O'zbekiston respubukasi oliy va o'rta maxsus ta’lim vazirligi 0 ‘rta maxsus, kasb-hunar ta’limi markazi


Download 6.96 Mb.
Pdf ko'rish
bet1/20
Sana05.12.2019
Hajmi6.96 Mb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   20

O'ZBEKISTON  RESPUBUKASI  OLIY VA O'RTA 
MAXSUS TA’LIM VAZIRLIGI 
0 ‘RTA MAXSUS,  KASB-HUNAR TA’LIMI MARKAZI
T.U.Usmonov,  S.T.  Vafoyev
MELIORATSIYA-QURILISH 
MASHINALARI
K a sb -h u n a r ko llejla ri  uchun  о ‘quv  qo ‘llanm a
Cho‘lpon  nomidagi nashriyot-matbaa  ijodiy  uyi 
Toshkent  — 2007

%■'?'} 
Oliy va  o'rta  maxsus,  kasb-hunar ta ’lim i  o ‘quv m etodik 
w  
birlashmalar faoliyatini  muvofiqlashtiruvchi
Kengash  nashrga  tavsiya  etgan
T a q riz c b ila r:
N .  U m iro v   — 
Toshkent  Davlat Agrar  Universiteti 
«Qishloq xo'jaligi  mashinalari, foydalanish  va  ta ’mirlash» 
kafedrasi  dotsenti,  texnika fanlari  nomzodi,
A .U . A ta jo n o v   — 
Toshkent  irrigatsiya  va  melioratsiya  imtituti 
«Gidromeliorativ  ishlarini  mexanizatsiyalash» 
kafedrasi  katta  o ‘qituvchisi
1096000000-_76, 

3 6 0 /0 4 /—2007
ISBN 978-9943-05-133-1
6 3  &  О Л Ь
Ti.Vii 
I
1 AXBOROT-RESURS МАККАЛ: j
LiVJIV  K L  S L’BXONA  I 
ori  N iyoziy  k n ’chasi,  3 9   }
©   Cho‘lpon nomidagi nashriyot-matbaa ijodiy uyi,  2007

K I R I S H
0 ‘zbekiston  R espublikasining  1997-  yil  2 9 -  avgustda  qabul 
qilingan «Ta’lim  t o ‘g ‘risida»gi qonuni va Kadrlar tayyorlash M illiy 
dasturi m am lakatim izda am alga oshirilib kelinayotgan dem okratik 
va  iqtisodiy  o ‘zgarishlam i  hisobga  olgan holda  kadrlar tayyorlash 
tizim in in g  keng  k o ‘lam da  isloh  qilinishining  ibtidosi  b o ‘ldi.
Ilm -fan   jadal  taraqqiy  etayotgan,  zam on aviy  axborot-kom - 
m unikatsiya  tizim lari,  vositalari  keng joriy  etilgan jam iyatda  turli 
fan sohalarida bilim lam in g tez yangilanib borishi, ta’lim  oluvchilar 
oldiga  u la m i  m untazam   va  mustaqil  ravishda  b ilim   izlash,  uni 
puxta o ‘rganish,  am aliy jihatdan q o ‘llay olish  va   shunga  o'xshash 
bir  qator v azifalam i  q o ‘ym oqda.
2 0 0 3 -  y il  2 4 -  m artdagi  «Q ishloq  x o ‘jaligida  isloh otlam i  ch u - 
qurlashtixishning en g m uhim  y o ‘nalishlari to ‘g ‘risida»gi 0 ‘zbekiston 
R esp u b lik a si  P r e z id e n ti  I.A .K arim ov n in g  F a rm o n id a   q ish lo q  
x o ‘jahgida iqtisodiy islohotlam i yanada chuqurlashtirish,  qishloqda 
ishlab chiqarish m unosabatlarini takom illashtirish,  qishloq x o ‘jalik 
ishlab chiqarishini boshqarishning bozor tam oyillariga m os keladi­
gan tashkiliy tuzilm asini tatbiq etish,  qishloq x o ‘jalik m ahsulotlari 
ishlab chiqaruvchilarining m ustaqilligini kengaytirish ham da ular- 
n in g   ish o n c h li  huq uqiy  m uhofazasini  ta’m in lash   u ch u n   qator 
chora-tadbirlar  ishlab  chiqish  zarurligi  belgilangan.  Jum ladan, 
zam on aviy agrotexnologiyalam i takom illashtirish va u lam i qishloq 
x o ‘ja lig i  ish lab  ch iq a rish   tarm oqlariga  jo r iy   e tish ,  irrigatsiya 
tizim larini  boshqarishning  m a’m uriy-hududiy  prinsipidan  havza 
prinsipiga  o ‘tishni  k o ‘zda  tutuvchi  suv  resurslarini  boshqarish, 
shuningdek,  sug‘orm a  suvdan  foydalanishda  b o zo r  tam oyillarini 
tatbiq qilish, yer-suv resurslaridan oqilona foydalanish, irrigatsiyani 
rivojlantirish  va  yer  unum dorhgini  oshirish  kabi  konsepsiyalam i 
ishlab  chiqish  h am   k o ‘zd a  tutilgan.
3

Texnikaviy  q u w atn in g  o ‘sishi  ayrim  ish la m i  kom pleks  (m aj- 
m uaviy)  m exanizatsiyalashtirishdan  obyektni  qurishdagi  barcha 
jarayonlam i majmuaviy mexanizatsiyalashtirishga, mashinalar ishini 
avtom atlashtirishga  o ‘tish   im konini  beradi.
Kadrlar  tayyorlash  tizim i  islohini  muvafifaqiyatli  amalga  oshi- 
rishda,  eng a w a lo ,  ohy va o ‘rta maxsus ta’lim ning barqaror va aniq 
maqsadli rivojlanishini ta’m inlovchi, islohotlam i amalga oshirishning 
m uayyan   y o ‘l - y o ‘riqlarini  qamrab  o lg an   m e ’yoriy   hujjatlarga 
asoslangan ,  m illiy   istiq lo l  g'oyasiga  sod iq ,  yetarli  in tellektual 
salohiyatga  ega,  ilm -fanning  zamonaviy yutuqlari  asosida mustaqil 
flkr  va  m ushohada  yurita  oladigan  shaxslam i  tarbiyalash  ham da 
raqobatbardosh, yuqori malakali kadrlami tayyorlash masalasi o ‘quv 
adabiyotlarining  yangi  avlodini  yaratishni  talab  qilm oqda.
B u  vazifa  qishloq  xo'jaligi  m od d iy-texn ik a  bazasini  yanada 
m u sta h k am lash n i,  agrosanoat  in tegratsiyasin i  rivojlantirishn i, 
kadrlar tayyorlashni yanada yaxshilashni va u lam i m uqim  qoladigan 
qilishni, qishloqdagi m ehnat va turmush sharoitlarini takom illashti- 
rishni  talab  etadi.
M a’lu m k i,  suv  x o ‘jaligidagi  am alga  oshiriladigan  ish lam in g 
asosiy vazifalaridan biri  — jam oat ishlab  chiqarishini rivojlantirish 
va  ijtim oiy  m asalalam i  hal  qilish  uchun  xalq  x o ‘jaUgining  asosiy 
jam g ‘arm alarini  (fondlarim )  yaratish  va  yangilashdan,  qurilish- 
la m in g   sam aradorligi  va   sifatini  oshirishdan,  qurilishda  pudrat 
ishlarining hajm ini ham da m ehnat unum dorligini sezilarU darajada 
oshirishdan  iboratdir.
Ish la m i  kom pleks  m exanizatsiyalashtirishda  ishlab  chiqarish 
jarayonining  h a m   asosiy,  ham   yordam chi  operatsiyalari  m exa - 
nizatsiyalashtiriladi.  Ishlar kom pleksini bajarishda  q o ‘llaniladigan 
uskunalam i tanlashda yuksak m ehnat unum dorhgiga  erishish,  ish 
tannarxi en g  kam  b o'lgan  holda zarur qurihsh sur’atini ta ’m inlash 
va barcha m ashinalam ing ish unumdorligini uyg‘unlashtirgan holda 
a sosiy  m ash in an in g  ish   unum dorligidan  m aksim al  foydalan ish 
k o ‘zda  tutiladi.
Yuksak  u n u m li  m ashinalam i  k o ‘plab  joriy  qilish  va  ish lam i 
m exanizatsiyalashtirish darajasini oshirish suv x o ‘jaligi majmuasidagi 
qurilish  m uddatlarini  qisqartirishning,  shuningdek,  m exanizator- 
lam in g  m eh n at  sharoitini  yaxshilashning  asosiy  shartlari  h iso b ­
lanadi.

M elioratsiya va  qurilish mashinalarini boshqarish u c h u n  m ala- 
kali  m ashinist  —  operator  (mexanizator)lar  talab  etiladi.  U shbu 
vazifalam i hozirgi paytda m amlakatim izdagi bir n ech a  kasb-hunar 
kollejlari  am alga  oshirib,  turli  kasbdagi  y o sh   kadrlam i  tayyorlab, 
ularga ishlab chiqarishda o ‘z o ‘m in i topishlari uch u n  yo'llanm alar 
berishm oqda.
U sh b u   o'rganiladigan  fanning  asosiy  m aqsadi,  suv  xo'jaligi 
majmuasida q o ‘llaniladigan melioratsiya va qurilish mashinalarining 
tuzihshlarini,  u la m in g   tasniflarini,  q o‘llanilish  sohalarini,  ularga 
qo'yiladigan talablam i,  ishlatish va xizm at ko'rsatish vaqtida rioya 
etiladigan q oidalam i, texnika xavfsizUgi va boshqa talablam i o'rga- 
nishdir.
F anning  asosiy  vazifasi  -   olingan  nazariy  b ilim lam i  m ustah­
kam lash  b ilan   b ir  qatorda,  texnik  qarov  va  x izm a t  ko'rsatish 
qoidalarini  puxta  egallash,  m ashinalam ing  asosiy  parametrlarini 
aniqlay  bilish,  teg ish li  ko'rsatkichlar  asosida  m ashina  v a   m exa- 
n iz m la m i  tan lash   ham da  ular  to'g'risida  yetarli  m alakaga  ega 
bo'lishdan  iboratdir.
5

I  B O ‘ LIM.
QURILISH  MASHINALARI  T O 'G 'R IS ID A   U M U M IY  
M A ’ LUMOTLAR
1.1.  QURILISH  MASHINALARINING  QISQACHA 
RIVOJLANISH TARIXI
Qurilish m ashinalarining am alda paydo bo'lishini X I X  asm ing 
boshlari deb hisoblashim iz m um kin,  chunki bu davrda bug*  m ashi- 
nalari  paydo  bo 'lg a n   va  keng  q o ‘llanila  boshlagan  edi.  Birinchi 
qurilish  m ashinalaridan dvigateli  15  ot  kuchiga ega bo'lgan  bug'li 
ko'p  ch o 'm ic h h   yer  kavlagich  hisoblanib,  bu  m ashina  Peterburg 
tem ir yo'llari  m uhandislari  instituti  direktori  A .B etankur rahbar- 
hgida  1812-  yilda  Ijorsk  zavodida yasalgan  (1 .1 -  rasm).
1.1-  rasm.
  I j o r s k   zaY odining b u g 4  b ila n   isb lo v c h i  d u n y o d a g i  b ir in c h i  k o ‘p 
c h o ‘m ich li  e k s k a v a to ri  ( 1 8 1 2 ) .
K eyinchalik  zavod  yana  ikkita  k o'p   ch o 'm ich h   yer  kavlagich 
yasadi  va  bu  m ashinalar  gavanalam i  chuqurlashtirishda  m uvaffa- 
qiyath ishladi.  Boshqa mamlakatlarda ushbu mashinalarga o'xshash- 
lari faqatgina  1830-  yilda paydo bo'ld i.  Bug'И ko'p  ch o 'm ic h h  yer
6

kovlagich  od a m la m in g   kuchlari  yoki  otlar  bilan  tortib  ishlaydi- 
ganlarga  qaraganda  14  marta  unum li  edi.
1836- yilda am erikalik m exanik V.  Otis tom o n id a n  en g m uhim  
qurilish  m ashinalaridan  biri  bo'lgan  bug'  ekskavatori  kashf  etildi 
(1 .2 -  rasm ).  U n in g   c h o ‘m ichining  hajm i  1,14  m 3  b o ‘lib,  vertikal 
joylashgan  bug'  m ashinasining  quvvati  15  o t  kuchiga  ega,  bug‘ 
quvurh  q ozo n in in g   bosim i  5  atm   va  u ch   odam   bilan  boshqarilib, 
sakkizta ish ch i m avjud bo'lib, y o ‘llar tayyorlash va zaruriy hollarda 
m a sh in a n i  harakatlantirar  e d i  (ekskavator  harakat  q ism in in g  
yuritm asi  y o ‘q  ed i).  H ozirgi  zam on   ekskavatorlari  singari  uning 
h a m   u ch ta   asosiy:  c h o 'm ich n i  ko'tarish  va   tushirish,  hartum - 
(strela)ni  burish  va  tirsakni  harakatlantirish  ham da  tortish  kabi 
ish ch i  m exan izm lari  bor  edi.
Ekskavatom ing ish unumdorUgi 30 dan 80 m 3/so a t gacha b o ‘lib, 
xuddi  shunday  hajm dagi  zam onaviy  ekskavatorlardan  ish   u n u m ­
dorligi  1,5—2  m arta  kam ,  m assasi b o'yicha  ancha  o g ‘ir  edi.
14
1.2-  rasm.
  V .  O tis n in g   e k s k a v a to ri  (1 8 3 6 ) :
1—
c h o 'm i c h ;  2 —tirs a k ;  J —k o 'ta r u v c h i  z a n jir; 
4—
k o 'ta r u v c h i  b a r a b a n ; 
5 - b a r a b a n n in g   z a n jirla ri;  6 - t ir s a k n i  su rg ic h   v a   to r tg ic h ;  7 - h a r t u m ;  
8—
 y u r itu v c h i  v a l  y u ld u z c h a si;  .7 0 - h a r tu m   o s m a s in in g   ty ag asi; 
11
—h a r t u m n i   tu tib   tu r u v c h i,  a y la n u v c h i  k o lo n n a ;
13
—h a r t u m n i   b u ru v c h i  z a n jirla r; 
14
—y u ris h   g ‘ild ira k la ri.
7

Otis  transport  vositalarining  sonini  hisoblash  u ch u n   hozirda 
qabul  qilingan  uslublam i  qo'llab,  ekskavatorning  ishlash  tex n o - 
logiyasini  ishlab  chiqdi.
O tisning  birinchi  ekskavatorlari  unchalik  keng  q o ‘llanilm adi 
va  uning  ixtirosi  qanday  muvaffaqiyatlar  keltirishini  bilm asdan 
uning  m ualh fi  vafot  etdi.
1842-  y ild a  m s  m uhandisi  P.P.  M elnikov  bunday  ekskavator 
150 ta yer qaziydigan odam ning o ‘m in i bosishini isbotladi va A Q SH  
dan  4   ta  shun day m ashinani  sotib  olishga  erishdi.  B u  m ashinalar 
Peterburg  —  M oskva te m ir y o ‘l  qurihshida m uvaffaqiyatli ishladi.
Q oziq qoqish ishlari u ch u n  X IX  asm ing boshlaridayoq m assasi 
400  kg  g ach a  bo'lgan  c h o ‘yan  bolg'alam i  arqonda  q o ‘l,  ch ig‘ir 
bilan yoki suvh g ‘ildiraklar bilan ishlaydigan q oziq  qoqadigan svay 
qurilm asi  m avjud  edi.  B irinchi  bug'  b olg ‘asining  konstruksiyasi 
1869-  yilda  yaratilgan  edi.  X IX   asm ing  ikkinchi  yarm ida  tuproq 
ishlarida  hajm i  0 ,1 —0,3  m 3  b o ‘lgan  otlarga  q o ‘shiladigan  hokan - 
d o zsim o n   skreper-volokushkalar,  tashish  m asofasi  100  m   dan 
oshganida hajm i 0 ,2 —0,3 m 3 b o ‘lgan g ‘ildirakh skreperlar q o ‘llanila 
boshladi.  Birinchi g ‘ildirakli,  otlar tortadigan skreperlar X V III asrda 
paydo  b o 'lga n   edi  (1 .3 -  rasm).
X IX   asm in g  50 -  yillarida  Rossiyada  y o ‘llarni  tekislash  uchun 
ot bilan tortiladigan yo g ‘o c h  (m ola)lar q o ‘llanilar edi. X IX  asm ing 
7 0-  yillarida  esa  A Q S H   da  aravaga  osilgan  pichoq-ag'dargichli, 
tuproqni  kesadigan  va  y o n   tom onga  suradigan  ham da  p ich og 'i 
planda  buriladigan  birinchi  greyderlar  paydo  b o ‘ldi  (1 .4 -  rasm). 
T ez orada arava tem ir g‘ildirakli rama bilan alm ashtirilib, pichoqni 
k o‘tarib tushiradigan m exan izm  yaratildi,  so'ngra g m n tn i p ich oq - 
ag‘dargichga ta ’siri natijasida greydem ing surilib ketishining oldini 
olish  u ch u n  g ‘ildirakli qiyalatkich m exan izm i q o'llanila boshlandi.
b irin c h i  g ‘ild ira k li  s k r e p e r   ( 1 7 7 3 ) .
8

1.4-  rasm.
  O t  tortuvchi  birinchi  greyder.
Q o ‘l  b ilan  tortiladigan  birinchi  tosh   katoklar  y o ‘l  ishlarini 
bajarish u ch u n  eram izdan 2 —3 m ing yil oldin q o‘llanila boshlangan, 
X IX  asm ing ikkinchi yarmida dastlab toshU katoklar, s o ‘ngra m etall 
katoklar  ot  b ila n   tortiladiganlariga  almashtirildi  (1 .5 -  rasm).
X IX  
asm in g   oxirlarida  K olom ensk  zavodida  quvvati  1 5 - 2 5   ot 
kuchiga  ega  b o ‘lgan,  og'irligi  10  t bug‘li  katoklar  ishlab  chiqarila 
boshlandi (1 .6 - rasm ),  70- yillarda esa yo'l ishlarida q o ‘llaniladigan 
ot bilan tortiladigan greyder-elevatorlar paydo b o ‘ldi,  ulam ing ish 
unum dorliklari  100  m 3/s o a t  gacha  yetdi  (1 .7 -  rasm ).
1.5

rasm.
  B a lla s t  q u tili  b irin c h i  y o ‘l  k a to k la r i. 
9

1.8-  rasm.
  R o s s iy a d a   b ir in c h i  m a r t a   is h la b   c h iq ilg a n   b u g ‘  m a s h in a   b ila n  
h a r a k a tla n u v c h i j a g ‘li  to s h   m a y d a la g ic h .
X IX  asm ing ikkinchi yarmida y o ‘l ishlarida tosh lam i m aydalash 
u ch u n  birinchi m arta ja g ‘li tosh maydalagichlar ishlatila boshlandi.
X X   asm ing  boshlarida  esa  birinchi  b o ‘lib  R ossiyada  bir  xil 
m aydalaydigan murakkab  harakatlanuvchi ja g ‘li to sh  m aydalagich 
paydo b o ‘ldi (1.8- rasm). Birinchi qorishma tayyorlagich m ashinalar 
6 0 -  yillarda  y o g ‘o ch d a n  tayyorlangan b o ‘lib,  ishchilar  yordam ida 
q o ‘l  bilan  harakatga  keltirilgan  (1 .9 -  rasm).  B unday  m ashinalar 
q o ‘l  b ila n   ta y yo rla n ga n ga   n isb atan   h arajatlam i  1 , 5 - 2   m arta 
kamaytiradi.  Otlar b ilan yuritm ani ta’m inlash va tem ir barabanlarga 
o ‘tish   bu  ish lam in g  narxini  yana  1,5  marta  arzonlashtirdi,  b ug‘li 
yuritm aga  o'tilganda  esa yan a  3  martaga  arzonlashdi.
1.9-  rasm.
  M e s s e n tn in g   b e to n   q o rg jc h   u s k u n a s i.

1.10-  rasm.
  Y e r  q azuvchi  m a s h in a n in g   m u v o z a n a tla s h g a n   g re y fe rli 
m e x a n iz m i  ( 1 7 2 4 ) .
1.11-  rasm.
  D .F o n ta n n in g   su zu v ch i  b ir   c h o ‘m ich li  e k s k a v a to rin in g  
p r o to tip i  (1 4 2 0 ) :
1—
tyaga;  2 - t ir s a k ; 
3
—is h  jih o z in i  to r tu v c h i  a r q o n ;
4
—n a p o r   h o s il  q ilu v c h i  a rq o n .
12

1 856-  yilda  rus  polkovnigi  I.K.  K onstantinov  aralashtirishni 
oson lash tirish   u c h u n   b e to n   qorgichning  barabani  o ‘q in i  biroz 
qiyalatishni  tak lif  etdi,  natijada  ushbu  taklif  keng  om m alashdi. 
B eto n n i  ziclilash  q o ‘l  b ilan  y o g‘o ch   va  m etallar  yordam ida  shib- 
balanar  ed i,  X IX   asm ing  oxirlarida  siqilgan  h avon i  kom pressor 
bilan shlanglardan uzatish natijasida pnevm atik sliibbalash q o ‘llanila 
boshlandi.
0 ‘n n a lo vch i  yurish  uskunalarini  traktorlarda  q o ‘llash  qurilish 
m ashinalarida  1910—1912-  yillardan  boslilandi.  0 ‘zin ing  m urak- 
kabligiga  qaramasdan,  o ‘rm alovchi  yurish jih o z i  qurilish  m ashi- 
nalarini keyingi rivojlanishidagi q u w atn i oshirishda va q o ‘llanilish 
sohasin i  kengaytirishdagi  asosiy  om il b o ‘lib  qoldi.
Shunday  qilib,  k o ‘pgina  mashinalarning  ishlash jarayonida  q o‘l 
bilan  ishlash jarayoniga  o ‘xshash  prinsiplardan  foydalamlar  va  ko‘p 
hollardabu mashinalar tirkamalar bo'lgan edi (1.10- va 1.11- rasmlar).
1.2.  QURILISH  MASHINALARINI TASNIFLASH
Q urilishda  o ‘n   m inglarcha  turli-tum an  m ashinalardan  foyda- 
laniladi.  Ishlab  chiqarish  (texnologik)  alom atlariga  qarab,  u la m i 
quyidagicha tasniflash m um kin:  yuk k o‘tarish, tashish, yuk ortish- 
tushirish,  yer  qazish,  burg‘ulash,  ustun  qoziq  qoqish,  m aydalash, 
saralash va aralashtirish mashinalari; armatura ishlari uchun stanok- 
lar;  b e to n   aralashm a  v a   qorishm alarini  quvurlar  orqali  tashish 
m ashinalari, b e to n  aralashm asini yotqizish va zichlash, pardozlash

 
uskunalari,  m exanikaviy  qurilish  qurollari.
H ar  qaysi  m ashinalarning  guruhlarini  guruhchalarga  b o'lish  
m u m k in .  M asalan,  yer  qazish  mashinalari  guruhlariga:
a)  ekskavatorlar  (bir  c h o ‘m ich li va  k o ‘p  c h o ‘m ichli);
b)  y er  qazish-tashish  m ashinalati  (buldozerlar,  skreperlar  va 
avtogreyderlar);

 
d) gidrom exanizatsiya uskunalari (gidrom onitorlar, zem lesoslar 
v a   zem leso s  snaryadlari)  kiradi.
Q urilish  m ashinalarining  statsionar  va  k o ‘ch m a,  o ‘ziyurar  va 
tirkam a  xillari  bor.
* 
K u c h  uskunalari jihatidan qurilish mashinalari elektr yuritm ali,
ichki yon u v dvigatelli, pnevm atik yuritmali, aralash yuritmali,  dizel- 
elektrik,  elektr-gidravlik,  dizel-gidravlik  xillarga  b o ‘linadi.

Q urilish m ashinalari konstruktiv xususiyatlari,  yurish jihozlari, 
boshqaiish tizimlari va boshqa alomatlari b o £yicha ham  tasniflanadi.
Bir n ech a  m ing m ashina indeksini tartibga solish u ch u n  yagona 
tizim   kiritilgan.  U n ga   k o ‘ra  vazifasiga  va  m uhim   konstruktiv  xu - 
susiyatlariga  qarab,  barcha  m a sh in a   va  uskunalar  guruhlarga 
b o ‘lingan.  Indeks  harf va  raqamlardan  iborat.
Indeksdagi  harflar  m ashina  qaysi  guruhga  tegishli  ekanligini 
bildiradi.  M asalan:  D P   —  y o ‘l  qurilishidagi  tayyorgarlik  ishlari 
uch u n   m o ‘ljallangan  mashinalar;  D Z   —  yer  ishlari  u ch u n   m o ‘l- 
jallangan  mashinalar;  SP   —  ustunqoziq  qoqish  uskunasi;  SB   — 
b eton  aralashm asi va qorishm a tayyorlaydigan m ash in a va uskuna­
lar;  S M D   —  m aydaiash-saralash  uskunasi;  SM J  —  tem ir-b eto n  
konstruksiyalar va  detallam i  ishlab  chiqarish  uskunasi;  EO   —  bir 
c h o ‘m ich li  ekskavator;  E T R   —  zovur  (handaq)  qaziydigan rotorli 
ekskavator;  ETS  —  zovur  (handaq)  qaziydigan zanjirli  ekskavator; 
KS  —  strela  (hartum )li  kran;  K B  —  m inorali  kran va boshqalar.
Ekskavator  va  kranlardan  boshqa  barcha  m ashinalar  u ch u n  
indekslardagi  raqamlar  m ashinalar  ro'yxatining  tartib  raqam ini 
bildiradi.  Ekskavator  va  kranlar  indeksidagi  raqam lar  q ism an  
u la m in g   parametrlarini  k o‘rsatadi.
S h im o l  v a   tro p ik   jo y la r d a   ish la tila d ig a n   m a sh in a la r n in g  
indekslariga  q o'sh im ch a  S  yok i T  harflari  q o ‘yiladi;  m ash inalam i 
m odem izatsiyalashtirilganda  indekslariga  alfavitning  navbatdagi 
harfi q o ‘yiladi.  M asalan:  S M D -2 0 4 B  -  m odem izatsiyaiashtirilgan 
tosh maydalagich;  D Z -7 7 S  — shim ol sharoitiga m oslangan skreper; 
D P -5 S   -  sh im o l sharoitiga m oslangan yum shatgich;  K S -3 5 6 1 S   — 
sh im ol  sharoitiga m oslangan teleskopik strelali,  avtom obil tipidagi 
m axsus  shassiga  o ‘m atilga n ,  o ‘n   ton nagacha  yuk  k o ‘taradigan 
birinchi modeШ strela (hartum )li kran; E O -3 3 32 - kovshining hajmi
0 ,4   m 3,  p n evm atik  g ‘ildirakli,  ikkinchi  m o d elli,  telesk op ik   ish 
jihozlari  b o ‘lgan  bir  c h o ‘m ich li  ekskavator.
1.3.  QURILISH  MASHINALARIGA QO'YILADIGAN 
TALABLAR
M ashin anin g  tuzilishi  vazifasi  b o ‘yich a  qazish,  b u zish ,  tig ‘iz - 
lash,  ajratish  va  boshqa  shu  kabi  ish  jarayonlariga  en g  m uvofiq  
tarzda javob  beradigan b o ‘lish i  kerak.
14

M a sh in aga  q o ‘yila d ig an   talablar  darajasi  va  u la m in g   sifat 
jihatidan bahosi  fan-texnika  taraqqiyotiga  b o g ‘liq.
M ashina yaratishda va u n i yangilashda konstruktiv, texnologik, 


Download 6.96 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   20




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling