Oqsillar va aminokislotalarning rangli reaksiyalari Biuret reaksiyasi


Download 279.11 Kb.

bet1/3
Sana24.05.2018
Hajmi279.11 Kb.
  1   2   3

1-LABORATORIYA ISHI. 

 

Oqsillar va aminokislotalarning rangli reaksiyalari 

1.Biuret  reaksiyasi.  Oqsilar  ishqoriy  sharoitda  mis  sulfatning  eritmasi  bilan 

murakkab kompleks birikma hosil qiladi. Reaksiya molekulada 2 ta yoki undan ortiq 

peptid bog‘lar 

O    N 


P    II 

-S-   N  — 

gruppalari  bо‘lishiga  bog‘liq.  Peptidlar  va  oqsillarni  mis  natriyli  tuzlari  bilan  hosil 

qilgan kompleksining tuzilishini quyidagicha yozish mumkin. 

                               

 

 



 

 

 



 

 

 



Bu yerda —R

1

 R



2

 R

3



 R 

4

... - aminokislotalarning qoldiqlari. 



Reaksiya  natijasida  hosil  bо‘lgan  rangning  intensivligi  peptidlarning  uzunligiga 

bog‘liq bо‘lib, kо‘k binafshadan to qizil-binafshagacha va qizil rang oralig‘ida bо‘ladi. 

Siydikchil (mochevina) qizdirilganda uning ikki molekulasidan NN

3

 ajralib chiqib 



reaksiya natijasida biuret hosil bо‘ladi. 

 

                                                  



 

 

 



 

 

 



 

 

Kerakli asboblar: probirkalar bilan shtativ; 1,2 va 5 ml li pipetkalar, spirt  lampasi. 



1)  Tuxum  oqsilining  eritmasi.  2)  Natriy  ishqorining  10%  li  eritmasi.  3)  Mis  

sulfatning 1% eritmasi. 4) Siydikchil. 



Ishning  borishi.  1  .  Probirkaga  100-200  mg  mochevinaning  kristallidan  solib, 

ammiak  hidi  hosil  bо‘lgungacha  qizdiriladi.  Hosil  bо‘lgan  massa  sovitilgandan  keyin 

probirkaga  2  ml  natriy  ishqoridan  1-2  tomchi  mis  sulfatdan  solinadi.  Reaksiya 

natijasida pushti rang hosil bо‘ladi. 

 

 

2) Ksantoprotein reaksiyasi.  



Bu  reaksiya  aromatik  aminokislotalar  uchun  xarakterlidir  (fenilalanin,  tirozin, 

triptofan). Oqsil va polipeptidlarni konsentrlangan nitrat kislotasi bilan qizdiriladi, bunda 

sariq rangli nitrobirikmalar hosil bо‘ladi.  

«Ksantos»  —  bu  grekcha  sо‘z  bо‘lib,  sariq  degan  ma’noni  beradi.  Tirozin 

konsentrlangan nitrat kislota ta’sirida dinitirozinni (sariq rangli) hosil qiladi. 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



Ksantoprotein  reaksiyalarini  oddiy  aromatik  birikmalar-benzol  va  uning 

gomologlari, fenol va boshqalar ham beradi. 

Reaktivlar.  1)  Tuxum  oqsilining  eritmasi.  2)  Jelatinaning  1%  li  eritmasi.  3) 

Konsentrlangan  nitrat  kislotasi.  4)  Natriy  ishqorining  20%  li  eritmasi  yoki 

konsentrlangan ammiak eritmasi (20-25%). 5) Fenolning 1% li eritmasi. 

Ishning  borishi    Probirkaga  2-3  ml  fenol  eritmasidan  solinadi  va  1-2  ml 

konsentrlangan  nitrat  kislotasi  probirka  devorlari  orqali  quyiladi.  Ehtiyotkorlik  bilan 

qizdirilganda sariq  rang hosil bо‘ladi. Probirkaga 1-2 ml tuxum oqsilidan solib, unga 8-

10 tomchi konsentrlangan nitrat kislotadan qо‘shib qizdirilganda chо‘kma sariq rangga 

kiradi. Sovutgandan keyin probirkaga ehgiyotkorlik bilan ammiak eritmasidan yoki natriy 

ishqorining eritmasidan qо‘shiladi, natijada tо‘q sariq rang hosil bо‘lishi kuzatiladi. 


Probirkaga  1-2  ml  jelatinaning  1%  li  eritmasi,  8-10  tomchi  konsentrlangan  nitrat 

kislotasi eritmasidan qо‘shib qizdiriladi. Jelatina tarkibida aromatik aminokislotalarni 

saqlamaganligi uchun bunday reaksiyani bermaydi. 

 

3.Oltingugurt tutuvchi 



 

aminokislotalar uchun reatsiY.  

Kо‘pincha  oqsil  molekulalari  tarkibida  oltingugurt  tutuvchi  aminokislotalar 

sistein, sistin va metioninni saqlaydi. 

Oqsilga  ishqor  qо‘shib  qizdirilganda,  bu  aminokislotalardan  oltingugurt  vodorod 

sulfid holida ajralib chiqadi va vodorod sulfid qо‘rg‘oshin atsetat bilan qora chо‘kma — 

qо‘rg‘oshin sulfidni hosil qiladi. 

 

 

 



 

 

 



Reaktivlar. 1) Tuxum oqsili. 2) Natriy gidroksidning 20% li eritmasi. 3) Qо‘rg‘oshin 

atsetatning 0,5% li eritmasi. 

Ishning  borishi.  Probirkaga  1-2  ml  oqsil  eritmasidan  solinadi  va  teng  hajmda 

natriy ishqoridan qо‘shiladi, qaynaguncha qizdiriladi va 1-2 tomchi qо‘rg‘oshinning 

atsetatli tuzi eritmasidan qо‘shiladi. Natijada qora chо‘kma RbS hosil bо‘ladi. 

 

Ningidrin reaksiyasi 

Oqsil  eritmasi  va  polipeptidlarida  ningidrin  reaksiyasi  aminokislotalarni  α-

holatdagi  amino  grudlalari  hisobiga  sodir  bо‘ladi.  Reaksiyaning  mohiyati  shundan 

iboratki,  α  -  aminokislotalar  va  peptidlar,  ningidrin  ta’sirida  dezaminlanish  va 

dekarboksillanish  jarayonlari  boradi.  Reaksiya  natijasida  SO

2

,  NN


3

,  aldegid  va 

qaytarilgan  ningidrin  hosil  bо‘ladi.  Qaytarilgan  ningidrin,  ammiak  va  bir  molekula 

ningidrin о‘zaro reaksiyaga kirishib, kо‘k-binafsha rangli birikma hosil qiladi. 

 


 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

Kerakli asboblar: probirkalar bilan shtativ; pipetkalar; suv hammomi. 



Reaktivlar. 1) 0,2% li ningidrinning spirtdagi yoki atsetondagi eritmasi solinib, suv 

hammomida qizdiriladi. Natijada binafsha rang hosil bо‘ladi. Boshqa probirkaga 2-3 ml 

oqsil  eritmasi  hamda  10-12  tomchi  ningidrin  eritmasi  solinadi.  Eritmalar 

aralashtirilgach, bir necha minut suv hammomida qizdiriladi. Reaksiya  natijasida  kо‘k-

binafsha rang hosil bо‘ladi. 

 

 



 

 

LABORATORIYA ISHI. 



OQSILLARNI CHО‘KTIRISH REAKSIYALARI 

Turli  reaktivlar  oqsil  molekulalarining  fizik-ximiviy  xossalariga  ta’sir  etib, 

makromolekula  strukturasini  о‘zgarishiga  olib  keladi.  Oqsillarni  chо‘ktirish 

reaksiyalarini  ikkita  gruppaga  bо‘lishi  mumkin:  oqsillarni  denaturatsiyasiz 

chо‘ktirish (neytral ishqoriy metall tuzlari) va denaturatsiya yо‘li bilan chо‘ktirish 

(harorat, mineral va organik kislotalar, og‘ir metall tuzlari, alkoloid reaktivlari). 



Oqsilni  chо‘kmaga  tushishi  uning  bog‘langan  suv  pardasining  buzilishiga 

bog‘liq.  Gidrofil  moddalar  —  neytral  tuzlarning  konsentirlangan  eritmalari 

oqsilning suv pardasini buzib, uning eruvchanligini kamaytiradi. Mana shu organik 

erituvchilar,  ammo-niy  sulfat,  natriy  xlorid,  natriy  sulfat,  natriy  fosfat  va  boshqa 

eritmalar oqsilga ta’sir ettirilganda, oqsil chо‘kmaga tushadi. Oqsil eritmalariga turli 

tuzlar  qо‘shilganda,  uning  chо‘kmaga  tushirish  reaksiyalari  oqsillarni  tuzlash 

deyiladi.  Bu  jarayonda  oqsil  molekulalari  gidrat  pardalaridan  holi  bо‘lib,  bir-biri 

bilan  oson  qо‘shiladi.  Oqsil  tuzlanishi  natijasida  kо‘pincha  tabiiy  holatini 

о‘zgrtirmaydi. chо‘kmada tuz ionlarini dializ yо‘li bilan chetlatilganda oqsil qaytadan 

eritmaga о‘tadi. 

Ammoniy sulfat va natriy sulfat bilan tuzlash usuli oqsillarni nativ holatini buzmay 

ajratib  olishda  qо‘llaniladi.  Masalan,  qon  zardobidagi  oqsillar  ammoniy  sulfat  bilan 

chala  tо‘yintirilganda  globulinlar  ajralib  chiqadi,  globulinlar  chо‘kmasini  filtirlab, 

eritmaga  tо‘la  tо‘yintirilgan  tuz  kristallidan  qо‘shilsa,  albuminlar  fraksiyasi 

chо‘kmaga tushadi. 

Og‘ir  metall  (mis,  simob,  rux,  kumush,  qо‘rg‘oshin  va  hakazo)  tuzlari  oqsil 

eritmasiga ta’sir etganda, ular oqsil molekulasidagi — α sulfigidril gruppa — SN bilan 

birikma  hosil  qilib,  oqsil  molekulasining  strukturasini  о‘zgartiradi.  Oqsillarni  og‘ir 

metall  tuzlari  bilan  chо‘ktirish  qaytarilmaydigan  jarayondir,  ya’ni  chо‘kmaga  tushgan 

oqsilni qaytadan eritma holiga keltirib bо‘lmadi. 



Oqsillarni ammoniy sulfat ta’sirida chо‘ktirish 

Kerakli  asboblar:  probirkalari  bilan  shtativ,  filtr  qog‘oz,  voronka,  2,5  ml  li 

pipetkalar. 

Reaktivlar.  1)  Qon  zardobi  yoki  tuxum  oqsilining  eritmasi.  2)  Ammoniy 

sulfatning  tо‘yingan  eritmasi.  3)  Ammoniy  sulfatning  kristall  tuzi.  4)  Natriy 

ishqorini 10% li eritmasi. 5) Mis sulfatning 1% li eritmasi. 

Ishning  borishi.  Probirkaga  2-3  ml  qon  zardobidan  yoki  suyultirilgan  tuxum 

oqsilidan  solib,  teng  hajmda  ammoniy  sulfatning  tо‘yingan  eritmasidan  qо‘shiladi 

va  yaxshilab  aralashtiriladi.  Natijada  globulin  oqsillari  chо‘kmaga  tushadi.  8-10 

minutdan  keyin  filtrlanadi.  Globulin  oqsillari  chо‘kmada,  albuminlar  filtratda 

qoladi. Filtratdagi albuminlarni chо‘ktirish uchun ammoniy sulfatning kristallaridan 

tо‘yinguncha  qо‘shiladi,  natijada  albuminlar  chо‘kmaga  tushadi,  sо‘ng  chо‘kma 

filtrlanadi. 

2-3 ml filtratdan olib, biuret reaksiyasi bajariladi Agar oqsillar tо‘liq chо‘kmaga 

tushgan  bо‘lsa,  filtrat  bilan  biuret  reaksiyasi  hosil  bо‘lmaydi.  Globulinlar  va 

albuminlar suvda eritiladi va biuret reaksiyasi bajariladi. 

 

Oqsillarni natriy xlorid ta’sirida chо‘ktirish 

Reaktivlar. 1) Natriy xlorid tuzining kristalli. 2) Sirka kislotasining 2% li eritmasi. 

Ishning borishi. Probirkaga 2-3 ml qon zardobi yoki tuxum oqsilidan solib, natriy 

xlorid  tuzining  kristallaridan  tо‘yinguncha  qо‘shiladi.  3-5  minutdan  keyin  probirkada 

globulinlar  chо‘kmasi  hosil  bо‘ladi.  Sо‘ngra  chо‘kma  filtrlanadi.  Filtratda  albuminlar 

qoladi.  Albuminlar  tо‘yingan  neytral  eritmalarda  chо‘kmaga  tushadi.  Filtratga  4-6 



tomchi sirka kislotasining 1% li eritmasidan qо‘shiladi, natijada albuminlar chо‘kmaga 

tushadi,  oradan  10  minut  о‘tgach  chо‘kma  filtrlanadi.  CHо‘kmalar  suvda  eritilib, 

biuret reaksiyasi bajarib kо‘riladi. 

Oqsillarni mineral kislotalar ta’sirida chо‘ktirish 

Oqsillar  eritmasi  konsentratsiyasi  yuqori  mineral  kislotalar  (ortofosfat  kislotadan 

tashqari)  ta’sirida  chо‘kmaga  tushadi.  Bu  reaksiya  qaytmas  reaksiya  hisoblanadi, 

chunki  oqsilning  kolloid  zarrachalari  degidratatsiyalanadi  va  ularning  zaryadlari 

neytrallanadi,  natijada  kompleks  birikmalar  hosil  bо‘ladi.  Bunday  hollarda  oqsillar 

qaytmas denaturatsiyaga uchraydi. Ortiqcha mineral kislotalar (nitrat kislotadan tashqari) 

chо‘kmaga tushgan oqsillarni eritib yuboradi. 

Reaktivlar. 1) Konsentirlangan xlorid kislotasi. 2) Konsentrlangan sulfat kislotasi. 3) 

Tuxum oqsilining eritmasi. 

Ishning borishi, Uchta probirkaga ehtiyotkorlik bilan 1 ml kislota, birinchisiga — 

xlorid,  ikkinchisiga  —  sulfat  va  uchinchisiga  —  nitrat  kislotasidan  solinadi.  Sо‘ngra 

hamma probirkalarga 1 ml dan oqsil eritmasidan qо‘shiladi. Shunda probirka sekin-asta 

chayqatiladi.  Ortiqcha  xlorid  va  sulfat  kislota  bо‘lganligi  uchun  birinchi  va  ikkinchi 

probirkadagi  chо‘kma  erib  ketadi,  uchinchi  probirkadagi  nitrat  kislota  bilan  hosil 

qilingan  chо‘kma  erib  ketmaydi,  chunki  hosil  bо‘lgan  chо‘kma  ortiqcha  nitrat 

kislotada erimaydi. 



Oqsillarni organik erituvchilar bilan chо‘ktirish 

 

Organik  erituvchilar  (spirt,  efir,  atseton  va  boshqalar)  ta’sirida  oqsil 



makromolekulalarining  suvli  qobig‘i  (gidrosferalari)  buziladi,  ya’ni  denaturatsiyaga 

uchraydi,  natijada  eritmadan  oqsillarning  eruvchanligi  kamayadi  va  oqsil  chо‘kmaga 

tushadi. Agar oqsil eritmasida tuz ishtirok etsa (KS1), kolloid zarrachalarining zaryadini 

о‘zgarishiga olib keladi, bu hol oqsil eritmalarining chidamliligini yanada kamaytiradi. 

Agar  chо‘ktirish  spirt  (xloroform)  bilan  sovuq  sharoitda  olib  borilsa,  hosil  bо‘lgan 

oqsil  chо‘kmasi  suvda  eriydi,  ya’ni  bunda  oqsil  xossalari  о‘zgarmaydi, 

denaturatsiyaga  uchrashga  ulgurmaydi.  Agar  oqsil  uzoq  vaqt  spirtda  tursa, 

denaturatsiyaga  uchraydi  va  hosil  bо‘lgan  chо‘kma  suvda,  neytral  tuzlar  eritmasida 

eriydi.  

Reaktivlar.  I)  Oqsil  eritmasi.  2)  96%  li  etil  spirti.  3)  Atseton.  4)  Xloroform.  5) 

Natriy xlorid tuzining kristalli. 

Ishning borishi: Uchta probirkaga 1-2 ml dan oqsil solinadi va 0,2-0,3 g natriy xlorid 

tuzidan qо‘shilib, yaxshilab aralashtiriladi. 

Birinchi  probirkaga  tomchilab  2-3  ml  spirt,  ikkinchi  probirkaga  2-3  ml  atseton  va 

uchinchi probirkaga 2-3 ml xloroform solinadi. Probirkalar chayqatiladi va 5-6 minutdan 

keyin oqsil chо‘kmasi hosil bо‘lganligani kо‘rish mumkin. 



Oqsillarni organik kislotalar bilan chо‘ktirish. 

Organik  kislotalar  oqsillarni  eritmadan  qaytmas  chо‘kmaga  tushiradi.  Turli 

kislotalarning ta’sir qilish kuchi bir-biridan farq qiladi. 


Eng samarali va о‘ziga xos ta’sir qiluvchi sul’fosalitsil va uchxlorsirka kislotasidir.              

SS1


3

-SOON   Uchxlorsirka kislota 

 

 

 



 

 

Uchxlorsirka  kislota  ta’sirida  faqat  oqsillar,  sulfosalitsil  kislota  ta’sirida  esa 



oqsillardan tashqari, peptonlar va polipeptidlar ham chо‘kmaga tushadi. 

Reaktivlar.  I)  Tuxum  oqsilining  eritmasi.  2)  Sulfosalitsil  kislotasining  10%  li 

eritmasi. 3) Uchxlorsirka kislotasini 10% li eritmasi. 

Ishning borishi. Ikkita probirka olib 2 ml dan oqsil eritmasidan solinadi va birinchi 

probirkaga  5-8  tomchi  sulfosalitsil  kislotasidan,  ikkinchi  probirkaga  5-8  tomchi 

uchxlorsirka  kislotasidan  qо‘shiladi.  Probirkalar  chayqatiladi  va  oqsillar  chо‘kmaga 

tushganligi kuzatiladi. 

Oqsillarni og‘ir metall tuzlari ta’sirida chо‘ktirish 

Oqsillar  mis,  qо‘rg‘oshin,  simob,  rux,  kumush  va  boshqa  og‘ir  metallarning 

tuzlari ta’sirida chо‘kmaga tushadi. 

Oqsillar bilan og‘ir metall ionlarining о‘zaro ta’siri juda murakkab bо‘ladai. Avvalo 

suvda  erimaydigan  kompleks  birikmalar  hosil  bо‘ladi,  ortiqcha  tuzning  eritmasida 

(AgNO


3

,  NgS1


2

)  eriydi:  ortiqcha  og‘ir  metall  ionlari  oqsil  mitsellalariga 

adsorbsiyalanib, ularning elektr zaryadlarini о‘zgartiradi. Og‘ir metallar ta’sirida oqsillar 

denaturatsiyaga  uchraydi.  Oqsil  makromolekulasining  ikkilamchi  va  uchlamchi 

strukturasi  buziladi,  peptid  zan-jirining  holatlari  о‘zgaradi,  ular  orasidagi  bog‘larda 

uzilish  hollari  rо‘y  beradi  (disulfid  bog‘lari).  Disulfid  bog‘lar  oqsillarni  ikkilamchi  va 

uchlamchi tuzilishida katta rol о‘ynaydi. Zanjirlar orasida uzilish oqsil strukturasini 

о‘zgartiradi va oqsillarni qaytmas denaturatsiyasiga olib keladi. 

Reaktivlar. 1) Tuxum oqsili. 2) Mis sulfatning 5% li eritmasi. 3) Qо‘rg‘oshin sirka 

kislotali tuzining 5% li eritmasi. 4) Kumush nitratning 3% li eritmasi. 

Ishning  borishi.  Uchta  probirkaga  1-2  ml  dan  oqsil  eritmasi  solinadi.  Birinchi 

probirkaga  tomchilatib  mis  sulfat  eritmasidan,  ikkinchi  probirkaga  esa  kumush  nitrat 

eritmasidan  qо‘shiladi.  Probirkalar  chayqatiladi,  hamma  probirkada  oqsil  chо‘kmasi 

hosil bо‘ladi. Ortiqcha reakgivlar qо‘shilsa, birinchi va ikkinchi probirkadagi chо‘kma 

erib  ketadi  (gidrolizlanadi).  Uchinchi  probirkaga  kumush  nitrat  eritmasidan  ortiqcha 

qо‘shilganda ham chо‘kma erimaydi. 

 

Oqsillarni yuqori harorat ta’sirida chо‘kmaga chо‘ktirish 

Barcha  oqsillar  yuqori  harorat  ta’sirida  chо‘kmaga  tushadi.  Oqsillar  kuchsiz 

kislotali  muhitda  oson  chо‘kadi.  Kuchli  ishqoriy  va  kislotali  muhitda  oson  chо‘kadi. 

Kuchli ishqoriy va kislotali muhitda yuqori temperatura ta’sirida oqsillar chо‘kmaga 



tushmaydi,  chunki  oqsil  molekulalari  kuchli  musbat  yoki  kuchli  manfiy  zaryadga 

ega bо‘ladi.  

Reaktivlar. 1) Tuxum oqsilining eritmasi. 2) Sirka kislotasining 1% li eritmasi. 3) 

Natriy ishqorning 10% li eritmasi, 4) Natriy xloridning tо‘yingan eritmasi. 

   Ishningborishi. 1) Oltita probirka olib, 10 tomchidan oqsil eritmasi solindi, 2-3 — 

probirkaga 2 tomchi sirka kislotasining 2% li eritmasi tomiziladi. 4-5 — probirkaga 10 

tomchi  sirka  kislotasining  eritmasidan  qо‘shiladi.  6  —  probirkaga  2  tomchi  natriy 

ishqorining  10%  li  eritmasidan  qо‘shiladi.  Endi  3  va  5-probirkalarga  4  tomchi  natriy 

xloridning  tо‘yingan  eritmasi  qо‘shiladi.  Hamma  probirkalar  qaynaguncha  qizdiriladi. 

Probirkalarda chо‘kma hosil bо‘lish tezligi belgilab boriladi. 

Tajribada olingan natijalar asosida jadval tо‘ldiriladi 

Probirkalarning 

nomeri 

 

Probirkalarga 



ioddalar 

tomchilab 

solinadi 

 

Oqsil 



 

SN

3



SOO

 



NaON 

 

NaS1 



 

 



10 

 



 

- 

 



 

 



10 

 



 

 



 



 

10 


 

 



 



 

 



10 

 

10 



 

 



 



 

10 


 

10 


 

 



 



 

10 


 

 



 



 

Olingan natijalar asosida xulosalar yoziladi. 



 

LABORATORIYA ISHI. 

Aminokislotalarni qog‘oz xromatografiyasi yordamida ajratish. 

  Aminokislotalarni  bir-biridan  ajratishda  eng  oddiy,  oson  va  nisbatan  aniq  usul 

qog‘oz xromatografiyasidir. Xromatografiya usuli 1903 yilda rus olimi M. S. Svet 

tomonidan kashf etilgan. Qog‘oz xromatografiyasi uchun yuqori sifatli har qanday 

filtr  qog‘ozdan  foydalanish  mumkin.  Aminokislotalarning  ajratish  va  aniqlash 

usuli,  ularning  aralashmasini  filtr  qog‘ozga  tomizishdan  va  qog‘ozning  bir  uchini 

tegishli  organik  erituvchiga  tushirishdan  iborat.  Erituvchi  filtr  qog‘oz  tomonidan 

shimiladi  va  о‘zi  bilan  birga  aminokislotalarni  kо‘chiradi  (ilashtiradi). 

Aminokislotalarni qog‘oz bо‘ylab kо‘chirilish tezligi ularning ximiyaviy tuzilishiga, 

erituvchilarda  erish  darajasiga  bog‘liq  bо‘ladi.  Ayrim  aminokislotalar  turli  xil 

eritmalarda  turlicha  erish  xususiyatiga  ega.  Odatda  bu  eritmalardan  biri  suv, 

ikkinchisi  esa  suvda  tо‘ydirilgan  organik  erituvchi  bо‘ladi  (fenol,  butil  spirti  va 

boshqalar). Odatda suv bilan aralashmaydigan yoki qisman aralashadigan organik 

erituvchilardan foydalaniladi.   

 Aminokislota  bosib  о‘tgan  masofaning  (a)  eritma  bosib  о‘tgan  masofaga  (v) 

bо‘lgan  nisbati  aminokislotalarning  ajralish  koeffitsiyenti  deb  ataladi  (2-rasm). 

Aminokislotalarning  ajralish  koeffitsiyenti  (Rf)  har  bir  aminokislota  uchun 

berilgan eritmada doimiy bо‘lib, u quyidagicha aniqlanadi. 

                                                   

    


          Qog‘oz  xromatografiyasida  aminokislotalar  ikki  usul  yordamida  ajratiladi. 

Bu  pastga  va  yuqoriga  harakat  qiluvchi  xromatografiya  usulidir.  Bundan  tashqari 

yana  bir  tomonlama  va  ikki  tomonlama  xromatografiya  usuli  ham  mavjud.  Bir 

tomonlama xromatografiya usulida moddalarning ajralishi bir yо‘nalishda bо‘ladi. 

Bunda    Rf    yaqin bо‘lgan  aminokislotalar  bir-biriga qо‘shilib 2  —  3  tadan bо‘lib 

ajraladi. Ularni bir-biridan ajratish uchun ikki tomonlama xromatografiya usulidan 

foydalaniladi.  Bunda  ikkita  organik  erituvchi  ishtirok  etadi.  Ajratish  ketma-ket 

ikkita о‘zaro perpendikulyar yо‘nalishda olib boriladi. 

Ish  tartibi.  Filtr  qog‘ozdan  uzunligi  12  —  14  sm  va  eni  1,5  sm  keladigan  lenta 

qirqiladi.  Bu  lentaning  yuqori  tomonidan  igna  bilan  15  —  20  sm  ip  о‘tqaziladi. 

Qog‘ozni pastki qismidan 1 sm qoldirib tо‘g‘ri chiziq va uning о‘rtasiga diametri 

0,5  sm  bо‘lgan  aylana  chiziladi.  Aylana  о‘rtasiga  kapillyar  yordamida  2  —  3 

tomchi  aminokislota  aralashmasi  tomiziladi.  Tomchi  tomizilgan  joy  havoda 

quritiladi.  Uzunligi  18  —20  sm  va  diametri  2  sm  bо‘lgan  probirkaning  tubiga 

sekin-astalik bilan probirka devorlariga tekkizmasdan suv bilan tо‘yintirilgan fenol 

eritmasidan  2  ml  quyamiz.  Tayyorlagan  qog‘oz  lentaning  ipini  ushlab  turib 

probirkaga tushiramiz, bunda qog‘ozning uchi erituvchiga 2 — 3 mm botib, qat’iy 

ravishda  vertikal  turishi  kerak.  Probirkani  probka  bilan  berkitib  40  —  50°S 

temperaturada 1,5 — 2 soat davomida termostatga qо‘yamiz. Probirkadagi eritma 

qog‘oz  lenta  bо‘ylab  10  —  12  sm  kо‘tarilgandan  keyin  xromatogrammani  olib 

100°S  da  10  —  15  minut  davomida  quritamiz.  Sо‘ngra  xromatogrammaga 

ningidrinning  0,1  %  li  eritmasi  purkaladi  yoki  eritmaga  botirib  olinadi.  Keyin 

100°S temperaturada 5 — 10 minut davomida quritiladi. Xromatogrammada rangli 

dog‘lar hosil bо‘ladi. Dog‘larning Rf i aniqlanib jadval (ilovaga qarang)dan qaysi 

aminokislota  ekanligi  aniqlanadi.  Aminokislotalarning  bir-biridan  ajralishi  aniq 

bо‘lishi  uchun  odatda  Rf    bir-biridan  kо‘proq  farq  qiluvchi  aminokislotalar 

aralashmasi olinishi kerak.  

Reaktivlar:suv  bilan  tо‘yintirilgan  fenol  eritmasi,  ningidrinning  0,1%  eritmasi, 

aminokislota aralashmasining 0,1% eritmasi, (80 % li etil spirtida eritiladi). 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

LABORATORIYA ISHI. 



Oqsillarni  izoelektrik  nuqtasini  aniqlash 

Oqsillar  ximiyaviy  xossalariga  kо‘ra  amfoter  moddalar  hisoblanadi,  ularning 

molekulasida  erkin  karboksil  va  amin  gruppalari  bor.  Oqsillarni  kislotali  xossalari 

polipeptid  zanjirlari  oxiridagi  karboksil  gruppalariga  va  dikarbon  aminokislotalar 

hisobiga  namoyon  bо‘ladi.  Kislotali  muhitni  hosil  qilishda  tarkibidagi  fenol 

gidroksilini  tutuvchi  tirozin  va  sulfgidril  gruppalarini  tutuvchi  aminokislotalar  ta’sir 

qiladi. Oqsillarni ishqoriy xossalari amin, imin aminokislotalarning gruppalari hisobiga 

rо‘y beradi. 

Ham  manfiy,  ham  musbat  zaryadli  gruppalar  mavjudligi  tufayli  oqsillar  ham 

aminokislotalarga  о‘xshab  amfoterlik  xususiyatiga  ega.  Shuning  uchun  oqsillarni 

taxminan (N

2

 N)m  R (SOON)m shaklida yozish mumkin. Suvli eritmada oqsillarning 



ishqor va kislota gruppalari orasida protonlarning kо‘chishi tufayli, tarkibida kо‘p — NN

3

+



 

va — SOON gruppa tutuvchi amfion (NN

3

)-R-(SOO


-

)p hosil bо‘ladi. Agar manfiy va musbat 

zaryadlarning soni teng bо‘lsa, oqsil molekulasining zaryadi amaliy jiqatdan nolga teng 

bо‘lib, elektr maydonida hech qayoqqa siljimaydi. 

 

Ishqoriy muhitda oqsillar ortiqcha — SOON - gruppalariga ega bо‘lib, anion rolini 



о‘ynaydi. Masalan, natriy ishqori bilan oqsillarning natriyli tuzi hosil bо‘ladi: 

 

           Oqsil biioni                                                           Oqsil anioni 

Aksincha, kislotali muhitda oqsil ortiqcha NN

3

+



 gruppadariga ega bо‘ladi va musbat 

ion sifatida katodga qarab harakat qiladi: 

 

Amfionlar  shaklida  oqsil  molekulasi  zaryaddan  mahrum  bо‘ladi  va  bunday  kolloid 



zarrachalar  eritmada  turg‘inligini  yо‘qotadi.  Oqsillarning  musbat  va  manfiy 

zaryadlarining  yig‘indisi  nolga  teng  bо‘lib,  elektr  maydonida  na  katod  va  na  anod 

tomonga siljimaydigan rN oksillarning izoelektrik nuktasi deb ataladi. Turli oqsilarning 

izoelektrik nuqtasi rN ning har xil о‘lchamiga tо‘g‘ri keladi, chunki oqsil molekulalarida 

ishqor va kislota xarakteriga ega bо‘lgan gruppalarning soni bir-biriga teng emas, rN 

ning  turli  kо‘rsatkichlarida  ularning  dissotsiyalanish  darajasi  baravarlashib,  molekula, 

umuman,  elektroneytral  holatga  keladi.  Masalan,  kazeinning  rN-4,7;  tuxum 

albuminining  oqsili  -4,8;  jelatinaniki  -  4,9;  zein  (jо‘xori  oqsili)  niki  -  6,2  ga  teng. 

Protaminlar va gistonlarning izoelektrik nuqtasi kuchsiz ishqoriy muhitga tо‘g‘ri keladi. 

Oqsillarning izoelektrik nuqtasida chо‘kmaga tushirishni tezlatish uchun suvni tortib 

oluvchi moddalar (spirt, atseton, efir) yoki tanin qо‘shiladi. Organik erituvchilar oqsil 

makromolekulasining  suv  qobig‘ini  buzib  yuboradi,  masalan,  tanin  bilan  azotli 

geterotsiklik gruppalari suvda eriymaydigan birikmalarni hosil qiladi. 

Kerakli asboblar: probirkalar bilan shtativ; 2 va 10 ml li pipetkalar. 

Reaktivlar.  1)  Jelatinaning  1%  li  eritmasi.  2)  Sirka  kislotasining  0,1  n  eritmasi.  3) 

Sirka kislotasi natriyli tuzining 0,1 n eritmasi. 4) 96% li etil spirti. 5) Taninning 0,1 n 

eritmasi. 

Ishning borishi. Beshta probirkaga turli rN li bufer eritmalari  tayyorlanadi,  ya’ni 

sirka kislotasining eritmasidan va sirka kislotasining natriyli tuzi eritmasidan, jadvalda 

kо‘rsatilgan  miqdorda  solinadi.  Sо‘ngra  har  bir  probirkaga  1  ml  jelatinaning 

eritmasidan  solib  yaxshilab  aralashtiriladi.  15-20  minutdan  keyin  probirkalarda  loyqa 

hosil bо‘ladi, loyqalanish darajasi probirkadagi bufer aralashmaga bog‘liq. Ma’lumki, 

rN  aralashmaning  eng  yuqori  loyqalanish  jelatinaning  izoelektrik  nuqtasiga  tо‘g‘ri 

keladi.  Jelatinaning  izoelektrik  nuqtasi  rN  -4,7.  Jadvalda  loyqa  hosil  bо‘lgan 

probirkalarga qо‘yilgan + ishorasi loyqalanish darajasini kо‘rsatadi. 

Oqsillarning izoelektrik nuqtasini aniqlash: 



Pro-birka-lar 

nomeri 


Bufer 

aralashmalarning 

miqdori, ml 

Aralash-


malarning rN 

 

Jelatinaning  1%li 



eritmasi, ml 

 

 



Etil 

spirti, 


ml 

 

Loyqa-



lanish 

daraja-


si(+) 

 

01n 



 

0,1 n 


 

 

SNZSOON 



 

SNZSOOKa 

 

 

 



 

 

 



 

 



 

1,8 


 

0,2 


 

3,8 


 

 



 

 



 

 



1,4 

 

0,6 



 

4,4 


 

 



 

 



 

 



1,0 

 

1,0 



 

4,7 


 

 



 

 



 

 



0,6 

 

1,4 



 

5,0 


 

 



 

 



 

 



0,2 

 

1,8 



 

5,7 


 

 



 

 



 

 

 




Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling