Namangan davlat universiteti


Download 3.25 Mb.
Pdf просмотр
bet8/17
Sana05.12.2019
Hajmi3.25 Mb.
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   17
k o 'c h irilib ,  Y ev ro p ag a  o lib  ketilgan.  U lardan  biri  1692-yilda  G.  Shleyssing 
to m o n id an   G erm an iy ad a nash r etilgan.
X V III  asr  oxiri -  X IX   asrdagi  nem is  sayyohlari  v a  olim lari  boshqa  Y evropa 
m am lak atlari  tadqiqotchilaridan  farqli  rav ish d a   o 'z   e'tib o rlarin i 
F a rg 'o n a  
v o d iy sig a  qaratganlar.  B u  bilan  ular  O 'r ta   O siy o d a  m uhim   o ‘rin  tutgan  bu  hudud 
orqali  b o sh q a  q o 'sh n i  dav latla rg a   b o rishda  foy d alan ish n i  k o 'z d a  tutgan  b o 'lish lari 
eh tim oldan  holi  em as.
D unyo  o k ean larid a ja h o n   savdosi  riv o jlan ish i  bilan  O siyo  q it'a sid a   katolik 
cherkovi  jo su sla rin in g   m issionerlik  fao liy atlari  ham   k u chayib  borgan.  X itoyda 
fao liy at  o lib  borgan  k atolik  iyezuitlari  d ’A roxoy,  E sp in ’e  v a  G allershteyn  Sin 
(1 6 4 4 -1 9 1 1 )  im peratori  S z y a n ’-L u y an n in g   (1 7 3 6 -1 7 9 6 ) to p sh irig 'ig a   k o 'ra ,  impe- 
riy a  h aritasini  tuzish  uchun  m am lakat  h u d u d id a  izlan ish la r  olib  borganlar.  T adqi- 
q o tlar  X V III  asrd a  X ito y   tom onidan  bosib  o lin ig an   J u n g 'o r  x onligi  va  sharqiy 
F a rg 'o n a   h u dudlarida  olib  borilib.  x ito y lik   y er  tu zuvchilari  yord am id a  am alga 
oshirilgan.  F a rg 'o n a  vodiysi  v a  Iss iq k o 'l  a tro flarid a  to 'p la n g a n  m a 'lu m o tla r  1776- 
y ild a  P arijd a  “P ek in   m issio n erlarin in g   X itoy  tarix i,  fani  va  sa n 'a ti  haq id a  asarlari 
m ajm u asi”  nom i  bilan  nash r  etilgan.  U sh b u   asardagi  m a 'lu m o tla r  aso sid a  1837- 
y ild a fran su z k artografl  d ’A nvil  O 'rta   O siyo  haritasin i  yaratgan.
X IX   asr  ikkinchi  y arm id a   p olyak  sharq sh u n o si  I.  L elev el  B eruniy  jad v ali 
aso sid a  O 'r ta   O siyoning  kartasining  tu zish g a  m u v affaq   b o 'ld i.  U  o 'z   k artasid a  40 
ta   sh a h a r  va  dary o n in g   ham da  8  ta  v ilo y atn in g   n om ini  yo zib   qo;dirgan.  B iroq
*  O lm aliq   -   Sharqiy  Y ettisuvda  jo ylashgan  qadim iy  shahar.  H ozirgi  G 'u lja   shahrinm g  sh im oliy-g’arbida,  Oltin 
O 'rd a   va  M ovarounnahrdan  X itoyga  o lib   borib  b oruvchi  k arv o n   savdo  y o 'li  ustida  jo ylash gan   C h ig ’atoy 
xo n larm in g   qarorgohi  hisoblanib,  Urganchdan  85  kunlik,  Pekindan  70  kunlik  m asofada  joylashgan.  Ilk  m arotaba 
1375-yilda  K atalon xaritasida tasvirlangan.

k a rlad a  ham   k a m c h ilik lar  b o 'lib .  u n d a   O 'r ta   O siy o g a  tegishli  no m lam in g   yarm i 
k e ltirilg an .  B undan  tashqari,  jad v a ld a   n o to 'g 'r i  y o zilgan  raqam lar  tu zatilm asd an  
k o 'c h irilg a n .  N a tija d a   L elev el  kartasi  B eru n iy   k artasiga,  O 'r ta   O siyoning  asl 
q iy o fas ig a   ham   to 'g 'r i  k elm ag an .  M asalan,  jad v a ld a g i  B onqishloq  (M a n q ish lo q ) 
va  B olxon  nom lari  k artag a lu shirilm agan.
T a y a n c h   i b o r a l a r .
M uqaddasiy.  Istahriy,  Ibn  H avqal,  Ibn  R usta,  Ibn  X urdodbeh,  ‘'K ito b   ul- 
m aso lik   v a-l-m am o lik ” .  X o tu n k at.  Jin an jk at,  "D ev o n i  lu g ‘otit  turk”,  A.  G erm an, 
“ Y aboqu  su v i” ,  “ T ark e n t” ,  A v raam   O rteliy ,  “ T atariy a".  " O 'z b e k iy a ”.  B en ed ik t 
( iocs.
N a z o r a t   s a v o lla r i.
1.  A rab   g eo g rall  va  sayyohi  A l-M u q a d d asiy n in g   qaysi  a sarid a  O 'rta   O siy o  
lo p o n im lari  haqida  m a ’lu m o tlar m avjud?
2.  A l-M u q ad d asiy   o ‘z  asa rla rid a   C h a g ‘on iy o n d a  jo y la sh g a n   nechta  qish lo q  
no m larin i  keltirib  o 'tg a n ?
3.  M ahm ud  Q o s h g 'a riy n in g   "D ev o n i  lu g ‘otit  tu rk "  asarini  o ‘rgangan  v a  u 
aso sid a  a sa rla r y o zg an   olim larn i  ayting?
4.  O 'r ta   asrlard a  qaysi  y e v ro p alik   o lim larn in g   a sarlarida  0 ‘rta  O siyo  v a 
u n in g  g e o g rafik   h u d u d lari  tasv irlan g an ?
T A R I X I Y   T O P O N I M I Y A N I   О   R G A N I S I I N I N G   N A Z A R I Y ,   I L M I Y
V A   U S L U B I Y   A S O S L A R I :   H U D U D I Y L I K ,   T A R I X I Y L I K  V A   T I L  
J I H A T D A N   M A N S U B L I L I K
R e ja :
1.  T a r i x i y  
t o p o n i m i y a n i   o ‘r g a n i s h d a   h u d u d i y li k ,   t a r ix iy lik   va  til 
j i h a t d a n   m a n s u b li l ik .
2.  M u s t a q i l l i k   y i ll a r id a   O ' z b e k i s t o n   t o p o n i m i y a s i d a g i   o 'z g a r i s h l a r .
T a r i x i y   t o p o n i m i y a n i   o ' r g a n i s h d a   h u d u d i y l i k ,   t a r i x i y li k   va  til  j i h a t d a n  
m a n s u b l i l i k .   G eo g rafik   n o m la r  m uayyan  h u d u d d a  ajralg an   h olda  em as.  balki 
o 's h a   h u dud  bilan,  u  y erd ag i  tab iiy -ta rix iy   ha m d a  ijtim o iy -iq tiso d iy   sh aro itlar 
bilan  b o g 'liq   h o ld a  o 'rg a n ila d i.  A y n i  v aq td a  tev arak -atro fd ag i  hudud,  o 'lk a la rn in g  
tab iati,  tarixi  h am d a  to p o n im iy asi  ham   h iso b g a  o linishi  kerak.  C hunki,  g eo g rafik  
n o m la r  uzoq  d a v rla r m ah su li  b o 'lg a n i  bois  v aq t  o 'tig n i  bilan  o z m i-k o 'p m i  sh ak lan  
v a   m az m u n an   o 'z g a ris h i,  x a lq la m in g   k o 'c h ib   y u rish i  n atijasid a   e sa  bir  jo y d a n  
ikk in ch i  bir jo y g a  o 'tib  q o lish i  m um kin.
T o p o n im lar  til-lu g 'a t  fo n d in in g   bir  qism i,  biroq  u lar  lu g ‘at  tarkibidagi 
b o sh q a   s o ‘zlardan  uzoq  v aq tg a ch a   o 'z g a rm a s d a n   turishi  bilan  farq  qiladi. 
Iste 'm o ld a n   b u tu n lay   ch iq ib   ketgan  yoki  k ich ik   bir  h u d u d d a  uchraydigan  s o ‘z!ar 
k o ‘p in c h a   g eo g rafik   n o m la r  sh a k lid a   sa q lan ib   q o lg an   b o 'la d h   B ir  vaqtlar  keng 
iste'm o ld a   b o 'lg a n   bulan  (los),  d o 'lta   (sirtlon),  bu q alam u n   (ham eleon),  kish 
(so b o l)  kabi  hay v o n   n o m lari,  b a raz   (to g '  tep asid ag i  k ich ik ro q   tekis  m aydoncha), 
b o 'k ta r   (to g '  etagi),  q o 'l  (soy),  q asab a   (sh ah arch a),  q o ra   suv  (buloq  suvi), 
c h o rd ara   (q o ro v u l  b u d k a si),  h iso r  (q o 'r g 'o n ) ,  to 'r tk o 'l  (a y n an -c h o rd ev o r)  “ sh ah ar 
v a y ro n asi”  kabi  g e o g rafik   a ta m a lar  hozirgi  d av rd a  O 'z b e k is to n d a   butunlay

ishlatilm aydi  yoki  kichik -k ich ik   h u d udlardagina  saqlanib  qolgan 
Biroq.  bu 
so 'z lard a n   tuzilg an   topo n im lam i  to p sa  b o 'lad i.  A na  shuning  uchun  ham  joy 
nom lari  tiln in g   turli  tarixiy  dav rlard ag i  lu g ‘at  tarkibini  o 'rg a n ish d a   qim m atli 
m an b a hisoblanadi.
0 ‘zb ek isto n n in g   geografik  nom lari.  ya'ni  toponim iyasi 
0 ‘rta  O siyo 
to p o n im iy asin in g   bir  qism i  sanaladi.  O 'rta   O siyodagi  geografik  no m lam in g  
asosiy  q ism ini  hozirgi  o ‘zbek,  turkm an,  q irg ‘iz,  qoraqalpoq,  qozoq  ham da  tojiк 
tillari  y o rd am id a o songina tush u n ish   m um kin.
M ash h u r  top o n im ist  olim   E.  M.  M urzayev  qayd  qilganidek,  toponim lar 
hozirgi  m in taq av iy   yoki  etn o g rafik   ch eg aralam i  tan  olm aydi.  B uning  m a'nosi 
shuki. 
to jik ch a 
to p o n im lar 
0 ‘zbekiston. 
T urkm aniston 
va 
Q irg ‘iziston 
hududlarida.  o ‘zbekcha  va  q irg 'iz c h a   nom lar  esa  T ojikiston  h aritasida  ham  
m a'lum   m iq d o rd a  m avjud.
0 ‘rta  O siv o g a  turkiy  x alq lar  kelm asdan  oldin,  hozirgi  0 ‘zbekiston 
hududidagi  v o h alard a  y ashagan  m ahalliy  xalq lar  va  q abilalar  -   xorazm iylar. 
s u g 'd iy la r  C hoch  (T o sh k en t)  atroflari  ham da  F a rg 'o n a   vodiysi  (qadim gi  Parkan) 
aholisi  saklar  (sh ak lar)  o 'z b e k la rn in g   eng  qad im iv   ota-bobolari  hisoblangan  va 
sharqiy  E ro n   tillarid a  so 'z lash g a n la r.  Shunday  qilib.  0 ‘zbekiston  hududida 
ero n ch a  n o m lar  substrat  toponim lar,  ya'ni  o 'z b e k la r  tom onidan  assim ilyatsiya 
qilingan  tub  n o m lar  h isoblanadi.  S am arqand.  X orazm ,  Jizzax,  Q o 'q o n   kabi  k o 'p  
sonli  qad im iy  n o m lar ana shu n d ay  su b strat toponim lardir.
Y u n o n larn in g   O 'r ta   O siy o g a  kirib  kelishi  top o n im iy ad a  biron  bir  sezilarli  iz 
qodirm agan.  T ojik isto n d ag i  ls k a n d ark o ‘l  nom in in g   Iskandar  Z ulqarnayn  ism iga 
hech  aloqasi  y o 'q .  C h u nonchi,  B obur  bu  k o ‘lni  tilg a  olganda  uning  biron-bir 
nom ini  k eltirm aydi.  B undan  tashqari,  Iskandar,  Iskandardaryo,  Iskandarquduq 
kabi 
to p o n im lar  a n ch ag in a 
uchraydi. 
T arixchi 
A. 
M uham m adjonovning 
ta ’kidlashicha,  O 'z b e k is to n d a   Isk an d ar  nom li  q u d u q lar  anchagina.  X alq  bu 
q u d u q lam i  m ak ed o n iy alik   Isk an d ar nom i  bilan  b o g 'lay d i.
A slid a   bu  n o m lam in g   k o 'p lari  keyjngi  pa y tlard a   paydo  b o ‘lgan  M asalan, 
T o shkent  yaqinidagi  Isk an d arariq   xalq  orasida  lsk a n d arto ‘ra  laqabi  bilan  m ashhur 
b o 'lg a n   R ossiya  im peratori  N ik o lay  N ik o lay ev ich   nom i  bilan  m a'lum .
T u rk isto n d a   a rab lam in g   uzoq  d av r  d av o m id a  hukm ronlik  qilishi  joy 
no m larid a  o ‘z  aksini  topgan.  B unda  arab  tilin in g   adabiy  til  b o ‘lib  x izm at  qilishi 
katta rol o ‘ynagan.
A rab lar  bilan  bogMiq  nom lar  o rasid a  avliyolar,  p a y g ‘am b arlar  va  h ar  xil 
diniy  e 'tiq o d lar  bilan  bogMiq  b o 'lg a n   n o m lar  alo h id a  o 'rin   tutadi.  A rablar 
davridan  q olgan  to p o n im larn in g   eng  k o 'p   sonlisi  rabotlardir.  A rab lar o ‘zlari  bosib 
olgan  jo y la rd a   harbiy  p u n k tlar  -   k o ‘pd a n -k o ‘p  rab o tlar  (rib o tla r)  qurgan. 
C hunonchi,  B uxoro  biqinidagi  B oykand  (P aykand)  yaq in id a   1000  dan  ortiq  rabot 
b o 'lg an .  Bu  rab o tlard a  turkiy  x alq lam in g   h u ju m larig a  qarsh ilik   k o 'rsa tad ig an  
q o 's h in la r  turgan.  R abot  nom li  to p o n im lar  0 ‘z b ekiston  hu d u d id a  h o zir  ham   kam  
em as.  M asalan,  R o ssiy a  im p eriyasining  harb iy   olim i  N.  F.  S itny ak o v sk iy n in g  
1899-yildagi 
“ R o ‘y x a t” ida 
Z arafsh o n   v o d iy sin in g   faqat 
B uxoro 
qism id a 
B alandrabot.  B eshrabot.  Y ettirabot.  D eganrabot.  K altarabot.  K attarabot.  O ltirabot. 
O qrabot,  foshrabot.  C h u q u rrab o t.  Q o 'sh rab o t,  R abot.  R ab o tio 'zb ek .  R abotim ulla. 
R aboti  Y usuf,  N av rab o t,  Y angirabot  kabi  160  dan  o rtiq   qishloq.  bundan  tashqari.

sh u   q ish lo q la r  nom i  bilan  atalg an   bir  n e c h a   o 'n   ariq  qayd  qilingan.  S h u n in g d e k . 
bob  (bobil).  nahr.  tal  (tepa),  m asjid  (m ac h it),  m ad rasa  kabi  arab  atam alari 
g e o g rafik   n o m la r tark ib id a  k o 'p   uchraydi.
Q ash q ad ary o   v ilo y atid a  M a y m an a k   d egan  qish lo q   bor.  M ay m an a k   a ra b c h a  
s o ‘z  b o 'lib ,  “ o 'n g ” to m o n .  ‘"o‘ng  q o ‘l” d e g an   m a'n o n i  bildiradi.
S huni  ay tish   kerakki,  a slid a   a rab c h a   b o 'ls a   ham   tu rk iy   x a lq la r  tillarin in g  
lu g ‘at  tark ib id an   o ‘rin  olg an   bu  kabi  s o ‘zlardan  tark ib   topgan  to p o n im larn i  tu rk iy  
n o m la r d ey ish   to ‘g 'r i  b o ‘ladi.
T u rk iy   g e o g rafik   n o m la r  0 ‘zb ek isto n d ag i  to p o n im lam in g   aso siy   q ism in i 
tashkil  etadi.  L ekin,  o ‘zb ek c h a   g e o g rafik   n o m larn in g   k o 'p c h ilig i  key in g i  a srla rd a  
v u ju d g a  kelgan.
Shu  bilan  b irg a  O 'r ta   O siyoda,  ju m la d an .  O 'z b e k is to n d a   arab lard an   old in  
p ay d o   b o 'lg a n   n o m lar  ham   bor.  M asalan,  N a rsh a x iy n in g   “ B u x o ro   tarixi"’  k ito b id a  
tilg a   olin g an   bir  q an ch a  n o m la r  B u x o ro   a tro flarid a  hozirgi  k u n lard a  ham  
u ch ray d i.  S h o p u rk o n ,  K arm an a,  G 'ijd u v o n ,  Ishtixon  kabi  q ad im iy   ariq  h a m d a  
q ish lo q la r an a sh u lar ju m la sid a n .
O. 
D.  C h ex o v ich   X IV   asrdagi  B u x o ro   shavxi  S ay fid d in   B o h a rziy   x o tira sig a  
b a g 'is h la n g a n   v a q f   h u jjatlarin i  o 'rg a n ib .  B uxoro  atrofidagi  k o 'p g in a   g e o g rafik  
n o m la r h o z ir ham   m av ju d   ekan lig in i  aniqladi.
M o ‘g ‘u Ilarning 
kirib 
kelishi 
O 'r ta  
O siyo 
to p o n im iy asin i 
y an ad a  
m u rak k a b la sh tirib   y u bordi.  B u lu n g 'u r,  D arxon.  N o rin ,  N o rin k o 'l,  N o rin k a p a  
k a b ila r  m o 'g 'u lc h a   no m lard ir.  Shunisi  qiziqki.  N o rin k o 'l  d eg an   ariq  N .  F. 
S itn y ak o v sk iy n in g   " R o ‘y x a ti" d a   ham   uchraydi.  D ovon,  k o 'ta l.  to 'q a y ,  sh ib er. 
q a p c h ig 'a y   kabi  m o 'g 'u lc h a   a ta m alar  O 'r ta   O siy o   tu rk iy   xalq lari  tillari 
lek sik asid an   va to p o n im iy asid a n   m u stah k am   o 'rin   olgan.
R e sp u b lik a m iz d a  
m o 'g 'u lc h a   n o m lar  ham   k o 'p  
uchraydi. 
F a rg 'o n a  
v o d iy sid ag i  P o c h c h ao ta   soy id an   chiq arilg an   bir  ariq  B aran g ar  d ey ilad i.  bu  nom  
e sa   m o 'g 'u l  tilid a  (b aran g d o r)  " o 'n g   q o 'l.  o 'n g   to m o n "  d egan  m a 'n o n i  bild ira d i. 
S a m arq an d   v ilo y atid ag i  B u lu n g 'u r  tum ani  v a  k a n alin in g   nom i  m o 'g 'u lc h a   " lo y q a  
su v "  d eg an   m a 'n o n i  anglatadi.
O 'r ta   O siyo,  ju m la d an ,  0 ‘zb ek isto n d ag i  ru sch a  n o m lar  turli  y o 'lla r   bilan 
p ay d o   bo ig an .  V an n o v sk iy ,  V lad ik in o ,  V revskaya.  O b ru ch ev o ,  U rsatev sk ay a   kabi 
te m ir y o 'l  stan tsiy alari  R o ssiy a   im periyasi  h ukum ati  h o k im larin in g   q aro rla ri  bilan  
q o 'y ilg a n   rasm iy  n o m la r edi.
R us  d eh q o n lari  k o 'c h irib   keltirilg an   jo y la rd a   a n ch a g in a   ru sch a  n o m la r 
p a y d o   b o 'lg a n .  M irz a c h o 'lg a   ru s  dehqonlari  d astlab  
1886-yilda  k o 'c h irib  
k eltirilg an .  O 's h a   y ili  bu   y e rd a   to 'r tta   p o sy o lk a  v u ju d g a  kelgan.  B u lar 
Z ap o ro jsk iy ,  N ad ejd in sk iy .  R o m an o v sk iy   v a   S reten sk iy   p o sy o lk a lari  edi.  1898- 
y ilg a   k e lg a n d a   S ird a ry o n in g   h a r  ikkala  so h ilid a  9  ta  ru s  posy o lk asi  b u n y o d   etildi. 
B u n d an   k ey in   p a y d o   b o 'lg a n   ru sch a   g eo g rafik   n o m lar  ham   R o ssiy a d ag i 
n o m la rd an   farq  qilm as  edi,  b o sh q ac h a  aytganda.  ru slar  o 'z la rj  y a sh a b   kelg an   yoki 
o 'z la r ig a  tan ish   b o 'lg a n  jo y  no m larin i  q o 'v g a n   edilar.
S h o 'ro la r  d a v rid a   p ay d o   b o 'lg a n   g eo g rafik   n o m lar  aksari  sobiq  p ro le taria t 
d o h iy lari,  s h o 'ro   d av lati  v a   k o m m u n istik   p artiy an in g   rahbarlari  v a   p a rtiy a   h am d a 
d a v la t y u g u rd a k la rin in g   n o m larid an   iborat m afk u rav iy   n o m la r edi.

X ususan.  T o sh k en t k o 'c h a la rin in g   soni  va  nom lari  har doim   o 'z g arib  turgan. 
P oytaxt  k o 'c h alari  nom i  v a  sonini  T oshkent  shahar  O bodonlashtirish  Bosh 
b oshqarm asi  tom onidan  1978-yilda  nashr  etilgan  m a'lum otnom a  bilan  oradan 
chorak  asr  o 'tg an d a n   keyingi  ro 'y x a t  m ateriallarini  solishtirsak.  katta  tafovutni 
k o ’rish  m um kin.
1978-yilgi  n o m lam in g   k o ’pchiligi  kom m unistik  m afkura.  ruslashtirish 
siyosati  ruhi  bilan  su g ‘orilgan  edi.  M a'lum otnom ada jam i  b o ‘lib  3253  k o 'c h a   soni 
keltirilgan.  L ekin  m ustaqil  n o m lar  soni  1500  dan  oshm aydi.  B uning  sababi 
shundaki,  k atta  k o 'c h a   ham,  to r  k o ‘cha  ham ,  berk  k o 'c h a   ham   bir  nom   bilan 
atalgan;  m asalan.  bitta  k o ‘cha,  2  ta  tor  k o 'c h a.  2  ta  berk  k o 'c h a   A shrafiy  nom i 
bilan  atalgan.
G uliston  nom i  k o 'c h a la r  b o ‘yich a  eng  k o ’p  takrorlangan.  Bosh  G uliston 
k o 'c h a s in in g   yo n id a  l-G u listo n .  2-G uliston.  3-G uliston.,  10-Guliston  k o 'ch alari, 
shuningdek,  4  ta  G uliston  tor  k o 'c h a la ri  va  bitta  G uliston  berk  k o 'c h asi  m avjud 
boMgan.
1500  nom ning  uchdan  bir  qism i  an tropotoponim lar  -   kishilarning  ism- 
fam iliyalari.  laqablari.  taxalluslari  bilan  atalgan  toponim lar  edi.  Shu  500  nom dan 
aksari  qism i  -   280  g a  yaqini  rus  fam iliyalari  edi,  ular  orasida  partiya  va  davlat 
arboblari, 
fan 
va  m adaniyat  arboblari, 
qahram onlar, 
R ossiya  im periyasi 
generallari  asosiy  o ‘rin  tutar  edi.  Jum ladan,  A leksandrov,  B abushkin,  Blyuxer, 
B udvonniy,  V ereshchagin,  V revskiy,  V ishinskiy,  general  Petrov,  G rishin, 
D obrolyubov.  Jdanov.  Jukovskiy.  Ilich,  K adishev,  Kalinin.  K irov,  K otovskiy, 
K uropatkin. 
K renkel, 
K rupskaya. 
K uybishev, 
K utuzov, 
Lazo. 
Lenin. 
M alinovskiy,  Shum ilov  va hokazo.
T o sh k en td a 
kishi 
nom lari 
bilan 
atalgan 
500 
k o 'c h a d a  
o 'z b ek c h a  
an tro p o n im lar  soni  130  dan  oshm agan.  0 ‘zbekiston 
tarixi,  m adaniyati  va 
ad ab iy o tid a  ulkan  rol  o ‘ynagan  sh axslardan  anchagina  qism ining  nom lari  poytaxt 
k o ‘chalarida  o 'z  aksini  topgan.  L ekin  o ‘sha vaqtdagi  hukm ron  m afkura  va  siyosat 
nuqtayi 
nazaridan 
o ‘nlab 
b u yuk 
na m o y a n d alarn in g  
nom lari 
T oshkent 
k o ‘ch alarid an   o ‘rin  olm agan.
O 'z b e k is to n   poytaxti  k o 'c h alarid a n   250  tasi  ru sc h a  s o 'z la r bilan  atalgan  edi: 
A brikosoviy,  A g roshkola,  B ogarnaya,  V ishnevaya,  V ostochnaya,  G olubaya. 
G ornaya. 
G roznaya. 
D alnaya, 
D uboviy, 
Jarkiy, 
Z apadnaya, 
Z im nyaya. 
Industrialnaya,  K alinovoy,  K ish ech n iy   kabi.  Bu  kabi  toponim ik  n o m uvofiqlikka 
m ustaq illik  y illarid a ch ek  q o 'y ild i.
M u s ta q i l l i k   y i ll a r id a   0 ‘z b e k i s t o n   t o p o n im i y a s id a g i   o 'z g a r i s l i la r .   S ovet 
davlati  parch alan ib   k etgandan  keyin jo y   nom lari  m illiy  qad riy at  qatlam laridan  biri 
sifatid a  qaralib,  m ustaqil  to p o n im ik   siy o sat  y u rg izila  boshlandi,  xalq,  tarixi, 
m adaniyati.  tilig a   alo q ad o r  b o 'lm a g a n   sh ah ar  va  qishloqlar,  k o 'c h a la r  va  boshqa 
g eografik  o b ’yek tlar  nom lari  o 'z g a rtirila   boshlandi,  tarixiy  n o m lar  tiklandi,  qayta 
nom landi.
1989-yilda  o 'z b e k   tilig a  d av lat  tili  m aqom i  berilishi  geografik  o b ’yektlarni 
nom lash  v a  q ay ta  nom lash  siy o satid a  ham   burilish   n uqtasi  boldi,  toponim larni 
m illiylashtirish  harakati  boshlandi.  1990-yilda  “ M oskva”  m eh m o n x o n asin in g   shu 
jo y n in g   tarixiy  nom i  bilan  “ C h o rsu ” ,  K alinin  deb  atalib   kelingan  k o 'c h a n in g

azaliy   no m i  E ski  J o 'v a   d eb   n o m la n ish   bu  b o ra d a   q o 'y ilg a n   d astlabki  qadam  
b o 'ld i.
M u sta q illlik   y illa rid a   " q iz il”  to p o n im la r  b e k o r  qilinib,  jo y la m in g   tarix iy  
nom lari  tik lan d i  v a s o f  x a lq o n a  to p o n im lar p aydo  b o 'ld i.
T o sh k e n t  sh a h ar  hok im lig i  q o sh id a   T o p o n im iy a   k o m issiy asin in g   tuzilish i, 
u n g a   tan iq li  o lim lar  -   to p o n im sh u n o sla r,  tarix ch ilar,  tilshunoslar,  shu n in g d ek , 
y o z u v c h i-sh o irla r  v a  b o sh q a  jo n k u y a r  m u tax a ssisla rn in g   jalb  qilin ish i  (1992) 
k o m issiy a  ish in in g  jo n la n ish ig a   im kon  berdi.
1 9 8 9-yildan  2 003-yil  o k tab r  o y ig ac h a  T o sh k en td a g i  m ustaqil  n o m larg a  eg a 
b o ‘lgan  k o ‘c h alard a n   1000 g a  y aq in   k o ‘cha q ay ta n om landi.
N o m i  o 'z g a rtirilg a n   k o 'c h a la rn m g   q ariy b   uchdan  bir  q ism ig a   A hm ad 
Y assaviy, 
B ah o u d d in   N a q sh b a n d , 
Im om  
at-T erm iziy , 
M ahm ud 
T oro b iy , 
Ja lo lid d in   M an g u b erd i.  A m ir T em u r.  B obur.  H usayn  B oyqaro.  T eim u r  M alik   kabi 
b u y u k   sh a x sla rn in g   n o m lari  b erilib  p o v ta x t  to p o n im iy asid a  ab ad iv lash tirild i.  Shu 
bilan  b irg a   M u x to r  A v ezo v .  B etxoven.  M ah atm a  G andi.  N eru,  L ev  T olstoy, 
C hex o v ,  S h o ta   R u stav eli  kabi  k lassik la rin in g   nom lari  T o sh k en t  k o ‘chalarini 
bezab  turibdi.
O 'z b e k is to n   m u staq illik k a   erish g an id an   s o ‘ng  to p o n im ik a  fani  y an ad a 
riv o jla n a   b o shladi.  S h u n in g d ek ,  y u rtim iz   to p o n im larin in g   n o m lan ish ig a  ham  
jid d iy   e ’tib o r  b e rila   bosh lan d i.  X ususan.  V a zirlar  M a h k am asin in g   “ 0 ‘zb ekiston 
R e sp u b lik a sid a g i  m a 'm u riy -h u d u d iy   birlik lar,  aholi  p unktlari,  tas h k ilo tla r  va 
b o sh q a   to p o n im ik   o b 'y e k tla rn in g   n om larini  tartib g a   solish  to ’g ‘risid a”  1996-yil 
31 -m ay d ag i 
2 0 3 -so n  
Q aro ri, 
V a zirlar 
M ah k am asin in g  
“ O 'z b e k is to n  
R e sp u b lik a sid a g i  m a 'm u riy -h u d u d iy   b irliklar,  aholi  pu n k tlari,  tash k ilo tla rg a   va 
b o sh q a   to p o n im ik   o b 'y e k tla rg a   n o m   b erish  ishlarini  tartib g a   solish  to ’g ‘risid a” 
2 0 0 4 -y il  11-a v g u std ag i  3 8 3 -so n   qarori,  V azirlar  M ah k am asin in g   2 012-yil  16- 
o k tv ab rd ag i 
2 9 5 -so n  
q a ro rig a   aso san   “ G eo g rafik  
o b 'y e k tla rn in g  
nom lari 
t o 'g ‘risid a” gi  O 'z b e k is to n   R esp u b lik a si  Q onuni  (O 'z b e k is to n   R esp u b lik asi  qonun 
hu jjatlari  to ‘plam i,  2 0 1 2 -y .,  4 1 -4 2 -so n .  4 8 3 -m o d d a)  fik rim izn in g   isbotidir. 
L 'tib o rlis i.  V a z irla r  M a h k a m a sin in g   2012-yil  16 -o k ty ab rd ag i  295 -so n   Q aro rig a  
a so san , 
“ G e o g rafik  
o b 'y e k tla rn in g  
nom lari 
to ‘g ‘risid a” gi 
O 'z b e k is to n  
R e sp u b lik asi  Q o n u n id a   0 ‘z b ek isto n   R espublikasi  Iq tiso d iy o t  v azirlig i,  O liy   va 
o 'r t a   m ax su s  ta 'lim   vazirlig i  b e lg ilan g an   tartib d a  V azirlar  M ah k am asig a  20 1 4   -  

Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 63%20Тарих%20фанлари
63%20Тарих%20фанлари -> «0 ‘zbekiston milliy ensiklopediyasi» Davlat ilmiy nashriyoti
63%20Тарих%20фанлари -> Vatan tarixi. 1-kitob. Shamsuddinov R, Karimov SH.pdf [Abulhasan simjuriy Muhammad ibn Ibrohim]
63%20Тарих%20фанлари -> Talim vazirligi toshkent davlat sharqshunoslik instituti
63%20Тарих%20фанлари -> Vatan tarixi 2-kitob. Shamsuddinov R.pdf [Ahmadbekhoji mehmonxonasi]
63%20Тарих%20фанлари -> «sharq» nashriyot-matbaa aksiyadorlik kompaniyasi bo sh tahririyati
63%20Тарих%20фанлари -> Fayzulla boynazarov qadimgi dunyo tarixi
63%20Тарих%20фанлари -> Namangan davlat universiteti e. Kenjayev qadimgi dunyo tarixi
63%20Тарих%20фанлари -> O`zbekiston tarixidan universal qo`llanma tmp9232.pdf [Amudaryo xazinasi]
63%20Тарих%20фанлари -> A b d u m a jid m a d r a im o V gavhar fuzailo va


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   17


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling