P. S. Sultonov e k o L o g I y a V a a t r o f m u h I t n I m u h o f a z a q I l I s h a s o s L a r I


Download 3.89 Kb.

bet18/24
Sana11.02.2018
Hajmi3.89 Kb.
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   24

Maydoni  (ga)
1
Nuruntepa
T o‘qay  buyurtmaxonasi
29000
о
Oqbuloq
T og‘  buyurtmaxonasi
111000
3
Xorazm
Ko‘l  buyurtmaxonasi
7800
4
T o‘dako4
Ko‘l  buyurtmaxonasi
30000
5
Dengiz  ko‘l
Ko‘l  buyurtmaxonasi
86000
6
Chadik
Ko‘l  buyurtmaxonasi
18600
Eslatma:  Davlat qo'riqxonalari  buyurtmaxonalari  0 ‘zbekistonning  1992- 
yilda  nashr qilingan  ekologik  xarilasi  bo‘yicha  olindi.
Tabiat yodgorliklari (respublika  bo‘yicha 400 dan ortiq).
•  Geologik  yodgorliklar va  unga misollar:
1.  Amir Temur g‘ori, Kilsi g'ori, Qorlug* g'ori, Gunjak g'ori, 
Hazrati  Dovud  g'ori.
2.  Zarafshon  tizmasidagi  karst.
3.  N urota atrofidagi  buloqlar.
•  Paleontologik  yodgorliklar va  unga misollar:
1.  T o s h g a   a y la n g a n   o 's im lik   va  h a y v o n   q o l d iq l a r i  
uchraydigan joylar.
•  Landshaft yodgorliklari  va  unga  misollar:
1.  Ilono'tdi darasi.
2.  Arslonbobdagi  katta  sharshara.
3.  Surxondaryodagi  Klif-Sherobod  marzasi.
4.  K atta va  kichik Chimyon  soyligi.
5.  Oqtosh soyligi.
6
.  Sangzor darasi.
7.  Qizilqiya  yaqinidagi Obishir tangligi  hamda  shovvasi.
•  Botanik yodgorliklar va  unga  misollar:
1.  Sayrobdagi  yoshi  1000 yilga  yaqin chinor.
2.  Boysundagi  chorchinor.
3.  Urgutdagi  yoshi  1000 yildan  ortiq  Xo'ja  Chor chinor.
4.  Eski  Xo'jakentdagi  chinor.
5.  Shofirkon  atrofidagi  saksovulzoiiar.

•  Arxeologik  yodgorliklar va  unga  misollar:
Vardonze,  Varaxsha  (Buxoro  viloyatida) shahar xarobalari.
K o ‘hna  Urganchdagi  minoralar.
Ko'hitang g'arbida  Z arao'tkam ir yodgorligi.
Nurota  va  boshqa joylardagi  korizlar.
Cho'llardagi  sardobalar.
Oqchop soyligidagi Abdullaxonbandi (suv ombori) qoldiqlari.
Tekshiruv  savollari
1.  Landshaftlar  va  ularni  m uhofaza  qilish  deganda  nima 
tushunasiz?
2.  Antropogen  landshaft  nima?
3.  A lohida  m uhofaza  q ilin ad ig a n   h u d u d lar  t o 'g 'r i s id a  
nimalarni  bilasiz?
4.  « Q o'riq x o n a»   qayerlarda  va  nima  m aqsadda  tashkil 
qilinadi?
5.  «Tabiiy  yodgorliklar»ning ahamiyatini  tushuntiring?
6
.  «Buyurtmalar»ning  «qo‘riqxona»lardan  farqi  nimada?
7.  «Tabiiy  milliy  parklar»  nima  va  ular  qayerlarda  tashkil 
qilinadi?
8
.  O'zbekistonda alohida muhofaza qilinadigan hududlardan 
qaysilarini bilasiz?

VBOB
0 4SIMLIK VA HAYVONLARNI MUHOFAZALASH
5.1.  Biologik resurslar
Insonlarning to'laqonli hayotini t a ’minlovchi barcha turdagi 
tirik  organizmlar:  o'simliklar,  hayvonlar,  z a m b u ru g 'la r  va 
b a k t e r i y a l a r   inson  u ch u n  
biologik  resurslar  (b io re su rs) 
h i s o b l a n a d i.  U la r   a h a m i y a t i g a   k o ' r a   b irin c h i  d a r a j a l i  
resurslardir, chunki ular inson hayotining biologik asosini(ozuqa) 
tashkil  etadilar.  Bioresurslarning  ekologik jihatdan  ahamiyati 
ularning  cheksiz  qayta  tiklana  olish  xususiyatidir.  Shu  tufayli 
inson  hayotining  uzluksiz  davom   etishiga  tabiiy  imkoniyat 
yaratilgandir.  Bioresurslardan  oqilona,  t o 'g 'r i   foydalanilsa 
u lardan  cheksiz  va  unumli  foyda  olish  mumkin.  M asalan, 
Alyaskadagi oltin konlaridan 75 yil (1875-1950-yil) foydalanish 
davomida 
1
  mlrd.  dollarlik  foyda  olingan  va  ularning  zaxirasi 
hozirga  kelib  tugagan  bo'lsa,  Kamchatka  losos balig'ini ovlash 
hisobiga  7,5  mlrd.  dollarlik  foyda  ko'rilgan  va  baliqlarning 
zaxirasi tugab qolgani yo'q. Shuni ham unutmaslik zarur-ki, agar 
bioresurslardan nooqilona foydalanilsa tugab qolishi va umuman 
qayta  tiklanmasliklari  mumkin.  Y a ’ni  ular  tugaydigan,  qayta 
tik la n a d ig a n   resurslar  guruh iga  m a n s u b d irla r.  In so niy at 
h a y o ti n in g   m o d d iy   va  m a ’nav iy  j i h a t d a n   t a ’m in lo v ch i 
bioresurslarni  3  toifaga  bo'lish mumkin:
1.  Biosfera  hayotini  ta ’minlovchi  resurslar.
2.  In so n n in g   ishlab  c h iq a rish   fao liy atig a   ja l b   etilgan  
bioresurslar.
3.  I n s o n i y a tn i n g   m a ’n av iy  t a r a q q i y o t i   u c h u n   z a r u r  
bo'ladigan  bioresurslar.
Biosfera hayotini ta’minlovchi resurslar 
-  tabiiy va antropogen 
tizimlami, pirovard natijada esa butun biosferaning chidamliligi 
va  bir  m arom da  faoliyat  ko'rsatishini  t a ’minlovchi  barcha 
turdagi  tirik  mavjudotlarni  o'z  ichiga  oladi.  Bular  biologik 
moddalar  aylanishining  tezligi  va  to'liqligi.  atmosferaning  gaz

tarkibi,  suvlarning sifati,  tuproqlaming unumdorligi, tuproq va 
s u v la r n in g   o ‘z - o ‘zini  to za la s h   x u su siy atiari  kabi  m u h im  
jarayonlam ing kechishida va ularni boshqarib turishda yetakchi 
o'rin  tutadilar.  Bundan  tashqari,  bu  turdagi  bioresurslar tabiiy 
muhitni barpo etishda va populyatsiyalardagi organizmlar sonini 
tabiiy  idora etilishida ishtirok etadilar.
Insonning ishlab chiqarish faoliyatiga jalb etilgan  bioresurslar -  
oziq-ovqat yetishtirishda, texnologik xomashyo va dori-darmonlarni 
olishda  foydalaniladigan  tirik  organizmlarni  o‘z  ichiga  oladi.  Bu 
toifaga  birinchi  navbatda  inson  tomonidan  o ‘stiriladigan  ekinlar 
va 
b o q ila d ig a n  
h a y v o n la r 
h a m d a  
k o 'p a y ti r il a d i g a n  
mikroorganizmlarni  kiritish  mumkin.  Bundan  tashqari,  ovchilik, 
baliqchilik,  o'rmonchilikdagi  biologik  obyektlar  ham  shu  toifaga 
kiradilar.
In so n n in g   m a ’n aviy  ta r a q q iy o ti  uchun  zarur  b o ‘la d ig a n  
bioresurslar 
-  kishilaming m a ’naviy  kamol  topishi, jismoniy  va 
ru h iy   j i h a t d a n   d a m   olishini  t a ’m in la y d ig a n   o 's im l ik l a r , 
hayvonotlar  va  boshqa  biologik  obyektlami  o ‘z  ichiga  oladi. 
Tirik tabiat inson salomatligi, ijodi, tarbiya va ta’limining moddiy 
manbasi  hisoblanadi.
5.2.  0 ‘simliklarning biosfera ya  inson hayotidagi  ahamiyati
0
‘sim lik la r  
deb  oddiy,  bir  hu jayrali,  ju d a   m a y d a   suv 
o'tlaridan  to  ulkan  daraxtlargacha  boMgan,  mustaqil  ravishda 
o r g a n i k   m o d d a l a r n i   sintez  q ila   o la d ig a n   a v t o t r o f   tir ik  
o r g a n i z m l a r   g u r u h ig a   a y tila d i.  B u la r  q a t o r i g a   o r g a n i k  
moddalarni  atrof-m uhitdan  tayyor  holda  oluvchi  geterotrof 
organizmlar -  zamburugMar ham kiritiladi.  Ularning biosferadagi 
va inson hayotidagi ahamiyati turli-tuman va keng m a ’noga ega. 
Ekologik  nuqtai  nazardan  quyidagilami  t a ’kidlash  maqsadga 
muvofiq:
Tabiatning  muhim  tarkibiy  qismi  sifatida 
o'simliklar yerning 
asosiy  biomassasini  tashkil  etadilar  va  biosferadagi  m o d d a  
a y la n is h in i  t a ’m in la y d ila r .  Y e rd a g i  b io m a s s a n in g   99%i 
o'simliklar  hissasiga  to'g'ri  keladi.  O'simliklardagi  fotosintez 
jarayoni  natijasida  barcha  suvlar  5,8  mln.  yilda,  atmosferadagi 
kislorod  5800  yilda,  k a rb o n a t  angidridi  7  yilda  bir  m a r ta

yangilanib turadi.  Ularda kechadigan fotosintez jarayoni tufayli 
Yerda dastlabki organik modda sintez b o ‘ladi.  Bu bilan ular Yer 
biosferasining  bir  m e ’yordagi  fao liy atini  t a ’m inlaydilar. 
O'simliklar  inson  va  boshqa  tirik  organizmlar  uchun  ozuqa  va 
m uhit  hosil  qiluvchi  m an b a   h iso b la n a d ila r.  Barcha  tirik 
mavjudotlar ozuqasining dastlabki asosini o'simlik mahsulotlari 
tashkil  etadi.  Inson  va  boshqa  tirik  organizmlar  o'zlari  uchun 
zarur  b o ‘lgan  oqsil,  uglevod,  yog4,  vitaminlar,  turli  mineral 
m odd alar  va  boshqa  birikm alarm   o 4sim liklardan  oladilar. 
O'simliklar boshqa tirik mavjudotlar uchun muhit hosil qiluvchi 
vosita  vazifasini  ham  bajaradilar.  Masalan,  faqatgina  bitta 
turdagi o ‘simlikni yo4qolib ketishi o 4rta hisobda  10-30 ta turdagi 
hasharotlarning yo'qolishiga sabab  bo'lishi  mumkin.
0
‘simliklarning yana bir ahamiyati ularning ilmiy-amaliy 
jihati 
bilan xarakterlanadi.  Yangi moddalarni  kashf etish,  yer tarixini 
o'rganish  kabi  jabhalarda  ular  qimmatli  ilmiy  manba  bo'lib 
xizmat  qiladilar.  Ayniqsa,  yangi  yuqori  hosilli  ekin  navlarini 
yaratishda  yovvoyi  o'simliklar genofondining mavjudligi  katta 
im k o n iy atlar  ochib  beradi.  Bu  o 'z   n a v b a tid a   o 's im lik la r 
genofondini  saqlab qolish qanchalik muhimligini  ko'rsatadi.
O'simliklar  yer  atmosferasidagi  kislorod,  uglerod,  azot  va 
boshqa  bir  qator  gazlar  balansini  t a ’minlashda  muhim  o'rin 
tutadilar.  Ular  havodan  karbonat  angidridini  yutib,  havoga 
kislorodni  a jra tib   chiqarish  o rqali  inson  va  boshqa  tirik 
organizmlarning  yashashi  uchun  eng  zarur  sharoitni  yaratib 
beradilar.  Hisob-kitoblarga k o ‘ra yer yuzasidagi o'simliklai  180- 
200  mlrd.  to n n a  SO,  ni  yutib,  havoga  kislo rodni  a jra tib  
chiqaradilar.  Bir gektar yashil ekinzor sutka mobaynida 5  ming 
kishining  nafas  chiqarishidan  hosil  bo'ladigan  SO,  ni  yutish 
imkoniyatiga ega. Agar o'simliklar qoplami, ayniqsa, o 4rmonlar 
kengaytirilsa  hozirgi  paytda  havoda  S 0 2ning  ko'payib  borishi 
hisobiga  yuz  berayotgan  havo  dimiqishi  yoki  issiqxona  effekti 
muammosining oldini  olish  mumkin.
0
‘s im lik la r   iqlim ni  m o ‘ta d iIla sh tir ish d a   ham   k a tta   rol 
o ‘ynaydilar. 
Fotosintez,  transpiratsiya jarayonlarida  ular  ko'p 
miqdordagi  energiyani  yutish  va  suvning  bug'latish  hisobiga 
atrof-muhitda salqin mo'tadil mikroiqlimni vujudga keltiradilar.

Issiq va sovuq shamollar tezligini pasaytirib beradilar.  Ortiqcha 
quyosh  radiatsiyasidan  tirik  organizmlarni  himoya  qiladilar. 
Ularning  bu  xususiyatiari  aholi  zich,  issiq  iqlimli  hududlarda, 
shaharlarda  katta  ahamiyatga  ega.
0
‘simlikIar dunyosining sanitar-gigiyenik, sog'lom lashtirish va 
s h ifo b a x s h lik  
a h a m iy a tla r i  ham   beqiyosdir.  O lim larn in g  
ta ’kidlashlaricha, biosferaning o'z-o'zini tozalash xususiyatining 
qariyb  99%i  o'simliklar  hissasiga  to 'g 'ri  kelar  ekan.  K o'plab 
o 's im lik la r  nafas  olish  j a r a y o n i d a   a tr o f-m u h itg a   m axsus 
kimyoviy faol moddalar ajratib chiqaradilar. Olimlar tomonidan 
o'rm on  havosida  300  turdagi  xushbo'y,  efir  moyli  va  boshqa 
birikmalar mavjudligi  qayd etilgan.  Bir qator daraxt  va  butalar 
o 'z la r id a n  
fito n s id la r  
deb  a ta lu v c h i  b irik m a la r   a jra tis h  
xususiyatiga  ega.  Bir  gektar  keng  bargli  daraxtzor  sutkasiga  2 
kg,  n in a   b a rg lisi  esa  4 - 5   kg  f ito n s id   a jr a t a   o lad i.  Bu 
birikmalarning  ko'pchiligi  havo,  tuproq  va  suvdagi  patogen 
mikroorganizmlarni  yo'qotish  hossasiga  egadir.  Masalan,  tuya 
(Kanada mojevelnigi) daraxti  atrofi o'ralgan  xonada  mikroblar 
sonini uchdan ikki qismgacha kamaytira oladi.  Dub va pixtaning 
bargi masofadan turib ichburug' va qorin tifi mikroblarini o'ldira 
oladi.  Terak,  olma  va  evkaliptlar  gripp  virusini,  karam   va 
sarimsoq esa sil  mikroblari  tarqalishiga  to'sqinlik  qiladilar.
Inson  sa lo m a tlig in i  tik la sh   m a q sa d la rid a   o ‘sim lik lard an  
foydalanish  yaxsh i  sam ara  beradi. 
O'simlik  dunyosi,  ayniqsa, 
o'rm onlar,  yashil  xiyobon,  so'lim   b o g '- r o g i a r ,  rang-barang 
gullar  kishilar  ruhiyatiga,  nerv-gumoral  sistemasi  faoliyatiga 
ijobiy ta ’sir etadi, jismoniy charchoqni yozadi va turli psixologik 
zo'riqishlardan  tezroq  va  osonroq  forig'  qiladi.  Ko'ngillarga 
estetik zavq-shavq, huzur bag'ishlab, insonda ruhiy ko'tarinkilik, 
ijod.  go'zallik  va  nafosatga  ch o rlo v chi  kayfiyatni  yuzaga 
keltiradi.  O 'sim lik la r  aholi  y ash ash   jo y la rin i  zararli  fizik 
t a ’sirlardan,  shovqin-suron,  chang  va  zararli  gazlardan,  hatto 
ra d ia ts iy a d a n   h im oyalovchi  ta b iiy   vosita  vazifasini  ham 
o 'tay dilar.  Ayniqsa,  havodagi  ch ang larni  ushlab  qolishda 
o'simlik  barglari  katta  rol  o'ynaydi.  Masalan,  o'rmonlarda  va 
daraxtzorlarda  shaharlarga  nisbatan  havodagi  chang 
2 1
-
8 6

ga, mikroblar  19-44% ga, doimiy radiatsiya darajasi esa 2 marta

past  b o ia d i.  O'simliklarning  ahamiyati  haqida  gapirilganda 
ularning  shifobaxshlik  xususiyati  ustida  to ‘xtalmaslikning  iloji 
yo'q.  Insoniyat  qadim  z a m o n lard a n oq   o ‘sim liklardan  turli 
kasalliklarni  davolashda  keng  foydalanib  kelgan.  H ozirda 
shifobaxsh  o 4simliklar  bilan  shug'ullanuvchi  maxsus  tabiiy  fan 
s h a k ll a n ib ,  riv o jla n ib   b o r m o q d a .   H o z irg i  t a b o b a t d a  
foydalanilayotgan  d ori-darm onlarning  40%  dan  ziyo drog‘i 
o‘simlik  mahsulotlari asosida  tayyorlanmoqda. 
0
‘simliklardan 
olingan  dorilar tabiiy moddalardir.  Shuning uchun  ular deyarli 
asorat qoldirmaydi  va yaxshi shifo  boMadi.
0
‘simlik dunyosining yana bir muhim aham iyati shundaki, ular 
tuproqlarni  shamol,  suv,  quyosh,  inson  va  hayvonlam ing  zararli 
t a ’sir id a n   h im o y a la b   tu r a d ila r . 
G id r o g e o lo g ik   s h a r o i tn i  
maromida  ushlab  turishga  yordam  qiladilar. 
0
‘simlik  qoplami 
ostida  tuproq  hosil  b o ‘lish  jarayoni  yaxshi  kechadi,  tuproq 
yuzasida qatqaloq  hosil b o ‘lmaydi,  undagi mayin zarrachalarni 
suv  yoki  shamol  t a ’sirida  oqib  yoki  uchib  ketishi  m e’yoridan 
ortib ketmaydi. 
0
‘simliksiz maydonlarga yoqqan yomg‘ir tezda 
kuchli oqimga aylanib, sellarni vujudga keltiradi.  M a ’lumotlarga 
qaraganda, nishabli maydonlardagi o ‘rmonlar yog‘inni 90% ini 
ushlab  tuproqqa  singishini  ta ’minlay  oladi.  Bir  gektar  o ‘rmon 
50  m
3
  yog‘in  suvlarini  ushlab  qoladi.  Shu  tufayli  ular  daryo  va 
s o y la r n in g   suv  rejimini  b o s h q a r i b   t u ris h d a   m u h im   rol 
o ‘ynaydilar. Bundan tashqari, ularning baquvvat ildiz sistemalari 
t o g ‘ 
k o 'c h k il a r i  
so d ir  boMishiga 
y o
‘ 1
  q o ‘y m ay d i. 
R e sp u b lik a m iz n in g   q u r u q   iqlimli  c h o ‘l  m in t a q a l a r i d a g i  
qum liklarni  m ustahk am lashd a  q u r g ‘oqchil  o ‘sim liklardan 
bo‘lgan saksovul, yantoq kabilarning ahamiyati beqiyosdir.  Ular 
0
‘zlarining mustahkam ildizlari bilan qumlarni shamol t a ’sirida 
ko ‘chishdan saqlaydilar.  Shuningdek, chorva hayvonlari uchun 
ozuqa  bo'lib  xizmat  qiladilar.  Ekinlarini  shamol  eroziyasidan 
himoyalashda  daraxt  va  butasimon  o ‘simliklardan  samarali 
f o y d a la n ila d i. 
H o z ird a   keng  avj  olib  b o r a y o t g a n ,  
u m u m sa y y o ra v iy   ek ologik  m u a m m o l a r d a n   biri  b o 'l g a n  
«choMlashish» jarayonining oldini olishda o ‘simliklar asosiy rol 
o'ynashi  mumkin.

O 'sim lik larn in g  yana  bir  eng  a so siy   aham iyati  turli  ishlab 
chiqarish va qurilish sohalari uchun muhim xom ashyo ekanligidir.
0
‘simlik  xomashyosidan  olinadigan  m ahsulotlam ing  sanab 
sanog‘iga  yetish  qiyin.  Ular  oziq-ovqat  sanoatini  don,  meva, 
sabzavotlar va boshqa xomashyolari bilan, chorvachilikni ozuqa, 
y e m - x a s h a k   b ila n ,  s a n o a t n i   t o ‘q im a c h ilik   va  b o s h q a  
xomashyolar  bilan,  farmatsevtika  sanoatini  esa  dori-darm on 
xomashyosi bilan ta ’minlaydilar. Qurilish, mebelsozlikda va xalq 
h u n arm andchiligida  yog‘och  a z a ld a n   eng  m uhim   m aterial 
s if a ti d a   q o ‘lla n ib   k e lin m o q d a .  H o z irg i  k u n d a   b i rg in a  
y o g ‘o c h n in g   o ‘zidan 
2 0
  m in g   x ild a g i  turli  m a h s u l o t l a r  
tayyorlanadi.  Birgina  kimyo  s a n o a tid a   yog‘och  va  boshqa 
o ‘simlik mahsulotlarini qayta ishlash yo‘li bilan glyukoza, ozuqa 
shakari,  oshlovchi  moddalar,  spirt,  selyuloza,  viskoza,  s u n ’iy 
kauchuk,  plastmassa,  nitrolak,  kinoplyonka,  kanifiol,  atseton, 
sirka  kislotasi,  formalin,  skipidar,  kamfora  va  boshqa  turdagi 
mahsulotlami  ishlab chiqarish mumkin.
Yuqoridagilardan  k o ‘rinib turibdiki,  sayyoramizdagi  hayot, 
biosferadagi  tabiiy  muvozanat,  tirik  mavjudotlaming  normal 
yashashi,  xalq  xo‘jaligining  k o ‘p  sohalaridagi  ishlab  chiqarish 
unumdorligi,  insonlarning jismoniy  va  m a ’naviy  barkamolligi 
o ‘simliklar dunyosining holati  bilan  uzviy  bogMiq ekan.  Aynan 
mana shu holatlar o'simliklarning ekologik ahamiyatini va o ‘z- 
o ‘zidan  ularni muhofazalash zaruratini  belgilab  beradi.
5.3. 0 ‘simlik dunyosiga  antropogen ta ’sir hamda 
uning ekologik oqibatlari
Ilmiy m a ’lumotlarga ko‘ra sayyoramizda o ‘simliklarning 500 
mingdan ziyodroq turi o ‘sadi. Shulardan hozir inson faoliyatida 
6
  m in g   t u ri  f o y d a l a n il a d i.  J u m l a d a n ,   r e s p u b l ik a m iz d a  
4200(4148)ta  o'sim lik  turi  m avjud  b o 'lib ,  ulardan  577  tasi 
dorivor,  103  tasi  b o ‘yoqdor,  560  tasi  efirmoyli  o 'sim lik lar 
hiso b lan ad i.  S ay y oram izda  o 's im l ik l a r   k o 'p   u c h ra y d ig a n  
m aydonlarni  shartli  ravishda  quyidagi  4  ta  guruhga  bo'lish 
mumkin:  o'rmonlar,  yaylov  o ‘tloqlari,  madaniy ekinzorlar, suv 
o ‘simliklari tarqalgan suvliklar. 
0
‘simliklar turi va massasining 
asosiy  qismi  o ‘rmon  va  o ‘tloqlarda  joylashgan.  Quruqlikning

daraxtsimon  va  butasimon  o'simliklar  bilan  zich  qoplangan 
maydonlari 
o ‘rmonlar, 
o'tsimon  o'simliklar  bilan  qoplangan 
m aydonlari  esa 
y a y lo v -o ‘tloqIar 
deb  ataladi.  Yer  yuzidagi 
o'rmonlarning  yalpi  maydoni  4.06 mlrd.  gektarni  tashkil  etadi. 
Bu  maydonlar  hududiy  jihatdan  notekis  taqsimlangan.  Yirik 
o 'r m o n l a r n i n g   asosiy  qismi  A m e rik a ,  O siyo  va  A frik a  
qit’alarining mo'tadil va tropik iqlimli mintaqalarida joylashgan. 
Respublikamizning o'rmon 
fondi (zaxirasi)  5,3 mln. gektar (22- 
jadval)  b o 'ls a - d a ,  o 's im lik lar  bilan  yoppasiga  q o p la n g a n  
o'rmonzorlar atigi 4,5-5% ni  tashkil etadi, xolos.
2 2 - ja d v a l
O'zbekistondagi o'rmonlar haqida umumiy ma’lumotlar
Mavdoni
O rm o n   turiari
mln.
gektar
Umumiy 
maydonga 
nisbatan,%
1
C ho'l  o'rmon lari;
3,67
7,7
jumladan, yoppasiga 
qoplangani
1,86
3,9
0
Vodiy o‘rmonlari:
0,21
0,4
jumladan. yoppasiga 
qoplangani
0,13
0,3
3
Tog4  o'rmonlari;
1,40
2,9
jumladan, yoppasiga 
qoplangani
0,28
0,6
4
Ja?mi  o‘rmonlar;
5,28
M J
i
jumladan. yoppasiga 
qoplangani
2,37
5,0
Respublikamizning 
cho‘1 o'rmonlarida 
asosan  qora saksovul, 
qandim, juzg'un,  qum  akatsiyasi  va  b a ’zi  butasimonlar  hamda 
efemer  o 'tla r,  yantoq,  shuvoq  kabi  o'simliklar  o'sadi.  Bular 
garchi ju d a   zich  o'simlik  qoplamini  vujudga  keltirmasalar-da, 
cho'l-sahroekotizimlarining barqarorligini t a ’minlashda, uchma 
qumliklarni mustahkamlashda  va cho'l  chorvachiligining  asosi 
sifatida  beqiyos  ahamiyatga  egadirlar.  O 'rm on  zaxiralarining 
katta qismi shu guruhga xos o'rmonlar bo'lib, ularning maydoni
3,6 mln. gektarni, jumladan, yoppasiga qoplangani esa  1,86 mln.

gektarni  tashkil  qiladi. 
0
‘zbekistondagi 
to g 6  o 4rm onlarining 
umumiy maydoni  1,4 mln. gektarni tashkil etsa-da shundan bor- 
yo‘g‘i 0,28 mln. gektari yoki  1/5 qismigina yoppasiga o'simliklar 
bilan  qoplangan,  xolos.  Bu o'rmonlarda asosan archa, d o i a n a , 
olcha, yong‘oq, olma, pista, bodom, n a ’matak, zirk hamda turli 
o ‘tsimon 
0
‘simliklar  o ‘sadi.  T o g
1
  o ‘rmonlari  hududning  suv 
rejimini  maromida  saqlashda,  yonbag‘irliklami  eroziyadan,  sel 
va  k o ‘chkilardan  himoyalashda,  vitaminlarga  boy  mevalar  va 
d o r i v o r  
x o m a s h y o l a r  
t a y y o r l a s h d a , 
c h o r v a c h il i k n i  
rivojlantirishda  o ‘ziga  xos  rol  o ‘ynaydilar.  Respublikamizdagi 
o ‘rmonlarning  yana  bir  turi  bu 
vodiy  o ‘rmonlaridir. 
Bunday 
o ‘rmonlar  vodiy  va  vohalarimizning  asosan  sernam,  soy  va 
daryo  b o ‘ylarida  saqlanib  qolgan.  Ularning  umumiy  maydoni
0,21  mln.  gektar.  Jumladan,  yoppasiga  qoplangani  0,13  mln. 
gektarni  tashkil  etadi.  Bu  o ‘rmonlarda  asosan  jiyda,  tu ra n g i, 
toi,  akatsiya,  terak,  zarang,  q a y ra g ‘och  va  boshqa  t o ‘qay 
o ‘simliklari  o ‘sadi.  Bunday  o ‘rm onlarning  asosiy  ekologik 
ahamiyati  shundaki,  ular  suv  havzalarining  namlik  rejimini 
ushlab turishda,  tuproqlarni eroziyalanish va shamol  t a ’siridan 
himoyalashda,  hudud  iqlimini  m o ‘tadillashda,  vodiylarga  xos 
ekotizimlaming bir m e’yordagi funksiyasini ta’minlashda muhim 
rol  o ‘ynaydilar.  Q u ru q lik d a   tabiiy  holda  o ‘sim liklar  k o ‘p 
o ‘suvchi  m a y d o n la rd a n   yana  bir  turi  yaylov  va  o ‘tlo q la r 
hisoblanadi.  Bunday maydonlarda o‘simliklarning asosiy qismini 
o4simon va qisman buta  holda o ‘suvchi daraxtsimonlar tashkil 
etadi.  Yaylov va o ‘tloqlar sayyoramizning tundra,  dasht,  c h o i, 
savanna va tog‘li mintaqalarida katta-katta maydonlarni  ishg‘ol 
etadilar.  Yer yuzasidagi  o ‘tloq  va  yaylovlarning yalpi  maydoni
2,6  mlrd.  gektarni  tashkil  etadi.  Respublikamizning  ham   katta 
qismi,  y a ’ni  salkam  24  mln.  gektari  shunday  m aydonlardan 
iborat.  Bunday  h u d u d la r  dash t,  c h o ‘l  m in ta q a la rid a   keng 
tarqalgan.  Yaylov-o‘tloq  o ‘simliklari  c h o i   ekotizimlarining 
asosiy  tarkibiy  qismi  sifatida  c h o i   hududlarining  ekologik 
barqarorligini  t a ’minlashda  yetakchi  rol  o ‘ynaydilar.
Respublikamizning o ‘rmon,  yaylov-oiloqlari,  bog‘-ro g ia ri 
va madaniy ekinzorlarida yetmak, erman, gazanda, suvqalampir, 
qoqi  o ‘t,  zubturum,  n a ’matak,  itburun,  chuchukmiya.  isiriq.

kovrak, yantoq, otquloq, sedana, yovvoyi piyoz, zira, ilonquyruq, 
kakra  kabi  juda  k o ‘plab  noyob  dorivor  o ‘simliklar  o ‘sadi. 
Bulardan  xalq  tabobatida  va  zamonaviy  tibbiyotda  eng  zarur 
dorivor xomashyo  sifatida  foydalaniladi.
Yer  yuzida  aholi  sonining  tez  ortib  borishi,  ilmiy-texnik 
taraqqiyotning jadallashuvi,  insoniyatning biologik  resurslarga 
b o ‘lgan ehtiyojlarining keskin  ortib ketishi  va  boshqa bir qator 
ijtim o iy -iq tis o d iy   o m il la r   t a b i a t   tiz im in in g   eng  k a t t a  
b o y lik la r id a n   biri  boMgan  o ‘sim lik la r  d u n y o s ig a   salbiy 
antropogen  t a ’sirlarning  haddan  ziyod  kuchayishiga  sabab 
boMmoqda.  N atijada  o ‘simliklarning  turi,  miqdori  va  ular 
o ‘sadigan  maydonlar  kamayib  ketmoqda.  Bu  o ‘z  navbatida 
o ‘simliklar  dunyosidagi  o ‘zgarish  bilan  bog‘liq  turli  ekologik, 
ijtimoiy-iqtisodiy muammolami  vujudga keltirmoqda.
Hozirga kelib 30 mingdan ortiq turdagi o ‘simliklar butunlay 
y o ‘qolib  ketgan,  yana  25  ming  turi  esa  y o ‘qolish  arafasida. 
Respublikamizda  esa  m avjud  o ‘simlik  turlarining  10—12%i 
himoyaga muhtoj.  Bu xavfli jarayonning oldini olish eng dolzarb 
ekologik muammolardan  biri  boMib turibdi.
Yer  y u z a sin in g   o ‘s im lik la rg a   boy  m a y d o n la ri,  y a ’ni 
o ‘rmonlar, yaylov-o‘tloqlar so‘nggi davrlarda xalq xo‘jaligining 
turli  ehtiyojlarini  qondirish  maqsadida  nooqilona,  b a ’zan  esa 
shafqatsizlarcha foydalanildi. Natijada bepoyon maydonlardagi 
tuproq, suv va hayvonotlar opining tabiiy qalqoni, himoyachisi, 
yashash  makoni  va  vositasidan  mahrum  b o ‘ldilar,  tabiatning 
ekologik  m uv o zan ati  izidan  chiqdi.  Insoniyat  o ‘zi  uchu n 
qimmatli  xomashyo  boyligining  bir  qismini  yo‘qotdi  va  hal 
etilishi  mushkul  boMgan  ekologik  tangliklarga  duchor  boMdi. 
Ilmiy  maMumotlarga  qaraganda,  sayyoramizdagi  o ‘rmonlar 
bundan  1,5 ming yil avval quruqlikning 47%ni qoplagan boMsa, 
hozirga  kelib  bu  k o ‘rsatkich  27%  ga  tushib  qoldi.  Ko'pchilik 
mamlakatlarda xomashyo, qurilish materiallari olish, sanoat va 
fuqaro  inshootlari  qurish  maqsadida  yirik  o ‘rmonzorlar  kesib 
yuborilmoqda,  yaylov-o‘tloqlar  toptalmoqda.  Buning  ustiga 
sanoat korxonalaridan,  transport vositalaridan chiqarilayotgan 
turli  chiqindilar  bilan  atrof-tabiiy  muhitning  ifloslanishi  juda 
k o ‘p lab   q im m a tli  va  n o y o b   o 's im l i k l a r n i n g   k a m a y ib ,

m a h s u l d o r i ig i n i n g   p a s a y ib   k e tis h ig a   s a b a b   boM m oqda. 
MaMumotlarga  k o ‘ra,  yevropaliklar  istilosiga  qadar  Shimoliy 
Amerikadagi  o'rm onlar  sharqdan  g'arbgacha,  ya’ni  Atlantika 
sohillaridan Tinch okeani sohiligacha yoppasiga o'rmonlar bilan 
qoplangan  bo'lib,  olmaxonlar  daraxtdan  daraxtga  o'tib  yerga 
tushmay sharqdan g'arbgacha yetishi mumkin ekan. So'nggi 300 
yil  ichida  o'rmonlarning  540 ming gektari,  birgina  AQSH  ning 
o'zida  esa  141  mln.  gektari  yoki  teng  yarmi  kesib  yuborildi  va 
m il li o n la b   g e k t a r   ta b iiy   o ' t l o q l a r   b e t a r t i b   y o 'q o t i l d i . 
O'rmonlarning qisqarishi,  ayniqsa,  sayyoramizning aholisi zich 
joylashgan  h u d u d larid a   keskin  tus  oldi.  O qibatda  bunday 
hududlardagi  o 'rm o n la rn in g   2/3  qismi  yo'qotilib,  500  mln. 
gektardan ziyod maydon unumsiz dasht-u biyobonlarga aylanib 
qoldi.  Q adim da  Ispaniya  hududi  yoppasiga  o 'rm o n la r  bilan 
qoplangan  bo'lsa,  hozirga  kelib bu yerda  ularning maydoni 

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   24


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling