Namangan davlat universiteti


M a h m u d   Q o s h g ' a r iy n in g   “ D evoni  lug 'otit  t u r k ”  asari  va  “J ahon


Download 3.25 Mb.
Pdf просмотр
bet7/17
Sana05.12.2019
Hajmi3.25 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   17

M a h m u d   Q o s h g ' a r iy n in g   “ D evoni  lug 'otit  t u r k ”  asari  va  “J ahon  
ta sv iri”  tarixiy  kartasida  to p o n im i k   m a 'lu m o tla r .  B uyuk  a d ab iy o tsh u n o s 
M a h m u d   Q o s h g 'a riy   ijo d id a  ham   O 'r ta   O siy o   h aqidagi  m a ’lum o tlar k en g  yo ritilib  
b erilgan.  U  o 'z in in g   “ D ev o n i  lu g 'a tu t  tu rk ”  (T u rk   tilin in g   lu g 'a ti)  asarid a  O 'r ta  
O siy o   sh a h a rla rin in g   tu rk iy   n o m larin i  k eltirib   o 'tg a n .  XI  a srd a y ash ab   ijod  qilgan 
M ah m u d   Q o s h g 'a riy n i  h ay o ti  v a   ijo d iy   fao liy ati  to 'g 'r is id a   to 'liq   m a ’lum ot 
b izg ach a  y etib   kelm agan.  S hu  b o is  o lim n in g   tu g 'ilg a n   y ili  v a   val'oti  ham   m a ’lum 
em as.  M ah m u d   Q o s h g 'a riy   tu rk iy   x a lq la r  tarix i,  tili.  m adaniyati,  u rf-odatlarini 
p u x ta   o 'rg a n is h   m aq sad id a  b u tu n   O 'r ta   O siy o n i  kezib   chiqdi.  O 'z i  to 'p la g a n   boy 
d alillar  aso sid a  “ D evoni  lu g 'o tit  tu rk ”  a sarini  yozgan.  A sar  1074  — 1075-yillarda 
y o zilg an .  B u  h aq d a  asa rn in g   o 'z id a   q u y id ag i  fik rla r  bayon  etilgan:  ‘‘Bu  kitobni 
y o z g an   y ilim iz   to 'r t  y u z   o ltim ish   o ltin ch i  y iln in g   m uharram   o y id a  ilon  yili  kirgan 
e d i” .  B u  n o d ir q o 'ly o z m a   a sa r h o z ir  Ista n b u ld a  saqlanm oqda.
“ D ev o n ” dagi  to p o n im ik   m a'lu m o tla m i  b ir n e c h a  lu rg a b o 'lis h   m um kin:
1.  “ D ev o n ” d a tilg a  o lin g a n   joy  nom lari.

2.  E tnonim lar.  ya'ni  turli  xalq,  elat,  qabila.  urug"  nom lari.
3.  A ntroponim lar,  ya'ni  kishi  ism lari.
4.  G eografik  atam alar,  o 'sim lik   ham d a hayvon  nom lari.
A sar  m u q ad d im a  va  lu g ‘at  qism dan  iborat  b o 'lib .  m adaniy  m erosim izda 
alo h id a o 'rin n i  egallaydi.
B iz  bilam izki,  “ D evon” g a  doira  deb  atalgan  h arita  ilova  qilingan.  “ Devoni 
lu g 'o tit  turk"da ja m i  160  dan  ortiq  toponim   tilg a  olingan  lekin  asarda  ayrim  joy. 
o 'sim lik   va hayvon  nom lari  takroran  berilgan.
A sarda  tu rk iy   qavm   u ru g 'la r:  qipchoqlar,  o 'g 'u z .  yam ak,  boshqirt.  bosm il. 
qay,  yaboku.  tatar,  q irg 'iz ,  chigil,  y a g ‘m o.  tuxsi,  igroq. jaru . jam il,  u y g 'u r.  tangut. 
ta b g ‘ochlardan  tashqari  y an a  fors,  arab,  xitoy,  rus  xalqlari  haqida  ham 
m a ’Ium otlar  bor.  Q o sh g ‘ariy  “ D evon"idagi  h a ritad a   tilg a  olingan  nom lar 
to 'g 'r is id a   I.  I 
U m nyakov.  S.  U m rzoqov.  H.  H asanov  kabi  olim lar  asarlar 
vozganlar.  N e m is  sharqshunosi  A.  G erm an  asarga  ilova  qilingan  k artadagi  joy 
n o m larining  ro 'y x a tin i  to g 'la rd a n   boshlagan.  keyin  daryo  va  k o 'llarn i,  so 'n g ra  
m am lak atlar v a  sh ah arlam i  yozgan.  I.  U m nyakov  esa   ro 'y x a tn i  Saddi  Z ulqarnayn, 
M osin.  Sarondib.  B o laso g 'u n   va  hokazo  deb  boshlagan  “ D evon” dagi  no m lam in g  
asosiy  qism i  O 'r ta   O siyoga  o id  tu rk iy   nom lardir.  O lim ning  tasvirlashicha,  0 ‘rta 
O siyo  yer vuzasi jih a td an  to g ‘lik  va tekislik  qism lardan  iborat:  unin g  to g 'lik   qism i 
hozirgi  Q o z o g ‘iston.  0 ‘zb ekiston  hududlariga  to ‘gri  keladi.  S h im o li-g ‘arbda  faqat 
bitta  to g ‘  -   Jaboli  Q orachiq  berilgan.  Y er  y u zasin in g   m arkazi  qilib  q o raxoniylar 
dav la tin in g  poytaxti  B o laso g 'u n   shahri  olingan.  C hunki  X -X I  asrlard a  B o laso g 'u n  
yirik  shahar b o 'lg an .
K o 'p c h ilik   o lim lam in g   fik rich a  m azk u r  sh ah ar  Q irg ‘izistondagi  T o ‘qm oq 
shahri  yonida  b o ‘lgan.  B o laso g ‘un  shahrining  qadim gi  nom i  B iklig.  m o ‘g ‘ulcha 
nom i  G ‘u b o lig ‘  (g o ‘zal  shahar),  m ahalliy  (C h ig ‘il  v a  a rg ‘ucha)  nom lari  Q uzulish. 
Q uzo rd u   sh ah ar  yonida,  to g 'la r  orasidagi  k o ‘l  b o 'y id a   B a rsg ‘on  shahri  ham   bor. 
A niq lan ish ich a,  B a rsg ‘on  yoki  B arsxon  hozirgi  Issiq k o ‘1  b o 'y id a  -   uning jan u b i- 
sharqiy  b u rch ag id a  Q o 'y s a ra   yaqinida  b o 'lg an .  B undan  tashqari,  ‘‘D evon"da 
Issiq k o ‘1  h aq id a  aniq  m a’Ium otlar  berilgan.  “ Iss iq k o ‘1  -   B arsg ‘on d a  bir  k o i ,  
uzunligi  30  farsax,  eni  10  farsax” .  A g ar  farsaxni  km   ga  a ylantirsak.  k o 'ln in g  
uzunligi  180  km ,  eni  60   km  b o ‘ladi.  Q o s h g ‘ariy  k artasid a  O 'rta   O siyo 
q u y id ag ich a  tasvirlangan:  “ Sirdaryo,  garchi  nom i  y o zilm ag an   b o 'ls a   ham ,  ju d a  
aniq  chizilgan.  U  ikki  to g 'd a n   suv  oladi.  bir  irm o g 'i  -   “ Y ab o q u   suvi”  Q o s h g 'a r 
to g ia r id a n   chiqib,  F a rg 'o n a   bilan  O 'z g a n d   orasid an   oqadi,  bu  -   hozirgi 
Q oradaryo;  ikkinchi  irm o g 'i  shim oldagi  K o 'ch in k o rb o sh i  y onidagi  to g 'la rd an  
b oshlanib,  K oson  yon id an   o 'tad i.  S o 'n g ra   ular  birlash ib ,  F a rg 'o n a   vodiysining 
M a rg 'ilo n , 
X o 'ja n d   shaharlari  o ra lig 'id an   oqib  o 'tib ,  shim olga 
buriladi. 
A m u d ary o   ham   y irik   irm oqlardan  hosil  b o 'lg a n :  ulardan  biri  Q o s h g 'a r 
chcg arasid ag i  to g 'la rd a n   (S urxob-V axsh),  ik kinchisi  K ashm ir  chegarasidagi 
to g 'la rd a n   (V ax o n d ary o -P an j)  boshlanib,  A fg 'o n isto n   ch eg arasid a  q o 'sh ilib . 
sh im o li-g 'a rb g a   oqadi  v a  X orazm   yonidan  o 'ta d i.  Bu  ikkala  d aryo  o 'rtasid a g i 
uzun  to g '  O loy,  T urkiston,  Z arafshon  tizm alari,  Jayhun  g 'a rb id a g i  q u m lar  -  
Q o raq u m ” .
O lim n in g   h aritasid a  y o ‘l  q o 'y ilg a n   x a to -m az k u r  d a ry o la m in g   O bisk u r 
(K a sp iy )  den g izig a  quyulishidir.  Q o sh g 'ariy   h aritasin in g  m ark aziy   qism id a  O siyo

q it’asin in g   sh arq iy   m am lak atlari  tasv irlan g an .  U y g 'u r  v ilo y a tid a   5  ta  sh ah ar 
b o 'lib .  bular:  S ulm i,  Q o 'ju .  Jo n b aliq ,  B e sh b a liq ,  Y an g ib aliq   sh ah arlarid ir. 
U larn in g   en g   k atta  shahri  B esh b aliq d ir.  “ B aliq ”  s o 'z i  tu rk la r  v a  u y g 'u rla r  tilid a  
“ sh ah ar”  m a ’n o sid a   ish latilg an .  B eshbaliq  -   “ besh  sh ah ar",  Y an g ib aliq   -   "yangi 
sh ah ar’’  kabi.  B u n d an   tash q ari  M ah m u d   Q o s h g ‘ariy   a sa rid a   T u rk isto n d ag i  b a ’zi 
sh ah ar  n o m la rin in g   izohlari  b erilgan.  Ju m lad an ,  u n d a  T o sh k e n t  “ T ark e n t”  tarzid a 
k o 'rsa tila d i  v a   “T a rk e n t"   S h o sh n in g   ism i,  asli  T o sh k e n t  “ T o sh   sh ah ri"  dem akdir. 
S a m arq a n d n in g  asli  nom i  “ S am iz k an d ” -  k atta  sh a h a r deb t a ’riflanadi.
“ D ev o n "d ag i  n o m larn in g   asosiy  qism i  O 'r ta   O siy o g a  oid  turkiy  n o m lard ir. 
Bu  to p o n im lam in g   bir  q an ch alari  h am m a  u chun  tu sh u n a rlid ir.  C h u n o n ch i.  O qsoy, 
O q te rak   k ab i  n o m larn i  h o z ir  ham   u c h ratish   m um kin.  B uxoro,  F a rg 'o n a . 
S am arq an d ,  X o 'ja n d ,  X o razm .  T alas,  T arina,  S ayram ,  M an q ish lo q .  Is s iq k o 'l  kabi 
to p o n im lar  deyarli  o 'z g a ris h s iz  y etib   kelgan.  Q o ra y a lg 'a .  A la.  E rtisli  kabi  n o m lar 
fo n etik   jih a td a n   b iro z  o 'z g a rib   ketgan  v a  h o z ir  Hi,  Q o ra jllg 'a ,  O lay,  Irtish 
sh a k lid a   yo zilad i.  B esh b aliq .  Y angibaliq,  T u n k an d ,  Y ankand,  O 'z k a n d   kabi 
sh ah ar  n om lari,  B adalart.  B u q ach art,  Z an b iat.  Q av aq art,  Y a fg 'u a rt  kabi  d ovonlar. 
Ik k io 'k u z.  Q o ra q o sh   O 'k u z .  O ’ru n g q o sh o 'k u z   kabi  d ary o la r  e tim o lo g iy asig a 
“ D e v o n "n in g  o 'z id a n  ja v o b   to p ish   m um kin.
M a'lum ki.  to p o n im ik ad a   turli  a fso n alar  ham   in o b atg a  o linadi  va  o 'rg a n ilad i. 
L ekin  jo y   n o m lari  e tim o lo g iy asi  to 'g 'r is id a   M ah m u d   Q o s h g 'a riy   k eltirg an  
m a'lu m o tlarn i  sin ch ik lab   o 'rg a n is h   zarur.
“ D e v o n u   lu g 'o tit  tu rk “ dagi  to p o n im lam in g   b iz  uchun  y a n a   bir  qim m atli 
to m o n i 
u larn in g  
g ra m m atik  
xusu siy atlarid ir. 
M a'lu m k i.  jo y  
n o m larin in g  
e tim o lo g iy a sid an   tash q ari  g ram m atik   tu zilish ig a  q a rab   ham   u larn in g   qaysi  tilg a, 
qaysi  d a v rg a  oid  e k an lig in i  m a'lum   darajad a a n iq lash   m um kin.
H ozirg i  tu rk iy   to p o n im lam in g   a sosiy  q ism i  ikki  v a  uch  k o m p o n en td an .  ya'ni 
tark ib iy   q ism d an   iborat.  "D ev o n "d a g i  jo y   n o m la rin in g   y a rm id an   k o 'p i  bir 
k o m p o n en tli  nom lar.  M asalan .  Y am ak,  Y ofinj,  A lusli.  A z i g \   A b u l,  E til.  U dun. 
Y am ar.  A la,  U rang,  Q o 'jn ,  B ukur,  T alas,  Q atas,  Q uya,  l om an,  K oson,  X azar, 
C h o g 'la ,  B arx aa,  S abran,  S itg 'u n ,  T o v g 'a c h ,  B a rju g ',  T artu q ,  T ayiz,  K o 'ru n g , 
O azv in   k a b ila r  an a  sh u la r  ju m la sid a n .  Ikki  k o m p o n en tlila r  u  q a d ar  k o 'p   em as: 
Ik k ik o 'z ,  O q so y ,  O q terak ,  O la y ig 'o c h ,  B esh b aliq ,  Y angibaliq.  Q o ra y ig 'o c h . 
B adalart.  B u q ach art.  B o y y ig 'o c h .  Y u ld u z k o 'l  kabilar.  B u  to p o n im lam in g   b irin ch i 
k o m p o n en ti 
sifat, 
ikkinchi 
kom ponenti 
e sa  
ot 
(g eo g rafik  
atam a). 
Ikki 
k o m p o n en tlila r g ra m m atik   tu zilish i jih a tid a n   hozirgi  to p o n im lard an   larq   q ilm aydi. 
U ch  k o m p o n en tlila r  e sa  atig i  b ir  nechta:  D 'ru n g q o s h o 'k u z .  Q e ra q o s h o 'to a z . 
T o 'rig 'a rtta y iz ...
“ D e v o n "d a  ju d a   k o 'p   x alq ,  qabila.  to ifa  n o m lari  -   e tn o n im la r  tilg a   olingan. 
M ah m u d   Q o s h g 'a riy   “ D cv o n ” n in g   bosh  q ism id a   turk  q ab ila la ri  h a q id a   s o ‘z 
y u ritib :  b ajan ak ,  q ip cb o q ,  o 'g 'u z ,  yam ak,  basm il,  qay,  y a b ak u ,  tatar,  q irg 'iz , 
chigil,  tax si,  y a g 'm a ,  ig 'ro q , ja ru q , ju m u l,  u y g 'u r,  tangut,  xitoy.  K ito b n in g   lu g 'a t 
q ism id a   e sa  kenjak.  b ayot,  sa g 'd o q ,  uch,  qorluq.  o 'g ro q ,  kucha,  balaq,  kalach. 
aram u t,  tu rk m an ,  q iniq,  s a lg 'a r  kabi  etnonim larni  ham   tilg a  olgan.
“ D e v o n ” dagi  k ish ila r  ism lari  shu  jih a td a n   q im m a tlik i.  bir  n e c h a   arab ch a 
ism larn i  istisn o   q ilg an d a,  kishi  ism larining  d ey arli  h am m asi  q ad im iy   turkiy 
b o 'lib ,  h o zirg i  v aq td a  iste'm o ld an   chiqib  ketgan.  “ D ev o n u   lu g 'o tit  tu rk "d ag i  60

dan  ortiq  kishi  ism lari  orasida  xo n lam in g ,  pahlavonlam ing,  u ru g '  boshliqlarining. 
oddiy k ish ila m in g   ism lari.  laqablari  bor
“ D evon"'da  qaraqan  (q a ra g 'a n ),  anduz  (andiz).  alrrta,  alrnila  (olm a), 
arp ag 'a n .  bu rch aq   (lo ‘viya).  sarm usaq  (sarim soq),  apshan  (yavshan-shuvoq), 
y ilg ‘un  (y u lg ‘un),  yandaq  (yontoq),  qaram uq  kabi  o ‘simlik  nom iari  keltirilgan 
M ahm ud  Q o s h g ‘ariy  davridan  buyon  u lam in g   shaklida  deyarli  o ‘zgarish 
boMmagan.  A yni  paytda  qazin  (qayin),  charun  (chinor),  avya  (ayva  -   behi). 
y a g ‘aq  (y o n g ‘oq).  a n n u t  (N av o iy d a  -u m ru d ,  R adlovda  -   urm ud),  olm urut  (nok. 
nashvati).  azriq  (ay rih )  ajriq.  egir.  igir  -   iyir  singari  o ‘sim lik  nom lari  esa  fonetik 
o 'z g a rish   yoki  m etateza  (h arfla m in g   o 'm i  alm ashishi)  bilan  yetib  kelgan  Aruk 
(eruk)  bir  nech a  m evali  o ‘sim likning  nom i  boMgan:  sariq  aruk  -   o ‘rik,  qora  am   -  
o lx o ‘ri.  tu lu g   (ehtim ol.  tuklik)  aruk  -   shaftoli;  A sard a  ish g 'u n .  u sh g ‘un.  q ash g ‘un
-  ravoch. j a g 'm u r   ham da ja m g ‘ur -   sh o lg ‘om   (u y g ‘ur va q irg ‘iz  tillarida ch am g ‘ir
-   Ш ф.  rediska).  turm a  -   turp.  sarig"  tu rm a -   sabzi  (M ahm ud  Q o s h g 'ariy   a rg ‘ular 
sabzini  “ k izri” ,  o ‘g ‘uzlar  “ kashur",  “ g ash ir”  dey d ilar  deb  yozadi)  kabi  o ‘sim lik 
turlari  izohi  h am   keltirilgan.
“ D evon” d a   o 'sim lik   nom lariga  q arag an d a  hayvon  nom lari  ancha  k o ‘p. 
A rslon.  lochin.  qulon.  kirpi  (tipratikon),  q a rg 'a,  burga.  tilku  (tulki),  q u z g 'u n . 
q arsaq  (tu lk in in g   bir  turi),  tartar  (qush),  tav ish g ‘an  (quyon),  qoraqush.  bars 
(q o p lo n n in g   bir  turi).  it,  to ‘n g ‘iz,  o ‘q  yilon  (o ‘q  ilon),  atari  (ax ta  tuya)  kabi 
hayvon  nom lari  h o zir ham   shu  sh ak ld a talaffu z qilinadi.  K o 'p g in a   hayvon  nom lari 
h o z ird a  b o sh q ach aro q   talaffu z  etiladi:  tishak  (ikki  yoshli  q o 'y ).  hozir  -   shishak, 
chazan  h o zir  chayon,  chafli  -   chovli.  q atir  -   xachir.  q o 'tu z   -   q o ‘tos.  q o ‘ch, 
q o 'c h n g a r  -   q o 'c h q o r.  a z ig ‘  -   ayiq.  a z g ‘ir  -   a y g ‘ir,  ta q a g 'u   -   tovuq.  q irq o 'y   -  
qirgMy,  s ig 'ir -  sigir,  eshkak.  q a sh g ‘olaq  -   q ash g 'a ld o q   va hokazo.
Y evrop ad a  yaratilgan  tarixiy  kartalarda  O'r ta  Osiyo  toponimlari.  XIV
-   X V   asrlarg a  kelib  Y ev ro p ad a  sa v d o g arlar  va  tad b irk o rlar  tabaqasi  ehtiyojlarini 
q o ndirish  m aq sad id a  savdo  yoMlari  haqidagi  m a'lu m o tla m i  o 'z id a   aks  ettirgan 
haritalar  yaratilgan.  X ususan,  Sharq  m am lakatlari,  ju m lad an .  O 'rta   O siyo 
h ududlarini  o ‘zida  aks  ettirgan  K atalon  (1375)  va  Fra  M auro  (1459)  haritalari 
y uzaga 
kelgan. 
Bu 
haritalar 
yaratilish id a  
b ev o sita 
R ossiya 
va 
Sharq 
m am lak atlarid a  boMgan  sayyoh  v a  elch ila r  m a'lu m o tla ri.  shuningdek,  rus 
h aritalari  m uhim   o ’rin  tutgan.  B iroq.  rus  h aritashunoslari  R ossiyaning  hududiy 
jo y la sh u v id a n   kelib  chiqqan  holda  k o 'p ro q   shim oliy  oMkalarini  aks  ettirgan 
h aritalar  chizishgan.  U lard a jan u b iy   oM kalarning  yaxshi  tasv ir  etilm aganligi  o ‘sha 
d av rd a  bu  h ududlarni  o ‘rg an ilm ag an lig id an   d alo lat  beradi.  Y evropada  y aratilgan 
shu  d av rg a  oid  h aritalard a  esa   q it'a n i  S harq  bilan  b o g ’lovchi  tranzit  savdo  yoMi 
o 'tg a n   R o ssiyaning ja n u b iy   oMkalari  y axshi  aks  ettirilgan.
Y evropada  0 ‘rta  O siy o n in g   aniq  tasviri  aks  etg an   tarixiy  haritalar  X V I  asr 
s o ‘nggi  choragiga  m an su b   b o 'lib .  u lar  flam and  kartografi  A vraam   O rteliy  (15 2 7  -  
1598)  tom onidan  A n tv erp en d a  1579-yili  yaratilg an .  A n tv erp en   yirik  ilm -m a'rifat 
m arkazi  boM masa-da.  savdo  v a  sayohatlarni  am alg a  oshirish  talabi  aso sid a  bu 
y erd a  kartografiya  p aydo  boMgan  va  sh a h ar  y irik   h aritash u n o slik   m ark azig a 
aylangan.
X IV   asrdan  boshlab.  y ev ro p alik lar  Y ev ro p a  v a  O siyoni  bir-biridan  ajratib 
turuvchi  Ural  togMdan  sh arq d a jo y la sh g a n   T in ch   o k ean ig ach a  boMgan  h ududlarni

"T atariya*”  (T artariy e)  o i k a s i   deb  atay  b o sh lag an lar.  U shbu  h u d u d d a   yashovchi 
aholi  esa  a lo h id a   ajratilg an   h olda,  “ T atariy a  n o ‘g ‘o y la ri” .  “ T a ta riy a   m o ‘g ‘ullari” . 
“ T a tariy a   o 'z b e k la ri"   (T artars  U sb ek s)  kabi  n o m la r  bilan   atalgan.  K itob 
b o sish n in g   ix tiro   q ilin ish i  bilan  R us  v a  G ‘a rb iy   Y e v ro p a   a d ab iy o tla rid a   kelib 
chiq ish i  ta ta r-m o ’g 'u l  k o 'c h m a n c h ila rig a   b orib  taq a lu v ch i  D o n   dary o sid an  
sh a rq d a   y ash o v ch i  x a lq la m i  um u m iy   n o m   bilan   “ tata rla r"  deb  qayd  etilgan. 
IJlarn in g   tark ib ig a   n o ‘g ‘aylar,  o ‘zb ek larn in g   a v lo d la ri  kiritilg an .  K ey in ch alik  
0 ‘rta  O siy o   haqidagi  m a 'lu m o tla r  keng ay ish i  v a  u larg a   a n iq lik   kiritilish i  tufayli 
Y e v ro p ad a  0 ‘rta  O siy o   ah o lisi  h a q id a   “ C h ig ‘ato y   ta ta rla ri”  v a   “ T artarie 
In d e p en d e n ce " 
(M u staq il 
tata rlar) 
atam alari 
ken g  
q o ‘lla n ila   boshlangan.
С  h ig 'a to y  
tata rla ri” 
nom i 
y e v ro p a lik la m in g  
0 ‘rta  
O siy o  
h aqidagi 
ilk 
m a 'lu m o tla r  va  y o zm a  m atn lar  bilan   h u d u d n in g   C h ig ‘a to y   ulu si  tark ib id a   b o ‘lgan 
d a v rid a   lan ish g an lig id an   g u v o h lik   beradi.  Y e v ro p alik la r  n a zd id a   m o ‘g ‘ullar 
huk m ro n lig i  M o v aro u n n ah rd a X V I  asrg a q a d ar d av o m   etgan.  C h u n k i,  u lar a m ald a 
m uslaqil  b o 'lg a n   tem u riy lar  d avlatini  ham   m o "g ‘u lla r  d a v la tin in g   m ero s x o 'ri  va 
ird o slii 
sifatid a 
b a h o la r 
edilar. 
Shu 
sab ab d an  
X V I 
asrd an  
boshlab 
M o v aro u n n ah rd a  m ustaqil  d av latlar  -   B u x o ro   v a  X iv a   x o n lik la rin in g   v u judga 
kelishi  bilan  a d ab iy o tlard a “ m u staqil  tata rla r”  iborasi  p ay d o   b o ‘lgan.
1664  -   1665-yillarda  R o ssiy ag a  tijo ra t  ishlari  b ilan   kelg an   golland 
sav d o g ari 
N .  K.  V itsen   0 ‘rta  O siyo  hududi  h a q id a   qim m atli  m a 'lu m o tla r 
y ig ‘ishga  muvafTaq  boMgan.  U  “ T atariy a”  h u d u d ig a   K am a,  V o lg a   d aryolari  va 
K asp iy   d en g izi  q irg ‘o q larid an   T in ch   okeani  so h illa rig a c h a   q a d ar  ju d a   k atta 
h u d u d n i  k iritgan.  N .  K.  V itsen  A m sterdam   b u rg o m istri  lav o z im id a   (16 9 2   -   1714) 
fao liy at  y u ritg a n   d a v rd a   0 ‘rta   O siyo  tarix i,  iq tiso d iy   im k o n iy a tla ri  u stid a  jid d iy  
izlan ish lar  o lib   bo rg an .  N a tija d a   u n ing  “ S h im o liy   v a   S h a rq iy   T artariy a ”  asari  va 
u n g a  ilo v a  sifa tid a   0 ‘rta  O siy o   haritasi  v u ju d g a   k elg an .  A s ard a   “ 0 ‘zb ek iy a”  deb 
n o m la n g a n   k a tta   bob  m av ju d ,  u n d a   O 'r ta   O s iy o n in g   g e o g rafik  jo y la sh u v i,  tarixiy 
y o d g o rlik lari  h a q id a   ken g   m a 'lu m o tla r  berilgan.  M u a llifn in g   0 ‘rta   O siy o g a 
b a g ‘ish lan g an   h a ritasid a   e sa  K aspiy  d e n g iz in in g   sh a rq iy   q irg ‘o qlari  v a  X iv a 
x o n lig i  tasv irlan g an .
X V II 
a sr  b o sh larid a  R o ssiy ad a   birinchi  b o r  y irik   h a rita la r  to ‘plam i  “ К н и га 
Б о л ь ш о го   ч е р т еж а ”  (K a tta   ch iz m alar  k itobi.  1627-yil)  tuzildi.  U n d a   nafaqat 
M o sk v a 
d av lati 
tark ib ig a  
kiruvchi 
h u d u d la rg in a  
em as, 
b o sh q a  
q o ‘shni 
m a m lak a tla r  h am   o ‘z  aksini  to p g an   edi.  T o ‘p lam g a   F o rs la r  m am lak ati,  Q ora 
d en g iz n in g   T u rk iy a g a   q arash li  q irg ‘oqlari,  Q ozoq  D ashti,  U rg a n ch   p odsholigi 
(X iv a),  B u x o ro   v a b o sh q a lar h a q id a  qim m atli  m a 'lu m o tla r v a  h a rita la r kiritilgan.
P o rtu g a lla r  H in d isto n n i  k a s h f  etib  (1498).  u n d a   m u sta h k a m   o 'm a s h ib   ol- 
g a n la rid a n   s o ‘ng,  m am lak at  sh im o lid a jo y la sh g a n   h u d u d lar  v a  u la r  orqali  X itoyga 
b o rish   y o ‘llarini  izlay  b o sh la g an .  H in d isto n   bilan  0 ‘rta   O siy o   d a v latla rin in g  
q ad im d an   riv o jlan ib   k elg an   o ‘zaro   sav d o -iq tiso d iy   a lo q a la riun a tijasid a   bu  ikki
*  T artar  —  tatar  etno n im in in g   etim ologik  m a'n o la rid a n   b in   D astlab  M  Parijsk iy   (1 2 0 0   -   1259)  b u   nom   kelib 
ch iq ish in i  S h arq d ag i  afson av iy  T a r  (yoki  T artar)  daryosi  nom i  bilan  b o g ’lagan.  K ey inchalik  bu  etnonim   Frantsiya 
qiroli  L yudovik  IX  (1 2 2 6   —  1270)  nin g   “T artar  (d o 'z a x )d a n   c h iq q an lar”  shaklidagi  kesatiqli  so ’z i  aso sid a  keng 
tarqalgan.  A m m o,  aslida  b u   atam a  X ito y   shim olida  yashovchi  x a lq la m in g   X ito y   m an b alarid a  “ta-ta”  deb 
nom lan ish id an   kelib  ch iqqan  U larga  nisbatan  m o  g 'u l  atam asi  ilk  b o r  P lano  K arpini  a sarlarid a  tilg a  o h n a d i  Shu 
d a v T d a n  
b o sh lab   o 'rta   a s r  lotin  ad abiyotida  m o 'g ’ul  va  tartar  etno n im larid an  b ir-birini  to 'ld iru v c h i  s o 'z   sifatida 
foydalanilgan.

hududni  bir-biri  bilan  b o g ‘lab  turgan  savdo  y o 'lla ri  m ahalliy  aholiga  m a  lum  edi. 
H indistonlik  sa v d o g arlam in g   X itoy  v a  O 'r ta   O siyoga  sav d o   m aqsadida 
uyushtirgan  say y o h atlarid a  qatnashgan  y e v ro p alik lar  tom onidan  savdo  y o 'llari. 
h ududning  tabiiy,  g eo g rafik   v a  iqtisodiy  im koniyatlari  haq id a  m a'lu m o tlar 
to ‘plangan.  N atijad a  H indistondan  O 'r ta   O siy o   va  X itoyga  o lib  boradigan 
y o 'lla m in g  ja n u b iy   tarm o g ‘idan  X V I  a srd a   portugallar,  keyingi  asrlarda  inglizlar 
unum li  tarzd a  foydalangan.  Portugal  iyezuiti  B enedikt  G oes  bu  y o 'ld a n   birinchi 
b o 'lib   fo y dalangan  ilk  y evropalik  hisoblanadi.  U ning  X ito y g a  safari  savdo 
karvoni  bilan  L ahordan  boshlanib,  K obul,  B adaxshon,  Q ash q ar  shaharlari  orqali 
o 'tg an .  S afar  d av o m id a  u  S am arqand.  B uxoro,  Jalolobod,  O lm aliq  (Alm alek)" 
shaharlari  h aq id a m a 'lu m o t to 'p la b ,  y o 'l  ku n d alig ig a qayd  etib  borgan.
O 'r ta   O siyo  hududlarini  o 'rg a n is h   aso sid a  m a 'lu m o tla r to 'p la n ish id a   nem is 
tadqiqotchilari  ham   faol  ishtirok  etgan.  U lar  bu  hudud  bilan  X V   asrd a  bavariyalik 
lo g an n   Shil  tb erg er  m a'lu m o tla ri  aso sid a  ilk  bora  tanishgan  edilar.  Buyuk 
g eografik  k ashfiyotlardan  s o 'n g   nem is  k artografl  G erard  M erk ato m in g   (1512­
1595)  1595-yilda  yaratgan  k arto g rafik   to 'p la m i  -   “ A tlas”  u larn in g   O 'rta   O siyo 
haqidagi  tasav v u rlarin i  y an ad a  boyitgan.  “ A tlas” g a q o 'sh im c h a   ravishda  unda  aks 
ettirilg an   m am lakatlarni  tasvirlovchi  m atnlar  ham   m avjud  b o 'lg a n .  1637-yilda  rus 
tilm ochlari  B ogdan  L ikov  va  Ivan  D orn  m atnlardagi  eski  m a'lu m o tla r  o 'm ig a  
O siyo  h aqidagi  yangi  ru s m a'lu m o tla rid a n   foydalanib,  uni  q ay ta  ishlaganlar.  XVII 
asr  bosh ig a  m ansub  O siy o g a  oid  rus  chizm alarid an   m axfiy  ravishda  nusxa 

Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 63%20Тарих%20фанлари
63%20Тарих%20фанлари -> «0 ‘zbekiston milliy ensiklopediyasi» Davlat ilmiy nashriyoti
63%20Тарих%20фанлари -> Vatan tarixi. 1-kitob. Shamsuddinov R, Karimov SH.pdf [Abulhasan simjuriy Muhammad ibn Ibrohim]
63%20Тарих%20фанлари -> Talim vazirligi toshkent davlat sharqshunoslik instituti
63%20Тарих%20фанлари -> Vatan tarixi 2-kitob. Shamsuddinov R.pdf [Ahmadbekhoji mehmonxonasi]
63%20Тарих%20фанлари -> «sharq» nashriyot-matbaa aksiyadorlik kompaniyasi bo sh tahririyati
63%20Тарих%20фанлари -> Fayzulla boynazarov qadimgi dunyo tarixi
63%20Тарих%20фанлари -> Namangan davlat universiteti e. Kenjayev qadimgi dunyo tarixi
63%20Тарих%20фанлари -> O`zbekiston tarixidan universal qo`llanma tmp9232.pdf [Amudaryo xazinasi]
63%20Тарих%20фанлари -> A b d u m a jid m a d r a im o V gavhar fuzailo va


Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   17


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling