Namangan davlat universiteti


* Sosoniylar  sulolasidan  bo'lgan Kisro


Download 3.25 Mb.
Pdf просмотр
bet6/17
Sana05.12.2019
Hajmi3.25 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   17

* Sosoniylar  sulolasidan  bo'lgan Kisro (X isra v ) I  (531  -   578) yoki X israv   H ( 5 9 0 - 6 2 8 )

yerd a  k atta  anhor qazitib,  uni  o 'z   nom i  bilan.  y a 'n i  ‘‘S hopurkom ”  deb  atadi  va  bu 
a n h o r  (b o 'y la b )  q ish lo q lar  va  q asr  bino  qildi.  Bu  tevarakni  “O baviya  qish lo q lari” 
d eydilar.  S hopur y an a V ardona q ish lo g ‘ini  bino  qildi  va  qasr qurib.  uni  o 'z i  uchun 
tu rarjo y   qilib  oldi.  (S hunday  qilib)  u  y e rd a   k atta  bir  m ulk  paydo  b o ‘ldi  va 
S h o p u m in g  vafotidan  keyin  qish lo q lar unin g   a v lo d ig a m eros  b o 'lib   qoldi.
U chinchi  an h o m i  Ilarq o n a t  ul-U lyo.  to 'rtin c h is in i  H arqonrud.  beshinchisini 
O vxatfar,  bu  g 'o y a t  keng  v a  katta  anhordir,  o ltinchisi  Som jan,  yettinchisini 
B aykonrud  va  sa kkizinchisini  Farovzi  U lyo  dey d ilar;  bu  (sakkizinchi)  anhor 
b o 'y la b   k o 'p   q ish lo q lar jo y lash g an .  T o 'q q iz in ch isin i  Faroviz  is-Suflo  yoki  Komi 
D avm us  ham   d eydilar.  o 'n in ch isin i  A rvon.  o 'n   birinchisini  K ayfur,  o 'n  
ikkinchisini  Rudi  Z ar deydilar.  Bu  shaharni  (su g 'o ru v c h i)  anhordir.
B iz  aytib  o 'tg a n   an h orlarning  ham m asi  sersuv  b o 'lib ,  ular  (yoqasi  b o 'y lab ) 
k o 'p   qish lo q lar o 'm as h g an .  A ytishlaricha,  h am m a  a n h o rlam i  xalq  qazigan.  am m o 
O v x atfar  anh o rin in g   qazilish id a  u  y ern in g   xalqi  zahm at  chekm agan,  uni  suvning 
o 'z i  o 'y ib  qazigan.  H ozir  b u x oroliklar uni  R udi  N a far deydilar.
Zahiriddin  M u h a m m a d   B obu rn ing  “ B o b u rn o m a ”  asari  va  unda  O'rta 
O siyo  toponimlari.  “ B o burnom a"  X V   asrn in g   oxiri  v a  X V I  a sm in g   b oshlarida 
O 'r ta   O siyo.  A fg 'o n isto n   va  U indiston  tarixi.  g eografiyasi  va etn o g rafiy asig a  doir 
q im m atb ah o   m anbadir.  P rofessor  U.  H asan o v n in g   ta’kidlashicha.  "B o b u rn o m a "da 
1000  g a  yaqin  g eografik  nom   tilga  olingan.  O 'rta   O siy o g a  d o ir  nom larning 
k o 'p c h ilig i  ham on  o 's h lia   davrdagi  kabi  yoziladi  va  talaffuz  etiladi:  F arg 'o n a, 
S am arqand,  B adaxshon,  O lm aliq.  T urkiston,  A ndijon,  B uxoro.  S o 'x ,  A xsi. 
K oson.  A rs.  O 'ra tep a .  X ovos,  H isor,  Ispara,  O q q a p ch ig 'a y ,  Z om in,  Q o rak o 'l. 
A nna,  K andirlik  (dovon),  Q arshi,  Shahrisabz.  Q o rabuloq.  Y om .  Pop.  D arg 'ali. 
N am an g an ,  Sangzor,  A lay  (O loy),  M iyonkol,  P iskent,  llo n o 'tti.  O hangaron  va 
hokazo.  Ba'zi  birlari  esa  sh ak lan   o 'z g a rib   yetib  kelgan:  O lm atu  -   O lm aota 
( to 'g 'r is i  -   O lm ati),  M arg 'in o n   -   M a rg 'ilo n ,  T osh k an d   -   T ashkent.  C h ir  suyi  -  
C hirchiq.  B izak   -   Jizzax,  Q ubo  -   Q uva,  O 'z g a n d   -   O 'z g a n ,  O q ar  tuzi  -   O g 'a r 
(tekislik),  T iriaiz  -   T erm iz,  Q u zo r -   G 'u z o r,  C horju  -   C h o rjo 'y   kabi.  B ir  qancha 
jo y   n o m lari  e sa  butunlay  bosh q ach a  nom   olgan:  S ayxun  daryosi,  X o 'ja n d   suyi  -  
S irdaryo.  B a ro k o 'q   -   T axti  Sulaym on  va  bosh q alar.  "B o b u rn o m a "dagi  jo y  
n o m larid an   k o 'p c h ilig in in g   m a'nosini  o 'z b e k   va  tojik  tillari  y o rd am id a   tushunsa 
b o 'la d i.  B ir  q an ch a  top o n im larn in g   etim ologiyasini  B obu rn in g   o 'z i  tu shuntirib 
o 'tg a n .  O 's h a   davrda  Z arafshon  K o 'h a k   deb  atalgan:  “ Bu  suv  bila  Sam arqand 
o rasid a  b ir  pushti  tushubtur.  K o 'h a k   derlar.  Bu  rud  m uning  tu b id in   o q ar  uchun 
K o 'h a k   suyi  derlar”  (K o 'h a k   to jik c h a  s o 'z   b o 'lib ,  k o 'h   -   to g ‘,  -ak  kichraytirish 
affiksi,  " to g 'c h a ” ,  ya'ni  “ tep alik ”  dem ak.  h o zir C h o 'p o n o ta  deb ataladi).
A sard a  K onigil  to 'g 'r is id a   aytilgan  g ap lar  ham   e’tib o rg a  m olik.  Ba’zi 
b iro v lar uni  K oni  gil,  y a’ni  “tuproq  koni”  desalar,  boshqalar,  c h unonchi,  Fazlulloh 
bin  R o 'z b ek x o n   “M ehm onom ayi  B u x o ro ”  asarid a  K oni  gul,  y a ’ni  “ g u llar  koni" 
d eydi.  B obur  esa   ‘‘o h an g n in g   oti  K oniobgir"  deb  yozadi.  Bu  esa   h aq iq atg a yaqin. 
C hu n k i,  S iyob  su v ining "atro fi  tam om   o bgir”,  y a ’ni  bo tq o q   b o 'lg a n   (o b g ir atam asi 
"B o b u rn o m a"  d a  bir  nech a  jo y d a   uchraydi).  D em ak,  K o n io b g ir  asta-sekin 
o 'z g a rib   K onigil  shaklini  olgan.
K esh n in g   Sh ah risab z  deb  atalishining  sababi:  “ B a h o rla r  sahrosi  v a  shahri  va 
bom i  v a tom i  x o 'b   sabz  b o 'lu r uchun  Shahrisabz ham   derlar".

Q arshi  shahri  n o m in in g   e tim o lo g iy a si  h aq id a  "B o b u rn o m a" d a   bunday 
dey ilg an :  “ Q arsh i  m o 'g 'u lc h a   ottur,  g o 'rx o n a n i  m o 'g ‘ul  tili  bila  qarshi  derlar. 
Q adim gi  tu rk   tilid a   q arshi  “ k o ‘shk” ,  “ sa ro y ” ,  “ x o n   q a ro rg o h i”  dem ak.  L ekin  X V -
X V I  a srla rd a   bu  s o ‘z  “ m o 'ta b a r  sh a x slar  q a b rig a   q u rilg a n   d a h m a  m aq b ara” 
m a'n o sin i  olgan.
B o b u r  K a sh m ir  e tim o lo g iy asin i  q u y id ag ic h a   tax m in   q iladi:  “ ...B u  to g ‘  elini 
K as  derlar.  X o tirg ‘a  vettik im .  H in d isto n   eli  “ sh in ” ni  “ sin”  tala ffu z   q ilu r  (ya'ni  sh 
tov u sh in i  s  tala ffu z   qilad ilar),  ch u n   bu  to g 'd a   m o 'ta b a r  sh a h ar  K ashm irdur.  balki 
K ash m ird in   o ‘zg a   bu  to g 'd a   y an a  sh a h re   e sh itilm av d u r.  B u jih a ttin   b o i a  olurkim . 
K a sh m ir d em ish   b o ‘lg ‘a y lar” .
H im o lay   to g 'la rin i  B o b u r  bu n d ay   izohlaydi:  “ Bu  to g ‘ni  hind  eli  Savo  lak 
p a rb at  derlar,  h in d   tili  b ila  “ sav o ”  -   ru b 1  (c h o rak ),  “ lak”  -   y u z  m ing,  “ p arb at”  -  
to g ‘,  ya'ni  ru b 1 v a y u z  m in g   to g ‘kim .  y u z  y ig irm a  besh  m in g   to g ‘  b o ‘lg ‘ay” .
Joy  n o m la rin in g   g ram m atik   x u su siy a tig a   k e lg a n d a   shu n i  qayd  etish  kerakki, 
“ D ev o n u   lu g ‘o tit  tu rk ” d a  u ch ray d ig an   to p o n im larn in g   ak sariy ati  b ir  kom p o n en tli 
(b ir  tark ib iy   q ism li)  b o 'ls a ,  ‘'B o b u m o m a ” dagi  jo y   n o m larin in g   k o 'p c h ilig i  ikki 
k o m p o n en tlid ir.  A ffik sli  (q o ‘sh im ch ali)  to p o n im lar  ham   a n ch ag in a  uchraydi. 
A ffik slard an ,  -a a   (yon),  -ob,  -tu,  -o t  eng  h a rak terlid ir:  O h an g aro n ,  B o g ‘iz a g ‘on, 
S o ‘z an g aro n ,  C h arm g aro n .  V aliy o n .  B o m iy o n .  S e y o ro n   v a  boshqalar.  A ndarob. 
S ero b   (S aro b ),  T an g o b .  M u rg ‘ob,  N ilo b .  B alxoli,  A starob,  X ush o b ,  S iyofaob, 
S arxob.  B orix o li  kabi.  O lm otu,  C hita.  S am tu  (S h am tu ),  C hatu.  U lobatu,  N eratu . 
J a rg ‘ota,  Q a m m o tu .  Q o 'ra tu   va  hokazo.
''B o b u rn o m a " d a   g e o g rafik   a ta m ala r  shu  q a d ar  k o 'p k i,  u lam in g   k o 'p c h ilig i 
h o z ir  ham   m av ju d ,  bir  qan ch ala ri  faq at  g eo g rafik   n o m lar  tark ib id a   qolgan.  ba'zi 
b irlari  b u tu n lay   iste'm o ld an   ch iq ib   ketgan.  Jar,  y ayloq  (y ay lo v ),  tangi.  to g ‘,  tepa, 
d ara,  d asht,  koriz,  do v o n ,  sahro,  soy,  sho x o b ,  orol,  sel  kabi  a tam alar  o 'z b e k  
g e o g rafik   a d ab iy o tid a   k e n g   ishlatiladi.  K ent,  pushta,  tuz,  o ‘lang,  takoh.  bandar, 
b and,  q asab a,  o ‘rdu  (o 'rd a ),  yom ,  c h o rd ara.  q o rasu v   kabi  a tam alar  asosan  jo y  
n o m lari  ta rk ib id a   q o lg an   voki  b o sh q a   tillarda.  c h u n o n ch i.  to jik   tilid a  uchraydi. 
B u ro n g 'o r,  ju v o n g ‘or,  tu n q o ta r  kabi  h arbiy  a tam alar  ham   bir  q a n ch a   to p o n im lar 
hosil  qilgan.
“ B o b u m o m a ’d a   tilg a   o lin g a n   a so siy   g eo g rafik   a tam alar  quyidagilar:  tarn o v  
(ariq),  k a sa b a   (sh a h arc h a ),  kent,  k o ‘h p o y a  (to g ‘  etagi),  p u sh ta   (tepalik),  ja r. 
y ay lo q   (y o zg i  q o ‘nish   jo y i),  b o tq o q lik ,  qorasuv,  tu z   (tek isiik ).  tan g i  (to r  dara). 
o b g ir  (b o tq o q lik ).  q o ‘ruq  (q o 'riq x o n a ),  o ‘rchin  (ok ru g ),  uchm a  (tik   y o n b a g ‘ir). 
v o z   (k o 'k la m ).  d o b o n   (d o v o n ),  k o ‘tal  (dovon,  oshuv),  ju lg a   (vodiy,  soy lik ).  qol 
(soy),  q u ru q   q o ‘l  (q u ru q   soy lik ),  d ara,  soy,  tepa,  tu m sh u q ,  b an d ar  (sav d o   shahri), 
takob.  tag o b   (o 'z a n ,  zax  y er),  p a rg an a   (viloyat),  b an d   (dovon.  to g ‘  yoli),  dara, 
p arch a  to g ',  g a rd o n a   (b o 'y in ).  liyor  ( y o ‘l),  su v siz  q o 'l  (soylik).  o ‘lang  (o 'tlo q . 
k o 'k a la m z o r),  ay m o q o t,  q u ru q   rud  (q u ru q   o ‘zan),  to g ‘  kam ari,  c h ig ‘ir  (chiyir,  to r 
y o 'l) .  kim so n   (o ltin ),  ch o p q u n   ( b o ‘ron).  uchm a  (tik  y o n b a g ‘ir).  langat,  yozi  (dala. 
d ash t).  o ‘rd u   ( o ‘rda).  d asht.  k ad x u d o ,  o ila  (x o ‘ja lik ),  shoxob,  ja r.  y ak raq a 
(y o lg 'iz o y o q   y o ‘l),  sahro,  b iy o b o n ,  balandi  (tepalik),  koriz,  to g ‘  etagi,  y u rt 
( q o 'n is h  jo y i),  u shoq  to g 'la r, ja n g a l  ( o ‘rm on).  la’limi  (b ah o rik o rlik ). ja z o y ir (orol), 
birinj  (b ro n za),  sel,  k o 'ra .  chiyni  (ch in i),  qiyo  (q o y a),  yo m ch i  (yom   xodim i), 
ch o rd ara   (k o ro v u lx o n a).  t o ‘qay  (d ary o   tirsagi),  orol, ja r,  balchiq.  sol.

O 's im lik   h am d a  h ay v o n lam in g   bundan  besh  asr  oldin  qanday  nom lar  bilan 
atalishi  ham   to ponim ika  uchun  aham iyatlidir.  B obur  zam onida  kark  (karkidon), 
qulon,  b u g 'u   m ara,  kiyik  kabi  hayvonlar ju d a   serob  b o ‘lgan  va  bir  q an ch a jo y la r 
shu  hayvon  nom lari  bilan  atalgan.  K arkxona.  Q ulonlisoy.  M aralboshi.  K iyikli  va 
hokazo.  B obur  d av rid an   hozirgacha  deyarli  o 'z g arm ag a n   hayvon  nom lari: 
b o 'd a n a   (bedana),  kiyik,  m aral.  qulon.  q o 'to n .  q o z  (g ‘oz),  tovuq,  qarqara, 
q arc h ig 'ay .  tu y g 'u n   (oq  q a rch ig ‘ay).  fil,  arqar,  kish  (sobol).  sh a g ‘al  (ch iy ab o ‘ri), 
sor.  o laq a rg ‘a,  q a rlu g ‘och  (q a ld u rg ‘och),  z o g 'c h a ,  itning  kuchugi  (it-vachcha)  va 
boshqalar.  Ba'zi  h ay v o n lar  hozir  boshqacharoq  nom   bilan  ataladi:  ars  -   oqsuvsar 
yoki  oqsichqon,  govm ish  -   buyvol,  kark  -   karkidon,  b ag 'riq a ro   -   qorabovur, 
buqalam un  -   ham eleon,  uy  -   sig ir  va  hokazo.  B ulardan  tashqari  shahboz  (qush), 
dang  (qush),  tu p ch o q   ot,  sahroyi  q o ‘tos,  yozi  g alahrasi.  shorak.  dariy,  durroj. 
pulpakor,  sahroyi  tovuq.  chalsiy,  shorn,  chir.  harchal,  charz,  lug’dor.  soras  (teva- 
tum a),  uqor.  b o 'z a k ,  zum aj.  shahroh.  sherri  obiy,  kels,  sepsar,  xuki  obiy,  karyol 
kabi  k o 'p d a n   k o ’p  hayvon  nom lari  tilg a  olingan.  B ular  asosan  A fg ‘oniston  va 
H indistonda u ch ray d ig an   hayvonlar.
“ B o b u m o m a” d a   o 'sim lik lard a n   sebarga,  to b u lg ‘u  (to v ilg 'i).  q o ra y ig 'o c h  
(q a y ra g 'o c h ),  c h ilg ‘o ‘za,  sanjid,  norunj  (apelsin).  turunj,  am luk.  em luk  y ig ‘ochi, 
butaki  (betaga),  xanjak  (janjaq).  qulon  q u y ru g ‘i.  k o ‘k  shivoq  (shuvoq).  sunbul. 
om onqora.  bodin jo n   (baqlajon).  k ish-m ish-m aviz  (m ayiz),  tol.  g 'a y n o lu ch a, 
funduk.  biqi,  g 'o ‘za,  lim u  (lim on).  qizilgul  (atirgul),  o b nus  y ig ‘ochi  kab ilar  qayd 
qilingan.  Bu  o 's im lik   nom laridan  k o ‘plari  h o z ir bo sh q ach a ataladi.
B obur  ju d a   k o 'p   u r u g \  q abilalar  nom ini  tilga  oiadi.  Shunisi  harakterliki. 
kishi  ismi  bilan  birga  k o 'p in c h a   uning  qaysi  u ru g ‘dan  ekani  aytib  o ‘tiladi: 
M asalan,  Ibrohim   soru  m in g lig ‘  u ru g ‘idan  edi.  A m ir  m o ‘g 'u l,  Z unnun  a rg ’un  va 
o ‘gii  Shoh  S h u jo ‘  a rg 'u n ,  Q osim   qavchin,  O q  q o 'v lu k   U zun  H asan,  H am zabiy 
m a n g ‘it,  S hayx  A bdulla  barlos,  Q osim   jalo y ir,  T o h ir  d o 'ld a y   v a   hokazo.  Barlos, 
ja lo y ir, 
d o ‘lday 
q abilalari 
ay n iq sa  tez-tez  tilg a  olingan. 
chunki 
B obur 
q o ‘sh inlarining  asosini  ana  shu  uch  q abila  vakillari  tashkil  etgan.  B obur 
qab ilalam in g   qaysi  tild a   gaplash ish ig a  ham   e'tib o r  bergan.  “ B o b u rn o m a ’dagi 
kishi  nom iari  m axsus tad q iq o t  m anbayidir.
Tay anc h  iboralar:
A bu  R ayhon  B eruniy,  “ S ay d an a ”.  “ Q onuni  M a'su d iy ” ,  “H in d isto n   tarix i”, 
"H u d u d   ul-olam ”  ("D u n y o n in g   hadlari” ),  0 ‘zgand  ( 0 ‘zg an )  suvi,  B uxoro  daryosi, 
“ B u x o ro   tarix i”,  K arm ina,  N ur,  Z andana.  “ B o b u rn o m a” ,  K onigil,  Q arshi. 
K ashm ir,  H im olay.
N a zorat savollari:
1.  A bu  R ayhon  B eruniyning “ Q onuni  M a'su d iy ”  k ito b id a  n ech ta jo y   nom lari 
tilg a  olingan?
2.  “ H udud  ul-olam ”  asarida  tilga  olingan  g eo g rafik   n o m lard an   m isol 
k eltiring?
3.  N arsh ax iy n in g   “ B uxoro  tarix i”  asarida  B uxoro  to p o n im ig a   qanday  t a ’r if  
berilgan?
4.  Z ahiriddin  M uham m ad  B ob u rn in g   “ B o b u rn o m a"  asarini  to p o n im ik a  fani 
u chun  aham iyatini  aytib  bering?

T A R I X I Y   K A R T A L A R D A   M A K R O T O P O N I M   V A  
G I D R O T O P O N I M L A R
Reja:
1.  O 'r ta   asr  arab  m u a r r ix la rin in g   as arlari  va  tarixiy  kartalarida  O 'r ta  
O siyo  to'g'r isid agi  m a 'lu m o tla r .
2.  M a h m u d   Q o s h g ' a r iy n in g   “ Devoni  lug'otit  t u r k ”  asarida  va  “ Jaho n 
tasv ir i”  tarixiy  kartasida  t o p o n im ik   m a'lu m o tla r.
3.  Y e v ro p a d a   yar atil gan  tarix iy  kartalarida  O 'r ta   Osiyo   top on im lari.
O 'r ta   asr  arab  m u a r r ix la rin in g   as arlari  va  tarixiy  kartalarida  O'rta 
O si yo  to 'g 'r isid a g i  m a 'lu m o tla r .   O 'z b e k is to n n in g   V II  asr  oxiridan  bosh lab   XII 
a srg ac h a   b o 'lg a n   tarixi  k o 'p ro q   v a  deyarli  arab  tilid ag i  y o zm a  m an b alard a 
y o ritilg an   v a  bu  a n 'a n a   k ey in c h alik   ham   tem u riy la r  d av rig ach a  davom   etgan.  Bu 
d a v rd a  y u rtim iz   avval  A rab   xalil'aligi  tark ib id a   s o 'n g ra   so m o n i) lar,  q o rax o n iy lar, 
g 'a z n a v iy la r,  x o ra zm sh o h lar d a v la tla rin i  b o sh d an   kechirdi.
O 'z b e k is to n  jo y   n o m la rin in g  o 'rg a n ilis h ig a  “ arab  g e o g ra fla rr’  nom lari  bilan 
m ash h u r  o lim lar  k atta  h issa   q o 's h g a n .  A rab   g eo g rafiy asi  a y n iq sa   X  asrd a  ken g  
rivojlandi.  Bu  d av rd a  M u q ad d a siy ,  Istax riy ,  Ibn  H avqal,  Ibn  R usta,  Ibn 
X u rd o d b eh   kabi  o lim lar  y e tish ib   chiqdi.  M a z k u r  m u arrix lar  y u rtim iz  hududini 
u m u m m u su lm o n   olam i,  A rab   xalil'aligi  b ir  qism i  sifa tid a   y o ritg an lar.  A rab lar 
to m o n id an   y u rtim izg a   b e rilg an   nom   M o v a ro u n n ah r  -   d ary o n in g   u  y o g 'id a g i 
m am lak at  m azm u n in i  b ild iru v ch i  ju g 'r o f iy   n o m   b iz g a c h a   yetib   kelg an   b o 'lib . 
asosan  arab  m u alliflari  a sa rla rd a   keltirib   o 'tilg a n .
Q u y id a  arab  g eo g raflari  asarlard ag i  to p o n o m ik   m a 'lu m o tla m i  keltirib 
o 'tan iiz:
Y irik  arab   geo g rafi  va  say y o h   olim i  M u q a d d asiy   to 'liq   ismi  sharifi  A bu 
A b d u llo h   M u h am m ad   Ibn  A h m ad   Ibn  A bu  b a k r  a l-M u q ad d asiy d ir.  O lim   947- 
y ild a   Q uddusi  sh arifd a  tu g 'ilg a n .  b u tun  d u nyo  m u su lm o n   m am lak atlari  b o 'y la b  
sa y o h at  q ilg an   v a  100 0 -y ild a v a fo t  etgan.
A l-M u q a d d asiy   sa y o h a t  v a q tid a   to 'p la g a n   h am d a  b o sh q a  m an b alard an  
olin g an   aniq  m a 'lu m o tla r  a so sid a   9 8 5 -y ild a   “ A h san   at  taqosim   11  m a 'rifa t  al- 
a q o lim ”  ( 'iq lim la r n i  o 'rg a n is h   uchun  eng  y ax sh i  q o 'lla n m a " )  asarin i  yozgan. 
K ito b n in g   ik kita  tahriri  m avjud:  birinchi  tahriri  9 8 6 -y ild a   am alg a  o sh irilg an  
b o 'lib ,  so m o n iy larg a,  9 8 9 -y ild ag i  ikkinchisi  e sa  fo tim iy larg a b a g 'is h la n g a n .
A sar  m u q ad d im a  v a  ikki  q ism d an   iborat.  M u q a d d im a d a   m u a llif  a sarn in g  
y o z ilish   tartib in i  b ayon  etg an   va  o 'z id a n   avval  o 'tg a n   g e o g ra f  o lim larn in g  
a sa rla rig a   to 'x ta lib   o 'tg a n . 
14  ta  b o b id a  esa   A rab   x alifalig ig a   kiruvchi 
v ilo y a tla m in g   g e o g rafik   h olati,  tab iiy   sharo itlari,  y irik   sh ah a rlari,  m e 'm o riy  
y o d g o rlik la ri,  ah o lisi,  x o  ja lig i,  k arv o n   y o 'lla ri,  u rf-o d atlari,  soliq  v a  ja rim a  
tu rlari.  har  bir m am lak a tn in g  m as h h u r k ish ila rig a  d o ir aniq  m a 'lu m o tla r berilgan.
A s arn in g   key in g i  b o b larid a   ajam   m am lak atla ri  (X u ro so n ,  S eyiston,  M o v a ­
ro u n n ah r)  tav siflan g an .  B irin ch i  q ism id a   arab   m am lak atla ri,  A rab isto n   yarim  
o ro lid a   jo y la sh g a n   m am lak atlar:  Iroq,  M e so p o tam iy a,  Suriya,  M isr,  M a g 'rib  
h a m d a  K ic h ik   O s iy o n in g   g eo g rafik   holati,  m a sh h u r  sh ah arlari  o so ri-atiq lari  har 
b ir  m am lak at  v a  v ilo y a tn in g  m a 'm u riy   tuzilishi  h a q id a  m a 'lu m o tla r keltirilgan.

“ A hsan  at-taq o sim ”  ijtim oiy-iqtisodiy  tarixiy  ham da  m adaniy  hayotga  oid 
qim m atli  m a'lu m o tla ri  bilan  boshqa  g eo g rafik   asarlardan  ajralib  turadi  va  arab 
m am lakatlari,  shuningdek  O 'z b e k isto n n in g   ijtim oiy-iqtisodiy  ham da  siyosiy 
tarixini  o 'rg a n is h d a   m uhim   m anba b o 'lib   x izm at  qiladi.
Bu  asarda  k o 'p la b   toponom ik  m a 'lu m o tla r  rivoyat  va  a fso n alar  keltirilgan. 
Jum ladan,  X o razm   toponim i  ha q id a  shunday  rivoyat  keltirilgan.  Podsho 
g 'a z a b n o k   b o 'lib .  o 'z in in g   bebosh  fuqarolarini  kim sasiz  uzoq  jo y g a   b a d arg 'a  
qilinishini  buyuradi.  L ekin  bu  yerda  o 'tin   va  g o 's h t  (y a'n i  A m udaryoda  baliq) 
k o 'p   b o 'lg an lig id a n   ular  om on  qoladilar.  M u so firlar  bu  o 'lk a n i  obod  qilib, 
X orazm  deb atad ilar (x o v ar-g o 'sh t,  azim -o 'tin ).
F a rg 'o n a   s o 'z i  h aqida  ham   riv o y atlar  bor.  M asalan,  F a rg 'o n a n i  N ushirvon 
(A n u sh irv o n )  bunyod  qilgan  va  p odsho  bu  yerga  har  bir  jo y d an   b ittadan  qabila 
o lib   kelgan  ekan.  S hunday  qilib,  turli  jo y la rd a n   kelgan  kishilar  im oratlar  qurib. 
ek in lar ekkan.  K ish ilar ularni  turli jo y la rd an   k e lganligidan  '‘A z,  har,  xona” -   “turli 
xonad o n lard an   k e lg a n la r   deb  atay  boshlaganlar.  S o ‘ng ra  az  q o 'sh im ch a si  tushib 
qolib,  H arxona b o 'lib  ketgan  .  bu  esa  b ora-bora F a rg 'o n a  shaklini  olgan  em ish.
B undan  tashqari,  M uqaddasiy  m a 'lu m o tla rig a   k o 'ra ,  C h a g 'an iy o n d a   1600 
ga  yaqin  qishloq  b o 'lg an .  Sayyoh  F a rg 'o n a d a   A xsikat,  O 'z g a n d .  O 's h .  Qubo. 
M a rg 'in o n ,  R ishton,  K oson.  Bob  (Pop).  A sht,  A vval,  A ndukon  (A ndijon), 
H uqand  (Q o 'q o n )  kabi  40  ta  shahar  ham da jo m iy   m asjidli  qishloqni  sanab  o 'tad i. 
M uqaddasiy 
va  arab  geo g raflarin in g   asarlarid a  nom lari  h o zirg ach a  saqlanib 
q olgan  to p o n im lar  tilga  olingan:  Z om in,  Jizzax,  Sobot.  X ovos,  K urkat,  S am g 'ar. 
X o 'ja n d   va boshqalar.
Bu  kabi 
m a 'lu m o tla r  V atan im iz  topo n im iy asin i  qam idiy  ekanligini 
k o 'rsa tad i.
M ash h u r  arab  g e o g ra f olim i  va  sayyohi  Istahriy  yoki  A bu  Is'h o q   lbrohim  
ibn  M uham m ad  al-F orsiydir.  T axm inan  85 0 -y ild a  E ronning  Fors  viloyatida 
tu g 'ilib , 
taxm inan 
9 3 4 -y ild a  vafot 
etgan. 

915-yildan 
boshlab 
Eron. 
M ovarounnahr.  Suriya.  M isr  v a  M a g ‘rib  b o 'y la b   sayohat  qilgan.  M ana  shu 
say o h at  vaqtida  to ’plan g an   boy  daliliy  m aterial  v a  zam ondoshi  A bu  Z ayd  A hm ad 
ibn  Sahl  al-B alh iy n in g   “ S uvar  al-aqolim ”  (“ Iq lim lar  surati” )  kitobi  asosida  9 3 0 -  
93 3 -y illard a  o 'z in in g   “ K itob  m asolik  ul-m am o lik ” (“ M am lak atlarg a  boriladigan 
y o 'lla r  haqida kito b ” )  nom li  qim m atli  asarini  yozgan.
A sar  y ig irm a  bo b d an   iborat.  U n d a  m usulm on  m am lakatlari  (A rabiston, 
M a g 'rib ,  M isr,  Suriya,  Iroq,  E ron,  M ovarounnahr),  shuningdek,  H indistonning 
chegaralari.  iqlim i.  m a ’m uriy  b o 'lin ish i, 
m ash h u r  shaharlari, 
ularga  olib 
b o rilad ig an   y o 'lla r,  ah olisi  v a  uning  m ash g 'u lo ti,  atoqli  k ishilari,  savdo-sotiq  va 
bo sh q a  m asalalar  bayon  etilgan.  O 'lk a la r  tav sifig a  u larn in g   h aritalari  ham   chizib, 
ilova  qilingan.  M o v aro u n n ah r  tavsifi  v a  h a ritasid a  O 'r ta   O siy o n in g   suvlari  (O rol 
d engizi,  A m udaryo,  S irdaryo,  Z arafshon,  k anallar).  aholi  m ask an lari  kabilar 
to 'g 'r is id a  m a ’lum o tlar m avjud.
O 'z   d avrining  k o 'z g a   k o 'rin g an   yirik  g e o g ra f olim i  v a  sayyohi  b o 'lg a n   Ibn 
H avq aln in g   to 'liq   ismi  A bulqosim   ibn  H avqal  a n -N isib iy   b o 'lib .  n asab ig a  k o 'ra , 
olim   S h im oliy  M eso p o tam iy ad a jo y lash g an   N asib in   shahridan  chiqqan.
Ibn  H avqal  943 -y ild an   boshlab  sav d o g ar  sifa tid a  turli  m am lakatlar: 
M arkaziy  A frika.  Ispaniya,  Italiya,  E ron  va  H in d isto n   b o 'y la b   sayohat  qilgan.  U

Istahriy  bilan   sh ax san   u ch rash g an .  U c h ra sh u v   v a q tid a   Istahriy  g o 'y o k i  undan  o 'z  
asaridagi  x alo   va  c h alk ash lik lam i  x a lo s  q ilish   v a  qay tad an   ushlashni  iltim os 
qilgan.
“ M en,  -   deb  yozadi  Ibn  H a v q al,  -   u n in g   kito b id ag i  bir  em as,  bir  necha 
h a ritala m i  tuzatdim ,  s o 'n g ra   u sh b u   o 'z   k ito b im n i  y o zish g a  q aro r  qildim .  Istaxriy 
k ito b id a  u ch rag an   xato larn i  tu zatd im ,  k ito b im g a  b ir  n ech ta haritalarni  ilova qildim  
v a  u lam i  izo h lab   b erd im ” .
Ibn  H a v q aln in g   asari  " K ito b   u l-m a so lik   v a-l-m am o lik ”  (“ Y o ‘llar  va 
m am lak atlar  haq id a  k ito b " )  yoki  q isq a c h a   " K ito b   surat  al-ard ”  (“ Y ern in g   surati") 
nom i  bilan  m ash h u r  b o 'lib .  H a m ad o n iy lard a n   S a y fu lla   A li  I  (9 4 5 -9 6 7 )g a  
b a g 'is h la n g an . 
Uni 
y o z ish d a  
m u a llif 
sa y o h atlari 
vaq tid a 
to 'p la g a n . 
sav d o g arlard an   s o 'ra b -su rish tirib   y iq q an   m a te ria llardan  ham da  Ibn  X u rdodbch. 
al-Jay h o n iy .  Q u d a m a   a sarlarid a n   fo y d alan g an .  K ito b d a   tav siflan g an   h a r  bir 
m am lak at  v a   v ilo y atn in g   haritasi  ham   b e lg ila b   berilgan.  M asalan,  M o v aro u n n ah r 
q ism ig a  ilova  q ilin g an   h a rita d a   Ja y h u n   (A m u d a rv o ),  B uxoro.  S am arqand. 
U sru sh o n a  (O 'ra te p a ).  Ispijob  (S a y ra m )  .  S hosh  va  X orazm   shaharlari  va 
vilo v atlari 
tasv irlan g an . 
A s a rd a  
tu rk   v a   g 'u z z la r, 
ularn in g   m as h g 'u lo ti. 
sh u n in g d ek .  M o v a ro u n n ah r  sh ah a rla ri.  x alq lari  x u su sid a  k eltirilgan  m a 'lu m o tla r 
nih o y atd a  q im m atlidir.
"K ito b   ul-m aso lik   v a l-m am o lik ”  a sa rin in g   arab ch a  m atni  ikki  m arta  M.  Ya. 
de  G uye  (1 8 7 8 )  ham da  K ram ers  to m o n id a n   (19 3 8   -   1939)  chop  etilgan.  K ram ers 
nashri  (u   1086-yilda  k o 'c h irilg a n   v a  h o zir  Istan b u l  ku tu b x o n alarid an   birida 
saq lan ay o tg an  
q o 'ly o z m a g a   a so sla n g a n ) 
b irm u n c h a   noyob 
n ash r  sifatid a 
qadrlanadi.
Istahriy.  Ibn  H av q al,  M u q a d d a siy   kabi  arab n a v is  olim larn in g   asarlari 
T o sh k e n t  shahri  to p o n im larin i  o 'rg a n is h   b o 'y ic h a  ham   m uhim   m anba h isoblanadi. 
Ju m lad an ,  o lim lar  o ‘z  a sa rla rid a   S h o sh   v ilo y a tin in g   m arkazi  B inkat  shahri  deb 
k o 'rsa tg a n .  B in k at  hozirgi  E s k ijo 'v a   va  C h o rsu   o ra lig 'id a   b o 'lg an .  B inkat  nom i 
fo rs-to jik ch a  b o 'lib ,  “ k o 'rim li  sh a h a r  d em ak d ir".  Istahriy  o 'z   asarid a  S hosh 
vilo y atid ag i  27  ta  sh a h a r  v a   q ish lo q n i  n om ini  tilg a   olgan.  O hangaron  vod iy sid a 
qayd  q ilin g an   14  ta sh a h a r-q ish lo q n in g   7  tasi  “ k a t”  q o 'sh im ch a li  nom lardir.
Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 63%20Тарих%20фанлари
63%20Тарих%20фанлари -> «0 ‘zbekiston milliy ensiklopediyasi» Davlat ilmiy nashriyoti
63%20Тарих%20фанлари -> Vatan tarixi. 1-kitob. Shamsuddinov R, Karimov SH.pdf [Abulhasan simjuriy Muhammad ibn Ibrohim]
63%20Тарих%20фанлари -> Talim vazirligi toshkent davlat sharqshunoslik instituti
63%20Тарих%20фанлари -> Vatan tarixi 2-kitob. Shamsuddinov R.pdf [Ahmadbekhoji mehmonxonasi]
63%20Тарих%20фанлари -> «sharq» nashriyot-matbaa aksiyadorlik kompaniyasi bo sh tahririyati
63%20Тарих%20фанлари -> Fayzulla boynazarov qadimgi dunyo tarixi
63%20Тарих%20фанлари -> Namangan davlat universiteti e. Kenjayev qadimgi dunyo tarixi
63%20Тарих%20фанлари -> O`zbekiston tarixidan universal qo`llanma tmp9232.pdf [Amudaryo xazinasi]
63%20Тарих%20фанлари -> A b d u m a jid m a d r a im o V gavhar fuzailo va


Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   17


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling