P. S. Sultonov e k o L o g I y a V a a t r o f m u h I t n I m u h o f a z a q I l I s h a s o s L a r I


Download 3.89 Kb.

bet21/24
Sana11.02.2018
Hajmi3.89 Kb.
1   ...   16   17   18   19   20   21   22   23   24

O ‘zbekiston  R espublikasi  T abiatni  m uhofaza  qilish  davlat 
q o‘m itasi 
O'zbekiston Respublikasi Oliy Kengashiga bo'ysunadi 
hamda  vazirliklar,  Davlat  qo'm italari,  idoralar,  korxonalar, 
m u a s s a s a la r  va  tas h k ilo tla r,  sh un in g d ek,  ayrim   sh a x sla r 
tomonidan  yer,  yer  osti  boyliklari,  suv,  o'rmon,  hayvonot  va 
o'simliklar dunyosidan, atmosfera havosidan foydalanish hamda 
ulami  muhofaza  qilishga  doir qonunlarga  rioya  etilishi  ustidan 
davlat  nazoratini  amalga  oshiradi.  Shunday  qilib,  O'zbekiston 
R e sp u b lik a si  t a b ia tn i  m u h o fa z a   qilish  D a v la t  q o 'm i t a s i  
O'zbekiston hududida faoliyat ko'rsatadigan barcha tashkilotlar 
ustidan  ish ko'ruvchi  organ  bo'lib,  tabiatni  muhofaza  qilish  va 
resurslardan  sam arali  foydalanish  b o 'y ic h a   t a r m o q la ra r o  
b o s h q a ru v   va  da v la t  n a z o ra tin i  a m a lg a   o sh ira d i.  U  o 'z  
funksiyasini mahalliy boshqaruv organlariga bog'liq bo'lmagan 
holda  bajaradi  va  tab ia td a n   oqilona  foydalanish,  tabia tn i 
muhofaza  qilish,  ishlab  chiqarish  korxonalari  holati  va  tabiiy 
resurslami himoya qilish bo'yicha texnik va iqtisodiy masalalarni 
hal  etishga  ko'maklashadi.  O'zbekiston  Respublikasi  Tabiatni 
muhofaza  qilish  davlat  qo'mitasining  vakolatlari,  O'zbekiston 
Oliy Kengashi tomonidan tasdiqlangan nizom bilan belgilanadi.
O'zbekiston  Respublikasi  Tabiatni  muhofaza  qilish  davlat 
qo'mitasi o'z vakolatlari doirasida qabul qilgan qarorlar davlat 
idoralari,  korxonalar,  muassasalar,  tashkilotlar  va  fuqarolar 
uchun  majburiy  hisoblanadi.

Davlat  hokimiyati  va  boshqaruv  mahalliy  idoralari  tabiatni 
muhofaza  qilish  bo‘yicha quyidagi  vakolatlarga  ega:
•  o ‘z  h u d u d id a   ta b ia tn i  m u h o fa z a   q ilis h n in g   asosiy 
y o ‘nalishlarini  belgilash,  m in taqanin g  ekologiya  dasturini 
tasdiqlash;
•  tabiiy  resurslami  hisobga  olish  va  baholash,  ekologik 
jihatdan  zararli bo‘lgan  obyektlami  ro ‘yxatga olish;
•  tabiatni muhofaza qilishga doir tadbirlami moddiy-texnik 
tomondan  t a ’minlash;
•  tabiiy resurslardan foydalanish huquqini beruvchi, sanoat 
va  uy-ro‘zg‘or  chiqindilarini  to ‘plash  yoki  k o ‘mib  tashlashga 
ruxsatnomalarni  belgilangan  tartibda  berish  yoki  ularni  bekor 
qilish;
•  tabiiy  resurslardan  fo y d ala n g an lik   uchun  t o ‘lo vlar 
undirish;
•  tabiatning  muhofaza  qilinishi  ustidan  nazorat  o ‘rnatish, 
atrof-muhitga zarar yetkazayotgan mahalliy ahamiyatga  molik 
obyektlar  faoliyatini  vaqtincha  yoki  butunlay  t o ‘xtatish  yoki 
qayta  ixtisoslashtirish  to‘g‘risida qarorlar qabul  qilish.
6.2. Tabiiy muhitning sifatini  belgilovchi standartlar
Hozirgi vaqtda texnika taraqqiyotining rivojlanish darajasiga 
qarab, inson, jonivorlar va o ‘simliklarning salomatligiga beziyon 
boMgan  tabiiy  m u h it  h o la tin i  va  sifa tin i  be lg ilo v c h i 
m e’yorno m alar  mavjud.  U lar  sobiq  ittifoq  davrida  ishlab 
chiqilgan boMib, Davlat standartlari(andozalari) -  GOST sifatida 
h o z ir g a c h a   m u sta q il  r e s p u b l ik a l a r d a   h a m   qoM lanilib  
kelinadi.Sobiq  ittifoq  davlatlarida  ishlatilayotgan  ekologiya 
standartlari maxsus  17 sonli to ‘plamda o ‘z aksini topgan.  Unda 
ko‘rilayotgan masalalar majmualariga qarab alohida q o ‘shimcha 
sonlar berilgan  va  ularning  tuzilgan  yili  ko‘rsatilgan.  Masalan, 
suvni muhofazalash va undan samarali  foydalanish  GOST  17,1,
1.001 -77,  «Asosiy atamalar va  tushunchalar» GOST  17,1.3.07- 
82,  «Suv  va  suv  havzalari  sifatini  tekshirish  tartibi»  G O ST 
17.2.3.01-77. «Aholi yashaydigan joylarni havo sifatini tekshirish 
t a r t ib i »  
bir 
m a jm u a d a  
t o ‘p la n g a n . 
M u s ta q i ll ik k a  
erishganimizdan  so‘ng ular qayta  ko‘rilib  Xalqaro  me’yorlarga

tenglashtirilm oqda.  Ekologiya  s ta n d a rtlarid a,  tabiiy  muhit 
k o m p o n e n t l a r i   (suv,  h a v o ,  t o g ‘  j in s l a r i )   va  i s t e ’mol 
buyumlaridagi  zararli  m oddalarning  ruxsat  etilgan  chegara 
m e’yorlari  (REC H M )  ishlab chiqilgan.  R E C H M   m a ’lum  vaqt 
davomida  inson  va  atrof-muhitga  t a ’sir  etganda  ham  zararli 
oqibatlarga  olib  kelmaydigan  m o d d ala r  konsentratsiyasidir. 
M o ddalar  konsentratsiyasi  s ta n d a rtd a   k o ‘rsatilgandan  kam 
b o ‘lsa sifatli hisoblanadi. Ulardan turli maqsadlarda foydalanish 
m umkin.  S ta n d a r t  b o ‘yicha  iste’mol  uchun  yaram aydigan 
maishiy-texnik suv dehqonchilik va chorvachilikdagi talablarga 
ja v o b   b erishi  va  ish la tilish i  m u m k in .  H a v o d a g i  z a ra r li 
m oddalarning  ruxsat  etilgan  chegara  m e ’yorlari  insonning 
zararlangan muhitda bo‘lish davomiyligiga ham bog‘liq. Shunga 
qarab, jadvalda  zararli  moddalarning ish joylaridagi  (RECHM  
ish),  shahar  va  qishloqlardagi  qisqa  m uddatli(RECHM q)  va 
o ‘rtacha sutkalik (RECHMs) me’yorilari  24-jadvalda keltirilgan.
2 4-jadval
Havodagi zararli moddalarning ruxsat etilgan 
chegaraviy me’yorlari, mg/m3

M o d d a l a r
(RECHM  ish)
(RECHM k)
(RECHMs)
I
Ammiak
20
0,2
0,04
2
Benzol
5
1.5
OJ
3
Azot (ll)oksidi
5
0,085
0,04
4
Oltingugurt (H)oksidi
10
0,5
0,05
5
Uglerod oksidi
20
5
3
6
Vodorod oksidi
5
0,2
0,2
Aholi  yashaydigan  hududlarda  zararli  m oddalar  miqdori 
RECHM   dan  oshib  ketmasligi  uchun  sanoat  korxonalarining 
chiqindi chiqarish miqdorlari chegaralabqo‘yiladi.  Uning  tartib 
va qoidalari GOST  17.2.3.03-78 da belgilangan b o ‘lib, havoning 
b o sh q a   m a n b a l a r i d a n   c h iq a r ila y o tg a n   c h iq in d ila r  bilan 
ifloslanishi,  chiqindi  chiqaradigan  dudburonlarning balandligi, 
havoda  aralashib  ketish  tezligi,  undan  zararli  ch o 4kmalarning 
sutka  d avom ida  c h o ‘kish  m iqdori  kabi  k o ‘p  m a ’lum o tlar 
i n o b a tg a   o lin ib   h iso b la n a d i.  T a b i a t n i   m u sa ffo la s h tiris h  
maqsadida chiqindilar  miqdorini kamaytirish maxsus qurilmalar 
yordamida  amalga  oshiriladi.

Inson  iste’mol  qilishi,  ovqat  tayyorlashi,  yuvinishi  kabi 
m aqsadlarda  foydlanishi  mumkin  b o ‘lgan  suv  havzalaridagi 
zararli moddalarning RECHM i  25-jadvalda  ko'rsatilgan.
2 5 - ja d v a l
Xo4jalik va madaniy iste'mol uchun ishlatiladigan suv havzalaridagi 
zararli moddalarning ruxsat etilgan chegaraviy me’yorlari
M o d d a l a r
RECH 
M  mg/1
M o d d a l a r
RECHM  mg/1
A.Sanitar
Fenol(Karbon
0,001
toksikologik
к i si ota)
0,02
zararlilik
Xlorbenzol
0.05
ko'rsatkichi
0,1
Xlorofos
0
bo'yicha:
0,5
Aktiv xlor
1
Anilin
0.0002
Rux
Benzol
Xrom:
0,5
Ber ill iy
0,01
Uch valcntli
0,1
Geksogcn
0,05
Olti  valcntli
0,3
Geksametilendiamin
0,03
T o‘rt 
valcntli
GeLsaxlorbeiizol
10
uglerod
Margumush
D. Organik
Nitrit,  nitratlar
0,05
zararlilik
0 J
(azot  bo'yicha)
ko‘rsatkichi
0,02
Nitroxlorbenzol
0,0005
bo'yicha:
0,5
0,03
Benzin
0,002
Simob
0,01
Geksaxloran
0,002
Qo*rg‘oshin
Dinitrobenzol
2
Fonnaldegid
Dixlorbenzol
‘  0 J
B.  Umumsanitar
2
Dixlorfenol
0 J
zararliligi  bo'yicha:
Dixloretan
Ammiak 
(azot
DDT
bo'yicha)
Kerosin
Dimetilformamid
10
Nell:
Kadmiy
0,001
Oltingugurt
0,1
Kaprolaktam
1
brikmalari
0,3
Kobalt
OJ
Boshqa
1
Nikel
0,1
qo‘shimchalar
0,2
Mis
1
Uglerodsulfid
0,5
Temir
0,5
Skipidar
Trinitrotoluol
0,5
Propilen
Toluol
0,5

Suvning  sifatini  Davlat  standarti  bilan  belgilashda  ulardagi 
zararli  m oddalardan  tashqari  kislorod  konsentratsiyasining 
m e ’y o riy   m iq d o r i  ham   i n o b a t g a   o lin a d i.  K i s lo r o d n i n g  
konsentratsiyasi  1  mg  organik  moddani  2,  5, 
8
,  10,  20  sutka 
d a v o m id a   biokimyoviy  o ksidlanishiga  ketadigan  kislorod 
miqdori, biokimyoviy jarayonlarni to'liq ta ’minlaydigan kislorod 
m iqdori  va  suvning  kislorodga  boMgan  umumiy  kimyoviy 
zaruriyat  miqdorlari  bilan aniqlanadi.
6.3.  Ekologiya  monitoringi
M o n it o r in g   tizim ida  l it o m o n ito r in g ,  g id ro m e tr o lo g ik  
m o n ito rin g ,  b io m o nito rin g   boMimlari  boMib,  ular  h a r   xil 
mutaxassislikdagi tashkilot va vazirliklar tomonidan o'rganiladi. 
Monitoringni  tashkil  etishda  eng  muhim  ishlardan  biri  nazorat 
maydonlarini tanlash va uni tegishli asboblar bilan jihozlashdir.
Birlashgan  M illatlar  T ashkilotining  Stokgolm da  qabul 
qilingan deklaratsiyasida (1981), atrof-muhitga toksik va boshqa 
m oddalarni  chiqarmaslik,  issiqlikni  m e ’yoridan  oshirmaslik, 
tabiat  o'zini  tiklay  olmaydigan  holga  kelib  qolish  holatlarini 
tu g atish   lozimligi  k o 'r sa tilg a n .  B uning  uchun  texnologik 
jarayonlarni  takomillashtirish,  kam  chiqindili  va  kelajakda 
chiqindisiz  texnologiyalarga  o 'tis h   zarur.  K am   chiqindili 
texnologiyaga  o'tish  faqat  sanoat  korxonalarigagina  tegishli 
bo'lmay, balki chorvachilikka ham tegishlidir. Chiqindisiz ishlash 
texnologiyasi deganda chiqindilami yig'ib olish, zararsizlantirish, 
ularni  qayta  ishlab  biror  foydali  mahsulotga  aylantirish  ishlari 
kiradi.  Buning  uchun  k o r x o n a l a m i n g   har  xil  boMimidan 
chiqadigan turli tarkibli chiqindi gaz va oqava suvlarini tozalash 
inshootlarida  birdaniga  tozalamay,  alohida-alohida  yig'ib  olib 
u l a r d a n   k e ra k li  m o d d a l a r n i   a j r a t i b   olish  o s o n la s h a d i. 
Tozalangan  gaz  va  suv  esa  qayta  ishlatilishi  mumkin.  Xuddi 
shuningdek, bir korxonadan chiqqan chiqindi ikkinchi korxona 
uchun  xomashyo  sifatida  ishlatiladi.
Shunday qilib, insonlarning xo'jalik, texnik faoliyatlari bilan 
tabiiy  muhit  orasidagi  munosabat  bir-birlariga  bogMiq  tizim 
hisoblanib,  ular  boshqarilib  turilishi  lozim.  Boshqarish  ishlari 
sifatli  bajarilsa,  tabiiy  komponentlarga  yetqaziladigan  zarar

me’yoridan oshmasa, tabiat jarohatlarining tiklanishi, hatto o'z 
holiga  kelishi  mumkin.  Bunda  bir  tizimda  sodir  bo'ladigan 
o'zgarishlarning albatta boshqasiga ham t a ’sir etishini inobatga 
olish  kerak.  Tizimning  q a t ’iy  chegarasi  bo'lmaganligi  sababli, 
b a ’zan  ifloslangan  yerlarda  ham  katta  o'zgarishlar  vujudga 
kelishi  m u m k in .  M a s a l a n ,  k is lo ta li  y o m g 'i r l a r   y u z la b  
k ilo m etrla rg a   ta r q a lib ,  o 's im lik ,  tu p r o q   va  in sh o o tla r n i 
shikastlashga  olib  keladi.  Respublikamizda  ham  monitoring 
tizimi  tashkil  qilingan.  H ozirga  q a d a r   bu  b orada  m a ’lum 
yutuqlarga  erishilganligiga  qaram ay  hali  bu  sohada  amalga 
oshirlishi lozim bo'lgan ishlar talaygina. Mustaqillikka erishgan 
respublikam iz  AQSH  va  shu  kabi  ta ra q q iy   etgan  b o sh q a  
davlatlardagidek  «M onitoring»  tashkil  etishiga  ishonamiz. 
A m e rik a d a   e k o lo g ik   m o n it o r i n g   k e n g   ta r m o q li   b o 'l i b ,  
hukumatdan  ajratilgan  mablag'  hisobiga  faoliyat  ko'rsatadi. 
Uning  ishlarini  Virjiniyadagi  Boston  ilmiy  markazi  boshqarib 
turadi.  Insonni  xo'jalik  faoliyati  t a ’sirida  o'zgarishi  mumkin 
b o ‘lgan hamma tabiiy elementlar nazorat qilinib turiladi. O'lchov 
ishlari AQSH  ning hamma yerida  bir vaqtda avtomatik o'lchov 
asboblari yordamida olib boriladi.  Bir yoki bir necha shtatlardan 
olingan m a ’lumotlar bir axborot markaziga yig'iladi.  Ular soha 
yaqinligiga qarab guruhlanib,  ekolog mutaxassislar tomonidan 
tekshirilib,  umumlashtirilib,  tegishli  chizma,  kesma,  xaritalarni 
kompyuterda  tuzib  tabiiy  muhitdagi  o'zgarishlar  aniqlanadi. 
Zararlanish me’yoridan oshgan yerga tezda axborot markazidan 
mutaxassislar jalb etilib, tekshirish o'tkaziladi, natijalari asosida 
bildirishnomalar yozilib, unda tegishli tavsiyalar beriladi. Uning 
bir nusxasi  aybdor  tashkilot  rahbariyatiga  yuboriladi.  Aybdor 
tabiatga keltirgan zarami tezda tuzatmasa, katta jarima to'lashga 
m ajbur  etilishini  biladi.  Shuning  uchun,  aksariyat  hollarda 
aybdor  o'z  vaqtida  hukumat  rahbarlari  aralashmasidan  tabiiy 
m uhitni  tiklovchi  tad b irla m i  o 'tk az a d i.  T abiatdagi  salbiy 
jarayonlaming, uning sababchisini vaqtida aniqlash, o'z vaqtida 
tegishli choralar ko'rish, tabiiy muhitni shikastlanishdan saqlash 
imkoniyatini  beradi.  Tabiiy  muhitdagi  o'zgarishlarni  o'rganish 
va  bashoratlashda  inson  faoliyati  t a ’siridan  tashqari  iqlimning 
tabiiy  o'zgarib  turishini  ham  inobatga  olish  zarur.  Yerdagi

harorat  va  u  bilan  bogMiq  boMgan  iqlim  o 4zgarishlari  kunlik, 
fasliy  takrorlanishdan  tashqari,  11,  22,  90,  170,  350  kabi  ko‘p 
yillar,  asrlar  va  hatto  geologik  davrlar  davomida  ro‘y  berishi 
mumkin  boMgan  o ‘zgariishlarni  inobatga  olish  ham  muhim 
ahamiyatga ega.
Markaziy  Oiyo  kabi  quruq  va  issiq  iqlimli  sharoitda  yozgi 
h aro ratning  past  kelishi  o ‘simlik  kasalliklarini  k o ‘paytirib, 
hosilning pishish muddatini kechiktirsa, yogMngarchilik kamligi 
esa  suv  tanqisligiga  sabab  boMadi,  ayniqsa  lalmikor  yerlarda 
d e hq on c h ilik   qilish  va  o ‘rm o nc hilikk a   k a tta   salbiy  t a ’sir 
ko'rsatadi.
6.4.  Ekologiya  ekspertizasi
Butun dunyo mamlakatlarida tabiatni saqlab qolish, insonni 
o ‘rab turgan  tabiiy muhit «sifati» mavjud  va potensial energiya 
r e s u r s la r id a n   o q i lo n a   fo y d a la n is h ,  t a b i a t d a g i   e k o lo g ik  
m u v o z a n a tn i  sa q la b   qolish  m as a lala rin i  k o ‘zda  tutuvchi 
ekologik-iqtisodiy  siyosatni  shakllantirish  uchun  nazariy  va 
amaliy  qadamlar  zarurligi  tan  olingan.  G ‘arb  adabiyotlarida 
«H ar  qanday  qurilishi  moMjallanayotgan  obyektlam i  tabiiy 
muhitga  t a ’sirini  baholash»  ekologiya  ekspertizasi  tushunchasi 
bilan  m a ’nodosh  tushuncha  sifatida  keng  targMb qilinadi.
Majburiy  ekologik  ekspertiza  jaray o nini  am alda  barcha 
rivojlangan va rivojlanayotgan mamlakatlarda yoMga q o
4
yilgan. 
1969-yilda  A Q SH   da  x o 'ja lik   a m a liy o tid a   lo y ih a la rn in g  
ekologiya ekspertizasi «Atrof-muhitni muhofaza qilish sohasida 
milliy  siyosat  t o ‘g ‘risida»gi  qonun  q a bu l  qilingach  yoMga 
q o ‘yilgan:  M a m la k atd a   ekologiya  ekspertizasi  ishi  federal 
idoralarning asosiy faoliyati hisoblanadi. G ‘arb mamlakatlarida 
« O b y e k t la r n in g   ta b iiy   m u h itg a   t a ’sirini  b a h o la s h » g a  
sarflanadigan  m ablag
4
  loyiha-smeta  qiym atining  o ‘rtacha 
1 
foizini  tashkil  qiladi.  Chet  m am lakatlar  tajribasi  ekologiya 
ekspertizasining  iqtisodiy samarasi yuqoriligini  k o ‘rsatmoqda.
0 ‘zbekiston  Respublikasida mavjud ekologik muammolami 
yechish va tabiiy muhit sharoitlarini saqlash, tabiiy resurslardan 
oqilona  foydalanishning  huquqiy,  iqtisodiy  ham da  tashkiliy 
asoslarini  belgilab  berish  maqsadida  qabul  qilingan  «Tabiatni

m uhofaza  qilish  t o ‘g ‘risida»gi  q o n u n id a   davlat  ekologiya 
ekspertizasining maqsadlari va uning obyektlari aniqlab berilgan. 
Qurilishga  yoki  boshqa  maqsadda  ishlatishga  moMjallangan 
sanoat  korxonasining,  biror  qurilma  yoki  asbobining  tabiiy 
muhitga t a ’sirini aniqlash uchun  ular ekologiya ekspertizasidan 
o ‘tkaziladi.  Ekspertizaning  asosiy  vazifasi  tabiiy  m uhitn i 
in so n n in g   z a ra rli  f a o liy a tid a n   m u h o fa z a la s h d ir .  S a n o a t  
korxonalari, suv inshootlarini qurish yoki t a ’mirlash loyihalarini 
ekspertizadan  o'tkazish,  yo
‘1
 qo'yilgan  hatto va  kamchiliklami 
tu z a tis h   im k o n iy a tin i  b era d i.  E k s p e r t i z a d a   q u rilis h   va 
t a ’m ir la s h d a n   ta s h q a r i,  d a v la t  s t a n d a r t l a r i ,   k im y o v iy  
moddalarning qoMlanish  texnik  sharoitlari,  transport vositalari 
va ularni ishlatish vaqtida muhitga tarqatilgan zararli moddalari, 
shovqin, elektromagnit toMqin kabilar bilan t a ’sirni kamaytirish 
maqsadida maxsus qurilmalar quriladi.
Ekspertizalarning  davlat  va  tashkilot  turiari  bor.  Davlat 
ekologiya ekspertizasini tabiatni muhofazalash Davlat q o ‘mitasi 
o ‘tkazadi.  K o ‘p  qirrali  muhim  qurilishlarni  har  tomonlam a 
mukammal o‘rganish maqsadida har xil mutaxassislardan iborat 
ekspert  komissiyalari  tuziladi.  T a s h k ilo tla m in g   ekologiya 
ekspertizasini vazirlik va tashkilotlaming tabiatni muhofazalash 
boMimi va sanitar-epidemiologiya boMimi xodimlari o ‘tkazadilar. 
Ekspertiza  davlatning  ekologiyaga  oid  qonun  va  qoidalariga 
asoslanib olib boriladi, chiqariladigan chiqindi va ularning salbiy 
t a ’sirlari m e’yornomada k o ‘rsatiladi. Chiqindilar ruxsat etilgan 
chegaraviy  m e ’yor  RECHM   dan  oshib  ketmasligiga  alohida 
ahamiyat  beriladi.  Sanoatni  yoki  unda  ishlatiladigan  asbob- 
uskunani  ekologik  jihatdan  xavfsizligi  yoki  sozligi  ulardan 
chiqadigan chiqindilar miqdori va ularning toksiklik xususiyatiari 
bilan  belgilanadi.  Agar  yangi  texnologik  jarayon  oldingisiga 
nisbatan  kam roq  chiqindi  chiqarsa,  u  ekologik  xavfsizroq 
hisoblanadi.
Ekologiya  ekspertizasida  tabiiy  muhitga  shikast  yetkazish 
orqali xalq xo‘jaligiga yetqaziladigan zararlar ham hisoblanadi. 
Zararlarni  quyidagi  uch  turga  boMish  mumkin:  a)  boMgan 
zararlar;  b)  boMadigan  zararlar;  d)  oldi  olingan  zararlarga 
ajratiladi.

BoMishi  mumkin  zararlar  tegishli  choralar  ko‘rilmagandagi 
zararlardir.  Choralar  ko‘rilgandan  so‘ng  ham  xalq  xo‘jaligiga 
yetkazilgan  zararlar  boMadigan  z a ra r  hisoblanadi.  BoMishi 
mumkin boMgan zarardan yana boMadiganini ayirsa oldi olingan 
zarar  miqdori  kelib  chiqadi.  Zararlarni  hisoblashda  muhitning 
iflo sla n ish   d a r a j a s i ,  m u h it n in g   iflo s la n is h in in g   in so n  
salomatligiga,  xalq  xo‘jaligiga  yetkazadigan  zarari, jumladan, 
qishloq xo'jaligi, chorvachilik va sanoat korxonalari ko‘radigan 
zarar,  havo tarkibining o ‘zgarishi,  kislotali yomgMrlar t a ’sirida 
in s h o o tla r n in g ,  tarixiy  o b id a   va  h a y k a lla r n in g   buzilishi 
tezlashishidan keladigan zararlar inobatga olinadi. Zararlarning 
birlamchi 
va 
ikkilamchi 
xillari  bor.  Birlamchisi  ishlab chiqarish 
jarayonlari  bilan  bogMiq,  ikkilamchisi  chiqarilgan  mahsulotni 
ishlatish,  ishdan  chiqqanlarini  yo‘qotish  bilan  bogMiq.  Tabiiy 
muhitga  keltiriladigan 
zarar  iqtisodiy 
va 
ekologik 
boMishi  ham 
mum kin.  M asalan,  m u hitn ing   ifloslanishi  natijasida  b iror 
xo‘jalikning  dehqonchiligi  va  chorvachiligiga  keltirilgan  zarar 
iqtisodiy  zarar  boMib,  uning  o ‘mini  pul  bilan  qoplasa  boMadi. 
Ekologik  zarar  esa  biror  shaxs  yoki  aniq  tashkilotga  tegishli 
boMmay,  u  tab iiy   m u h itg a   z a r a r   y e tk a z is h   orqali  in so n  
salomatligiga  va  faoliyatiga  salbiy  t a ’sir  ko'rsatadi.  Ekologik 
zararni  o'z  navbatida  ikkiga  boMish  m umkin.  Birinchisida 
keltirilgan  zararlarni  yo‘qotish  uchun  qayta  tiklash,  ta ’mirlash 
ishlari  o ‘tkazilishi mumkin,  ikkinchi  xil  ekologik zararlarni esa 
tiklab boMmaydi.  Bunga asosan qazilma  boyliklami ishlatishda 
isrofgarchilikka  yoM  q o 'y ish   va  ularni  butunlay  y o ‘q o tib  
yuborish  kiradi.  Bunday  ishlardan  keladigan  zararni  hisoblab 
boMmaydi.
Xulosa sifatida umumlashtirib,  tabiiy muhitga keltiriladigan 
zararlarning quyidagi guruhlarini  ko'rsatish  mumkin:
•  Havoning  tabiiy  muhitga  va  inson  salomatligiga  zarar 
keltiruvchi moddalar bilan  ifloslantirish.
•  Xo'jasizlik  bilan  suvni  isrof  etish  va  suv  havzalarini 
ifloslantirish.
•  Yerlarni  sa n o at,  qurilish,  m aishiy  chiqindilar  bilan 
ifloslantirib,  ularni  qayta  tiklash  (rekultivatsiya)  choralarini 
ko'rmaslik.

• 
0
‘nnon,  to‘qay va cho‘l  o'simliklari y o‘qolib ketishiga 
sababchi  boMadigan  ishlar.
•  Ovchilik  qoidalarini  buzish  va  jonivorlar  yashaydigan 
muhitni ifloslantirish.
•  D e h q o n c h i li k d a   z a h a r li  k im y oviy  m o d d a l a r d a n  
foydalanish tartiblarini  buzish.
•  Qayta  tiklanmaydigan  qazilma  konlardan  x o ‘jasizlarcha 
bir  tom onlam a  foydalanib,  kon  va  kon  sanoati  korxonalari 
atrofini  zararli  chiqindilar  bilan  shikastlab,  q ayta  tik l a s h ’ 
choralarini k o ‘rmaslik.
0
‘z ish faoliyati yoki layoqati tufayli tabiatga zarar keltirgan 
shaxslar  tashkiliy,  iqtisodiy  va  h a tto   jinoiy  jav o b g a rlik k a  
tortiladilar.
Tekshiruv  savollari
1.  0 ‘zbekiston  Respublikasi  hududida  tabiat  muhofazasini 
tashkil etish qanday amalga  oshiriladi?
2.  Tabiatni  muhofaza  qilishda  0 ‘zbekiston  Respublikasi 
Vazirlar Mahkamasi  qanday vakolatlarga ega?
3.  0 ‘zbekiston Respublikasi tabiatni muhofaza qilish Davlat 
q o ‘mitasining vazifalari  nimalardan  iborat?
4.  Davlat  hokimiyati  va  boshqaruv  mahalliy  idoralarining 
tabiatni muhofaza qilish  b o ‘yicha qanday vakolatlari  mavjud?
5.  Ekologiya  standartlari  nima?
6
.  Z a r a r l i   m o d d a l a r n i n g   R u x s a t   etilg a n   c h e g a r a v iy  
me’yorlari  (RECHM) deganda  nimani  tushunasiz?
7.  H a v o d a g i  zararli  m o d d a la rn in g   R E C H M   tu rla rig a  
misollar keltiring?

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   16   17   18   19   20   21   22   23   24


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling