O z b e k is t o n r e s p u b L ik a s I a d L iy a V a z ir L ig I t o s h k e n t d a V l a t y u r id ik in s t it u t I xorijiy mamlakatlar


-§.  M anifestatsiya va yig'ilish  o'tkazish erkinligi


Download 18.02 Mb.
Pdf просмотр
bet18/54
Sana21.03.2020
Hajmi18.02 Mb.
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   54

4-§.  M anifestatsiya va yig'ilish  o'tkazish erkinligi

F u q aro lam in g   eng  m uhim   siyosiy  huquqi  erkin  y ig 'ilis h   va m itinglar, 

o 'tk a z ish   k o 'c h a d a   nam oyish  o 'tk a z ish d a n   iboratdir.

Y ig 'ilish   huquqi  c h ek lan m a g an   yopiq  bin o lard a  yoki  ochiq  havoda 

to 'p la n ish   im koniyatini  b eruvchi  fu q aro lam in g   siyosiy  huquqlaridan  biri 

hisoblanadi.

D avlat  fu q aro lam in g   y ig 'ilis h   o 'tk a z ish   huquqlarini  kafolatlaydi.

M anifestatsiya  (ochiq  k o 'rin ish ,  e ’lon  qilish)  “n am o y ish ” ,  “ tanatanali 

y u rish ”  term iniga  sin o n im   sifatida,  ochiq  h avoda  h a r  q anday  chiqishni 

bildiradi  aniq  aytganda,  m iting,  nam oyish,  tantanali  yurish  dem akdir.

M iting  -   bu  o ch iq   h av o d a  o 'tk a z ila d ig a n   y ig 'ilis h   turi  b o 'lib ,  odatda, 

bunday  o m m aviy  c h iq ish la rd a  tash k ilo tch ilar  va  uning  qatnashchilari 

tom onidan  h u k u m atg a  ch aq iriq  

qaratilgan 

m an sa b d o r 

shaxs 


yoki 

fuqarolarga q an d ay d ir talab  ifodalangan  rezo ly u tsiy a y o 'lla n a d i.

N am oyish -  bu  o d atd a,  k o 'c h a   va  y o 'lla rd a   o d am larn in g   p lak atlar va 

transportlar  orqali  h arak atlan u v ch i,  o dam larning  h u k u m atg a  q andaydir 

um um iy  m asala yoki  talabini  ifodalaydi.

T antanali  y u rish   -   bu  k o 'c h a   y o 'lla r  b o 'у lab  harakatlanishdir. 

T antanali  yurish n in g   tu rlarid an   biri  bu  m a rsh lar  b o 'lib ,  aholi  punktlari 

hattoki,  butun  m am lak at  b o 'у lab  yoki  bir  n ech a  m am lakat  b o 'y la b  

tantanali  yurish  d em akdir.

P iket  -   bu  o datda,  ozch ilik   o d am larn in g   to 'd a sin in g   (ba'zan  b ita 

odam )  p lak atlar  tra sp aran tlar  b ilan   q a n d ay d ir  o b y ek t  atrofida  o 'd r ib ,  turib 

yo k i ay lanm a h arak atlan u v ch i holatlardir.

M an ifestatsiy alard a  o d d iy   p iketlardan  tashqari,  o datda,  “x ab ar  berish 

ta itib i”  o 'rn a tila d i.  A g a r  m an ifestatsiy alar  o 'tk a z ish   sh ah ar  transportining 

no rm al h arakatlanishi  u ch u n   to 'sq in lik   qilsa,  u la m i  bu jo y la rd a  o 'tk a z ish n i 

taqiqlab,  b o sh q a  jo y la rd a   o 'tk a z ish n i  tak lif  qiladi.  B u  uchun  ba'zi 

m am lak atlard a  davlat  h o k im iy atin in g   ruxsati  ham   talab  etilish i  m um kin, 

(G erm an iy ad a  2 -k u n g ach a,  F ra n siy ad a  3 -kungacha,  B u y u k   B ritaniyada  6- 

kungacha)

Y ig 'ilis h la r  berk  b in o lard a   o 'tk a z ils a   h o k im iy a t  ruxsati  talab 

etilm aydi.  A g ar  y ig 'ilis h   q atn ash ch ilari  to m o n id an   tartib sizlik k a  y o 'l 

q o 'y ilish i  eh tim o li b o 'ls a ,  p o litsiy a g a bu  h aq d a o g o h lan tirilad i.

A vtoritar  rejim li  dav la tla rd a  m anife statsiy ala r  o 'tk a z is h   uchun  ruxsat 

berish  tartibi  o 'rn a tilg a n ,  ba'zan  y ig 'ilis h la r  o 'tk a z is h   u chun  hukum at

133


tom onidan  m axsus  joy  ajratiladi.  U shbu  erkinlik  ayrim   m am lakatlar 

K onstitulsiyalari  bilan  tartibga  solinadi.  M asalan,  G erm anii  A sosiy 

Q o n u n in in g   8 -m oddasiga  k o 'ra ,

1.  B archa  nem islar  ruxsatsiz  yoki  m a'lum   qilm asdan,  qu ro lsiz  va 

tinch  yo  1  bilan  to 'p la n ish   h u quqiga e g ad irlar;

2.  O chiq  h avoda  y ig 'ilis h la r  o 'tk a z is h   uchun  bu  huquq  qonun  bilan 

yoki  qonun  aso sid a cheklanishi  m um kin.

A gar  y ig 'ilis h   k o 'ch a d a,  m ayd o n d a,  parkda  o 'tk a z ilsa ,  boshqa 

o dam larning  erk in lik larig a  daxl  q ilm aslig i  kerak.  S huningdek  o chiqda 

o 'tk a z ilg a n   y ig 'ilish lard a n   hokim iyatni  o ldindan  xabar  qilib  q o 'y is h   yoki 

hokim iyat  ruxsatini  olish  kerak.  B ulardan  tashqari,  Y evropa  m am lakatiari 

ikki-uch  oy  d av o m id a  ochiq  m aydonda  har  qanday  y ig 'ilish larn i  taqiqlab 

q o 'y ish i  m um kin.  A gar  bunday  y ig 'ilis h la r  etnik  va  diniy  m asalalarg a 

b ag 'ish la n g a n   b o 'lsa , ja m o a t  tartibsizliklarini  keltirib  chiqarishi  m um kin.

Q onun  chiqaruvchi  organ  m ajlis  o 'tk a z a d ig a n ,  davlat  rahbari 

rezidensiyasi  jo y la sh g a n   b in o lar  y aq in id a  y ig 'ilis h larg a   ruxsat  etilm aydi. 

O chiq  m ayd o n d a  o 'tk a z ila d ig a n   y ig 'ilis h la rg a   ruxsat  so 'ra b   m urojaat 

q ilin g an d a  hokim iy atn in g  

m ahalliy 

organi 


yoki 

p o litsiy ag a 

uning 

tash k ilo tch ilari,  unda  qatn ash u v ch ilarn in g   soni  to 'g 'ris id a g i  m a’lum ot 



berish  kerak.  K o 'c h a   nam oyishi  o 'tk a z ilg a n d a   ham  shunday  m a’lum ot 

talab etiladi.  P ikct o 'tk a z ilg a n d a  bunday  m a ’lum otlar talab etilm aydi.

K o 'p g in a  

m am lak atlar 

K o nstitutsiyasida 

osoyishta 

va 

qurol 


ish latm asd an   o 'tk a z ilish i  ta’kidlangan.  B a’zi  d av latlard a  m anifcstatsiya, 

nam oyish,  y u rish lar,  piketlar  o 'tk a z ish   u chun  ruxsat  so 'ra sh   tartibi 

b elgilangan.  1953  yilda  G erm aniya  F ederativ  R esp u b lik asid a  y ig 'ilis h lar, 

y u rish la r to 'g 'r is id a   qonun  qabul  qilingan.

K o 'c h a   nam o y ish i  o 'tk a z ish d a   q a t’iy  talab lar  q o 'y ila d i:  m ahalliy 

organ  harakat  y o 'n a lish in i  tasdiqlab  berishi  va  u lam in g   sonini  cheklashi 

m um kin.  A g ar  rioya  qilinm asa,  po litsiy a  a ralash u v ig a  y o 'l  q o 'y ila d i,  y a ’ni 

po litsiy a  kuch  ishlatish  orqaii  yu rish g a  chiq q an larn i  tarqatib  y u b o rish i 

m um kin.

R iv o jlan ay o tg an   m am lak atlard a  ru x sat  etilm agan  n am o y ish lard a 

po litsiy a  a y rim   h o llard a  qurol  va  bo sh q a  texnik  vositalarni  q o 'lla y d i, 

b u n d a q u rb o n la r ham  b o 'lis h i  m um kin.

P iket  o 'tk a z is h   ja m o a t  b o 'lib   ja m o a n in g   yoki  o 'z in i  fikrini  o sh k o ra 

ifoda  e tish   dem ak d ir,  bunda  nam oyish  q ilish   va  ovoz  k o 'c h ay tirg ich lard an  

fo y d alan ilm ay d i,  piket  u y u sh tirg an lar  p lak at  va  boshqa  tasviriy  v o sitalar 

bilan  ch iq ad ilar. 

O liy  davlat  hokim iyati 

organlari  y a q in id a  piket 

o 'tk a z is h g a   ruxsat  etiladi,  am m o  m a'lum   niasofaning  saqlanishi  talab

134


e tiia d i.

5-§.  Axborot  erkinligi

Rrkin  fikrlash,  so 'z la sh   va  m atbuot  erkinligi  s iy o s iy   huquqning 

a so siy  

ko'rinishlaridan 

biri 

b o 'lib , 



xorijiy 

m am lakatlar 

K onstitulsiyalarida o 'z   ifod asin i  topgan.

A xborot  erkinligi  o 'z   ich ig a   s o 'z   erkinligi,  fikr  bildirish  erkinligi, 

m atbuot  erkinligi  va  b oshq a  o m m a v iy   axborot  erkinligini  olad i.  O m m aviy 

axborot  vositalari  faoliyatin i  s iy o s iy   nazorat  q ilish g a   (sen zu raga)  y o 'l 

q o 'y ilm a y d i.

Erkin  m atbuot  va  in form atsiya  aslida  d em okratiyan in g  a so siy   b elgisi 

h isoblanad i.  S hu nin g  uchun  jah on d agi  k o'p lab   rivojlangan  davlatlar 

k on stitulsiyalarida erkin  m atbuot  m asalalari  to 'la  o 'z   ifo d a sin i  topgan.

B olgariya  R esp u b lik asi  K on stitu tsiyasin in g  4 0 -m o d d a sig a   ko  ra, 

m atbuot  va  boshqa  o m m a v iy   axborot  vositalari  erkindir  hamda  ular 

senzuradan  o'tk a zilm a y d i.

M ak ed on iya  K on stitu tsiyasi  16-m od dasida q u yid agilar  kal'olatlanadi:

A )  Fikr,  vijdon ,  e'tiqod  va  o m m a v iy   fikr  ifodasi  erk in ligi;

B )  S o 'z   erk in ligi,  xalq  old id a   s o 'z g a   ch iq ish ,  xalq  old id a   m a’lumot 

berish;

V )  A xborotlarga erkin  k irish,  axb orot o lis h   va  tarqatish  erkinligi;

G)  O m m a v iy   axborot  v o sitalariga ja v o b   berish  huquqi;

D )  O m m aviy  axborot  vositalarid a  axborot  m anbalarini  h im o y a   qilish 

huquqi;

Y E )  S en zu ran ing  ch ek la n g a n lig i

A xborot  erkinligi  k o n stitu tsiy a v iy   ah am iyatga  eg a   b o 'lib ,  hozirgi 

paytda,  faqatgina  s iy o s iy   h ayotga  b o g 'liq   m asalalar  y u zasid an   em as,  ya'ni 

faqat  fikr  ifod alash gin a  em a s,  balki  q on u n iy  y o 'l  bilan  axb orot  izlash  va 

foydalan ish   im kon in i  beradi.  D av la t  organlari  v a   jam oat  birlashm alari 

o 'zla rin in g   fa o liy a tig a   d axldor  m a’lum otlarnin g,  agar  ular  k on ted en sial 

b o 'lm a sa ,  bepul  berishlari  zarur.

D iqqatga  sa zo v o rlig i  sh un dak i,  o m m a v iy   axborot  vositalari  faqat 

d avlat  ta'siridan  em as,  insonlarni  o m m a v iy   axborot  vositalari  ta’siridan 

h im o y a   q iladi.  A Q S H ,  B uyuk  B ritaniya,  A vstraliyad a  m atbuot  erkinligi 

to 'g 'r isid a g i  qonun  hujjatini  b u zgan lik   uchun  yuqori  m o d d iy   javobgarlik , 

hattoki, jin o iy  javob garlik   b elgilan gan .

A lbatta,  axborot  v a   m atbuot  erk in ligi  ja m o a tch ilik   tom onidan  sir 

saq lanishi  kerak  b o 'lg a n   m a'lum otlarga  nisbatan  q o 'lla n ilm a v d i.  Sirfar 

harbiy,  davlat,  d ip lom atik ,  k asb,  tijorat,  sb a x siv   b o 'lish i 

m um kin.

135


Demokratik  daviatlarda  davlat  siri  haqidagi  ma'lumotlarni  oshkor  qilgan 

shaxs javobgarlikka tortiladi.  Odatda,  sir saqlash  uchun  rna’lum  bir muddat 

o'rnatiladi.  Masalan,  Buyuk  Britaniyada  arxiv  hujjatlari  tuzilganidan 

boshlab 30 yilgacha sir saqlanadi.

Axborotlarni  olish  va  tarqatishda,  ma'lum  cheklovlar  q oyilish i 

mumkin.  Masalan, Bolgariya Konstitutsiyasining 41-moddasiga ko'ra,

1.  Har  kim  axborot  to4plash,  olish  va  tarqatish  huquqiga  egadir.  Bu 

huquqni  amalga  oshirish  boshqa  fuqarolaming  huquqlari  va  pok  nomiga 

qarshi,  shuningdek,  milliy  xavfsizlikka,  jamoat  tartibiga,  sog'liq  va 

axloqqa qarshi qaratilishi  mumkin emas.

2. 

Fuqarolar  davlat  idorasi  yoki  muassasasidan  o'z lari  uchun 

qonimiy  qiziqish  uyg'otadigan  masaialar  bo'yicha  axborot  olish  huquqiga 

egadirlar  (agar  axborot  davlat  siri  yoki  qonun  bilan  himoya  qilinadigan 

boshqa sir hisoblanmasa,  yoki hech kirrmmg huquqlarida daxl qilmasa).

Petitsiya  (lot. 

petition) 

huquqi 

(murojaat  qilish 

huquqi)  -  

fuqarolaming  ma'lum  bir  qismi  tomonidan  yozma  shaklda  ijtimoiy, 

iqtisodiy  va  siyosiy  hayotga  oid  bo'lgan  masaialar  bo'yicha  davlatning 

oliy  organlariga  beriladigan  so'rovi.  Petitsiya  huquqi  -   parlamentga, 

prezidentga,  mahalliy  organlariga  (Italiya)  individual  yoki  kollektiv 

murojaat  qilish  ko'rinishida  bo'ladi.  Bu  huquq  ayrirn  Xorijiy  mamlakatlar 

Konstitutsiyalarida  o'z  ifodasini  topgan.  Ispaniya  Konstitutsiyasining  29- 

moddasida quyidagicha belgilangan:

1 .“Hamma  ispanlar  individual  yoki  kollektiv  yozma  petitsiya 

huquqiga ega”.

2. 

Qurolli  kuchlar  yoki  harbiy  intizom  o'rnatilgan  muassasalarda 

ishlaydigan  shaxs  bu  huquqdan  maxsus  qonunlarda  o'rnatilgan  tartibda 

individual foydalanadi.

6-§. Vatan himoyasi huquq va m ajburiyat sifatida



Vatan  himoyasi  odatda,  konstitutsiyaviy  majburiyat  hisoblanadi, 

lekin ayrim xorijiy  mamlakatlarda huquq  sifatida ko'riladi.

Majburiyat  -  ko'pgina  davlatlar  inson  va  fuqarolar  majburiyatlarini 

farqlaydilar,  masalan,  majburiy  harbiy  xizmat.  Ba’zan  ayrim  huquqlar 

fanda  pozitiv  huquqlar  deb  hisoblanadi.  (masalan,  fuqaroning  saylash 

huquqi  yoki 

insonlarning  qonun  va  konstitutsiyaga  rioya  qilish 

majburiyatlari).  Bu  huquq  va  majburiyatlar  davlat  tomonidan,  shu 

jumladan  sud  tartibida  ham  ta'minlanadi.  Boshqa  huquq  va  majburiyatlar, 

konstitutsiyada  yozilgan  bo'lsada,  axloqiy  hisoblanib,  sud  tomonidan 

bevosita himoya qilinadi.

136


Konstitutsion  normalar  mudofaa,  harbiy  majburiyatlami  tartibga 

soladi.

Meksika  Konstitutsiyasi  siyosiy majburiyatlar qatoriga:

1.  Munitsipalitet  fuqarolik  va  harbiy  ta'limning  yashash  joyida 

harbiy  intizom  va  quroldan  foydalanish  malakasiga  egalik  qilishni 

o' rganishga kun va soatlarda o'tish kursini belgilaydi;

2.  Vatan  tinchligi,  hiidudi,  mustaqilligi,  shuningdek,  ichki  tinchligi 

va  tartibni  saqlash  maqsadida,  fuqarolar  milliy  gvardiya  ro'yxaLida 

turadilar va xizmat qiladilar.

Germaniya  Asosiy  Qonunining  12-a  moddasiga  ko'ra,  18  yoshga 

yetgan  erkaklar qurolli  kuchlarda,  federal  chegara  soqchiligida yoki  fuqaro 

mudofaasi  korpusida  xizmatni  o' lashga majbur etiiishi 

m um kin.

Xorvatiya 

Konstitutsiyasining 

47-moddasidaga 

ko'ra 

“Harbiy 

majburiyat  va  mamlakat  mudofaasi  -   bunga  qobiliyati  bo'lgan  fuqaroning 

majburiyatidir.

Xitoy  Konstitutsiyasida  harbiy  majburiyat  ma’naviy  xarakter  kasb

etadi.

Belarussiya  Respublikasi  Konstitutsiyasining  57-moddasiga  ko'ra, 

Belarussiya  Respublikasini  himoya  qilish  -  Belarussiya  Respublikasi 

fuqarosining vazifasi va muqaddas burchidir.

Harbiy  xizmatni  o'tash  tartibi,  harbiy  xizmatdan  ozod  qilinish  yoki 

uni  muqobil  xizmat  bilan  almashtirish  asoslari  va  sharoitlarni  qonun  bilan 

belgilanadi.

7-§. J a b r sitamga qarshi kurashish huquqi



Ko'plab  xorijiy  mamlakatlarda  jabr  sitamga  qarshi  kurash  huquqi 

bilan  bog'liq  barcha  masaialar  konstitutsiyaviy  tartibga  solingan.  Bunga 

ko'ra,  davlat  har  bir  alohida  olingan  inson  f fuqaro)  ga jabr  zulmga  qarshi 

kurash  himoya  qilish  hamda  saqlash  majburiyatini  oladi.  Ayni  vaqtda, 

Konstitutsiya  asosiy  huquq  va erkinliklarni  inson  va  fuqaro  majburiyatlari 

bilan  bog'laydi.  Chunki,  inson  huquqi  -   bu  tabiiy  ravishda  vujudga 

keladigan,  inson  tug'ilganidan  keyin  shaxs  sifatida  unga  tegishli  bo'lgan 

ajralmas  huquq  hisoblanadi.  Odamlar  erkin  va  teng  huquqli  bo'lib 

tug'iladi.  Har  bir  davlatning  asosiy  maqsadi  insonning  tabiiy  va  ajralmas 

huquqini  ta'minlab  berishdan  iborat.  Insonning  ajralmas  huquqiga  odatda, 

erkin  va  xavfsiz  yashash  huquqi,  mulkka  egalik  huquqi,  jismoniy  va 

psixologik  daxlsizlik  huquqi  va  boshqalar  kiradi.  Demak  inson  huquqi 

asosiy  huquq  bo'lib,  u  tug'Uganda  muayyan  davlatning  fuqarosimi  yoki 

yo'qm i, bundan qat’i  nazar,  barchaga  xos huquq  sifatida foydalaniladi.  Shu

137


jihatdan 

1776  yil  4  iyulda  qabul 

qilingan  AQSH 

Mustaqilligi 

Deklaratsiyasida 

aytilganlarni 

misol 

qilib 

keltirish 

mumkin. 

Deklaratsiyada  ta'kidlanishicha  “barcha  odamlar  teng  holatda  yaratgan 

tomonidan  muayyan  ajralmas  huquq  bilan  dunyoga  keladi.  Yashash 

huquqi,  crkinlik  va  baxt-saodat  sari  intilish  huquqi  ana  shular jumlasiga 

kiradi.  ...agar  biror  davlat  tuzumi  bu  huquqni  buzsa,  xalq  uni  o'zgartirishi 

yoki  bekor  qilishi  va  shunday  yangi  tuzum  barpo  qilishi  kerakki,  u  eng 

yaxshi  holatda  xalq  xavfsizligi  hamda  uning  tinch-osoyishta  hayoti 

ta'minlanadigan  prinsiplarga  asoslansin”.  Shu  bois  jabr  sitamga  qarshi 

kurash  huquqini  kafolatlanishi  bu  borada  muhim  ahamiyatga  ega 

hisoblanadi.

Jabr-sitamga  qarshi  kisrash  huquqi  individual  va kollektiv  xarakterga 

ega  bo'lib,  konstitutniee  normalarda  o 'z  aksini  topshi  bilan  kafolatlanadi. 

Jabr-zulmga 

kurash  huquqi  birinchi  marta  fransuzlaming  inson  va

fuqanjlar 

horn  ii 

Deklaratsiyasida 

va 

AQShning 

Mustaqillik 

QeHatalsiyasidd  (1776  y)  mustahkamH*  qo'yilgan  edi.  Germaniya 

Federativ  Respublikasi  va  Portugaliya  Konstitutsiyalarida  ham  jabr- 

zulmga qarshi kurash huquqi  o'z ifodasini topgan.

Inson  huquqlari  umumjahon  deklaratsiyasining  4-modasiga  ko'ra, 

hech  kim  qullikda  yoki  erksiz  holatda  saqlanishi  mumkin  emas;  qullik  va 

qul  savdosining barcha ko'rinishlari  taqiqilanadi.

Ushbu  deklaratsiyaning  5-moddasida  “Hech  kim  qiynoqqa  yoki 

shafqatsiz,  g' ayriinsoniy  yoki  qadr-qimmatni  xo' rlovchi  muomala  va 

jazoga duchor etilmasligi  kerak” deb belgilangan.

Biz  bunday  normalanii  Xorijiy  mamlakatlar  Kosntitutsiyalarida ham 

ko'rishiniiz mumkin. Jumladan,  Germaniya A sosiy Qonunining  l-moddasi

1-qismida  shunday  deyiladi:  “Insoning  qadr-qimmati  daxlsizdir.  Uni 

hurmat  qilish  va  himoya  etish,  bar  qanday  davlat  hokimiyatining 

burchidir”.

Armaniston  Respublikasi  Konstitutsiyasining  19-moddasiga  ko'ra, 

inson  qiynoqqa  solinishi,  shafqatsiz  yoki  qadr-qimmatini  kamsituvchi 

muomala  va jazoga  duchor  qilinishi  mumkin  emas.  Inson  o'z  roziligisiz 

tibbiy yoki  ilmiy tajribalarga duchor etilishi mumkin emas.

138


14 bob. Ijtimoiy, iqtisodiy  va madaniy huquq, erkinlik va burchlar

1-§. Ijtimoiy-iqtisodiy huquq va erkinliklar tushunchasi 

va o'ziga xos xususiyatlari

2-§. Mulk huquqi va merosga ega bo'lish

3-§. M ehnat qilish va erkin kasb tanlash huquqi

4-§. 


Sof

 atrof-m uhitga ega bo'lish  va uni muhofaza  qilish 

huquqi

5-§. Malakali tibbiy yordam  va ijtimoiy ta ’minot olish 



huquqi

6-§. Uy-joyga ega bo'lish  huquqi



7-§. 

Ta'lim olish huquqi

8-§. M adaniy boyliklardan foydalanish huquqi.

Ijod erkinligi

l-§. Ijtimoiy-iqtisodiy huquq va erkinliklar tushunchasi 

va o' ziga xos xususiyatlari



Xorijiy  mainlakatlar  fuqarolarining  konstitutsiyaviy  huquq  va 

erkinliklari jamiyat  va davlat  o'rtasidagi  munosabatlarni  o'/.ida  ifodalaydi. 

Ushbu  munosabatlarda  davlat  manfaatlari  bilan  shaxs  manfaatiari  birligi 

aks  ettiriladi.  Mavjud  huquq  va  erkinliklar  to'g'risidagi  qoidalar  shaxsni 

har  tomonlamu  kamol  topishiga,  ishlab  cbiqarishda,  davlat  va  jamiyat 

hayotida  keng  tashabbus  ko'rsatishga  mehnatga  ongli  munosabatda 

bo'lishga,  insonparvarlik,  axloqiy  ma'naviy  prinsiplarga  qat’iy  rioya 

etishiga  qaratilgan.  Har  bir  mamlakat  fuqarolarining  huquqiy  holati, 

ularning  shu  mamlakatga tegishli ekanligi bilan belgilanadi.

Ijtimoiy,  iqtisodiy  va  madaniy  huquqlar  shaxsga  uning  jamiyatda 

normal  holatda yashashi,  ijtimoiy ebtiyojlarini  qondirish  uchun  zarurdir.

Ijtimoiy-iqtisodiy  huquq  va  erkinliklar  turli  davlatlarda  turlicha 

mustahkamlangan.  Masalan,  sotsialistik  tuzumdagi  davlatlarda  iqtisodiy 

huquq  va  erkinliklarga  alohida  e'tibor  beriladi  va  birinchilardan  bo'lib 

ulami 

Konstitutsiyalarida 

mustahkamlab 

qo'yadilar. 

Shuningdek, 

Meksikaning 

1917 

yilgi 

va 

Germaniyaning 

1919 

yilgi  Veymar 

Konstitutsiyasida  alohida  tarzda  iqtisodiy-ijtimoiy  huquq  va  erkinliklar 

to'g'risida to'xtalib o'tilganligi  ko'zga tashlanadi.

Demak,  yuqorida  ta'kidlab  o'tganimizdek  har  bir  mamlakat 

shaxsning  ijtimoiy-iqtisodiy  huquq  va  erkinliklari  uning jamiyatda  normal 

holatda  rivojlanishi  va  erkin  yashashini  ta’minlash  maqsadida  e'tirof 

etiladi.  Bu  bevosita  shaxslarning  hayotiy  manfaatlarini  himoyalash  va

139

1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   54


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling