Namangan davlat universiteti


Download 3.25 Mb.
Pdf просмотр
bet9/17
Sana05.12.2019
Hajmi3.25 Mb.
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   17
2 0 1 5 -o ‘quv  y ilid an   b o sh lab   5 4 4 0 5 0 0   -   “ G eo g rafiy a”  ta 'lim   y o ‘nalish lari  aso sid a 
" T o p o n im ik a ” 
m u tax assislig i 
b o ‘y ic h a  
m ag istra tu ra d a 
k ad rlar  tay b rlash n i 
b o sh lash   to ‘g 'r is id a  ta k lifla r  k iritish  h a q id a   k o 'rs a tib  q o ‘yilgan.
0 ‘z  n av b atid a,  m u staq illik   y illa rid a   0 ‘zb ek isto n   to p o n im ik asid a   jid d iy  
o ‘z g arish lar  y u z  berdi.  S obiq  ittifoq  d av rid a  y u rtim izd ag i  qishloq,  shaharcha. 
k o 'c h a   v a  b o sh q a   jo y   n o m lari  L enin,  M arks,  E n g e l’s,  L u n ach arsk iy ,  K irov, 
V o ro sh ilo v ,  L o patin,  F ru n ze,  Q izil  m aydon  va  b o sh q a  n o m lar  bilan   atalib 
k e lin g an .  S h u n isi  ajab lan arlik i.  bu  sh a x sla rn in g   b a  zilari  u m rid a  bir  m arta  ham  
y u rtim izg a   q ad am   q o ‘ym ag an .  b izn in g   tarix im iz  v a  q a d riy a tla rim izg a   m utlaqo 
alo q asi  b o ‘lm ag an   k im s ala r  edi.  Y o k i  shah arlard ag i  a k sariy at  tu rar j o y   m avzelari 
“ S - l ” , 
“ S -2 ”, 
“ T-3 
d eg an , 
o d a m d a  
hech 
q an d ay  
h is-tu y g ‘u, 
x o tira 
u y g ‘o tm a y d ig an   m av h u m   n o m la r bilan  atab  kelingan.

H ozirda  bu n d ay   n o m lar  o ‘rnini  tarix im iz   bilan  b o g 'liq .  chuqur  m a  noli 
n o m lar  egalladi.  M asalan.  T oshkentning  o ‘zida  shah am in g   qadim gi  12  darvozasi 
nom i  bilan  k o ’cha.  m ah allalar  paydo  b o 'ld i:  S am arqand.  B eshyog’och.  K o ’kcha, 
C h ig 'ato y ,  S a g ’bon.  L abzak.  T axtapul,  Q o rasaro y .  K am olon,  Q o ‘ym as.  Q o 'q o n  
Q ashqar.  S hu n in g d ek ,  aholining  yash ash   sharoiti  va  m ash g 'u lo tlarid an   kelib 
chiqqan  n o m lar y an a q ay ta tiklandi.  M asalan.  T o sh k en tn in g  eski  sh ah ar qism idagi 
P ichoqchilik.  C h arx ch ilik ,  K o ‘nchilik,  D egrezlik.  Taqachi.  E garchi,  0 ‘qchi. 
Z argarlik,  P a rc h a b o f v a  hokazo.  S huningdek,  keyingi  y illarda  p o y tax tim izd a  m il- 
liy  tarix im izg a   b e g o n a   b o 'lg an ,  y u q o rid a  zikr  etilgan  yasam a,  siyosiy  nom lar 
o 'm ig a   M irobod.  R akat.  M in g o 'rik .  D arxonariq.  Shayxontoxur,  Y akkasaroy,  Zar- 
qaynar.  U ch tep a  kabi  asl  no m lam in g   tik lan g an in i,  eng  m uhim i,  bunday  ishlar 
m am lak atim izn in g   b arch a  m intaqa  v a  hududlari  m iqiyosida  am alga  oshirilayot- 
g anini  ta 'k id la s h   joiz.  H ozirda  bunday  to p o n im ik   o 'z g arish lam i  yurtim izn in g   b ar­
ch a   v ilo y atlarid a  k o ‘rish  m um kin.  H ozirgi  k unda  Q o ra q alp o g 'isto n   R espublikasi, 
viloyatlar.  tu m a n lar  va  shaharlarda  geografik  o b 'y e k tla m i  nom lash  va  qayta 
n om lash  m asalalarini  k o ‘rib  chiquvchi,  shuningdek,  “ G eografik  o b 'y e k tla m in g  
nom lari  t o 'g ‘risid a” gi  O 'z b e k isto n   R espublikasi  Q onuni  talablarining  bajarilishini 
nazorat  qiluvchi  k o m issiy alar -  m axsus  org a n lar tashkil  etildi.
T a y a n c h   i b o r a l a r :
Isk an d ar  Z u lq am ay n ,  N.  F.  S itnyakovskiy.  M aym anak,  O.  D.  C hexovich. 
B u lu n g 'u r,  Z apo ro jsk iy ,  N adejdinskiy,  G uliston,  m ustaqillik  yillarid a  jo y  
nom laridagi  o ‘zg arish lar,  “ M oskva"  m ehm onxonasi,  C horsu,  q aror  va  qonunlar. 
S am arqand,  B e sh y o g ‘och.  K o ’kcha.
N a z o r a t   s a volla ri:
1.  Y u n o n lam in g   0 ‘rta O siyoga kirib  kelishi  y u rtim iz  to p onim iyasida  qanday 
iz  qodirgan?
2.  A rab lar bilan  b o g ‘liq jo y  nom lari  orasida qanday  n o m lar nisbatan  k o 'p ro q  
uchraydi?
3.  M ustaq illik   y illarid a  0 ‘zbekiston  to p o n im iy asid a  qanday  o 'z g a rish la r  yuz 
berdi?
4.  M u staq illik   y illarid a  0 ‘zbekiston jo y   nom lari  to 'g 'r is id a   qanday  q aro r  va 
q o n u n lar e 'lo n   qilindi?
T A R I X I Y   T O P O N I M I Y A N I N G   S U B S T R A T I   -  О   Z A G I   H A M D A   N O M  
Y A S O V C H I   L E K S E M A  -  K O M P O N E N T L A R 1
R e ja :
1.  T o p o n i m l a m i n g   ta r i x i y   imlosi.
2.  G e o g r a f i k   n o m l a m i n g   yozilishi.
T o p o n i m l a m i n g   t a r i x i y   imlosi.  T o p o n im lar  sh u n d ay   s o ‘zlarki,  u lar  uzoq 
d av r 
d av o m id a 
iste'm o ld a 
b o ‘lganidan 
g ram m atik  
va 
fonetik  jih a td an  
o ‘zg arish larg a u eh rag an .  A n a  shu  o ‘zgarish lam in g   harakteri  h aq id a tasav v u r  hosil 
qilish   to p o n im lam in g ,  aytaylik,  bundan  bir  n ech a   asr  oldin  qanday  talaffu z

q ilin g a n in i 
a n iq la sh d a   ju d a  q o 'l 
keladi. 
C hunki,  to p o n im larn in g   koM nu 
y o d g o rlik la rd ag i  shakli  u larn in g   d astlab k i  h olatini  aniqlash  u ch u n   q o ‘shim cha 
m aterial  b o 'lib   x izm at  qiladi.  M asa lan .  0 ‘zb e k isto n d a   V ohim .  V ahim ,  U vaqim  
k abi to p o n im la r  bir n e ch a  m arta  tak ro rlan ad i.
F  to v u s h in in g   turkiy  fflla rd a   h arakterli  em aslig in i  h iso b g a   olsak.  V 
to v u sh in in g   s o ‘z  b o sh id a  kelm aslig in i,  shu n in g d ek ,  f   to v u sh in in g   p  tovushiga, 
s o ‘n g ra  b  to v u sh ig a,  hatto   m   to v u sh ig a   ay lan ish i  m un ik in   ek an lig in i  tasav v u r 
q ilsak,  y u q o rid a g i  to p o n im larn in g   a rab c h a   v a q f  (“ din iy   m u assasa  ixtiyoriga 
o ‘tk azilg an   m u lk   yoki  d a ro m a d ” )  atam asi  ek an lig i  ay o n   b o ‘ladi.  Y oki  N am angan 
v ilo y atid ag i  P o p   shahri  arab   g eo g raflari  asa rlarid a  (X I  -   XII  asrlarda)  B ob 
(a ra b c h a   " d a rv o z a " )  sh ak lid a  q ay d   q ilingan.  “ B o b u rn o m a” dan  bosh lab   e sa  P op 
shaklini  o lg an   v a  tran sfo rm a tsiy a g a   uchragan.  A ndijo n   shahri  e sa  arab   geograflari 
a sa rla rid a   v a   b o sh q a   k o ‘h n a  tarix iy   m a n b alard a  A ndiyon,  A n d ik o n .  A ndigon 
sh a k lla rid a  tilg a  olin g an .  B o b u r z am o n id a A n d ijo n   deb  “tu rk iy ”  shakl  olgan.
S a m arq a n d   shahri  y aq in id a   S am arq an d   hokim i  G u rak n in g   ukasi  O faran 
to m o n id an   b u n y o d   etilg an   (V II 
asr)  O fa rin k a t  shah rin in g   nom i  fonetik 
o ‘zg arish g a   u c h rag a n   v a   d astla b   F arankat,  F rinkent,  s o ‘ngra  P rinkent.  nihoyat 
P rim k en t  s h a k lid a   tala ffu z   q ilin ad ig an   boMgan  (O q d ary o   tu m a n id ag i  hozirgi 
P rim k en t  q is h lo g ‘i). 
B u n d a  kat  u n su rin in g   keyingi  a srlard a   tu rk iy la sh ib 
“ k e n tla h ish ”  ja ra y o n i  y aq q o l  k o ‘rinadi.
Q a sh q a d ary o   v ilo y atid a g i  S h ah risa b z  tarixi  m an b alard a  K esh  sh ak lid a 
b erilgan.  U ni  K esh  deb  o ‘qish ad i.  T o ‘g ‘risi  K ash  b o 'ls a   kerak.  ch u n k i  shah arn in g  
epiteti  “ K ash i -  d ilk a sh ”  boMgan.
Y an a  b ir  m isol.  S am arq an d   bilan  X o ‘ja n d   shaharlari  o ra lig 'id a g i  tarix iy  
oMka  a rab in av is  v a   fo rsn av is  m an b alard a  Istaravshan,  O srushona.  0 ‘srushona. 
Sutru sh n a,  U sru sh n a.  U starav sh o n ,  U stru sh o n a,  S u tru sh a n a  kabi  sh ak llard a  qayil 
q ilingan.  E ro n sh u n o s  V .  A.  L iv sh its  M u g ‘  tep alig id an   (T o jik isto n )  topilgan  s u g 'd  
hujjatlari  (V III  a sm in g   birin ch i  ch o rag i)  a so sid a   oM kaning  asl  nom i  S trushna 
ek an lig in i  an iq lad i.
A rab  g eo g raflari  Istaxriy.  Ibn  H avqal  a sarlarid a  S am arqand  v ilo y a tin in g   12 
ta   ru sto q larid an   (d a h alarid a n )  biri  San jarfag n   deb  atalgan.  A k ad em ik   V.  V. 
B a rto l'd   v a   tarix ch i  V.  L.  V y atk in   o ‘sha  S an jarv ag n   to ponim i  Y angiariq 
k an a lin in g   o ‘n g   to m o n id ag i  Z a n jirb o g '  q ish lo g ‘i  n o m id a   saq lan ib   qolgan.  degan 
edi.  V a q f  h u jja tla rid a   ham   “ S an jarv ag n   degan  jo y   Z a n jirb o g ‘  nom i  bilan  
m ash h u rd ir”  d ey ilad i.  Bu  fik m i  tarix ch i  О.  I.  Sm irnov  ham   tasdiqlaydi  .
T ild ag i  h a r  q an d ay   to v u sh   o ‘zg arish lari  faq at  fonetik  tad rijiy lik   oqibati 
em as.  T il  ta rix ig a   o id   h ar  q an d ay   a sa rlard an   fo n etik   q o n u n iy atlarn in g   buzilishiga, 
butu n   b ir  b o ‘g 'in la r.  hatto   ta rk ib iy   q ism la r  (u n su r)larn in g   tu sh ib   qolishiga. 
u rg ‘u lar o 'm in in g   a lm a sh ish ig a  o id  k o 'p la b   m iso lla r to p ish  m um kin.
N u tq d a   liso n iy   v o sitala m i  tejash   qonun iy ati  to p o n im iy a  so h a sid a   ayniqs.i 
y a q q o l  sezilad i.
X I-X II  a srla rd a   B u x o ro d a   biron  k ish ig a   qarash li  y er  asbob  d eyilgan  (bu 
a rab c h a   s o ‘z n in g   b irlig i  -   sabab).  X V I-X V II  a srlard a  y erd an   tash q ari  m ulk  asb o b  
d e b   a ta la   b o sh lag an .  B u  s o ‘zn in g   hozirgi  m a'nosi  (q u ro l-y a ro g ‘  yoki  buyum ) 
keyingi  a srla rd a   p a y d o   boMgan  v a  m azk u r  atam a  tarix iy   n o m lar  tark ib id a  k o 'p  
u chraydi.  C h u n o n c h i.  J o ‘y b o r  sh ayxlari  (B u x o ro )  a rx iv larid a  A sb o b i  A li  Y om clii.

A sbobi  B o g 'ik alo n ,  A sbobi  Ibrohim .  A sbobi  K ofiron,  Asbobi  Sho  'rcha  kabi  bir 
qancha  jo y   nom lari  tilg a  olinadi.  K o 'rin ad ik i.  asbob  so 'z id an   keyin  bu  yer 
k im n in g   yoki  qanday  jo y   ekanligini  bildiradigan  aniqlovchi  b o 'lg an .  M asalan. 
A sbobi  K ofiron.  y a’ni  ‘‘K o firlar  yeri"  kabi.  K eyingi  asrlarda  aniqlovchi  so ‘zi  tu- 
shib  q olib,  asbob  atam asi  toponim ga  aylangan.  Shunday  qilib,  bunday  toponim lar 
6 - 7   asr old in   paydo  b o 'lg an .  K o ‘rinadiki,  bu  o ‘rin d a fonetikaning roli  yo‘q.
C h o '  Ida  g ala-g ala  b o 'lib ,  uchib  yuradigan  qorabovur  degan  qush  bor 
(b a g ‘ri,  ya'ni  k o 'k ra g i  q o ra  b o ‘lgani  uchun  shunday  deb  ataladi;  qorabayir  zotli  ot 
nom i  ham   shu  so 'z d a n   kelib  chiqqan).  Q orabovur yoki  qorabayir degan urug‘  ham  
b o ‘lgan.  Q o rab ay ir  nom li  qish lo q lar  shu  u ru g '  nom i  bilan  atalgan.  Q orabovur 
qushi  ilgarilari  b a g ‘ri  qaro  ham   (m asalan,  ‘'B o b u m o m a ” da)  deb  atalgan.  H ar 
ikkala  tarkibiy  qism i  o 'z b ek c h a,  faqat  o 'rin   alm ashgan,  b a g ‘ri  qaro  shakli  esa 
to jik   tili  g ram atik asig a  xos.  Buxoro  v iloyatida  B ag 'riq aro   degan  jo \  ham   bor. 
S o ‘zlarn in g   tojik  tilig a  x os  o ‘rin  alm ashuvi  toponim ikada  uchraydi  M asalan, 
X o razm n in g   qadim iy  poytaxti  K ot  shahri  y aq in id a  A m udaryodan  chiqarilgan 
k atta bir  ariq  Q orasu v   deb  atalgan.  Shu  kanal  X III  asr  m uallifi  Ibn  al-A sm ing  arab 
tilida  v o zilgan  bir  asarid a  S uvqora  deb  atalgan  va  kanalning  nom i  “q o ra  suv" 
degan  s o ‘z  deb  izohlab  ham   q o 'y ilg a n .
K o m p o n en tlarn in g   alm ashib  turishiga  toponim iyadan  em as.  antroponi- 
m iyada  ham   k o 'p la b   m iso llar  keltirish  m um kin:  Q o ‘rg 'o n te p a   -   Tepaqo‘rg ‘on. 
S ar(i)b o zo r -   B ozorboshi,  S ariq o ‘rg 'o n   -   Q o ‘rg ‘ontagi,  A lisher  -   Sherali,  A libek
-  B egali,  B oy  sari  -  S ariboy v a  h.k.
Y u q o rid a  qayd  q ilinganidek, 
bundan  bir  necha  asr  oldin  bitilgan 
y o d n o m alard a  qayd  qilin g an   top o n im lar jo y   n o m larining  qadim iy  shakllarini  bilib 
o lish g a  yordam   beradi.  B iroq  0 ‘rta  O siyo,  ju m la d an .  O 'zb ek isto n   sh aro itid a 
qad im iy   q ay d lar  d oim   ham   to p o n im lam in g   dastlabki  shaklini  aniqlash  uchun 
ishonchli  m an b a  b o ia v e rm a y d i.  C hunki,  M ovarounnahrni  arablar bosib  olgandan 
s o ‘ng  barcha  y o zm a  y o d g o rlik lar  arab  yo zu v id a  yozilgan  edi  (yunon,  su g ‘d, 
q adim gi  turk  va  b o sh q a   yo zu v lard a  ayrim   g eografik  nom largina  qayd  etilgan). 
X itoy  m an b alarid a  m u alliflar  O 'rta   O siyo  jo y   nom larini  o ‘z  tiliga  m oslab. 
b u tunlay  buzib  yozishgan.  M asalan,  xito y ch ad a   Sam arqand  Si,  Toshkent  Shi, 
Q an g u y   davlati  Y uni  sh ak llarid a qayd  etilgan.
S am arqand  shahri  y u non  tarixchilari  a sarlarida  M arakanda  k o ‘rin ish id a 
y ozilgan.  B iroq  u ndan  keyingi  barcha  m an b alard a  bu  shahar  nom i  S  harfi  bilan 
boshlangan.  C hunonchi.  s u g ‘d  hu jjatlarid a  bu  tarixiy  shahar  nom i  Sm arakans  deb 
bitilgan.
T ilni  tu sh u n m ay d ig an   kishi  so 'z n i  n o to 'g ‘ri  eshitadi  degan  fikr bor.  B izning 
fikrim izcha.  y u n o n lar  ham   m ahalliy  s o ‘zlam i,  ju m lad an ,  nom lam i  g 'a la ti 
eshitishgan  va sh a h a r n om ini  q u loqlariga c halinganday,  S  harfisiz yozishgan.
M a'lum ki,  0 ‘rta  O siy o d a  m ing  y ild an   ortiq  d av r  d avom ida  barcha  yo zm a 
y o d g o rlik la r arab  yo zu v id a,  k o 'p   hollarda  arab  tilid a yozilgan.  Arab  yozuvi  tu rk iy  
tillarning  im losi  e h tiy o jla rig a  to 'la  ja v o b   berm a s edi.
A na  shu n in g   u ch u n   ham   arab  m ualliflari,  shahar-qishloqlar,  d ary o lar  va 
b o sh q a  g eo g rafik   o b 'y e k tla rn i  y o zishda  jid d iy   xato lik larg a  y o ‘l  q o ‘yganlar. 
M asalan.  “ A rab  g e o g raflari  k u tubxonasi”  se riy asig a  oid  (IX   -  XI  asrlar)  m ashhur 
tarix iy   g eo g rafik   asa rla rd a   M ovaraunnahr.  ju m la d an .  0 ‘zbekistondagi  bir  nech a

yu z  g e o g ra fik   nom   tilga  o lin g an .  B o sh q a  m an b alard an   farqli  o 'la ro q .  bu 
seriy ad ag i  “ K itob  ul-m asolik  v a   u l-m a m o lik ”  ( Y o 'lla r  v a  m am lak atlar  haq id a 
kito b )  n o m li  a sarlar  to 'p la m id a   (m u allifla r  Ibn  X u rd o d b eh .  Ibn  H avqal,  Istahriy, 
M u q a d d a siy   asarlari)  sh ah ar-q ish lo q lar.  d ary o   v a  to g 'la r,  sh a h ar  d arv o zalari, 
b ozorlar,  tarix iy -m e'm o riy   va  b o sh q a   y o d g o rlik la m in g   n o m la rid a   unli  to v u sh lam i 
b crish d a  z eru   zabardan  ham   fo y d alan ilg an   v a  m ahalliy  talaffu zn i  to 'g 'r ir o q  
ifo d a la s h g a   h arak at  qilingan.  S h u n g a   q a ram asd an .  jo y   n o m larin in g   y ozilishi 
m illiy   tala ffu z n i  to ‘la  aks  e ttira   olg an   em as.  N o m lam in g   haq iq iy   talaffuzini 
an iq lash   sh u n in g   uchun  ham  q iy in k i.  arab   m u alliflari  bu  nom larni  a rab c h a  talaffu z 
q o n u n la rig a   b o 'y su n d irish g a   h arak at  q ilg an lar,  holbuki  arab ch a  talaffu zd a 
c h o ‘zin c h o q   unlidan  so 'n g   ikki  u n d o sh n in g   v a  q isq a  unlidan  keyin  ham   u ch ta 
u n d o sh n in g   kelishi  m um kin  em as.  S h u n in g   u c h u n   ham   S am 'o n iy   S angbad  o ‘m ig a 
S an g ab ad ,  S u rx k at  o 'rn ig a   S u rx ak at,  S u tx o n   o 'm ig a   S utaxon  deb  yo zish g an . 
K o 'p g in a   n o m la r  tarkibida  ta k ro r-ta k ro r  u ch ray d ig an   o xirgi  q o 's h im ch a larn in g  
talaffu zin i  a n iq lash   ayniqsa  m u h im .  C h u n k i  b u lar  tu rd o sh   otlar.  S u g ‘d ch a  jo y  
nom lari  ta rk ib id a   keladigan  varq  (to ‘g ‘on)  s o ‘zi  a rab   geo g raflari  asa rla rid a   varaq 
d eb.  fa g ‘n  “ ib o d atx o n a’’  so ‘zi  e sa  fa g ‘an  sh a k lid a  yozilgan.
S h u n d a n   k o 'rin ad ik i.  arab  m u alliflari.  hatto   arab  yo zu v id a  y o zg an   m ah alliy  
m u alliflar  h am   geografik  n om larni  y o z is h d a   m ah alliy   sh aroitni,  m illiy   talaffuzni 
y e ta rlic h a   in o b atg a  olishm agan.  B u n d a  tu rk iy   tilla r  uchun  x os  b o 'lm a g a n  
to v u sh larn i  ifodalaydigan  h a rfla rn in g   ish latishi  ham   rol  o 'y n a g a n .
A rab   y o zu v in in g   katta  k a m c h ilik larid an   biri  shu  ediki,  s o ‘zlarni,  ju m la d an , 
a toqli  o tla rn i  y o zish d a  bir  q an ch a   h o llard a  unli  to v u sh lar  o ‘z  aksini  to p m as  edi. 
M asalan,  S a m arq a n d   h a rfm a -h a rf o 'q ig a n d a ,  S m rqnd,  B u x o ro   -   B xoro,  F a rg 'o n a
-   F rg 'o n a   sh a k lla rid a   yozgan.  Jo y   n o m larin i  y o zish d a,  ayniqsa,  u  q a d ar  m ash h u r 
b o ‘lm agan  g e o g rafik   nom larni  x a tg a  tu sh u rish d a   m uayyan  q o n u n -q o id alarg a  amal 
q ilin m as.  k o ‘p g in a  hollarda  har  bir  x atto t  o ‘z  b ilg a n ic h a   y o z ar  edi.  B uning  u stiga 
to p o m m la rn in g   m ahalliy  talaffu z   sh akli  in o b atg a   olin m as  edi:  Q o 'q o n   -  X o ‘qand. 
X u v ak n d .  J iz z a x   -   D zak.  Z arafsh o n   -   Z rfsh o n ,  T o sh k e n t  -   T o sh k n d .  N ay m an   -  
N y m an .  Q u v a  -  Q ubo.  T uyam o  y in -  T v a   buyni  yoki  fuyam uin  h o lid a  y o z ila r edi.
“ A ra b   yozuvi  tufayli,  -   d eg an   edi  a k ad e m ik   V .V .B arto ld   sh a h a rla m in g   va 
b o sh q a  o b ’y e k tla rn in g   nom lari  tan ib   b o ‘lm ay d ig an   d a rajad a  o ‘zg arib   k etad i” .
G ap   sh u n d ak i,  sh o 'ro la r  d a v rid a   (1 9 2 3 -y ild a )  isloh  q ilin m asd an   oldin  bu 
y o z u v d a  ch  bilan  i,  к bilan  g,  o ‘  bilan  u  v a  v,  y e  bilan  e  va hatto   i  tovushlari  bir xil 
h a rflar  b ila n   ifo d a e tilar edi.  S hu n d ay   qilib .  g e o g rafik   n o m la m in g  y o zm a  sh a k llari 
u la m in g  ta la ffu z  o 'zg ach alik la rin i  to ia  aks  ettira  o lm as  edi.
A rab  
y o z u v ig a   ko ‘proq 
to ‘xtalish im iz n in g  
sababi 
shundaki, 
tarixiy 
to p o n im la rn in g  k o 'p ch ilig i,  arab  g ra fik a sid a  y o zilg an   edi.
L o tin   g ra fik a sig a,  keyinroq  e sa  ru s  alifb o sig a   o 'tilish i  bilan  ahvol  o ‘zgardi: 
y e r-su v   n o m la rin in g  yozm a shakli  u lam in g  tala ffu z ig a  y a q inlashdi.
S h u n g a   qaram asdan.  g e o g rafik ,  n o m la m in g ,  xusu san ,  y irik   o b ’y e k tla r  n o m ­
larin in g   y o z m a   shakli  k o 'p ro q   tarix iy   an 'an a   m ah su li  b o 'lib .  m ah alliy   talaffu zd an  
h am o n   y iro q d ir.  M asalan,  an d ijo n lik la r  o 'z   sh a h rin i  A njan,  n a m a n g an lik la r  N o- 
m o n g o n ,  f a r g ‘o n alik lar -  P a rg 'o n a ,  to s h k e n tlik la r -  T osh k an d .  n u k u s lik la r -  N o ‘- 
kis,  te rm iz lik la r -  T irm iz,  h a zo ra sp lik la r — H a za ra s  d e yishadi  va  hokazo.  Bu  bejiz 
em as,  a lb a tta .  M ah alliy   talaffuz  z am irid a   q an d a y d ir  tarix iy   haqiqat.  qo n u n iy at

yotadi.  Y an a  shuni  ham   eslatib  o 'tis h   kerakki.  an 'an a  shaklini  olm agan  kichik 
o b ’yek tlar  nom larining  m ahalliy  talaffuz  shakli  ulam ing  im losi  uchun  asos 
h iso b lan ish i  kerak.
K o 'p g in a   g eografik  no m lam in g   o 'z b e k   tilid a  hozirgi  yozilishi  tarixiy 
shak ld an   farq  qiladi.  M asalan,  Jizzax  shahri  arab  yozuvi  bekor  qilin g u n g a  qadar 
D izak  deb  ( to 'g 'ris i  ham   D izak  " q o 'rg 'o n c h a ” ,  "q asrch a ” ,  “ qal'ach a” ),  X orazm  
esa  X u v arazm   deb,  Q o 'q o n   y u qorida  aytilgandek.  H uqand,  H uvaqand  shaklida. 
S h o 'rc h i.  e sa   S h o 'rja,  G 'u z o r  shahri  nom i  H uzor,  C hotqol  to g 'la ri  nom i  Jid g 'o l, 
S o ‘qoq  q is h lo g 'i  va tog*i  So  'xox  sh ak lid a yozib  kelingan  va hokazo.
B ekobod  shahri  q adim da B egovot  deb  y o zilar  edi.  B egovot nom li  q ishloqlar 
0 ‘zb ek isto n d a   bir nechta  b o 'lg an .  H ozirgi  o ‘zbek  adabiy  tilida  bek  sh ak lid a talaf­
fuz  q ilin ad ig an   so 'z n in g   to ‘g ‘risida  asli  beg  boMgan.  M ahm ud  Q o sh g 'ariy n in g  
“ D evonu  lu g ‘otit  tu rk ” asarida,  Y u s u f X os  H o jibning  “ Q u ta d g 'u   bilig"  asarid a  bu 
s o ‘z  beg  sh ak lid a yozilgan.  A kadem ik  V.  V.  B a rto l'd   ham  bu  s o ‘zni  beg  shaklida 
y o zish   va  talaffu z  qilish  t o 'g ‘riroq  deb  yozadi.  Bu  kabi  m isollar  toponim larning 
hozirgi  o ‘zb ek ch a yozilishi  m ukam m al  em asligini  k o 'rsa tad i.
D em ak.  toponim larning  turli  davrlardagi  o 'z b e k c h a   y o zm a  shakllari  bir- 
biridan  o z m i-k o ‘pmi  farq  qiladi.
M asalan,  arab  y o zuvidagi  m anbalarda,  ju m lad an ,  X u d oyorxon  arxivida 
h ozirgi  B u v a y d a  q ish lo g 'i  -   Bibi  U bayda  (h ijjalab   o 'q ilg a n d a   Bibi  A bida). 
M a rg 'ilo n   shahri  -   M a rg ’inon  (h a rfm a -h arf  o 'q ilg a n d a   M a rg 'n o n ),  Y ozyovon  -  
Y oziyobon.  L a y la k x o n a -   L aklakxona,  Y aypan  -   lyfon,  Q aqir  -   Q qir,  B aliqchi  -  
B liqchi, N ay m an  -  N iym an-N m in  yozilgan.
R esp u b lik am izd ag i  jo y   n o m larining  hozirgi  im losi  u larn in g   an'anaviy 
sh akliga.  ba'zan  aslivatiga,  m ahalliy  talaffu zig a yaqin  boMsa ham ,  ham on  ultirning 
im losi  uzil-k esil  tartibga  solingan deb  b o 'lm a y d i.
B ir  q a n ch a   hududlarda  esa jo y   n om laridan  m a'no  qidirib,  y o zish g a  intilish 
h ollari  uchraydi.  M asalan,  turklashgan  m o 'g 'u l  qabilasi  nom i  bilan  alaladigan 
Sulduz  q ish lo g 'in i  Suvyulduz,  K am pirak  devorini  K andipirak,  B e sh o g 'o ch n i  -  
B e sh y o g 'o c h ,  B egovatni  B ekobod,  M olguzar  to g 'in i  M orguzar  (yonidagi  lion 
o 'tti  d arasig a  m a'nodosh  deb  hisoblab),  Y alam a  (Jalam a)  q ish lo g 'in i  ashula 
n o m ig a  o 'x s h a tib   Y allam a tarzida yozigh  hollari  uchraydi.
Shahar,  q ishloq  nom lari,  um um an  g eo g rafik   no m lain in g   o 'z b e k c h a   im losi 
o 's h a   d av rd a  hech  kim ni  qiziqtirm agan.  G eografik  n o m lam in g   ru sch a  yozuvi 
haq id a g ap irm asa ham   b o 'lad i.
S h unday  qilib,  g eo g rafik   no m la m in g   ru sch a  yozilish   shakli  u  y o q d a   tursin, 
m illiy,  o 'z b e k c h a   yozilishi  ham   talaffuzidan  jid d iy   farq  qilardi.  B uning  asosiy 
sab ab larid an   b in  shundaki,  topografik  haritalar,  g eo g rafik   h a ritala r  ham ,  ulardagi 
b o sh q a  y o z u v la r  bilan  bir  qatorda  geografik  n o m lar  ham,  aholi  punktlari  ro 'y x ati 
kabi  m aiu m o tlar  o datda  k o 'p in c h a   o 'z b ek   tilini  yaxshi  b ilm aydigan  kishilar 
to m o n id an   ru s  tilid a  to 'ld irila r  edi.  K eyinchalik  zaru riy at  tu g 'ilg a n   pay td a  ro 'y x a t 
o 'z b e k c h a g a   ‘‘tarjim a”  q ilin ar  edi.  O q ibatda  m ahalliy  sharoit  h iso b g a  o linm asdan 
k o 'p la b  x a to la rg a  y o ‘l  q o ‘yilgan.
T urkiy  tillar,  ju m lad an ,  o ‘zbek  till  tarix iy   fo n e tik asin in g   m uhim   m uam m o- 

Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 63%20Тарих%20фанлари
63%20Тарих%20фанлари -> «0 ‘zbekiston milliy ensiklopediyasi» Davlat ilmiy nashriyoti
63%20Тарих%20фанлари -> Vatan tarixi. 1-kitob. Shamsuddinov R, Karimov SH.pdf [Abulhasan simjuriy Muhammad ibn Ibrohim]
63%20Тарих%20фанлари -> Talim vazirligi toshkent davlat sharqshunoslik instituti
63%20Тарих%20фанлари -> Vatan tarixi 2-kitob. Shamsuddinov R.pdf [Ahmadbekhoji mehmonxonasi]
63%20Тарих%20фанлари -> «sharq» nashriyot-matbaa aksiyadorlik kompaniyasi bo sh tahririyati
63%20Тарих%20фанлари -> Fayzulla boynazarov qadimgi dunyo tarixi
63%20Тарих%20фанлари -> Namangan davlat universiteti e. Kenjayev qadimgi dunyo tarixi
63%20Тарих%20фанлари -> O`zbekiston tarixidan universal qo`llanma tmp9232.pdf [Amudaryo xazinasi]
63%20Тарих%20фанлари -> A b d u m a jid m a d r a im o V gavhar fuzailo va


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   17


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling