S. a b d I r a s I l o V, N. T o L i p o V, >N. O r ip o V a


Download 68.25 Kb.

bet10/11
Sana08.11.2017
Hajmi68.25 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11

n a t u r a n i   m a y d a l a b   i s h -  
l a s h g a   o ‘t i l a d i ,   a m m o  
u m u m i y   t u s n i   y o ‘q o t i b  
q o ‘yis h   kerak  e m a s .
U c h i n c h i   b o s q i c h d a  
i s h   y a x l i t l a s h ,   t a s v i r n i  
b u t u n   b i r   k o ‘ r i n i s h g a  
o l i b   k e l i s h   i s h l a r i   o l i b  
b o r i l a d i .   B u n i n g   u c h u n  
m a y d a l a b   i s h l a n g a n   n a ­
tura  boia klari  yana  u m u m - 
la s h tir ila d i.  A l o h i d a   x a r ­
a k te r li  j o y l a r i n i   b o ‘ rt ti- 
rib,  ik k i n c h i  darajali  b o ‘- 
laklarni  e sa   x ir a r o q   q ilib  
i s h l a n a d i .
M a ’lu m   v a z i f a n i   o ‘z 
o l d i g a   q o ‘y g a n   q o ‘y i l -  
m a la r   t u r l i c h a   y o r it il g a n  
( y o n ,   o l d   v a   o r q a d a n )  
h o l a t d a   is h la b   k o ‘riladi. 
I s h n i   b a j a r i s h   j a r a y o n i  
x u d d i  s h u n d a y   q o l a v e r a -  
di:  k i c h i k   r a n g la v h a ,  q a -  
l a m t a s v i r ,   s u y u q   r a n g -  
q o p la m a   va  b o s h n i n g   yirik 
shakl  i f o d a s i ,   b o ‘la k larn i 
m a y d a l a b   is h la s h   va  n i -  
h o y a t ,  ta s v ir n i  y a x li t   i f o -  
d a g a   o l i b   k e l i b ,   y a g o n a  
rang  y e c h i m i g a   e ris h ila d i.
6 -M A S H Q .  N a tu ­
rani  beligacha  ishlash.
O d a m   t u z i l i s h i n i n g  
a n a t o m i k   q u r il m a s i n i  o ‘r- 
g a n i s h   m a q s a d i d a   ( y a ’ni 
b o ‘y in   q u r i l m a s i ,   k o ‘krak 
m u s h a k l a r i ,  b o ‘y in   c h u -  
q u r c h a s i )   natura  b e l g a c h a
F.  Sulaymonov.
« 0 ‘zb e k is to n   xalq  rass om i 
C h . A h m a r o v   portreti» .
L. Abdullayev.
« H a m id   O lim jo n   portreti»
www.ziyouz.com kutubxonasi

y a l o n g ‘o c h l a n a d i .   A n a t o ­
m ik   t u z i l i s h i   a n iq   b o ‘lgan 
m o d e l   d e v o r d a n   b i r o z  
u z o q r o q ,   s h a k l   i f o d a s i  
y a q q o l   k o ‘r in a d i g a n   q il ib , 
ta biiy   y o r u g ‘likda  q o ‘yiladi. 
N a t u r a n i   m a s o f a d a   t o ‘g ‘ri 
t a s v i r l a s h   i k k i n c h i   v a z i f a  
d e b   b e l g i l a n a d i .   T a la b a   bu 
t o p s h i r i q n i   b a ja r i s h d a   i n -  
terer  m u h i t i d a   rang  va  tu s 
h o l a t i n i   a n i q l a s h g a   o ‘ r- 
g a n a d i .
B u  m a s h g ‘u l o t d a ,.  a s o -  
s a n   y u z n i n g   o f t o b d a   q o -  
r a y g a n   va  m u d o m   k i y i m  
b ila n   y o p i q   t u r g a n   t a n a n -  
in g   ra n g   va  t u s   m u n o s a -  
b atiga  d iq q a t n i  j a l b   e t i l a d i .
K o ‘krak  m u s h a k la ri  b o s h   va  y e l k a   q i s m n i n g   q a n d a y   b o g ‘- 
la n ib   tu r i s h in i  a n iq l a b   b e r a d i.  S h u n i n g   u c h u n   a s o s i y   d i q q a t ­
ni  a n a t o m i k   q u r il m a g a   q a r a tish   m a q s a d g a   m u v o f i q d i r .
S u n ’iy  y o r i t i l g a n   b o s h n i n g   r a n g t a s v i r i
Tajribasiz  rassom  kechki  elektr  nurida  naturadan  ish- 
lasa,  (natyurmort  yoki  portret)  uning  rang  koloriti  xud­
di  kunduzgi  yorug‘likda  ishlanganga  o ‘xshab  turadi.
Sun’iy  yoritilgan  naturani  ishlashda  eng  m uhim i  rang 
koloritini  aniqlash  m uhim dir.  Eslatib  o ‘tam iz,  rangni 
turlicha  yoritilishiga  qaramasdan,  uni  reflekslarsiz  lokal  tusini 
aniq  ko‘rishdir.  Mohir  rassom  ikkala  holatda  ham  (tabiiy  va 
sun’iy  yoritilish)  o ‘ta  sezgirlik  bilan  naturani  rang  va  tus 
holatini  aniq  ilg'ab  tasvirlay  oladi.  Tajribasiz  rassom  har 
bir  predmetni  o ‘z  rangini  alohida  ko‘rib,  faqat  shunga 
tayangan  holda  rang  ishlatadi.  U  naturaning  rang  va  tus 
holatlarini  topishda  qator  xatoliklarga  yo‘l  q o ‘yadi.
Bunday  xatoliklarga  y o ‘l  q o ‘ymaslik  uchun  bir  qancha 
mashqlarni  astoydil  bajarish  kerak.  Shundagina  ko'zlangan 
maqsadga  erishish  mumkin.
www.ziyouz.com kutubxonasi

1-M A S H Q .  Boshning  soya  tarafdan  su n ’iy  yoritilgan 
ranglavhasi.
M a s h q n i n g   asosiy  m a q - 
s a d i   —  ikki  xil  y o r i t i l g a n  
h o la td a   naturadagi  rangnin g 
s h a x s i y   va  sh a k l  q u r i l m a -  
sin i  x arak terli  o 4z g a r i s h l a - 
rini  o 4r g a n is h d a n   iboratdir.
N a t u r a n i n g   y o r u g 4  — 
tarafi  t a b i iy   y o r u g 4lik  b i ­
la n ,  s o y a   q i s m i   esa   e le k t r  
l a m p o c h k a d a   ( 4 0 — 6 0   vt) 
y o r i t i l a d i .
S u n ’ iy  s a r i q   r a n g d a  
y orit il gan   y u z n i n g   s o y a   q is ­
m i  t a b i iy   y o r it il g a n   s o v u q  
t u s li  ra n g   b i l a n   i s s i q - s o -  
v u q l i k   k o n t r a s t i n i   k u c h a -  
y t i r a d i .   B u n d a y   h o l a t d a  
o d a t i y   k o 4rish  k o 4n i k m a s i  
s u s a y a d i  va  t a la b a la r   i s s iq -  
s o v u q   y o r i t i l g a n   n a t u r a n ­
in g   a sl  r a n g   x u s u s i y a t i n i  
y a x s h i r o q   i l g 4a s h a d i .
2 -M A S H Q .  S u n i’iy 
yoritilgan  boshning  rang­
lavhasi.
a s h q n i   b a j a r i s h d a  
r a n g   o ' z g a r i s h l a r i n i   i f o ­
d a l a s h   b i r m u n c h a   q i y i n -  
chilik lar  t u g 4diradi.  K e c h k i 
e l e k t r   n u r i  s a r g ‘i s h - z a r -  
g 4a l d o q   ran gli  b o ‘lib,  b u ­
tu n   x o n a   m u h i t i n i   o 4z  ran- 
g iga  b o 4y s u n d i r a d i .  A y n i q -  
sa,  y o r u g 4lik  y o 4n a lt ir i lg a n  
n a t u r a g a   k u c h l i r o q   t a ’sir 
etadi.  Elektr  nurida  o q   vaza
I.  Bahromov.
« Y o z u v c h i  O 4.  H o s h i m o v » .
A.  Nuriddinov.
« 0 4zb e k is to n   xalq  artisti 
Y o q u b   A h m e d o v   portreti» .
www.ziyouz.com kutubxonasi

yo k i  gip s  b o s h   g o ‘y o   o q   b o ‘lib  k o ‘rinadi.  X aq iq a td a   e s a   sa rg ‘ish- 
z a r g ‘a l d o q   rang  o ‘z  t a ’sirin i  o ‘tk a z ib   tu radi.  U la r n i  o q   b o ‘y o q  
b il a n   is h la b   b o ‘lm a y d i .   T a jrib a li  r a s s o m   a lb a t ta   o q   b o ' y o q  
o ‘rn id a  z a r g ‘a l d o q - s a r i q   b o ‘y o q n i   is h la ta d i.
V a z i y a t n i   y a x s h i r o q   t u s h u n i s h   u c h u n   bu  m a s h q n i   b o s h q a -  
c h a r o q   sh a r o itd a   tak rorlab  k o ‘rish  m u m k in .  N a tu ra   e le k t r   y o rit- 
g i c h d a   y o r it il ib   b o s h q a   x o n a d a ,   ra ss o m   e s a   ta b i iy   yorugM ik da 
o 4zga  x o n a d a n   ta s v irla b   k o ‘radi.
B u n d a y   s h a r o i t d a   k o ‘rish  k o ‘n i k m a s i   e l e k t r   y o r i t g i c h d a  
a l d a n m a y d i ,   n a tu r a n i  issiq  k o l o r i t d a   o s o n   y o z i s h   m u m k i n .
Q i s q a   m u d d a t l i   s u n ’iy  y o r i t i l g a n   n a t u r a n i   a s t o y d i l   i s h -  
la s h d a n   s o ‘n g ,  u z o q   m u d d a t l i   n atu ra  u stid a  is h la b   k o 'r i la d i . 
B u n d a y   ta s v ir la s h   n a tija sid a   m a y d a   b o 4 a k l a r g a   p u x t a   is h lo v  
b e r i l g a c h ,   is h n i  y a x lit  bir  b u t u n   h o la t d a   y a k u n l a n a d i .
P l e n e r   s h r o i t i d a   b o s h n i n g   r a n g t a s v i r i
Bu  rangtasvir  qo'yilm asi  ham  o ‘ziga  xos  xususiyatga 
ega.  Quyoshda  yoritilgan  natura  rangini  to‘g ‘ri  olishda  pa- 
litradagi  b o ‘yoqlar  bor  kuchida  ishlatiladi.  Quyoshda  yori­
tilgan  obyektni,  xona  sharoiti  kabi  holatidek  bor  kuchida 
ifodalash  biroz  qiyin.  Bironta  rang  yoki  tusni  aynan  o ‘zidek 
olish  mumkin  emas.  M asalan,  osm on  rangi  va  tusini  tas­
virlashda  xuddi  o'zidek  rangini  topish  mushkul.  Faqatgina 
o'zaro  rang  —  tus  m unosabatlarini  saqlagan  holda  asliga 
yaqinlashtirish  mumkin  xolos.
Plener  sharoitida  odam  boshi  yoki  gavda  rangtasvirini 
ishlashda  yuqorida  aytib  o ‘tilgan  o ‘ziga  xoslikni  o ‘zlashtirib 
olish  bilan  birgalikda  taniqli  rassomlar  ijodidagi  plener 
rangtasvirini  o'rganish,  tahlil  qilish  kerak.  Plener  rang- 
tasvirida  ijod  etib,  yuqori  darajaga  erishgan  k o‘pgina 
rassomlar  ijodini  o ‘rganish  k o ‘proq  samara  beradi.
Ishlash  jarayonida  shuni  kuzatish  m um kinki,  talaba 
ishlayotgan  matoga  quyosh,  hamda  atrofdan  turli  refle­
kslar  tushib  turadi.  Uning  rangtasviri  yorqin  va  jarangdor 
ko'rinadi.  Xonaga  olib  kirilishi  bilan  rangtasvir  o'z  yorqin- 
ligini  y o ‘qotib  rangsiz,  kulrang  tus  oladi.  Shuning  uchun 
ish  jarayonini  t o ‘g ‘ri  tashkil  eta  bilish  kerak.  M ato  kuchli
www.ziyouz.com kutubxonasi

quyosh  nuri  va  refleks- 
lardan  holi  bo‘lishi  ker­
ak.  Har  bir  seansdan 
so ‘ng  rangtasvirni  xona 
sharoitida  kuzatib  ko‘- 
rish  kerak.  Bu  esa  ish- 
ingizni  o ‘z  vaqtida  na- 
zorat  qilib  turish,  xa- 
tolarni  vaqtida  tuzatish 
im koniyatini  beradi.
Har  bir  m a sh g 'u - 
lotga  aniq  vazifa  belgi- 
lash  zarur.  D astlabki 
ishlarda  mayda  ishlov 
berish  befoyda.  M asalan,  agar  bosh  tasviri  mashqida  quy­
osh  nuri  va  kenglikni  ifodalash  vazifa  qilib  berilgan  bo‘lsa- 
yu,  talaba  mayda  detallami  puxta  ishlash  bilan  ovora  bo‘lib 
qolsa,  natijada  boshning  muhitdagi  rang  koloritini  y o ‘qotib 
q o‘yadi  va  naturadan  quruq  ko‘chirish  kabi  yom on  illat- 
ni  egallay  boshlaydi.
Har  bir  uzoq  m uddatli  mashqdan  oldin  15—30  da- 
qiqaga  moMjallangan  ranglavha  ishlab  olish  zarur.  Yorug‘lik 
tez  o'zgaradigan  plener  sharoitida  dastlabki  taassurotni 
muxrlab  q o ‘yadigan  qisqa  fursatli  ranglavhalar  ishlash 
ayniqsa  muhim.
1-M A S H Q .  Kunduzgi  quyosh  nurida  yoritilgan  bosh­
ning  ranglavhasi.
Mashqning  maqsadi  —  kunduzgi  quyosh  nurida  yorug'lik 
muhitini  ifodalash.  Bosh  quyosh  nuri  bilan  yoritilgan  bo‘lsa, 
bo'yoqlarning  umumiy  gammasi  yorug'lashadi.  Kuchli  qu­
yosh  nuridan  boshning  lokal  rangi  deyarli  rangsizlanib  qoladi.
Quyosh  nuri  qiya  burchak  ostida  yoritilishi  biroz  kamaya- 
di.  Boshning  yoritilgan  qismi  reflekslar  yordamida  asta  ma’lum 
ranglarni  egallay  boshlaydi.  Yuqoridagi  osmon  rangi,  pastdan 
yer,  ko'katlar  tasvirlanayotgan  boshga  reflekslar  berib  ranglar 
kuchayadi.
R. Viko.
«T ursunoy  O x u n o v a   portreti
www.ziyouz.com kutubxonasi

Н. Rahmonov. 
«B ah or».
S o y a d a g i   k o lo r i t   r an glar  n a t u r a n i n g   y o r u g ‘  q i s m i g a   n i s ­
b a t a n   a n c h a   k o n t r a s t   b o ‘la d i .  B u   k o n t r a s t l i k   o ‘ta   s h a f f o f ,  
s e r b o ‘y o q   v a   t o ‘y i n g a n l i g i   b i l a n   x a ra k terlid ir.  M o v i y   o s m o n -  
d a n   t u s h g a n   r e f l e k s   q o l g a n   b a r c h a   r e f l e k s l a r n i   b ir l a s h t i r ib , 
u m u m i y   rang  k o l o r i t i n i   y a r a ta d i.  Q u y o s h   n u r id a g i  refle k sla r  
j u d a   k u chli,  rangda ju d a   t o ‘yin g a n   va  tusda  y o r u g ‘  b o ‘ladi.  E ’tibor 
b e r i s h   k e r a k k i,  b u n d a y   q o ‘y i l m a n i n g   y o r i t i l g a n   q i s m i d a   rang 
s u s t r o q   va  a k s i n c h a   s o y a d a   ra ng  j a r a n g d o r r o q   b o ‘la d i.  T a jr ib a ­
s i z   r a s s o m l a r   b u n d a y   s h a r o i t d a   x a t o l i k k a   y o ‘l  q o ‘y i s h a d i ,   y a ’ni 
r e f l e k s l a r n i   j u d a   y o r i t i b   y u b o r i s h a d i   y o k i   a k s i n c h a ,   s o y a n i  
q o r a y t i r i b   o l i s h a d i .
B u l u t l i   k u n d a   b o s h   e t y u d i n i   u z o q r o q   m u d d a t d a   y o z i s h  
m u m k i n ,   q u y o s h l i   k u n d a   e s a   erta la b   y o k i   k e c h k i   p a y t   1  s o a t -  
d a n   o s h m a s l i k   kerak.  B u lu tl i  k u n d a   y o r u g ‘lik  t e z   o ‘z g a r m a y d i ,  
q u y o s h l i   k u n d a   e s a   a k s i n c h a .   S h u n i n g   u c h u n   q u y o s h l i   k u n d a  
e t y u d l a r n i   k i c h i k   x a j m d a   1  s e a n g a   m o ‘ljallab  is h l a s h   ta v s iy a  
e t i l a d i .
2 -M A H Q .  Soyadagi  boshning  ranglavhasi.
M a ’l u m k i ,   b u l u t l i   k u n d a   n a r sa   v a   b u y u m l a r   q u y o s h l i   k u n -  
g a   q a r a g a n d a   x i r a r o q ,   t o ‘q r o q   k o ‘r i n a d i .   A .  A b d u l l a y e v ,  
R. 
A h m e d o v ,   M . N a b i y e v ,  
R. 
C h o r i y e v ,   G ‘ .  A b d u r a x m o n o v  
k a b i  ta n i q l i   r a s s o m l a r n i n g   asa rla rid a   e n g   y o r q i n   va   j a r a n g d o r  
r a n g la r   m a j m u a s i n i   s e r q u y o s h   k u n d a   if o d a l a g a n   t a l a y g i n a   a s a r ­
la r i d a   k o ‘rish  m u m k i n .
www.ziyouz.com kutubxonasi

Rassom  politra  shka- 
lasining  eng  past  tusi  bu­
lutli  kun  manzaralariga 
mansubdir.  Aynan  shun­
day  kunda  odam  boshi 
rangtasvirini  ishlashdan 
oldin  tasvirda  ishlatiladi- 
gan  ranglar  diapozonini 
aniqlab  olish  zarur.  Qu- 
yoshsiz  kunda  tasvirlana­
yotgan  odam  boshi  rang- 
tasvirida juda  yorqin,  to‘y- 
ingan  ranglarni  ishlatib 
bo4maydi.  Quyosh  nuri 
bulut  oralab  ketadi  va  nat­
ura  bir  xil  yorugMik  bi­
lan  yoritiladi.  Bu  esa  nurn- 
ing  spektr  xususiyatini 
yo‘qotadi.  Natijada  boshn­
ing  xarakteristikasi  o ‘zi- 
ning  tabiiy  lokal  (pred- 
m et)  xarakteristik asig a 
yaqin  bo‘ladi.
Bulutli  ku nning  bu 
xususiyati  tala b ala rd a n  
yanada  e ’tiborliroq  bo‘lib,  shakl  ifodasini  ishlashda  ko‘proq 
tasavvurga  tayanishlariga  majbur  etadi.
3-MASHQ.  Kechki  yoki  ertalabki  yorug‘likda  ishlan- 
gan  boshning  ranglavhasi.
Mashqning  maqsadi  —  naturaning  ertalabki  va  kechqurungi 
yorug‘Iikdagi  rang  ifodasini  o ‘zlashtirish.
Awalo  bu  mashqning  ertalabki  va  kechki  spekr  nurlanish 
xususiyatlarini  eslab  ko‘rish  lozim.  Yorug‘lik  muhitini  tahlil 
qilib,  kechki  quyosh  nurida  yoritilgan  boshda  zargaldoq-qizil 
ranglar,  soya  qismida  osmonning  sovuq  refleks  tuslanishlari 
mavjud  boMadi.  Masalan,  zarg‘aldoq  quyosh  nurida  boshning 
soya  qismida  zangori,  sariq  nurdagi  soya  qismida  esa  havorang 
ranglar  hosil  bo‘ladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Plener  amaliyotida  ertalabki  va  kechki  qo‘yilmalarni  nav- 
bat  bilan  ishlash  maqsadga  muvofiqdir.
Ertalab  qo‘yilgan  naturani  ishlash  kechqurungiga  o‘xshaydi, 
lekin  ranglar  yorqin  va jozibadorroq  bo4adi.  Ertalabki  yorug1- 
likning  fizik  xossasi  shundan  iboratki,  havoda  chang  kamroq 
bo‘lganligi  uchun  quyosh  nuri  spektrining  keng  diapazonida 
yerga  tushadi.
Ertalab  va  kechqurungi  yorugclikda  naturani  ishlaganda  ishni 
muvaffaqiyatli  bo‘lishi  ko‘p  jihatdan  yodda  saqlab  qolingan 
dastlabki  taassurotga  bog‘liq.
Shuningdek,  tasvirlash  uchun  tanlangan  etyud  o ‘lchami 
yanada  ham  kichikroq  bo‘lgani  ma'qul.  Chunki  kunning  bu 
vaqtlarida  (ertalab  va  kechqurun)  o‘zgarish juda  tez  sodir bo‘ladi. 
Etyud  vaqti  15—20  daqiqaga  mo‘ljallanadi.
Plenerda  astoydil  bir  qancha  etyudlar  bajarilgach,  uzoq 
muddatli  mashqlarni  2-3  seansga  moMjallab  bajarish  mum­
kin.
P o r t r e t   r a n g t a s v i r i
Yuqorida  bajarilgan  mashqlar,  asosan,  boshning  rang- 
tasviriga  qaratilgan  edi.  Portret  kompozitsiyasi,  badiiy 
obraz,  umuman  ijodiy  vazifalar  to‘g‘risida  so‘z  yurit- 
madik.  Kompozitsiya  darslarida  bu  mavzu  muhim  o‘rin 
tutadi.  Rangtasvir  hususiyati  ustida  gap  ketganda  bu  mav- 
zuga  qo‘shimcha  ijodiy  portretning  ba’zi  bir  talablari  ha- 
qida  fikr  yuritsak.
Portretning  to‘g‘ri  topilgan  yechimi  uning  plastik  xa- 
rakteristikasi,  ruhiy  holati,  psixologiyasini,  shuningdek, 
uning  millatini  ham  aniq  ochib  beradi.
Tomoshabinning  asosiy  diqqati  portretning  bosh,  yuz 
qismiga  ko'proq  qaratilgan  bo‘ladi.  Portretda  eng  muhimi 
uning  ko‘rinishi  va  yuz  ifodasidir.  Aynan  shu  ifodada  in- 
sonning  ichki  ruhiy  dunyosi  aks  etadi.  Inson  xarakterini, 
umuman  butun  borlig‘ini  yorqin  namoyon  etadigan  ifo- 
dani  topish  juda  muhimdir.  Boshqa  detallar  esa  uni 
to‘ldiradi  va  kuchaytiradi.  Inson  tasvirida  ko‘z,  burun  va 
lablar  uning  xarakterini  ifodalaydi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Portretda  qollar ham 
katta  ahamiyatga  ega.
Qo'lga  qarab  odamning 
kasbi,  xarakteri,  xatto 
bajaradigan  ishini  ham 
aniqlash  mumkin.
Bosh  xarakteri,  un­
ing  burilib,  egilib  turi- 
shi,  yuz  mimikasi,  gav- 
daning  umumiy  holati 
inson  xarakterini  ochi- 
shga  yor’dam  beradi.  In- 
sonning  ichki  ruhiy  ho­
latini  ifodalash  rassom- 
ning  muhim,  asosiy 
vazifasidir.  Xarakterli 
ishoralar  ham  rassom 
nazaridan  qolmasligi 
zarur.  Ular  yuz  ifodasi- 
Leonardo da Vinchi. 
Jakonda

(Mona  Liza  portreli).
ga  mos  bo  hshi  kerak. 
1
Inson  dunyoqarashi  uning  ruhiyati,  har  bir  harakati,  o'zini
tutishi,  voqealarga  boigan  munosabati,  fikrlashi  ham  obrazni
toMaqonli  yoritishga  yordam  beradi.  Harakat  insonning eng
zo‘r  o'ziga  xos  xarakteridir.  Bu  narsani  faqat  mavzuli  asar
ishlaganda  emas,  portret  ustida  ish  yuritish jarayonida  ham
unutish  kerak  emas.
O'zbekiston  xalq  rassomi,  professor,  Respublika  BA 
faxriy  akademigi  Malik  Nabiyev  yaratgan  betakror  tari- 
xiy  asarlar  sirasiga  Beruniy  portretini  ko'rsatish  mumkin.
Bu  portret  ustida  izlanish  1949  yildan  boshlanib  1973 
yilgacha  davom  etadi.  Taniqli  musavvir  bu  portret  ustida 
32  yil  izlandi.  Bu  siymo  musavvir  mo'yqalamida  jonlanib 
Abu  Rayxon  Beruniy  qiyofasi  yaratildi.
Asarning jigarrangga  moyil  bo‘yoq!arda  aks  etishi  ram- 
ziy  jihatdan  maqsadga  muvofiq  bo‘lib,  bu  siymo  tarixiy 
shaxs  ekanligidan  dalolat  berar  edi.  Ishlatilgan  ranglardan 
tashqari,  tashqi  qiyofa,  kiyim-kechaklarga,  atrof-muhit
www.ziyouz.com kutubxonasi

M. Nabiycv.
«Abu  Rayhon  Beruniy  portreti»
R. Choriyev.
«M.Qayumov  portreti»
tasviriga  alohida  e'tibor 
berilishi  ham  tarixiy 
muhitni  tomoshabinga 
ifodali  qilib  ko‘rsatishga 
imkon  tug‘dirgan.
Mutafakkir  inson 
Beruniy  obrazini  ras­
som  Malik  Nabiyev 
bir  necha  yillik  izlanish- 
lari,  uzoq  vaqt  davo- 
mida  mashaqqatli  ijodiy 
mehnat  qilishi/alloma 
yashagan  davrni  o‘rga- 
nishi,  u  yashagan  joy- 
larda  bo‘lishi  hamda 
portretning  bir  necha 
bor  eskiz  va  ranglama- 
larini  ishlashi  natijasida 
yuzaga  keltirdi.
Portretda  ilm  mu- 
ammolarini  yechishga 
chog‘langan,  vazmin 
nigohi  esa  olisga  nazar 
tashlayotgan  alloma 
siymosi  ifoda  etilgan. 
Rassom  asarda  ilm  sir- 
larini  yechish  uchun  bu­
tun  vujudi  bilan  kirish- 
gan  tarixiy  shaxs,  in- 
sonparvar  olim  Abu 
Rayhon  Beruniyning 
butun  salobatini,  nu- 
fuzini  gavdalantiradi. 
Kartinaning  keyingi 
ko‘rinishlaridagi  kitob- 
lar,  tibbiyotda,  ilm, 
fanga  bog‘liq  bo‘lgan 
buyumlar  Beruniyning
www.ziyouz.com kutubxonasi

N. 
Kashina. 
«Doirachi  qiz».
qomusiy  olirn  va  mutafakkir  inson  ekanini  yanada  bo'rttirib 
ko‘rsatilishiga  xizmat  qilgan.
Portret  san’atida  kiyim  tanlanishi  ham  muhim  o‘rin 
tutadi.  Kiyim  insonning  kasbi,  kelib  chiqishi,  ichki  ruhiy 

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling