T o s h k e n t d a V l a t iq t is o d iy o t in IV e r s I t e t I a bd u ra h im o rtiq o V sanoat iqtisodiyoti


Download 119.31 Kb.
Pdf просмотр
bet1/24
Sana18.04.2017
Hajmi119.31 Kb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   24
4786

0 ‘Z B E K IS T 0 N   R E SPU B LIK A SI  O LIY  VA
O  R TA   M A X SU S  T A ’LIM   V AZIR LIG I
T O S H K E N T   D A V L A T   IQ T IS O D IY O T   IN IV E R S I T E T I
A BD U RA H IM   O RTIQ O V
SANOAT IQTISODIYOTI
0  'zbekiston Respublikasi  Oliy va о 'rta maxsus  ta ’lim  vazirligi 
tomonidan  5230100 -  Iqtisodiyot ta 'lim yo ‘nalishi bo ‘yicha 
darslik sifatida tavsiya etilgan
“ S a n o -s ta n d a rt”  n a sh riy o ti 
T o s h k e n l-  2 0 1 4

UO‘K: 
3 38.45  (5 7 5 .1 )
К В К :  65.30
0 - 7 5
M a s 'u l  m u h a r r ir :
i.f.d.,  prof.  S h . R . X o l m o ' m i n o v
T a q r iz c h ila r :
i.f.n..  prof.  F .S li.K a rim o v  
i.f.n.,  dot.  M . Y u . l s o q o v
D a rs lik d a   « S a n o a t  iq tis o d iy o ti»   fa n in in g   p re d m e ti  va  v a z ila la r i,  iq tis o ­
d iy o tn in g   e n g   m u h im ,  y e ta k c h i  ta r m o g 'i  b o i g a n   sa n o a tn in g   m illiy   tq tis o - 
d iy o td a g i  ro li.  o 'r n i  va  a h a m iy a ti,  ta rk ib iy   m u a m m o la r,  b o s h q a ris h   v a  
re ja la s h tir is h n in g   ilm iy   a s o s la ri,  fa n -te x n ik a   ta ra q q iy o ti,  k a d rla r  va  m e h n a tg a  
haq   l o ‘la s h ,  a so s iy   v a   a y la n m a   fo n d la r,  m a h s u lo t  sifa ti  v a   ra q o b a tb a rd o s h lik . 
q iy m a t  va  ta n n a rx .  fo y d a,  re n ta b e llik   h a m d a   R e s p u b lik a d a   sa n o a t  k o rx o n a la - 
rini  m a h a lliy la s h tir is h  d a stu ri.  u n in g   m a z m u n -m o h iy a ti  m a s a la la ri  y o ritilg a n . 
Q o i l a n m a d a   sh u n in g d e k ,  u slu b iv   m a s a la la r va  sa n o a t  s o h a s id a  y u z  b e ra d ig a n  
iq tis o d iy  ja r a y o n la r n in g   m o h iy a iin i  o c h ib   b e ris h g a   a lo h id a   e ’tib o r  q a ra tilg a n .
D a rslik d a   P re z id e n tim iz   Is lo m   K a rim o v n in g   “ Ja h o n   m o liy a v iy   iq tis o d iy  
in q iro z i.  0 ‘z b e k is to n   sh a ro itid a   uni  b a r ta r a f   e tis h n in g   y o i l a r i   va  c h o ra la ri” 
v a  “ M a m la k a tim iz d a   d e m o k ra tik   is lo h o tla r  va  fu q a ro lik   ja m iy a tin i  riv o jla n ­
tirish   k o n s e p s iy a s i”  n o m li  a s a r la rin in g   a so s iy   m a z m u n id a n   k elib   c h iq a d ig a n  
v a /i f a l a r  h a m   b a y o n   e tilg a n .
O / b c k i s t o n   R e s p u b lik a s i  O liy   v a   o 'r t a   m a x s u s   t a i i m   v a z irlig i  O liy  
o 'q u v   y u rtla rin in g   iq tis o d iy o t  so h a si  b o 'y ic h a   t a i i m   o la y o tg a n   ta la b a la ri 
u c h u n   d a rslik   s ifa tid a   ta v s iy a   etg a n .
O r tiq o v   A.
S a n o a t  iq tiso d iy o ti  /  darslik . 
A. 
O rtiqov.  -  
T oshkent:  « S an o -stan d art» ,  2 0 1 4 .  -   3 04  бет.
L'O'K: 
338.45  (5 7 5 .1 ) 
K B K :  65.30
IS B N   9 7 8 -9 9 4 3 -4 3 6 5 -3 -4
©   « S a n o -s ta n d a rt»  n a s h r iv o ti,  2 0 1 4-y.

MUQADD1MA
D em okratik  bozor  islohotlarini  va  iqtisodiyotni  liberallash- 
tirishni 
yanada 
chuqurlashtirish 
va 
shu 
asosda  jam iyat 
a ’zolarining  m oddiy  va  m a ’naviy  farovonligini  ta ’m inlashda 
iqtisodiyotning  yetakchi  tarm og‘i  b o ‘lgan  sanoatning  mavqei 
alohida  o ‘rin  egallaydi.  A na  shu  ju d a  m uhim   soha  iqtisodiy 
asoslarining  ham   nazariy,  ham   am aliy  m ohiyati  va  aham iyatini 
tushunadigan,  bu  boradagi  barcha  yangiliklar  va  tashkiliy 
o ‘zgarishlam i  his  eta  oladigan  iqtisodchilam i  tayyorlashda 
«Sanoat iqtisodiyoti»  fani  alohida  aham iyat kasb  etadi.
Bu  fanning  asosiy  m aqsadi  ilm  toliblarda  zam onaviy  iqtiso­
diy  fikrlashni, 
m am lakat 
m illiy 
ijtim oiy-iqtisodiy  ishlab 
chiqarish  tizim ida  sanoat  m ajm uining  o ‘m ini  tavsiflash,  xalq 
x o ‘jaligi  va  aholining  sanoat  m ahsulotlariga  b o ‘lgan  ehtiyoj­
larini  to ‘laroq  qondirish,  fan-texnika  taraqqiyotini jadallashtirish 
va  sanoat  ishlab  chiqarish  sam aradorligini  oshirish  zaruriyati 
to ‘g ‘risidagi  um um lashgan ta sa w u rn i  shakllantirishdan iborat.
«Sanoat  iqtisodiyoti»  fani  talabalarga  nafaqat  m uayyan 
axborot,  m a ’lum otlar,  bilim  va  ilm   berishi,  balki  ularni  o ‘z 
faoliyatining  eng  m uhim   y o ‘nahshlarini  to ‘g ‘ri  tanlab  olishga, 
m urakkab  iqtisodiy  m uam m olar  yechim ini  topa  bilishga 
o ‘rgatishi  kerak.
Talabalarda  bu  fan  b o ‘yicha  bilim   va  ilm,  ham da  m alakala- 
rini  shakllantirishning  asosini  m a ’ruzalar,  am aliy  m ashg‘ulotlar, 
mustaqil  ishlar,  ilm iy-tadqiqotlar jarayoni  tashkil  etadi.
Bu 
fan 
b o ‘yicha 
nazariy 
va 
am aliy 
m ashg‘ulotlar 
o ‘quvchilar  bilim larini  m ustahkam lash,  fanni  chuqur  o'rgatish, 
m avzulam i  yozm a  va  o g'zak i  bayon  etish  san ’atini  egallashga 
yordam  beradi.
«Sanoat  iqtisodiyoti»  fani  um um iqtisodiy  m utaxassislik 
b o ‘yicha  iqtisodchi  kadrlar tayyorlash  va  ularni  qayta tayyorlash 
b o ‘yicha  iqtisodiy  ta ’lim  asoslaridan  biri  boMgani  bois  uni
3

o ‘qitish  alohida  darslik  va  o ‘quv  qoMlanma  asosida  am alga  oshi- 
rilishi  zarur.
U shbu  darslik  Toshkent  davlat  iqtisodiyot  universiteti  lltniy 
kengashi  tom onidan  tasdiqlangan  «N am unaviy  dastur»ga  binoan 
vozilgan,  real  tarm oqning  eng  m uhim   m uam m olarini  bozor 
iqtisodiyoti  va  islohotlar  talabiga  xos  va  m os  ravishda 
o ‘rganishga m oslashtirilgan.
D arslikdan  A kadem iyalar,  O liy  va  o ‘rta  m axsus  o ’quv 
yurtlarining  iqtisodiy  ta ’lim  yo 'n alishlarida  bilim   oluvchi 
taiabalar  va  o ‘quvchilar,  shuningdek,  sanoat  ishlab  chiqarishini 
boshqarish,  bashoratlash  va  rejalashtirish,  tashkil  etish  sohasida 
xizm at  qilayotgan  m utaxassislar ham   foydalanishlari  m um kin.
4

1  bob
«SA N O A T  IQ T ISO D IY O T I»  FAN IN ING   PR ED M ETI  VA
V A Z IFA L A R I
1.1.  «Sanoat iqtisodiyoti»  fanining  obyekti.
Sanoatning ta ’rifi  va  tavsifi
Har  qanday  fan  o 'zin in g   o ‘rganish  obyektiga  ega  boTadi. 
Shunday obyektning boTishi  u  yoki  bu  fanning dunyoga kelishi, 
shakllanishi  va  rivojlanishining  m uhim   shartidir.  «Sanoat 
iqtisodiyoti»  fani  ham   o ‘z  obyektiga  ega.  U ning  obyekti 
um um an  sanoat,  xususan,  0 ‘zbekiston  sanoati  hisoblanadi.  Shu 
bois  eng  a w a lo ,  ushbu  fanning  obyekti  hisoblangan  sanoat 
haqidagi ta ’lim ot bilan tanishish zururiyati  tu g ‘iladi.
Sanoat  ijtim oiy-iqtisodiy  kategoriyadir.  Demak,  sanoat 
obyektiv  reallik  (borliq)ning  in ’ikosi  va  yuksak  um um lash- 
m asidir.  Uning  alohida  tarm oq,  y a ’ni  ijtim oiy  ishlab  chiqarish­
ning  alohida  sohasi  bo Tib  y uzaga  kelishi  ishlab  chiqarish 
kuchlari  va  ijtim oiy  m ehnat  taqsim otining  rivoji  bilan  tarixiy 
jihatdan  b o g ‘liqdir.  Sanoat  ham   obyektiv  borliqning  m uhim  
hodisalari  qatorida  m a ’lum   davr  (vaqt  va  fazo)da  dunyoga 
kelgan,  m uayyan  qonun va  qoidalar  asosida rivojlangan,  m a ’lum 
m iqdor  va  sifatlarga,  zarurat  va  im koniyatlarga  ega  boTgan 
ham da ziddiyatlar qurboni ham  boTgan.
0 ‘zbekiston  sanoati  ham  o ‘z  taraqqiyoti  jarayonida  qator 
bosqichlam i  bosib  o ‘tgan.  Eng  a w a lo ,  uy  sanoati  ("Ona 
qom idagi  sanoat"),  so ‘ngra,  hunarm andchilik,  y a ’ni  xonaki 
sanoat,  kooperatsiya,  m anufaktura.  fabrika  kabi  shakllari  yuzaga 
kelgan.  B u  yerda:  hunarm andchilikning ju d a   k o ‘p  turlari,  y a ’ni 
kulolchilik, 
duradgorchilik, 
toshtaroshlik, 
binokorlik, 
o ‘ym akorlik, 
kash tado ‘zlik, 
k o ‘nchilik, 
to ‘quvchilik 
va 
tikuvchilik,  tem irchilik,  m isgarlik  va  zargarlik,  degrezhk, 
rixtagarlik,  zard o‘zlik,  b o ‘yoqchilik,  tunukasozlik  va  boshqalar 
keng tarqalgan.
5

H im arm andchilik  ("xonaki  sanoat")  bronza  asrida  dehqon- 
chilikdan  ajralib  chiqqan.  M ilodning  dastlabki  asrlarida  hozirgi 
0 ‘zbekiston  hududida  anchagina  hunarm andchilik  markazlari 
tashkil  topgan.
IX -X   asrlarda  ip,  mato,  gilam  b o ‘yicha  Xiva  va  Shosh,  mis 
va  tem irdan  aslaha,  pichoq  tayyorlash  b o ‘yicha  F arg‘ona,  shoyi 
m atolar, 
shisha  m ahsulotlar  tayyorlash 
b o ‘yicha  B uxoro 
dunyoga  tanilgan. 
X II-X III  asrlarda 
rivojlanish 
pasayib, 
T em uriylar  davlatining  vujudga  kelishi  bilan  hunarm andchilik 
yana  rivoj  topgan.  Buxoro,  Sam arqand,  Xiva,  Toshkent, 
Shaxrisabz  kabi  shaharlam ing  ishlab  chiqarish  m unosabatlarida 
hunarm andchilik alohida  aham iyat kasb  etgan.
XVIII  asm ing  60-70-yillarda  A ngliyada  ro ‘y  bergan  sanoat 
to ‘ntarilishidan  keyin  0 ‘zbekistonda  asta-sekin  m anufakturadan 
m ashinalashgan  industriyaga  o ‘tish  boshlandi.  X om   ashyoga 
birlam chi 
is h lo v   b e ra d ig a n   s a n o a t  so h a la ri  (p a x ta   to z a la s h ,  ip a k  
tortish,  vino,  konserva,  m oy zavodlari)  vujudga  keldi.
XIX  asr  oxiriga  kelib,  0 ‘zbekistonda  hunarm andchilikning 
30  ga  yaqin  turi  rivojlangan.  X X   asr  boshlarida  esa  hunarm and- 
chihkning  asosiy  qism i  artellarga,  keyinchalik  zavod  va  fabrika- 
larga,  badiiy buyum iar korxonalariga  aylantirilgan.
XX  asrda  CTzbekiston  sanoatida  ju d a  katta  o ‘zgarishlar 
r o ‘y  berdi.  A gar  asr boshlarida  sanoat  m ahsulotining  eng m uhim  
turlaridan  5-10  xili  (paxta tolasi,  xom   ipak.  o ‘sim lik  moyi,  uzum 
vinosi,  g ‘isht,  ganch  va  boshqalar)  ishlab  chiqarilgan  b o ‘lsa,  asr 
oxiriga kelib 
y u z l a b - m i n g l a b  
turlari  tayyorlangan.
Sanoat  m oddiy  ishlab  chiqarishning  asosiy  va  yetakchi 
tarm o g ‘idir.  Sanoatning  vujudga  kelishi  va  rivojlanishi  ishchilar 
sonining  oshishi  va  uning jam iyatdagi  m avqeining  k o ‘tarilishiga 
olib  keladi.  M ustaqillik  davrida  jam iyatni  tarixiy  jihatdan 
yangilashda  ishchilarning  avangardlik  roli  to 'g 'ris id a   s o ‘z 
yuritilar 
ckan, 
faqat 
ishchilar 
sinfigina 
m chnatkashlar 
om m asining  birlashuvi,  jipslashuvi  va  istiqlolni  him oya  qilish, 
m ustahkam lash  va  uni  uzil-kcsil  ta’m inlashga  yordam   bera
6

oladi,  deyish  m um kin.  A na  shu  fikrni  0 ‘zbekiston  voqeligi  kun 
sayin  tasdiqlam oqda.  0 ‘zbekiston  ishchisi  respublika  yalpi 
ijtim oiy  m ahsuloti,  m illiy  darom adning  asosiy  qism ini  bunyod 
etm oqda, 
m am lakat 
ijtim oiy-iqtisodiy 
salohiyatini 
yuqori 
darajaga k o ‘tarishda  faol  ishtirok  etmoqda.
0 ‘zbekiston  R espublikasi  ishchilari  qiyofasida  ham   barcha 
rivojlangan  m am lakatlar  ishchilaridagidek,  ongli  industrial  meh- 
natkash  va  insonlar  m unosabatining  yuksak  m e ’yorlari  va 
um um insoniy  tam oyillarini,  qadriyatlarini  qaror  toptiruvchi, 
yangi  hayot  uchun  ilg ‘or  kurashchi  xislatlari  bir  butun  b o ‘lib 
muj as sam lashgan.
Sanoat  taraqqiyotining  m uhim   qonuniyatlaridan  biri  sanoat 
xodim larining  rnadaniy-texnikaviy,  m a ’nav iy -m a’rifiy  daraja- 
sining  o'sishi,  ishlab  chiqarish  m alakasi  va  tajribasining  tinm ay 
oshib borishidir.
0 ‘zbekiston m ehnatkashlarining  bilim   va k o ‘nikm asi,  ishlab 
chiqarish  m alakasi  va  mahorati,  m adaniy  va  m a ’rifiy  saviyasini 
yuqori  darajaga  k o ‘tarish  b o ‘yicha  am alga  oshirilayotgan 
ishlarda ham  sanoatning yuqori  o ‘rin tutishini k o ‘rish mum kin.
Sanoat  m am lakat  m udofaa  qobiliyatinm g  m oddiy  asosi,  el- 
yurtda  tinchlik  va  barqarorlikni  saqlashning  m uhim   omili, 
q o ‘shni  m am lakatlar  m ustaqilligini,  ham korligi  va  birdam ligini 
ta ’m inlovchi  m uhim   sohadir.  0 ‘zbekiston  davlati  m udofaasim  
kafolatlashda sanoatning roli  bebahodir.
Sanoat  shunday  tarm oqki,  barcha  m am lakatlam ing  siyosiy, 
iqtisodiy  va  tashkiliy  intilishlari,  ularning  x o 'jalik   jihatdan 
birlashishi,  y a ’ni  iqtisodiy  integratsiya  tavsifida  o ‘z  ifodasini 
topadi.  N atijada  barcha  m am lakatlam ing  tabiiy,  mehnat  va 
m oliyaviy  resurslaridan,  fan-texnikaning  barcha  yutuqlaridan 
oqilona foydalanish  im koniyatlari  yuzaga keladi.
Sanoat, 
ayniqsa,  o g ‘ir  sanoat  butun 
ijtim oiy  ishlab 
chiqarishni  industrlashtirish  m uam m olarini  hal  etish  kalitidir. 
Shu  sababli jam iyatning  m oddiy-texnika  asosini  qaytadan  qurish 
ishini  o ‘zbck  xalqi  Prezident  rahbarligida  um um an  sanoat,
7

xususan.  uning  eng  muhim   sohalarini  rivojlantirishdan  boshladi. 
Chunki  bu  sohalar  0 ‘zbekiston  Respublikasining  iqtisodiy 
qudrati,  xalq  farovonligini  yanada  oshirishning  poydevori 
hisoblanar edi,  bundan  keyin  ham  shunday b o ‘lib  qolaveradi.
M ehnatni  ijtim oiy  tashkil  etishning  eng  oliy  turi  -  
konsentratsiyaning  yuqori  darajasi  bilan  kichik  biznes  va 
tadbirkorlikni 
u yg‘unlashtirish 
asosida 
ijtim oiy 
ishlab 
chiqarishni  uyushtirishning  ilg ‘or  usullari  -   ixtisoslashtirish, 
diversifikatsiyalash,  kooperativlashtirish  va  m ahalliylashtirish 
ham  sanoat  sohasida  hukm ronlik  qiladi  va  yaxshi  sam aralar 
beradi.
Ijtim oiy-iqtisodiy  taraqqiyotni  jadallashtirislini  ta'm inlovchi 
buyuk  harakatlantim vchi  kuch  -   raqobat,  y a ’ni  bellashuv, 
raqiblar  kurashi  ham  sanoat  sohasida  rivoj  topadi.  Ilg ‘or texnika 
va  texnologiyalardan  foydalanish,  m ateriallam ing yangi  turlarini 
yaratish,  m ehnat  unum dorligini  oshirish,  ishlab  chiqarilayotgan 
m ahsulotlam ing  raqobatbardoshligini  yuqori  darajaga  k o ‘tarish, 
ishlab  chiqarishning  boshqa  bir  qator  texnik-iqtisodiy  k o ‘rsat- 
kichlarini  yaxshilash  asosida  uning  sam aradorligini  k o ‘tarish 
uchun  harakat  va  boshqa  m ehnat  a n ’analari  ham  a w a lo ,  sanoat 
sohasida vujudga  kelgan  va  kelmoqda.
M ustaqillikning  afzalliklari  va  davlatnm g  iqtisodiy  siyosati 
sanoatning  yetakchi  o ‘rnini  yanada  oshirm oqda.  Islohotlam ing 
asosiy  y o ‘nalishlari  va  ularning  yechim ini  topish  dastavval 
sanoat  sohasida  am alga  oshirilm oqda  va  yaxshi  sam ara 
berm oqda.
1.2.  «Sanoat iqtisodiyoti»  fanining predm eti  va 
boshqa fanlar  bilan  bog‘Iiqligi
Ishlab  chiqarish  va  bozorni  oqilona  tashkil  etish,  ularning 
sam aradorligini,  natijaliligini  oshirm oq  uchun  jam iyatning 
um um iy  iqtisodiy  qonunlarini  bilish,  x o ‘jalikka  rahbarlik 
qilishning  ilm iy asoslaritii  chuqur egallash  zarur.
8

Iqtisodiyot  sohasida  ro ‘y  berayotgan  barcha  voqeliklardan 
xabardor  b o iis h ,  ularning  m ohiyati  va  aham iyatini  to ‘g ‘ri 
tushunish,  iqtisodiy  m uam m olam i  oqilona  hal  etish  korxonalar, 
fm nalar,  tarm oqlar  va  kom plekslar  oldida  turgan  vazifalam i  o ‘z 
vaqtida 
am alga 
oshirish 
uchun 
iqtisodiy  bilim lar  bilan 
qurollanm oq,  ulam i  chuqur  egallam oq  kerak.  B unday  bilim lam i 
bizga iqtisodiy fanlar tizimi  o ‘rgatadi  (1-chizma).
Iq tiso d iy   fan lar  tizim i
Tarmoq
iqtisodiy
fanlari
Sanoat
iqtisodiyoti
Qishloq
xo'jaligi
iqtisodiyoti
Qurilish
iqtisodiyoti
Transport
iqtisodiyoti
Savdo
iqtisodiyoti
1-chizma.  Iqtisodiy fanlar tizimi
Sof
iqtisodiy
fanlar
Ekonormks va  yangi 
maxsus  fundamental 
fanlar majmuasi
Siyosiy
iqtisod
M akroiqtisodiyot
Iqtisodiy fanlar 
tarixi
M ikroiqtisodiyot
Iqtisodiy
ta ’limotlar
tarixi
Jahon
iqtisodiyoti
1
K orxona
iqtisodiyoti
Iqtisodiy
xavfsizlik
Turizm
iqtisodiyoti
Iqtisodiy
nazariva
Funksional 
tarmoq lararo 
fanlar 
iqtisodiyoti
M oliya va 
kredit
Statistika
Iqtisodiy
statistika
Buxgalteriya 
hisobi va 
audit
M ehnat 
iqtisodiyoti  va 
sotsiologiyasi
Menejment
M arketing
9

Iqtisodiy  fanlam i  shartli  ravishda  ikki  guruhga  b o ‘lish 
m um kin.  Birinchi  -   um um iqtisodiy  fanlar,  y a ’ni  iqtisodni  yaxlit 
o ‘rganuvchi  fanlar.  Ikkinchi  -   xususiy  iqtisodiy  fanlar,  y a’ni 
iqtisodning  u  yoki  bu  sohasini,  yoxud  korxona  iqtisodini 
o ‘rganuvchi  fanlar.  Birinchi  guruhga  eng  avvalo  «Iqtisodiy 
nazariya»  fani  kiradi.  U ning  o ‘zi  o ‘z  nomi  bilan  boshqa 
fanlardan  ajralib  turadi  va  umum  iqtisodga  nazariy  jihatdan 
yondashadi,  unga  xos  qonun  va  qoidalam i  o ‘rganadi.
«Iqtisodiy  nazariya»  -   insonlam m g 
ishlab 
chiqarish 
m unosabatlarini  ishlab  chiqaruvchi  kuchlar  bilan  o ‘zaro  aloqada 
o ‘rganuvchi  fandir.  Bu  fan  kishilik jam iyati  taraqqiyotining  turli 
bosqichlarida  m oddiy  n e ’m atlar  ishlab  chiqarish,  taqsim lash  va 
iste ’m ol  qilishni  boshqarish  qonunlarim ,  shuningdek,  ulardan 
am aliy  faoliyatda  foydalanish  y o ‘llarm i  o'rganadi. 
Lekin 
«Iqtisodiy  nazariya»  xalq  x o ‘jaligining  ayrim   tarm oqlari  va 
tarm oqlararo  kom plekslarida  iqtisodiy  qonunlarning  nam oyon 
b o 'lish ,  ro ‘y  berish  shakliari  va  xususiyatlarini  o ‘rganm aydi.  Bu 
bilan  aniq  iqtisodiy  fanlar  shug'ullanadi.  A na  shunday  fanlardan 
b in   «Sanoat  iqtisodiyoti»  fani  hisoblanadi.  Bu  fan  jam iyatning 
iqtisodiy  qonunlari  va  zaruriy  qoidalari  sanoat  va  uning 
tarm oqlari  sohasida  nam oyon  b o ‘lishi,  ro ‘y  berishi,  tuzilm aviy 
o ‘zgarishlarning  «falsafasini»,  boshqarishning  ilm iy  asoslarini, 
rejalashtirish  va  bashoratlashning  m etodologiyasi  va  m etodika- 
sini,  fan-texnika  taraqqiyotining  asosiy  y o ‘na!ishlari,  sanoat 
resurslarining  m ohiyati,  aham iyati  va  turlari  ham da  ulardan 
foydalanishni  yaxshilash  shart-sharoitlari  va  sanoatning  boshqa 
qator m uam m olarini  o'rganadi.
«Sanoat  iqtisodiyoti»  fani  bir  qator  iqtisodiy  fanlar  bilan 
cham barchas 
b o g ‘langan. 
U lar 
ju m lasig a 
«Ekonom iks», 
«Iqtisodiy  nazariya»,  «M akroiqtisodiyot»,  «M ikroiqtisodiyot», 
«Statistika», 
ayniqsa, 
«Iqtisodiy 
statistika», 
«M ehnat 
iqtisodiyoti»,  «M arketing»,  «M cncjm ent»,  «B uxgalteriya  hisobi 
va 
audit», 
«M oliya 
va 
kredit», 
«Iqtisodiy 
xavfsizlik»,
10

«Innovatsiya  strategiyasi»,  «X orijiy  m am lakatlar  iqtisodiyoti» 
va boshqa bir qator fanlar kiradi.
«Sanoat  iqtisodiyoti»  fani  «K orxona  iqtisodiyoti»  fani  bilan 
cham barchas  bogMiqdir.  B unday  b o g ‘liqlik  sanoat  va  uning 
alohida  tarm oqlari  m oddiy-texnika  va  m ehnat  salohiyatidan 
to ‘la-to ‘kis  foydalanish  im koniyatlarini  qidirib  topish  uchun 
m ehnat jam o asig a  iqtisodiy  ta ’sir  k o ‘rsatishning  yangidan-yangi 
usullarini  topishda  m ahorat  v a  ishning  k o ‘zini  bilishga  yordam  
beradi.
Iqtisodiy hayot jarayonlari  va  hodisalarini  o ‘rganish  darajasi 
nuqtai  nazaridan,  odatga  ko'ra,  m akroiqtisodiyot  va  mikroiq- 
tisodiyotni  farqlaydilar.
«M akroiqtisodiyot»  fani  iqtisodiyotni  bir  butun  sifatida 
qaraydi  va  um um iy  (m ajm uiy)  talab  va  taklifning,  m illiy 
darom ad  va  yalpi  m illiy  m ahsulotning  shakllanish jarayonlanni 
tadqiq  etadi,  byudjet  siyosatining  iqtisodiy  o ‘sishga,  inflyatsiya 
va  ishsizlik  darajasiga  ta ’sirini  tahlil  etadi.  Boshqacha  aytganda, 
bu  fan  m akroiqtisodiy  jarayonlarni  davlat  tom onidan  tartibga 
solish m uam m olarini  o ‘rganadi va o ‘rgatadi.
«M ikroiqtisodiyot»  fani  ishlab  chiqarish  ta n n o g ‘i  va  kor­
xona,  tovar  va  m oliya  bozorlari,  banklar,  turli  firm alar,  uy 
x o ‘jalig i kabi  alohida su by ’ektlar va  tuzilm alam ing  fe’l-  atvorini 
tadqiq  etadi.  U  alohida  tovarlam ing  ishlab  chiqarish  hajm i  va 
ularga  baho  qanday  belgilanishini,  soliqlar  va  boshqa  to ‘lov- 
larning aholi ja m g ‘arm alariga qanday ta ’sir  etishini  o ‘rganadi.
«Sanoat  iqtisodiyoti»  fani  «M enejm ent»  fani  bilan  ham  
bevosita  b o g liq d ir.  Chunki  sanoat  boshqaruvining  muhim 
m uam m olari  m enejm ent  nazariyasi  v a   am aliyoti  asosida  o ‘z 
yechim ini topishi  mum kin.
«M enejm ent»  fani  -  boshqaruvchiga tanlovni  to ‘g ‘ri  am alga 
oshirish  va  ishchan  qarorni  qabul  qilishni  o ‘rgatuvc-hi  fandir. 
U ning  asosiy  m aqsadi  bozor  m unosabatlari  sharoitida  barcha 
b o ‘g ‘inlarda  ishlay  oladigan  yuqori  m alakali  boshqaruvchilarni 
tayyorlashdan  iborat.
i t

Bu 
fanning  m uhim  
m uam m olarini 
o ‘rganishda  xalq 
x o ‘jalig ida  texnika  va  texnologiya  taraqqiyotining  y o ‘llarini 
belgilab  beradigan  fanlam ing  xulosalaridan  ham  keng  foydala­
nish  g ‘oyat  zarurdir.  Bilim  va  ilm ning  turli  sohalari  chegarasida 
tutashgan  qator  fanlar  tadqiqot  yoki  bilish,  anglash  y o ‘lini 
shakllantirish  jarayonida  «Sanoat  iqtisodiyoti»  fanining  tajriba- 
siga suyanadi  va tarixiy nuqtai  nazardan yondashadi.
Shunday  qilib,  «Sanoat  iqtisodiyoti»  fanining  predm eti 
deganda  jam iyatning  obyektiv  iqtisodiy  qonunlari  va  zaruriy 
qoidalarining  shu  sohada  nam oyon  b o ‘lish  shakllarini,  sanoat 
m ahsuloti  ishlab  chiqarish  jarayonida  jo n li  va  buyum lashgan 
m ehnatning  eng  optim al  xarajatlari  asosida  eng  yaxshi  natija- 
larga  erishishni  ta ’m inlaydigan  shart-sharoitlar  va  om illarni 
o ‘rgam sh tushuniladi.



Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   24


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling