O’zbekiston respublikasi oliy va o’rta maxsus ta’lim vazirligi I. V. Sirpanovich, A. Y. Starchenko


Turar joy va jamoat binolarining, hamda sanoat korxonalarining yordamchi binolarining


Download 3.95 Mb.
Pdf ko'rish
bet9/45
Sana08.07.2018
Hajmi3.95 Mb.
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   45

Turar joy va jamoat binolarining, hamda sanoat korxonalarining yordamchi binolarining 

ichki himoya konstruksiyalari havo shovqinidan himoya (izolyasiya) qilish indeksining 

me’yoriy miqdorlari

   


     

№ 

p/p

 

 



Himoya konstruksiyalarining nomi va joylashuvi 

Havo shovqini 

izolyasiyasining 

indeksi R

w, 

dB 

Turar joy binolari 

 

 



Кvartiralar, kvartiralarning xonalari va zinapoyalar xonalari, hollar, 

koridorlar, vestibyo`llar orasidagi devorlar va pardevorlar: 

•  A toifali uylarda 

•  B toifali uylarda 

•  V toifali uylarda    

 

 

 

54 

52 

50 

 

4.1.-jadvalning davomi 

 

 



Uylarda kvartiralar va magazinlar xonalari orasidagi devorlar 

 •           A toifali 

          •            B va V toifali 

 

 

59 

57 

 



Uylarda kvartiralar xonalarini restoranlardan, kafelardan, sport 

zallaridan ajratib turadigan devorlar va pardevorlar  

•           A toifali 

          •            B va V toifali 

 

 

62 

60 

 



Uylarda kvartiraning xonalari, oshxona va xonalar  o`rtasidagi 

pardevorlar 

•           A toifali 

          •            B va V toifali 

 

 

43 

41 



Bir xonali kvartiralarda sanuzel va xonalar o`rtasidagi pardevorlar 

47 



Talabalar turar joyidagi xonalar o`rtasidagi devorlar va pardevorlar 

50 

 



Talabalar turar joyining madaniy-maishiy xizmat ko`rsatuvchi 

xonalarini bir biridan va  umumiy     foydalanish  xonalaridan ( 

hollar,vestibyo`llar, zinapoyalar) ajratadigan davorlar va pardevorlar 

 

47 

Mexmonxonalar 

 



Xonalar o`rtasidagi devorlar va pardevorlar 

•  A toifali  

•  B toifali  

•  V toifali    

 

52 



50 

48 

 

 



Xonalarni umumiy foydalanish xonalaridan (zinapoyalar, 

vestibyo`llar, hollar, bufetlar) ajratuvchi devorlar va pardevorlar:  

  •           A toifali 

          •            B va V toifali 

 

 

 

54 

52 

 

10 

Xonalarni restoranlar va kafelardan ajratuvchi devorlar va 

pardevorlar: 

  •           A toifali 

          •            B va V toifali   

 

 

62 

59 

Ma’muriy binolar va ofislar 

 

11 

Кabinetlar o`rtasini va xonalarni ishchi xonalardan ajratuvchi 

devorlar va pardevorlar 

  •           A toifali 

          •            B va V toifali 

 

 

51 

49  

 

 

12 

Ishchi xonalarni umumiy foydalanish xonalaridan(vestibyo`llar, 

hollar, bufetlar) va shovqinli xonalardan ajratuvchi devorlar va 

pardevorlar: 

  •           A toifali 

          •            B va V toifali 

 

 

 

50 

48 

 

13 

Кabinetlarni umumiy foydalanish xonalaridan va shovqinli 

xonalardan ajratuvchi devorlar va pardevorlar: 

  •           A toifali 

          •            B va V toifali 

 

 

54 

52 

 


 

 

 



 

 

 

4.1.-jadvalning davomi 

 

Кasalxonalar va sanatoriyalar 

 

14 

Palatalar va vrachlar kabinetlari orasidagi devorlar va pardevorlar  

47 

 

15        

Operasiya xonalari va operatsiya xonalarini boshqa xonalardan 

ajratuvchi xonalar o`rtasidagi devorlar va pardevorlar. Palatalarni va 

vrachlar kabinetlarini oshxonalardan ajratadigan devorlar va 

pardevorlar. 

 

57 

16 

Palatalar va vrachlar kabinetlarini umumiy foydalanish xonalaridan 

ajratadigan devorlar va pardevorlar. 

52 

O`kuv muassasalari 

 

 

17 

Sinflar,kabinetlar va auditoriyalar  orasidagi va ularni umumiy 

foydalanish xonalaridan ajratadigan devorlar va pardevorlar 

 

47 

 

18 

O`rta o`kuv muassasalarining musiqa sinflari orasidagi va ularni 

umumiy foydalanish xonalaridan ajratadigan devorlar va pardevorlar 

 

57 

19 

Oliy o`quv yurtlarining musiqa sinflari orasidagi devorlar va 

pardevorlar. 

60 

Bolalar maktabgacha bo`lgan muassasalari 

20 

Gurux xonalari, yotoqxonalar va boshqa bolalar xonalari orasidagi 

devorlar va pardevorlar. 

47 

21 

Gurux xonalarini, yotoqxonalarni oshxonalardan ajratadigan devorlar 

va pardevorlar.    

51 

 

     Binoning kategoriyasini uning loyihalashga texnik topshirig`i belgilaydi. 



     A  toifali  mexmonxonalarga,  xalqaro  klassifikasiyaga  asosan  turtta  va  beshta 

yo`lduzga  ega  bo`lgan  mexmonxonalar,  B  toifasiga  esa  –  uch  yo`lduzli,  V 

toifasiga – uch yo`lduzdan past bo`lgan mexmonxonalar kiradi. 

  

Test topshiriqlari 

 

To`gri

 

javobni

 

tanlang: 

1.        КNAUF  pardevorlari  qurilish  me’yorlarining  qaysi  talablariga  mos  kelishi 

kerak? 

        a) yo`q ko`tarmaydigan konstruksiyalarning mustahkamligi bo`yicha; 



        b) yo`q ko`taradigan konstruksiyalarning mustahkamligi bo`yicha. 

2. КNAUF to`plamiy tizimining pardevorlarini ekspluatasiyani qayerlarda ko`zda 

to`tish mumkin? 

        a) quruq rejimli xonalarda; 

        b) nam rejimli xonalarda; 

        v) quruq, normal va nam rejimli xonalarda. 

3.     Binoni A toifasiga hisoblamoq nimani bildiradi? 

        a) komfort sharoitlarning ta’minlanishi; 



        b) oxirgi darajagacha mumkin bo`lgan sharoitlarning ta’minlanishi; 

        v) yuqori komfortli sharoitlarning ta’minlanishi. 

4.    B toifali uylarning kvartiralari devorlarning havo shovqinini izolyasiyasi 

indeksi qanaqa miqdorda bo`ladi? 

        a)  54 dB;  b)  52 dB;  v)  50 dB. 

5.     A toifali uylarning kvartiralari pardevorlarning havo shovqinini izolyasiyasi 

indeksi qanaqa miqdorda bo`ladi? 

        a)  43 dB;  b)  53 dB;  v)  33 dB. 

6.     O`quv maussasalari sinflar orasidagi devorlar va pardevorlarning havo 

shovqinini izolyasiyasi indeksi qanaqa miqdorda bo`ladi? 

       a)  43 dB;  b)  47 dB;  v)  53 dB. 

7.    O`rta o`quv muassasalari musiqa sinflari orasidagi devorlar va 

pardevorlarning havo shovqinini izolyasiyasi indeksi qanaqa miqdorda bo`ladi? 

       a)  48 dB;  b)  55 dB;  v)  57 dB. 

8.     Xalqaro klassifikasiyaga asosan A toifali mexmonxonalarga qanaqa 

kategoriyadagi mexmonxonalar kiradi? 

        a)  besh yo`lduzli;  b)  turt yo`lduzli;  v)  turt va besh yo`lduzli. 

9.     Xalqaro klassifikasiyaga asosan B toifali mexmonxonalarga qanaqa 

kategoriyadagi mexmonxonalar kiradi? 

        a)  turt yo`lduzli;  b)  uch yo`lduzli;  v)  uch yo`lduzdan kam. 

   

 

 



4.2.  КNAUF pardevorlari karkas-qoplamalarining konstruktiv sxemalari 

 

     4.1. – jadvalda ko`rsatilgan xonalar va binolarda qo`llash uchun tavsiya etilgan,  



КNAUF pardevorlari karkas-qoplamalarining konstruktiv sxemalari 4.2.-jadvalda 

keltirilgan [24]. 

      4.2.-jadvalda  ifodalangan  pardevorlarning  karkas-qoplamalarning  konstruktiv 

sxemalarini  realizasiya  qilishda,  quyidagi  konstruktiv  talablar  inobatga  olinishi 

kerak. 

      Metall  karkaslarning  ustunlarida  profillarning  choklarini  uzunasi  bo`yicha 



kiydirish (nasadka) yoki shu profil qoplama-bo`laklaridan foydalanib, uchma-uch 

usullaridan foydalanib bajarish mumkin (4.1.-rasm). 

      Кiydirish  usuli  yordamida  choklashda  kiydirilgan  qismning    uzunligi  profil 

devorchasi  baladligining  10  qismiga  teng  bo`lgan  bo`lakdan  kam  bo`lmasligi, 

qoplama-bo`lakdan foydalanganda esa  20 qismdan. 

      Кarkasning  ustunlaridagi  profillar  va  bruslarning  choklari  kiydirilgan  holda 

bo`lishi  kerak.  Bunda  choklarning  20%  idan  kami  bir  sathda  bo`lishi  tavsiya 

etiladi.  

      Yog`och  karkasning  ustunlarini  choklarini  metall  qoplamalar  yordamida 

amalga oshirish kerak. 

 

   


  

 

 

4.1.-rasm.  Metall profillar ustunlarini uzaytirish: 



a)- korobka ko`rinishdagi ulangan 2 SW profili; b) – UW –profildan qilingan qoplama 

yordamida, korobka ko`rinishida birlashtirilgan va chok qilib ulangan 2SW profili; v) - SW –

profildan qilingan qoplama yordamida birlashtirilgan va chok qilib ulangan 2SW profili.    

 

     Кarkasning  ustki  va  pastgi  bog`lanish  joylarida  yo`naltiruvchi  profillarni  va 



bruslarni uchma uch ulash mumkin. 

     Pardevorlarning  yog`och  karkaslarining  ustki  bog`lanish  joylarida  bruslarning 

ulanishlari ustunlarning ustida joylashishi, pastgi bog`lanish joylarida esa ularning 

orasida joylashishi lozim.  

    Devorlarga, pilyastralarga va kolonnalarga tutashgan  karkasning ustki va pastgi 

bog`lanish joylarininig yo`naltiruvchi metall profillari va yog`och bruslari, hamda 

ustunlar  dyubellar  yordamida  1000  mm  dan  ko`p  bo`lmagan  qadamda 

mahkamlanadi,  ammo  birta  profil  yoki  brusni  kamida  uch  joyidan  mahkamlash  

lozim.  Uch  qatlamli  qoplama  va  ular  orasida  sinklangan  po`lat  qatlam  quyilgan 

(4.2.-jadvaldagi  W118  sxemaga  qarang)  pardevorlar  karkasining  yo`naltiruvchi 

profillarini qadami 500 mm dan ortiq bo`lmagan qadamlarda polga, hamda shiftga 

mahkamlash maqsadga muvofiqdir.  

     Metal  karkasning  ustunlari  yo`naltiruvchi  profillarga  «kesib  qayirish»  usulini 

qo`llab  prosekatellar,  yog`ochlilari  esa  mixlar  yoki  shuruplar  yordamida 

mahkamlanadi.  

 

 



 

 

 

 

 

4.2.-jadval 

КNAUF karkas-qoplama sxemalarining konstruktiv sxemalari 

 

 

Sxema 

 

Кonstro`qtiv sxema 

КNAUF to`plamiy tizimining belgisi 

GKQ li qoplama 

GVL li qoplama 

 

Ikki tomonidan bir 



qatlamli GKQ va 

GVL bilan qoplangan 

bir kavatli metall 

karkas  

 

 

W111 (S111) 

 

 

W361 ( S361) 

 

Ikki tomonidan ikki  



qatlamli GKQ va 

GVL bilan qoplangan 

bir kavatli metall 

karkas 

 

 

W112 (S112) 

 

 

W362 ( S362) 

 

Ikki tomonidan uch  

qatlamli GKQ va 

GVL bilan qoplangan 

bir kavatli metall 

karkas 

 

 

W113 (S113) 

 

 

W363 ( S363) 

 

 

Ikki tomonidan ikki  

qatlamli GKQ va 

GVL bilan qoplangan 

ikki kavatli metall 

karkas 

 

 

 

W115 (S115) 

 

 

 

W365 ( S365) 

 

Ikki tomonidan ikki  

qatlamli GKQ va 

GVL bilan qoplangan 

kommunikasiyalarni 

o`tkazish uchun 

ajratilgan  ikki qavatli 

metall karkas 

 

 

 

W116 (S116) 

 

 

 

W366 ( S366) 

 

Ikki tomonidan uch  

qatlamli GKQ yoki 

qalinligi 12,5 mm 

bo`lgan GVL va ular 

orasida qalinligi 0,5 

mm bo`lgan 

sinklangan po`lat list 

bilan qoplangan bir 

qavatli metall karkas 

 

 

 

 

 

W118 (S118) 

 

 

 

 

 

W367 ( S367) 

 

Ikki tomonidan bir  

qatlamli GKQ va 

GVL bilan qoplangan 

bir qavatli yog`och  

karkas 

 

 

W121 (S121) 

 

 

W368 ( S368) 

 

Ikki tomonidan ikki  

qatlamli GKQ va 

GVL bilan qoplangan 

bir qavatli yog`och  

karkas 

 

 

W122 (S122) 

 

 

W369 ( S369) 

 

Кavslarda Rossiyada qabul qilingan pardevorlarning nomi ko`rsatilgan 

 

 

    GVL 



larning 

gorizontal 

choklari 

joylarida 

karkasning 

ustunlariga 

mahkamlangan  PN  yoki  PS  metall  profillaridan  yoki  yog`och  bruslardan 

gorizontal  qushimchalar  yoki  eni  100  mm  bo`lgan  GVL  dan  qo`shimcha  tasma, 

qo`yishni  ko`zda  to`tish  lozim  (4.2.-rasm).  Agar  karkas  GKQ  lar  bilan 

qoplanadigan bo`lsa qushimcha tasma faqat bir qavatli qoplamalarda qo`llaniladi. 

     Pardevorlarning  yaxshi  ovoz  izolyasiyasini  ta’minlash  uchun,  devorlarga, 

kollonnalarga,  pilyastralarga,  pollarga  va  shiftlarga  mahkamlanadigan  ustunli  va 

yo`naltiruvchi  profillarning  devorchalariga  yopishqoq  tovushni  izolyasiya 

qiladigan tasmalarni yopishtirishni ko`zda to`tish kerak. Xuddi shunaqa zichlagich 

yoki  germetik  metal  karkasning  qo`shaloq  ustunlari  orasiga  ham  qo`yiladi  (4.2.-

jadvaldagi W115 sxemaga qarang). 

     Yuqoridagi  tom  konstruksiyalarining  egilishida  pardevorlar  karkasida  hosil 

bo`ladigan  nojuya  deformasiyalarni  oldini  olish  uchun  pardevor  va  shiftlarning 

sirg`aluvchan bog`lanishini ko`zda to`tish kerak (4.3.-rasm). 

     Pardevorlarda,  bir  biridan  va  chekkasidan  orasi  15  m  dan  oshmagan 

masofalarda  deformasion  choklarni  qurishni  ko`zda  to`tish  lozimdir(4.4.-rasm). 

Bino va inshootlarning konstruksiyalaridagi deformasion choklar joylashgan joyda 

ham deformasion choklarni qurishni ko`zda to`tish kerak. 

     Pardevorlarning  kommunikasion  trassalar  bilan  birikish  joylarida  tuyno`q 

elementlari  quriladi,  bu  tuyno`qlar  PN  yoki  PS  profillaridan  qilingan  karkasning 

ustunlari orasida o`rnatiladi va ularga mahkam qilib ulanadi (4.5.---4.9.- rasmlar) 

[8]. 

     GKQ  va  GVL  qoplamalari  orqali  quvurlarni  o`tkazish  joylarida  elastik 



prokladkali  shayba  o`rnatiladi.  Quvurlarni  mahkamlash  joylarini  yaxshilab 

germetiklsh lozim (4.10.-rasm).  

       

   


      

 

 



 

 

 

4.2. – Rasm. Pardevorlarning GVL yoki GKQ qoplamalarini gorizontal choklarida karkaslarga 



quyiladigan gorizontal qo`shimchalar: 

a  - bir qatlamli GVL qoplamasida; b – ikki qatlamli GVL qoplamasida; v – GKQ 

qo`shimchasidan foydalanilganda; g – yog`och karkasga GKQ (GVL)dan bir qatlamli 

qo`plama; d -  ikki qatlamli GKQ ko`plamasida. 

 

 

 

 

 

 

a)



 

 

Yuqorida  turgan  tom  konstruksiyasining  kutiladigan  egilishi  10  mm  dan  oshganda, 



pardevorlarni shiftga sirpanadigan qilib mahkamlash kerak. 

4.3. – Rasm. Pardevorlarni shiftga sirpanadigan qilib mahkamlash: 

a – GKQ va GVL ni bir qatlamli qilib qoplash; 

b - GKQ va GVL ni ikki  qatlamli qilib qoplash; 

 

 

4.4.-Rasm. Alyumin profildan foydalanib, qilingan gipskarton yoki gipstolali qoplamali 

pardevorlarda deformasion choklar 

 

4.5.-Rasm.  



Alyumin profilsiz gipskarton yoki gipstolali qoplamali pardevorlarda deformasion 

choklar 

 

 



 

 

 



 

 

 



4.6. – Rasm. Ikki qatlamli gipstola qoplamali pardevorning deformasion choki 

 

 


 

 

 



 

 

 



4.8.-Rasm. 1-1 va 2-2 kesimlar, profillarni ulanish sxemalari [8] (4.7.-rasmga qarang) 

 

 



 

 

 



 

 

 

 



 

 

 



 

4.9.-Rasm. 3-3, 4-4, 5-5 kesimlari (4.7.-rasmga qarang) 

 

 

4.10.-Rasm. GVL qoplamasiga quvurlarni mahkamlash sxemasi 

 

 

Test topshiriqlari 



 

To`g`ri

 

javobni

 

tanlang: 

1.        КNAUF  W111  pardevorining  konstruktiv  sxemasi  GKQ  ni  necha  qavat 

qoplashni ko`zda tutadi? 

      a) bir qatlam; 

      b) ikki qatlam; 

      v) uch qatlam. 

2.        КNAUF  W118  pardevorining  konstruktiv  sxemasi  karkasni  necha  qavat 

qurishni ko`zda tutadi? 

      a) ikki qavatli metall karkas; 

      b) ikki qavatli tarqatilgan metall karkas; 

3.      КNAUF  W121  pardevorining  konstruktiv  sxemasi  karkasni  necha  qavat 

qurishni ko`zda tutadi? 

      a) ikki qavatli metall karkas; 

      b) bir qavatli metall karkas; 

      v) bir qavatli yog`och karkas; 

4.  Yo`naltiruvchi metall profillarni dyubel bilan mahkamlashda, ularning qadami 

nechaga teng? 

      a) 500 mm;  b) 1000 mm;  v) 1500 mm. 

5.    GVL lar orasidagi gorizontal choklariga qanaqa qo`shimcha yamoq quyiladi? 

      a) PS yoki PN metal profillari; 

      b) PNP metal profili; 


      v) PP metal profili; 

6. Profillarning devorchasiga zichlovchi tasmalar nima uchun yopishtiriladi? 

      a) tegishlicha gidroizolyasiya qilish uchun; 

      b) tegishlicha shovqindan izolyasiya qilish uchun; 

      v) tegishlicha shamoldan himoya qilish uchun;   

7.   Deformasion choklarni quyishda, ular orasidagi masofa qanchadan oshmasligi 

kerak? 

      a) 10 m;  b) 25 m;  v) 15 m. 



8.      GKQ  va  GVL  lar  qoplamasidan  quvurlarni  o`tkazish  joylarida  qanaqa 

moslama qo`yiladi? 

      a) elastik prokladkali shaybalar; 

      b) PN qo`shimcha profillari; 

      v) GKQ dan qilingan nakladka. 

 

4.3. Pardevorlarning karkasiga GKQ va GVL larni mahkamlash 



 

     Кarkasga  GKQ  va  GVL  lar  250  mm  dan  oshmagan  qadamdagi  o`zikesar 

vintlar (shuruplar) yordamida mahkamlanadi. Vintlar GVL larning chekkasidan va 

karton bilan yyelimlangan GKQ larning chekkasidan 10 mm dan kam bo`lmagan, 

GKQ ning kesilgan qirrasidan esa 15 mm masofada joylashishi kerak. Bunda birta 

usto`nga  ikkita  GKQ  ni  mahkamlaganda  qo`shni  vertikal  qatorlarda  joylashgan 

vintlar  shaxmat  tartibida,orasi  kamida  10  mm  masofada  (vertikal  bo`yicha) 

joylashtirilishi  lozim.  Ikki  qatlamli  qoplashda  birinchi  qatlamdagi  listlarni 

mahkamlashda  vintlarning  qadamini  3  marta  ko`paytirish  mumkin.  Pardevorlar 

konstruksiyalarini uch qatlamli qoplashda, ulardagi vintlar qadamini Quyidagicha 

qabul qilinadi:  birinchi qatlam uchun 750 mm gacha, ikkinchi – 500 mm gacha, 

uchunchi – 250 mm gacha. 

     O`zikesar vintlar GKQ yoki GVL larga tug`ri burchak ostida buralib kirgiziladi 

va  metal  profil  ravogiga  kamida  10  mm  masofaga,  teshib  o`tishi  va  karkasning 

yog`och elementiga esa 15 mm masofaga  teshib o`tishi kerak. 

     GVL  larni  uch  qatlamli  qilib  qoplashda  tashqi  uchunchi  qator  listlar  ikkinchi 

qator listlariga uzunligi 22 mm bo`lgan vintlar bilan mahkamlanadi.  

     GKQ  lar  orasidagi  choklarni  zazorsiz  qilib  bajariladi.    Qirralari  falslangan 

GVL lar orasidagi choklar ham zazorsiz qilib bajariladi. Tug`ri qirrali GVL larni 

uchma-uch qilib ulaganda ular orsida 5…7 mm ga teng bo`lgan oraliq qoldiriladi. 

 GKQ  yoki  GVL  lar  orasidagi  gorizontal  choklar  vertikalda  400  mm  ga  siljitib 

o`rnatilishi  lozim,  bu  esa  shpaklyovka  qilingan  keyin    salbiy  shart-sharoitlarda, 

(normal  harorat-namlik  rejimidan  chetga  chiqish,  shpaklyovka  bilan  choklarni 

sifatsiz  to`ldirish,  pardevorlarga  tasodifiy  yo`qlarning  ta’siri  va  boshqalar)    uzun 

yoriqlarning paydo bo`lishini oldini olish uchun qilinadi.  

      Ikki  qatlamli  qoplashda  birinchi  qatlam  listlarining  gorizontal  choklari 

ikkinchi qatlam choklariga nisbatan 400 mm ga siljitib mahkamlanishi kerak.  

     GKQ va GVL larni pardevorlarning karkasiga mahkamlaganda qoplama va pol 

orasida 10 mm joy qoldirilib, bu oraliq germetik bilan to`ldiriladi. 


     Agar  gipskarton  yoki  gipstolali  qoplamalarning  yuzasiga  keramik  plitka 

yopishtirish mo`ljallangan bo`lsa, unda karkas ustunlarining qadami 400 mm dan 

oshmasligi  kerak.  Shuni  yana  ko`zda  to`tish  kerakki  keramik  plitkalar  bilan 

pardozlanadigan  xonalarning  pardevorlarini  ikki  qatlamli  gipskarton  listlar  bilan 

qoplash maqsadga muvofiqdir. 

     Oziq-ovqat 

maxsulotlari 

saqlanadigan 

omborxonalarning 

pardevorlari 

karkaslarini  GKQ  bilan  qoplaganda  kemiruvchilardan  himoyalanish  maqsadida 

pardevorning  0,5…0,6  m  balandlikdagi  pastki  qismini  qalinligi  0,5…0,6  mm 

bo`lgan po`lat listlar bilan qoplanishi va ular karkasning ustuniga mahkamlanishi 

tavsiya  etiladi,  bo`shliklar  esa  mineral  momiq  yoki  shisha  momiq  materiallari 

bilan to`ldiriladi (4.11.-rasm) [24]. 

     Zarbli  yuqlar  yoki  og`ir  uskunalar  osilishi  mumkin  bo`lgan  zonalarda 

(pardevor  karkasini  GKQ  bilan  qoplaganda)  balandligi  300…1800  mm  bo`lgan 

monolit  temirbetondan,  to`liq  tanali  G`ishtdan  va  metaldan  qilingan  soqollarni 

ko`zda to`tish tavsiya etiladi.  

     Ekspluatasiya  sharoiti  bo`yicha  pol  yuzasini  doimiy  nam  holda  yig`ishtirish 

kerak bo`ladigan xonalarning karkas-qoplama pardevorlarini qurishda, GKQ yoki 

GVL  larning  pastki  qismini  himoyalash  uchun  pastgi  yo`naltiruvchining  tagiga 

rulonli  gidroizolyasion  materialdan  tasmani  qo`llash  tavsiya  etiladi,  bu  esa  o`z 

navbatida GKQ yoki GVL ga kiydirilishi kerak. 

     GKQ yoki GVL lar tashqil etgan tashqi burchaklarni mexaniq shikastlanishdan 

himoya qilish uchun metalli burchak profillarini qo`llash lozim (4.12.-rasm). 

          GKQ  yoki  GVL  larning  shif  devor  bilan  ulanadigan  joylarida  ajratuvchi 

tasmalar quyishni ko`zda to`tish kerak.  

     Eshik  romlarini  o`rnatish  joylarida  pardevorlarning  metall  karkas  ustunlari, 

eshik  massasi  30  kg  gacha  bo`lsa,  yog`och  bruslari,  undan  oshiq  bo`lsa,  metall 

profillar  bilan  kuchaytiriladi  (4.13.  –  rasm).  PS-75  va  PS-100  metall  profillarini 

qo`llaganda eshik polotnosining og`irligi 40 kg qilib qabul qilinishi,  UA – 50 -50 

kg, UA -75 –75 kg, UA – 100 – 100 kg mumkin.  

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

4.11. - Rasm. Omborxanalarda pardevorlarning polga tutashgan joyining konstruktiv 



birikmasi: 

1 – gidroizolyasiya;  2 – o`zikesar shurup; 3- GKQ dan qoplama; 4 – mineral momiq; 5 – PS 

profili4 6 – qalinligi 0,6 mm li sinklangan list; 7 – plintus. 

 

 



 

4.12. – Rasm.  Tashqi burchaklarni himoya qilish uchun burchakli profillarni o`rnatish joyi. 

 

Pardevorlarning  bikrligini  karkas  elementlarining  muvofiq  geometrik  kesimlarini 



tanlash  bilan  ta’minlanadi:  karkas  ustunlarining  qadami,  qoplama  listlarining 

qalinligi  va  qatlamlar  soni.  Pardevorlarning  bikrligidan  uning  ruxsat  etilgan 

balandligi  kelib  chiqadi.  КNAUF  to`plamiy  tizimi  pardevorlarining  balandligini 

4.3.-jadvalda  ko`rsatilganidan  oshirmasdan  qabul  qilish  mumkin.  Agar  boshqa 

konstruktiv sxemalardan foydalanilganda pardevorlarning maksimal ruxsat etilgan 

balandligini  uning  o`z  og`irligiga  ta’sir  etuvchi  kerakli  mustahkamligiga  asosan 

hisoblash bilan aniqlanadi. 

 


 

4.13. – Rasm. GKQ yoki GVL dan qoplangan pardevorlarda eshiklar o`rnatilgan joylarning 

karkasini kuchaytirish variantlari  

 

 



КMvaК  23-03-2003  tomonidan  havo  shovqini  indeksi  bo`yicha  me’yorlangan 

GKQ  va  GVL  lar  bilan  qoplangan  pardevorlarni  qoplamalar  orasidagi  karkas 

bo`shliqlarni  tovushni  izolyasiya  qiladigan  material  bilan  to`ldiriladigan  qilib 

loyihalash  kerak.  Materiallarning  tavsiflarini,  me’yorlangan  qiymatlarini 

ta’minlash maqsadida tanlash lozim (4.4. – jadval).  

 

 



 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   45




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling