O zbek mumtoz adabiyoti tarixi


Download 7.27 Mb.
Pdf ko'rish
bet1/22
Sana05.12.2019
Hajmi7.27 Mb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   22
73280

R . J. V o hi d o v,  
H . P . E sh o nq u l ov
O  ZBEK  MUMTOZ 
ADABIYOTI  TARIXI

7tJii04W btl 
'M lD ii/ tS- 
( J / '
O 'Z B f K I S T O N   R E S P U B L I K A S I   O L I Y   V A   0 ‘R T A  
M A X S U S   T A ’L I M   V A Z I R L I G I
B U X O R O   D A V L A T   U N IV E R S IT E T I
R A H IM   V O IIID O V  
H U S N I D D I N   E S H O N Q U L O V
0
‘ZBEK  MUMTOZ 
ADABIYOTI  TARIXI
П  ii”  ci.ucl!• n;.ti  d a v rU ird a n   X IV   a sr  o x ir ig a c h a )
0 ! i \  
o ' r t a   m a x s u s   t a ' l i m   v a zirlig i  t o m o n i d a n  
r e s p u b h k i i   u n i u - v s i ie i   h a m d a   p e d a g o g i k a   i n s t it u t la r i   o ' z b e k   filo lo g iy as i 
f a k u l l c t l a r i   b a L t l a v r i a t i   i x t i s o s li g i n in g   1 - b o s q i c h   t a l a h a l a r i   u c h u n  
u'qi.jv  q o ' I l a n m a   r.if atid a  ta v s iy a   e ti l g a n
I-QISM
O l  zbekiston  V 
T oshkcnt  --  2 0 0 6

R ih m i  V oM dor,  H usnkM in  E s h o o q u io r.  O '  .bek  nuimtoz.  adabiytrti  t a r w .   О   q u v  q o   ILannix 
Т.:  0 ‘zb ek isto n   Y ozuvi;hilar  u y u sh m asi  A dabiyot  p m g ’arm asi  n a sh riv o ti,  2006.  528  b.
Q o ' l l a n m a   R e s p u b l i k a   o l i y   o ' q u v   y urtla ri  о  z b e k   l i l o l o g i v a s i   f a k u l t c t l a r i  
ba k a la v r ia t  ix tiso s lig in in g  1 - 11  b o s q i c h   talaba lar iga  о   z b e k   m u m t o z   a d a b i y o l i   (arixi 
f a n i d a n   o ‘q u v - q o ‘l l a n m a   si fal id a  m o ‘!;allangan.  U n d a   b a k a l a v r i a t   ixtisosligi  о  qu v 
reja sida  o ' z b c k   m u m t o z   a d a b i y o l i   tarixi  fani da n  o 't i l i s h i   к о   z d a   t u t i l g a n   166  soat lik 
m a ’r n z a   va  a m a l i y   m a s h g ' u l o t l a r g a   d o   i  m a c u l a r   h a q i d a   fikr  v u iitila d i.
Q o ' l i n g i z d a g i   k i t o b d a   e n g   q a d i m g i   a J a b i y   y o d g o r l i k l a r d a n   X V I   a s r   o \ i r i g a  
q a d a r   b o ' l g a n   m u m t o z   a d a b i y o t   vak illari  liaqidagi  m a   l u m o t l a r   q a m r a b   o li n g a n .  
M u a l l i f l a r   m u s t a q i l l i k n i n g   m a ’ n a v i v   m c r o s n i   t a d q i q   q i l i s t i   u c l u i n   y a r a t g a n  
i m k o n i y a t l a r i n i   in o b a t g a   o lg a n   h o l d a   m a v z u l a m i   milliy  istiqlol  m a f k u r a s i   ta m o v i l l a ri  
r u h i d a  y o r i ti s h g a   u r g ' u   b e r ish a d i.
M a s ’ul  m u h a r r ir : 
B .N .V a lix o 'ja y c .*
0 ‘zbckiston  Respublikasi  F an lar  akadcmiyasi haqiqiy 
a ’zo s i,  j u m h u r i y a t d a   x iz m a t  к о   rsa tg a n   f a n   a r b o b i ,  
p r o fe s s o r .
T a q riz c h ila r : 
H .G ‘.N e ’niatov
F i i o l o g iy a   lanlari  d o k t o r i ,   О   z b c k i s t o n d a   x i z m a t  
k o ' r s a t g a n   xalq  t a ’limi  x o d i m i ,   p r o f e s s o r ,
I . C h . H a q q u l o v
Fiiologiya  fanlari  d o k t o r i;
D J . S a l o h i v
fiio lo giy a  fanlari  d o k t o r i.
©   0 ‘  zbekiston  Y o zu rch ilar  uvushm asi 
Adabivot  ja m g ‘arm asi  n ash riy o ti,  200 6 .

IvlU Q A D D IM A   0 ‘RN ID A
Istiqlol  yuksak  ilohiy  n e ’m at  sifatida  nafaqat  turm ush  taizimizga,  balki 
m adaniy-m a’naviy liayotimizga ham  teran kirib bormoqda. Yurtdoshlarimizni 
barkam ol  shaxs  qilib  tarbiyalash  yo'lidagi  sa’y -u   h arakatlar  bosh id a 
Respublikamiz  Prezidenti  A K a rim o v n in g   turganligi  va  axloqiy-m a’naviy 
taibiyaning Davlat dasturi m aqom iga ko'taririlishi ham  mustaqillik sharofati 
hisoblanadi.  0 ‘n  besh  yildirki,  qatag‘onga  uchragan  a n ’analarimiz,  islom 
dini  va  tasaw uf,  uning  badiiy  adabiyotga  ta’siri  masalalarida  ochiq-oydin 
m ushohada  yuritish  im koniyati  tug'ildi.  Shuning  uchun  bu  jabhadagi 
ishlarimizda  yurt  sarvarining  quyidagi  dono  ko‘rsatmalari  g‘oyaviy  asos 
vazifasini  o'tayolin  “Xalqimiz  asriar  osha  yashab  kelgan  an’analari,  urf- 
oilatlari,  tili  va  ruhi  negiziga  qurilgan  milliy  mustaqillik  maikurasi 
umuminsoniy  qadriyatlar  bilan  mahkam  uyg‘unlashgan  holda  kelajakka 
ishonch  tuyg‘usini  odamlar  qalbi  va  ongjga  yetkazishi,  ulami  Vatarga 
inuhabbat,  inson parvarlik  ruhida  tarbiyalashi,  haloDikni,  mardlik  va  sabr- 
hardoshlilikni,  adolat  tuyg‘usini,  bilim  va  ma’rifatga  intilishni  tarbiyalash 
yoMida xionat qilmog‘i lozim”  (Karimov I. Vatan sajdagoh kabi muqaddasdir. 
Asarlar.  3-jild,  Tashkent:  “ 0 ‘zbekiston” ,  1996,  283-bet).
O zodlik tufayli  badiiy asarni su n ’iy tarzda soxtalashtirib  tahlil h am d a 
larg'ib  qilish  tam oyillariga  x otim a  berildi.  Bir  davrda,  birday  tarixiy 
sharoitda  ijod  qilgan  qalam kashlam i,  yaxlit  adabiyotni  “ diniy-m istik” , 
“ fco d al-saro y   ( k lc rik a l)” ,  “ x  tlqchil  a d a b iy o t”  kabi  b o 'la k c h a la rg a  
ajratishning  ncx)‘rinligi  tobora  oydinlashib  qoldi.  Y urtboshim iz  o'rinLi 
e ’tiro f etganidek:  “...Tafakkur  ozod  bo‘lmasa,  ong  va  shuur  tazyiqdan, 
qullikdan  qutilmasa  inson  to ‘la  ozod  bo‘lolmaydi”  ( 0 ‘sha  kltob,  34-bet).
S h u k ro n aiar  h o 'lsin k i,  ja n n a tm a k o n   0 ‘zbekiston  b o 'y la b   bugun 
h u r  fikrlilik  sliabadasi  e sm o q Ja .  U n in g   hayotbaxsh  epkini  m u m to z  
adabiyot  olam iga,  insonparvar d in im iz va tasaw u fg a h am  sezilarli  ta ’sir 
o ‘tkazdi.  Asriar  b a g 'rid a   b o ‘y  c h o 'z g a n   m u m to z  badiiy  y aratm alam i 
o ‘z  q o n u n iy atiari  asosida  tahlil  va  tadqiq  qilish  to b o ra  teran lash ib  
b o rm oqda.  T ariq at  pirlari  asarlarini  forsiydan  turkiyga  ta ijim a  qilish, 
ilmiy tahlildan o'tkazish  va  n ash re tish  borasida jiddiy yutuqla^ga erishiidi.
“Inson  va  uning  har tomonlama  uyg‘un  kamol  topishi va  farovonligi, 
shaxs  manfaatlarini  ro‘yobga  chiqarishning  sharoitlarini  va  ta ’sirchan 
mexanizmlarini  yaratish,  eskirgan  tafakkur  va  ijtimoiy  xulq-atvom ing 
a n d o za la rn i  o 'z g a r tir is h   resp u b lik a d a   am alga  o s h ir ila y o tg a n
3

islohotlarning  asosiy  m aqsadi  va  h a ra k atlan tiru v ch i  kucl»dir” ,-dcyiladi
K adrlar  tayyorlashning  milliy  dasturida.
T a ’lim  to'g'risidagi  Q onun  va  Kadrlar  tayyorlashning  milliy  dasturini, 
ayniqsa,  uning  ikkinclu  bosqichi-sifat  pog'onasi  talab-tamoyillafini  hayotga 
tadbiq etish yo'lidagi harakatlar respublikamizda kun sayin qanot yoymoqda. 
Ayni  paytda  o ‘rta  um um iy  ta ’lim  maktablari  Davlat  standartlarining  ishlab 
chiqilishi,  fanlar  bo'yicha  takomillashgan  D astuiiam ing  amaliyotga  joriy 
qilinayotganligi  quvorichli  holdir.  Qayd  etilgan  yangi  dasturiam ing  afzalligi 
shundaki,  unda  bilimdon  o'quvcluni  tarbiyalash  bosh  m uddao  bo'lm ay, 
balki  barkamol  avlodni  (shaxsni)  shakllantirish  diqqat  markazida  tutiladi. 
Tabiiyki,  bunday  jarayonda  badiiy  adabiyotning,  ju m lad an ,  um rboqiy 
qadriyatiarimiz,  islomiy-tasawuiiy  sarchashm alar  va  m um toz  asarlarning 
o ‘mi  beqiyos  kattadir. 
A y T im la ri 
aytilgan  jihatlam i  nazard;i  tutib,  biz  ilk 
tajriba sifatida  mazkur qo'llanm ani  yaratishga jazin etdik.
Taniqli  adabiyot.shunos  olim ,  professor N .  M.  M allayevning  “ O 'zbek 
adabiyoti  tarixi”  (XVII  asrgacha  ,  1-kitob)  darsligining  oxirgi  nashridan 
h am   c h o rak   asrdan  ziy o d ro q   davr  o ‘tdi.  S h u n d ay   gapni  akadem ik 
V.A A bdullayev  va  professor  G ‘.  K.  Karim ovlam ing  “ O 'zb ek   adabiyoti 
tarixi”  (2-3-kitoblar)  darsliklari  haqida  ham   aytish  m um kin.  M azkur 
d arsliklarda,  b irinchidan,  s h o 'ro   m afkurasining  “ quyuq  c h a n g i”  o'z. 
aso ratin i  qoldirgan  b o ‘lsa,  ik k in ch id a n ,  ularning  nusxalari  kam ayib, 
kamyob  b o ‘lib  qoldi.  Bular  oliy  m aktabda  m um toz  adabiyotni  o'qitish 
b orasid ab irq ato rq iv in ch ilik lam i  к  ltirib chiqarayotir.  Bugun  yozilayotgan 
m a ’ru z a   m a tn la ri  h am   zikri  o 'ig a n   bu  b o ra d ag i  ta ia b a la rim izn in g  
chanqoqligini yetarli  darajada qondira olm aydi,  albatta.  Shularga k o 'ra biz 
bu q o'llanm ani  yozishga  kirislidik.  Buning uchun  bakalavrlar tayvorlashga 
m o'ljallangan  o'quv  rejasidagi  m a  uza  va  amaliy  m ashg'ulot  soatlari  asos 
sifatida  qabul  qilindi.  Shuningde!  .  o ‘rta  um um iy  ta ’lim  m aktablarining 
yangi D asturlariga tayanildi yoxud  i‘sha Dasturlardagi mavznlarga alohida 
ahamiyat berildi.  Shuni nazarda tui  ,  oliy va o 'rta um um iy ta ’lim maktablan 
D asturiarida kuzatiladigan  nomu'.  fiqliklami  hisobga olishga liam  harakat 
q ilin d i.  Q o 'lla n m a n i  v a r a tis h d a   m u a llifla r  u c h u n   istiq lo l  d av ri 
adabiyotshunosligi  yutuqlari  y o 'lch i  yulduz  vazifasini  o 'ta d i.  Bizning 
dastlabki  tajribamiz  mahsuli  b o 'lg a n   qo'llanm aning  kam chiliklardan  xoli 
em asligi  tabiiydir.  S izning  x olisona  fik r-m u lo h aza larin g iz,  b eg 'araz 
ta n q id in g iz d a n   u m id v o rm iz,  m u h tara m   o'quvchi!  U lar,  shubhasiz, 
qo'llanm aning  takomillashgan  nusxalarini  varatishda  bizga  q o ‘l  keladi.
4

I-B O B
“0 ‘ZBEK  M YM TOZ  ADABIYOTI  TARIXI”  FANIGA  KIRISH
1.1.  0 ‘zbck  mumtoz  adabiyoti  fan  sifatida
Badiiy  adabiyot  tabiat  gultoji  sanalm ish  hazrati  inson  bilan  egizak 
dun v o   yuzini  k o'rgan  sa n ’at  tu rlarid an   biridir.  In so n   yaratilibdiki,  o ‘zi 
yashayotgan  borliq  sir-u  sinoatlari  bilan  oshno  bo'lgisi,  ulardan  yuksak 
s h a v q - z a v q  
olgisi,  ichki  kechinm alari,  orzu-intilishlari,  ruhiy holatlarini 
o'zigagina  hadya  ctilgan  oliy  n e ’m a t—so ‘zda  badiiy,  bo'yoqli  tarzda 
ifodalagisi  kcladi.  Adabiyot  tarixi  esa  m ana  shu  o ‘ziga  xos  m urakkab 
hodisaning  eng  qadim gi  davrlardan  zam o nam izgacha  b o 'lg an   tarixiy 
taraqqiyot  jaray o n in i  o 'rg an u v ch i  fandir.
B adiiy  ijod  u n in g   n o d ir  n a m u n a la rin i  y a ra tu v c h i  m a ’lum   bir 
xalqning  e ’tiqodiy  qarashlari  m ajm uasidan  b ah ram an d   bo 'lad i.  Shu 
m a ’noda  u  o 'sh a   xalq  dunyoqarashi,  m a ’rifiy  olam i  va  m a ’naviyatini 
badiiy  aks ettiradi.  Shunga  ko‘ra,  alohida xalqlar nom lari bilan ataluvchi 
adabiyotlar vujudga  keladi.  X alqim iz m a’naviy m adaniyatining ajralm as 
tarkibiy  qism i  csa o ‘zbek adabiyotidir.
0 ‘zlx.*kiston  Respublikasi  mustaqillikka erishgandan so‘ng o'tm ishni, 
tanlar  tarixi,  adabiy  merosni  o'rganishga  jiddiy  e ’tib o r  qaratildi.  Milliy 
o'zlikni  anglash,  milliy  m afkura,  m a ’naviyat,  m a ’rifat  kabilar  D avlat 
dasturidagi  dolzarb  inasalalar  sirasidan  ustuvor  yo‘nalish  sifatida  joy 
oldi.  Shu jih atd an   m am lakat  Prezidenti  lA K a rim o v n in g   hoziijavoblik 
va  donolik  bilan  aytgan  quyidagi  fikrlari  m uhim   aham iyat  kasb  etadi: 
“Biz ma’naviy qadriyatlami tiklashm milliy o'zlikni angtashning o ‘sishidan, 
xalqning ma’naviy sarchashmalariga,  ularning ildizlariga qaytishdan iborat 
uzviy  tabiiy  jarayon  hisoblaymiz”  (K arim ov  I.A.  0 ‘zbekiston  XXI  asr 
b o ‘sag‘asida:  xavfsizlikka  tahdid,  barqarorlik  shartlari  va  taraqqiyot 
kafolatlari.  T oshkent:  ” 0 ‘zbckiston” ,  1997,  137-bet).
X alqim iz  m a ’naviy  qadriyatlarini  o 'zid a  ifoda etgan o ‘zbek  m um toz 
ad ab iy o ti  tarix in i  o ‘rganish  b a rk a m o l  avlod  q a lb id a   m illiy  iftixor 
tuyg'ularini  slukllantirilishiga  ulkan  hissa q o 'shishi bilan aham iyatlidir.
1.2.  О ‘zbek  mumtoz  adabiyoti  tarixining  tarkibiy  qismlari
U zo q   yilb.r  davom ida  o ‘zbek  adabiyoti  fan  sifatida  dastlab  ikki 
qism ga-  “ 0 ‘zbek  adabiyoti  tarix i”  va “ 0 ‘zbek sovet adabiyoti”  nom lari
5

ostida  bo'linib  o'q itilar  edi.  1917  yil  25  oktyabr  bu  ikki  qism  orasidagi 
chegara  sifatida  qabul  qilingandi.  Istiqloldan  so‘ng  oliy  o 'q u v   yurtlari 
o'zbek filologiyasi  fakultetlarida  “ Milliy  uyg'onish davri o'zbek adabiyoti” 
kursi  o'qitila  boshkm di.  U  o‘z  ichiga  xalqim iz  tarixining  nihoyatda 
ziddiyatli  va  m urakkab,  m a fk u ialar  kurashi  davri  1865-1929  yillar 
oralig’i  adabiyotini  qam rab  oladi.  M ustaqillik  sharofati  tufayli  XIX 
asrning  oxirlarida  shakllanib,  XX  asr  boshlarida  b o ‘y  ko'rsatgan,  20- 
yillarda esa o 'sh a  davrning g 'o y atd a shiddatli  tazyiqlariga bardosh bcrib 
chinakam   adabiyotga  aylangan  jadid  adabiyotini  izchil  va  rnukam m al 
o 'rg a n ish   im koniyati  vujudga  keldi.  Jad id   adabiyotining  m azm u n - 
m ohiyatini  milliy  uyg‘onishning  hayotbahsh  g'oyalari  tashkil  qilardi. 
M illiy  uyg'onish davri o 'zb ek   adabiyoti  xalqim izaing  ko‘p  asrlik adabiiy 
a n ’an a larid an   b a h ra m a n d   b o 'lg a n   b ad iiy   tafak k u rim izm n g   p o rlo q  
sahifalaridan  b in ,  ayni  choqda  bugungi  yangi  o 'zb ek   adabiyotining 
tayanch sarchadm w si sanaladi.  S hunday qilib,  o'zbek adabiyotini dastlab 
quyidagi  ucli  qismga  b o 'lib   o'rg an ish   m aqsadga  m uvofiqdir:
1.  0 ‘zbek  mumtoz  adabiyoti  tarixi  (E ng  qadim gi  davrlardan  XIX 
asr  o 'rtalarig ach a).
2.  Milliy  uyg*onish  davri  o ‘zbek  adabiyoti  (XIX  asr  11  yam iidan 
XX  asm ing  20-yillarigacha).
3.  Yangi  o ‘zbek  adabiyoti  (1930  yildan  hozirgacha).
0 ‘zbek  m um toz  adabiyoti  tarixi  xalqim izning  qadim   zam onlardan 
XIX  asm ing  o'rtalarigacha  vujudga  kelgan  noyob  badiiy  durdonalari 
haqida bahs yuritadi. Tabiiyki,  bu  ming yilliklargacho'ziladiganjarayonda 
dun y o   yuzini  ko'rgan  badiiy  asarlarda  xalqim izning  dastlabki  e ’tiqodiy 
q arash larid an   tortib  X IX   asm in g   o 'rta la rig a c h a   yashab  ijod  qilgan 
qalam kashlarim izning  irfoniy-falsafiy,  adabiy-badiiy,  ilo h iy -m a’naviy 
qarashlari  o ‘z  ifodasini  topgan.  0 ‘zbek  m u m to z  adabiyoti  tarixi  m ana 
shu  uzoqqa  cho'zilgan  m urakkab jaray o n d a  vujudga  kelgan  turli  xil  va 
janrlardagi badiiy asariami  o ‘z ichiga oladi.  N azm  va epos asrlar davom ida 
o ‘zbek  m um toz  adabiyotining  asosiy  xillaridau  b o ‘lib,  taraqqiy  topib 
keldi.  G 'a z a l,  ruboiy,  qasida,  m asnaviy,  m uxam m as,  m usaddas,  q it’a. 
ta ije ’b an d ,  tarkibband  (v.h.)  m asal,  hikoya  va  shu  kabilar  esa  keng 
tarqaJgan  adabiy  jan rlar  sanaladi.
Kishilik  tarixida  yozuv  paydo  bo'lm asdan  aw al  badiiy  ijod  og'zaki 
shaklda  taraqqiyot  bosqichlarini  bosib  o 'td i.  Y ozuv-insoniyatning  eng 
m u h im   kashfiyotiaridan  biridir.  Xat  kashf ctilgandan  so‘tu>  badiiy  ijod
6

og'zaki va yozma sliaklda yonm a-yon taraqqiy qila bosliladi.  G archi og'zaki 
adabiyot  yozm a  adabiyotning  vujudga  kelishi  u c h u n   m a ’naviy  zam in 
bo 'lg an   b o 'lsa-d a ,  badiiy  ijodning bu  h a r  ikkala shakli vaqti-vaqti bilan 
bir-birini  to 'ld irib ,  sayqallashtirib,  boyitishda  davom   etdi.  N atijada, 
«Tohir  va  Zuhro»,  *Bo‘z  o ‘g‘lon»,  «Yusuf  A hm ad»,  «Kitobi  podsho 
Jam shid»,  «Qissasi  F arh o d -u   Shirin»  «K itobi  dada  K o ‘rqut»,  «Qissasi 
Abo  M uslim»  singari  m a ’naviy  d u rd o n a lar  vujudga  kcldiki,  bular  xalq 
og'zaki  ijodida  yaratilib,  kitobiy adabiyotgayaqinlashtirilgan yoki yozm a 
adabiyotda vujudga kelib,  kcyinchalik xalq ijodi uslubida qayta “tahrir”dan 
o ‘tgan  asarlardir.  Shunday  qilib,  xalq  kitoblari  ham   o ‘zbek  m um toz 
adabiyoti  tarixi  va  ham   xalq  og'zaki  ijodining  tarkibiy  qism i  sanaladi.
0 ‘zbek  m u m to z  adabiyoti  tarixi  y o d n o m alar  (m e m u a r),  tarixiy 
asarlar  h am d a  tazkiralarni  ham   o ‘z  ichiga  oladi.  M a’lum ki,  o ‘tm ishda 
tarixnavislik  badiiy  ijod  bilan  qorishiq  holda  olib  borilgan,  M uarrixlar 
biror  tarixiy voqca  tafsilotlarini  bayon  qilishda  badiiy  uslubga  m urojaat 
etishgan.  Jum ladan,  Alisher N avoiyning  «Tarixi  m uluki Ajam *,  «Tarixi 
h u k a m o   va  anbiyo»,  A buIg‘oziy  B ah o d irx o n n in g   «Shajarai  turk», 
« S hajarai  taro k im a» ,  S h e rm u h a m m a d   M u n is  va  M u h a m m a d riz o  
O g a h iy n in g   « F ird a v su l-iq b o l»   k ab i  tarix iy   a sa rla ri,  sh u n in g d e k , 
Z ahiriddin  B oburning  «B obum om a*  singari  qom usiy kitobidagi  badiiy 
lavhalar va  she’rlar yuqorida  aytilgan fikrlarimizga yanada q u w a t beradi.
0 ‘zb ek   xalqi  u zo q   y illa r  d a v o m id a   S h a rq   m u s u lm o n   o lam i, 
shuningdek,  H indiston,  Y unoniston,  G uijiston,  R usiyakabi  mamlakatJar 
bilan  siyosiy-iqiisodiy,  tarixiy-m adaniy aloqada  b o ‘lib  kelgan.  M a n a sh u  
aloqalarning samarasi o ‘laroq tarjim a adabiyoti ham  vujudga keldi. 0 ‘zbek 
tiliga  tojik,  cron,  ozarbayjon,  hind,  arab  va  boshqa  xalqlam ing  badiiy, 
ihniy ham da tarixiy asarlari tarjima qilindi.  Nizomiyning «Maxzanul-asror», 
«Xusrav  va  Shirin»,  «Haft  paykar»,  Shayx  S a’diyning  «G uliston», 
«Bo'ston»,  N uriddin  A bdurahm on  Jom iyning  «Bahoriston»,  «Yusuf va 
Zulayho»,  «Lasli  va  M ajnun»,  «Silsilal  uz-zahab*  («O ltin  zanjir»), 
«[skandar  xiradnomasi»,  «Salom on  va  Absol»,  Badriddin  Hiloliyning 
«Shoh va gndo»,  hind donishm andlik xazinasining  nodirnam unasi «Kalila 
va  D im na»,  m ash h u r  arab  ertakJari  m ajm uasi  «M ing  b ir  kecha», 
M irx o n d n in g   «R avzat  u s-safo » ,  Z a y n id d in   M a h m u d   V osifiyning 
*Badoyc'  ui  vaqoe'»  kabi  asarlari shular jum lasidandir. Taijim a adabiyoti 
xalqlar  ohtasidagi  o ‘zaro  m adaniy—adabiy  aloqa  va  d o ‘stlik  rishtalarini 
m usiahkam lasiiga,  shuningdek,  o ‘zbck xalqining jah o n  xalqlari  adabiyoti
7

bilan yaqindan tanishishiga xizmni  qilib keldi.  O'zbek tiliga taijima qilingan 
asarlar  m uayyan  tarixiy  sh aro itm n g   m a'naviy  ehtiyoji,  talabi  b o ‘Iib, 
ular  o ‘zbck  yozm a  adabiyoti  va  л  ilq  og‘zaki  ijodi  tajribalarining  yanada 
boyishi,  teran  т а 'no  va  quyuq  u n g la r   bilan  to'lishishiga  ijobiy  turtki 
b o ‘ldi.  0 ‘tmish adabiyotida q o ila n g a n  taijim a istilohiga mazkur atamaning 
bugungi  talqinlari  nuqtai  nazaridan  m unosabatda  bo’lmoq  p and berislii, 
biryoqlam a xulosalarga  olib kclisl  nuimkin.  Cluinki  m um toz m utaijim lar 
asliyatga  hozirgi  tarjim onlarga  lisbatan  an ch a  erkin  va  o ‘ta  ijodiy 
m unosabatda  bo'lishgan.  Oqiba:  .la  ular  qalam idan  chiqqan  asarlarga 
nisbatan  tarjimani  qo'llash  kamli  .  qilgandck  bo‘lib  tuyula  bcradi.  Q utb 
Xorazm iy XIV  asida  fors  tilidan  i‘zbck  tiliga  taijim a  qilgan  “Xusrav  va 
Shirin”  (Shayx  N izom iy),  Sayfi  iaroyi  (XIV  asr)  o ‘zbek  tiliga  o'girgan 
“ G u l i s t o n ”  (S lia y x   S a ’d iy ) ,  M a v lo n o   X ir o m iy   (X IX   a s r) 
o'zbekchalashtiigan  “ C lior  d a n   sh” ,  «Ra’no  va  Zxbo»  “T o ‘tin o m a” 
kabi  asarlar bilan  kechgan  ijodiy  ;  lehnat haqida ham   ana  shunday  fikmi 
aytish  joizdir.  Ayrimlari  eslatilga  i  fazilatlariga  ko‘ra,  tarjim a  adabiyoti 
ham   o ‘zbek  m um toz  adabiyoti  t:  rixining  tarkibiy  qismi  sanaladi.
0 ‘tmisiida  yaratilgan  adabiy<  ishunoslikka  oid  asarlami  ham   o ‘zbek 
m um toz adabiyoti tarixi o‘z ichiga i iladi.  Shayx Ahmad Taroziyning «Funun 
ul-ba!og‘a»,  Davkitshoh  ibn  Baxlishohi  Sam arqandiyning  «Tazkirat  usli- 
shuaro*  Alisher  N avoiyning  “ M ajolis  un -n afo is",  “ M ezonul-avzon” , 
“ M u h o k a m a t  ul-  lu g 'a t a y n ” ,  “ N a so v im   u l- m u h a b b a t” ,  B o b u r 
M irzoning  “ M uxtasar”  yoki  “A  uz  risolasi” ,  Fazliy  N am angoniyning 
“ M ajm uat  ush-shuaro”  kabi  asarlari  shular jum lasidandir.
1.3. 0 ‘zbck mumtoz adabiyotining boshqa turdosh fanlar bilan aloqasi
Adabiyot  boshqa  fanlar  singari  borliqning  sir-и  sinoatlari,  insonning 
ru h iy -m a ’naviy  o la m i  k ash fiy o tla ri  h aq id a  tasavvur  b eru v ch i  ilm 
tarm oqlaridan  biridir.  Bu jih atd a n   и  boshqa  fanlarga juda  yaqin  turadi. 
Adabiyotning  fan  va  boshqa sail’;  t turlaridan jiddiy  farqi  esa  uning  ifoda 
uslubida  ko'rinadi.  F anning tarm oqlari  hayot,  borliq,  inson taqdlri bilan 
bog‘liq jarayonlanii  m a ’lum  kuzitish,  izlanish,  tajribalar hosilasi  bo'lgan 
um um lashm alarg  tayanib, ularn  ilm iyusiubda um um lashtirsa, adabiyot 
o ‘sha murakkab jarayonlam i obra i i  badiiy aks ettirish bilan shug'uljanadi. 
Obrazlilik badiiy  uslub vositasida  vujudga kelib,  kishining nihiy-m anaviy 
olamiga ta ’sir etadi.  Shuning uchun  adabiyot jamiyatdagi muayyan tabaqa. 
toifa,  soha  vakillariga  m o ‘ljallam  tay,  ommaviylik  kasb  etadi.
8

Badiiy  adabiyoiniug obraz yaratuvchi  m uhim   quroli so ‘z bo‘lganligi 
bo is o'zbek  m um ioz adabiyoti bcvosila til tarixi bilan uzviy aloqadorlikda 
ish  k o ‘radi.  M uayyan  d a v rd a   y aratilg an   badiiy  asar  o ‘sha  davr  til 
xususiyatlarini  o ‘,id a   m ujassam lashtirishi  bilan  bir  qatorda,  ijtim oiy- 
siy o siy   v o q e lik ,  x a lq n in g   ir f o n i y - i l o h i y   k u z a tis h la r i,  fa lsa fiy  
mushohadasi,  dun  oqarashi,  urf-odatlarini  ham  o ‘zida badiiy ifoda etadi. 
Bu  jihatdan  o ‘zbi 
m um toz  adabiyoti  ilohiyot,  tasaw u f,  tarix,  falsafa, 
jug'rofiya,  ctnogi  iya  (elshunoslik)  singari  fanlar  bilan  yaqin  aloqada 
ish  ko‘rib,  rivojla  a  boradi.
Badiiy adabiyot  ilm -fan yutuqlaridan  uzluksiz ravishda  ijodiy istifoda 
etadi.  Malikul-ka!  .im  M avlono  Lutfiy Shoshiy qalamiga m ansub quyidagi 
bayt  fikrim izning  yorqin  dalilidir:

Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 83%20Адабиётшунослик
Elektron%20adabiyotlar -> Namangan davlat universiteti
Elektron%20adabiyotlar -> Binolar zilzilabardoshligi. Rahmonov B, Siddiqov M.pdf [Abdurasulboy madrasasi]
83%20Адабиётшунослик -> Abdurashid abdurahmonov turkiy adabiyotning qadimgi davri
83%20Адабиётшунослик -> Namangan davlat universiteti obid jon karimov
83%20Адабиётшунослик -> O‘zbekiston republikasi oliy va o‘rta maxsus ta’lim vazirligi ulug‘bek hamdamov, abdug‘opir qosimov jahon adabiyoti
83%20Адабиётшунослик -> Abdurahmonov
83%20Адабиётшунослик -> N iz o m iy n o m id a g I t o s h k e n t davlat p e d a g o g ik a u n IV e r s it e t I mamasoli jumaboyev
83%20Адабиётшунослик -> 0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

Download 7.27 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   22




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling