O‘zbekiston respublikasi oliy va o‘rta maxsus ta’lim vazirligi qarshi davlat universiteti tabiatshunoslik va geografiya fakulteti


Download 0.84 Mb.
Pdf просмотр
bet4/4
Sana14.03.2020
Hajmi0.84 Mb.
1   2   3   4

Rasm 6. Renet Simirenko olma navi novdasidagi sitosporoz kasalliginin umumiy kо‘rinishi 

 

 



Sitosporoz  kasalligining  tarqalishi  va  zarar  yetkazgan  darajasidagi  bunday  farq,  olma  va 

nokli  bog‘larda  о‘tkazilgan  agrotexnik  tadbirga,  ekilgan  navlarga,  kasallikka  qarshi  olib  borilgan 

kurash  choralarining  sifatiga  bog‘liq.  Tog‘li  mintaqada  kasallikni  kо‘proq  tarqalishiga  haroratni 

pastroq, namlikni yuqoriroq bо‘lishi sabablidir.  

 

Olma  navlaridan  birortasi  ham  bu  kasallikka  immuniteti  borligini  namoyon  qilmadi. 



Kasallikka  chidamlilik  xususiyati  Goldspur  (1,7-2%),  Mantuaner  (2,8-3,2%),  Delishes  (4,1-4,7%), 

Borovinka  tashkentskaya  (7,6-8,7%)  va  Djonatan  (8,3-9,5%)  navlarida  kuzatildi.  Kasallik  bilan 

nisbatan kо‘proq zararlangan  Rozmarin beliy (36,6-58,7% ) hamda Renet Simirenko (40,0-70,6%) 

navlari ekanligini aniqladik.  

 

Sitosporozga  nisbatan  immunitetga  ega  nok  navlari  yо‘qligini  guvohi  bо‘ldik.  Royal 



zimnyaya  (6,2-8,7%)  va  Lyubimitsa  Klappa  (10,3-12,6%)  navlari  sitosporoz  kasalligiga  chidamli 

ekan.  Qolgan  Starkrimson  (14,5-19,7%),  Toshkent  nok  (28,3-34,9%),  Lesnaya  krasavitsa  (29,1-

40,0%),  Ra’no  (30,1-35,8%)  va  Zimnyaya  nashvati-2  (31,4-38,5%)  navlari  о‘rtacha  chidamlilikni 

namoyon qildilar.  

 

Sitosporoz  kasalligi  tufayli  olma  va  nokning  faqatgina    novdasi  qurib  qolmasdan, balki  bu 



novdalar  о‘sishdan  orqada  qolishi,  ba’zan  butunlay  о‘smay  qolishi  kuzatildi.  Bundan  tashqari 

zararlangan  daraxtning  novdalarida  mevalar  sonini  va  yetilgan  mevalarning  og‘irligini  kamayishi 

tufayli hosildorlikni kamayishi aniqlandi. 

 

3.3. Fermer xо‘jaligi olma bog‘ida uchraydigan kasalliklarga qarshi kurash chora-tadbirlari 

Olma  daraxtlarining  parsha  kasalligiga  qarshi  kurash  choralari.  Olmaning  parsha 

kasalligiga  qarshi  agrotexnik  tadbirlardan:    kuzda  tо‘kilgan  kasal  barglarni  bog‘dan  yо‘qotish, 

daraxt  oralig‘ini  va  tagini  chuqur    xaydab  tuproqqa  ishlov  berish;  kimyoviy  tadbirlardan: 


fungitsidlardan  –topsin-M,  70%  n.kuk  va    bayleton,  25%  n.kuk  ni  turli  xil  konsentratsiyalarini 

hamda bordo suyuqligini 1% eritmasini andoza sifatida parshaga qarshi qо‘llaniladi. 

Tо‘kilgan  va  zararlangan  barg  hamda    mevalarni  yig‘ishtirib  olish  tufayli  olma  daraxtlarida 

kasallikning  tarqalishi  77,1  -  72,9%,    uning  yetkazgan  zarar  darajasi  26,5  -  25,4%  bо‘ldi. 

Qо‘shimcha  hosil  7,5  –  6,9%  ni  tashkil  qildi.  Tо‘kilgan  va  zararlangan  barg  hamda  mevalarini 

yig‘ishtirib,  tagi  va  daraxt  oralaridagi  tuprog‘i  chuqur  xaydalgan  (35-40  sm)  tajriba  variantida  

kasallikning  tarqalishi  68,5  -  63,2%,  zarar  yetkazish  darajasi  21,3  -  21,0%ga  teng  bо‘ldi.  Olingan 

qо‘shimcha  hosil  13,6  -  12,6%  ni  tashkil  etadi.  Nazoratda  bu  kо‘rsatkich  muvofiq  holda  85,6  - 

82,5% hamda 37,3-34,1% bо‘lganligini qayd etdik. Tо‘kilgan va zararlangan barg hamda mevalarni 

yig‘ishtirib olish  natijasida olma daraxtlarida kasallikning tarqalishi 68,5 - 65,2%, zarar yetkazish  

darajasi 19,5 - 17,8% ga teng bо‘ldi.   Tо‘kilgan va zararlangan barg hamda mevalarini yig‘ishtirib, 

tagi  va  daraxt  oralaridagi  tuprog‘i  chuqur  xaydalgan  variantida  parshani  tarqalishi  65,2  -  62,3%, 

zarar yetkazish darajasi 17,8 - 15,9% bо‘lib, nazoratga nisbatan 13,2 - 15,4% kо‘proq hosil olindi. 

Nazorat variantida kasallikni tarqalishi 80,1 - 77,6%, zarar yetkazish darajasi 35,2 - 29,3% ga teng 

bо‘ldi. Agrotexnik tadbirlar tufayli faqat olma va nokning parsha kasalligini tarqalishi hamda zarar 

yetkazish darajasi kamaymasdan, balki hosilning bir qismi ham saqlanib qolishi yana bir bora о‘z 

isbotini topdi.  

Olmaning  parsha  kasalligiga  qarshi  О‘zbekiston  Respublikasi  qishloq  xо‘jaligida  ishlatish 

uchun ruhsat etilgan fungitsidlardan bayletonning  0,02%, 0,04%, 0,06% li, topsin-M ning 0,07%, 

0,1%, 0,14% li suspenziyalari ishlatildi. 1% bordo  suyuqligi andoza sifatida olindi. Nazorat sifatida 

fungitsidlar bilan ishlov berilmagan  daraxtlardan foydalanilsa bо‘ladi. 

Eng  yaxshi  natija  0,1  va  0,14  %  li  topsin  hamda  0,04  va  0,06%  li  bayleton  ishlatilgan 

variantlarda kuzatildi. Olmada bu fungitsidlarning parsha kasalligiga qarshi biologik samaradorligi 

barglarda 0,1% li topsinda 93,3 - 89,7%,  0,14% li topsinda 89,5 - 88,7%, 0,04% bayletonda 87,4 - 

83,3%, 0,06% li bayletonda 80,0 - 81,2% ni, mevalarda esa muvofiq ravishda 83,2 - 83,7%, 81,8 - 

81,5%, 84,4  - 81,6%, 80,5  - 81,2% ni tashkil etdi. Shu bilan birga fungitsidlar bilan ishlov berish 

hosilni  yо‘qotilishini  oldini  olib,  nazoratga  nisbatan  0,1%  li  topsin  ishlatilgan  variantda  28,8  - 

27,3%,  0,14%  li  topsinda  25,6  -  24,0%,  0,04%  li  bayletonda  24,0  -  22,3%,  0,06  %  li  bayletonda 

20,0 - 19,8% hosil saqlanib qolindi. 

 

1% li bordo suyuqligi ishlatilgan andoza variantida esa, preparatning biologik samaradorligi 



barglarda 77,3 - 79,1% ni, mevalarda 72,4 - 71,2%ni tashkil etdi. Nazoratga nisbatan 17,6 - 16,5% 

hosil  saqlanib  qolindi.  Nokning  parsha  kasalligi  qо‘llanilgan  yuqoridagi  fungitsidlarning  biologik 

samaradorligi  barglarda  0,1%  li  topsin  qо‘llanilgan  variantda  91,6  -  91,2%  ni,  0,14%  li  topsinda 

89,0  -  90,5%  ni,  0,04%  li  bayletonda  81,5  -  82,6%  ni  tashkil  qilgan  bо‘lsa,  mevalarda  muvofiq 

holda  85,0  -  87,3%,    83,3  -  86,5%,  84,8  -  83,6%,  82,4  -  83,2%  ga  teng  bо‘ldi.  Bu  variantlarda 


nazoratga  nisbatan  0,01%  li  topsin  qо‘llanilganda  27,5-  26,9,  0,14%  li  topsinda  24,2  -  23,7%, 

0,04%  li  bayletonda  22,0  -  21,9%,  0,04%  li  bayletonda  20,9  -  20,8%  hosilni  saqlab  qolishga 

erishildi. 

 

Andoza  variantida  ya’ni  1%  li  bordo  suyuqligi  ishlatilganda  barglardagi  biologik 



samaradorlik  78,9  -  80,3%  ga,  mevalarda  74,6  -  73,2%  ga  teng  bо‘ldi.  Nazoratga  nisbatan  18,3  - 

17,4% ga kо‘proq hosil olindi. 



 

Olma  daraxtlarining  un-shudring  kasalligiga  qarshi  kurash  choralari.  Olmaning  un-

shudring  kasalligiga  qarshi  amalga  oshirilgan  agrotexnik  tadbirlardan:  kasal  novdalarni  qirqib 

tashlab,  tо‘kilgan  barglar  yig‘ishtirib  olingan  tajriba  variantida  kasallikni  tarqalishi  40,3  -  51,1%, 

daraxtlarga yetkazgan zarar darajasi 17,6 - 18,5%  bо‘lganligini aniqlandi. О‘tkazilgan tadbir tufayli 

hosildorlik nisbatan  6,0 - 5,7% qо‘shimcha hosil olinadi. 

Kasal  novdalari  qirqib tashlangan  va  tо‘kilgan  barglari  yig‘ishtirib  olinib,  taglari  va  daraxt 

oralaridagi  tuproq  chuqur  xaydalgan  variantda  esa  kasallikni  tarqalishi  32,7  -  38,5%,  olmani 

yetkazgan zarar darajasi 18,5 - 10,5% ni tashkil qildi, olingan qо‘shimcha hosil 9,3 - 8,6% ga teng 

bо‘ldi.  Nazorat  variantida  un-shudring  kasalligini  tarqalishi  57,9  -  70,5%  hamda  daraxtlarning 

zararlanish darajasi 22,5 - 26,5% bо‘lganligini kuzatdik. 

Kasal  novdalari  qirqib  olingan  va  tо‘kilgan  barglarini  yig‘ishtirib  bog‘dan  yо‘qotilgan  tajriba 

variantida behining un-shudring kasalligini tarqalishi 31,0 - 35,7%, uning kasallantirish darajasi 9,5 

- 10,2% ni tashkil etdi.  

Tadbir  tufayli  nazoratga  nisbatan  3,4  -  3,1%  hosilni  saqlab  qoldik.  Kasal  novdalari  qirqib 

olingan  va  tо‘kilgan  barglarini  yig‘ishtirib  olib,  tagi  hamda  daraxt  oralaridagi  tuproq  chuqur 

xaydalgan  variantda kasallikning  tarqalishi 20,3 - 21,9%,  yetkazgan zarar darajasi 6,5 - 7,1% ga 

teng  bо‘ldi  hamda  nazoratga  nisbatan  5,2  -  4,0%  qо‘shimcha  hosil  olindi.  Tajribamizning  nazorat 

variantida bu kо‘rsatkich 42,1 - 46,8% hamda 15,4 - 17,3% bо‘lganligini kuzatildi. 

 

Olmani  un-shudring  kasalliklariga  qarshi  agrotexnik  tadbirlarni  о‘tkazish  natijasida 



kasallikning  tarqalishi  va  zararining  darajasi  chegaralandi.  Shu  bilan  birga  kasallik  tufayli 

yо‘qotiladigan hosil saqlanib qolinadi. 

 

Olmaning un-shudring kasalligiga qarshi topaz, 10% em.k preparatining 0,02 - 0,05% li va 



topsin-M, 70% n.kuk preparatini 0,1, 0,14 % li  suspenziyalari eng yaxshi kо‘rsatkichlarni namoyon 

qildilar.  Bu  fungitsidlarning  biologik  samaradorligi  0,02%  li  topaz  qо‘llanilgan  variantda  94,5  - 

95,7%,  0,05%  li  topazda  95,2  -  96,3%,  0,1%  li  topsinda  90,8  -  93,7%,  0,14%  li  topsinda  93,0  - 

94,4% ni tashkil qiladi. Nazoratga nisbatan olingan qо‘shimcha hosil esa muvofiq ravishda 18,9  - 

17,4%, 19,2 - 17,8%, 14,9 - 14, 7% hamda 16,1 - 15,9% ga teng bо‘ldi. 

 

Olma  daraxtlarining  qora  rak  va  sitosporoz  kasalliklariga  qarshi  kurash  choralari. 

Qora  rak  va  sitosporoz  kasalliklarga  qarshi  agrotexnik  va  kimyoviy  kurash  choralarini  birgalikda 



kompleks  holda  amalga  oshirildi.  Kasalliklarga  qarshi  sog‘lomlashtirish ishlari amalga oshirilmay 

qarovsiz  qoldirilgan  daraxtlar  nazorat  varianti  sifatida  olindi.  Qora  rak  va  sitosporoz  bilan 

zararlangan  novdalar  erta  bahordan  boshlab  butun  yoz  davomida  sanitar  qoidalarga  rioya  qilgan 

holda har oy butab, sog‘lomlashtirilgan daraxtlarni andoza-1 varianti sifatida qabul qilindi. Yana bir 

variantini sog‘lomlashtirilgan va 1% li bordo suyuqligi sepilgan daraxtlarni andoza-2 deb olindi. 

 

Olmaning qora rak kasalligiga qarshi sinalgan fungitsidlardan bayletonning 0,04 - 0,06% li, 



saprol,  20%  em.k  ning  0,01  -  0,2%  li  hamda  topsinning  0,1  -  0,14%  li  konsentratsiyalari  yaxshi 

natijalarni namoyon qildilar. Ularning biologik samaradorligi muvofiq ravishda 58,6 - 61,8%, 54,4 - 

58,0%  hamda  52,2  -  55,8%  ni  tashkil  etdi.  Bu  fungitsidlar  bilan  ishlov  berish  tufayli  nazoratga 

nisbatan variant bо‘yicha 11,7  - 12,1%,  9,9 - 11,6% hamda 9,5  - 10,8%  qо‘shimcha hosil olindi. 

Ushbu tadbirning biologik samaradorligi 38,2%, nazoratga nisbatan qо‘shimcha 8,2% hosil olindi. 

Andoza-2 da bu kо‘rsatkich 43,7% va 9,0% ga teng bо‘ldi. 

Fungitsidlardan  bayletonning  0,04  va  0,06%  li,  saprolning  0,02  va  0,04%  li  hamda 

topsinning  0,1  va  0,14%  li  suspenziyalari  nokning  qora  rak  kasalligiga  samarali  ta’sir  qildi. 

Ularning biologik samaradorligi muvofiq ravishda 61,1 - 64,1%, 55,5 - 57,6% hamda 51,6 - 53,3% 

bо‘ldi. Nazoratga nisbatan olingan qо‘shimcha hosil esa 13,7 - 14,0%, 11,0  - 11,7% hamda 9,7 - 

11,9% ni tashkil qildi. 

Bog‘lardagi variantida biologik samaradorlik 40,2%, nazoratga nisbatan olingan qо‘shimcha 

hosil 8,2% ga teng bо‘ldi. Andoza-2 variantida esa bu kо‘rsatkich 45,5 - 9,4% bо‘ldi. 

Olmaning  sitosporoz  kasalligiga  qarshi  yaxshi  natijalarni  kо‘rsatgan  bayletonning  0,04  va 

0,06%  li,  saprolning  0,1  va  0,2%  li  hamda  topsinning  0,1%  va  0,14%  li  konsentratsiyalari 

ishlatilgan  variantlarda  biologik  samaradorlik  muvofiq  holda  60,3%,    63,9%,  58,7%,    59,8% 

olingan nazoratga nisbatan qо‘shimcha hosil 11,9%,  12,8%, 11,0%,  11,5% ga teng bо‘ldi.  

Olmaning  qora  rak  va  sitosporoz  kasalliklariga  qarshi  yuqoridagi  agrotexnik  tadbirni 

kimyoviy  kurash  choralari    bilan  uyg‘unlashgan  holda  olib  borish    yaxshi  natijalar  berdi.  Bordo 

suyuqligi  daraxtlarni  kasallik  qо‘zg‘atuvchilaridan  himoya  qilgan  bо‘lsa,  sistemali  ta’sir  kuchiga 

ega    fungitsidlar-bayleton,  saprol  va  topsin  о‘simlik  tо‘qimasiga  singib  kirib  u  yerdagi  kasallik 

qо‘zg‘atuvchi  zamburug‘ni  о‘sishi  va  rivojlanishini  sekinlashtiruvchi  ta’sir  kuchiga  egaligini 

namoyon qildilar.  

Olma kasalliklariga qо‘llanilgan fungitsidlarning iqtisodiy samaradorligi. Urug‘li meva 

daraxtlaridan olmaning parsha kasalligiga nisbatan topsin-M ning sarf meyori 1,0 kg/ga, olmaning 

un-shudring  kasalliklariga  nisbatan  esa  topazning  sarf  meyori  0,2  l/ga,  olma  hamda  nokning  qora 

rak va sitosporoz kasalliklariga qarshi bayletonning sarf meyori 0,4 kg/ga suspenziyalari eng yaxshi 

natijalarni namoyon qildi. 

Yuqoridagi  fungitsidlarning  iqtisodiy  samaradorligi  parsha  kasalligiga  qarshi  topsin-M  1,0 



kg/ga  meyorda  qо‘llanilganda  olmada  sof  foyda  6067000  sо‘m,  rentabellik  56,62%  ni,  nokda 

8259000 sо‘m, rentabellik 63,98 % ni tashkil qildi. 

Un-shudring  kasalligiga  qarshi  topaz  0,2  l/ga  meyorda  qо‘llanilganda  olmada  sof  foyda 

7835200 sо‘m, rentabellik 62,84% ga, behida 6615200 sо‘m, rentabellik 58,81% ga teng bо‘ldi. 

Qora  rak  va  sitosporoz  kasalliklariga  qarshi  bayleton  0,4  kg/ga  meyorda  qora  rakka  qarshi 

qо‘llanilganda  olmada  sof  foyda  5523200  sо‘m,  rentabellik  54,37  %  ni,  nokda  8924200  sо‘m, 

rentabellik 65,82% ni, sitosporozga qarshi qо‘llanilganda olmada 4977200 sо‘m, rentabellik 51,78 

% ni, nokda 10744200 sо‘m, rentabellik 69,86 % ni tashkil etdi. 



 

 

XULOSA 

1.  Qashqadaryo  viloyatining  bog‘dorchilikka  iqtisoslashagan  fermer  xо‘jaliklari  bog‘larida  olma 

daraxtlarining parsha, un-shudring, qora rak va sitosporoz kasalliklari keng tarqalganligi kuzatildi. 

Bizning va adabiyotlar taxlili ushbu  kasalliklarni 2 ta sinf, 2 ta kenja sinf, 4 ta tartib, 6 ta oila va 7 

ta turqumga mansub 8 ta zamburug‘ turi qо‘zg‘atishi aniqlandi. 

2.  Parsha  kasalligini  olmada  tarqalishi  62,6-81,6%  oralig‘ida,  daraxtlarning  zararlanish  darajasi 

21,3-32,5%;  ni  tashkil  etdi.  Parsha  kasalligining  tarqalishi  va  yetkazgan  zararini  darajasi  tog‘li 

mintaqada  boshqa  mintaqalarga  nisbatan  yuqori  bо‘ldi.  Iyulda  uning  rivojlanishi  sekinlashdi  va 

avgust oyining ohiridan boshlab kasallikning rivojlanishi yana tiklandi.  

Parsha  kasalligiga  olmaning  Simirenka    navlari  о‘rtacha  chidamlilikni  namoyon  qildi.  Parsha 

kasalligiga  qarshi  о‘z  vaqtida  qо‘llanilgan  agrotexnik  chora  tadbirlar  olma  va  nokda  hosildorlikni 

12,6-15,4 % gacha oshirdi; 0,01% li topsin-M bilan ishlov berilgan olmada ushbu kо‘rsatkich 27,3-

28,8%li bayleton bilan ishlov berilganda esa olmada 22,3-24,0% bо‘lishi aniqlandi. 

3.  Adabiyotlar  va  qisman  bizning  olmadagi  un-shudring  kasalligining  tarqalishi  37,0-85,4%, 

daraxtlarga yetkazgan zarar darajasi 6,4- 42,0% bо‘lib, tekislikdan tog‘li mintaqaga kо‘tarilgan sari 

uning  zarari  oshib  borishi  kuzatildi.  Un-shudring  kasalligiga  olmaning  Delishes  navi  nisbatan 

chidamliga  ega  ekanligi  aniqlandi.  Kasallangan  novdalarni  о‘z  vaqtida  yig‘ishtirib  olish 

daraxtlarning hosilini olmada 5,6-6,0% ga oshirdi. Ushbu choralarga daraxt tagi hamda oralig‘idagi 

tuproqni  chuqur  haydash  qо‘shib  olib  borilganda  hosildorlik  8,6-9,3%  va  4,0-5,2%  ga  oshiriladi. 

Kasallikka qarshi 0,02% li topaz va 0,1% li topsin-M ishlatilganda hosildorlik olmada 17,4-18,9% 

ga oshdi. 

4.  Qora  rak  kasalligi  olmaning  asosiy  hamda  ikkinchi  darajali  poyasi  va  novdalarining  о‘sishini 

sekinlashtirishi,  ba’zan  esa  qurib  qolishiga  olib  kelishi  kuzatildi.  Kasallik  tufayli  olma  hosili  7,2-

28,3%  gacha  kamayishi  hisoblab  chiqilgan.  Olmaning  qora  rak  kasalligiga  qarshi  agrotexnik 

tadbirlarni  qо‘llashni  0,04%  li  bayleton  bilan  ishlov  berish  bilan  uyg‘unlashtirib  olib  borilganda 


hosil  11,7%  hamda  13,7%  ga;  0,2%  li  saprol  sepilganda  mos  holda  11,6%  va  11,5%  ga  oshishi 

aniqlandi. 

5.  О‘rganilgan  adabiyotlar  shuni  kо‘rsatdiki  sitosporozning  boshqa  kasalliklar  singari  tog‘li 

mintaqada  tekislik  va  tog‘  oldi  mintaqalariga  nisbatan  kо‘proq  tarqalganligi  kuzatildi.  Sitosporoz 

kasalligi  tufayli  daraxt  novdalaridagi  mevalar  soni  kamayishi  va  yetilgan  mevalar  о‘z  og‘irligini 

olmada  5,8-26,8%,  nokda  3,8-20,2%  ga  yо‘qotishi  aniqlandi.  Kasallikka  qarshi  agrotexnik  chora-

tadbirlarni 0,04% li bayleton bilan ishlov berish bilan birgalikda amalga oshirilganda olmada 11,9%  

qо‘llanilganda esa mos holda 11,5% hosil saqlab qolinadi. 

6. Parsha kasalligiga qarshi topsin-M 1,0 kg/ga meyorda qо‘llanilganda olmada sof foyda 6067000 

sо‘m, rentabellik 56,62% ni tashkil qiladi. Un-shudring kasalligiga qarshi topaz 0,2 l/kg meyorda 

qо‘llanilganda  olmada  sof  foyda  7835200  sо‘m,  rentabellik  62,84%  ga  teng  bо‘ladi.  Qora  rak  va 

sitosporoz  kasalliklariga  qarshi  bayleton  0,4  kg/ga  meyorda  qora  rakka  qarshi  qо‘llanilganda 

olmada sof foyda 5523200 sо‘m, rentabellik 54,37 % ni sitosporozga qarshi qо‘llanilganda olmada 

4977200 sо‘m, rentabellik 51,78 % ni tashkil etdi. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 



 

 

 



 

TAVSIYALAR 

1. Olma bog‘larini tashkil etishda parsha kasalligiga chidamli olmaning Goldspur, Renet Simirenko 

navlarini  ekish  va  mavjud  bog‘larda  kasallikka  qarshi  topsin-M  ni  1,0  kg/ga  meyorda  ishlatish 

tavsiya  qilinadi.  Bu  preparat  bilan  daraxtlarga  erta  bahorda  gullashdan  oldin  va  gullash 


yakunlanganidan sо‘ng ishlov berish yaxshi natija beradi. 

2.  Un-shudring  kasalligiga  chidamli  olmaning  Renet  Simirenko,  Delishes  ekish,  hamda  olmaning 

un-shudring kasalligiga qarshi topaz emulsiyasini 0,2 l/ga meyorda sepish tavsiya qilinadi. 



3.  Qora  rak  kasalligiga  chidamli  olmaning  Renet  Simirenko,  Delishes  va  sitosporoz  kasalliklariga 

chidamli  olmaning  Goldspur,  Delishes,  navlarini  ekish  hamda  zararlangan  novdalarni  butab, 

sо‘ngra  bayletonni  0,4  kg/ga  meyordagi  suspenziyasi  bilan  daraxtlarga  ishlov  berish  tavsiya 

qilinadi. 



4Bog‘lar mevasi terib olingach, kelgusi yil hosiliga puxta zamin tayyorlash zarur. Sug‘oriladigan 

bо‘z tuproqlarda daraxtlarning qator oralari 25–30, daraxtlar oralari 15–18, shag‘alli yerlarda 10–15 

sm  chuqurlikda  shudgorlanadi.  Bunda  yuza  joylashgan  ildizlar  shikastlanmaydi.  Har  gektarga  10–

15 tonna gо‘ng, mineral о‘g‘itlardan fosfor (180 kg) va kaliy (90 kg) solib, 45–50 sm chuqurlikda 

shudgor  qilish  zarur.  Bu  daraxtlarning  turli  kasalliklar  va  sovuqqa  chidamliligi  oshiradi.  Tuproq 

unumdorligini oshirish maqsadida bog‘ qator oralariga siderat ekinlarni ekish yaxshi natija beradi.  



5. Olma bog‘larda tо‘kilgan barglarda zararkunanda va kasallik yuqumlari saqlanadi, shuning uchun 

bog‘lar qator oralarining tuprog‘i ag‘darib haydaladi. Haydalmay qolgan har bir daraxt atrofi 25 sm 

chuqurlikda ag‘darib  chopiladi.  Kasallangan,  singan  shoxlar,  qurib  qolgan  daraxtlar  qirqiladi.  Ob-

havo sharoitiga qarab, agarda oktabr oyi oxirida daraxtlar bargi yoppasiga tо‘kilsa, monilioz, parsha 

kabi kasalliklarga qarshi 3 foizli bordo suyuqligi yoki 5 gradusli ohak oltingugurt qaynatmasi yoki 

mis kuporosining 3 foizli eritmasi bilan yuvish darajasida purkash tavsiya etiladi.  



6. Oyning uchinchi о‘n kunligida barcha mevali daraxtlar, birinchi galda mevali daraxtlarning tana 

va ona shoxlari oqlanishi zarur. Bunda 10 l suvga 2 kg tuproq, 1,5–2 kg ohak eritilib, qalin qilib 

oqlanadi. Mol shatmog‘i qо‘shilsa tez yuvilib ketmaydi. 

 

 

. 



 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

FOYDALANILGAN ADABIYOTLAR 

1.  Karimov I. A. “Yangicha fikrlash va ishlash davr talabi”. Toshkent – 1997 yil 

2.  Karimov  I.  A. “Asosiy  vazifamiz – vatanimiz taraqqiyoti va xalqimiz farovonligini  yanada 

yuksaltirish”. Toshkent “O‘zbekiston” 2010 y. 

3.  Prezident  Islom  Karimovning  2008  yilda  mamlakatimizni  ijtimoiy-iqtisodiy  rivojlantirish 

yakunlari  va  2009  yilga  mo'ljallangan  iqtisodiy  dasturning  eng  muhim  ustuvor 

yo'nalishlariga  bag'ishlangan  Vazirlar  Mahkamasi  majlisidagi  ma'ruzasi.  “Xalq  so'zi”,  14 

fevral 2009 y. 

4.  I.A.Karimov.  “Jahon  moliyaviy-iqtisodiy  inqirozi,  O'zbekiston  sharoitida  uni  bartaraf 

etishning yo'llari va choralari”-T.:O'zbekiston, 2009 y. 

5.  Xo'jaev O.T., Xasanov B.A., Xolmurodov E.A. Mevali daraxtlarning sitosporoz kasalliklari. 

// J. “O'zbekiston agrar fani xabarnomasi”.- 2008. -№ 4 (34). -B.33-38. 

6.  Xo'jaev O.T. Fitopatogenne mikromiset - vozbuditeli zabolevaniy  semechkovx  kultur 

//AGRO ILM  «O'zbekiston qishloq xo'jaligi» jurnali ilmiy ilovasi.-Toshkent, 2009. -№1 

(9).- B.48-49. 

7.  Xo'jaev O.T. Parsha kasalligi // O'zbekiston qishloq xo'jaligi jurnali.-Toshkent, 2009.- №6.- 

B.22-23.  

8.  Xо‘jayev O, Xolmurodov E. Muchnistaya rosa //О‘zbekiston qishloq xо‘jaligi jurnali.-

Toshkent, 2009.-№7.- B.22. 


9.  Xolmurodov E., Xо‘jayev O.T.  Osnovniye zabolevaniya plodovix semechkovix kultur 

predgornoy zoni sadovodstva v Uzbekistane // Obyedinenniy nauchniy jurnal. – Moskva, 

2009. -№ 5 (223).-  S.75.  

10. Xо‘jayev O.T. Biologicheskiye osobennosti razvitiya zabolevaniy yabloni v Uzbekistane // 

Obyedinenniy nauchniy jurnal.- Moskva, 2009.- №5 (223). - S.77. 

11. Xolmurodov E., Xо‘jayev O.T., Yо‘ldashev A.S. Mikobiota usixayushix plodovix 

semechkovix kultur Tashkentskoy oblasti Uzbekistana // 

12. Obyedinenniy nauchniy jurnal.- Moskva, 2009.- № 5 (223). - S.78. 

 

13. Ribakov A.A., Ostrouxova S.A. -О‘zbekistan mevachiligi. T., 1981. 



14.  Mirzayev M.M., M.K, Sobirov -Bog‘dorchilik., T., 1987. 

15. Mirzayev M.M., M.K,. Sobirov -О‘zbekistonda bog‘dorchilik., T., 1980. 

16.  Buriyev X.CH. -Xavasqor bog‘bonlarga kullanma. T., 1987. 

17. Mirzayev M.M. -Vinogradarstvo predgorno-gornoy zoni О‘zbekistana,1980. 

18.  Temurov SH. -Uzumchilik. T., 2002. 

19.  Ostonakulov T.E., Krdirxujayev OD-, Holmirzayev B.X., Narziyeva S.X., Hamdamova E.I., 

Komilova M.M., Sanayev ST. -Meva-sabzavotchilik va polizchilikdan amaliy mashgulotlar. 

T., 2005. 263 bet. 

20.  Islamov  S.Y.  -  О‘zbekistonning  markaziy  mintakasida  olmani  klon  payvandtaglaridan 

kuchat yetishtirish texnologiyasini takomillashtirish. Nomzodlik dissertatsiyasi. T., 2009. 

21. Kudryavsev 

R.P. 


Formirovaniye 

obrezka 


plodovix 

dereyev. 

M., 

Kolos, 1976. 



22. О‘zbekistonda meva ekinlari yetishtirishga oid tavsiyalar. T., 1996. 

  

23. О‘zbekiston hududida eqishga tavsiya etilgan ekinlar Davlat reyestri. T., 2008. 



24.  О‘zbekistan qishloq, va suv xо‘jalik vazirligi xay’atining “Sabzavot, poliz, kartoshka, meva 

va  о‘zum  mahsulotlari  yetishtirishni  Kо‘paytirish  hamda  ularni  kompleks  kdyta  ishlash 

jarayonini 2004-2010 yillarda takomillashtirish” dasturi. T., 2003. 

25. www.ziyonet.uz  

26. www.agro.uz 

27. www.faostat.fao.org  

28. www.sad-sadavoda.ru  

29. 


www.ogorod.ru

 


Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling