R IV o j L a n t ir is h I n s t I t u t I


Download 24.28 Kb.
Pdf просмотр
bet1/17
Sana08.07.2018
Hajmi24.28 Kb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   17

O 'Z B E K I S T O N   R E S P U B L IK A S I  O L IY  
VA  0 ‘R TA   M A X S U S   T A 'L IM   V A Z I R L IG I
0 ‘RTA  M A X S U S ,  K A S B - H U N A R   T A ’L IM I  M A R K A Z I
0 ‘RTA  M A X S U S ,  K A S B - H U N A R   T A 'L I M I N I  
R IV O J L A N T IR IS H   I N S T I T U T I
A . S o l i y e v ,   I . S a f a r o v
IQTISODIY  VA  SIYOSIY 
GEOGRAFIYA  ASOSLARI
A k a d e m ik   litsey  va  ka sb -h u n a r 
kollejlari  uchun  darslik
« T A L Q I N »   N A S H R I Y O T I  
T O S H K E N T   -   2003

M a z k u r   o ‘q u v   d a r s l i g i d a   i q t i s o d i y   va  s iy o siy   g e o g r a f i y a   f a n i n i n g  
m a z m u n i   va  m aq s ad i,  u n in g   asosiy  t u s h u n c h a l a r i   va  b o z o r   m u n o s a b atlarig a  
o 't i s h   da vrid a  rivojlanishi,  ishlab  ch iq aris h n i  ijtimoiy  h a m d a   h u d u d iy   tash kil 
e tis h ,   siyosiy  g e o g r a f iy a n in g   b a'z i  b i r   m a s a la la r i  t o ‘g ‘risidagi  m a v z u l a r  
yo riti lib   beriladi.
0 ‘z b ek isto n   R e spublik asi  o ‘rta  m axsus  va  k a s b - h u n a r   m ark a zi  t o m o -  
n idan  akademik  liseylar,  kollejlar u c h u n   o 'q u v   darsligi  sifatida  tavsiya  etilgan.
M a ’sul  muharrir  —  Z .M .  Akramov  g.f.d.,  profes sor
M u a l l i f l a r :  
A.  S o liy ev   g.f.d.,  professo r,
I. 
Safarov  g .f. n.,   d o s e n t 
T a q r i z c h i l a r :   E.A.A hm edov  g.f.d.,  pro fes so r 
Z .T .  Abdalova  g.f.n.,  d o s e n t  
A.  X asanov  oliy   to ifadagi  o 'q i tu v c h i
©   «Talq in»  n a sh riy o ti  
0 ‘M K H T M ,   2003-yil.

S O ‘Z B O S H I
Aziz  talabalar!  Siz  0 ‘zbekiston  h a m d a   ja h o n   m a m l a k a t ­
lari  iqtisodiy va  ijtimoiy  geografiya  kursini  o'qigansiz.  U shbu 
darslik  m a z k u r  fan  b o ‘yich a  olgan  bilim laringizni  y an a d a 
chuqurlashtirish  va  m ukam m allashtirishga  m o ‘ljallangan  b o ‘- 
lib,  u  Sizning  geografik  fikrlashingizni  takom illashtirishga 
xizm at  qiladi,  kelajakda  oliy  o 'q u v   yurtlarida  tahsilni  davom  
ettirishga  va  keyingi  m e h n a t  faoliyatingizga  z a m in   yasaydi.
X o ‘sh,  iqtisodiy  geografiya  n im a,  u  nim aga  kerak?
Iqtisodiy  geografiya  (va  u m u m a n   geografiya)  t o ‘g ‘risida- 
gi  bilim lar  b a r c h a   u c h u n ,  h a tto   kasb  va  vazifasi  bevosita 
geografiya  bilan  bog 'liq   b o 'I m a g a n   h ar  qan d a y   m adaniyatli 
kishi  u c h u n   h am   kerak.  Hozirgi  k u n d a   bu  fan  oddiy  tadbir- 
k o rd a n   tortib  davlat  m iqyosida  b o z o r  iqtisodiyoti  sharoitida 
ishlab  chiqarish  kuchlarini joylashtirishni  m intaqaviy  siyosat 
doirasida  tartibga  solib  b oruvchi  boshqaruv  h a m d a   statistika 
tashkilotlariga  q o ‘l  kelm oqda.
«Iqtisodiy  geografiya»  —  dem ak ,  bu  yerda  iqtisodiyot  va 
uning  h u d u d iy   tashkil  etilishi  n a z a rd a   tu tilm o q d a.  B in o b a ­
rin,  m a z k u r  fan  m utaxassisdan  ayni  v aqtda  h a m   iqtisodchi, 
h a m   g eograf  b o ‘lm o g ‘ini  talab  qiladi;  bu  uning  b e ta k ro r  va 
jozibali  xususiyati,  m aqsadi,  m ohiyati  va  m azm u n id ir.
Biz  k u ndalik  hay o tim iz d a  iqtisodiy  geografik  fikrlashdan 
foydalanam iz,  shunga  ehtiyoj  sezamiz.  Zero,  h ar  qanday  iqti­
sodiyot  va  ijtimoiy  hodisa,  albatta,  m a'lu m   vaqt  va  m uayyan 
joyda  sodir bo'ladi.  Masalan,  T oshkent  aholisi,  Buxoro  neftni 
qayta  ishlash  zavodi,  N avoiy  to g ‘-k o n   m etallurgiya  kom bi- 
n a t i ,   S h o ‘rt a n g   gaz  m a j m u a s i ,   X iva  g il a m   k o m b i n a t i ,  
S am a rq a n d   tu rizm i,  F a rg ‘o n a   pillachiligi,  M a r g ‘ilon  atlasi, 
Asaka  avtom obil  zavodi,  C h o r t o q   sanatoriyasi  kabi  tu s h u n - 
ch a la r  bir  vaqtning  o ‘zida  u  yoki  bu  ijtim oiy-iqtisodiy  voqe- 
likni  h am ,  uning  qayerda  joylashganligini  ham   anglatadi.

Biroq  iqtisodiy  geografiya  m a 'lu m   voqelik  va  h odisalar- 
ning  faqat  qayerdaligini  em as,  balkim   avvalo  n im a   u c h u n  
ay n a n   shu  j o y d a   rivojlanish  xususiyati  va  q o n u n iy a tla rin i 
o ‘rgatishi  kerak.  U   kishilarni  kompleks,  atroflicha  m ushohada 
yuritishga,  «tabiat-a h o li-x o ‘jalik»  tizimida  fikrlashga  undaydi. 
Tabiiy  resurslarga,  m a m la k a t  va  m in ta q a la r geografik  o ‘rniga 
iqtisodiy  b a h o   berish,  h u d u d iy   m e h n a t   taq s im o ti,  iqtisodiy 
rayonlashtirish  va  turli  shakldagi  hud u d iy   m a jm u a la rn i  tahlil 
qilishga  o ‘rgatuvchi  fan  xuddi  shu  Iqtisodiy  geografiya  h is o b ­
lanadi.  B inobarin,  u n in g   ilmiy  va  am aliy  ah a m iy a ti  katta. 
Q o lav e rsa,  b u   fa n n in g   tarbiyaviy,  m a ’naviy,  m a d a n i y   va 
ma'rifiy  jih atla ri  h a m   kam   emas.
D arslikning  kirish,  1,  2,  3,  4,  5,  6,  7,  11,  12,  13,  14 
boblari  geografiya  fanlari  d o k tori,  professor  A.  Soliyev,  8,  9, 
10  boblari  esa  geografiya  fanlari  n o m z o d i,  d o sen t  I.Safarov 
t o m o n id a n   yozilgan.
M ualliflar  u sh b u   ishga  bevosita  o ‘z  fikrlarini  bildirgan 
h a m d a   rasmiy  ta q riz c h ila r  (g.f.d.,  professor  E.A.  A h m ed o v ,
g . f . n . ,   d o s e n t   Z . A b d a l o v a   va  oliy   t o i f a d a g i   o ' q i t u v c h i  
A.  Hasanov)larga  ma'sul  m uharrir  —  g.f.d.,  professor  Z. A kra­
mov  o ‘zlarining  c h u q u r   m in n a td o rc h ilik la rin i  izh o r  etadilar.
4

I   BOB
IQTISODIY  GEOGRAFIYA  FANINING 
OB'YEKTI,  PREDMETI  YA  VAZIFALARI
H a r   q a n d a y   fan  singari  iq tis o d iy   geografiya  h a m   o ‘z 
tadqiqot  ob'yekti  va  o ‘rganish  p redm etiga  ega.  U n in g   ob'yekti 
sifatida  m a'lu m   bir joyning  (m am lakat,  rayon  va  h.k)  x o ‘jaligi, 
iq tisodiyotining  h u d u d iy   tarkibi,  h u d u d iy   ishlab  chiqarish 
tizim lari  xizm at  qiladi.  Biroq,  b u   ob'yekt  faqatgina  iqtisodiy 
geografiyaga  tegishli  em as,  u,  j u m la d a n ,  iqtisodiyot  u c h u n  
h a m   sh u n d a y   vazifani  bajaradi.
F a n n in g   predmeti,  ya’ni  n im a n i  o ‘rganishi  esa  ob'yektdan 
farq  qilib,  u  a n c h a   aniqlikka  ega.  S h u   n u q ta i  n a z a rd a n   p re d - 
m e t  ob'y ektga  k o ‘ra  to rro q ,  a m m o   aniqroqdir;  u  ob'yektning 
m uayyan  b ir jih a tin i  o ‘rganishga  qaratilgan.  M asalan,  iqtiso­
diyot  ishlab  ch iq arish   k orxona  yoki  ta rm o q la ri  qay  darajada 
sam arali  faoliyat  k o ‘rsatishi,  u larning  x om   ashyo,  m e h n a t 
resurslari  va  ishlab  chiqarish  texnologiyasidan  foydalanish 
holati,  moliyaviy  h a m d a   m oddiy jihatlarini  o ‘rgansa,  iqtisodiy 
geografiya  a y n a n   shu  m asalalarni  kom pleks,  ya'ni  atroflicha 
hud u d iy   n u q tai  n a z a rd a n   o ‘rganadi.  Binobarin,  bu  fan  u c h u n  
hududiylik  va  komplekslik  n ih o y a td a   m u h im d ir.
Y u q o rid a g ila rd an   kelib  c h iq q a n   h o ld a   iqtisodiy  geo g ra­
fiya  f a n in in g   p r e d m e t i n i   q u y id a g ic h a   ta'r if la s h   m u m k in : 
«Iqtisodiy geografiya  iqtisodiy va  sotsial  (ijtim oiy)  geografiya 
fanining bir qismi  bo‘lib,  u  turli  mamlakat va  rayonlarda  ishlab 
chiqarish  kuchlarini  joylashuv  xususiyatlari  hamda  hududiy 
ishlab  chiqarish  majmualarining  shakllanish  qonuniyatlarini 
o ‘rganadi.»  T a'rifd an   k o ‘rinib  turibdiki,  uning  aynan  g e o ­
grafiya  faniga  tegishli  ekanligidan  dalolat  beradi.  C h u n o n c h i, 
agar  yuqoridagi  j u m la d a n   «turli  m a m la k a t  va  rayon»  yoki 
«hududiy»  tu sh u n c h a la ri  olib  tashlansa,  u  h o ld a  m a z k u r  ta'- 
rifning  iqtisodiy  geografiyaga  taalluqliligi  qolmaydi.
D e m a k ,  aytish  m u m k in k i,  k o ‘rsatilgan  s o 'z la r  iqtisodiy 
geografiya  fani  ta'rifining  «egasi»  hisoblanadi.  U n in g   kesimi 
esa  «xususiyatlar»  va  «qonuniyatlarni»  an iq lash d a n   iboratdir.
5

Darhaqiqat,  agar  har bir joyning  o ‘ziga  xos  betakror xususiyati 
asoslab  berilm asa,  o ‘rganilayotgan  hodisa  yoki  voqelik  h u d u ­
diy  m ajm u a  shaklida  k o ‘rilmasa  va  uning  shakllanish,  rivojla­
nish  q o n u n iy atlari  ochib  berilm asa  u  h o ld a  iqtisodiy  g eo g ra ­
fiya  alo h id a,  m ustaqil  fan  b o ‘la  olm aydi.  Z e ro   h a r  qan d a y  
fan  o ‘zining  tadqiqot  predmeti,  metodologiya va  metodikasiga 
ega  b o ‘lgan  h olda  alb atta  u  qo n u n iy atlar,  hodisa  va  voqelik- 
lar  orasidagi  q o n u n iy   aloqadorliklarni  aniqlashi  shart.  Aks 
h o ld a  u  fan  em as,  oddiy  o ‘quv  p re d m e ti  b o ‘lib  qoladi.
Iqtisodiy geografiya  uch u n   hudud,  hududiy  tarkib  va tizim, 
ho disalarning  hud u d iy   birligi  yoki  m ajm uasi,  hud u d iy   iq tiso ­
diy  alo q a  va  m u n o s a b a tla r  asosiy  tu s h u n c h a l a r   hisoblanadi. 
Biroq,  h a r   bir  h u d u d ,  joy  boshqa  j o y d a n   farq  qilishi  lozim. 
Shu  bois,  m a s h h u r  o lim lar  aytganlaridek  « h a m m a  jo y d a  b o r 
narsa  geografiyada  m u tla q o   b o ‘lmasligi  kerak».
C h i n d a n   h a m ,  yer  yuzining  b a r c h a   jo y id a  a y n a n   b ir-b i- 
riga  o 'x sh a sh   san o a t  korxonalari,  qishloq  x o ‘jalik   ekinlari, 
sh a h a r  va  qishloqlar  y o ‘q;  aholi joylashuvi  h a m   birday  emas. 
M o d o m ik i  s h u n d ay   ekan,  d e m a k   hud u d iy   farq  bor,  bir j o y ­
ning  ikkinchi joyga  m u tlo q   o ‘xshamasligi  aniq.  Bu  esa  b e v o ­
sita  iqtisodiy geografiyani  qiziqtiradi.  Qolaversa,  agar  h a m m a  
jo y   bir  xil  re le f  shaklidan  (tekislik  yoki  to g ‘likdan),  bir  xil 
xo'jalik  ixtisoslashuvidan  tashkil  topganda  edi  d u nyoning  o ‘zi 
h a m   b o ‘lmasdi.
C h u n o n c h i ,  0 ‘zb e k isto n n in g   b a rc h a   viloyatlarida  paxta 
ekiladi.  Agar  o'q u v c h ilar viloyat  iqtisodiy geografiyasini  ta ’rif- 
laganlarida  faqat  shu  bilan  cheklanishsa,  u larning  javoblari 
« q o libli»,  q u r u q ,   b a r c h a   jo y g a   te g ish li,  z e rik a rli  b o ‘lib, 
yuqoridagi  shartga  t o ‘g ‘ri  kelm ay  q o lar  edi.  B inobarin,  bir 
h u d u d n in g   ikkinchi  h u d u d d a n   farqi  o chib  berilishi  lozim; 
h a t t o   p a x ta   t o ‘g ‘risida  s o ‘z  y u ritilg a n d a   h a m   u n in g   turli 
viloyatlardagi  b i r-b irid a n   farqi,  qan d a y   jo y d a  yetishtirilishi, 
navi,  hosildorligi,  yangi  yoki  eski  o ‘zlash tirilg an   jo y la rd a  
ekilishi  kabi  hududiy  xususiyatlarining  yoritilishi  talab  etiladi.
K o ‘rinib  turibdiki,  geografiya  h a m m a   vaqt  h u d u d iy   tafo- 
vut,  h u d u d iy   tengsizlik bilan  ish  tutadi;  uning  u c h u n   m a k o n - 
ning  turli  tum anligi  m u h im d ir.  X uddi  shu n d ay ,  tarix  u c h u n  
davrning,  o ‘tgan  kunlarn in g   bir-biriga  m u tlo q   o ‘xshamasligi, 
za m o n n in g , ja m iy a t  ta ra qqiyotining  aynan  b u n d ay   k ec h m a s-
6

ligi  katta  aham iyatga  ega  (agar o ‘tgan  kunlar birday b o ‘lganda 
edi,  davrlar  h a m   ajralm asdi,  tarix  fanining  o ‘zi  h a m   b o ‘l- 
masdi).
Iqtisodiy  geografiyada  o 'rg a n ila y o tg a n   hodisa  avval  alo- 
hid a-a lo h id a  tahlil  etiladi,  s o 'n g ra  birgalikda  k o ‘riladi,  h u d u ­
diy  m a j m u a   sh a k lid a   u m u m la s h tir i l a d i .  M a sa la n ,  sa n o a t 
geografiyasida  avval  sanoat  korxonalari va  tarm oqlari,  so‘ngra 
sanoat  tuguni  yoki  rayonlari  o ‘rganiladi;  shaharlar geografiya­
sida  dastavval  alo h id a  s h a h a rla rn in g   vujudga  kelishi  va j o y ­
la n ish i  k o ‘rib  c h iq ilib   k e y in c h a l ik   u l a r   m a ’lu m   h u d u d iy  
birlikda  —  s h a h a rla r  aglom erasiyasi  yoki  u larn in g   boshqa 
tizim la rida  ( T P K ,  klass)  rivojlanish  qon u n iy atlari  yoritilib 
beriladi  va  h.k.
M a z k u r  fa nning  u c h   asosiy  h u d u d iy   shakli,  «geom etriya- 
si»  m avjud;  ular  areal  (m a y d o n ),  n u q ta   yoki  tugun,  lenta 
yoki  ta sm a sim o n   b o ‘ladi.  Birinchi  shaklga  qishloq  va  o 'r m o n  
x o ‘jaligi  m os  keladi,  ikkinchisi sanoat,  aholi  va  aholiga  xizmat 
ko'rsatish  sohalari  geografiyasiga,  uchinchisi transport  geogra- 
fiyasiga  tegishlidir.  D e m a k ,  n u q ta,  chiziq,  m a y d o n   va  ular 
orasidagi  h u d u d i y   alo q a ,  m u n o s a b a t   iq tiso d iy   geografiya 
fanining  tub  m a z m u n in i  tashkil  etadi.
U m u m a n   iqtisodiy geografiyaning  tadqiqot  darajasi  anc ha 
keng.  U n i  q u yidagicha  tasvirlash  m um kin:
Ishlab  chiqarish
transport
(infrastruktura)
tabiiy  boyliklar 
l - c h i z m a .   Iq tisodiy  geografiyaning  tadqiqot  doirasi.
7

Keltirilgan  c h iz m a d a   4  xil  asosiy  soha  va  6  tu rd a   ular 
orasidagi  aloqadorlik  iqtisodiy geografiyasining  asosiy  tadqiqot 
y o ‘nalishlari  sifatida  o ‘z  aksini  topgan.  J u m la d a n ,  bu  fan  eng 
avvalo  ishlab  c hiqarish,  tra n sp o rt,  aholi  va  tabiiy  boyliklarni 
alohida  o 'rg a n a d i,  shunga  m os  h olda  ishlab  chiqarish,  aholi, 
tran s p o rt  h a m d a   tabiiy  resurslarning  hud u d iy   tarkibi  (tizimi) 
ajratiladi.
Bulardan  tashqari,  oraliq  y o ‘nalishlar  ham  mavjud:
1.  Aholi 
ishlab  chiqarish;
2.  Ishlab  chiqarish  о   transport;
3.  T ra n sp o rt  <-4  tabiiy  boyliklar;
4.  Tabiiy  boyliklar  <-»  aholi;
5.  Aholi  <->  tran sp o rt;
6.  Tabiiy  boyliklar 
ishlab  chiqarish.
T a ’kidlash  joizki,  iqtisodiy  geografiya  alohida  sohalarni 
o 'r g a n is h d a   b i r m u n c h a   y u tuqlarga  ega.  A m m o   oraliq  (qirra- 
viy)  y o 'n a lish la r  h o z irc h a   sustroq  tad q iq   etilgan  va  u larni 
rivojlantirish  m azkur  fanning  istiqbolida  katta  ahamiyatga  ega.
Y ana  shuni  e ’tiborga  o lm o q   lozim ki,  u sh b u   o ‘quv  kursi 
faqat  iqtisodiy  geografiyani  o ‘z  ichiga  oladi.  S h u n in g   u c h u n  
h am   berilgan  ta'rifda  u  iqtisodiy va  sotsial  h a m d a  ja h o n   ando- 
zalariga  m uvofiq  h o ld a   ijtim oiy  geografiyaning  bir  b o ‘lagi 
tarz id a  keltirilgan.  B in o b arin ,  iqtisodiy  geografiya  sotsial- 
iqtisodiy va  sotsial  geografiyaga1  o ‘xshash  ijtimoiy geografiya­
ning  bir  qism idir  (2 -c h iz m a g a   qarang).
0 ‘z  navbatida  bevosita  iqtisodiy  geografiyaning  tarkibi 
sanoat,  qishloq  x o ‘jaligi,  tra n s p o r t,  tabiiy  resurslar  kabi  iq ti­
sodiyot,  ishlab  chiqarish  bilan  b o g ‘liq  geografiya  y o ‘nalishlari 
kiradi.  Ayni  v aqtda  iqtisodiy  geografiya  ijtim oiy  geografiya­
ning  qolgan  bloklari  (qism lari)  bilan  h a m   aloqadordir.
Iq tiso d iy   geografiya  ijtim oiy  g eo g rafiy ad a n   ta s h q a r id a  
b o sh q a  geografik  fanlar  va  eng  avvalo  tabiiy  geografiya  bilan 
b o g ‘liq.  Tabiiy  va  ijtim oiy  geografiya  inson  va  tabiat,  tabiat 
va  ja m iy a t juftligini  aks  ettirg an   h o ld a  yagona  yoki  u m u m iy  
geografiyani  tashkil  qiladi.  A m m o   ular  orasida  farq  h a m   y o ‘q 
emas.  C h u n o n c h i,  ijtimoiy,  shu ju m la d a n   iqtisodiy geografiya 
u c h u n   joylashuv  xosdir,  c h u n k i  bu  fan  turli  iqtisodiyot  so-
1  «Sotsial»  va  «ijtimoiy»  t u s h u n c h a l a r   k o ‘p  hollarda  a y n an   bir  m az m u n g a  
ega  emas.

=
N
b
3

>

’35
Я
О)
U
а>
X

га
>>
с   .-;
<73 

s— I 
г а
ад  >>
. J   о   с
и   а> 
га
Я   U ) 
«-
w   ы
С   о  
9
1м  •—  ад
0 в х >  
г-
О   Х> 
г
I
л
U
ад
о
и
ад
* > Р   Q

о
+->
га
> ,
О
с
Ы)
W
С
oo о JC
сЗ о
сл
ад О
«С
X)
ГЗ »*-«
L
h
cd
ад о
о
4}
чх
>>
>
ад t_ га
+-> о
л
>> >
4—
1 'ад
с
га
о
CZ
ТЗ
1
J X о
X
СЗ “ 5
S
x
оп
Q,
га
(N   П   T f
го  го  го
i n   ч о  
го  го
СЛ га
ад
га
га
и<
ад
о
4)
00
(_

Я
С
га
о
о
ад
ад
* »“Ч
1-н
Ъ
С
л
,
ад
о
о
га
_га
СЛ
1-н
+-*
га
в
и
ОС
о
ад
О
-3
00
d)
Ui
N
Я
V
м
га
га
СГ
J 0
+->
га
С
и
га
га
ад

СЗ
д
с л
. с
сл
а
fi
y
a
s
а>
£
>>
с
га
' о
. с
<

гч ГО
i n
гм СМ СМ
гм
04
«
га
> ,
43
ttf
U
h
ад
о
о
ад
- 2
га

о
сл 
Л
ЕЛ
Св
>
СЮ
—  
к
V)  О
Л   о
>>  ад

я   .5?
ЬС  03
°   - г
а>  о
ОХ)  X  
+4  с г
л   о  
в   ^
*  
л
с л   О
гм
СЛ
га 
> , 
с
СЗ
1-н
ад

ад
t :
о
0 0  
О н  
Я   ^  
С
С  
^   1  .
я
I
ад
о
а>
ад
*сл
<-н
Р
СО
й>
. ь   й
1 < =  
н   2
го  Tf
«
1 га
3? о
>
га
> .
га
С/1
С
>> га
г а
1-н
ад
т з
о
С
га
и
с л
и>
о
-*->
а д
ад СГ о
U.
л
а
ад
га
с л
■  — 1
га
с г ^ , сг
1—
I
л
с л
га -С
о о
га га О
о н
i n   40
с г  х>
9
2
-
c
h
i
z
m
a
.
 
I
jt
im
o
iy
 
g
e
o
g
r
a
f
i
y
a
.

h a larining  joylashuv  xususiyatlarini  o 'rg an ad i.  Tabiiy  geog- 
rafiyada  esa  tabiiy  k o m p o n e n tla rn in g   yer  yuzida  joylashuvi 
em as,  balki  u la rn in g   vujudga  kelish  q o n u n iy a tla ri,  tabiiy 
geografik  j a ra y o n la r  tahlil  etiladi,  b a h o la n a d i  va  b a s h o ra t 
qilinadi.
Iqtisodiy  geografiya  hodisa  va  voqeliklarni  o ‘z  tad q iq o t 
doirasida  o 'r g a n a r   eka n  u  m uayyan  usul  (m etod)  lard a n   foy- 
dalanadi.  Ular,  eng  avvalo,  kartografik,  geografik  taqqoslash, 
statistik,  tarixiy,  kuzatuv,  m odellashtirish  va  boshqalardir.
M a ’lum ki,  geografik  fikrlashni  hududsiz  va  uni  xaritada 
tasvirlashsiz  tasavvur  qilib  b o ‘lmaydi.  B in o b arin ,  xarita n i 
geografiyaning  «tili»  h a m   deyishadi.  Q olaversa,  geografik 
bilim ning  chegarasi  aynan  an a   shu  o ‘rganilayotgan  hodisaning 
hududiyligi  va  uni  xaritaga  tush ira  olishi  bilan  ifodalanadi.
G eografik  taq q o slash n in g   ham   ah a m iy a ti  katta,  ch u n k i 
t a q q o s l a m a s d a n   tu rib   o ‘rg a n ila y o tg a n   j o y n in g   xususiyati, 
betakrorligini  aniqlab  b o ‘lmaydi.  Bu  esa  iqtisodiy  geografi­
yaning  asosiy  p re d m e ti,  m aqsadidir.  M asa la n,  0 ‘zbe k isto n - 
n in g   o ‘ziga  xosligini  faqat  j a h o n   ha m ja m iy a tid a g i  b o sh q a  
davlatlar  bilan  taq q o sla n g a n   h olda  aniqlash  m u m k in ,  xolos.
T a q q o s la s h   ikki,  u m u m i y   h o la tig a   k o ‘ra  o ‘x sh a sh   va 
o ‘xshash  b o 'l m a g a n   ob'yektlar  asosida  olib  boriladi.  Tahlil 
j a r a y o n i d a   h a r  ikki  ta q q o s l a n a y o tg a n   o b ’y ekt  b i r - b i r i d a n  
«uzoqlashib»,  u larning  o ‘zaro  farqi  k o ‘payib  boraveradi  va, 
n atijad a  bu  ikki  voqelikning  o ‘ziga  xos,  individual  xususi­
yatlari  yaqqol  n a m o y o n   b o ‘ladi.  Biroq,  u sh b u   m e t o d d a n  
foydalanishning  eng  m u h im   talabi  shu n d ak i,  taqqoslash  ayni 
v aq td a  (sinxron),  parallel  h o ld a   (b irin -k e tin   em as)  am alga 
oshiriladi.  Ik k in c h id a n ,  taqqo slan a y o tg a n   ob'yektlar  k o ‘lami 
b o ‘yicha  m u m k in   q a d a r  bir-biriga  ten g ro q   b o ‘lishi  m a'qul. 
S hu  bois  0 ‘zb e k isto n n i  A Q S H   bilan  yoki  B o ‘ka  sh a h rin i 
T o sh k e n t  bilan  taqqoslash  u n ch a lik   t o ‘g ‘ri  b o ‘lmaydi.
M o d o m ik i,  iqtisodiy  geografiya  ra qam   va  k o ‘rsa tk ich la r- 
d a n   iborat  eka n  unin g   u c h u n   statistik  m e to d   h a m   m u h i m -  
dir.  U s h b u   m e t o d d a   j a d v a l   va  grafik,  d i a g r a m m a ,   t u rli 
k o ‘rsatkich  (indeks,  koeffitsiyent,  p rose nt,  prom ille  va  b.) 
va  g u ru h lash   usullaridan  foydalaniladi.
Iqtisodiy  geografiya,  u m u m a n   geografiyaning  eng  asosiy 
xususiyati  s h u n d a k i,  h a r   b ir  voqelik  yoki  j a r a y o n   a lb a tta  
q ay e rd ad ir  va  q a c h o n d ir ,  y a ’ni  m uayyan  m a k o n   va  z a m o n d a
10

sodir b o i a d i .   Shu jih a td a n ,  tarix  bilan  geografiya,  xronologik 
yondashuv  bilan  xorologik  (h ududiy)  yondashuv  ajralmas, 
dialektik  d u n y o q a r a s h n in g   m u k a m m a l   birligidir.  T arix  va 
geografiya  o 'z a ro   aloqadordir,  bugungi  geografiya  ertangi  kun 
u c h u n   tarixdir,  tarix  esa  o ‘tm ishning  geografiyasi  hisoblanadi; 
tarixni  t o 'g ^ i d a n - t o ' g 'r i   k o ‘rib,  geografiyani  —  eshitib  b o ‘l- 
maydi.  B inobarin,  geografiya  tarixini  tarixiy  geografiyadan 
farq  qila  olish  kerak.
Geografiyada tarixiy  m e to d d a n   foydalanishda  o ‘tm ishning 
b a r c h a   « ik ir-ch ik irlarig a »   b e r il m a s d a n ,   hozirgi  geografik 
voqelikning  vujudga  kelishiga  sabab  b o 'lg a n   m u h im   tarixiy 
om illar  k o ‘rib  chiqiladi.  S h u n in g   u c h u n   bu  yerda  geografiya 
oddiy  tarixga  aylanm asligi  lozim.
S hunga  o ‘xshash  iqtisodiy  geografik  bilim   va  fikrlashning 
shakllanishida  kuzatish,  anketa  —  so'rov,  turli  x il  bashorat 
qilish  usullari  h a m   k atta  ah a m iy a t  kasb  etadi.  B u nday  bilim 
faqat  «nim a  qayerda?»  savollariga  em as,  balki  «и  nim aga 
aynan  shu jo y d a   joylashgan?»  savoliga  javob  bera  olishidan 
h am   iborat  b o 'lish i  kerak.
B u n d a n   t a s h q a r i,   h a r   q a n d a y   b ilim   sin g ari  iq tiso d iy  
geografik  bilim   h a m   uch  asosiy  q ism d an   tashkil  topgan.  Bu 
h a m   b o ‘lsa  ta h lil  (a n a liz ),  ta sh xis  (d iag n o z )  va  bashorat 
(p rognoz)dir.  Afsuski,  hozirgi  iqtisodiy  geografiya  k o 'p r o q  
fakt  va  raq am larn i  yodlab  olish,  m iqdoriy  k o ‘rsatkichlar  yoki 
n o m e n k la tu r  m asalalar  t o ‘g ‘risida  m a 'lu m o t  beradi,  xolos, 
hodisa  va  voqeliklar  o ‘rtasidagi  sab a b -o q ib a t  aloqadorligi, 
q o n u n iy   b o g 'la n ish la r  esa  e 'tib o rd a n   c h e td a   qoladi.
S hu  o ‘rin d a   k a rtografik  m e t o d   t o ‘g ‘risida  h a m   aytish 
lozimki,  xarita n i  bilish  geografiyaning  asosiy  m aqsadi  b o ‘l- 
may,  balki  u  asosiy  m aqsadga  erishish  u c h u n   vosita,  qurol, 
usulidir.  Qolaversa,  xaritani  bilish  faqat  geograflar  u c h u n  
emas;  u  barcha,  o ‘zini  savodli  hisoblanganlarga  h am   zarurdir.
Iqtisodiy geografiyaning  asosiy  vazifasi,  davr  talabiga  mos 
holda,  iqtisodiyotning  bozor  m unosabatlariga  o'tishi  va j a h o n  
geosiyosiy  tizim idagi  o ‘zgarishlar  bilan  bog'liq.  S h u la rd an  
kelib  c h iq q a n   h o ld a ,  ta la b a la r  iq tiso d iy o t  ta r m o q l a r in in g  
joylanish  va  rivojlanish  qonuniyatlarini,  m am lak atim iz  milliy 
iqtisodiyotining  m ustahkam lanishi,  uning  h ududiy  xususiyat- 
lari,  m in ta q a la r  ijtim oiy-iqtisodiy  rivojlanishi  kabi  m asala- 
larni  bilib  olishlari  zarur.



Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   17


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling