S o g liq n I s a q L a s h V a z ir L ig I s a m a r q a n d d a V l a t t I b b I y o t I n s t I t u t I qon aylanish tizimin

22

nisbiy  tum toqliq  chegarasiga  m os  keladi,  12  yoshdan  14  yoshgacha  -  

chap  o 'r ta  um rov ch izig'idan  0.5  sm  ichkarida.

Y urakning  yuqori  absolyut  tum toqliq  chegarasini  aniqlashda 

plessim etr  barm oq  yuqori  nisbiy  tum toqliq  chegarasidan  tush  suyagi 

qirrasidan  qovurg'alarga  parallel  qo'yilib,  tinch  perkussiya  qilinib, 

pastga  tum toq  tovush  paydo  b o 'lg an ch a  qilinadi.  Yuqori  absolyut 

chegara  barm oqning  yuqori  qirrasi  bilan  belgilanadi. 

M e'y o rd a 

yurakning bu  chegarasi  2 yoshgacha bolalarda  3  q ov urg'ad a,  2-7 yoshda 

3  q o v u rg 'a  o ralig'ida,  7-12  yo snda  -   4  q o v u rg 'a  (yuqori  yoki  pastki 

qirrasi).

Y u ra k n in g  

nisb iy  

tu m to q liq  

c h e g a ra s in i 

k en g ay ish i

fibroelastozda, 

yurakning 

to 'g 'm a  

va 

orttirilgan 

nuqsonlarida, 

m iokarditda  v a  kardiom iopatiyalarda  kuzatiladi.  K ardiom egaliya  yaqqo 

nam oyon  b o 'lg a n d a  o 'p k a  to 'q im asi yon   taraflarga siljiydi  v a  yurakning 

nafaqat nisbiy,  absolyut chegarasi ham  kengayadi.

Y u ra k n in g  

nisb iy  

tu m to q liq  

c h e g a ra s in i 

k ic h ra y ish i 

pnevm otoraksda, 

pnevm operikardda, 

y urakning 

konstitutsional 

kam ayishida  kuzatiladi.  Y urakning  kundalang  kam ayishi  “tom chi”, 

“osiluvchi” yurak deyiladi.

Y u r a k  a u s k u lta tsiy a si.

B olani 

yuragani 

eshitish 

vertikal, 

gorizontal  va  chap  yonboshga  yotganida 

am alga  oshiriladi.  Shifokor  odatda  bem orning 

o 'n g   tarafida  joylashadi  (rasm   6.  Kapitan 

T.V .,  2009).

I

A u s k u l’ta ts iy a  q o id a la ri:

Rasm 6,  Bolalarda yurak auskul 'tatsiyasi

A.  Y urakdan  chiqayotgan  tovushlam i  eshitishda  bem orning  nafas 

shovqinlari  halaqit  berishini  inobatga  olgan  holda  k atta yoshli  bolalarda 

yurakni  eshitish  nafas  olm aganida  olib  boriladi,  buning  uchun  ular 

chuqur nafas olib,  so 'n g  nafas chiqarishlari kerak.

B.  B irinchi  navbatda  yurak  tonlari  baholanadi,  ularning  nisbati  barcha 

nuqtalarda  tekshiriladi,  keyin  boshqa  shovqinlar  bor  y o 'q lig ig a  e'tib o r 

qaratiladi.  B irinchi  ton  uyqu  arteriyasidagi  puls  zarbasiga y o k i  ch o'q qi 

turtkisiga  to 'g 'r i  keladi.  B undan  tashqari  birinchi  va  ikkinchi  ton 

orasidagi  tanffus,  ikkinchi  v a  birinchisining  orasiga  qaraganda  qisqa 

bo'ladi.

23

V.  Shovqinni  eshitganda  uning  qo'yidag i  xislatlariga  e'tib o r  qaratish 

lozim i:  tem br,  kuchi,  yurakning  qaysi  fazasiga  to 'g ’ri  kelishiga  (sistolik 

yoki  diastolik),  sistola  yoki  diastolaning  qaysi  qism im   egallaydi,  tonlar 

bilan  bog'liqligi,  tana holatining  o'zgarishi  yoki  zo 'riq ish d a o'zgarishi. 

G.  B archa tovushli  xodisalam i  grafik  k o'rinishda  berish  m a q o 'lro k d ir.

K o 'k rak   yoshidagi  bolalarda,  ayniqsa  chaqaloqlarda  yurak  ton lan 

biroz  sustrok,  1,5-2  yoshda  ular  aniqliroq  v a  keyinki  bolalik  davrlarida 

kattalarga  nisbatan  doim o  yuqori  bo'ladi.  Bir  yoshgacha  bo'lg an 

bolalarda  yurak  asosida  birinchi  ton  ikkinchiga  nisbatan  balandrok, 

chunki  ularda qon  bosim i  past va  qon  tom irlar bushligi  keng  b o 'lad i;  12- 

18  oyligida  yurak  asosida  birinchi  va  ikkinchi  ton  tenglashadi,  2.5-3 

yoshidan  boshlab  xuddi  kattalam ikidek.  Y a'n i  ikkinchi  ton  ustunroq 

b o 'ltsh i  kuzatiladi.  Yurak  chuqqisida  barcha  bolalik  davrlarida  birinchi 

ton  ikkinchi  tonga  nisbatan  balandroq,  faqatgina  xayotining  birinchi 

kunlarida bir xil  bo'ladi.

A u s k u l’ta tsiy a  n u q ta la r i va  esh itish   ta rtib i

1-yurak  ch o 'q q isi  sohasi  (m itral  klapandan  chiqayotgan  tovushlar 

eshitiladi)

2-tush 

suyagining 

o 'n g  

chetidan 

2-qovurg' a 

oraltg 'i 

(aortadan 

chiqayotgan  tovushlar eshitiladi)

3-  tush  suyagining  chap  chetidan  2 -q o v u rg 'a  o ra lig 'i  (o 'p k a   arteriya 

klapanlaridan  chiqayotgan tovushlar eshitiladi)

4-tush  suyagining  pastki  uchligi  xanjarsim on  o 'sim tadan   biroz  o 'n g d a 

(uchtabaqali  klapan proektsiyasi)

5-S.P.Botkin  nuqtasi  -   tush  suyagining  chap  qirrasiga  3-4  q o v u rg 'a 

birikkan  jo y id a  yoki  uchinchi  q o v u rg 'a  o ra lig 'id a  (bu  erda  yurakning 

barcha  sohasi,  ham da  buyinning  o 'n g   va  chap  qon  tom irlari  yaxshi 

eshitiladi). 

A u sk u rtatsiy an in g  

bu 

tartibi 

yurak 

klapanlarining

jarohatlanish 

darajasi 

bilan 

bo g'liq.

Yuragi 

kasal 

b o 'lg an  

bem orni  auskultatsiya  qilganim iz- 

da  shifokor  faqatgina  shu  5  ta 

nuqta 

bilan 

cheklanm asdan, 

stetoskopni  butun  yurak  sohasiga 

q o'yishi,  keyinchalik  uni  q o 'ltik  

osti, 

um rov 

osti, 

chov 

usti 

sohalariga, 

ham da 

orqaga

Реем  7. Юракни  миитиш н у ^ а л а р и  (Мвзурим A.BV2002)  s i l j i t i l a d i .

24

B em or  bolada  yurak  auskultatsiyasi  natijasida  xosil  b o 'lg a n  

ton 

v a  shovqinlam i  xususiyatlari  baxolanadi.  Y urak-qon  tom ir  tizim i 

shikastlangan  bolalarda  b a 'z i  tonlar  kuchayishi  yoki  sustlashishi 

kuzatiladi.  Shunday  qilib,  y urak chuqqisida  birinchi  tonning  kuchayishi 

(aktsent)  chap  bo'lm acha-qorinch a  teshigining  torayishida  (bunda 

sklerozga  uchragan  ikki  tabaqali  klapan  qism ida  kuchayadi),  ham da 

paroksizm al  taxikardiyada eshitiladi,

Y u ra k n in g   I  v a  II  to n la rin in g   k u ch a y ish i.  Asosiy  ekstrakardial 

faktorlar:  k o 'k rak   qafasining  nozikligi,  isitm a,  kam qonlik,  asabiy 

zuriqish.  tireotoksikoz,  yurak  faoliyatini  kuchaytiruvchi  dori  m oddalarni 

iste'm o l  qilish,  orqa  m ediastenum   o'sm alari.  Kardial  faktorlarga 

jism oniy  zuriqishda,  kardiosklerozda  yurak  faoliyatining  kuchayishi 

kiradi.

Y u ra k n in g   I  va  II  to n la rin in g   su stla sh ish i.  Har  xil  sabablar  tufayli 

yuzaga  kelishi  m um kin.  A sosiy  ekstrakardial  sabablarga  sem izlik, 

k o 'k rak  

qafasining 

rivojlangan 

m uskulaturasi, 

oldingi 

k o 'k rak  

qafasining  usm alari,  o 'p k a   em fizem asi,  chap  taraflam a  ekssudativ 

plevrit  kiradi.  Kardial  sabablarga  xushdan  ketish,  kollaps,  qon  aylanishi 

buzilishi,  m iokard infarkti,  m iokardit,  ekssudativ perikardit kiradi.

I  to n n in g   k u ch a y ish i.  C hap atrioventrikulyar teshik  stenozi  (tapillovchi 

birinchi ton -  m axsus belgi),  ekstrasistoliya,

I  to n n in g   su stla sh ish i.  M itral  klapan  etishm ovchiligida,  aortal  klapan 

etishm ovchiligida, 

uch  tabaqali 

klapan 

etishm ovchiligida, 

o ’pka 

arteriyasi  klapani  etishm ovchiligida.

“ B a r x a t  to n i”  (sin.  D m itrie n k o   sim p to m i).  Birlam chi  revm okardit 

belgisi:  kasallikning  2-3,  kam roq  5-6  xaftasida  1  tonning  yum shoq 

barxatga  o'xshashi.  T em br  bo’yicha  baraban  tayoqchasi  bilan  tarang 

tortilgan  barxatga urilganda chiqqan tovushga o ’xshaydi.

I I  

to n n in g  

k u ch a y ish i. 

Arterial  gipertenziya, 

o 'p k a   arteriyasi 

gipertenziyasi  (ikkinchi  tonning  m etalik  aktsenti),  m agstral  qon 

tom irlam ing transpozitsiyasi,  ochiq  arterial nay,  aorta koarktatsiyasi,  uch 

b o 'lm ach ali  yurak.

II 

to n n in g  

a k tse n ti. 

A orta 

va 

o 'p k a  

arteriyasini 

qiyosiy 

auskultatsiyasida  II  ton  balandligining  ortishi.

II  to n n in g   su stla sh ish i.  A orta  klapan  etishm ovchiligi,  o 'p k a   arteriyasi 

klapani  etishm ovchiligi,  og  ir  aortal  stenoz.  C hap  atrioventrikulyar 

teshik  stenozi,  o 'n g  qorincha etishm ovchiligida.

B irin c h i  to n n in g   ik k ila n ish i.  Y urak  toni  xuddi  ikkita  qisqa  tez  ketm a- 

ket  keluvchi  tovushdan  iborat  b o 'lib ,  birgalikda  shu  tonni  tashkil  etadi.

25

Yurakning  barcha  qorinchalam ing  asinxron  qisqarishi  holatlarida 

(aritm iya,  o'tkazuvchanlikni  bo'zilishida),  katta  va  kichik  qon  aylanish 

doiralarida  bosim ni  farqlanishida,  arterial  yoki  o 'p k a   gipertenziyasida 

kuzatiladi.

Ik k in c h i  to n n in g   ik k ila n isb i.  S o g 'lo m   bolalarda  fiziologik  ikkilanishi, 

arterial  gipertenziyalarda,  m itral klapan nuqsonlarida kuzatiladi. 

H a y d o v ch i  ton.  Yurak  sistolasining  boshlanishida  I  tondan  keyin  qupol 

yuqori  chastotali  tovush  eshitiladi.  U yarim  oysim on  klapanlar stenozida 

yoki  aorta  va  o 'p k a   arteriyasi  dilatatsiyasi  holatlarida  paydo  b o'lad i. 

Aortal  haydovchi  ton  yaxshiroq  chap  qorincha  chuqqisida  va  o 'n g d a 

ikkinchi  q o v u rg 'a  o ra lig 'id a  eshitiladi.  O 'p k a   arteriyasining  haydovchi 

toni  k o 'p ro q   tush  suyagining  yuqoro  qirrasida  nafas  chiqarish  vaqtida 

yaxshi  eshitiladi.

S isto lik   c h e rtish .  Q on  haydashi  bilan  b o g 'liq   b o 'lm ag an   (haydovchi 

tonlar)  va  b o 'lm ach a  b o 'sh lig 'ig a   tabaqalam ing  m aksim al  buqilishi 

vaqtida  xordalarning  tortilishi 

yoki  atrioventrikulyar  tabaqalarni 

to 'satd an   shishi  natijasida  paydo  bo'ladi.  C hertishlar  m ezosistola  yoki 

kechki  sistola  vaqtida  kuzatiladi.  Asosan  m itral  va  uz  tabakali  klapan 

prolapsida,  b o 'lm ach alar  yoki  qorinchalar  aro  to 'siq larn in g   kichikroq 

anevrizm alarida eshitiladi.

O t   d u p u r i  ritm i  sim p to m i.  A uskultativ  fenom en  bo 'lib ,  unda 

yurakning  ekstratoni  bo'ladi.  Bu  sim ptom   o ’zining  nom ini  tovushi  tez 

chopayotgan  otni  dupuriga o'xshashligidan  keltirib chiqargan.  Ekstraton 

paydo  b o 'lish   vaqtiga  qarab  ot  dupuri  ritm i  diastolik,  m ezodiastolik, 

bo'lm acha,  presistolik,  protodiastolik va sistolikka farqlanadi.

Sistolik  ot  dupuri  ritmi.

  O 'n g   va  chap  qorinchalam ing  bir  vaqtda 

qisqarm aganida,  G iss  tutam ini  biron  bir  oyokchasida  o'tkazuvchanlikni 

buzilishida  yuzaga  keladi.  Q orinchalarni  nosinxron  qisqargan  vaqtida 

m iokard infarktida kuzatilishi m um kin.

Diastolik ot dupuri ritmi.

  Y urak  m ushagi  tonusining pasayishiga b o g 'liq  

bo 'lib , 

m iokarditlar, 

kardiom iopatiyalarda, 

yurakning 

dim langan 

etishm ovchiligida kuzatiladi.

Protodiastolik  ot  dupuri  ritmi.

  Diastolik  dupum ing  k o 'p   uchraydigan 

turi  bo'lib ,  chap  qorincha  m ushaklarining  sustlashishida  uchinchi 

tonning  kuchayishi  bilan  bog'liq.  Protodiastolik  dupur  o g 'ir  o 'tk ir  va 

surunkali 

m iokarditlarda, 

kardiosklerozlarda, 

m iokardning 

o g 'ir 

intoksikatsiyalarida, 

infarklarda, 

yurak 

klapanlari 

poroklari 

bor 

bem orlarda, 

y u ra k -o 'p k a 

etishm ovchiligining 

o g 'ir 

holatlarida

26

kuzatiladi.  Shu  ot  dupuri  ritm i  chap 

dekom pensatsiya bosqichida ham uchraydi.

Y u r a k  s h o v q in h

G o lo sisto lik  (p a n sisto lik )  shovqin.  Ikkita  bushliq orasida yul  bo'lg and a 

kuzatilib,  unda  butun  sistola  vaqtida  bosim ning  katta  farqi  saqlanib 

turadi.  A sosiy sabablari:

•   M itral  klapan  etishm ovchiligi;

•  U ch tabaqali  klapan etishm ovchiligi;

•   Q orinchalar aro tusiq nuqsoni;

•  A orta o' pka fistulasi.

M ezo sisto lik   shov qin.  Bu  shovqin  kutariluvchi  (kreshendo) -  tushuvchi 

(dekreshendo)  rom bsim on  shaklga ega.  Asosiy  sabablari:

•   A ortaning  chiquvchi  qism ining  stenozi;

•  O 'p k a  arteriyasining stenozi.

E r t a   sisto lik   sh o v q in .  Faqat  sistola  boshlanishida  eshitilib,  asosib 

sabablari:

•  Q orinchalararo to' siq nuqsonining kichkina defekti;

•  O 'p k a  

gipertenziyasi 

bilan 

keluvchi 

qorinchalararo 

to 's iq  

nuqsonining katta defekti.

K e c h k i  sisto lik   shovqin.  Qon  haydalganidan  so 'n g   eshitiladigan 

shovqindir va yurak tonlari  bilan  qushilib  kelm aydi.  A sosiy  sabablari:

•  M itral  klapan  prolapsi;

•   A ortaning klapan osti  stenozi.

S tilln in g   v ib r a to r   sh o v q in i  (S till's  m u rm u r).  Y urak  kasallliklari  bilan 

b o g 'liq   b o 'lm ag an  sistolik  shovqin  b o 'lib ,  sistolik  haydash  vaqtida 

o 'p k a   arteriyasi  tabaqalarining  vibratsion  tebranishi  natijasida,  o 'n g  

qorincha  chiquvchi  qism ining  fiziologik  torligi  tufayli,  kam roq  o 'n g  

qoriuchaning  anom al  xordalari  borligida  yuzaga  keladi.  Asosan  26 

yoshd a eshitiladi.

E r ta   d ia sto lik  sh o v q in .  Ikkinchi  tondan  so 'n g   birdaniga paydo  bo'lishi, 

m agistral  qon  tom irlarga  nisbatan  qorinchalarda  bosim ning  pastligida 

kelib  chiqadi.  A sosiy sabablari:

•  A ortal klapan  etishm ovchiligida;

•   O 'p k a  arteriyasi klapan etishm ovchiligida.

O 'r t a   d ia sto lik   shovqin.  Klapan  va  qon  yuli  chiqishining  to 'g 'r i 

kelm asligi  natijasida  qorinchalam ing  erta to 'lish i  vaqtida paydo  bo'ladi. 

A sosiy sabablari:

\

/

/

qorinch; 

trofiyasining

27

•  Q orinchalararo  tusiq  nuqsonida  chap  atrioventrikulyar  teshikning 

nisbiy stenozi;

•  Q orinchalararo  tusiq  nuqsonida  o 'n g   atrioventrikulyar  teshikning 

nisbiy  stenozi.

K a re y -K u m b s  sh o v q in i.  O 'rta   diastolik  shovqinning  bir  turi  o ’tkir 

revm atik  isitm ada  mitral  klapan  tabaqalari  chetlarining  yallig 'lanishi 

yoki  m itral  regurgitatsiya  natijasida  chap  b o 'lm ach a d a  ziyod  qonning 

to p la n ish id a n  yuzaga keladi.

F lin t  sh o v q in i  (F lin t  sim p to m i).  O 'rta   diastolik  shovqinning  bir  turi 

aortal  klapan  etishm ovchiligida  aortadan  m itral  klapandan  qonning 

oldingi tabaqasiga tegishi  natijasida shovqin  paydo  bo'ladi. 

S isto lo -d iasto lik   (doim iy)  sh o v q in .  B o 'lim lar  orasida  yuqori  va  past 

bosim da  doim iy  qon  tushishi  natijasida  shovqin  paydo  b o 'lib ,  asosiy 

sabablari:

•   O chiq arterial yul;

•   Tizim li  arteriovenoz oqm asi:

•   A orta koarktatsiyasi;

•  V al’sa l’va sinusini yurakning o 'n g  qism lariga yorilishi.

A rte ria l  q o n  bosim i.

A rterial  qon bosim ni  N .P.K orotkov  usuli  bilan  o 'lch a sh d a bolaning 

yoshiga  yoki  elka  aylanasiga  t o 'g ’ri  keluvchi  m anjetani  ishlatish  kerak. 

M anjeta pnevm okam erasining  aylanasi  va elka aylanasi  (o 'rta  uchligida) 

nisbati  0.47  dan  0.55  g acha  b o 'lish i  kerak.  E lkaga  m anjetani  q o 'y ish d a 

bushroq  quyilish  kerak,  lekin  teriga  tarang  yopishgan  holatda  bo'lib, 

ostiga 

1-2 

barm oq 

sig 'ish i 

kerak; 

m anjetaning 

qirrasi 

tirsak 

chuqurchasidan  2  sm   y uqorida  turislii  kerak.  B ola  o 'tirg an   holatda 

o 'lch an ad i  (rasm   9.).

Rasm.  9.Arterial bosimni о 'Ichash  (Belokon ’ N.A., 2006).

B olaning  quli  stolda  katti  bilan 

yuqoriga  qaragan  to 'liq   m ushaklari 

b o 'sh ashgan  

holatda 

yotadi. 

Shifokor 

m anjetaga 

xavoni 

yuborishdan  oldin  elka  arteriyasini 

paypaslaydi,  keyin  xavoni  arteriya 

pulsatsiyasi  tugagan  bosim dan  30- 

40  m m .sim .  us.  ziyod  yuboradi. 

Shundan  so 'n g   stetoskopni  quyib, 

m anjetadani  bosim ni  sekinlik  bilan

28

kam aytirib  boshlaym iz,  bir  vaqtda  birinchi  tonning  paydo  b o 'lish in i  v a 

keyinchalik  uni  to ’liq  yuqolishini  qattiq  nazorat  qilamiz.  Bu  m uolajani 

uch  m arta  am alga  oshirilib,  natija  sifatida  eng  past  bosim   olinadi. 

O yoqlarda bosim  ham  xuddi  shunday  o  lchanadi.

Elektrokardiografiya.

rasm.9.  EKGni tushirish

 

. 

Rasm  10.  K o'krak ulanishlari (Belokon 

N.A.,  2006).

Oddiy  elektrokardiografik  tekshirish  dasturi  12  ta  ulanishda 

elektrokardiogram m a  tasviri  o'lchanadi:  uchta  standart  (I,  II,  III), 

G ol'd b erg er  buyicha  3  ta b n   qutbli  (aVR,  aVL,  aV F)  va  6  ta  prekardial 

(V 1-V 6)  (rasm   11.).

12 

ta ulanishlardan  olingan  EK G   tasvirini  y anad a  aniqlashtirish  va 

kengaytirish 

m aqsadida 

m axsus 

yoki 

q o 'sh im ch a 

ulanishlardan 

foydalaniladi.  U larga  o 'n g   chekka  prekardial  (V 3r-V 6r),  chap  chekka 

prekardial  (V 7-V 9),  ortogonal  ulanishlar,  N ebu  b o 'y ich a  ulanishlar, 

q izilo'ngach ulanishlari  va boshqalar kiradi.

R   tish ch asi  -   bo'lm achalar  m ushaklarining  q o 'z g 'a lish  jarayonini 

o 'z   ichiga  olib,  R  tishcha  shakli  yarim   oval  silliq  qonturlarga  egadir. 

Birinchi  b o 'lib   o 'n g   bo'lm acha,  keyin  chap  bo'Im acha  m iokardi 

q o 'z g 'alad i.  I,  II,  aVF,  aVL,  V2-V6  ulanishlarida  u  rnusbat.  II  standart 

ulanishda  R  tishchaning  eng  katta  am plitudasi  kuzatiladi  va  u  3  nun.dan 

oshm aydi.  aVR  ulanishida  R  tishcha  m anfiy.  V I  da  esa  ikki  fazali 

b o 'lib ,  birinchi  fazada  m usbat,  ikkinchi  fazasida  m anfiy  (R+/).  Ill 

standart  ulanishda  R  tishcha  m anfiy,  ikki  fazali,  izoelektrik,  m usbat 

b o 'lish i yurakning  elektrik o 'q i yunalishi  bilan  aniqlanadi.

Q R S   tis h c h a la ri  -   qorinchalar  kom pleksini  tashkil  qilib,  yurak 

qorincha m ushaklarining q o 'z g 'a lis h  jarayonini  nam oyon  qiladi

29

Q  tish ch asi -  qorinchalar  kom pleksining  birinchi  m anllv  tishchasi 

bo'lib,  odatda  barcha  ulanishlarda ko'rinm aydi;  ko 'p in cha III  standart  va 

chap  ko'krak  (V5-6)  ulanishlarida  yaxshi  ko'rinadi,  am plitudasi  R 

tishchaning 

'A

 qism ini  lashkii  etadi.

R  tish ch asi  -  qorinchalar  kom pleksining  birinchi  m usbat  tishchasi 

bo'lib,  bu  tishcha  am plitudasi  yurakning  elektrik  o 'q in in g   yo'nalishi  va 

elektrogenerator  faolligi  bilan  aniqlanadi.  R  tishchaning  eng  balandlari 

П,  III,  aVF,  chap  ko'krak  ulanishlarida,  kichik  am plitudaliklari  esa aVL, 

V I-V 2  bo'ladi,  aVR  ulanishida esa  R  tishcha aniqlanm aydi.

S  tish ch asi -   i'aqat  manfiy  yurakning  elektrik  o 'q in in g  yo'nalishi  a 

elektrogenerator  faolligi  bilan  aniqlanadi,  eng  chuqurlari  esa  o 'n g  

ko'k rak ulanishlarida (V I-V 3)  kuzatiladi.

Q R S  kom pleksi  -   uni  tashkil  etuvchi  elem entlar  am plituda 

kattaligiga  qarab  har  \i!  qonfiguratsiyaga  ega  bo'lib,  polifazali 

kom plekslarda  R  va  S  tishchalari  ikki  va  undan  ziyod  bo'lishi  mumkin. 

Bunda  eng  katta  am plitudali  tishcha  bosh  harf bilan,  kichigi  esa  mayda 

h a rf bilan yoziladi.  Agar  ikkita  tishcha  m avjud  bo'Isa  ular orasiga shtrix 

bclgisi  qo'viladi.  Agarda  qorinchalar  kom pleksida  bitta  manfiy  tishcha 

bo’Isa  u bosh  h arf  bilan  belgilanadi.

T   tish ch asi  -   qorinchalar  tez  repolyarizatsiya jarayonini  va  uning 

q o 'z g 'alish   oxirini  ko'rsatadi.  Uning  am plitudasi  va  qutbliligi  ba'zi  bir 

ulanishlarda bolaning yoshi  o'zgarishi  bilan  farqlanadi.  Ill,  aVL,  V I-V 2 

ulanishlarida  manfiy  yoki  ikki  fazali  bo'lishi,  aVR  ulanishida  esa doimo 

manfiydir.  Odatda  katta  R  tishchaga  am plitudasi  katta  bo'lgan  Г  tishcha 

to 'g 'ri  keladi,  shuning  uchun  t  tishchaning  haqiqiy  kattaligi  emas,  uning 

R  tishcha  bilan  nisbati  inobatga  olinadi.  O 'rta  hisobda  u  1:4,  1:3  tashkil 

qiladi.

U  tish ch a  T  tishchadan  so 'n g   0.01-0.03  sekunddan  key in  paydo 

bo'ladi,  har  doim  ham  aniqlanm aydi.  Qoida  b o'yicha  tishcha  kichik 

amplitudali  5mm  dan  oshm aydi,  I,  II,  aVR  va  chap  ko'krak  ulanishlarida 

m usbat  bo'ladi,  ikki  fazali  ham  b o ’lishi  mumkin.  O datda  U  tishcha  V2- 

V4  ulanishlarida  ko’proq  ko'rinadi.  U  tishchaning  kelib  chiqishi  noaniq 

bo 'lib   qolmoqda,  balkim  u  Purkin’e tolalarini  repolyarizatsiya  fazasining 

oxirini  ko'rsatadi.

PQ  (PR )  in terv a li  -   bo'lm achalar  qo 'zg 'alish id an   qorinchalar 

q o 'z g 'alish   boshlanishigacha  bo'lgan  impulsning  o 'tish   vaqtiga  to 'g 'ri 

keladi  (bo'lm acha-qorincha  yoki  atrioventrikulyar  o'tkazish  vaqti).  U  R 

tishchaning  boshlanishidan  Q  tishchaning  boshlanishigacha  o'lchanadi. 

B a'zida  Q  tishcha  kuzatilm aganda  to 'g 'ri  o 'lchash  R  tishchaning

30

boshidaii 

o'lchanadi. 

B o'Im acha 

qorincha 

o'tkazuvchanligining 

davom iyligi  yurak  urish 

soniga 

bog'liq. 

Intervalning 

m e'y o riy  

chegaralari  0.11  sekunddan  0.13  sekund  oralig  ida  bo 'ladi.  Intervalning 

R  tishcha  oxiridan  Q  tishchaning  boshlanishiga  qarab  izoelektrik 

chiziqning y o 'n alish i  aniqlanadi.

S T   segm enri  —  S  tishcha  oxiridan  T  tishcha  boshlanishigacha 

aniqlanib,  erta  repolyarizatsiya  davrini  ko'rsatadi.  ST  segm entining 

holati  izoelektrik  chiziq  bilan  to 'g 'r i  keladi  M e'y o rd a  ST  segm enti  T 

tishcha  shaklining  o  zgarm aganligi  bilan  izoliniyadan  bir  m uncha 

yuqoriga  (1m m )  yoki  pastga  (0.5m m )  siljishi  m um kin.  ST  segm entini 

QRS  kom pleksi  bilan birikkan jo y i j   nuqtasi  bilan belgilanadi.

Q T  

in te rv a li  -   yurak 

elektrik 

sistolasini 

-   qorinchalar 

depolyarizatsiya  va  repolyarizatsiyasini  ko'rsatadi,  yurak  urish  soniga 

b o g 'liq   bo'ladi. 

QT  intervalini  yurak  urish  soniga  bog'liqligini

hisoblash  uchun bir qator m atem atik  form ulalar ta k lif etilgan (rasm   11).

r

:____________ B=S____________ ..j 

r

ST

------ Q^T-------

Rasm. 11. Bolalarda  me'yori yelektrokardiogramma  (Kapitan  T.V, 

2006

).

Y u ra k n in g   e le k trik   o 'q i  -   QRS  ning  natijali  vektori  hisoblanadi. 

Elektrik  o 'q n in g   frontal  tekislikdagi  y o 'n a lish i  a   burchagi  bilan 

aniqlanadi.  Y urak  o 'q in in g   m e'yoriy   y o 'n alish i  a   burchagining  +30D   - 

+69 □  sektorida,  vertikal  -  +70 □   -  +90 □ ,  gorizontal  -  +29 □  -  0П  ga 

to 'g 'r i  keladi.  Y urak  elektrik  o 'q in in g   o 'n g g a   siljishi  +91D  -  +120П 

burchak  sektorida  joylashadi,  elektr  o 'qining  o 'n g g a   tez  (patologik) 

siljishi  +120D  dan  ziyod  b o ’lganda  kuzatiladi.  Y urak  elektr  o 'qinin g 

chapga  siljishi  сф  burchak  sektorining  0Q-3OD,  tez  (patologik)  siljishi 

a|3  burchak sektori  30D -90D   da kuzatiladi.

Y urak  elektrik  o 'q in in g   vizual  y o 'n a lish i  standart  ulanishlardagi 

tishchalar  am plitudasining  nisbati  bilan  aniqlanadi.  Agar  RII>RI>RII1 

Y uE O '  m e'y o riy   y o 'n a lish g a  ega,  gorizontal  y o 'n alish d a  R1>RII>RIII, 

vertikal yunalishda  R III>RII>RI  bo'ladi.