S a m a r q a n d d a V l a t u n IV e r s it e t I

Fanni  o ’qitishda  zam on aviy  a xb orot va  p edagogik texnologiyalar

O ’quv 

jarayoni 

bilan 

b o g ’liq 

t a ’lim 

sifatini 

belgilovchi 

holatlar 

quyidagilar:  yuqori  ilmiy-pedagogik  darajada  dars  berish,  m uam m oli  m a ’ruzalar 

o ’qish,  darslarni  savol-javob  tarzida  qiziqarli  tashkil  qiiish,  ilg’or  pedagogik 

te xnologiyalardan 

va 

m u l ’timed ia 

vositalaridan 

foydalanish, 

tinglovchilarni 

undaydigan,  o ’yiantiradigan  m uam m olam i  ulac  oldiga 

q o ’yish, 

talabchanlik, 

tinglovchilar  bilan  individual  ishlash,  erkin  m uloqot  yuritishga,  ilmiy  izlanishga 

ja lb   qiiish.

“Axborot  texnologij'alari  va  jara yonla rni  matem atik   modellashtirish”  kursini 

loyihalashtirishda  quyidagi  asosiy  konseptual  yondoshuvlard an  foydalaniladi:

---

S h a x s g a   y o ’n a lt ir il g a n   t a ’lim.  Bu  t a ’lim  o ’z  mohiyatiga  k o ’ra  t a ’Iim 

jarayonining  barc ha  ishtirokchilarini  t o ’laqonli  rivojlanishlarini  ko’zd a tutadi.  Bu 

esa  ta ’Iimni 

loyihalashtirilayotganda,  albatta,  m a ’lum 

bir  t a ’lim  oluvchining 

shaxsini  emas,  avvalo,  kelgusidagi  mutaxassislik  faoliyati  bilan  b og’liq  o ’qish 

maqsadlaridan  kelib  chiqqan  hoida yondoshilishni  nazarda tutadi.

T izim li  y o n d o s h u v .  T a ’iim  texnoiogiyasi  tizimning  barciia  belgilarini  o ’zida 

mujassam  etm o g ’i  lozim:  ja rayonnin g  mantiqiyligi,  uning  barcha  b o ’g ’inlarini 

o ’zaro  b o g ’langaniigi,  yaxiitligi.

F a o li y a tg a  

y o ’n a ltir ilg a n  

y o n d o s h u v . 

Shaxsning  jarayonli 

sifatlaiini 

shakllantirishga,  t a ’lim  oluvchining  faoliyatni  aktivlashtirish  va  intensivlashtirish, 

o ’quv  ja r a y o n id a   uning  barcha  qobiliyati  va  imkoniyatlari,  tashabbuskoriigini 

o c h i s h g a y o ’naltirilgan  t a ’Iimni  ifodalaydi.

D ia lo gik 

y o n d o sh u v . 

Bu 

yon dosh uv 

o ’qu v 

munosabatlarini  yaratish 

zaruriyatini  bildiradi.  U ning  natijasida  shaxsning  o ’z -o ’zini  faoilashtirishi  va  o ’z- 

o ’zini  k o ’rsata oli shi  kabi  ijodiy  faoliyati  kuchayadi.

H a m k o r l i k d a g i   t a ’iimni  tas h k il  etish.  Demokratik,  tenglik,  t a ’lim  beruvchi 

va  t a ’lim  oluvchi  faoliyat  m azm unini  shakllantirishda  va  erishilgan  natijalarni 

bah olashda  birgalikda  ishlashni jo r iy   etishga  e ’tiborni  qaratish  zarurligini  bildiradi.

M u a m m o l i   t a ’iim.  T a ’lim  mazm unini  muam moli  tarzda  taqdim  qilish  orqali 

t a ’lim  oluvchi  faoliyatini  aktivlashtirish  usullaridan  biri.  B unda  ilmiy 

bilimni 

obyektiv  qarama-qarshiligi  va  uni  hal  etish  usullarini,  dialektik  mushohadani 

shakllantirish  v a   rivojiantirishni,  amaliy  faoliyatga  ularni  ijodiy  tarzda  q o ’llashni 

mustaqil  ijodiy  faoliyati  t a ’minlanadi.

Axborotni  taqdim  qilishning  zamonaviy  vositalari  va  usullarini  q o ’llash  -  yangi 

kom pyuter  va  axborot  texnologiyalarini  o ’quv  jaray o n ig a q o ’llash.

O ’q i t is h n in g  

usiilhiri 

va 

te xn ik asi. 

M a ’ruza 

(kirish, 

m avzuga  oid, 

vizuallash),  muam moli  t a ’lim,  keys-stadi,  pinbord,  paradoks  va  loyihalash  usullari, 

amaliy  ishlar.

O ’qitis h n i  tas h k il  etish  s h a k i la r i :  dialog,  polilog,  m uloqot  hamkorlik  va 

o ’zaro  o ’rganishga asoslangan  frontal,  kollektiv v a guruh.

O ’qitis h 

v o sita la ri: 

o ’qitishning  a n ’anaviy 

shakilari 

(darslik,  m a ’ruza 

matni)  bilan  bir qatorda -  kompyuter v a  axborot texnologiyalari.

K o n i m u n i k a s i y a  

usullari:  tinglovchilar  bilan  operativ  teskari  aloqaga 

asoslangan  bevosita o ’zaro  munosabatlar.

T e s k a r i   alo q a  u s u l la ri  va  v o sita la ri:  kuzatish,  blis-so’rov,  oraliq  va  joriy  va 

yakunlovchi  nazorat  natijalarini tahlili  asosida o ’qitish  diagnostikasi.

B o s h q a r i s h  

u s u l la ri 

va 

v o s i ta l a ri: 

o ’quv 

m a s h g ’uloti 

bosqichlarini 

belgilab 

beruvchi 

texnologik 

karta 

k o ’rinishidagi 

o ’quv 

m a s h g ’ulotlarini 

rejalashtirish, 

q o ’yilgan 

maqsadga 

erishishda 

o ’qituvchi 

va 

tinglovchining 

birgalikdagi 

harakati, 

nafaqat 

auditoriya 

m a s h g ’ulotlari, 

baiki  auditoriyadan 

tashqari  mustaqil  ishlarning nazorati.

M o n i t o r i n g  va  b a h o la s h :  o ’quv m a s h g ’ulotida ham   butun  kurs  davomida ham 

o ’qitishning  natijalarini  rejali  tarzda  kuzatib  borish.  Kurs  oxirida  test  topshiriqlari 

yoki  y o z m a   ish  variantlari  yord am id atalab alarn in g   bilimlari  baholanadi.

---

"A xborot  texnologiyalari  va  jarayonla rni  matem atik   modellashtirish”  fanini 

o ’qitish 

jaray o n id a 

kom pyuter  lexnologiyalaridan  keiig  loydalaniladi.  Ayrim 

mav zular 

b o ’yiclia 

talabalar 

bilimini 

baholash 

test 

asosida 

va  kompyuter 

y o rd am id a  bajariladi.  “ Internet”  ta r m o g ’idagi  elektron  adabiyotlardan  foydaianiladi, 

ta rqatm a  materiallar  tayyorianadi,  test  tizimi  h am da  tayanch  s o ’z  va  iboraiar 

asosida  oraliq  va  yakuniy  nazoratlar  o ’tkaziladi.

A S O S I Y Q I S M  

F a n n i n g   n a z a r i y   m a s h g 'u l o t l a r i   m a z m u n i

А К Т .   O ’z b e k i s t o n d a   А К Т   s o h a s in i  r i v o j l a n t i r i s h d a g i   d a v l a t   siy o satin in g  

asosiy   y o ’na lish la ri,  a m a l d a g i   q o n u n l a r ,   f a r m o n l a r   va  q a r o r l a r .   Axborot  va 

L i n i n g   t u r l a r i ,   x o s s a l a r i ,   uzatilishi,  o ’lchov  birliklari.  Axborotni  kodlash. 

M a ’Iumotlarning  kom pyuter  xotirasida  tasvirlanishi.  Sanoq  sistemalari.  U ning 

berilish  usullari.  A xborot  o ’Ichov  birliklari.  A xboro t  texnologiyalari  haqida 

m a ’lumot.  Axborot  xavfsizligi.  Mas ofadan  o'qitish.  T a ’lim  jarayonid an  axborot 

lexnologiyalardan  foydalanish.

Z a m o n a v i y  

O p e r a t s i o n  

ti z im la r . 

S h ax siy  

K o m p y u t e r n i n g  

d a s t u r i y  

t a ’m inoti .  W i n d o w s   O S.  S t a n d a r t   d a s t u r l a r .   ShK nin g  p rogram m a t a ’minoti.Tizim 

dasturlari.  Amaliy  dasturlar.  Operatsion  tizimlar.  Drayverlar.  Disklar,  kataloglar  va 

fayllar  nomlari.  Faylga  y o ’l.  Fay!  va  papkalarni  hosil  qiiish,  h a m d a   ularni  izlash. 

W in dow s  OS,  Standart  dasturlar.  W indows  operatsion  tizimi  va  uning  ishlash 

shartlari,  afzalliklari,  imkoniyatlari  va  kamchiliklari.  Ish  stoli  elementlari.  Masalalar 

paneli  v a   undagi  belgilarning  vazifalari.  K4enyu  turlari.  Diskni  tekshirish  va 

defrag men tasiy a  qiiish.  W in dow sda  fayl  va  papkalar  bilan  ishlash.  Provodnik. 

O ynaning tashqi  ko'rinishi.  O y n a  turlari,  O yna ko'rinishlari.

A rxiv lovchi  d a s t u r l a r .   K o m p y u t e r  v ir u s l a r i   va  a n t i v i r u s   d a s t u r l a r i  

t o ’g ’ris id a   u m u m i y  t u s h u n c h a l a r .

Arxivlangan  fayyllar, 

Fayllarni  arxivlash.  A rxivlangan  fayllarni  ochish. 

Fayllarni  arxivlash  dasturlari.  K om pyute r  viruslari  haqid a  m a'lu m o t.  Virus  turlari. 

Kompyuterlarni  viruslardan  himoyalash.  Antivirus  dasturlar  haqida m a ’lumot.

O ffice  p a k e t i a r i n i n g  yangi  v e r s iy a ia r i,  i m k o n i y a t l a r i   va  u l a r d a   ishlash. 

M a t n l i   m u x a r r i r  y o r d a m i d a   x u j j a t l a r  y a r a t i s h   va  t a x r i r l a s h   ishla ri.

Office  paketi  tarkibiga  kiruvchi  dasturlai',  ularning  qo'llanilish  sohalari.  MS 

W ord  oynalari  bilan  ishlash.  Ish  sohasi.  Asosiy  asbob  tugmachalari.  Word  oynasi 

tavsifi. 

Formatlash 

am alla ri.W ord da 

xujjatga 

har 

xil 

obyektlar 

qo’yish. 

Gipermurojaatlar,  kolontitui,  snoskalar.  Uskunalar  paneli  tavsifi.  Yangi  hujjat tashkil 

qiiish.  Hujjatni  chop  qilishdan  oidin  ko'rish  v a   hujjatni  chop  etish.  Turli  o b ’yektlar 

bilan  ishlash.

---

D i n a m i k  t a q d i m o t l a r   t a y o r la s h .

M S  PowerPoint  miiharririning vazifasi  va oynasiningtashkil  etuvchilari. 

Salydlar turlari.  Slaydlar  bilan  ishlashda shablon  va  fonlardan  foydalanish.  O b ’ektlar 

bilan  ishlash.  Slaydlarga matn  kiritish  va tahrrirlash.  Slaydlarni  boyitish.

Animatsiyalar o ’rnatish.  Har xil  mavzularda  taqdiinot yaratish.  Mavjud taqdimotni 

tahriiiash.  Taqdimotlarni  formatlash.  Taqdimotni  k o ’rsatishdagi  boshqaruvni  q o ’lda

va avtomatik tashkil  qilish

E l e k t r o n   j a d v a l   y o r d a m i d a   h a r   xil  m a ’I u m o t l a r   ta y y o r la s h .

Excel  elektron jadvalni  haq id a  iimumiy  m a ’Iumot.  Excel  dastur  oynasi  tuzilishi. 

Katakchalam i  nomlash  va  ular  bilan  sihlash.  M a ’Iumotlarni  kirtitishning  avtomatik 

y o ’llari,  Satr  v a   ustunlar  ustida  amallar  bajarish.  Jadval  tashkil  qilsih  va  uni 

tahrirlash.  Jadval  tashkil  qilsih  va  uni  tahrirlash.  Berilganlar format).  Formulalar  bilan 

ishlash.  Form ula  kiritish  va  uni  tahrirlash.  Funktsiyalar  ustasi  va  undagi  tayyor 

funksiyalardan  foydalanish.  Mat em at ik ag a  va  statistikga  oid  funksiyalar,  Yig'indi, 

o'rtachani,  m aksim um ni  va  minimumni  topish  funksiyalari.  D iagrammalar  yasash. 

D ia gram m a  va  grafiklar  bilan  ishlash.  M a ’kimotlarni  tartiblash  va  filtrlash.  MS 

Excelda  tayyorlangan  hujjatni  bosm aga  chiqarish.  Mutaxassislikka  oid  masalalarni 

MS  Exceld a bajarilishlari  bilan  tanishish.

M a ’l u m o t l a r   ba z a sin i  y a r a t i s h .  M S  Access  d a s t u r i d a   ishlash  S o ’r o v l a r  

ta s h k i l   etish.  M a ’lumotlar  bazasi  (bilimlar  ombori) tushunchalari.  lyerarxik,  t o ’rli  va 

relyasion  modellar. 

Maydon  va  yozuv  tushunchalari. 

M a ’lumotlar  bazasini 

boshqaruvchi  tizimlar.  MS  Access  dasturida  maydon  elementlari  turlari.  Jadval, 

forma,  s o ’rov,  hisobotlar yaratish

K o m p y u t e r  

t a r m o q i a r i .  

L o k a l 

va 

g lo bal 

a x b o r o t  

t a r m o q l a r i n i n g  

a r x i t e k t u r a s i .   In t e rn e t .  I n t e r n e t   r e s u r s l a r i .  B r o u z c r l a r   va  u l a r n i n g   xo ssala ri. 

Lokal  va global  ko mpyuter tarmoqiari.  Internet  manzillari,  qaydnomalari.  Zamonaviy 

Mijoz-server  texnologiyalari.  Turli  tipdagi  fayllar  bilan  ishlash.  Fizik  va  axborot 

resurslar.  Tarm oq  resurslarini  k o ’rish  va  qayta  ishlash  vositalari.  Brouzerlar  va  ular 

tasnifi.

W e b   s a h ifa   y a r a t i s h   a so s lari,  te x n o lo g iy a la ri  va  u su llari  T e g la r .  Sahifaga 

jadval, 

rasm 

va 

harakatlanuvchi 

satrlar 

q o ’yish. 

R o ’yxatlar 

va 

giper murojaatlar.Saytga  q o ’yish.  Internet  xizmatlari.  Internetda  m a ’Iumotlarni  izlash 

va  izlash  parametrlari.  Elektron  pochta  bilan  ishlash.  Tarm oqda  m a ’Iumotlarni  izlash 

tizimlari,  Izlash  parmetrlari.  Mantiqiy  b o g ’lovchilar.  Elektron  pochta  xizmati.  Pochta 

qutisi,  manzil,  ilova tushunchalari  izohi

K o m p y u t e r   g r a f i k   m u h a r r i l a r i .   Vektorli  va  rastrli  grafika  PhotoShop.  Photo 

Shopda  filtr  va  qatlamlar  bilan  ishlash.  Grafik  muharrirlar  haq id a  m a ’Iumot.  Pant 

garfik  muharriri  haqida  m a ’Iumot.  Dastur  oynasi  tavsifi.  Paint  yordam id a  grafik 

tasvirlar  yaraish  va  tahrirlash.  S odda  foto  m ontajlami  amalga  oshirish.Adobe 

Photoshop  dasturi  oynasinin g  interfeysi.  Bosh  menyu  buyruqlari.  Uskunalar  paneli 

lavsifi.l'oto  surallarga  maxs us  effektlar  berish.  Foto  suratlami  o ’zgartirish.Maxsus 

effektlar  hosil  qilish.  Man tlarg a maxsus  effeklar  berish.  Mat nlarg a ishlov berish.

---