Pedagogika universiteti


Download 56 Kb.

bet2/22
Sana13.02.2018
Hajmi56 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   22

31. Gulli  o ‘sim liklar qachon  qaysi 
o ‘sim liklardan  kelib  chiqqan.
A.  130 mln yil a w a l paparootniklardan
B.  190 m ln yil oldin ochiqurug'lilardan
C.  130 mln  yil a w a l  ochiq urug‘lilardan
D.  130 mln yil  avval ochiq urug'li 
o'sim liklarning qadimgi vakillaridan
0 ‘S1ML1 KLARNING  HAYOTIY 
SHAKLLAR1
1.  Hayotiy  shakl  nima?
A. O 'sim likning tashqi  muhitga 
moslanishi
B.  O 'sim likning tashqi m uhitga bir xil 
shaklda  moslanishidir.
C.  0 ‘sim likning tashqi m uhitga har xil 
shaklda moslanishidir.
D.  0 ‘sim likning yashash sharoitiga mos- 
lashishi.
2.  Gulli  o ‘sim liklar hayotiy  shakliga 
k o'ra.......... iborat
A.  daraxt, butadan
B.  yarim buta.  bir yillik
C.  ikki yillik,  k o 'p  yillik
D. barcha javoblar to 'g 'ri
3. D araxt  nima?
A. tanasi  vog'ochlashgan, bitta  vog'on 
tanali
B. baquvvat ildizli  va keng shox-shabba-
li, baland bo'yli  k o ‘p yillik o'sim iik.
C.  tanasi yog'ochlashgan,  bitta y o g 'o n  
tanali, baquvvat  ildizli
va keng shox-  shabbali,  baland  b o 'y li 
ko ‘p yillik o ‘t o'sim iik.
D. A.  B.
4.  Daraxtlar bir-biridan  qanday  farq 
qiladi.
A.  Guli,  mevasi, to ‘rguli.  poyasining eni, 
bo'yi.  shox-shabbasi  va barglari  bilan.
B.  guli.  mevasi.  po‘stlog‘i,  ichki  tuzili- 
shi,  ildizi, shox-shabbasi  va  barglari
C.  guli.  mevasi. barglari,  shox-shabbasi, 
to'pguli,  bilan.
D.  Ichki  tuzulishi bilan.
5.  Quyidagilarni juftlab  k o‘rsating.
I shox-shabbasi yoyiq  II G ‘uj  va  tik
III  Sharsimon
1)  sadaqayrag‘och, 2)  qarag‘ay
3) terak, 4) qoraqarag‘ay, 5) jivda,
6) tut. 7)  olma, 8)  o ‘rik. 9)  vong‘oq,
10)  shaftoli
A.  I- 4;5;7;8;9;10 II-2;3  III-l
B.  l-5;6;7;8;9; 10;  II-  2;3;4;  III-l
C .I-2;6;7;8;9;10  11-3:4.  III-l
D.  to‘g ‘ri javob berilmagan.
6.  Q uyidagilarni yashaydigan vili 
bilan juftlab ko‘rsating
1  baobab, II  archa.  III sa w ,
IV soxta  kashtan,  V chinor, VI  o ‘rik, 
VII yong‘oq.
1.  70-100  v.  2.  800 v. 3.  2000 y.
4. 3000 y.  5.  4000-5000 y.
A.  I  -5  H-3  II1-3  IV-4 V-2  V I-1  VII  -1
B.  1-5  II-4  III-4 IV-3  V-2 VI-  1  V II-1
C.  1-5  II-4  1II-3  IV-3  V-l  VI-2  V I1-2
D.  1-5  11-4 III-3  IV-3  V-2 V I-1  V II-1
7.  Bir turga  mansub  bo'lib  tog'larning 
shim oliy yonbag‘ir!arida  o'sadigan 
daraxtlar, janubiy yon  bag'irlarda 
o‘sadigan daraxtlardan  qanday 
farqlanadi.
A.  shox- shabbasining ko'pligi  bilan
B.  shox-shabbasining kengligi va  bal- 
andligi  bilan
C.  shox- shabbasining  ko'pligii balahn- 
dligi
D. A..B
8.  Buta  nima?
1)  poyasiiii yog‘ochlashgan  2)  bo‘yi
2-3mdan  oshm aydigan.
9

3)  bo'yi  2-3m  dan  oshadigan  4)  bitta 
yoki  bir nechta  poya  hosil qiladigan
5) sershox  ko'p  yillik  o'simlik
6) sershox  ko'p yillik  o ‘t o'sim lik
A.  1;2;4;6;
B.  1;2;4;5
C.  1;3;4;5.
D.  1 ;3;4;6.
9. Tog‘-vonb ag‘irlarida  keng tarqal­
gan  butalarni  ajrating.
1) irg‘ay,  2)  shilvi, 3)  singirtak,
4) qoraqat, 5)  n a’matak,  6) jasm in,
7) zirk,  8) siren, 9)  bodomcha,
10)  iichqat
A.  1 ;3 ;5;6;9; 10
B.  1;3;4;5;8;10
C.  1;2;3;5;6;7;8;9;10
D.  1;2;3;5:7;9; 10.
10. M adaniy butalarni ajrating.
1)  malina,  2) qoraqat, 3)  siren,
4) jasm in,  5)  shilvi,
6)  bodom cha,  7)  anor,  8)  limon,
9)  ligustrum ,  10)  nastarin
A.  1 ;2;3;4;5;7;8;9;10.
B.  1;2;3;4;5;6;7;8.
C.  1;2;3;4;7;8;9; 10
D.  1;2;3;4;5;6;8;9;10
11. Yarim  b u talar...
A.  Poyasining yuqori  qismi  qishda 
sovuq urib ketadigan o'sim lik.
B.  poyasining yuqori  qismi qishda  sovuq 
urib ketadigan  bir yillik o'sim lik.
C.  poyasining yuqori qismi qishda sovuq 
urib ketadigan k o 'p  yillik  o'sim lik
D. poyasining yuqori  qismi qishda 
sovuq urib  o 'sish   kurtaklari tuproq 
ostida qishlaydigan k o 'p  yillik o'sim lik
12. Yarim  butalarni  ajrating.
1) izen, 2)  shilvi, 3) keyreuk, 4) jasm in,
5) teresken, 6) sarsazan,  7)  shuvoq.
A.  1:2;  3;  5;  6;  7.
B.  1; 3; 5;  6;  7.
C.  1;  3;  4;  5;  6;  7
D. A.B.C
13.  K o'p yillik o 'tla r...
A. Y erusti  qism i qishda qurib, o'sish 
kurtaklari tuproq  ostida qishlaydigan bir 
yillik o'sim liklar.
B. Yer usti qismi qishda quriydigan 
o'sim liklar
C. Yer usti  qismi qishda qurib,  o'sish 
kurtaklari tuproq ostida qishlaydigan 
o'sim liklar.
D.  O 'sish kurtaklari tuproq  ostida qish­
laydigan o'sim liklar.
14. K o'p yillik o'tlarni ajrating.
1) beda, 2)  ajriq, 3)  shilvi, 4) jasm in,
5)  o'qbarg, 6)  g'umay,  7)  sachratqi,
8)  piskom  piyozi,  9)  kiviko't,
10) sallagul.  11)  qoqio't,  12)  shirin­
miya,  13)  iloq,  14)  lola,  15) qamish,
16) andiz,  17) yalpiz,  18)  shuvoq,
19) shashir, 20)  gulsafsar.
A.  1;  2;  3  ;6;  7;  8;  9;  10;  11;  12;  13;  14; 
15;  16;  17;  20.
B.  1:  2;  6;  7;  S;  9;  10;  11;  12;  13;  14;  15; 
16;  17;  19;  20
C.  1;  2;  4;  5;  6;  7;  8;  9;  10;  11;  12;  13; 
14;  15;  16;  17;
D.  barcha javob to 'g 'ri
15. Tog'larda  keng tarqalgan 
o'simliklar.
A.  bir yillik
B.  ikki  yillik
C.  k o 'p  yillik
D.  В.  С
16.  Ikki  yillik o 'tla r...
A.  u rug'idan ko'karib chiqib, birinchi 
yili  yer yuzida to'pbarg hosil qiladi, 
ildizi  va bargida oziq m odda to'playdi.
B.  ikkinchi yili poya chiqaradi  va gullab 
m eva tugadi.
10

C.  urug'idan k o ‘karib chiqib,  birinchi 
yili gullab  meva  tugadi.  Ikkinchi yili 
ildizi va bargida oziq  modda to'playdi.
D. A.  B.
17.  Ikki yillik o ‘simliklarni  ajrating.
1)  sigirquyruq, 2)  lavlagi, 3)  sabzi.
4) sholg'om ,  5)  m achin, 6)  baliqko'z,
7)  qora  m ingdevona.
A.  1; 2;  3; 4;  7;
B.  1; 2;  3;  4;  5;
C.  1; 2;  3;  4:  6;
D.  1; 2; 3; 4;  5;  7
18.  Bir yillik o ‘t ...
A.  bir yil  ichida  o'sadi, guliaydi
B.  bir yilda m eva urug'i  pishadi,  o ‘z 
hayotini tugatadi.
C.  bir yil  ichida o'sib, gullab.  meva 
u ru g 'i pishib, hayotini tugatmaydigan 
o'sim lik.
D. A.  B.
19.  Bir yillik o ‘sim liklarni ajrating 
1)  oq  sho‘ra, 2) ja g ‘- ja g ‘, 3) lolaqiz- 
g‘aldoq, 4) valtirbosh, 5) yarutka,
6) jasm in,  7) qora  ituzum, 8)  baliqko'z,
A.  1; 2; 4;  5;  6;  7.
B.  1;  2;  3;  4:  5;  7;  8
C.  1;  2;  4;  5:  6;  8
D.  1 :2 :3 ;  4;  5;
20. Yer yuzidan  5-  20sm ko‘tarilib 
o'sadigan  o ‘sim likni ajrating.
A. m om oqaldirm oq,  q o ‘ytikan.
B.  binafsha, zubturum ,
C.  m akkajo'xori, zubturum
D. A.  В
21.  Bo‘yi  lm g a   vetadigan  hatto  undan 
ham  oshadigan
bir yillik o ‘sim liklar
A. kanakunjut,  qo ‘ytikan, rovoch.
B.  kanakunjut, m akkajo'xori, kanop.
C.  m akkajo'xori, kanop,  rovoch
D. xrizantem a, kanop,  makka jo 'x o ri
22.  Bo'yi  1.5-2  m ga  vetadigan  o'tlar.
A.  qora andiz,  qamish.,
B.  rovoch,  ferula 
С atirgul,  ferula
D. A.  В
23.  Suv  havzalarida  o'sadigan  gulli 
o'simliklar.
A.  urut, o'qbarg
B.  rdest.  lemna
C.  fillodendron.  sello, lemna
D. A.  В
24.  Havo  harorati  iliq  kelgan  kuz 
oylarida  ham  gullashda
davoin  etadigan y o w o y i  o'sim liklar 
1)  zubturum ,  2)  xrizantem a, 3) 
qoqio't, 4) sachratqi, 5)  qo'vpechak.
6) qushqo'nm as.
A.  1:3; 4;  5;  6
B.  1;  3;  4;  5
C.  1;  2;  3;  4; 5
D.  1;  4;  6
25.  Havo  harorati  iliq  kelgan  kuz oy­
larida  ham  gullashda  davoin  etadigan 
m adaniy o'simliklar.
1)  zubturum ,  2) xrizantem a, 3)  atir­
gul, 4)  qo'ypechak, 5)  kartoshkagul,
6)  qoqio't
A.  1;  2  ;5  ;
В  2:  3  ;5 
С  1  ; 2  ;  3  ;6 
D  1;  4  ;  6;
26.  Kuzda  barglari sarg'  ayadigan 
o'sim iiklarni  ajrating.
A.  Terak, akatsiya, o ‘rik
B.  terak,  akatsiya, gledichiya
C.  qayrag'oeh, chi nor, terak
D.  o 'rik , chinor, terak
27.  Kuzda  barglari  sarg'ish-qizg'ish  
rangga  o'tadigan  o'sim likni ajrating
A.  o'rik, tok
B.  terak, o 'rik
11

C.  o ‘rik, yovvoyi tok.
D. tok, chinor.
28.  Kuzda  barglari jigar-rang 
bo'ladigan  o'sim likni ajrating.
A.  o'rik, y o w o y i tok.
B.  qayrag'och, chinor
C.  qayrag‘och, tok
D.  chinor, o ‘rik.
29.  Kcch  kuzda  ham  m evasining asosiy 
qismi pishib  uchki qismida gullari 
ochilib  turadigan  o‘simlik
A.  itsigak
B.  qora ituzum
C.  qizil ituzum
D.  В.  С
30.  Kech  kuzda  ham  pastki shoxlari- 
dagi  ko‘saklari vctilib  uchki shoxlari- 
dagi gullari  ochilib turadigan  o'simlik
A.  qora mingdevona
B.  bangidevona
C. A B
D.  g ‘o ‘za
31.  Bargi sentabr oxiridayoq 
sarg‘ayadigan  va  to'kila boshlaydigan 
daraxt
A.  o ‘rik
B.  zarang
C.  gledichiya
D. chinor
32.  Birinchi sovuqdun  kcvin  barglarini 
to‘kkadigan  o'sim liklar
1) jiyda, 2) zarang, 3)  nastarin,
4)  bodom,  5)  terak, 6) ligustrum,
7) akatsiya, 8)  tikan daraxt,  9) aylant
A.  1;  2;  3;  5;  6;  7;  9.
B.  1;  2;  3;  5;  6;  7;  8
C.  1;  2 :4 ;  5;  7;  8;  9
D.  1; 2 3; 4;  6;  7;  9
33.  Bargi  uzoq  vaqtgacha yashil rangi- 
ni saqlavdigan  o'sim liklarni ajrating.
A.  nastarin, atirgul,  gledichiya
B.  atirgul,ligustrum,gledichiya.
C.  nastarin.atirgul, aylant
D.  nastarin, atirgul,  ligustrum.
34.  Hatto  qishda  ham  bargi to'kilm ay 
turadigan  o'sim lik
A.  sham shod,gledichiya.
B.  shamshod,  ligustrum
C.  ligustrum,  gledichiya 
D gledichiya,  terak.
35.Bargi  qor tagida  qishlab,  bahorda 
vana  o'sishda  davom  etaveradigan 
o'sim lik.
1)  kuzgi bug'doy,2) gulxavri 3)bahorgi 
bug'doy,  4)qurttana
5)qoqio't, 6)achainbiti,
A  1.2,3.5,6 
В  2.3,4.5,6 
С  1,2,3.4,6 
D  1.2,4,5,6
11-BOB.  HUJAYRA
1.  Organizim   a sosi...
A.  Yadro.
B.  M itoxondriya.
C.  Hujayra.
D.  Ribosoma.
2. Tirik organiziinning eng mayda 
tarkibiy qismi.
A.  M ag‘iz.
B.  Ilujayra.
D.  Ribosoma.
C.  Vakuolada.
3.  H ujayralar o'sim likning qaysi 
organida joylashishiga  qarab  bir- 
biridan  qanday farq qiladi.
1) shakli.  2) rangi. 3) yirik-m aydaligi.
4) ichki  tuzilishi.  5) funksivasi.
A.  1.2.3.
B.  1.4.5.
C.  1.3.4.
D.  1.2.3.4.5.
12

4.  B a’zi  bir tuban  o'sim liklarning 
hujayrasi.........
A. bitta.
B.  ikkita.
C.  uchta.
D. to'rtta.
5.  Hujavrani kim  qachon  kashf etgan.
A.  R. Broun  1665-yiida.
B. N.  Gryu  1682-yilda.
C.  R.  Guk  1665-yilda
D.  K.Bcr  1682-yilda.
6.  Ikki tomoni  qavariq  oynadan 
iborat bo'lgan  asbob.
A.  Linza.
B.  K o‘zgu.
C.  Lupa.
D.  Okulyar.
7.  Dastaki  lupaning ikkinchi  nomi
A.  shtativli lupa
B.  linzali  lupa
C.  q o ‘l  lupasi
D.  oynali  lupa.
8.  Shtativli  lupa  necha  marta 
kattalashtiradi.
A.  15-20
B.  10-25
C.  10-20 
D  15-25
9. Linzasi ikkita  b o‘lgan 
kattalashtiruvchi  asbob.
A.  q o i   lupasi
B.  elcktron mikroskop
C.  shtativli  lupa
D.  dastaki  lupa.
10.  M ikroskop  buyum larni  necha 
marta kattalashtiradi.
A.  m ing marta
B.  besh yuz marta
C.  m ing marta va undan ham  k o ‘p
D. yuz m ing marta
11.  Zam onaviy  elektron  m ikroskopi 
necha  marta  kattalashtiradi
A.  ming  marta
B.  ming marta  va undan  ham  ko‘p
C. yuz ming marta
D.  million  marta
12.  Mikroskop qism larini tartib  bilan 
jovlashtiring
1)  taglik, 2)  shtativ, 3)  makrovint,
4)  ko‘zgu,  5) buyum  stolchasi,
6)  kursisi,  7) ob’yektiv,  8) okulyar.
A.  8;  7;  5-6;  4;  3; 2;  1;
B.  1;  2 :3 ;  4;  5; 6;  7;  8;
C.  1;  2;  5-6;  7:  8;  3; 4;
D.  8;  7;  5; 4;  3;  2;  1;
13.  M ikroskopning  necha  marta 
kattalashtirib  ko‘rsatishini 
bilish  uchin  ...
A.  o b ’yektiv bilan  okulyardagi  sonlar 
qo'shib ko'paytiriladi.
B.  ob ’yektiv bilan okulyardagi sonlar 
ko ‘paytirib q o ’shiladi.
C.  ob’yektiv bilan okulyardagi sonlar 
ko'paytiriladi.
D.  o b ’yektiv  bilan okulyardagi sonlar 
qo'shiladi.
14.  Mikroskop stol  chekkasidan  ... 
nariga  (ichkariga) q o‘viladi.
A.  3-4mm
B.  4-5mm
C.  3-4 sm
D.  4-5  sm
15.  O b’yektiv preparatdan  ... 
balandda  bo‘lishi kerak.
A.  3-4 mm
B. 4-5  mm 
С  4-6 mm 
D 5-6 mm
16.  Hujayra  qanday qism dan  iborat?
A.  hujayra qobig'i
B.  hujayra  ichidagi  tirik qism
C.  hujayra borlig'i
D barcha javob to ‘g ‘ri
17.  Hujayra qobig*iga  ... 
m ustahkanilik  beradi.
A.  m ag‘iz.
13

B.  klechatka.
C.  sitoplazma.
D. vakuola.
18. Hujayra  qobig‘ining  funksivasi.
1) tashqi tom ondan  o‘rab  turadi.
2) tashqi ta’sirdan  himoya qiladi.
3) inustahkam lik beradi.
4) shaklini saqlaydi.
5) tashqi  muhit bilan  bog‘laydi.
6)  harakatlanib  turadi.
A.  1; 2 :3 ;  4;  5;
B.  1;  3; 4;  5;  6;
C.  1:2; 4; 5; 6;
D.  1; 4;  5; 6;
1 9 ....  hujayraning  asosiy tarkibiy 
qism i.
A.  M ag'iz
B.  Hujayra  qobig'i
C.  Sitoplazma
D.  M ag‘iz, sitoplazm a
20. Tarkibi juda  m urakkab  bo‘lgan 
organoid...
A.  m ag‘iz.
B.  hujayra  qobig‘i.
С  sitoplazma.
D. А,  В.  C.
21. Sitoplazm aga  xos  bclgilarni 
ajrating.
1)  rangsiz,  2) tiniq, 3) suyuq
4) tashqi  ta’sirdan  himoya  qiladi
5)  doim harakatlanib  turadi
A.  1 :2 ; 4;  5
B.  1; 2;  3 ;5
C.  1;  3;  4; 5
D.  1 :2 :3 ; 4
22.  H ujayraning eng muhitn 
tarkibiy  qismi.
A.  sitoplazm a
B.  plastida
C.  hujayra qobig‘i
D.  m ag'iz
23.  M ag'zi  shakllanm agan  organizm - 
larni  ajrating
1)  k o‘k- yashil  suvo'tlar, 2)  bakteriya­
lar, 3)  ayrim  zam burug‘Iar,
4)  zam burug'lar, 5)  sianobakteriyalar,
A.  1.  2.  4.
В  1.  2.  5.
С  1 .2 .3 .
D.  1.2.  3. 5.
24.  Hujayraning  bo‘linishida 
katta  rol  o ‘ynavdi
A.  sitoplazma
B.  ribosoma
C.  m ag'iz
D.  mitoxondriya..
25.  M ag‘izning  shakli  va  hajmi  ... 
qarab  har xil  bo'ladi.
1)  hujayraning yirik-m aydaligiga,
2) voshiga, 3) sliakliga, 4)  hajm iga,
5)  vashash  sharoitiga 
A  1; 2;  3;
В  1; 2; 5;
С.  1;  2 :4 ;
D  1;  3;  5;
26.  Tarkibiga  ko'ra  sitoplazm aga 
yaqin  turadigan  organ
A.  m itoxondriya
B.  ribosoma
C.  m ag'iz
D.  endoplazm atik to'r.
27.  —irsiy  belgilarni vangi  bo‘g ‘inga 
o'tishida  muhim  ahamiyatga  ega.
A.  M itoxondriya
B.  Ribosoma
C.  M ag'iz
D.  Vakuola
28.  M ag‘iz hujayraning  muhim 
tarkibiy qismi  ekanligini  aniqlagan 
olim...
A.  R.Aleksandr,  183l-y.
B.  R.Guk,  183l-y.
14

C. R.Broun,  1831 -у.
D.  to 'g 'r i javob vo'q
29.  Hujavraning asosiy tirik qismlari- 
dan  biri...
A. xloroplast
B.  plastidalar
C.  xrom oplast
D.  leykoplast
30.  Faqat o ‘sim liklarga  xos  rang 
beruvclii organoid...
A.  ribosoma.
B.  m itoxondriya.
C.  plastida.
D.  sitoplazma.
31. Yetilgan  meva va  tojbarglarda 
uchraydigan  organoid...
A.  plastida.
B.  xloroplast.
C.  xromoplast.
D. В,  C.
32.  Sitoplazm a  ichidagi  hujayra 
shirasi  bilan  to‘lgan  bo‘shliq...
A.  vakuola qobig‘i.
B.  vakuola.
C.  yadro.
D.  ribosoma.
33. Turli shaklda  bo'ladigan 
organoid...
A.  m ag'iz.
B.  ribosoma.
C.  vakuola.
D  golji  apparati.
34. Vakuola  tarkibida  necha foiz  anor- 
ganik va  organik m oddalar bo‘ladi
A 70-  90.%
B.  70-95%
С  70-80%
D.  75-95%
35. M evalar ta’m ining  har xil  bolishi 
qaysi  organoidga  bog‘liq.
A.  m ag 'iz tarkibiga
B.  ribosoma tarkibiga 
С plastidaga
D.  vakuola tarkibiga.
36. To‘qima  deb  nimaga  aytiladi?
A. tuzilishi  o'xshash b o 'lg an  har 
xil  vazifani  bajaradigan hujayralar 
yig'indisi.
B.  tuzilishi  har xil  bo'lgan  bir xil  vazi­
fani  bajaradigan  hujayralar yig'indisi
C.  tuzilishi o'xshash bo'lgan  bir xil vazi­
fani  bajaradigan  hujayralar yig'indisi
D. to 'g 'ri jabob y o 'q
37.  Piyoz  hujayralarining  boshqa 
o‘simlik  hujayralaridan  farqi
1)  shaklining cho‘ziqligi,
2)  tarqoq joylashganligi.
3)  zichroq joylashganligi,
4)  plastidaiarning rangsizligi,
5)  plastidaiarning  rangliligi 
A  1:2;  5;
B.  1;  3;  4;
C.  1;  2:  4;
D.  1;  3;  5:
38. C'higit yuzasidagi tola
(tuk)................... hujayradan  iborat
uzunligi........................... sm.
A.  k o 'p   3-4 sm
B.  bitta,  2-3  sm
C.  ko'p ,  2-3  sm
D.  bitta 3-4sm
39.  Elodeyaning  barglari  necha  qavat 
hujayradan  tuzilgan
A.  uch  qavat
B.  bir qavat
C.  ikki  qavat
D.  to 'rt qavat
40.  Elodevada  nima  uchun  sitoplazm a 
harakati aniq  ko'rinadi.
A.  akvarium da  bo'lgani  uchun
B. kichik bo'lgani  uchun
C.  suvda  o'sganligi uchun
D. A, C.
15

41.  Sitoplazm a  qanday vo'nalishda 
harakatlanadi.
A.  qarama-qarshi
B.  ikki  y o ‘nalishda
C. bir yo'nalishda
D.  turli  yo'nalishda
42.  Hujavraga xos  muhim  biologik 
xususiyat.
A.  o'sishi
B.  bo‘linishi
C.  vakuola mavjudligi
D. A.  В
43.  Qari hujayraning yosh  hu- 
j ay rad an farqi.
1)  vakuol sitoplazm aga  qaraganda 
k o‘proq joy egallaydi.
2)  sitoplazm a  vakuolaga  qaraganda 
ko'proq joy  egallaydi.
3)  vaqt o ‘tishi  bilan  qari  hujayralarda 
sitoplazm a va  m ag‘iz
butunlav vo ‘qoladi.  4) vaqt o ‘tishi 
bilan  yosh  hujayralarda sitoplazm a  va 
m ag‘iz butunlav  yo ‘qo!adi.
5)  y o ‘qolgan  sitoplazm a va  m ag‘iz 
o'rnin i  suv yoki  havo  egallaydi
A.  2;  4:  5;
B.  1 ;4 ;  5;
C.  1 :3 :5 ;
D  ">■ 3-  V
•  "5  -'t - ’
44. To'qima  tushunchasini  fanga  kim 
qachon  kiritgan.
A.  N.  G ryu  1862y 
В  N.  Gryu  1682  у
C.  К.  Вег  1682у
D.  К.  Вег  1862-у
45.  Faqat o ‘sim likda uchraydigan 
to ‘qima.
A.  asosiy  to ‘qima
B.  qoplovchi  to ‘qima 
С  hosil  qiluvchi
D. A.  C.
46.  Hosil qiluvchi to'qim aning hujay­
ralari
A.  qalin  va elastik
B.  yupqa va  qattiq
C. yupqa va elastik
D.  qalin va qattiq
47.  Hosil  qiluvchi  to‘qima  necha  xil 
bo‘ladi.
A.  3
B.  2
C.  4
D.  5
48.  Uchki  hosil  qiluvchi  to‘qima 
o ‘sim likning qaysi qism ida joylashgan
A.  kurtak, novda uchida
B.  kurtak,  novda,  ildiz uchida
C.  kurtak,novda barg uchida
D.  kurtak, novda,  ksilemada
49. Yon  hosil qiluvchi  to ‘qimaning 
joylashgan  o ‘rni.
A.  uzunchoq  shaklda  yo'g 'o ch lik  va lub 
orasida
B.  uzunchoq shaklda yo ‘g ‘ochlik va 
o 'z a k  orasida
C.  halqa  shaklida y o 'g 'o c h lik  va  lub 
orasida
D.  halqa shaklida y o 'g 'o c h lik  va o 'zak  
orasida
50. Yon  hosil  qiluvchi  to ‘qim aning 
funksiyasi - ...
A.  poyaning eniga o'sishini ta ’minlaydi.
B.  tana,  ildizning eniga o'sishini 
ta ’minlaydi.
C.  poya, tana,  ildizning eniga o'sishini 
ta ’minlaydi.
D.  poya, tana  gulning eniga o 'sishini 
ta'm inlaydi.
51. Asosiy to'qimaning boshqa  nomlari
A.  parenxima
B.  assimilyatsion
C.  oziqlantiruvchi
D.  barcha javoblar to 'g 'ri
16

52. Asosiy to'qim aning funksiyasi
A.  assim ilyatsiya qilish  va jam g'arish
B.  suv  va  havoni jam g'arish
C.  fotosintez jarayonini  amalgam 
oshirish
D.  barcha javoblat to 'g 'ri
53.  ...o‘sim likning asosiy  «laboratori- 
yasi» hisoblanaili.
A.  Bargning asosiy to'qim asi
B.  Bargning asosiy to'qim asi  hujayral- 
aridagi xlorofili  donalari
C.  Bargning asosiy to'qim asi hujayralari
D.  O 'sim likning o'tkazuvchi to'qim asi

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   22


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling