig i: 
M P a
U
2 ,4
3,7
1,5 s o a td a n   k ey in
2,3
3 ,4
4,8
1  su tk a d a n   k e y in  
q u ritilg a n la ri
3,7
4 ,8
6,9
S iq ish g a ch id am lilig i: 
M P a
1,5 s o a td a n   k ey in
2,3
3,6
6,9
1  s u tk a d a n  k e y in
4 ,4
7 ,4
12,0
q u ritilg a n la ri
9,8
2 1 ,0
3 2 ,0
B og‘lovchi m oddalam i  faollashtirish va granulometrik tarkibini 
yaxshilash  uchun  ular  tajribada  sinashdan  oldin  titratish  tegir- 
m onchasida  maqbul  solishtirm a  yuza  3 ,5 —4  sm 2/g r   hosil  b o ‘l- 
gunicha  maydalangan.  Laboratoriyada  va  sanoat  korxonalarida 
o'tkazilgan  tajriba  tadqiqotlari  O lm aliq  fosfogipsidan  m ustah- 
kamligi yuqori darajada b o ‘lgan bog‘lovchi  moddalar,  ya’ni pishiq, 
m ustahkam  gips  olish  m um kinligini  ko'rsatdi.
Sulfat  kalsiy  nimgidrat  kristallanishini,  qo'shim cha  N K B   ni 
kiritmay  turib,  fosfogips  tarkibida  mavjud  b o ‘lgan  aralashmalar 
hisobiga  amalga  oshirish  m um kinligi  aniqlandi.  H osil  qilingan 
bog‘lovchi  m odda  tarkibida  nodir  yer  elem entlari  kam  b o ig a n i 
va  fosfatlarning  nordon  filtr  bilan  birga  ketgani  uchun  uning 
tishlashish  muddatlari  ancha qisqa b o ‘ladi.  Fosforit fosfogipsidan 
olin g a n   b o g'lovch i  m od d a  gips  tarkibli  chiqindilardan  gipsli 
bog'lovchi  m oddalar  uchun  q o ‘yiladigan  T U   2 1—31—75  talab- 
lariga javob  beradi.
61

Sulfat kalsiy a-nim gidratining tajriba o ‘tkazish uchun m o lja l- 
langan  nam unalari  kim yoviy  va  rentgenografik  tadqiqotlardan, 
shuningdek, kim yoviy tarkibi quyidagilardan iborat (foiz hisobida):
Q .K .Y .= 6 ,6 4 ; 
F e20 3= 0 ,4 0 ; 
N a 20 = 0 ,0 3 ;
SiO ?—6,46; 
C aO —35,44; 
K20 = 0 ,0 7 ;
A12Ö 3= 0 ,3 2 ; 
S 0 4= 4 9 ,5 6 ; 
P2O
s
= 1 ,7 2   = 1 0 0 ,6 4 .
Kalsiy sulfat a-nim gidrat rentgenogrammasida nimsuvli gipsning 
5,98;  3,44;  2,99;  2,79;  2,12;  1,84;  l,6 8 Ä g a te n g m a s o fa d o r a lig ‘ida 
b o ig a n   tekisliklar  o'rtasida juda  katta  chiziqlari  ham da  kvarsning 
d -
3,33  va  2,45  Ä  o ‘ziga  xos  chiziqlari  bor.  Quyida  yarim  sanoat 
qurilmasida  hosil  qilingan  a-nim gidratning  sinov  natijalari  ko‘r- 
satkichlari keltirilgan: suv talabchanligi —  31%, tishlashish muddati 
(boshlanishi)  —  10  daq.,  (oxiri)  —  15  daq.,  egilishga  chidamliligi 
1,5  soatdan  keyin  2,6;  1  sutkadan  keyin  —  3,9;  quritilganlariniki 
— 5,1  M P a siqilishga chidamliligi  1,5 soatdan keyin 4,7;  1  sutkadan 
keyin  —  8,9;  quritilganlari  —  2 8 ,0   M Pa.
S h u n d ay   q ilib ,  tad q iq ot  va  yarim   sanoat  sin o v   natijalari 
O lm aliq fosfogipsidan markasi  (rusumi)  200 va 300 b o lg a n  yuqori 
darajali m ustahkam  gips b o g lo v c h i moddalari olish m um kinligini 
tasdiqladi.
Fosfogipsli havoda qotadigan bog‘lovchi modda - angidrit sement 
ishlab chiqarish uchun tekshirib ko‘rildi. Angidrit sementning asosiy 
tarkibiy  qismi  suvsiz  kalsiy  sulfat  (C a S 0 4)  dan  iborat  b o ‘lib,  tabiiy 
gipstoshini C a S 0 4 • 2H 2Q 600—750°C haroratda kuydirish y o li bilan 
ohnadi. Angidrit sement ishlab chiqarish uchun tarkibida gips b oigan  
turli  kim yoviy  chiqindilardan  foydalanish  mumkin.
B iz  quyidagi  k im y o v iy   tarkibli  fo sfo g ip sd a n   u n ga  ish lo v  
berm asdan  foydalandik:
Q .K .Y .= 2 0 ,9 0 ;  F e2O3= 0 ,5 3 ; 
N a 2O = 0 ,1 5 ; 
M gO = 0,12.
SiO 2= 9 ,0 0 ; 
C aO = 27 ,60 ; 
1 ^ 0 = 0 ,1 7 ;
A l2O = 0 ,3 2 ;  
SO4= 3 9 ,7 0 ; 
P20 5= l,7 2 ;
K uydirish  jarayonini  m ufel  pechkasida  6 0 0 —750°C  daraja 
haroratda  har  50°C  dan  keyin  2  va  4  soat  tutib  turib  bajardik. 
Kuydirilgan mahsulotlar kim yoviy tahlil qilindi,  ulam ing natijalari 
kuydirilgan  m ahsulotlar  k im yoviy  tarkibida  sezilarli  farqlarni 
k o‘rsatmadi.
Rentgenogramm alarda tekisliklararo masofalari  d = 3 ,4 9 ;  2,83; 
2 ,4 5 ;  2 ,3 2 ;  2,19;  2 ,0 8 ;  1,86;  1,74;  1,6 4  Ä  takrorlanadigan 
angidritning  kuchli  chiziqlari  bor.
62

F iz ik -m e x a n ik   sin ovlard an   o ‘tk a zish   u c h u n   kuydirilgan 
materiallar 008  raqamli  elakda  8— 10%  qoldiq qolgunicha elandi.
Suv  bilan- b o g io v c h i  nisbati  normal  quyuqlashishga  muvofiq 
ravishda shakllantirish  uchun  qabul  qilindi.  Q otish  katalizatorlari 
sifatida  ohak  (1 —5%),  C u S 0 4  (0,8% )  m is  ishlab  chiqarish  kor- 
xonasining  chiqindisi  sishtof (10%  gacha),  d om na toshqoli  (10% 
gacha)  N a 2S 0 4  (0,6% )+   C u S 0 4  (0,8% ),  nordon,  neytral va reak­
tiv  glin ozem   (1,5% )  olindi.
8-jadval.
N a m u n a la r  m u sta h k a m lig in in g   ( M P a )   h a r o r a t   (° C )  o ‘z g a ris h ig a   q a ra b  
______________________________ fa rq la n ish i.__________________________________
Katalizator,  %
600
650
700
750
egl-
ga
siq-
ga
egl-
ga
siq-
ga
egl-
ga
siq-
ga
egl-
ga
siq-
ga
1
2
3
4
5
6
7
8
9
0 ,6 N a 2S 0 4+ 0 ,8 C u S 0 4
0
2,3
2,5
8,6
1,5
2 ,9
0 ,9
4 ,8
N o rd o n  g lin o z e m
0 ,7
8
2,7
8,8
1,5
5,1
0 ,9
3,5
N e y tra l  g lin o z e m
0 ,7
4
2,1
2 ,2
1,6
5,7
1,1
4 ,5
O h a k   -   1,0
0
0
0 ,6
2,5
0
0
0 ,5
2,1
O h a k   -   2,0
1
3,9
2,7
11
1,8
6 ,7
1,3
6,1
O h a k   —  3 ,0
2,1
7 ,4
3,0
11,6
1,7
6,5
2 ,0
8,8
O h a k   -   4 ,0
2 ,4
7,7
2,8
11,5
1,0
2,8
2,2
8,9
O h a k   -   5 ,0
4,1
13,1
4 ,6
17,5
2 ,0
7 ,3
2,1
7 ,6
Fosfoangidritli bog‘lovchi  asosida  1:3 bog'lovchi:  qum  massasi 
tarkibli qorishma bo‘yicha standart 4x4x16 sm  tayoqcha namunalari 
yetti sutkadan so‘ng sinaladi.  Tishlashish muddatlari ctandart talab- 
lariga to ‘la javob berishi aniqlandi.
Katalizator qo‘shimchasiz 600—700°C haroratda turli muddatda 
kuydirilganda fosfogips hech qanday mustahkamlik bermadi.  C u S 0 4 
katalizatori  q o ‘shim chasi  q o ‘shilgan  nam unalarni  qoliplardan 
ajratib  olib  b o ‘lmas  edi,  chunki  m is  sulfati  qolip  moylari  bilan 
reaksiyaga kirishib  ketgan  edi.
S ish to f,  d o m n a   to sh q o li,  reaktiv  g lin o z e m   q o ‘sh ilgan d a 
nam unalar  m ustahkam ligini  y o ‘qotib,  sochilib  ketar  edi.  2  dan 
5%  ohak  katalizatori  650°C   haroratda  kuydirilgan  fosfogipsga
63

q o ‘shilganda  hosil  b o ig a n   b og‘lovchi  eng  yaxshi  fizik-m exanik 
tavsiflarga ega b o ‘ldi.  U shbu m a’lum otlar 8-jadvalda keltirilgan.
Shunday  qilib,  yuqori  haroratda  kuydirilgan  angidritli  b o g ‘~ 
lovch i  o lish   u ch u n   o ‘tkazilgan  tadqiqotlar,  tabiiy  angidritdan 
o lin g a n   angidrit  sem en tid an   m ustahkam ligi  b o 'yich a  q o lish - 
m aydigan  b o g ‘lovchi  olish  im koniyati  borligini  k o ‘rsatdi.
14.  Magnezial bogilovchilar
M agniy xlorid  (M gC l2)  ning  suvli  eritmalariga  qoriladigan  va 
mayda tuyilgan kaustik m agnezit yoki kaustik dolom it kukunlaridan 
iborat havoda qotadigan bog‘lovchi moddalar magnezial bog‘lovchi 
m ateriallar  deb  ham   ataladi.
K austik  m agnezit  kukuni  bilan  m agniy  xlorid  eritm asining 
havoda tez qotadigan xam irsim on aralashmasi ba’zan Sorel sem enti 
deb  (ixtirochining  n om i  bilan)  ataladi.
K austik  m agnezit  va  m agnezial  sem entning  kim yoviy  tarkibi 
tufayli  organik  t o ‘ldirgich  (y o g 'o ch   qipig'i,  qirindi-tarashasi  va 
boshq a)larn ing  birikishi  —  y opishishi  u ch u n   qulay  sharoitlar 
tu g‘ildi.  U lar  m agnezial  bog'lovchilar  m uhitida  chirim aydi  va 
parchalanm aydi.  M agnezial  b og‘lovchilar  bilan  asbest va boshqa 
tolasim on   t o ‘ldirgichlar  ishlatish  ham   ancha  foydali.
K austik  m agnezit  tabiiy  m agnezitni  7 5 0 —850°C  haroratda 
kuydirib, so'ngra pishgan m ahsulotni kukunsim on holga kelguncha 
tuyish  y o ‘li  bilan  olinadi.
M agnezit  m agniy  karbonat  ( M g C 0 3)  tuzidan  iborat  b o ‘lib, 
tabiatda ikki xil, ya ’ni am orf va kristall k o ‘rinishda uchraydi.
Kristall  m agnezit  (tarkibidagi  qo'shilm alarga qarab)  kul  rang, 
oq, ba’zan sarig‘ va hatto jigar rang tusda aniq kristall tuzilishda va 
shishadek shafFof b o ‘ladi.  U nda C a C 0 3 va F e C 0 3 ko'rinishlardagi 
q o ‘shilm alar bor.  A m m o s o f holida ham  uchraydi.
M agnezitning kim yoviy tarkibi  quyidagicha:  47,82%   M gO  va 
52,18%   C 0 2.
Kaustik dolom it tabiiy dolom it  ( M g C 0 3 • C a C 0 3)  ni kuydirish 
natijasida  olinadi.  U   kalsiy  va  m agniyning  q o ‘sh  tuzidan  iborat 
b o'lib ,  quyidagi  kim yoviy  tarkibga  ega:  54,2%   C a C 0 3 va  45,8% 
M g C 0 3.
K austik  m agn ezit  ishlab  ch iq arish   tayyorlash  jarayonlari 
(xom ashyoni  qazib  olish,  saralash,  m aydalash)  va  asosiy  jara- 
yonlar  (kuydirish  ham da  tuyish)dan  iborat.
64

X om ashyo  ishlab  chiqarish  chizm asiga  qarab  maydalanadi. 
M asalan,  shaxta  pechlar  uchun  yirik,  aylanm a  peclilar  uchun 
maydaroq  material  zarur.
M agnezitni kuydirish uchun pechlam ing ham m a tundan (xum - 
dondan  tortib  maxsus  konstruksiyadagi  m exanik  pechlargacha) 
foyd alan ish   m u m k in ,  am m o  k o 'p in ch a   o ‘txon asi  tashqariga 
joylangan shaxta pechlarda kuydiriladi.  Kuydirilayotganda magnezit 
parchalanadi  va  quyidagi  reaksiya  b o ‘yicha  m agniy  oksidi  bilan 
angidrit gaziga ajraladi:
M g C 0 3=   M g O + C 0 2
M agniy  karbonatning  parchalanish  reaksiyasi  en d oterm ik  
reaksiya hisoblanadi,  ya’ni bu reaksiya sodir bo'lishi uchun talaygina 
m iqdorda issiqlik (1kg M g C 0 3 ga 344 kkal)  sarflash talab qilinadi. 
M agniy  karbonat  500°C  da  parchalana boshlaydi  deb  qabul  qilsa 
b o ‘ladi,  lekin  6 0 0 —650°C   da  talabdagidek  tez   o ‘tadi.  Zavod 
sharoitlarida  m agnezit  nisbatan  ancha  yuqori,  taxm inan  800°C, 
aylanma pechlarda esa  1000°C gacha haroratda kuydiriladi.
M agniy karbonatning parchalanish reaksiyasi um um an qaytar- 
m a reaksiyadir.  Reaksiya talabdagidek yo'nalishda b o ‘lishi uchun 
uning  m ahsulotlaridan  biri,  y a ’ni  C 0 2  tabiiy  yoki  su ’niy  y o ‘l 
bilan  chiqarib  tashlanadi,  shuningdek,  kuydirish  harorati  nazariy 
zarur harorat darajasidan  oshiriladi.  Biroq o ‘ta yuqori haroratdan 
foyda  y o ‘q,  chunki  bunda  M gO   ning  b o g ‘lo v ch ilik   xossalari 
yom onlashadi.
M agnezitni  1300°C  dan  ortiq  haroratda  kuydirish  natijasida 
«o‘ta pishgan» magnezit hosil bo'ladi.  Bunday magnezitni tuyganda 
u bog‘lovchi m odda bo'lm ay qoladi, balki o ‘tga chidam li m agnezit 
buyum lar  ishlab  chiqarish  uchun  xom ashyo  sifatida  ishlatishga 
yaraydi,  xolos.
D em ak,  C 0 2  batam om   ajralib  chiqqanida  kuydirish  harorati 
(ruxsat  etiladigan  chegaralarda)  qanchalik  past  b o ‘lsa,  kaustik 
m agnezit  shunchalik  sifatli  chiqadi.
Kaustik  m agnezit qanchalik sifatli  pishirilganini uning solish- 
tirma  o g ‘irligiga  qarab  aniqlash  m um kin.  Standartga  qaraganda 
solishtirm a og'irligi  3 ,1 —3,4 g /s m 2 bo'lishi kerak.  Kuydirilmagan 
m agnezitning solishtirma og'irligi o ‘rtacha hisobda—3,  «o‘ta kuy- 
d irilgani»n ik i  esa  —  3 ,7   g /s m 3.  S h u n in g  u ch u n   h am   ch ala  
kuydirilganda m agnezitning solishtirm a og'irligi  3,1  dan past, o ‘ta 
pishirganda  3,4 g /sm 2  dan  ortiq b o ‘ladi.
65

D olom itlar keskin o ‘zgaruvchan tarkibli birikmalardir.  Shuning 
uchun ham  kaustik d olom it ishlab chiqarayotganda tabiiy dolom it 
kim yoviy  tarkibini  bilishga  katta  e ’tibor  berilishi  lozim .  Buning 
u ch u n   konda  uning  o ‘rtacha  namunalarini  tanlab  olib,  kim yoviy 
tahlil  qilib  k o ‘rish  zarur.
Tabiiy dolom itni taxminan 650—750°C da  (chala)  kuydirganda 
kaustik  d olo m it  hosil b o ‘ladi.
Kaustik m agnezit ishlab chiqarayotgandagidek dolom it shaxta 
va aylanm a pechlarda chala kuydirilishi  mumkin.
D olom itni chala kuydirganda M g C 0 3 dekarbonlashadi (parcha- 
lanadi) va M gO  ga aylanadi.  C a C 0 3 ning ko‘p qismi parchalanmay 
q olad i,  ch u n k i  u n in g  dissotsiatsiya  haroratidan  yuqori  chala 
kuydirish  natijasida  tarkibida  m agniy  oksidi,  ohaktosh  va  ozgina 
m iqdorda ohak b o ‘lgan m ahsulot hosil bo'ladi.
Harorat 800— 1000°C gacha ko'tarilganda kuydirilgan m ahsulot 
tarkibida  anchagina  m iqdorda  so'na  oladigan  kalsiy  oksidi  bor 
d olo m it  ohak vujudga  keladi.  Harorat  1300°C  dan  yuqori  b o ‘lsa, 
« o ‘ta  pishgan»  d o lo m it  h osil  bo'ladi.  Bu  ham   « o ‘ta  pishgan» 
m agn ezit  singari  o 'tga  chidam li  buyum lar  ishlab  chiqarishda 
ishlatiladi.
Q oritqilar.  M agnezial  bog'lovchi  m oddalar  uchun  m agniy 
xloridning  suvli  eritmalari,  shuningdek,  m agniy  sulfati,  tem ir 
sulfatlarining eritmalari va boshqa tuzlar qoritqi b o ‘lishi m um kin. 
K austik  m agnezitni  suv  bilan  qorilganda  qotgan  sem ent  tosh 
nisbatan unchalik m ustahkam  b o ‘lmaydi.  H olbuki uni xlorid yoki 
m agniy sulfati bilan  qorganda  nihoyatda  m ustahkam   sem enttosh 
hosil  b o ‘ladi.
Tarkibida  m agniy  xlorid  suvli  eritmasi  b o ig a n   k o ‘llar  sanoat 
m iqyosida  m agniy  tuzlar  qazib  olish  manbalari  hisoblanadi.
M agniy xlorid  m a’lum   m iqdordagi  suvli  eritma  holida qoritqi 
sifatida ishlatiladi.  Odatda solishtirma og'irligi  1,09— 1,26 g/sm 3 gacha 
bo'lad i.
M agnezial  sem ent  kom ponentlarining  o'rtacha  ulushi  faol 
m agniy  oksidi  (kaustik  m agnezit  um um iy  og'irligining  taxm inan 
85%  ini tashkil etadi) va qattiq  (quyuq) olti m olekula suvli magniy 
xloridga hisoblaganda (o g‘irligi jihatidan)  67—62  %  M gO va 33— 
38  %  M gC l2-6H 20   dan  iborat b o ‘ladi.
Sulfat  kislotani  m agniy  oksidi bilan  neytrallab,  m agniy sulfati 
olish  m um kin.
66

M agniy sulfatidan foydalanayotganda quyidagicha ulushlanadi: 
suvsizlantirilgan  M g S 0 4 ga hisoblanganda 80—84%  m agniy oksidi 
va  20— 16%  m agniy  sulfati.  M g S 0 4  li  qorishm adan  tayyorlangan 
scm enttosh  M gCl2 li qorishmadan  ishlanganga qaraganda unchalik 
m ustahk am   b o ‘lm ayd i.  B iroq  m a gn iy   su lfatli  q orish m a d an  
tayyorlangan  sem en tto sh n in g   gidroskopikligi  m agn iy  xloridli 
qorishm adan  islilangan  sem enttoshnikidan  ancha  past  bo'ladi.
Tayyor buyumlarning gidroskopikligini kamaytirish va ularning 
suvga chidam liligini oshirish maqsadida kaustik magnezitga qoritqi 
sifatida  birgina  o ‘zi  yoki  m agniy  xloridi  bilan  birgalikda  ternir 
kup orosi  ish la tila d i.  Ternir  k u p o ro sin i  q o 's h is h   m a g n e z ia l 
sem entning  tishlashishini  tezlashtiradi  va  buyumlarda  d o g ‘lam i 
kamaytiradi.
Xossalari va ishlatilishi. 
Kaustik m agnezit, shuningdek,  kaustik 
dolom itning  qotish  jarayonini,  A.A.  Baykov  nazariyasiga  k o‘ra, 
uch  davrga  ajratish  m um kin.
Birinchisi  m agniy  oksidning  gidratatsiyalanishi  bilan  xarak- 
Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 24%20Кимё%20фанлар
24%20Кимё%20фанлар -> Toshkent kimyo-texnologiyainstituti sh. P. Nurullayev, A. J. Xoliqov, J. S. Qayumov analitik, fizikaviy va kolloid kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> A. F. Maxsumov kimyo fanlari doktori, professor
24%20Кимё%20фанлар -> Iqtisod-moliya
24%20Кимё%20фанлар -> 24. Bog'lovchi moddalarning kimyoviy texnologiyasi. Otaqo'ziyev T.A, Otaqo'ziyev E.T.pdf [Alyuminatlar]
24%20Кимё%20фанлар -> Няниннивииник и н и н м н н в Й
24%20Кимё%20фанлар -> E. N. Lutfullayev, Z. N. Normurodov
24%20Кимё%20фанлар -> Kimyoviy texnologiya. Kattayev N.pdf [Angren oltin boyitish fabrikasi]
24%20Кимё%20фанлар -> S. M. Turobjonov, T. T. Tursunov, K. M. Adilova
24%20Кимё%20фанлар -> K. A. Ciiolponov, S. N. Am inov anorganik kimyo
24%20Кимё%20фанлар -> E. O. O r I p o V, A. O. N a s r u L l a y e V bioorganik kimyo


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   31


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling