S a m a r q a n d d a V l a t u n IV e r sitet I

§6,11

13.

Bir  yaproqlilik  tushunchasi,  H osila  m oduli  va  argum entining 

geom etrik  m a’nosi.  K onform   akslantirish,  E lem entar  (chiziqli, 

kasr-chiziqli,  darajali,  ko’rsatkichli, 

Jukovskiy)  funksiyalar 

orqali  konform  akslantirish

2

V  563-200  3-k 

§6.11

J A M I:

26

M u s t a q i l   t a ' l i m   t a s h k i l  e t i s h n i n g  s h a k l i   va  in a /. m ii n i.

"  K om pleks  o ’zgaruvchili  funksiyalari  nazariyasi  "  fani  b o ’yicha  talabaning  m ustaqil  ta'lim i 

shu  fanni  o ’rganish  jaray o n in in g   tarkibiy  qism i  bo’lib,  uslubiy  va  axborot  resurslari  bilan  to ’la 

ta'm inlangan

T alabalar  auditoriya  m ashg’u lotlarida  professor  o ’q ituvchilam ing  m a'ruzasini  tinglaydilar, 

misol  va  m asalalar yechadilar.  A uditoriyadan  tashqarida  talaba  darslarga  tayyorlanadi.  adabiyotlarni 

konspekt  qiladi,  uy  vazifasi  sifatida  berilgan  m isol  va  m asalalam i  yechadi.  Bundan  tashqari  ayrim 

m avzulam i  kengroq  o ’rganish  m aqsadida  qo’shim cha  adabiyotlarni  o ’qib  referatlar  tayyorlaydi 

ham da  m avzu  b o ’yicha testlar yechadi.  M ustaqil  ta'lim  natijalari  reyting tizim i  asosida  baholanadi

U yga  vazifalam i  bajarish,  qo’shim cha  darslik  va  adabiyotlardan  yangi  bilim lam i  mustaqil 

o ’rganish,  kerakli  m a'lum otlam i  izlash  va  ulam i  topish  y o ’llarini  aniqlash,  internet  tarm oqlaridan 

foydalanib  m a'lum otlar  to ’plash  va  ilmiy  izlanishlar  olib  borish,  ilm iy  to ’garak  doirasida  yoki 

m ustaqil  ravishda  ilm iy  m anbalardan  foydalanib  ilm iy  m aqola  va  m a'ruzalar  tayyorlash  kabilar 

talabalam ing  darsda  olgan  bilim larini  chuqurlashtiradi,  ularning  m ustaqil  fikrlash  va  ijodiy 

qobiliyatini  rivojlantiradi.  S huning  uchun  ham   m ustaqil  ta'lim siz  o ’quv  faoliyati  sam arali  bo’lishi 

m um kin  emas.

Uy  vazifalarini  tekshirish  va  baholash  am aliy  m ash g ’ulot  olib  boruvchi  o'q itu v ch i 

tom onidan.  konspektlam i  va m avzuni  o ’zlashtirish  darajasini

tekshirish  va  baholash  esa  m a'ruza  darslarini  olib  boruvchi  o ’qituvchi  tom onidan  har  darsda  am alga 

oshiriladi

M u s t a q i l   t a ' l i m   m a v z u l a r i

.M'

M a v z u l a r

A m a l i y

1 V - s c m c s t r

1.

Kom pleks 

sonlar. 

ular 

ustida 

amallar. 

yaqinlashuvchanlik  yoki  u/.oqlashishi

Sonli 

ketm a-ketlik

4

2.

Stereografik  proyeksiya

4

---

3.

K om pleks  o z g a ru v c h ili  funksiyalar  B a'zi  elem entar  funksiyalam ing 

aniqlanishi  va  xossalari

4

4

K om pleks  o z g a ru v c h ili  funksiyaning  differensiallanuvchanligi.  Analitik, 

regulyar  funksiyalar.

4

5.

K om pleks  o ’zgaruvchili  funksiyadan  olingan  integral.

4

6.

Darajali  qatorlar  Y aqinlashish  sohasi  va  radiusi

4

7.

Funksional  qatorlar  Y aqinlashish  turlari  v aalo m atlari

4

8.

G arm onik  funksiyalar  va  ularning asosiy  xossalari

4

9

Koshi teorem asi  va  uning turli  shrtlardagi  isbotlari  ham da tadbiqlari.

4

10

A nalitik davom   ettirish.  Yagonalik  teorem asi  va  ularning tadbiqlari

4

J a m i

40

M u s t a q i l   t a ' l i m   m a v z u l a r i

B e r i l g a n   t o p s h i r i q l a r

B a j a r .

m u d d a t .

I V - s e m e s t r

K om pleks  sonlar,  ular  ustida  am allar. 

Sonli  ketm a-ketlik  yaqinlashuvchanlik 

yoki  uzoqlashishi

A dabiyotlardan  konspekt  qilish. 

M asalalar 

yechish. 

Mustaqil 

topshiriqlam i  bajarish.

1-2 hafta

S tereografik  proyeksiya.

A dabiyotlardan  konspekt  qilish. 

M asalalar yechish.  M ustaqil 

topshiriqlam i  bajarish. 

Q iyosiy tahlil  qilish, 

topshiriqlam i  bajarish,  testlar 

banki  tayyorlash.  m ustaqil  ish 

bajarish

1-2  hafta

K om pleks 

o z g a ru v c h ili 

funksiyalar. 

B a 'z i 

elem entar 

funksiyalam ing 

aniqlanishi  va  xossalari

3-4  hafta

K om pleks  o z g a ru v c h ili 

funksiyaning 

di Iferensiallanuvchanl igi. 

Anal it i k, 

regulyar  funksiyalar

3-4  hafta

K om pleks 

o ’zgaruvchili 

funksiyadan 

olingan  integral.

5-6-hafta

D arajali  qatorlar  Y aqinlashish  sohasi  va 

radiusi.

A dabiyotlardan  konspekt  qilish. 

M asalalar 

yechish. 

Mustaqil 

topshiriqlam i  baiarish.

7-8  hafta

Funksional  qatorlar.  Y aqinlashish  turlari 

va alom atlari.

A dabiyotlardan  konspekt  qilish. 

Individual  topshiriqlam i 

bajarish.

9  hafta

G arm onik  funksiyalar  va  ularning asosiy 

xossalari.

A dabiyotlardan  konspekt  qilish. 

M asalalar 

yechish. 

Mustaqil 

topshiriqlam i  bajarish.

10 hafta

Koshi 

teorem asi 

va 

uning 

turli 

shrtlardagi  isbotlari  ham da tadbiqlari

A dabiyotlardan  konspekt  qilish. 

Individual 

topshiriqlam i 

bajarish

11-12  hafta

A nalitik 

davom 

ettirish 

Y agonalik 

teorem asi  va  ularning tadbiqlari

A dabiyotlardan  konspekt  qilish. 

Individual  topshiriqlam i 

bajarish

13  hafta

9

---

D a s t u r n i n g   i n f o r m a s i o n  -   u s l u b i y   t a ' m i n o t i

Dasturdagi  m avzularni  o ’tish d a  ta 'lim n in g   zam onaviy  usullaridan  kcng  foydalanish.  o ’quv 

jarayonini  yangi  pedagogik  tcxnalogiyalar  asosida  lashkil  etish  sam ara!i  natija  beradi.  Bu  borada 

zam onaviy  pedagogik  texnalogiyalarning “ B um erang”,  ‘‘M unozarali  dars”  usullari  ham da  m avzularga 

oid  slaydlardan  foydalanish  nazarda  tutiladi.  M avzularni  yoritishda  interfaol  usullar,  axborot- 

kom m unikasiya  texnologiyalari,  am aliy  dastur  paketlaridan  (M aple,M athC ad,M athlab  va  h.k.) va

http://lib.m vexm at.ru/.looks/2791 

2  http://wvv'\v.k su .ru /in tre s/in d ex l.php

http://allm ath.ru/higherm ath/m athanalis/m atan /m atan .htm 

kabi  elektron  darsliklar  va  internet 

m ateriallaridan  foydalanish  rejalashtirilgan.

dan  foydalaniladi.

« М А Т Е М А Т 1 К   A N A L I Z   ( K o m p l e k s   o ’z g a r u v c h i l i   f u n k s i y a l a r   n a z a r i y a s i ) »   f a n i d a n  

t a l a b a l a r   b i l i m i n i

B A H O L A S H   M E Z O N L A R I

« М А Т Е М А Т 1 К   A N A L I Z   ( K o m p l e k s   o ’z g a r u v c h i l i   f u n k s i y a l a r   n a z a r i y a s i ) »  

fanidan 

talabalar  bilimini  baholash  O ’zbekiston  Respublikasi  Oliy  va  o’rta  maxsus  ta’lim  vazirligining  2018  yil  9 

avgustdagi  19-2018-son  buyrig’I  bilan  tasdiqlangan 

“ Oliy  t a ’ lim  m u a s s a s a la ri d a   t a l a b a l a r   bilimini  n a z o r a t 

qilish  va  baholash  tizimi to ’g ’ris ida ” gi 

Nizom asosida amalga oshiriladi.

Mazkur  fandan  talabalar  bilimini  nazorat  qilish 

oraliq  va  y a k u n iy   n a z o r a t 

turlarini  o\tkazish  orqali 

amalga oshiriladi.

Talabalar bilimini  baholash 

5  baho lik  t iz im d a  

amalga oshiriladi.

T a la b a  la rn in g  bilimi  quyi da gi  m e z o n l a r  asosida:

talaba  mustaqil  xulosa  va  qaror  qabul  qiladi,  ijodiy  fikrlay  oladi,  mustaqil  mushohada  yuritadi,  olgan 

bilimini  amalda  qo’llay  oladi,  fanning  (mavzuning)  mohiyatini  tushunadi,  biladi,  ifodalay  oladi,  aytib  beradi 

hamda  fan (mavzu) bo’yicha tasavvurga ega deb topilganda — 5 (a’lo)  baho;

talaba  mustaqil  mushohada  yuritadi,  olgan  bilimini  amalda  qo’llay  oladi,  fanning  (mavzuning) 

mohiyatini  tushunadi,  biladi,  ifodalay  oladi,  aytib  beradi  hamda  fan  (mavzu)  bo’yicha  tasavvurga  ega  deb 

topilganda  — 4 (yaxshi) baho;

talaba  olgan  bilimini  amalda  qo’llay  oladi.  fanning  (mavzuning)  mohiyatini  tushunadi,  biladi,  ifodalay 

oladi, aytib  beradi  hamda  fan (mavzu) bo’yicha  tasavvurga ega deb topilganda — 3 (qoniqarli) baho;

talaba  fan  dasturini  o ’zlashtirmagan,  fanning  (mavzuning)  mohiyatini  tushunmaydi  hamda  fan 

(mavzu)bo’yicha tasavvurga ega emas deb topilganda  -  2 (qoniqarsiz) baho bilan 

bah ola nad i.

10

---

Baholashni 5 baholik shkaladan  100 ballik shaklga o’tkazish 

JA D V A L I

5 Itabolik s Ilka la

100 ballik 

«llkalsl

5  lialmlik slikala

Kill ballik 

slikala

5 baholik slikala

100 ballik slikala

5 , 

4 ,%

1(10

4,30

4.2ft

8ft

3,60

3,56

72

4,95 

4,91

49

4,2' 

4,21

85

3,55

3,51

71

4,90 

4,86

УК

4,2(1

4,1ft

84

3,50

3,46

70

4,85 

4,81

97

4.1 5

4.11

83

3,45

3.41

69

4,80 — 4,76

9ft

4.10

4,06

82

3,40  — 3,36

68

4,75 -   4,71

91

4.05

4.01

81

3,35 — 3,31

67

4,70 -   4,66

94

4,00

3,96

80

3,30 — 3,26

66

4,65 —  4,61

93

1,95

1,91

79

3,25 — 3,21

65

4,60  -  4,56

92

),90

1.86

78

3,20 — 3,16

64

4,55 -  4,51

91

3,85

3,81

77

3,15 — 3,11

63

4,50 —  4,46

90

1,80

1.76

76

3,10 — 3,06

62

4,45 -  4.41

84

3.75

3,71

75

3,05

3,01

61

4,40 — 4,36

88

3,70

3,66

74

3,00

60

4,35— 4,31

87

3,65

3.61

73

3,0 лап кам

60 дан кам

• 

lalab a  n a/o ial  nutijalaridan  n oro/i  b o 'lsa  Can  b o 'y ich a  nazorat  turi  natijalari  e'lon  qilingan 

vaqtdan  boshlab  bn  kun  inohaynida  lakultcl  dckaniga  ariza  bilan  m urojaat  etishi  m um kin.  Bunday 

holda  lakultcl  dckaninm g  laqdininoinasiga  ko  ra  rektor  b uyrug’i  bilan  3  (uch)  a'zodan  kam   bo’lm agan 

tarkibda apcllyalsiya  konnssiyasi  tashkil  ctiladi

•  A pcllyalsiya  kom issiyasi  talabalam ing  arizalarini  ko’rib  chiqib,  sh u   kunning  o ’zida 

xulosasini  bildiiadi

liaholashning  o 'rn a tilg a n   talablar  asosida  belgilangan  m uddatlarda  o ’tkazilishi  ham da 

rasm iylashtirilishi  fakultet  dekani.  katedra  m uduri,  o ’quv-uslubiy  boshqarm a  ham da  ichki 

nazorat  va m onitoring  b o ’limi  tom onidan  nazorat  qilinadi.

11

---

K o v d a l a n i l a d i g a n   a s o s i y   d a r s l i k l a r   v a   o ’q u v  

q o ' l l a n m a l a r   r o ’w a t i

A s o s i y   d a r s l i k l a r   va  o ’q u v   q o ' l l a n m a l a r

1.  Privalov  i.I.  V vedeniye  v teorii  funksiy  kom pleksnogo  perem ennogo М .,  “N au k a”  1977.

2.  Y evgrafov  M.A.  A naliticheskiye  funksii.  М .,  1990.

3.  Lavrentyev  M .A .,  S habat  B.V.  Metodbi  teorii  funksiy kom pleksnogo perem ennogo.,  М.,  1973.

4.  Y evgrafov  M .A .,  S idorov  Yu.V.  i  dr.  Sbom ik  zadach  po teorii  analiticheskix  funksiy,  M „  1969.

5.  X udayberganov  G.,  V arisov  A.,  M ansurov  X..  K om pleks  analiz (m a’ruzalar).  Т.,  «U niversitet» 

1998.

6. 

S adullayev  A.,  X udoyberganov  G.,  M ansurov  X..,  Vorisov  A.,  T uychiyev  T.  M atem atik  analiz 

kursidan  m isol  va  m asalalar to 'p lam i  (kom pleks  analiz) 3  qism.  “O ’zbekiston”  2000  y.

7.  M arkushevich  A.I.  K ratkiy  kurs  teorii  analiticheskix  funksiy.  M .1966  g.

Q o ’s h i i n e h a   a d a b i y o t l a r

8.  Tixonov  A .N .,  Sveshnikov  K.A.,  T eoriya  funksiy  kom pleksnoy  perem ennoy.  М.,  1980.

9.  Shabat  B.V.  V vedeniye  v  kom pleksnbiy  analiz.  1.1.  M.  N auka,  1985

10.  Volkovbiskiy  L.I.,  Luns  G.L.,  A ram anovich  I.G.  Sbom ik  zadach  po  teorii  funksiy  kom pleknoy 

perem ennoy,  М.,  1971.

11.  S idorov  Yu.V.,  Fedoryuk  M .V .,  Shabunin  M  l.  I.eksii  po teorii  funksiy  kom pleksnogo 

perem ennogo.  М., 1982.

12.  M aqsudov S h„  Salohiddinov  М..  Sirajiddinov  S.  Kom pleks  o ’zgaruvchining  funksiyalari 

nazariyasi.  Т.,  « O ’qituvchi»,  1979.

13.  Bisadze  A.V.  Osnovbi  teorii  analiticheskix  funksiy  kom pleksnogo  perem ennogo  М.,  “ N auka”

1972.

14.  Internet-spravochnik po matematicheskomu analizu  i  TFKP 

h ttp://allm ath.ru/higherm alh/m athanalis/m atan/m atan  him

12