S s r s m o r u u z b n d a ' ! Ч г =f,V, s '


Download 377.88 Kb.

bet2/3
Sana10.11.2017
Hajmi377.88 Kb.
1   2   3
§ o k t o o r g o   k e m g e - d e e e r B e z i B i s ! *

Oncolorb  Bazar  geri  gaar  ulanbp  Bastblar.  Demonstratsija- 

ga  ganb  ulus  tam  когь

1

ьр,  ystyne  ajlda?  guuk  gurttbu  ulusta- 



rb-da  kelip  kozblgblap  turdblar.  Ajdarda,  syreetip  kergidij  neme

Boldb.


Bu  ejinde  kenetejin  gok  gerdeд  politstjanbд  attu  otrjadb 

Cbga  kondb. Azu sagalb uzun  unter  ак-да1ада  ganbrada kbjgbrdb:

—   Tozbp 

типад  Barbgar!

Ses  ajdbnar  orator  киисьпьп  дапь-1а  Ba^tap  algan  Bolgon. 

Oncozb  taBb§  cbkan  ger  gaar  Burula  Bsrdiler.  Unterge  guuk 

turganrlarb  ofitserge  §ьвгапьр  ajtblar:

—  


sen,  taвьzbд  arajlat!..  В1з11д  kerek 

BydyreriBiske 

ar-

!a?pa


12

Unter  komanda  eerip  кь?кьг(1ь;

—   Ataka-la!

Politsejskijler,  cogo  ?ии1ьр  turgan  aleatb  ortozbnda  kalb- 

-dbp  kire-le,  olordb  kamcblaj  eerdiler.  Krestjandar  коМогьпа 

:§b)dam,  malta,  ajruu§  tudunnp 

alala,  olor-lo  ?enlze  tartbzbp, 

Bir 

aajbnca  politsljanb  kajra  cactblar.  Krestjandar  olordb  kajra 



саскапбпа  toktoBoj,  olordb  syrgence  earala  deremne  QurtbHda- 

gb  turgan  Bastra  ea^karudb  toskbrbp  ijdiler.

Udaeaj  deremne  ^urttba 

BOjb 


ва§кагьпаг  tura  pazbtida 

kbzbl  maanb  ?a]bla  aerdi.  Krestjandar turguzala  elcikcilerln  guup 

-alala,  евге  ganbnda  ^urttardbu  alnatb  ^опьпа,  кьсьги  ses  Bici- 

diler.


, B l s  

r e v o l j u t s i o n n b j   t y j m e e n   c b g a r b p  

B a ? t a d b B b s ,  

s l e r d e z e   B l s k e s o l b z b g a r g e -  

t i r e r  

u c u r l u  

B O l b p  

? a s s b g a r   d e p ,   e i c i d i -  

l e r .  

B a s t r a   P r a v d i v   o k r u g b B b s t b n  

i c i n d e  

S o v e t r e s p u B l l k a z b n   t e z e e j i l d e r ,   B i s t i n S o -  

-V e t  s о j  u z b в b s t a g b  к a r ь n d a § t a r ь в ь  s -1 a  r a -  

d i o - l o   t i l   a l b z b p . B O j b B b s k a   k a n d b j - d a   p o ­

l l  

t s 


ej  

s k l  


1 e r d 


i ,  B i j l e r d i ,  

B a z a   k a l a n   g u u c b -  

l a r d b   g u u t p  a j bl  d a r * . . .

Bastra  okrug  icinde  politsljalardbn  at  mingen  kep  otrjad- 

tarb  kbjmraza 

Bergen  kereginde 

deremne  gurt  ulustarb 

кар?ь- 


gaj  aajlanbp,  Bolbzbn  gutirerge  Bololeoj  saldblar.  Polltsejskij- 

ler-le  soldattar Enikej  gurttb  kurcap  aldblar,  gatkan  ulustbn  tal 

ortozb  arestovat’  etirdiler. 

6

ske  deremnelerde  ulustardb  blgazb 



gokko  Baza-da  kapkblap,  tudbp  tiirdblar.

Bu  ufural  ta§ta  pome§cikter  gen,gen-de 

bo

I

zo



Enikejdin 

kep  toolu  geni^ken  uluzb  fa?ist  tyrmelerinde  kbjnalbp,  oturbp 

gatsada,  deremne  gurttb  kbzbl  таапьпь  Sovet  ucun  gen,lzip  tar- 

1

ь§капьп  sagbzbna  век  а1ьпьр,  undueaj  turular.  Undueaj  saza- 



Rozariodogb  cert

Rozario—

kep 


maldu,  tykty 

Buudajlu  raak  Argentlnanbn, 

am eiikanbn  ty?tyk 

ganbndagb  гезривИкагьпьц  gaan  promb?- 

lennbj  gorodb 

во1ьр  gat.  Argentinada  ва?каги

7

ьп  дец1р 



cacala, 

ea§karudb 

kolbna  palac  (gargblagan' 

kizlnl  eityreeci)— diktator 

UrlBuru 

alarda, 


boo

  tyjmeendep  turgan  i^meKcilerdl 

gen,erge 

eery  ekeldiler.

Bu ceryler,  i§mekcllerdir;  rajon  gerlnde  gadbp  alala  prole-

1

»



tarlardbn  tyremel  kvartsldarbnda  sagbzbna  kirgence  eelenlp 

faltaneaj  komudaganbnbn  Bastrazbn  tutkulap  turdblar.  Mbnda- 

©k  oroon  icinde, (fargbzb  fokko, kommunisterdiatkblap  turdblar,

UriBuru  Ba?karudb  Rozariodo  kolbna  algan  ва?1аркь-ок 

kyninde,  Bol§evikterdin  tujukazbnan kepke saskan  kbCbrtu Biiclk- 

terdi yc komsomol  epty  gerge  ?ар?ьгьр  turar  tu§ta,  olordb  oroa 

Icinde  tudup  alala  atkblap  saldblar.

Tyjmeen  Baza  katap  1ьдьр  cbktb.  Tyjmep  turgandardb 

Bazarga  diktator  eery  ijdi.  Mbltbk 1авьйь  fbzbraj  eerdi.  Ajdarda, 

karatel'nbj  ptrjadtbu kijnine kommunister-le  komsomoldor  edyp,, 

ondo  tujukazbnan  soldattar-la  kuucbn  sezin  ajdbndblar. Olordbn 

kezlgi  типьд  kereginde  elymln  taptblar, ?e kezigl deze  tartbn- 

gan  keregin  eydyrlp  saldblar:  soldattar  adbzbn  aldbndagbdbi 

ernes,  kreledip  ijdiler.  Olordbn kesizi  rribltbktarbfi  ta§tap cackan 

aajbnca,  Bir  kanca  i?mekcller  eltyrtpej  cada kaldb.  Mundbj  ne- 

me  ?altaneaj  edyp,  киисьпьп  etkyrgen  kereginde 

Boldb.

I?mekciler  tyjmeenin 



Basktin 

kijnlnde  ва^кага  soldattarba 

certeerge  sanandb.  Mundbj neme  aajbnca, diktator  soldattardbn; 

kemizi 


Bydymcliy 

Bolgonbn 

silerge 

sanandb,  Bydymcizi 

gok 

seziktylerin 



deze 

tyrmelep  salar 

ettl.

Certendirer 



kyn  fedip  keldi. 

Soldattar 

?brgap 

turgandbj: 



keeerly  Bir  Birzineq  prezident 

maanbZb'na 

Quuktaj  eazbp, 

опьц- 


ucun 

eelen  eler  во

1

ьр, 


certenlp 

turdblar.

Kenetejin гпаапь  ganbnda  Bulgak  cbktb. ^u uk  ejinde eery- 

ge  aldbrtkan,  aldbnda  i?mekci  Bolgon— ga?  soldat  certenBezim 

dep  mojnoj  Berdi.  Cert  keregin  ea$tap,  ва?кагьр  turgan  ezrik 

ofitser  tenttlrilip, oo Bazbp  keldi.

—   Sen  terel geriniq  aldbnda  eydyrer keregtnnen, 

kanajda 


kbjarga 

caltanBaj  turun? 

dep, 

kbjghrdb.



— Soldat  ency  атьгьпса  turup karuun ajttb: diktatorgo  cer- 

tenerge terel gerimnin aldbnda 

bu menin Bydyrer 

keregim emes...

—   Ее, ondbj-ва!...

Ofitser  kol  mbltbgbn  u§tup,  fa?  soldattbq  saamajbna  ulap' 

alala,  tiii  takblbp  ajttb:

—   ^ak?b, ajdarda  sen kemniq maanbZbna geptenip, certener 

kyyniu  ваг?

Soldat,  kes-te  fumunaaj  ajttb:

—   Kbzbl  maanbga.

—   Bu  maanb  kemdij  dep,  sen  Bilerin-ee?

—   Soldat  ajttb:  ailerim— Sovet  sojuztbn.  Bu  sok  fanbs 

oroon,  onb  men  aojbmnbn  terel  gerim  dep  sodop  turum  dedi..

u


Mbitbktbi;  tasbzb  cbktb.  Ezrik  ofitser  ?ькаар  atsa-da  sol- 

datb  candra  ealulaj  atb.  Bastra  Bojb  cacblgan  kanga  ujmalbp, 

soldat  ?ajkana  ty?ti. 

0 1


  kbjgbrdb;

—   Sovet  Sojuz ezendik  Bolzbn!

Eklncl  katap  atkan  тьИьк,  опь  ?bgbp  saldb.

Oollar  когоМогьпьц  oronbndagb demonstratsija

)932 

9

blda  japon  ceryzl  ^anxajdb  uj  mbltbktarbObn  okto- 



rb-la  riiendyr  ty$ken  cifep  atkblap  turarda,  i?mekciler  organiza- 

tsljalarvnbn  delegattarb  guu  Ьцьр  gajblBazbn  dep,  oo  udurla- 

2

ar  i?mekcllerdiA  дацьз  fronttbn  organizovat’  ederge  SAS$-n 



N ‘ ju-]otkto  guuldblar.  Politslja  Baza  tujykazbnan  istep  lurar 

ulustarb,, Quun  Bolor  gerln,  kep  katap 

B e d re p  

taearga  kiceep 

turdblar/i^e  delegatterdbn  syrekej  afbktana  guulganbn  ва§каги 

?апьпац "aap 

b o

I

b o



saldblar.

Izl  (|ok  i?mekciler  gorod  aa?karuzbna  guulgan  aajbnca 

tek?l  вапр,  во1ь§  акса 

Berzin  dep,  suranarga  turarda,  olordbq 

demonstraiijazbna 

kozular  во1ьр, 

gep 


eydyrdller.  Bolu§  аксапь 

sraqaj-da  iilBaj  turgan 

izl 

?ok 


i?mekcllerdin 

toozb 


Amerikada 

15  million.'Izl  ?ok  i?mekciler,  boIu?  aldbm  dep 

ajdarga 

дата- 


ваз 

nfmerJ,  Bolu§  getirer  organizatsijalardan  albp  turdblar. 

Bu 

Bolu? 


ernes, 

?e  ajrblar  kereginde  Bergen  Berilte.

0emonstratsijaga  guulganb  15  гпиц  kizi  BOldb. Demonstran- 

tar  Bfhkalardbt;,  Birzalardbn,  dollar  korolinin-Uoll-strittiri  огопь- 

na  oktblar,  Bu  izi  goktordb  politsija  kbstaj  golbn  aektep,  kajra 

Bastii'arga  klceenip  cilsadandblar,  ?e  olor  deze  yzert  во]1огьпац 

tucj^iganca  cbudbj  вагьр  turdblar.

'



  Uoll-strittin  oronbnda  demonstrantar  ystyne  аа]-вагь  gok 

«mgbr  gaadb.  Mundbj  neme  Bolordc.olordbi;  kep  saeazb  koo- 

moj  kijim  kepty-de  solzo,  aldb  ?aar  вагьр  turdb.  Kolonnadan 

/Biryzlde  cbgara  BarBadb.

Olordbn  ortozbnaq  kenetejin  kuucbn  ajdacblar  tasblbp 

keldi.  Olor  avtomoBilderdia  ystyne  cbgbp, 

Bir 

ejinde  on  gerde 



kuucbn  sezin  ajdbna  eerdiler.

—  


Nekerler!-dep,  ajdbndblar.  Sler boIu?  akca suranarga  ва. 

гьр  gassbgar.  Ba§karu  akcasbs  gok  dep  slerge  ajdar.  Bu  meke 

Bolor.  Ondo  akca  ваг,  bIs  deze  ваг  gerin  slerge  ajdbp  Bererieis. 

Olor  generaldardbti  kolbnda,  uj  mbltbk  gazaar  koroldorbnda, 

olor deze  вronenosetsttir^  kijninde  eronenosets,  tanktbu  kijninde 

tank  gazap  turadblar.  Quulazarga  Belendenip  turar  keregine 

milliondor  toolu  acka  cbgarat.  (Juudb  kemge  Beletep  tuiadblar?

'  


15

Kbdat  sovedine!  Sovet  sojuzbna!  Mundbj  quu  BOlBOZbn/dep, 

Blstii; kiceener kereglBis  во1ьр  ^at! 

I

Bu  кьсьш  sesti  дак?ь  ukan  aajbnca,  demonstratsija/ orto- 



zbnda  taBb?  cbgbp,  kyylej  eerdi. 

/

—   Cbn!  dep 



50

Bolgondorb 



kbjgbrdblar.

—  ^  и 


g a 


B e l e t e n e r i n   t o k t o d o r !   ^ u u k e r e g i n . e  

t e  


m/d 

e  k- 


t e p  

c b g a r g a n  

f o n d  

а к с а п ь ц в а

8

| г а


2

ь п  i ^ g o k -  

t o r d b n  

B o l u z b n a  

B e r e r ! S S R S - k a   k e d y / r g e n  

k o l d b k a j r a c a c a r !

^ u u lg a n   Bastra  alBatbdarj  m u n d b j  1авь?  Cbktb;

—   A m e r i k a   i § m e k c l l e r l - l e   k r e s t j a / h d a r b  

S o v e t  

s o j u z b n a   u d u r l a z b p   Q u u l a § p ^ s t a r  

S S R S - k a   k e d y r g e n   k o l d b k a j r a   c a c a r !

Polltsija 

alBatb 

ystyne  kalbj  Berdl. Olor kuucbn a/dacblardb 



tudup  alarga  sanandblar. 

Izi 


goktor  евге  дапьпац  yzm  

Bojlorb- 

na  knaj  tura 

Berdiler. 

Kuucbn  ajdaacblar  ?агьпьр 

Klldb. 


Uoll- 

strittin  demonstratsijazb 

?uu 

kereglne 



udurlazbp, 

kidat 


alBatb- 

zbHbq  Baza  sovet  sojuztbn ucun  turuzarga  selen  B

0

lj>p  ?at  dep, 



Bastra  N ‘ju-Jork  iclne  gajblgan  taeb? 

Boldb. 


01  ои tu?ta  евге 

gorod  ucunau  tramvajga,  velosipedtke,  ?er  aldbnda gyref temir 

golgo  oturup  algan  i§mekciler  guulbza  Berdi.  Bir-le  tas  riderde, 

plo?cad  galandagb  ulustbn  toozb 

40 

mur;  klzl 



BOldb! 

1

Izi  goktordbti  guucbl 



suragbna, 

Bastra  demonstratUadan 

guucbl 

lozungtbn  taBb§tanbp 



kyylej  Berdi: 

,  


i

„ S o v e t   s o j u z k a k e d y r i l g e n   k o l   k a j r a l c a -  

c b

1

z ь п ! “ 



\

Politsija  arga  gokto  kajra  вагьр  ijdl.  Demonstrattar  d\)V 

koroliniri,  Bolot  Baza  uj  mbltbktu  oronb-la  gajbin  вагьр 

Berdiler.

KbZbl  razvedcikter(kajuucblar )

§plkter  (ва?каги  дапьпад  tujuk  neme  sezip,  tujuk-la  til 

getireeci  ulustar)  olordb  istep turdblar.  Olordbn  kijnince  pollt­

sija  eecij  cyrdiler.  Olor  deze  tuturup  коМогьпа  kirsej  turdblar.

Olordbn  toozb  kep  Bolgon.  Bu  GamBurgtbi;  ozocbl,  l^mek- 

cilerl-le  kommunist,  Baza komsomoldor Bolgon.

German  gerinin  Gameurg 

porttb 


Japon  gerine  guu  gepsel- 

derin  atkarbp  turar 

gerl  Bolgon. 

Mundbj  guu  gepseldi  kajrcaktap, 

sranaj-da 

Bildirtip  sestirBes  etken,  ystynde  cijip  salgan 

,  К a - 

z a n :


3

j a k , “  , k o m b s g e p s e l d e r i , “  „ A j l i c i n d e  

t u a u n u p k a B b n a r  

n e m e . “ QeBU  „ к от ь зgepselderi/

16


tudunbp 

кавьпаг  neme“  kbdatbn  kol  kyci-le  gatkandarbnan 

kanca  гаиц  tooluun  Qok  edip  eltyrerge  Beletegen  neme  во

1

ьр 



-?at.  Paraxodtor  kynia  zajbn  elymnii;  korku§tu  guu  gepselin 

1

ьгаьк  tala]  ?aar  tazbp  turdblar.



Bu  ?  u в 

§  р.вге  дапьпац  sestirtpes  во1ьр  turdb.  $pikter 



onb 

atkarbp 


turar  tu?ta  ulam  a?bktaj, keryp  turdblar.  Bu  tynde, 

^yrer 


tujuk 

paroxodtordbn  trjum  icinde  ne  neme  etkarblbp tur- 

ganbn  Blr-de  kizi  Bileezin  dep, 

kiceenip 

turdblar.

^e,  ondbj-da  aolzo,  kommunisterdin  gazetterlkynin zajbn- 

BojbHbn  tutbrsas  razvedcikterl-raBkorlor  azra  сьпьпьд  ucuna 

■^edlp,  onb  garlap,  Blcip  turdblar.

„ B y g y n „ R o g e r v l k “  d e g e n   p a r a x o d J a p o n -  

g o k i z i   e l t y r e r   k o r o n   g a z t a r   s a l b n b p ,   s a l a  

в e r d 

1

. “



I, В у g у n 

, k o m b s   g e p s e l *  

d e p   e i c i k t y  

k a j r c - a k t a r   i c i n d e   J a p o n g o   g u u d b i ;   Ю т и д  

m b l t b k t a r b   a t k a r b l d b . "

Ajdarda,  GamBurgtbn  sastra  uluzb  типь  Bilip  turdblar. 

Birzinde  i§mekcller  20 muritoolu portto  Quulala,  mundbj  ?ер  сь- 

^ardblar:

—  

Kazb  oroon  Sovet  sojuzbna  udurlazbp  guu  cbgarajbn 



deze, 

0 0


  Bir-de  kilogramm  gusb?  вегвез.

Japon 


konsul’stvozbnbri  keznegine  ta§tar 

uca  serdi.  Bu 

4a?tar  deze  caazbn 

la 


orolgon  Bolgon,  ol  caazbnda 

Bicllgen 

mundbj 

Bolgon:


S S R S - t b - l a   t l d l n i p   t l j l p   k e r y g e r c e ! . . .

Windudagb majevka

Zujtszinde  ?aan  turanbn  eazbnda  yc  ?ьМьд  turkunbna, 

Kbdat  rajondorbnьд  ва?

1

аркь  stolltsazb  munda  dep  ucurlagan 



kbzbl 

maanb 


cajblbp  turat.  Nindudeд  temen  ty§tyk  ganbnda 

■?uuk ejinde ?yzi  guurblbp kalgan gomlпdanbД*)generalь oturgaa 

•gerinde  emdl 

kbZbl 


cerydm 

§taBb 


turup ?at.  Мипад  kbdat 

kbZbl 


сегугш

1

д  ва?сь1агьпьд  Cu-De  вага Mao Tsze * duna  ?aar  attu- 



cuulu rejdalarb  вагьр  gat.  Мипад klzl  sanaazbna а1ьпьр  Bydyn- 

B6S 


ceryler  kyc  goldu  gerjn  edyp  tarkajt,  типад 

kbZbl 


eery 

gomindan  generaldardbд Ijnine oturbp turat.

*)  Gomindan - kbdattbn  natslonal‘nbj  partljazb,  опь  kbdaUbn  natsional'- 

Tibj  argazbn  Bedrenip  tyjmegenln tezegen ва^сьгь  Sun Jat-Sen aolgon.  1927  ?ь1 

dan  ala  Ol 

kontrrevoljutsionnbj  partlja 

во1ьр 

kuBulala, 



kbdattbn revlojutsionnbj 

tyjraeen  cbgargandarb  la  (epsenip,  fuulazbp  tartbzbp  gat.

2

 

17



Goraindan  ве1ук cerylerinlnkijnlnde  агь tenip fyrgen ame- 

rikanbn  ofitseri  keznekten  kbZbl  cerydiq  fuulazarga  Bilerin,  el- 

lip 

sezindi,  oo  parad eolor  dep uzakka  sygyndlrip  turdblar.  Ke- 



rymfily  ^ara? 

partizan 

aelykterin  sogbp 

?uulaj4bBbs 

dep,  ajdbp- 

turdblar.  Опьц  kijninde  опь  tujkazbnan  ajBblap  avtomoBil’ge- 

oturguzala 

ajttblar:

-rSer,  ezen  BOlzbn. Ser, ganarga kelizet.  SerkbZbl  eery Bis- 

lin  armlja  ceryBisti  guulap  сасьр  Jjdiler.  Ser,  kacarga  kellzeL.

Ser  kaca  Berdi,  Amerlkaga  earala  Bicidi:

„Nankin  cerylerinin 

9

en,ip guulazarbna men Bytpej  turum_ 



ajsa  Bolzo,  olor  Bojb  во]1огьп  feqip  turganb  ваг“...

Мипьц  kereglnde  Ninduda  кьгь1  таапь  fajblbp  turat. 

JVlunbn  ucun  G an’  tszjan  ici-le  dlvizljanbrikijninde  divizija  ва- 

гьр  turat,  Nanczounbn  ?о1ьп  tuj  ala  kojdblar,  Baza  Ganc’zouda' 

da  kbZbldar  turat.  Borojo Bergen  rjasa  kijiminin  edegin  tudun- 

ganca anglicanbri  missloner  aBbZb  tujukazbnaa eery  kijnlne  ?a- 

zbna  kacat,inunbA  kereginde  G an’tszjanbt;  од ^aradbnda gomin- 

dan  ceryleri, sol ganbnda 

kbZbldar 

turat, missioner deze aksandaj

Bazbp  turarda,  kijnineq  enir  karackbZbnda  gygyrip  gatkan  kan- 

ca  on,  ?us,  тиц keletkiler Bildiret.

Arajbnau  aj  garbgbnbri  tljgeni 

cygyrgilep 

gatkan 

ulustbu 


?ys 

keeerin 


Bildirtet,  ajdarda 

missioner  bu  nankinbn 

soldettarb- 

dep  keryp 

turat.

—   Sler  ojto  вагьр  turugar-ea?



—  

Ее, 


ojtologonbBbS 

bu 


turu!

—   Neniii  ucun  ol  ^anbndagb  garatka sler  ne  kecpediger?'

  BoIoIbos 



kereglnde,  ondo kbZbldar. Olor - lo  tu^tazarga 

Bis syyeejtenlBis. 

Olor  Biske 

?агава] 


gadblar.

Missloner 

Bazbp 

turdb,  опь - la  kozo  nankiniti  soldattarb- 



da  Baskblap  ^attb. Olor  deremne  gurtka kirlp,  ?atkan  ulustb to- 

nop  turdblar.  KbZbldar  ?uuk  dep til  feitkende, olor  ?о1ьпац  tuu- 

ra  cbgbp,  kackblap  turdblar. Munajda  52 - ci  divizija tozbp  kac- 

ka.n.  Munajda-ok  59-сь divizija - da kackan.  Olordbn  generalda- 

гь  karta  furuktb  keryp,  опьц  aajbna  Cbkalakta kbZbldar  olordb 

toskbra  guulap  saldblar.  Boluzbn  getirerge  б-сь  divizija kelerde, 

опь 

Baza 


fuulap  saldblar..  90-сь  dlvizijanb  ol^olodbp  saldb.

Tyjmendep  cbkan  krestjandardbu^  armijazb,  munajda nan- 

kinin  reguijarnb]  ceryzin  Quulap  turdb.

Kljinde  missloner  §anxajda  munajda  kuucbndadb:

—   Men guulatkan ekl dlvizijanb kergem.  Nanklnnbn kbZbl- 

dardb  guulap  kyci  ?eder  div'lzljalarbn  men  kereedim.

—   Neniu  ucun  ondbj?

18


—  

Kbzbl 


armljada  taktika 

ваг, onbzb  deze  ?адьз-1а  genip- 

turarbnda 

во1ьр 


gat. 

Kazb 


gerde 

kbzbl 


armija  turgan  boIzo, kres- 

tjandarda  rls 

dep  a§  ваг. Кьгь! 

armija 


ваг 

gerde  gurt 

tonop 

tu- 


rarb 

gok.  Меп1ц 

Bilerimnii; 

oncozb 


bu

.

*



*

,M ajdbq  Ba§tapkb  kyni  ezendik 



BOlzbn! 

Kezek  ejine 

tur­

gan  Sovet  aa§karuzb-la  kbdattbn  Revoljutsionnbj  eery  sovedi 



kbdat 

alBatbzbn  revoljutsionnbj 

majevka - la  kyndylep 

turu...“^

Kbdattbii  sovet  gerinin  Ninduzinde,  majdbn  Ba§tapkb  ky- 

ninin 


Bajramb. 

Armijanbn gys  tooly 

kbZbl 

таапь1агь kynnin  er- 



tenine  ezlnip  gatkandbj turat.  Revcery sovet - kbdattbn  Ba§tapkb 

la  Revcery  sovedi - alsattb  aldbnda  yc  ajga guula?kan kereginiru 

codbn  serip  gat,  опьц  kalgancb  kyni  deze, 

bu 


kbZbl 

majevka 


Bolgon.

—   Ba?karudbii  togus  divizijazb  gendirlp  guulatb.

—   30  m un olgolop  aldbBbs.

—   Tszjanside 

Ba^karudbq  9 

muqceryzi  BOjb kyynze]  Biske- 

olgogo  kirdi.

—   Nankin  ekidivizijanbq olgolotkon ofitserler! aleatb aldbna- 

kemzindiler,  emdi  nankinnln  armijalarbna  kbzbldar-la  guulaza- 

гьп  toktotsbn  dep,  kbCbrtu  sezin  ajdbnadblar.

—   Bis  mbnda,Tszjansiniri  typ  gerinde,Sovet sojuztbqtartb- 

zbp  дец1?кеп  keregl  ucun,  genizip  gadbBbs.

—   Kbdattbu 

sovet Ba§karuzb 

Japon 

frontbna 



udurlazar 

gaqbs- 


front 

tezeer  kerek  dep 

kbCbrtu 

edip 


tiiru, 

sovet 


rajondorb - la 

geny  tartb^tb  toktotsbn  dep,  опь 

Buucaldaar, 

kbdat  aleatbzbna 

demokratlceskij 

prava 


вегеп’п  etkyrzin  dep,  Baza опь  guu  gep- 

seli-le  gepseldezin  dep 

turu.

— Kbdattbn  sovet  ва§кагигь  kbzbl  ceryge  kirip  guuda  tur­



gan  krestjandar  adbnan  Baza  proletarljat  adbnaq ajdbnbp turu, 

ol  Bastra  kycin,  SSRS-ka  japon  Imperializmazbnbn  taearbp  ?ok- 

1оогьпац  korulaarga  веПпег  dep.  Blstiq  sok  дацьз  nekerisis 

SSRS-zb,  ol  Bistiq  cbndbk  terel  gerieis,

Mna  BU  krestjandar  ortbzbnaq  ськап,  kbdat  sovettir^  ва?- 

Cblarb: 


Mao  Tsze-dun,  Xan-Sln  Czan Guo-dao;  Cu-De  guulgan 

alBatb  aldbla  edyp  Bazadblar.

Sbcuanideq  deze, 

Bir 


kanca  rajondordb 

kbZbl 


armija  kolb- 

na  kijdlrip  aldb  dep  taBb§  keldi.  Xenanider;  kbzbldar  yc  gorod 

aldb  dep 

til  getirediler. 

Tszjansin  gaar  ozogb 

Cblap 


nankinln 

di- 


vizijalarb 

касьр  turu  dep  ugulat.  Majevkanbn  kyni  oncozbnaa

^

2



19

'


artbk  N indu  yctyne  ?ягкьпьп  getiret;  тиц  toolu  kbzalanaq  aj- 

rblgandardbn  geny  когодь  ?аць

1

апьр  turat.



Ondo,  ozogbzbiida  kul  Bolgondor  cac  tulunb-la  general- 

dardbi; Budbnbn aldbndagb toozbn агсьр turar деПпед, koju gajbl- 

gan  maanblar  ortozbnaд  kylymzrene  Marks  - la  Lenin  keryp tu- 

a’adblar.

Revoljutsijaga 30  mun ?апь kbCbrtkandarb

SSRS-tb  taeararga 

eeletenip 

turgandar-  la  udurlazarga 

bu 

-gblgb  gblda  Quulgau 



mitlngterde 

Cexo-


Slovak 

агт!]агьпад 

.30 

тид 


?адь  кьсьйьр  algandarb kozblbp 

turadblar. Bu 

mitingter- 

di  kommunlster-le  komsomoldor  organlzovat* 

etken 

Bolgon.


Ofitserler  SSRS-la  guulazarga  quu  aa^tagazbn,  30  тид 

Cexo-Slovak  armijazьnьц  soldatarb olor-lo  Quulazarga  mbltbkta- 

TbBbstb 

olor  gaar  вига 

tudarbBbs 

dep  certendiler.

Bu  sastra  talalarda  Qud  gepselderin  eydyreten  zavodtorb- 

тпьц  е.д 

gaan  $kodoflbn 

zavod^orьnьд 

oroonbnda  Bolgon.

MOPR  maanbzb  aldbnda

Zirar,  impeпallsterdiд  guu  tuzbnda ?uula§kan  Frafltsijanbn 

Tura  gerinde  gatkan krestjan  kizlzi.  Okoptoгdoд  (guuda  ?er  al-

 dbnda  kazbDbp  gazbnar  gerl)  ganarda,  ol  ?адь  guuga  Beleten- 



gezln,  00  udurlazbp  ?eдizerge  ваг  kycin  Berinerge  sananbp  al- 

db. 


Quu  Ba?talarbn  gaobs-la  revoljutsija  kbjdbrbp  toktodoton 

•dep  ol 

Bilip, 

во]ьпьд  eaza  евге  turgan gurt  deremnelerde  revo- 



IJutsionnbj  idejazbn  syreen kiceep,kuucbndap turdb.  Bu  !?aajbn- 

ca  Bir  kanca  katap  arestovat’  etirele,  ucunda  toolu  flekerleri 

le  gargbladbp  saldb.  Zirar la  опьд  nekerlerin,  sler  guu  kerek 

gok  dep, deremne  gurtarda  kbCbrtu Bicikter  etkyrip 

turbgar 

dep, 


Burulap  turdblar. 

Zirar  tyrmeledele 

Bozop 

Cbktb.  01  tyrmedeд 



Cbgarda,  ea^karuda  turgandar  во]ьпьд  ucun  Baza  gargblatkan 

kereglnde  §traf  аксапь  telep 

boIoIbos 

пек


0

г

1



ег

1

д  i§mekciler 



ucun  25  тид  frank  §traf  tele  de§tiler.  Zirardbq  Bir  еве§  ?eri, 

<^adar  turazb  Baza  toolu  ger  i^tener gepselderlBar  Bolgon.  Mun- 

db]  nemeleri  on  gyrymin  etkyrer  argazbn  Berip turgan  Bolgon. 

Turguza-la  §traf  аксапь  ekelip  вегвез 

boIzo, опьд 

geezezin sa- 

-dar  edip  temdektep  saldblar.

Ba$karu  Zirardb  munajda  katulaganb-la,  gatkan  ?иг1ьпьд 

kommunisterge  gart  kyynzek  goktularbn,  korkudbp  salarga  sa- 

nandblar.  Olordbu  Bodogonb  gastra 

BOldb. 


Mundbj  prigovor

•20


krestjandardb  korkutpadb,  ?e  tam  olordb  acbndbrdb.  Be?  ?ь1-- 

dbq  turkunbna  ва?каги  Zirar  geezerin  sadar  dep  turarda^ 

krestjaiKiar  nekeri  ucun  turuzbp,  satbreas  geny  tartb?  во

1

ьр 



turdb.

Sadblar  dep  on  katap  gar  воМь,  on  katap  sadu 

kereginde 

?ar 


Bicikter 

дар$ыь1ьр  turdb. 

^ e   krestjandardbn 

guucbl  кевег- 

lenip,  udurlazbp  tartb?kanb,  ?urt  gerdin  ea^kaiuzbn  toktodo- 

teskerledip  turdb. 

ч

Udurlazbp  tartb§kanbnbn  Bir  ucuralb  mundbj  B o l^ n . Sadit 



eki  kynnln  Ba^bnda  eder  ucurlu  Bolgon.  Мипьп  ?агь  tyrgen 

gajbla Berdi.  TelegraMa  kbzbl Bolu^tbn  CBgarblu  kizizin  кьсыьр' 

aldbrdblar  (Frantsijadagb  MOPR).  ^uukta]  turgan  zavodtordba. 

i?mekcllerlne  til  ?etirdiler.  Евге  turgan  ?urtardbq  kol  kyci-le 

gatkandarbn  'kedyrerge  krestjandar  gortbp  Ijdiler.

Temdektep  salgan  cas  ejinde 

Bastra 

?er  ucunan,  onco' 



?oldor-lo  attu,  gaju-da  krestjandar  kelip  turdblar.  KbZbl  таапь- 

tudungan  avtomoBll’ge  oturup i?mekciler keldiler.  Olorrevoljut- 

sionnbj  sarbn  kozondop  turdblar.  Olormitingtep  turdblar. Опьг!' 

aajb  syrekej  tbn  kycty  Bolgon  kereginde  ва?кагись1аг  toktoj 

ty§tller.  Sadar  ejin  ejleaej  kezeke  toktodbp  saidblar.

I?mekcl  krestjandardbn,  Biryyzin,  mundbj  tartb?  kazb  ejge 

getre  Bolor  dep  suradb.

—  BlsliA  ?erilp 

alarbBbstbn 

ucuna  getre  Bolor  dep,  kres- 

tjan  klzl  ajttb.

—   Sler  gerlgerdl  syrekej  tbq  korulaarga  sanangan turugar?'

—  ^ацьк  "jer  kereginde  kerek  во

1

ьр  turgan  emes, ?e  gy- 



rym 

gadbzbBbs-ta 

keregmde  во1ьр 

p t .  


Zirar  guu  kerek 

Qok 


dep. 

Baza 


eastra 

telekejdia  revoljuisijazbubn  ^ieeezi  Bolgon 

SSfe-ka  taeararbnan  korulap  turgan  ucun,  Buruladbp 

turgan 


emtir. 

Bis  опьц  ganbnda  во1ьр 

gatkanbBbstb, 

olor 


Bilzinder.

Мипьп  kijninde,  cala  mekelegen  aajbnca  kozbp  ajttb:

—   Ondbj-da  Bolzo, 

Bis  revoljutsijanbu  koomoj  soldattarb- 

BOlBCZbBbS.

Krestjandar, 

bu

 

?eny  tartb?ta  MOPR-ga  Ba§tadbp,  ?enip 



saidblar.  Ba?karuga  Zirardb  katularga  mar 

BOlolBodb.

O lo r d b t i  a d b n  

b is


  B ilB e zie is

Bu  manczur 

gerinin 

degen 


krestjandarb 

Bolgondor. Olor- 

dbu  adbn 

Bir 


de  kizi 

Bileej 


?at.  Olor 

attarbBbs 

maktulu  во1ьр, 

istorljaga  kirzin 

dep,  i?tep  klceengeni  ?ok  Boldb.

Mundbj  neme  1929  g.  raak  kyn  Cbgb§  gerinde  konflikt:

21


;во1ьр,  SSRS-ka  Czan  Sjue-Ljan  degen kbdat generalbnbn ceryzi 

^^uulaj  tasarbp  turarda  воМь.

Olor  tyn  ejinde  czansjueljan  ceryzinin  lagerlarbna,  ?uu 

.Qepselderin  cogo  salar  ?erine  edyp  turdbiar.  Olor  Sovet  sojuz 

kereginde,  manczur  soldattarbna  сьпьп  kucbndap  turdbiar. 

Olordbt;  kesizi  eltyrtip  saldblar.  Kijnlnde  olordbn  keeizi  partl- 

zan  otrjadtarbna,  emeze  ty§tyk  ganbndagb  Kbdattbt;  kbzbl  ce- 

tyzine  sala  serdlfer.  ©ekezi  granitsa  azbp 

Biske 

keldiler.  Kep 



•Qanb  deze  Manczurija  galaqdarbnda  elgen  aajbnca  seekteri 

ta§talbp  ?ada  kalarda,  olordb  tanbp  Bileri 

9 0

k  Boldb.



Birzinde  manczur  ceryzi  Bistin  Sovet  granitsaabska  ?uuk- 

tap  kelip  gadarda,  temlr  Qoldbn  ?о1ь 

Buzup 

salgaobn  kerdller. 



Mundb]  neme  tynde  Bolgon.  Bu  tynde  olor  eistiu  granitsaebsta 

turguskan  karuulbna  Bildlrtpej 

^uuktarga 

sanangan  Bolgon, 

ge 

Qoldbn 


Buzuiganb 

olordb  toktodbp  saldb.

Onb  gazaarbna  eastra  tyn  ©tti.

Bu  tynde  taBarbp  ?uularga 

bo

I

o



I

bo



saldblar.

Munb 


kem  etken? 

Manczur 


komandirlarb 

e§ 


neme  Bilip 

BololBoj  saldblar.

Olor  Bir  kanca  toolu  Buruzb  $ok  krestjandardb  arestovat’ 

-edele,  atkblap  saldblar.

Burulu  §okcblar  deze  tanbtpaj  gada  kaldblar.

Bis  te  olordbq adbn  вИве] 

turuBbs. 

Olordbn 


keeizi 

SSRS-ka 


tartbnbp 

korulaarga 

опь 

syygen 


adbnda,  kol 

kyci-le 


gatkan- 

dapdbn 


Qanbs 

la 


terel 

?eri 


Bolgon  kereginde  ?yrymin 

serlnlp 


eldiler.

Bis 


olordbn 

adbn 


BilseziBis, 

onojbp-ok  Kbdatta, Germani- 

jada,  Bolgarijada, 

Basfra  kapitalisterdin 

oroondorbnda, 

olordba 


,  kolonijalarbnda  komraunizm  genyzi  kereginde  ?yrymin  eerinip 

'  elgen,  kep  mundar 

toolu 

rjadovoj  guucblardbn  adbn-da  в



11

ве- 


-ziBis.

,SSRS-tb  korulaarb— Biske  enulu  zakon  во1ьр  ?at“!

Bastra  alsatblardbn  proletarlarb  ?аць$  la  Biske  kyynzek, 

polbp, ?e  Bydyrer  kerek  tuzunda 

Bistin 

ucun  ^enizlp,  tartb§paj 



gat  dep,  sananarb  teskeri  Bolor.

Bis  Koicaktb, Judenicti,  Denifeindi  ?ед1р 

toskbrdbBbS. 

Bis- 


tin oroonbBbstbn  icine  §oktop klrgen 

eske 


oroondordbn 

14 


too­

lu  armaijlarbn 

9

ец

1



р, 

caca 


syrdiBis.  Bastra 

telekejdir;  proletar- 

larb-la  kol  kyci-le  gatkan  krestjandarb  Bisti  ?ьць51ыа  artbzbp, 

imperlalisterdin  armijalarb  la  tu§ta?tbrgan  boIzo,  kanajda  kyc

22


«jedip  дедег  edeeis?  Qok,  mundbj  ucuralbnda 

Bistin 


genyeiske 

ЮПОЦ  kep  Bydyrer  1§  kerek  во1ьр,  опод  artbk  кап  tegyleri 

Icerek  Bolor 

edi. 


Orus 

kapitalizm-la 

udurlazbp 

tartbzarga 

Bistin 

«?euyBiske  Bastra 



telekejdia 

proletarlarb 

BOluzbn 

дацьз  ses-l» 

emes,  ?e  sydyrer  kerekterle-de 

getirgender.

1920  ?blda  Anglijanbri,  Frantsijanbn,  Italijanbn  Baza  опод 

eske 


oroondordbn  i§mekcileri, profsojuztarb  azra  Sovet  Ros- 

sljanb  taearbp,  Quulap  (игагьп 

toH otpos  boIzo,  Bastra 

опсовьз 


■faerik 

zavodtor 

izin  i^tesej 

toktodorbsbs 

dep, 

molgonbp  turdb* 



Ъг.

  1919 


9

blda  Vengijanbn  proletarlarb  Burzuj  ва?кагиигьп 

-aibp  cacala, 

sovet  respuslikazbn  tezegender,  Bistl  korulagan 

-aajbnCa,  interventsijanbA  ijgen  ceryzin 

BOjbna 


ea^tandbrbp  tar- 

tblar.  Pol‘?a-la  ^uulazar  tu§ta,  ceryde  turgan  гаид  toolu  i?mek- 

ci-le 

krestjandar  Bis  gaar  ?а]ь1р,  Bistin  Kbzbl 



armijalarbBbska 

kozblala  guulazbp  turdblar.  1919  gblda  frantsuztьд  talaj  ceryzi 

■Andre  Martinga  Ba^tadbp,  Sovet  огоопь-1а  fuula§paska  tyjme- 

'6П  cbgargandar.

Bisti  Quulap  salar  edip  Ba§tagan,  Bir  kanca  generaldardb 

■Bis 


ezisiske  kijdirip 

?adbp 


Anglija,  Frantslja  вага  Italijanbn 

•kapitalisteri  ol tu?ta 

oroondorbnbn 

агт1]а1агьпьд  ortozbnda  re- 

voljutsija  tyjmeen  ськрагьп dep  когкипьр, во]ьпьд arga  ealn 

:generaldar  Bojlorh 

tasbnzbn 

dep  ta§taarga  sanaganbn,  Qart  si- 

lip 

turuBbs. 



Мипьд 

kijninde 

bu 

?еду  tartb?ta 



bIs 

^адьзкап  во- 

ilbp 

turganbBbS 



dep 

ajdarga 


kelezer  ве?  ^ok  dep 

ajdarb 


fart. 

Bastra  teleke]diд  kol  kyci-le 

?atkandarb 

Bistin  revoljutsija  ke- 

TegiBisti 

Bojbndbj 

keryp,  Bastra  ep  kycin  salbp,  telekej  impe- 

rijalizmazb  Bistl  ?ед1р 

salsazbn 

dep, korulap 

turdblar.

Bistin  oroonbRbska,  Oktjasr  kijninde  etken 

5

ьldardbд 



ejine  olordьд  karu  kyynzek Bolor  aajb  eskeripkuBuldb-BaP^ok, 

IcuBulBadb.SSRS-ka Bastra telekej proletarijattbд karu kyynzek  bo- 

lo rb , 

1am terende]  eerdl, Bisti kolBO§tbrbp Biriktirgen  soju7. tam tb- 

дьр  Qat.  Gran  агь  ganbnda  turgan  kol  kyci-le gatkandardbn Cb- 

garblu  mun  tpolu  ulustarb  Biske  ijilip  Qat,  olor  deze  ojto  ga- 

льр, 

Bistin 


garana-aajlanbp  turgan 

k ereg iB isti 

Bastra  telekejge 

kuucbndap  turadblar.  Мипьд  ucun  olor  istedip  ?at,  ge  SSRS-n 

сьпь  ooston  oosko  kecyp,  Bastra  kol  kyci-le 

gatkandardbn 

?a- 

rada  ugar  nemezi  во1ьр  gat.  Bis  kep  ucuraldardbn  merlerin 



B i l e r iB i s ,  

temdektep  ajtsa,  Estonlja  i$mekcilerinin  delegattarb 

SSRS-n gangan kijninde  Sovet sojuzbnda  kergenin,  сьпьпса  ku- 

ucbndagan  ucun,  BOjbnbn  gosudarstvozbna  каг?и1апьр  turn 

.dep 

B u ru la d a la , 



arestovat’  etirdiler.

23


I$mekci-le  krestjandardbn  SSRS-tb  korulaar  kereginde, 

во]ьпьц  Ba?karuzbna  udurlazbp  turgan  kep  чсигаМагьп, 

B i s  

BilerlBls.  (^uuk  etken  ejinde  Bistln  SSRS-вьз  icinde  Metro-Vik- 



kers 

kampanijazbnda  turgan  anglican  sluza§cbjlardbn  tujuk 

aa- 

jbncatil 



Qetlrip  turarbObi; gartbn Cbgarbp 

alarda,  anglican  aa^ka- 

ruzb  olordb  aktu  erne]— dep  garladb,  ajdarda  Anglljada Metro 

Vikkers  zavodbnbn  i$mekcilerl  Quun  edip 

taebzala, 

Sovet  ?ar- 

gbZbHbri  gargblaganb  сьп  goidu  dep  ajdb?tblar.  Мипьд  ucun 

olordb  BOjbHbH  gosudarstvozbna  каг?и

1

апьр  turb dep Qarladblar.



(^yzin  B3§ka  oroondordon 

Biske 


ijlp  turgan  toozb  ?ok 

Bicikterinde,  l$mekci-le  krestjandar  Sovet  sojuzbn  korulaarga. 

selen  Bolbp  turganbu  Bicip  gadblar.

1933  g.  fevral’ajda  Moskvada  k o l x o z   m e r g e n c i -  

l e r i n i r ;   в а § 1 а р к ь   e a s t r a  

s o j u z  

Q u u n b n d a  

k o l x o z   ezymine  kiceengen  ozocbl  genyciler  Lenin  partija- 

гьпьц 

Ba?taganb 



aajbnca  sotsializmaga  klrlp,  ?er  izinia  syrekej 

garana  Bydyp  ?а!капьп,  kuucbndap  turar  tu?ta,  t у n  d у к 

A m e r i k i i n b u   B l r i k k e n   ? 1 а 1 а г ь п ь ц   r e v o l j u -  

t s i o n n b j  

f e r m e l e r i B u   g u u n g a   t e l e g r a m  m 

s о к 


b 1 a r.  Amerika  fermerleri  munajda  raport  sezin  ?uunga 

ajdbndblar:

.Krestjan 

gurt  aleatbzbnbr^  kep 

узпь 


mundbj  neme 

m unaq 


агь 

ulalbp  saratanb  ?ok  dep,  sezip  Bllip  aldblar. 

Krestjandar  Blriken  aajbnca  kizl  kycin  ?iir  nemeler-le 

tartbzbp turadblar. 

Slerdin 

genizip 


tartb?kanbgardb  kijnin 

de  gengenigerdi,  Bis  undueaj  turuBbs...  Bistin 

ва^кагивьз, 

gon ortozbnda  etkyrer  Bistin  eezilerlBis,  Bisti  ma§inalardan 

kajra  ijdip  i?ti  kbZbl 

kol 


kycl-le  i$tendirerge, ?er izinen  m a­

rina  texnikazbn  gajladbp  turarda  sierdiq  ea§karugar  deze 

toxnika  aajbn  bHId  tazbkandardb attu-cuulu dep adap  turat. 

Slerdln 


Ba?karugar 

дапь  eri  ?ак?ь 

ma?inalarb,  yrenderi, 

texnikaga  yyrederile  eaza ?yme ?ep 

вегег1-1е 

Boluzbn 


Qetirlj> 

turat. 


Sler 

i?mekcller-le  Birigip,aldbnda 

вагьр 

?adbgar...



Sovet 

sojuztbn 

e§ty leii 

опь  guularga 

Beletenip 

tur- 


ganbn, 

Bis  BilerlBls 

dep, 

fermerler 



telegrammbnba 

ucuun- 


da 

Bicip 


turat.  Olor 

slerdiq 


oroonbgarga  tanarbp  guular 

ucular  tu§ta  Bis  slerdia  ulu  gosudarstvogorrfb  korulaarga 

ваг 

kyciBisti 



salarbBbS“. 

Amerika 


k ap italiste id in  

fermer 


leri  mundbj  til 

sezin 


getiret.

Evropanbn  krestjandarb  Sovet  sojuzka  kyynze]  tartbnarb 

munari  as  ernes.  F a § i s t e r g e   u d u r l a ? k a n   e v r o p a -

24


k o n g r e z i n e .   ? u u l g a n   k f e S t j a n   d e l e g a t t a r b  

■еугорапьц krestjandarbna 

enetejin  Bicigen 

sezinde  fa?ist  poli- 

tikazbHbn  tyeln  ?artbna  Cbgarbp,  Sovet.oroonb  kereginde  mu- 

na]da  ajdbobp  turdblar:

„Kongresste  turgan  krestiandardbrj  delegattarb  mundbj 

nemeni temdektep gadblar, fa?izm  grazdanskij  guudbn(ulus- 

tbu  klasska  eelyktenip  ^uulazarb)  rezimi  Bolgon  aajbnca 

Bu ok  ejinde guuga  eeletenip,  temdektep  algan  gol  aajbla, 

Sovet  sojuztb - proletar  gosudarstvozbn  gok  edip  kbrarga 

sananbp  turu.  Bastra  oroondordogb  fa?lzmnbq  sajgak  et- 

kyrer  sezi  в1г  tynej  во1ьр  Qat:  mekeleer  aajbnca  krestjan 

-alBatbZbna,  ne-le 

tyzip 

gatkan 


getkerlerdin,  §bltak  keregi 

■Sovet  sojuztbn  ваг  Bolgoiib aajbnca  tasblbp gat  dep,  mun- 

■dbj 

getkerler  Sovet 



sojuztbn 

fok  во1ьр 

gblbjsajbnca 

yzylees 


dep  Bildirterge  turat.  Bis deze  Bastra  kycieis salbp,  guuga 

lilanidaj  neletenip  turganbn,  ?artbna  cbgarbp  turadbBbS, 

Bir  ganbriari  deze  guudb  kereksinBej,  атьгьпа  kiceengen 

ganbs-la  oroon  Sovet  sojuzb  во1ьр  ?at  dep,  kerelep  turu-

BbS‘“

Emdigizlnde  Bastra  kapltallst  oroondorbnbn  proletarlarb 



tudunar  maanblarbnda  mundbj  sesti  eicip 

5

adblar;„  S o v e t  



s o j u z t b n   k o r u u z b n a  

t u r a r b ,   B i s k e   е ц   u l u  

;z a к о n  Bolbp  gat.

Imperialist  fa^izmazbHbU  guuga  seletenip  turarbna  udur- 

la$kan  SSRS-tb  korulaar  degen  lozung, Bastra  oroondo  ?ajb!bp, 

опы;  kyci  tbnbp  ?at  Bu  lozungtb  ajdbnganca, Bastra  alaatb or- 

tozbnda  guu keregine udurla?,  e a s t r a   o r o o n d o r   i c J n - 

■de  k o m m u n i s t   p a r t i j a z b n a  

B a , ? t a d b p ,  

av- 


g u s t b r ;   a a ? t a p k b   k y n i   e t k y r i l e r ,  

bu 


kyn sast- 

ra  telekejdit; aleatbzbn  1914 ?blda  guula^tbrbp  ?ar  etken  kyni 




Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling