O ’rta maxsus t a ’lim vazirligi sam arqand davlat universiteti m exanika-m atem atika fakulteti ’’nazariy va am aliy mexanika” kafedrasi


Download 377.44 Kb.
Pdf ko'rish
Sana04.03.2020
Hajmi377.44 Kb.

O ’ZBEKISTO N  RESPUBLIKASI  OLIY VA 

O ’RTA MAXSUS T A ’LIM VAZIRLIGI

SAM ARQAND  DAVLAT  UNIVERSITETI 

M EXANIKA-M ATEM ATIKA  FAKULTETI

’’NAZARIY VA AM ALIY  MEXANIKA”  KAFEDRASI

R o’yxatga olindi: 

2019 y.  «  » ____



’’AM ALIY  M EXANIKA”(Qurilish  mexanikasi)  fanining 

ISHCHI O ’QUV DASTUR1

(M exanika ta ’lim y o ’nalishi  2-kurs talabalari uchun)

Bilim sohasi: 

100 000  - Gumanitar soha

T a’lim  sohasi: 

140 0 0 0 -T a b iiy  fanlar

T a’lim yo’nalishi: 

5140300 -Mexanika

N

M ashg’ulot turi



2-kurs 4- 

semestr


Jami

1

Nazariy m ashg’ulot



16

16

2



A maliy m ashg’ulot

18

18



3

Mustaqil ta ’lim

26

26

Jami:



60

60

Samarqand  - 2019

1


Fanning  ishchi  o ’quv  dasturi  o ’quv,  rcja  vu  ■

  4.i 


............ .  muvofiq

ishlab chiqildi.



T u zu v ch iliir:

Bcrdiyev  Sh 

“Nazariy va amaliy  m exanika"  knl.  .......... lni-.niti, t.f.n.

Axatov.X. 

“Nazariy va am aliy m exanika”  kuli'dm .1  n  Mslenti

T a q rizch ila r:

X oliqulov  Sh. 

SnmDAQI,  “Q urilish  mexaniknsi  vu  miitcriallar

qarshiligi”  kafcdrasi  kallii  o ’qiluvchisi, t.f.n.

X udoynazarov  X.X.

N a/niiy  vu iimiiliy  m exanika” kafedrasi  professori

Fanning  ishchi  o ’quv  dasturi  “N azariy  va  itmnliy  пи-чашка"  kafedrasining

2019 yil  “__” -  av g u std ag i" 1”  - son  y ig ’ilishidn iniihokainiidan  o ’tgan  va

fakultet kengashida muhokama qilM Tiichun  tavsiya i-tilgiin.

K a fc d r a

p r o f  .X u d o y n a z a r o v   X.

Fanning  ishchi  o ’quv'  das

m uhokam a  etilgan  va  foydalanishga  tavsiya  qilingan  (2019  yil 

-  avgustdagi 

1-sonli  bayonnoma). 

_

I-



F a k u lt e t   k e n g a s h i  r a is i

:'•  / /

 

^  



C l )

  p r o f.lta y m iitiiv   Л.Н .

K e lis h ild i:

O ’q u v   u s lu b iy   b o s h q a r m a   b o s h lig ’i

II  \lll|lll()V

2


K I R I S h .

Amaliy  m exanika  (Qurilish  mexanikasi)  «Mexanika»  sohasida  tahsil 

olayotgan  talabalar  uchun  asosiy  umumkasbiy  fanlardan  biri  hisoblanadi. 

Qurilish  mexanikasi  -   konstruksiya  va  inshootlami  mustahkamligi,  bikrligi  va 

ustivorligini  hisoblash  prinsiplari  hamda,  inshootlami  hisoblash  yo ’li  bilan  uzoq 

m uddatga chidamligini ta ’minlaydigan fandir.



O ’quv fanining maqsadi va vazifalari

Fanning  o ’qitilishidan  maqsad  -   talabalarga  inshoot  elementlarida, 

konstruksiyalarida  hosil  bo’ladigan  zo’riqishlar  va  deformasiyalarni  aniqlash 

usullarini, 

ham da 

mustahkamlikka, 



bikirlikka 

va 


ustivorlikka  mazkur 

konstruksiyalarni  hisoblash  usullari  bo’yicha  mos  bilim,  ko’nikma  va  malaka 

shakllantirishdir.

Fanning  vazifasi  -   talabalarda  inshootlami  loyihalash  jarayonida  asosiy 

masalalardan  biri 

hisoblangan  loyiha  konstruktorlik  hisoblari  bo’yicha 

boshlang’ich  ko’nikmalar  hosil  qilishdan  iborat.  Inshoot  elementlarining 

materiali  va  o ’lchamlari  m a’lum  bo’lsa,  aniqlangan  ichki  zo’riqish  kuchlari  va 

deformasiyalar  m iqdoriga  ko’ra  har  bir  element  va  butun  inshootning 

mustahkamligi,  bikirligi  va  ustivorligini  tekshirish  mumkin.  Bunday  hisoblash 

usuli 

tekshirish  hisobi

  deyiladi.  Inshoot  elementlarining  o ’lchamlari  nom a’lum 

bo’lsa,  u  holda  aniqlangan  ichki  kuchlar va deformasiyalarning  miqdoriga  ko’ra 

elementlarning  mustahkamligi,  bikirligi  va  ustivorligini  qanoatlantiruvchi 

o ’lchamlarini  aniqlash  mumkin.  Bunday  hisoblash  usuli 

loyihalash  hisobi 

deyiladi.

B a’zan  amaliy  m exanikada  yaratilgan  yangi  nazariy  m etodlar  bilan 

inshootlam i  hisoblash  natijasida  olingan  ichki  zo’riqish  va  deformasiya 

m iqdorlari  ham da  boshqa  natijalam ing  to ’g’ri  ekanligini  bilish  m aqsadida 

konstruksiyalarning  modeli  yoki  natural  ko’rinishini  eksperimental  metodlar 

bilan  tekshirib  ko’riladi.  Inshootning  natural  ko’rinishini  eksperimental  metod 

bilan  tekshirishdan  olingan  m a’lumotlar asosida yangi  nazariy  metodlar yaratish 

mumkin.

Fan  bo’yicha  talabalarning biiimiga, ko’nikma va  malakasiga 

qo’yiladigan  talablar

«Amaliy  mexanika»  fanini  o ’zlashtirish  jarayonida  amalga  oshiriladigan 

masalalar doirasida bakalavr:

-  talaba  kursning  nazariy  asoslarini,  ham da  amaliy  hisoblar  uchun  zarur 

bo ’lgan  asosiy  formulalarni  puxta  egallashi;  inshoot  konstruksiyalarining 

hisobiy modellarini to ’g ’ri tanlash,  amaliy masalalarni  yechishda kursning hisob 

formulalaridan, zamonaviy  hisoblash  uslublaridan foydalanishni 

bilishi

 kerak;


talaba  inshootlami  loyihalash  jarayonida  asosiy  masalardan  biri  loyiha- 

konstruktorlik hisoblari b o ’yicha boshlang’ich 



k o ’nikmalar

 hosil qilishi;



3

talaba  qurilayotgan  va  foydalanilayotgan  inshoot  va  konstruksiyalarni 

texnik  va  konstruktiv  tahlil  qilish;  hisob  natijalarini  tahlil  qilish,  bino  va 

inshootlam i  loyihalash  va konstruksiyalash 

malakalariga

  ega bo’lishi  kerak.



Fanning o ’quv  rejadagi  boshqa  fanlar bilan  o ’zaro b og’liqligi va 

uslubiy jihatdan  uzviy ketma-ketligi

A m aliy  m exanika (Qurilish mexanika)  fani  asosiy um um kasbiy fanlaridan 

biri  bo’lib,  5  va  6  sem estrlarda  o ’qitiladi.  Dasturni  am alga  oshirish  o ’quv 

rejasida  rejalashtirilgan  m atem atika  va  tabiiy  (oliy  matem atika,  fizika,  nazariy 

m exanika),  um um kasbiy  (m ateriallar  qarshiligi)  fanlaridan  yetarli  bilim   va 

k o ’nikm alarga ega b o ’lishi talab etiladi.



Fanning ishlab chiqarishdagi o ’rni

Bino  va  inshootlam i  m ustahkam lik,  bikirlik  va  ustivorlikka  hisoblash 

ishlab  chiqarishda  katta  aham iyatga  egadir.  Hisoblash  natijasida  inshootning 

parametrlari,  yuk k o ’tara olish  qobiliyati  aniqlanadi.  Q urilish  muhandisi  bunday 

hisoblam i  bajara olishi  shart.

Shuning 


uchun 

A m aliy 

m exanika 

(Qurilish 

m exanika) 

fani 


um um m uhandislik  fani  hisoblanib,  qurilishda  ishlab  chiqarish  texnologik 

tizim ining ajralm as b o ’g ’inidir.



Fanni o ’qitishda  zam onaviy axborot va  pedagogik texnologiyalar

Talabalarning  "Amaliy  m exanika  (Qurilish  mexanika)  11  fanini  o ’zlashtirishlari 

uchun  o ’qitishning  ilg’or  va  zamonaviy  usullaridan  foydalanish,  yangi 

inform asion-pedagogik  texnologiyalarni  tadbiq  qilish  muhim  aham iyatga  ega. 

Fanni  o ’zlashtirishda darslik,  o ’quv  va  uslubiy  qo ’llanmalar,  m a’ruza  m atnlari, 

tarqatm a  m ateriallar,  elektron  materillar  va  ilg’or  pedagogik  texnologiyalardan 

foydalaniladi.  Hozirgi  vaqtda  konstruksiyalarni  hisoblashda  EH M lar  keng 

q o ’llanilishi 

m unosobati 

bilan 


EHM 

yordam ida 

hisoblashlar 

alohida 


o’qitilm asdan  balki  tegishli  m avzular  bilan  birgalikda 

yoritilishi  mum kin. 

Bunda  asosan  chekli  elem entlar  usulini  qo’llanilishi  tufayli  bu  usulni  ham 

tegishli  m avzular bilan birgalikda o ’rganish  mumkin

D asturda  har  bir  qism   bo ’yicha  bajarilishi  lozim  bo’lgan  hisob  chizm a 

ishlarining  mavzulari  kom pyuter  bilan  bevosita  muloqat  qilish  natijasida 

o ’zlashtirish  imkoniyatiga ega bo ’ladi.

A m aliy m exanika(Q urilish  m exanikasi) fanidan  inaslig'iilotlarniiig 

m avzular va soatlar b o’yicha taqsimlanishi:  5140300-  M exanika ta ’lim

y o ’nalishi



4

t/r

Mavzular nomi

Ma’-

ruza

Amaliy

mash-

g'ulot

Mustaqil

ta’lim

Jami

1

Am aliy mexanika(Qurilish 

mexanikasi)  faniga kirish, 

inshootlar va ularning hisoblash 

sxemalari

2

2

4

2

Inshootlar hisoblash  sxemalarining 

kinematik tahlili

2

2

2

6

3

K o’p oraliqli  statik aniq balkalarni 

qo’z g ’almas va harakatlanuvchi 

yuklarga hisoblash

2

2

2

6

4

Statik  aniq  yassi  fermalarni 

qo’z g ’almas yuklarga hisoblash

2

2

4

8

5

Uch  sharnirli  arkalarni  hisoblash

2

2

4

8

6

K o’chishlami  aniqlash  formulalari

2

2

2

6

Ko’chishlarni  aniqlash  formulalari

2

2

4

7

Statik aniqmas  sistemalar va ularni 

hisoblash usullari

2

2

4

8

8

Statik aniqmas ramalarni  tashqi 

yuklar tasiriga kuchlar usuli  bilan 

hisoblash

2

2

2

6

Statik aniqmas  ramalarni tashqi 

yuklar tasiriga kuchlar usuli bilan 

hisoblash

2

2

4

Jami:

16

18

26

50

5

A sosiy qism:  Fanning uslubiy jihatdan  uzviy  kctm a-ketligi.

A sosiy  qism da  (m a’ruza)  fanni  mavzulari  mantiqiy  ketm a-ketlikda  keltiriladi. 

H ar  bir  m avzuning  moxiyati  asosiy  tushunchalar  va  tezislar  orqali  ochib 

beriladi.  Bunda  m avzu  b o ’yicha  talabalarga  DTS  asosida  yetkazilishi  zarur 

b o ’lgan bilim  v a k o ’nikm alar to ’la qamrab olinishi  kerak.

A sosiy  qism   sifatiga  q o ’iladigan  talab  mavzularning  dolzarbligi,  ularning  ish 

beruvchilar  talablari  va  ishlab  chiqarish  extiyojlariga  m osligi,  m am lakatim izda 

b o ’layotgan 

ijtim oiy-siyosiy 

va 


dem okratik 

o ’zgarishlar, 

iqtisodiyotni 

erkinlashtirish,  iqtisodiy-huquqiy  va  boshqa  soxalardagi  isloxatlarning  ustuvor 

masalalarini  qam rab  olishi  ham da  fan  va  texnologiyalarning  so ’ngi  yutuqlari 

e ’tiborga olinishi tavsiya etiladi.



M a’ruza  m ashg’ulotlari 

Statik  aniq  sistemalar.Am aliy  mexanika  (Qurilish  m exanikasi)  fanining 

m oxiyati  va usullari.  A m aliy  mexanika (Qurilish m exanikasi) fanining qisqacha 

rivojlanish  tarixi  va boshqa fanlar bilan uzviy  bog’liqligi.  Inshootlar va ularning 

hisoblash  sxem alari.  Tayanchlari  va  ularning  turlari.  Tashqi  yuklar va ularning 

inshootga  ta ’siri.  Inshootlar  hisoblash  sxem alarining  kinem atik  analizi. 

Inshootlar geom etrik strukturasining analizi.

Q o ’Ilaniladigan  ta ’lim  texnologiyalari:  dialogik  yondoshuv,  muammoli 

ta ’lim.  P og’ona,  o ’z- o ’zini  nazorat.

A dabiyotlar:  A1;A2;  A3;  A4;  A5;  A6; A7;  Q l;  Q2;  Q3.

T a’sir  chiziqlar  nazariyasi.  Harakatlanuvchi  yuklar  va  ta ’sir chiziqlari  haqida 

tushuncha.  Tayanch  reaksiyalarining 

ta ’sir  chizig’i.  O ddiy  va  konsol 

balkalam ing  biror  kesimi  uchun  ichki  zo ’riqishlarning  ta ’sir  chizig’ini  qurish. 

Tugunlar  orqali  yuk  uzatilganda  ta ’sir  chiziqlari  yordam ida  zo ’riqishlarni 

aniqlash.

Q o ’llaniladigan  ta ’lim  texnologiyalari:  dialogik  yondoshuv,  muammoli 

ta ’lim.  P og’ona,  o’z- o ’zini  nazorat.

Adabiyotlar:  A1;A2; A3;  A4;  A5; A6; A7;  Q l;  Q2; Q3.

K o’p  oraliqli  statik  aniq  balkalar.  K o’p  oraliqli  statik  aniq  balkalar  uchun 

qavatlararo  sxem alarini  qurish.  Q o’zg’almas  yuk  ta ’siridagi 

ko’p  oraliqli 

balkalam i  hisoblash.  Statik  aniq  balkalarga  ta ’sir  chiziqlam i  qurish.  T a’sir 

chiziqlari  orqali  k o ’p oraliqli  balkalami  hisoblash.  H arakatlanuvchi  yuklarning 

noqulay vaziyatini aniqlash.

Q o ’llaniladigan  ta ’lim  texnologiyalari:  dialogik  yondoshuv,  muammoli 

ta’lim.  P og’ona, o ’z- o ’zini  nazorat.

A dabiyotlar:  A1;A2;  A3; A4;  A5;  A6;  A7;  Q l; Q2; Q3.

Statik  aniq  ferm alar.  Fermalar  haqida  umumiy  tushunchalar.  Ferm alam ing 

turlari.  Statik  aniq  fermalarni  doimiy  yuklar  ta ’siriga  hisoblash.Ferm a 

sterjenlarining  zo’riqish  kuchlarini  aniqlash.  Ferm a  sterjenlari  uchun  ta ’sir


chiziqlarini  qurish.  T a’sir  chiziqlari  orqali  sterjenlardagi  zo’riqish  kuchlarini 

aniqlash.

Q o’llaniladigan  ta ’lim  texnologiyalari:  dialogik  yondoshuv,  muammoli 

ta ’lim.  Pog’ona, o ’z- o’zini nazorat.

Adabiyotlar:  A1;A2; A3;  A4;  A5; A6; A7;  Q l;  Q2; Q3.

Uch  sharnirli  sistemalar.  Umumiy  tushunchalar.  Uch  sharnirli  sistemalarda 

analitik  usulda  eguvchi  moment,  ko’ndalang  va  bo ’ylam a  kuchlami  aniqlash. 

Uch  sharnirli  arkalarni  qo’zg’almas  yuklar  ta ’siriga  hisoblash.  Uch  sharnirli 

arkalarni  ichki zo’riqish kuchlarining ta’sir chiziqlarini  qurish.

T a’sir  chiziqlar  orqali  uch  sharnirli  sistemalami  hisoblash.  Uch  sharnirli 

sistem alarda  normal  kuchlanishlarni  yadro  momentlari  orqali  aniqlash.  Uch 

sharnirli  ramalarni  analitik  va  ta’sir  chiziqlari  usulida  hisoblash.  Uch  sharnirli 

arkasimon fermalami  hisoblash.

Q o’llaniladigan  ta ’lim  texnologiyalari:  dialogik  yondoshuv,  muammoli 

ta ’lim.  Pog’ona,  o ’z- o ’zini  nazorat.

Adabiyotlar:  A1;A2;  A3; A4;  A5;  A6; A7;  Q l;  Q2;  Q3.

Elastik  sistem alardagi  ko’chishlarni  aniqlash.  K o’chishlar haqida tushuncha, 

ko ’chishlar  va  ulami  belgilash.  Tashqi  kuchlam ing  bajargan  ishi,  ichki 

kuchlarning  bajargan  ishi.  Elastik  sistemalarda  deformasiyaning  potensial 

energiyasi.  Tashqi  kuchlarning  bajara  oladigan  ishi.  Ishlami  uzaro  bog’lanish 

teoremasi.  K o’chishlarning universal  formulasi  (M or  form ulasi).  K o’chishlarni 

Vereshchagin usuli  orqali  aniqlash.

Q o’llaniladigan  ta ’lim  texnologiyalari:  dialogik  yondoshuv,  muammoli 

ta ’lim.  Pog’ona, o ’z- o ’zini nazorat.

Adabiyotlar:  A1;A2; A3;  A4; A5; A6;  A7;  Q l;  Q2;  Q3.

Statik  noaniq  sistemalar.  Kuch  usuli.  Statik  noaniq  sistemalar  va  ularning 

xususiyatlari.  Kuch  usulining  mohiyati.  Ramalarni  kuch  usulida  hisoblash. 

Statik  noaniq  sistemalami  erkinlik  darajasi.  Kuch  usulining  asosiy  sistemasi. 

Kuch  usulining  kanonik  tenglamalari.  Birlik  va  tashqi  yuklardan  epyuralarni 

qurish.  Kanonik  tenglam a  koeffisiyentlari  va  ozod  hadlarini  aniqlash. 

Tenglam alar  sistemasini  yechish  va  nom a’lumlami  aniqlash.  Tuzatilgan  birlik 

epyuralarni  qurish.Yakuniy  eguvchi  moment  epyurasini  qurish.Ko’ndalang  va 

b o ’ylam a  kuchlar  epyuralarini  qurish.  Epyuralam ing  to ’g ’riligini  tekshirish. 

Simmetrik  ramalarni  hisoblash.  Statik  noaniq  ramalarni  tayanchlar  cho’kishiga 

hisoblash.  Statik aniqmas  sistemalami temperatura ta ’siriga hisoblash.

Q o’llaniladigan  ta ’lim  texnologiyalari:  dialogik  yondoshuv,  muammoli 

ta ’lim.  P og’ona, o ’z- o’zini nazorat.

Adabiyotlar:  A1;A2; A3;  A4;  A5;  A6; A7;  Q l; Q2; Q3.

U zluksiz  balkalar.  Umumiy  tushunchalar.  Q o’zg’almas  yuklar  ta ’siridagi 

uzluksiz balkalam i hisoblash.  Asosiy sxemani tanlash.  Uch moment tenglamasi.



7

U z lu k siz   b alk alard ag i 

eg u v ch i 

m om ent, 

k o ’n d alan g   kuch  v a   tay an c h  

reak siy alarin i  an iq lash .  U zlu k siz  balkalarni  m om ent  fokuslari  usuli  bilan 

h iso b lash .C h ap   v a   o ’n g   fo k u slar  nisbatlarini  aniqlash.  U zlu k siz  b a lk a  

y u k la n g a n   o ra lig ’ining  ta y a n c h   m o m en tlarin i  an iq lash .F o k u slar  n isb atlarid an  

fo y d a la n ib  tayanch  m o m en tlarin i  aniqlash.

Q o ’llan ilad ig an   t a ’lim   tex n o lo g iy alari:  d ialo g ik   y o ndoshuv,  m u am m o li 

ta ’lim .  P o g ’ona, o ’z- o ’zini  nazorat.

A dab iy o tlar:  A 1 ;A 2 ;  A 3;  A 4;  A 5;  A 6;  A 7;  Q l ;   Q 2;  Q 3.

R am alarn i  k o ’ch ish la r  usuli  b ilan   h isob lash .  K o ’ch ish lar  u su lin in g   m ohiyati 

v a   n o m a ’lum lari.  K o ’ch ish   u su lin in g   aso siy   sistem asi.  K o ’ch ish lar  u su lin in g  

k a n o n ik   ten g lam alari.  R a m a   sterjeni  ch e k k a   k esim in in g   deform asiyalari  bilan 

ta y a n c h   m om entlari  o rasidagi  b o g ’lanish.

K a n o n ik   te n g la m a   k o effisiy en tlari  v a   ozod  hadlarini  aniqlash.  K an o n ik  

K a n o n ik   ten g lam an i  y ech ish   v a   n o m a ’lum larni  aniqlash.  T u zatilg an   b irlik  

ep y u ralarn i 

qurish. 


E g u v ch i 

m o m en t 

epyurasini 

qurish 


v a  

te k s h irish .K o ’nd alan g   v a   b o ’y la m a   k u c h la r  ep y u ralarin i  qurish.  E pyuralarni 

b irg a lik d a   tek sh irish .  S tatik   n o an iq   ram ani  aralash   v a   ko m b in asiy alash  

u su lla rid a  hisoblash.  S tatik   n o an iq   ark alarn i  hisoblash.  Statik noaniq  ferm alarni 

h iso b lash .  Q urilish  m ex an ik asi  m asalalarin i  y ech ish d a  m atrisalar  nazariyasini 

tatb iq   etish.

Q o ’llaniladigan  ta ’lim   tex n o lo g iy alari:  d ialo g ik   y ondoshuv,  m uam m oli 

ta ’lim .  P o g ’ona,  o ’z-  o ’zini  n azorat.

A dabiyotlar:  A 1;A 2;  A 3;  A 4;  A 5;  A 6;  A 7;  Q l ;   Q 2; Q 3.


“ A m aliy m ex a n ik a ” (Q uriIish  m exan ik asi) fani  b o ’yicha  m a ’ruza

m a sh g ’u lotin in g k a len d a r tem atik   rejasi

M a 'ru z a  m avzulari  (barcha)



So

at

Statik  aniq  sistem alar

1.

K irish

1.A m aliy  m exanika(Q urilish  m exanikasi)  kursining  m ohiyati,  m aqsadi  va uning 

vazifalari.

2.  A m aliy m exanika (Q urilish  m exanikasi)  fanining m asalalari.

3.Q urilish  m exanikasi  fanining qisqacha rivojlanish  tarixi.

2

2.

Inshootlar va  ularning  hisoblash  sxem alari.

1  Inshootlar  hisoblash  sxem asi  haqida tushuncha.

2. Inshootlar  hisoblash  sxem asining turlari.

3.  Inshoot tayanchlari  va  ularning turlari.

2

K o ’p oraliqli  statik aniq  balkalar.

3.

K o ’p  oraliqli  statik aniq  balkalarni  q o’z g ’alm as va  harakatlanuvchi 



y u k larga  h isoblash.

1.K o’p oraliqli  statik  aniq  balkalar to ’g 'risid a  tushuncha.

2 .K o ’p  oraliqli  statik aniq  balkalar uchun qavatlarora sxem alarini  qurish.

3 .К о ’р  oraliqli  sta tik  aniq balkalarni  q o ’z g ’alm as  yuklar ta ’siriga hisoblash

4 .K o’p oraliqli  statik aniq balka z o ’riqishlarining ta ’sir chiziqlarini  qurish.

5.  K o ’p  oraliqli  statik  aniq  balka z o ’riqishlarini  ta ’sir chiziqlar yordam ida aniqlash.



2

Statik  aniq  ferm alar

4.

S tatik  aniq  yassi  ferm alarni  qo'zg'alm as  yuklarga  hisoblash.

1 .Ferm alar to ’g ’risid a tushunchalar.

2.F erm alarning turlari.

3 .Ferm alarni  q o ’z g ’alm as  yuklar ta ’siriga hisoblash.

2

Uch  sharnirli  sistem alar

5.

Uch  sh arn irli  arkalarni  hisoblash.

1.Uch  sharnirli  sistem alar to ’g ’risida tushunchalar.

2 .U ch sharnirli  arka tayanch  reaksiyalarini  aniqlash.

3.  U ch sharnirli  arkaning  ixtiyoriy kesim idagi  ichki z o ’riqishlarni  aniqlash.

2

E lastik sistem alard a  ko’chishlarni  aniqlash

6.

K o’chishlarni  aniqlash  form ulalari.

1.K o ’chishlarni  aniqlashning  universal  form ulasi  (M or form ulasi).

2 .K o ’chishlarni  aniqlashning A .N .V ereshchagin  usuli.

3.T em peratura ta ’siridan  va tayanchlar ch o ’kishidan  hosil  b o ’Iadigan k o ’chishlar.

2

S tatik aniqm as  sistem alar.  K uch  usuli

7.

Statik an iq m as sistem alar va  ularni  hisoblash  usullari.

1.Statik aniqm as  sistem alar to ’g ’risida tushuncha.

2.Statik aniqm as  sistem alarni hisoblash  usullari.

3.  Statik  aniqm aslik  darajasi.

2

8.



Statik  an iq m as  ram alarni  tashqi  yuklar tasiriga  kuchlar  usuli  bilan 

hisoblash.

1 .K uchlar usulining  asosiy sistem asi  va kanonik tenglam alari.

2 .K uchlar usulining kanonik tenglam asi  koeffisiyentlari  va ozod  hadlarini  aniqlash 

va  ularni  tekshirish.

3.E guvchi  m om ent (M x),  k o ’ndalang kuch (Qx),  b o ’ylam a kuch  (Nx)  epyuralarini 

qurish  va ularni tekshirish.

2

Jam i:

16

9


Statik   aniq  sistem alar.  Inshootlar  hisoblash  sx em alarin in g   kinem atik  analizi.  T a ’sir 

ch iziq lar  nazariyasi.  O ddiy,  konsol  balkalardagi  tayanch  reaksiyalar  va  ichki  zo ’riqishlarning 

ta ’sir chiziqlarini  statik usulda qurish.  T a ’sir chiziqlari  y o rdam ida z o ’riqishlam i  aniqlash. 

Q o ’llaniladigan ta ’lim  texnologiyalari: 



dialogik yondoshuv,  muammoli la ’lim. 

A dabiyotlar:  A l; A 2;  АЗ;  A4;  Q5.



K o ’p  ora liq li  statik  aniq  balkalar.  K o ’p  oraliqli  statik  aniq  balkalarni  doim iy  y u k  ta ’siriga 

hisoblash.  K o ’p  oraliqli  statik  aniq  b alkalarzo’riqishlarining  ta ’sir  chiziqlarini  qurish.  T a ’sir 

chiziqlari  y o rdam ida z o ’riqishlarni  aniqlash.

Q o 'llan ilad ig an   ta ’lim   texnologiyalari: 



dialogik yondoshuv,  muammoli la 'lim. 

A dabiyotlar:  A l ;  A 2;  А З;  A4;  Q5.



S ta tik   aniq  ferm alar.  F erm alarni  doim iy  yuk  ta ’siriga  hisoblash.harakatlanuvchi  yuklar 

t a ’sirig a  ferm a  sterjenlaridagi  zo ’riqishlarining  ta ’sir  ch iziqlarini  qurish.  T a ’sir  chiziqlari 

y o rd am id a z o ’riqishlarni  aniqlash.

Q o ’llaniladigan ta ’lim  texnologiyalari: 



dialogik yondoshuv,  muammoli la ’lim. 

A dabiyotlar:  A l ;  A 2;  А З;  A 4;  Q l.



Uch  sh a rn irli  sistem alar.  U ch  sharnirli  arkalarni  doim iy  yu k lar  ta ’siriga  hisoblash. 

h arakatlanuvchi  yuklar  t a ’sirida  bo’lgan  uch  sharnirli  ark alar  ichki  z o ’riqishlarining  ta ’sir 

ch iziqlarini  qurish.  T a ’sir chiziqlari  yordam ida z o ’riqishlarni  aniqlash.

Q o ’llaniladigan ta ’lim  texnologiyalari: 



dialogik yondoshuv,  muammoli la  lim. 

A dabiyotlar:  A l ;A2;  А З;  A 4;  Q l .



E lastik   sistem alard agi 

ko'chishlarni 

aniqlash. 

B alk alard a  k o ’chishlam i  aniqlash. 

R am alardagi  chiziqli  v a  burchakli  k o ’chishlam i  aniqlash.

Q o ’llaniladigan  ta ’lim  texnologiyalari: 



dialogik yondoshuv,  muammoli la'lim. 

A dabiyotlar:  A 1;A 2;  А З; A 4;  Q 1 ;Q 4 .



Statik   noaniq  sistem alar.  K uchlar  usulida  ra m a n i  h iso b la sh .  K uchlar  usulining  asosiy 

sitem asi.  B irlik  epyuralarni  qurish.  K anonik  tenglam a  koeffisiyentlari  va  ozod  hadlarini 

aniqlash.  T englam alar  sistem asini  yechish.  T uzatilgan  b irlik   epyuralarni  qurish.  N atijaviy 

eguvchi  m om ent  epyurasini  qurish.  K o ’ndalang  va  b o ’y lam a  kuchlar  epyuralarini  qurish. 

E p y u ralar to ’g ’riligini tekshirish.

Q o ’llaniladigan  ta ’lim  texnologiyalari: 



dialogik yondoshuv,  muammoli l a ’lim. 

A dabiyotlar:  A  1;A2;  А З;  A 4;  Q 1 ;Q 6 .



U zlu k siz  balkalar  hisobi.  U zluksiz  b alkalarga  aso siy   sistem a  tanlash.  Uch  m om ent 

tenglam asi  orqali  tayanch  m om entlam i  aniqlash  v a  eg u v ch i  m om ent,  k o ’ndalang  kuchlar 

ep y u ralarin i  qurish.  U zluksiz  balkalarni  fokus  m o m en tlar  nisbati  bilan  hisoblash.  O ’ng  va 

ch ap   fokus  nisbatlarini  aniqlash.  Fokus  nisbatlari  orqali  tay an ch   m om entlarini  aniqlash. 

Q o 'llan ilad ig an   ta ’lim  texnologiyalari: 

dialogik yondoshuv,  muammoli t a ’lim. 

A dabiyotlar:  A  1;A2;  А З;  A 4;  Q l.



R am alarni  k o’ch ish lar  usulida  hisoblash.  K o’chish  u sulining  asosiy  sistem asi.  K o ’chishlar 

u su lin in g   kan o n ik   tenglam alari.  R am a  elem entlarining  chiziqli  bikrliklari.  B irlik  epyuralarni 

chizish.  K anonik  tenglam a  koeffisiyentlari  v a  ozod  h adlarini  aniqlash.  T englam alar 

sistem asin i  yechish.  Y akuniy  eguvchi  m om ent  epyurasini  qurish.  K o’n dalang  va  b o ’ylam a 

k u ch lar epyuralarini  qurish.  E pyuralar to ’g ’riligini tekshirish.

A m a l i y   m a s h g ’u l o t l a r n i n g  ta vs iya  et ila d ig a n   m a v z u l a r i :

10


Statik  noaniq  arka  va  ferm alarni  hisoblash.  Q urilish  m exanikasida  EHM   ni  qo’llash.  EH M da 

kanonik ten g lam alar yeehim lari v a epyuralarni  qurish.

Q o ’llaniladigan  ta 'lim  texnologiyalari: 

dialogik yondoshuv,  muammoli t a ’lim. 

A dabiyotlar:  A 1;A 2;  АЗ;  A4;  Q l.



“A m aliy  m exanika''(Q urilish  m exanikasi)  fani  bo'yicha  am aliy  m ashg'ulotining 

kalendar  tem atik  rcjasi

A m aliy m ash g ’ulotlar m avzulari  (barcha)



Soat

1

Inshootlar tuzilishini  kinem atik tahlil  qilish.

2

2

Inshootlam i  harakatlanuvchi  yuklarga hisoblash.



2

3

K o ’p  o raliqli  statik aniq  balkalarni  q o ’zgalm as yuklarga hisoblash.



2

4

Statik  aniq  yassi  ferm alarni  qo 'zg a lm as  yuklarga hisoblash.

2

5

U ch  sharnirli  arkalarni  q o ’z g ’alm as yuklar ta ’siriga  analitik hisoblash.



2

6

Statik aniq  balkalarda k o ’chishlarni  aniqlash



2

7

Statik  aniqm as  ram alarni  tashqi  yuklar  ta ’siriga  kuchlar  usuli  bilan 



hisoblash.

2

8



Statik aniqm as  ferm alarni  hisoblash

2

9



Statik aniqm as arkalarni hisoblash

2

Jami:



18

H isob-chizm a  ishlarini  tashkil  etish  bo’yicha  ko'rsatm alar

A m aliy  m exanika(Q urilish  m exanikasi)  fanida  kurs  loyihasi  ishini  bajarish  o ’quv 

rejada  nazarda  tutilm agan.  A m m o  fan  b o ’yicha  hisob-chizm a  ishlari  bajariladi. 

H isob-chizm a  ishlarini  bajarishdan  m aqsad  -  talabalarda m ustaqil  ishlash  qobiliyatini 

shakllantirish, olgan  nazariy bilim larini  q o ’llashda am aliy k o ’nikm alar hosil  qilishdan 

iborat.


O 'q u v  sem estrlarida  talabalar  bajaradigan  M ustaqil  hisob grafika  ishlari  m azinuni  va 

ularning  xarakteristikasi:

4-scm estr

1  -   HGI:  K o'p  oraliqli  statik aniq  balkalarni  hisoblash.

1).  K o ’p oraliqli  statik  aniq  balkalarni  q o ’z g ’alm as yuklarga hisoblash.

2).  K o ’p oraliqli  statik aniq balkalarni  harakatlanuvchi yuklarga hisoblash.

3). 


T a ’sir  chiziqlar  yordam ida  zo ’riqishlarni 

aniqlash  va  ularni 

analitik 

usulda 


hisoblanganligi bilan  solishtirish.

2 -  H G I:  Statik  aniq  oddiy  ferm alarni  hisoblash.

1).  Statik  aniq oddiy ferm alarni  q o ’z g ’alm as  yuklarga hisoblash.

2).  Statik  aniq oddiy ferm alarni  harakatlanuvchi yuklarga hisoblash.

3).  Ferm ani  berilgan  panelidagi  sterjenlam i  ta ’sir chiziqlar yordam ida zo ’riqishlarini  aniqlash 

va ularni  analitik usulda hisoblanganligi  bilan solishtirish

3  -   IIG I:  Statik  aniqm as  ram alarni  q o 'z g ’alm as  yuklarga  kuchlar  usuli  bilan 

hisoblash.

11


S tatik  aniqm aslik  darajasi  2  g a  ten g   b o ’lgan  ram a  uchun  q o ’z g ’alm as  tashqi  yukdan  hosil 

b o ’layotgan  eguvchi  m om ent  (M x),  k o ’n dalang  kuch  (Q x)  v a  b o ’y lam a  kuch  (N x) 

epyuralari  quriladi.

H isob  grafika  ishlari  (H G I)  A 4(297x210m m )  yozuv  q o g ’o zid a  yoki  12  varaqli  katakli 

daftarlarda  siyohli  ruchkalarda,  ch izm alar  qora  q alam larda  c h iz g ’ichlar yordam ida  bajariladi, 

uni  ochganda birinchi  beti -  berilgan topshiriq v a ra g ’i  bilan boshlanishi  shart.

T alabalar  hisob  grafik a  ishlaridan  tashqari  o ’qituvchi  to m onidan  m a ’ruza  v a  am aliyot 

darslarida  to ’liq  v a   batafsil  yo ritilm ag an   barcha  m avzular  bilan  m ustaqil  holda  o ’qituvchi 

tom onidan  tavsiya etilgan  adabiyotlar aso sid a sh u g ’ullanadilar.

M ustaqil  ta ’lim  tashkil  etishinng  shakli  va  m azm uni.

"A m aliy  m exanika(Q urilish  m exanikasi)"  b o ’y ich a  talab an in g   m ustaqil  ta ’lim i  shu 

fanni  o ’rganish jaray o n in in g   tark ib iy   qism i  b o ’lib,  uslubiy  v a  ax borot  resurslari  bilan  to ’la 

ta'm in lan g an .

T alabalar  auditoriya  m ash g ’ulotlarida  pro fesso r-o ’qituvchilarning  m a ’ruzasini  tinglaydilar, 

m isol  v a   m asalalar  yechadilar.  A uditoriyadan  tash q arid a  ta la b a   darslarga  tayyorlanadi, 

adabiyotlarni  konspekt  qiladi,  uy  v azifa  sifatida  berilgan  m isol  v a  m asalalam n  yechadi. 

B undan  tashqari  ayrim   m avzulam i  k engiroq  o ’rganish  m aq sad id a  q o ’shim cha  adabiyotlarni 

o ’qib  referatlar tayyorlaydi  ham da m av zu  b o ’y ich a testlar yechadi.  M ustaqil t a ’lim  natijalari 

reyting tizim i  asosida  baholanadi.

U yga  v azifalam i  bajarish,  q o ’sh im ch a  darslik  v a  adabiyotlardan  yangi  bilim larni  m ustaqil 

o ’rganish,  kerakli  m a ’lum otlam i  izlash  va  ularni  topish  y o ’llarini  aniqlash,  internet 

tarm oqlaridan  foydalanib  m a ’lum otlar  to ’p lash  va  ilm iy  izlanishlar  olib  borish,  ilm iy 

to ’garak  doirasida  yoki  m ustaqil  rav ish d a  ilm iy  m anbalardan  foydalanib  ilm iy  m aqola  va 

m a ’ruzalar  tayyorlash  kabilar  talab alarn in g   darsda  olgan  bilim larini  chuqurlashtiradi, 

ularning  m ustaqil  fikrlash  va  ijodiy  qobiliyatini  rivojlantiradi.  S huning  uchun  ham   m ustaqil 

ta ’lim siz o ’quv  faoliyati  sam arali  b o ’lishi  m um kin  emas.

Uy  vazifalarini  tekshirish  v a  baholash  am aliy  m a s h g 'u lo t  olib  boruvchi  o ’kituvchi 

tom onidan,  konspekglarni  v a   m avzuni  o ’zlashtirish  darajasini  tekshirish  v a   baholash  esa 

m a ’ruza darslarini  olib boruvchi  o ’q ituvchi  tom o n id an  h ar d arsd a am alga oshiriladi.

"Q urilish  m exanikasi"  fanidan  m ustaqil  ish  m ajm uasi  faniing  barcha  m avzularini  qam rab 

olgan v a quyidagi 27 ta  k atta m avzu k o ’rin ish id a shakllantirilgan.



T alab alar  m ustaqil  ta'lim in in g  m azm uni  va  hajm i:

Bajar


M ustaqil  ta 'lim

M ustaqil ta ’lim 

m avzulari

B erilgan topshiriqlar

m udd

at

Soat



Jam i

IV sem estr

1

.

A m aliy



m exanika(Q urilish 

m exanikasi)faniga kirish

A dabiyotlardan  k o nspekt  qilish. 

Individual 

topshiriqlarni 

bajarish


1  -

hafta


2

2

2.



Inshootlar va ularning 

hisoblash  sxem alari

A dabiyotlardan  k o n sp e k t  qilish. 

Individual 

topshiriqlarni 

bajarish


2 -

hafta


2

2

3.



Inshootlar hisoblash 

sxem alarining kinem atik 

tahlili

A dabiyotlardan  k o nspekt  qilish. 



Individual 

topshiriqlarni 

bajarish

3 -


hafta

2

2



4.

Inshootlam i

A dabiyotlardan  k o n sp e k t  qilish.

4 -


2

2

12



harakatlanuvchi 

y u k larg a hisoblash

Vlasalalar  yechish. 

Individual 

topshiriqlarni  bajarish

hafta


5.

K o ’p  o raliqli  statik aniq 

b alkalarni  q o ’z g ’alm as 

va harakatlanuvchi 

y uklarga hisoblash

A dabiyotlardan  konspekt  qilish. 

Vlasalalar  yechish.  Individual 

topshiriqlarni  bajarish

5 -

hafta


2

2

6.



S tatik  aniq yassi 

ferm alarni  q o ’z g ’alm as 

y uklarga hisoblash

A dabiyotlardan  konspekt  qilish. 

Vlasalalar  yechish. 

Individual 

:opshiriqlarni  bajarish

6 -


hafta

2

2



7.

Y assi  ferm a 

z o ’riqishlarining t a ’sir 

chiziqlarini  qurish

A dabiyotlardan  konspekt  qilish. 

Vlasalalar  yechish. 

Individual 

topshiriqlarni  bajarish

7 -

hafta


2

2

8.



U ch sharnirli  arkalarni 

hisoblash

A dabiyotlardan  konspekt  qilish. 

Vlasalalar  yechish. 

Individual 

lopshiriqlarni  bajarish

8 -

hafta


2

2

9.



U ch  sharnirli  arka 

z o ’riqishlarining t a ’sir 

chiziqlarini  qurish

A dabiyotlardan  konspekt  qilish. 

M asalalar  yechish. 

Individual 

topshiriqlarni  bajarish

9 -


hafta

2

2



10

E lastik  sistem alarda 

k o ’c hishlar v a  qurilish 

m exanikasining b a ’zi 

asosiy teorem alari

A dabiyotlardan  konspekt  qilish. 

M asalalar  yechish.  Individual 

topshiriqlarni  bajarish

1 0 -

hafta


2

2

11



K o ’chishlarni  aniqlash 

form ulalari

A dabiyotlardan  konspekt  qilish. 

M asalalar  yechish. 

Individual 

topshiriqlarni  bajarish

11  -

hafta


2

2

12



Statik  aniqm as 

sistem alar va ularni 

hisoblash  usullari

A dabiyotlardan  konspekt  qilish. 

M asalalar  yechish. 

Individual 

topshiriqlarni  bajarish

1 2 -


hafta

2

2



13

Statik aniqm as  ram alarni 

tashqi  yu k lar tasiriga 

k u ch lar usuli  bilan 

h isoblash

A dabiyotlardan 

konspekt 

qilish. 


M asalalar  yechish. 

Individual 

topshiriqlarni 

bajarish


1 3 -

haft


a

2

2



Jam i:

26

26



A M A L IY  M E X A N IK A (Q urilish  m exanikasi)  fanidan 

reyting  nazoratini  o'tkazish.

D asturning  inform asion-uslubiy  ta’minoti

M azkur  fanni  o ’qitish  jaray o n id a  ta ’lim ning  zam onaviy  usullari,  pedagogik  va 

axborot-kom m unikasiya texnologiyalari  q o ’llanilishi  nazarda tutilgan. 

k o ’p  oraliqli  statik  aniq  balkalar  b o ’lim iga  tegishli  m a ’ruza  darslarida  zam onaviy 

kom pyuter texnologiyalar yordam ida prezentasiya v a  elektron-didaktik texnologiyalaridan;

-  statik  aniq  ferm alarni  hisoblash  m avzularida  o ’tkaziladigan  am aliy  m ash g ’ulotlarda  aqliy 

hujum ,  guruhli  fikrlash, klaster usuli  kabi  pedagogik texnologiyalaridan foydalaniladi.

13


D asturdagi  m avzularni  o ’tish d a ta ’lim ning zam onaviy usullardan k en g  foydalanish,  o ’quv 

ja ray o n in i  yangi  p ed agogik  tex n o lo g iy alar  asosida tashkil  etish  sam arali  n a tija  beradi.  Bu  borada 

zam onaviy  p edagogik  te x n o lo g iy alarn in g   “A qliy  hujum ",  «M unozarali  dars»  usullari  ham da 

m avzularga oid sla y d la rd an  fo y d alan ish  nazarda tutiladi.



R eyting  jadvali

N azorat  turi

O N JV»1

YaN

O 'tk azilish

vaqti

14-15- hafta

18-19-hafta



N azorat S hakli

Y ozm a 


(3  tadan  nazariy va 2 

tadan  am aliy topshiriq 

beriladi)

Y ozm a 


(3  tadan  nazariy va 2 

tadan  am aliy topshiriq 

beriladi)

*lzoh.  Nazoratlardugi  liar  bir savol

  va 

topshiriqlar  quyidagi  baholash  m ezonlari  bo'yicha 

bahoIanadL

O raliq   baholash  y o z m a   rav ish d a o ‘tkazilganda  talabaga  5  ta  m isol  v a   m asalalar  beriladi. 

H ar  bir  m isol  v a  m asalalar  5  lik  baholash  m ezoni  b o 'y ic h a   b aholanib,  yakuniy  baho  o 'rta  

arifm etik b o 'y ic h a  hisoblanadi.

Y akuniy  b aholash  y o z m a -o g ‘zaki  o ‘tkazilganda  talab ag a  uchta  nazariy,  ikkita  am aliy 

topshiriqlardan  iborat  bilet  beriladi.  U shbu  topshiriqlar  b o 'y ic h a   savol-javob  qilinib,  yakuniy 

baho o 'r ta  arifm etik b o 'y ic h a  hisoblanadi.

T a la b a la r  biiim ini  baholash  m ezonlari

a) “ 5 "   ( a ’lo)  baho  uchun  talab an in g  bilim   darajasi  quyidagilarga ja v o b  berishi  lozim :

•  

X ulosa v a  qaror qabul  q ilish;



•  

Ijodiy fikrlay olish;

•  

M ustaqil  m ushohada y u rita olish;



•  

O lgan  bilim larini  am ald a q o 'lla y  olish;

•  

M ohiyatini tushunish;



•  

B ilish,  aytib  bcrish;

•  

T asavvurga eg a b o iis h ;



b)  “4 ” (yaxshi)  baho  uchun  talab an in g  bilim  darajasi  quyidagilarga ja v o b  berishi  lozim:

•  


M ustaqil  m u sh o h ad a y u rita  olish;

•  


O lgan  bilim larini  am ald a q o 'lla y  olish;

•  


M ohiyatini tushunish;

•  


B ilish,  aytib berish;

•  


T asavvurga eg a b o 'lis h ;

v) *‘3 ”(qoniqarli)  baho  uchun  talabaning bilim   darajasi quyidagilarga ja v o b  berishi  lozim :

•  

M ohiyatini tushunish;



•  

Bilish,  aytib berish;

•  

T asavvurga eg a b o 'lish ;



g) talabaning bilim   darajasi  “ 2”  (qoniqarsiz)  deb  quyidagi  xollarda baholanadi:

•   A niq tasav v u rg a eg a b o 'Im aslik ;

•   Jav o b lard a xatoliklarga y o 'l  qo 'y ilg an lik ;

•   Bilm aslik.

14


•  

Tavsiya  etilgan  adabiyotlar  ro’yxati

•  

A sosiy  adabiyotlar

•  


1.  A bdurashidov  K ..S.,  H obilov  B .A .,  T o ’ychiyev  N .D .,  Raxim bayev  A.F.  Q urilish 

m exanikasi.  - T oshkent,  O ’zbekiston,  1999.  -382  b.

•  

2.  T o ’rayev  X .Sh.,  Ism atov  M .X .,  Y o’ldoshev  F.X.,  Javliyev  B.K.  Q urilish  m exanikasi.  - 



T oshkent,  M oliya,  2002.  -459  b.

•  


3.  O d ilx o ’ja y e v   E.A .,  G ulom ov  T .F.,  A bdukom ilov  T.K 

Q urilish  m exanikasi.  - 

T oshkent,  O ’kituvchi,  1985.  -272 b.

•  


4.  O d ilx o ’ja y e v   E .A .,  G ’ulom ov  T .F.,  A bdukom ilov  Т.К.  Q urilish m exanikasidan 

m isol  v a m asalalar.  -Toshkent, O ’qituvehi,  1974.  440 b.

•  

5.  D arkov  A .V .,  Shaposhnikov N.N .  S troitelnaya  m exanika.  М.,  V u ssh ay a  shkola.  1986. 



-607  s.

•  


6.  Snitko N .K .  S troitelnaya m exanika.  М .,  V u ssh ay a shkola.  1980.  -431  s.

•  


7.  K leyn  G .  K.  i  dr.  R ukovodstvo 

к  prakticheskim   zanyatiyam   po  kursu  stroitelnoy 

m exaniki  (statik a sterjnevbix  sistem ).  -  М.:  V bisshaya shkola,  1980.  -384 s.

•  

Q o'sh im ch a  adabiyotlar 

•  



1.  Isaxanov 

G .V ., 


G ranat 

S.Ya., 


M elnikov 

G .I., 


Shishov 

O.V.  Stroitelnaya 

m exanika.  R aschet sterjnevbix sistem  na EV M .  Kiyev  Vbisshaya shkola-  1990.  230 s.

•  


2.  C hiras A .A .  S troitelnaya m exanika.-M .:  Stroyizdat,  1986.  255  s.

•  


3.  K iselev  V.A.  S troitelnaya m exanika.-M .:  Stroyizdat,  1986.  520 s.

•  


4.  T o ’rayev  H.  Sh.,  Ism atov  М.  H.  K o ’chishlarni  hisoblash.  N azariy  asoslar,  m etodik 

k o ’rsatm alar, 

topshiriqlar 

va 


hisoblash 

grafik 


ishlarini 

bajarish 

b o ’yicha 

q o ’llanm a.S am arqand,  Sam D A Q I, 2009.



•  

Internet  va  ZiyoN et  saytiari

•  


1.  w w w .ziyo.net

•  


2.  http://w w w .m v  strovm ex/ru

15

Download 377.44 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling