N iz o m iy n o m I d ag I t o sh k e n t d a V l a t p e d a g o g ik a u n IV e r sit e t I ibro h im karim o V


G 'a rb iy   O vru p o va  R ossiyada  falsafiy  fik rla r  rivoji


Download 2.89 Kb.
Pdf просмотр
bet3/10
Sana15.02.2017
Hajmi2.89 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10

G 'a rb iy   O vru p o va  R ossiyada  falsafiy  fik rla r  rivoji 
Falsafa  tarixid an
2 -m a sh g ‘ulot 
Reja:
K irish.
1.  X V I-X V lI-a srla r G ‘arbiy  O vrupo  falsafasi.
2.  N em is  m u m to z  (k lassik )  falsafasi.  M arksizm ,  u n in g   q ad rlan ish   v a   qadrsizlanish 
sabablari.
3.  R us  falsafasi.
4.  X X   a srn in g  y an g i  falsafiy t a ’lim otlari.
X u l o s a .
0 ‘rta   asrlard an   b o sh lab   G ‘arbiy  O v ru p o d a  falsafiy  fikrlar  rivoji  natijasid a 
y u z a g a   kelg an   U y g ‘o n ish   davri  va  undan  keyin  falsafa  ilm iy  aso slard a  rivojlanishi 
siv iiizatsiy a taraq q iy o tid a  ulkan  bosqich  b o 'ld i.
1-m .  A rab -m u su lm o n   o lam id a  qadim gi  Y unon  falsafasi  ta ’sirid a  shakllangan 
falsafiy  q arash lar  G 'a rb iy   O v ru p o d a  insonparvarlik  (g u m an izm )  nom i  bilan  kirib 
kelib,  U y g ‘onish  davri  y u z   berdi.  G u m an istlar  insonni  u lu g 'la b ,  erk in   fik rlarg a  yoM 
o ch d ilar  va  sx olastik  q arash larg a  zarba  berdilar.  N a tija d a   k ato lik   ch erk o v in in g  
m a ’naviy  h o k im iy ati  zaiflash d i  va  p rotestantizm   nom i  bilan  x ristian lik d a  y an a  bitta 
diniy  oqim   vuju d g a keldi.
L eonardo  da  V inchi,  A lb rex t  D yurer,  N ikolo  M ak iav eili,  U ilyam   S hekspir, 
N ik o lay   K opernik,  G alileo   G aliley  ijodiy  izlanishlari  tu fay li,  ilm iy  fikrlar  rivoji  yangi 
bir  y u k sak   bo sq ich g a  k o 'ta rild i.  XV-XV111  asrlarda  A ngliya,  F ran tsiy ad a  yetishib 
ch iq q an   buyuk  allo m alar  ijodi  tufayli,  yangi  k ashfiyotlar  r o 'y   berdi.  D u n y o q arash d a 
jid d iy   o ‘zg arish lar so d ir  b o ld i.
22

X V III 
asrda  ilm -fan  rivoji  tu fay li,  G 'a r b d a  falsafiy  q arash lar um um an  cherkov 
ta ’siridan  chiqib,  m ustaqil  riv o jlan ish g a  o ‘tdi.  Ilm -fan,  tex n ik a  va  texnologiyaning 
rivojlanishi  tufayli  erkin  raq o b atg a  asoslangan  bozor  iqtisodi  m unosabatlari 
shakllanib,  ikki  qutbli  d u n y o n in g   o ‘ziga  xos  m anzarasi  m utafakkirlarni  jid d iy  
o ‘ylantirib  q o ‘ydi.  G ‘arb  o lam id a  hayoliy  so tsialistlar  g 'o y a la ri  paydo  b o 'lib , 
k o m m u n alar v u ju d g a k e la  boshladi.
2-m .  G erm aniya  U y g ‘onish  d av rid a  X .V o lf  (1679-1754)  T.  Leybnits 
t a ’lim otini  sistem alashtirib,  uni  om m alashtirdi.  Nafaqat  G erm aniyada,  balki  boshqa 
m am lakatlardagi  olim lar, ju m la d a n ,  R ossiya  ziy o lilarig a ham   u  katta  t a ’sir  ko'rsatdi. 
B oshqacha aytganda,  X .V o lf falsafan in g  asosiy sohalarini bir tizim ga sola boshladi.
X V III-X IX   asrlard a  falsafiy  fikrlar  rivojiga  I.Kant,  I.Fixte,  F.Shelling, 
D .G egel, 
L .F eyerbax  k atta  h issa  q o ‘shdilar. 
X IX   asr  o ‘rtalaridan  boshlab 
G erm aniyada K .M arks  nom i  bilan  y an g i  bir y o ‘n alish d a falsafiy  oqim  yuzaga kelib,  u 
G ‘arb olam i  va s o ‘ng ra R o ssiy ag a ham  tarqaldi.
E rkinlik,  ozo d lik ,  tin c h lik   to ‘g ‘risidagi  g ‘oyalar  qadim dan  diniy  arboblar  va 
olim larg a  ilhom   balish  etib  kelgan.  B oy  va  k am b ag ‘alga  b o ‘linm aydigan  jam iy at 
to ‘g ‘risidagi  qarashlarni  d a s ta w a l  erad an   oldingi  VI  asrda  vatandoshim iz  Z ardusht 
diniy  asosda  ilgari  surgan  edi.  E ram izn in g   V  asrida  M azdakning  ijtim oiy  tenglik 
haqidagi  g ‘oyalari  y u zag a  keldi.  Shu  asosda  keyincharoq  M arkaziy  O siyoda 
ja v o n m a rd lik  (Y osh  m ardlar)  h arak ati  boshlangani tarixdan  m a ’lum.
G ‘arb  olam id a  ijtim oiy  te n g lik   v a   notenglik  to ‘g ‘risidagi  g ‘oyalar  negizida 
hayoliy  sotsialistlar  ilgari  su rg an   d astu rlar  M azdak  ta ’lim otini  esga  tushirardi. 
U larning  fikricha,  boylar  ix tiy o riy   rav ish d a  ko m m u n a  (um um iy  m ulk)  tashkil  etib, 
ozodlik,  erkinlik,  ten g lik k a  aso slan g an   ja m iy a tn i  shakllantirishlari  kerak  edi.  Bu 
sohadagi  tajrib alar  o ‘z  sam arasin i  berm agach,  G erm aniya,  Fransiya,  A ngliyada  XIX 
a srn in g   30-  yillaridan  b oshlab,  k o m m u n izm   to ‘g ‘risidagi  g ‘oyalar yuzaga  keldi.  1848 
y ild a  M arks  v a   E ngles  to m o n id a n   “ K om m unistik  partiya  m anifesti”  nomi  bilan 
ijtim oiy-siyosiy  d astu r  y o zild i.  Bu  hoiat  o ‘sha  dav r  yoshlari  uchun  najot  y o ‘li 
to ‘g ‘risidagi  tasavvurlarni  y u z a g a  keltirdi.
23

G ‘arb  olam id a  b o zo r  iq tiso d iy o tig a  aso slan g an   iqtisod  tufayli  dastlabki 
ja m g ‘arm a(kapital)  ja m la s h   o d am lar,  ayniqsa,  y o sh lar  va  ayollar  m eh n atid an  
v ah sh iy o n a  u su llard a  fo y d alan ish   aso sid a  to 'p la n a   boshlandi.  O 's h a   dav r  haq id a  fikr 
yuritib,  fransuz  hayoliy  so tsialisti  S h.F ure  bunday  degan  edi:  “ H ar  bir  kishi  boshqa 
o d am g a  y o m o n lik   tilash d an   m an faatd o r,  ham m a  jo y d a   shaxsiy  m an faat  ijtim oiy 
m anfaatdart  ustun  q o ‘y ilad i...  S iv ilizatsiy a  har  bir  qism n in g   h arakati  b u tu n g a  qarshi 
ch iq ish g a q aratilg an  k u lg ili  m ex an izm n i  g av d alan tirish d an   iborat” .
S hunday  q ilib,  huqu q iy   jih a td a n   leng  b o 'lg a n   ind iv id lar  m oddiy  v a   m a ’naviy 
jih a td a n   k o 'z   ilg 'a m a s  “ ip lar”  orqali  sarm oya  egalari  va  dav lat  am ald o rlarig a  qaram  
b o i i b   qoldilar.  Pul  v a   b o y lik k a   s ig ‘inish  shu  darajada  keng  tus  oldiki,  pul  o ld id a 
inson  va u n in g   qadri  b ir  c h aq ag a  h am   arzim aydigan  h o lg a keldi.  O d am zo t  o ‘z tabiiy 
qudrati  v a   ijtim oiy  m o h iy atin i  n am o y o n   eta  o lm ay d ig an   bir  sh aro itd a  m arksizm  
iqtisodiy  ta ’lim ot  v a   siyosiy  h arak at  sifatid a  m aydonga  kelib,  G ‘arbda  kom m unistik 
va  ishchi  partiy alar sh a k lla n a  boshladi.
N em is  faylasufi  K .M ark s  “ K apital”  asarid a  barcha  y o v u zlik lar  negizida 
beg o n alash g an   m eh n at  y o ta d i,  b u n in g   sababi  esa  m u lk n in g   xususiyligi  deb  izohladi. 
U  butun  d u n y o d a  T en g lik ,  A d o lat,  E rk,  B iro d arlik k a  aso slan g an   va  m ulk  um um iy 
b o ‘lgan  q an d ay d ir d a v la tsiz  k o m m u n istik  ja m iy a t  barpo  b o ‘ladi,  deb  “ b ash o rat”  qildi. 
A na  shu  m aqsad  atro fid a  u y u sh g an   kom m unistik  va  ishchi  p artiyalar  v u ju d g a  keldi, 
u larn in g   fao liy atin in g   d astlab k i  natijasi  sifatida  F ran siy ad a  “ Parij  k o m m u n asi”  nom i 
bilan  p ro letar  davlati  v u ju d g a   kelib,  u  72  kun  y ash asa-d a,  am m o  m u lk sizlard a 
qan d ay d ir um id tu g ‘dirdi.
G ‘arb  m ulkdorlari  x av fn in g   oldini  olish  uchun  y an g ich a  tartib o tlar  o ‘rnatib, 
m eh n at  ahlini 
d av lat 
ish larid a  faol 
ishtirokini 
ta ’m inlay 
o ladigan  ja m iy a t 
b o sh q aru v in in g  d em o k ratik  tartib in in g  jo riy   eta oldilar.
M a rk sizm -k o m m u n izm   g ‘oyalari  n ihoyatda  j o ‘shqinligi  va  ta ’sirchanligi 
sababi,  degan  edi  rus  faylasufi  N .A .B erdyaev,  unda  d in n in g   barcha  belgilari 
borligidadir.  D arh aq iq at,  b arch a ja h o n   dinlari  oxir  zam o n   keiishi,  unda  ad o lat  qaror 
topib,  g u n o h k o rlar ja z o la n is h id a n   xabar  berishadi.  X alq  om m asi  ongida  qaro r  topgan 
ana  shu  diniy  q arash larg a  h am o h an g   tarzda  m arksizm ,  ay n iq sa  uning  leninizm   nom i
24

bilan  atalgan  oqim i  R ossiva  im periyasida  hokim iyatni  q o ‘lga  olib,  keyincharoq 
d u nyoning  uchdan  bir  qism id a  k o m m u n istik   diktaturani  o 'rn a tilish ig a   im kon  yaratdi. 
B iroq,  2 -jahon  urushidan  keyingi  voq elik   “ sotsializm   lageri”  deb  nom iangan  harbiy- 
siyosiy  blokda  m ulkning  dav lat  ixtiyorida  yangi  ijtim oiy  taraqqiyot  zavoli  ekanligi 
m a ’lum   b o ig a c h ,  o 's h a   dav latlar  m ulkni  xususiylashtirib,  to talitar  davlatdan 
d em o k ratik   davlat  qurish  va  g rajd an lik  jam iy ati  sh akllanishiga  y o cl  ochishga  m ajbur 
b o ld ila r .
3-m .  R us  falsafasi  m a n b a ’si  Kiev  faylasufi  Illarion  nom i  bilan  b o g ‘langan.  U 
X -X l  asr  b oshiarida  ja h o n   ta rix id a   ru s  xalqining  xristianlikni  qabul  qilish  bilan 
b o g 'liq   holda  falsafiy  fikrlar  ham   riv o jlan a  b o sh lag an ig a  e ’tiborni  qaratadi.  “ Igor 
polki  haqida  s o ‘z ':.  “ D avriy  y illar  q issasi”  asarlarid a  rus  ijtim oiy-falsafiy  filcrlari 
m ajm uini  anglab  olish  m um kin.
M .V. L om onosov 
d u n y o q arash i 
G ‘arb 
olim lari 
ta ’sirida 
shakllandi. 

e ntsiklopedist 
olim  
sifatid a 
fanning 
turli 
sohalari 
bilan 
sh u g ‘ullangan. 
L om onosovning  fikricha,  m ateriy a  doim o  harak atd a,  rivojlanishda.  U  m ateriya  va 
h arak atn in g   saqlanish  u m um iy  qonunini  k a s h f  etgan.  A yni  c h o g 'd a   biiish 
nazariyasiga  ham   hissa q o ‘shgan.  L o m onosov  olam ni  ilm iy  va diniy  izohini  bir-biriga 
q aram a-qarshi  q o 'y m a s lik   kerak,  degan  va  u  bu  m asalad a  dialektik  nuqtai  nazarda 
turgan.
A .N .R adishchev  “ P eterb u rg d an   M o sk v ag a  say o h at” ,  “ Inson,  uning  o ‘limi  va 
0‘lm asIigi  to ‘g ‘risida”gi  asarlarida  borliq,  m ateriya,  harakat,  fazo  va  vaqt,  olamni 
biiish  haqidagi  falsafiy  fikrlarini  ifodalagan.
R us  falsafasining  riv o jid a  V .G .B elinskiy,  A .N .G ertsen,  N .T .  C hernishevskiy, 
N .A .  D obrolyubov,  N .P .O g o rev   v a   bosh q alarn in g   hissalari  ham   bor.  A yni  c h o g ‘da
X IX   asrda  rus  diniy  falsafasi  ham   paydo  b o ‘ldi.  R us  falsafasidagi  kosm izm   oqim i 
d iq q atg a  sazovordir.  B unda  inson  va  kosm os  birligi,  odam zotning  kosm ik  tabiati 
to ‘g ii s i d a g i  fikrlar  ilgari  suriladi.
R us  kosm izm i:  a)  hayoliy  y o ‘nalish;  b)  geo lo g ik   y o 'n a lish ;  v)  tabiat  ilmi  bilan 
b o g ‘liq  y o 'n a lish d a   nam oyon  b o ‘ldi.  A yniqsa,  K .E .Stiolkovskiy  (1857-1935)  hozirgi 
zam on  kosm onavtikasi  riv o jig a  m unosib  hissa  q o ‘shgan.  V.I.  V ernadskiy  (1863-
25

1945)  an tropokosm izm   nazariy asig a 
asos  soldi  h am d a  N o o sfera  to ‘g ‘risidagi 
t a ’lim otni yaratdi.
G .V .P lexanov 
R ossiya 
m arksisti 
sifatid a 
b o lsh ev ik lam in g  
revolyutsiya 
to ‘g ‘risidagi  biryoqlam a  q arash larig a  q o ‘shilm adi.  L enin  boshliq  bolsheviklar 
partiyasi  d a s ta w a l  R o ssiy ad a  so tsial-d em o k ratik   inqilob  uchun  k urashgan  b o ‘lsalar, 
1915  yildan  e ’tiboran  n em is  razvedkasi  t a ’sirid a  L enin  y o lg ‘iz  olingan  alo h id a 
m am lakatda  ham   p ro letar  inqilobi  g ‘alaba  qo zo n ish in i  g o ‘yoki  “ falsafiy ”  jih atd an  
asosladi.  R us  falsafasidagi  bu  “ s o ‘I” y o ‘n alish  rus  d av latch ilig i  aso slarig a  b o lta  urib, 
in so n iy at  boshiga  behad  k u lfatlar  keltirdi.  N a tija d a   X X   asr  b o sh larid a  atoqli  rus 
faylasuflari  va  ziyolilari  chet  ellarg a  qoch ib   k etd ilar,  qolganlari  tu rm alarg a 
tashlandilar.
4 -m .  H ozirgi  zam on  falsafasid a  tu rli  o q im lar  bor.  B u lar  ichida  p rag m atizm , 
n eotom izm ,  ekzistentsializm ,  n eo p o zitiv izm   o q im lari  G ‘arb  m am lak atlarid a  kengroq 
yoyilgan.
P ragm atizm   aso sch isi  A Q S H   m u tafak k iri  C h.P irsdir.  P ragm atizm   nuqtai 
n azarid an   u  yoki  bu  o b ’y ek t  haqidagi  tu sh u n c h a la r  m a ’nosi  va  aham iyatini  ularni 
keltirib  chiqargan  am aliy  natijalard an   q id irish   kerak,  d eb   hisoblaydi.  Ilm iy  bilishda 
tajrib a o ’tk azish g a katta e ’tib o r b erish  u n g a xos  x u susiyatdir.
N eotom izm —katolik  ch erk o v in in g   falsafiy  qarashlari  boMib,  u  m aterializm   va 
s u b ’y ek tiv   idealizm ga qarshi  turib,  u n iv ersalizm ,  y a ’ni  y alp i  um um iylik  d a ’vosi  bilan 
chiqdi  va  aql  bilan  din  bir  butun  sintezi  sifatid a  b irlashishi,  tajrib a  bilan  aqliy  va 
hissiy  bilish orqali  am aliyotni  b irlash tirish  nuqtai  n azarid a turadi.
N eo to m istlar  x u d o n in g   m av ju d lig in i  falsafan in g   m antiqiy  usullari  orqali 
“ isb o tlab ” ,  diniy  e ’tiqodni  m u stah k am lash g a x izm at  qilishi  lozim ,  deb  hisoblaydilar.
G erm an iy a  va  F ran siy ad a  e k zisten tsia lizm   (m av ju d lik )  nom i  bilan  vuju d g a 
kelgan  oqim d a  o d am zo tn in g   yashashi,  o 'lim i  h aq id ag i  tash v ish lar  va  o ‘lim dan 
q o ’rquv  b o ‘lib,  falsafa  o 'z   e ’tiborini  bu  k ech in m alarn in g   oldini  olishi,  unga  m a ’naviy 
“ o zu q a”  berishi  kerak,  deb  hisoblaydi.  Bu  oqim   falsa fa   va  ilohiyot  om uxtasi  sifatid a 
nam oyon  b o 'la d i.
26

N eo p o zitiv izm  
po zitiv izm n in g   y an g ich a  k o ‘rinishi  b o ‘Iib,  X X   asrning 
2 0 -y illarid a  falsafan in g   dolzarb  m uam m olarini  hal  etish  d a ’vosi  bilan  chiqqan  edi.  U 
fanni  falsafag a  qarshi  q o ‘y ib,  faqat  m axsus  fanlai'gina  haqiqiy  bilim   berishi  m um kin, 
deb hisoblaydi.  H ozirgi  d a v rd a  bu  oqim ning  qadri  tushib  ketdi.
Bu  d av rg a  kelib,  S harq  m am lakatlarida  h am   falsafiy  fikrlar  rivojlandi. 
Sharqdagi  falsafiy  q arashlar  G ‘arb  falsafasidan  foy d alan g an   holda,  u n g a ehtiyotkorlik 
bilan  y o n d o sh u v   nuqtai  n azarid a  turibdi.  C hunki  O v ru p o ch a  qarashlarda  m a ’naviy- 
axloqiy  tub an lik   m ayllari  ham   m avjud  b o ‘lib,  u n in g   y o ‘lini  to ‘sish  nazarda  tutiiadi. 
C het  ellard a  an ch a  p utur  y etg an   Islom   falsafasi  m av q ein i  tiklash  uchun  turii  oqim lar 
y u zag a kelm oqda.
O 'z b e k isto n d a  d u n y o v iy lik   va diniylik  o m illarid an   sam arali  foydalanib,  yuksak 
m a ’naviyatli ja m iy a t  sh ak llan ish i  uchun y o ‘I  o ch ish ,  b u n d a nafaqat  dinlar,  balki  ilmiy 
falsafa  nuqtai  n azarid a  turib  ham   im onli  b arkam ol  avlodni  tarbiyalab,  ja m iy atd a 
c hinakam   insoniy  m u n o sab atlarn i  vujudga  keltirish  n azard a tutilm oqda.  A ql  va  uning 
natijasi  b o ‘lgan  ITI  im koniyatlaridan  faqat  b u n y o d k o rlik   m aqsadlarida  foydalanish 
kontseptsiyasi  ilgari  surilm oqda.  A yni  c h o g ‘da  har  qanday  falsafiy  oqim   em as, 
falsafaga  fan  sifatid a  y o n d ash ish   hozirgi  zam on  m uam m olari  yechim ini  topishda 
k ad rlar  uchun  dasturulam al  boMishi 
m um kinligi  dalillanm oqda.  F alsafada  albatta 
ham   m illiy,  ham   u m u m b ash ariy   m uam m olar  y ech im in i  topish  im koniyati  yanada 
k engayib,  Sharq  v a   G ‘arb  xayrli  a n ’analari  m ushtarakligi  davri  boshlanishi  m um kin, 
d eb   hisoblanm oqda.
X ulosa:  a)  X V I-X V I1I  asrlar  G 'arb iy   O v ru p o d a  falsafa  cherkov  ta ’siridan 
c h iq ib   ketdi;  b)  n em is  m u m to z(k lassik )  falsafasi  falsafiy  fikrlar  rivojiga  katta  hissa 
q o ‘shdi,  ayni  c h o g ‘da  m a rk sc h a   falsafa  ta ’sirida  ijtim oiy-siyosiy  harakatlar  vujudga 
keldi;  v)  R us  falsafasi  o ‘z  o 'rn ig a   ega  b o ‘ldi;  g)  hozirgi  zam onda  G ‘arb  va  Sharqda 
turli  falsafiy  o q im lar  y u z a g a   kelib,  0 ‘zb ek isto n d a  falsafaga  fan  sifatida  yondoshuv 
Sharq v a  G ‘arbni  m a ’naviy jih a td a n  yaqinlashtirishi  m um kinligi  asoslanm oqda.
27

II  b ob.  O N T O L O G IY A -B O R L IQ   V A   U N IN G   SH A K L L A R I  H A Q ID A G I 
F A L S F A F IY   T A ’L IM O T
1-m avzu:  M od d iy  b o rliq n in g  tu zilish i  va  m a v ju d lik  sh a k lla ri
Reja:
K irish.
1.  M oddiy  b orliq kategoriyasi  haqidagi  m unozaralar.
2.  M ateriy a kategoriyasi.  D u n y o n in g  m oddiy  birligi.
3.  H arak at v a  taraq q iy o tn in g   falsafiy  idroki.
4.  F azo  va vaqt -  m ateriy an in g  yash ash   shakli.
X ulosa.
« B orliq»  onto lo g iy an in g   asosiy  kategoriyasi  b o ‘lib,  uning  atrofidagi  bahslar 
h anuz  d av o m   etadi.  O lam   va  o d am n in g   b arq aro r  m avjud  b o ‘lishini  k afo latlay d ig an  
y a x litlik   v a   o ‘zgarm asIik  voqelikni  anglash,  hayot  m a ’nosini  belgilash  bilan  uzviy 
b o g ‘lanib  ketadi.  B orliq  to ‘g ‘risidagi  a n ’anaviy  q arashlar  q adrsizlangach,  «hoziri-yu 
h u zu ri»   ta rz id a   fao liy at  y o ‘nalishi  b elgilaydigan,  y u k sak   insoniy  v a   ijtim oiy 
m aq sad lard an   m ahrum   b o 'lib   b o rayotgan  individlar  k o ‘payib,  siv ilizatsiy a  boshi  berk 
k o 'c h a g a   kirib  qolish  xavfi  p aydo  boM moqda.  B unday  sh aro itd a  borliqni  falsafiy 
anglash,  olam   deb  atalgan  borliq  bilan  inson  borligM  o ‘rtasida  ajratib  b o ‘im aydigan 
m a ’naviy  v a   ijtim oiy  borliq  ham   borligini  yosh  avlod  ongi  va  qalb id a  m ustahkam  
o ‘rin  o lish ig a  erishish  sivilizatsiyani  saq lab   qolish  uchun  kafolat boMishi  m um kin.
1-m .  T arix an   borliq  haqida  tu rli-tu m an   fikrlar  bildirilgan  va  h o zir  ham   bu 
m asalad a  tu rlich a  y o n d ash u v lar  bor.  B orliq  ilm iy-falsafiy  dunyoqarash  bilan  uzviy 
bogMiq  keng  m a ’noli  k ategoriya  b o ‘lib,  u  m oddiy  b orliq ,  tab iat  b o r lig ‘i,  od am zot 
b o r lig ‘i,  m a ’naviy  borliq ,  ijtim oiy  va  v irtu a l  borliq  shakllarida  n am o y o n   boMadi. 
B o rliq n in g   barch a  shakllari 
koinotda  m avjud.  U ning  astronom ik  qu rilm alar 
y o rd a m id a   tadqiq  etiladigan  qism i  m etag alak tik a  boMib,  unda  100  m illio n   g alaktika 
jo y la sh g a n .  B izga  k o 'rin ib   turgan  va  m ateg alak tik ad ag i  o 'rta c h a   y u ld u z  hisoblangan 
Q u y o sh   atro fid a h o zirch a m a ’lum  boMgan  9  ta  p laneta aylanadi.
28

Yer  esa  ular  ichida  o ‘rtacha  planetadir.  H ozirgi  zamon  fan  dalillariga  binoan, 
B orlic^ u n d atf^ O   milliard  yil  muqaddam  «Katta  portlash»  natijasida  « Y o ‘q!ik»dan 
bor boMgan  va bu metagalaktikaning yoshi  hisoblanadi.
Shu  nuqtai  nazardan  qaraganda,  ilm iy-falsafiy  dunyoqarash  bilan  diniy-ilohiy 
dunyoqarash  o ‘rtasida  jiddiy  farq  y o ‘q.  Chunki  jahon  dinlarida  ham  xudoi-taolo 
y o ‘qdan  bu  «Y orug4  dunyo»ni  va borliq shakllarini yaratgan hisoblanadi.
Borliq  haqida  tarixan  turlicha  fikrlar  ilgari  surilgani  va  hozir  ham  bu  haqda 
jiddiy  munozaralar  davom   etayotganining  sababi  shundaki,  odamzot  olam  va  unda 
o ‘zining  o ‘rnini  aniq-ravshan  anglab  olishni  istaydi.  Bunda  muayyan  g ‘oyalar  tizimi 
hisoblangan  mafkura  orqali  ilm iy-falsafiy  yoki  diniy-ilohiy  dunyoqarash  g ‘oyalari 
odam zot  ongiga  singdirilib,  u  shu  nuqtai  nazardan  turib  borliq  hodisotlarini 
baholagan  holda  qadriyatli  ongga  ega  boMadi.  Shu  jarayonda  odamzoti  inson  -  
ijtim oiy  mavjudotga aylanishga intiladi.
Olamning  asosi  (n egizi)d a  nima  yotadi,  degan  savolga  javob  berishda  uchta 
kontseptsiya  (nuqtai  nazar)  mavjud:  M onizm  kontseptsiyasiga  k o‘ra,  borliq  asosida 
bitta substantsiya etadi.  Y a ’ni,  materialistik qarashlarga binoan olam  tabiatan  moddiy
— materiyadan  hosil  boMgan.  Idealistik  qarashlarga  k o ‘ra,  dunyoning  asosida mutloq 
g ‘oya yoki  ilohiy  substantsiya yotadi.
D ualizm   nuqtai  nazaridan,  borliqning  asosida  ikkita  mustaqil  negiz:  moddiylik 
va m a’naviyat yotadi.
Plyuralizm  nom ayondalarining  fikricha,  borliqning  asosida  bir-biridan  mustaqil 
ravishda moddiy  va m a’naviy  (g ‘oyaviy)  negizlar  mavjud.  Ayrim  plyuralistlar borliq 
tuproq,  suv,  havo  va olovdan  tashkil  topganligini  tan  oladilar.  Boshqalari  esa mutloq 
g ‘oya va m a’naviyat substantsiyada ustuvorlik qiladi, deb hisoblashadi.
Ular  ichida m ifologik va diniy  dunyoqarashlar asosida bayon etilgan fikrlar uzoq 
vaqt  ijtim oiy  ongda  hukmronlik  qilmoqda.  Dastlabki  falsafiy  fikrlarga  k o‘ra  esa 
olam dagi 
narsa, 
hodisa,  jarayonlar 
to ‘rt 
unsurdan 
paydo 
boMgan. 
Diniy 
dunyoqarashlar  keng  yoyilgan   davrlarda  xudo  -   borliq  yoki  u  borliqning  asosi 
hisoblab  kelindi,  olam dagi jarayonlarga  shu  nuqtai  nazardan  baho berilib,  munosabat 
belgilandi.
29

B orliq  haq id a  dastlab k i  falsafiy  fik rlar  S h arq d a v a   s o ‘ng ra Q ad im g i  sivilizatsiya 
m askani  b o ‘lgan  G retsiy a  (Y u n o n isto n )d a  v u ju d g a   k elg an ,  U y g ‘onish  d av rid a  (IX - 
XII  asrlar)  Y u n o n isto n   o lim larin in g  asarlari  arab tiiig a  ta rjim a  qilinib,  u larga  sh arh lar 
y ozildi.  Shu ja ra y o n d a  borliq haqidagi  falsafiy  fik rlar rivojlandi.
F o ro b iy n in g   fikricha,  x u d o   b o rliq d a  y a k k a y u   y ag o n a,  birinchi  borliq.  X udo  va 
m ateriy a b ir butun  b orliqni tashkil  etadi.  A bu A b d u llo h   al-X orazm iy  zaruriy  b orliq  va 
im k o n iy at  darajasidagi  borliq  h aq id a  flk r  y u ritib ,  zaru riy   b orliq  -   x u d o   v a   uning 
qudrati  (birinchi  sabab),  im k o n iy at  d arajasid ag i  bo rliq   m oddiy  olam   v a   undagi 
sababli  bogM anishlar,  d eb   izohlaydi.  Ibn  S ino  o lam d a zaru riy   v u ju d   (vujudi  v ojib)  va 
im koniy  v u ju d   (v u ju d i  m u m kin)  b o ‘lib,  b irin ch isi  h ech  n arsag a  b o g ‘liq  boM m agan 
butu n lik d ir,  y a ’ni  tan g ri-tao lo d ir,  ikkinchisi,  b irin ch isid an   kelib  ch iq ad i  v a   uni 
n a m o y o n   etadi,  deydi.  Ibn  Sinoning  sodiq  sho g ird i  U m ar  X ay y o m   falsafiy  fik rlar 
riv o jig a  bebaho  h issa  q o ‘shgan  allom adir.  U n in g   ta ’lim o tig a  k o ‘ra,  n arsalar  aso sid a 
b orliq  -   «um um iy  a q l»   yotadi,  undan  «um u m iy  jo n » ,  «um u m iy   narsa»   hosil  b o ‘Iadi. 
«U m um iy  aq l»   (X u d o )  y aratg an   m oddiy  olam   y u z a g a   k elish ,  h arakat,  riv o jlan ish   va 
b ir  h o latd an   ikkinchi  ho latg a  o ‘tish  ja ra y o n in i  b o sh id an   kech irib   turadi.  M ir  Said 
Ju rjo n iy   borliq  o 'z in in g   m o h iy atig a  k o ‘ra  m av ju d d ir,  u  y o ‘q lik k a  c h o ‘m ilishi 
m um kin  em as,  deydi.  Z aruriy  vujud  tu sh u n ch asin i  u  X u d o   va  uning  asm i  ism i 
(atribut)lari  bilan  b o g ‘laydi.  Jurjoniy  zaruriy  v u ju d   v a   im koniy  v u ju d   m asalasid a  Ibn 
Sino  n uqtai  n azarid a  tu rad i,  h ar  ikkalasi  borliqni  taraq q iy o tn in g   turli  bo sq ich lari,  deb 
izohlaydi.  N av o iy   nazarida  borliq  bilan  xu d o   a y n an d ir,  y a ’ni  X udo  b orliqda  o ‘zini 
n am o y o n   qilsa,  bo rliq  x u d o n in g  zuhri  sifatid a n am o y o n   boMadi.
A bdul  V olid  ibn-R ushd  fikricha,  m oddiy  olam   ab ad iy ,  uning  boshlanishi  ham , 
oxiri  ham   y o ‘q.  X u d o   m ateriyadan  oldin  m av ju d   b o ‘lm agan,  balki  u  m ateriy a  bilan 
birg a  abadiy  va  t o ‘xto v siz  m avjud,  chunki  yangi  harakatni  har  doim   eski  h arak at 
vuju d g a  keltiradi.  U  haq iq atn in g   ikkiligi  to ‘g ‘risidagi  fik m i  ilgari  surgan.  A l-K indiy 
A bu  Y u s u f  olam ni  y aratuvchi  A lloh  -   azaliy  v a   tan h o ,  lekin  tab iatd ag i  barch a 
narsalar  m ateriy ad an   tashkil  topgan.  U  o lo v ,  suv,  havo  va  tu p ro q   shaklida  n am o y o n  
boMadi,  deb  hisoblagan.  K indiy  su b stan tsiy a  (asos)  tu sh u n ch asin i  ilgari  surib, 
m ateriya,  shakl,  fazo,  vaqt  va  h arakatda  u  n am o y o n   boMadi,  degan.  K indiy  A q ln in g  4
30
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling