T o s h k e n t m o L iy a I n s t I t u t I

O 'Z B E K I S T O N   R  E S P U B L IK A S 1   O L IY   VA  0 ‘R T A   M A X S U S  
T A ’L IM   V A Z I R L I G I
T O S H K E N T   M O L IY A   I N S T I T U T I  
Z.  Davronov
ILMIY  IJOD 
METODOLOGIYASI
0 ‘quv qo‘llanma
Toshkent 
«IQ T IS O D —MOLIYA» 
2 0 0 6

M azkur  o 'q u v   q o 'lla n m a   O 'zbekiston  Respublikasi  Oliy  va  o 'rta   maxsus  t a ’lim 
vazirligi  to m o n id a n   ta sd iq la n g a n   “ Ilm iy  ijod  m e to d o lo g iy a si”  kursi  b o 'y ic h a , 
iqtisodiy  m utaxassisliklar  m agistraturasi  uchun  m o'ljallangan  nam unaviy  dasturga 
am al  qilingan  holda  tayyorlandi.  Q o 'llan m an in g   m aqsadi  m agistrantlarga  ilm iy  ijod 
m etodologiyasining  m a zm u n   va  m ohiyatini  singdirishdan  iborat.  M a'lum ki,  ijodiy 
fikr m alaka va k o 'n ik m a lam in g  shakllanishiga yordam  beradi.  Shu sababli u nda fan va 
ijodning  o 'z a ro   m un o sab ati.  ijod  jarayonini  ifoda  etish  shakllari,  uslublari,  ilm iy 
ijodda  bashorat,  faraz,  dalil,  tajriba,  nazariya,  dialcktika,  sinergetika  kabi  m avzular 
yoritilgan.  Iqtisod,  m oliya,  soliq,  bank  tizim i  mutaxassisliklari  uchun  ilm iy  ijod 
m etodologiyasining o 'rn i  haqida  fikrlar yuritilgan.  Ayniqsa,  falsafa va iqtisodiy fanlar 
o'rtasidagi  o 'z a ro   ijodiy  m unosabatlar  Sharq  va  G 'a rb   m utafakkirlari  ta 'lim o tla ri 
asosida batafsil  yoritilgan.
Q o 'llan m a  T oshkent  M oliya  instituti  m agistraturasida  t a ’lim  olayotgan  barch a 
yo'nalishlardagi  m agistrantlarga  ham da  ilm iy  ijod  m etodologiyasi  bilan  qiziquvchi 
o'quvchilarga m o'ljallangan.
M azkur  o 'q u v   q o 'lla n m a   O 'zbekiston  Respublikasi  Oliy  va  o^rta  maxsus  ta 'lim  
vazirligining T o sh k en t  M oliya  instituti  qoshidagi  Oliy  o 'q u v   yurtlararo  ilm iy-uslubiy 
K engashda  m uhokam a qilingan ham da  moliya mutaxassisliklari  magistrantlari u chun 
o 'q u v   q o 'lla n m a  sifatida  tavsiya  etilgan  (2006-yil  22  -iyul,  8-sonli  bayonnom a).
Ilm iy  m uharrir:  B.  Karimov  -  tarix  fanlari  nom zodi,  dotsent.
T aq rizch ilar:  I.Saifnazarov  -  falsafa  fanlari  doktori,  professor 
A.  Qodirov  -  falsafa  fanlari  doktori,  professor 
S .  Rahimov  -  falsafa  fanlari  doktori,  professor
Z .  Davronov
Ilmiy 
ijod  m etodologiyasi: 
O 'q u v   q o 'lla n m a /Z .  Davronov;  O 'z b e k isto n  
Respublikasi  O liy va o 'rta  m axsus ta 'lim   vazirligining T oshkent  Moliya instituti.  - Т.: 
«IQ T ISO D —MOLIYA», 2007 y.  184 bet.
ISBN  978-9943-011-1
©   “ IQ T ISO D -  MOLIYA”,  2007

Kirish
Tabiat va insoniyat tarixi voqcalarga nihoyatda boy.  Zaruriyat natijasida 
paydo bo'lgan  fanlar inson  faoliyatini  o ‘zgartirishga ta ’sir etdi va etib 
kelmoqda.  Fan insonning tabiat va jamiyatga bo'lgan ta ’sirini kuchaytirdi. 
Bu ta ’sir gohida salbiy,  gohida esa ijobiy natijalar berdi.  Ayniqsa,  XX 
asrda fan va texnika sohasida erishilgan natijalar fikrimizning dalilidir. 
Bularga:  oqsillarning sintez qilinishi,  yadro,  atom   qurollarining paydo 
bo'lishi,  kosmik fazoga  insonning tash rif buyurishi,  planetalarni tadqiq 
qilinishiga  kirishilishi,  kibem etika sohasining taraqqiy etishi,  axborot 
texnologiyalarining rivojlanishi va boshqalar kiradi.  Bularning barchasi 
inson ongining ham  o'zgarishiga sabab bo'ldi va bo'layotir.  Bu erishilgan 
yutuqlar oxirgi yutuqlar em as,  albatta.  Borliq cheksiz bo'lgani  singari 
tabiat  va  jam iyat  hodisalarini  bilish  va  ularni  rivojlantirishga  turtki 
berish ham  cheksizdir.  XX asrda paydo bo'lgan  kashfiyotiar XXI asrda 
yanada yuqori bosqichga ko 'tariladi,  albatta.  Yangi asrda  yangi-yangi 
fanlaming paydo bo'lishiga shubha yo‘q.  Demak,  fanlami paydo bo'lishi 
inson  ijodining  m ahsuli  ham dir.  A niqroq  aytadigan  bo'lsak,  ijod 
to'xtagan  joyda  fan  rivoji  to'xtaydi,  fan  rivoji  to'xtagan  joyda  ijod 
ham  to'xtaydi.  Bu esa taraqqiyotga salbiy ta ’sir ko'rsatadi.  Binobarin, 
h ar  bir  avlod  o 'zi  yashagan  davr  m uam m olarini  yechishga  intiladi. 
Ijod  qiladi,  yangiliklar  yaratadi.  Bu  esa  o ‘z - o ‘zidan  bo'lm aydi. 
Taraqqiyotning  turli  tarm oqlari  bilan  shug'ullanuvchilardan  sabr- 
toqat,  izlanish,  yangiliklar  yaratish,  o 'z   m unosabatlarni  bildirishni 
taqozo etadi.
Respublikam izda  nisbatan  yangi  paydo  bo'lgan  kurs  -  “ Ilmiy  ijod 
m e to d o lo g iy asi” ning  m o h iy ati  m a z k u r  so h alarn i  m ag istran tlar, 
bo'lajak olim lar to m onidan  tahlil  qilishga,  m a’lum  b ir ko'nikm alam i 
hosil qilishga qaratilgan.  H ar qanday tadqiqotchi  m a’lum bir malakaga, 
bilimga ega bo'lm as ekan, uning kashfiyoti,  ijodi to'laqonli bo'la olmaydi. 
M agistrant  va bo'lajak olim lar aniq  b ir  m etodologiya  asosida  faoliyat 
ko'rsatsalar m ehnatlari  zoye  ketm asdan  sam arali  bo'ladi.
Ilmiy ijod metodologiyasining paydo bo'lishi davr talabidir.  U falsafa 
fanining  tarm og'i  b o 'lib   falsafa  bilan  uzviy  aloqadadir.  Falsafa  fani
3

ilmiy ijod metodologiyasi  kursining m uam m olarini boyitadi, to'ldiradi. 
Falsafa,  fan  xususiyatlarini  eng  um um iy  tom onlarini  yoritib  bersa, 
ilmiy  ijod  m etodologiyasi  esa  ijod  jarayonlarining  aniq  talablarini, 
ilmiy  ijodga qanday yondashish  y o i- y o ‘riqlarini va xususiy usullarini 
yoritib beradi.  M a’lum ki,  ijod  o ‘ta  m urakkab,  lekin  qiziqarli jarayon. 
Inson  faoliyatidagi  nozik jih at  — aql  va  farosat,  ong va tafakkur bilan 
bogMangan.  Z ero,  ijod  inson  hayoti,  turm ush  tarzidir.  O 'z  navbatida 
aytish lozimki,  ijodning o ‘zi falsafiy m uam m odir.  U  falsafa tom onidan 
o ‘tgan asm ing ikkinchi  yarm ida Yevropa  m am lakatlarida tahlil etilgan 
va fikrlar um um lashm asi sifatida paydo b o ‘lgan.
T ev arak -atro f  tu rli-tu m an d ir.  U ndagi  voqea-hodisalar,  narsalar 
h am   tu rli-tu m an d ir.  Qisqa  qilib  aytganda,  son-sanoqsiz  y o ‘nalishlar 
borki  ularning  barchasi  ilmiy  ijodni  talab  qiladi.  X o ‘sh,  bu  qanday 
talab?  Bu  ijodda  m ukam m al  m etodologiyaga  b o ‘lgan  talabdir.  Shu 
s a b a b li  u s h b u   q o ‘lla n m a n in g   aso siy   m a q sad i  m a g is tra n tla rn i 
mutaxassislik  nam unalari  b o ‘yicha  m etodologiyani  tanlashga  va  uni 
o ‘z  ijodlarida qanday qilib q o ila sh n i o ‘rganishga qaratilgandir.  Ularda 
fan  va  ijodning  dialektik  m unosabati  haqidagi  ta sa w u m i  shakllanti- 
rishdir.  H ayotdagi  fan  va  texnika  rivoji  ta ’sirini  oydinlashtirishdir. 
Bo‘lajak ziyolilar,  olim lar etikasi,  estetikasini  ijoddagi  o ‘m ini  k o ‘rsa- 
tishdir.
Izoh:  Respublikada ushbu kursdan (M oliya sohasidagi  magistrantlar 
uchun) darslik yoki biror q o ‘llanm a yo‘qligi hisobga olinib,  Iqtisodiyot 
universitetida tayyorlangan yagona o ‘quv q o ‘llanm adan  ham da falsafa 
fanlari  d ok to ri,  professor  O.  Fayzullayevning  “ Falsafa  va  fanlar 
m etodologiyasi”  m onografiyasidan  foydalanildi  va  asos  qiUb  olindi. 
M u a llif  u sh b u   qoM lanm aning  va  m onografiyaning  m ualliflariga, 
ay n iq sa ,  o ‘zin in g   b e g ‘a ra z   ta q riz   va  m a sla h a tla rin i  b e rg a n   I. 
Soifnazarovga m innatdorchilik izhor qiladi.
4

I  bob.  “ILMIY  IJOD  METODOLOGIYASI”  KURSINING 
PREDMETI,  VAZIFALARI  YA  MAQSADLARI
Kursning predmeti
F an   yoki  kurs  borliqdagi  obyektlarni  o ‘rganish  uchu n  harakat 
qiladi.  0 ‘z obyektini, predm etini,  m uarm nosini tanlaydi.  0 ‘qitiladigan 
barcha fan va kurslar ushbu jarayonsiz o ‘z mavqeyiga ega b o ‘la olmaydi. 
Ilmiy ijod metodologiyasi ham  bundan istisno emas.  Boz ustiga, shiddat 
bilan o ‘tayotgan zam on falsafiy fanlam i qayta-qayta o ‘rganishga majbur 
qilayotir.  Ayniqsa,  uning  m etodologik  va  nazariy jihatlariga  zam on 
talablari  asosida  yondashishga  undam oqda.  S hu  m unosabat  bilan 
m a g is tra tu ra   t a ’lim i  ja ra y o n ig a   k iritilg an   ilm iy   ijo d n i  falsafiy 
tushunishga,  uning  m ohiyatini,  m azm unini  ch u q u r  anglashga  jalb 
etadi.  Ijod turlari,  ayniqsa,  ilm iy ijod turlari  serqirradir.
M a ’lum ki,  falsafa  va  fand a,  ularning  tarixida  ijod  m u h im   o ‘rin 
tutgan.  Tadqiqotchi o ‘z faoliyatida o ‘zi tanlagan mavzu, muammoning 
tarixini  bilm ay  tu rib,  yangi  fik m i  berolm asligi  tabiiy  yoki  ijodda 
nazariy  va  amaliy  muammolarni  tu sh u n m a sd a n   turib  izlanishga 
kirishish,  kelajakda  ta d q iq o tch in i  boshi  berk  k o ‘chaga  olib  kirishi 
ehtim o ld an   uzoq  em as.  Ju m la d a n ,  buyuk  m utafakkirlar to m o n id an  
ijodning  nazariy  jih a tla r in i  ishlab  c h iq ilg an lig in i  o ‘rganish  va 
zam onaviy  ijodlar  bilan   taqqoslash  zarur.  Bu,  o ‘z  navbatida,  tu rli 
kam chiliklardan xoli  qiladi.
Ilm iy   ijo d d a  usullar  m uam m osi  m avju d.  Ilm iy   ta d q iq o td a  
prognozlashtirish,  ilmiy  bashorat  qilish,  dalil  va  dalillash,  ijodda 
dialektika va  sinergetika,  tilning  o ‘rni,  tilni  formallashtirish,  mantiq, 
axborot  tizimlarining  globallashishi  va  ijod,  0 ‘zbekistonda  iqtisodiy 
islohotlarni yangi bosqiehga ko4arishda ilmiy ijod metodologiyasining 
o ‘rni,  ilmiy  ijodning  xususiy  uslubdagi  texnologik  usullar  va  boshqa 
shu  kabi  mavzulari  b o rk i,  b u la r  ilm iy  ijod  m etod olo g iy asin ing  
predm etini tashkil  qiladi.
P re d m e tg a   k iritilg a n   m a z k u r  m u a m m o la r  ta b iiy —m ex an ik , 
ijtim oiy-gum anitar sohalam ing barchasiga taalluqli b o ‘lsa-da,  ushbu 
kurs  uchun  tayyorlangan  q o 'lla n m a   k o ‘p roq   moliyaviy,  iqtisodiy
5

jarayonlarga  diqqatni  jalb  etadi.  M azkur  sohadagi  mutaxassisliklar 
uchun tayyorlanadigan xodimlarni ilmiy ijodning mohiyati va m azmuni 
bilan tanishtiradi.  Shulardan  kelib chiqib, o'z maqsadini amalga oshiradi. 
Bu  m aqsadlar  asosan  quyidagilar  bo'lib,  ularga  m agistrantlar  asosiy 
e ’tiborni  qaratishlari  kerak:  kursning predm eti,  tuzilm asi,  vazifalarini, 
ilmiy bilish va  ilmiy  ijodning dunyoni tushunishga  doir umumfalsafiy, 
um um ilm iy va xususiy ilmiy uslublarni  ham da vositalarni bilish;  ilmiy 
ijo d d a g i  e m p ir ik ,  n a z a riy   va  in tu itiv   b o s q ic h la r n i,  fa n n in g  
r iv o j la n i s h i d a   f a ls a f a   f a n in i n g   u m u m m e to d o lo g ik   o 'r n i n i  
m av h u m lash tirish ,  tasavvurlar  va  o 'zg arish larn i  ishlab  chiqishda 
um um ilm iy  shakl  va  uslublarni  tahlil  qilish;  dialektika,  sinergetika 
qonun va kategoriyalaridan, tamoyillaridan o'z ilmiy tadqiqotlari  ijodida 
foydalanishni bilish;  o 'z  fikrlarini dalillay olish va m etodologik tartibni 
ijodiy tortishuvlarida  him oya qila olish;  iqtisodiy tadqiqotlarda tizim li 
tartibiy yondashuvni  ham   ularda m odellashtirishning ilm iy jihatlarini 
o'zlashtirish;  I.A .Karim ovning bozor iqtisodiyotiga o 'tish jarayonidagi 
metodologik ko'rsatm alaridan  ijodiy  foydalanish,  milliy istiqlol g'oyasi 
va  m afkurasining  ijod  qilishdagi  o 'rn in i  tushunib  olish  va boshqa shu 
kabi  m uam m olardir.
D em ak,  ilmiy  ijod  m etodologiyasi  kursining  vazifalari  yuqoridagi 
xulosalardan kelib chiqishi tabiiydir.  Bu vazifalar,  avvalo,  magistrantlar 
o ld in   olgan  b ilim larin i  ilm iy  ijod  va  ta d q iq o tla rd a   foydalanish 
m alakalarini  singdirish,  ilmiy  fikrlash  ko'nikm alarini  hosil  qilish; 
falsafiy va  iqtisodiy  nazariyalarning dialektik m unosabatlarini  aniqlay 
bilish va chuqurroq o'zlashtirish;  ijoddagi yangi  zam onaviy usullardan 
xabardor  bo'lish  va  ularni  hayotga  tatbiq  etish;  ilmiy  m ateriallar 
to'plashni  o'rgatish; taniqli olim lam ing ilmiy ijod haqidagi ta ’limotlari 
bilan tanishtirish  kabilaridir. Ayniqsa,  hozirgi zam on talablaridan kelib 
chiqqan  holda  respublikam izdagi  o'zgarishlarni  hisobga  olib,  I.  A. 
Karimov asarlarini  m etodologik asos qilib olinishi  m uhim  aham iyatga 
ega.  Bu  asarlar  ilm iy  tadqiqotchining  milliylik  va  um um insoniylik 
jih a tla r in i  k u c h a y tiris h g a   y o rd a m   b e ra d i.  M a z k u r  k u rs  I.  A. 
Karimovning mamlakatimizda fan va innovatsiya faoliyatini rivojlantirish 
sohasidagi  ishlarni  m untazam   takom illashtirish  haqidagi  farm onini1 
am alga  oshirishning m uhim  sharti hisoblanadi.
1  “ Ilm iy  tadqiqot  faoliyatini  tashkil  etishni  takom illashtirish  h aq id a” .  «Xalq 
so'zi»,  2002-yil.  15-  m art
6

Metodologiya  —  uslublar  haqidagi  ta’limot
Metodologiya so'zining m a ’nosi:  m etod-uslub, logos-taiim ot, ya’ni 
uslublar  haqidagi  t a ’lim otdir.  D em ak,  Metodologiya  barcha  bilim 
uslublari  va  o ‘zlashtirishlar  haqidagi  ta ’limotdir.  M a’lum ki,  barcha 
aniq  fanlar  o ‘zlarining  bilish  usullariga  ega  b o iib ,  bu  usullar  o ‘z 
predm eti,  y a’ni  o ‘z  fanining  obyektlarini  tahlil  qilish  va  xulosalar 
qilishga  yordam   beradi.  Ayni  paytda  b arch a  fanlar  uchun  universal 
b o ‘lgan  m etodlar  b or  b o iib ,  bular  falsafiy  fanlar  m etodlaridir.  Ana 
sh u   falsafiy  m e to d la r  a n iq   fa n la r  u su lla rin in g   m eto d o lo g iy asi 
h iso b la n ad i.  M eto d o lo g iy a  b o sh q a   m e to d la rn i  bo yitad i,  u larga 
obyektlam i  bilish  uch u n   k o ‘m aklashadi.  0 ‘z  navbatida,  aniq  fanlar 
m etodlari metodologiyani m azm un va mohiyatini kengayishiga yordam 
beradi.
Metodologiya har bir sohada yangi bilimlami olishga ko‘maklashadi. 
Metodologiyaga zaruriyat taraqqiyotning boshlangich bosqichlaridayoq 
k o ‘zga  tashlangan  edi.  O lam ning  sir-asro rlarini  bilish,  xulosalar 
chiqarish  va  ulardan  insonlar  o ‘z  faoliyatida  foydalanishning  o ‘zi 
u shb u  x u su siy atlarn i  ta la b   e ta r  edi.  M asalan ,  qadim gi  M isrd a 
geom etriyaning paydo b o iis h i  yerlam i  o ic h a s h ,  daryolar o ‘zanlarini 
aniqlash  bilan  b o g iiq   edi.  A m m o  uning  falsafiy jihatdan   asoslanishi 
yana bir um um iy-universal  uslubni  talab  qilar edi.  Ishlab  chiqarishni 
rivojlantirish,  texnika,  s a n ’at,  m ad an iy at,  fanning  elem en tlarin i 
paydo  b o iis h i  m etodologiyaga  b o ig a n   talabni  yanada  kuchaytirdi. 
M etodologiyani  ishlab  chiqishda  antik  dunyo  faylasuflari  -G eraklit, 
Suqrot,  A flotun,  A rastuning  xizm atlari  kattadir.  Jum ladan,  Suqrot 
o ‘z  ta ’lim otini  yaratar  ekan,  narsa  va  hodisalarni  dialektik  tafakkur 
qilish  usuli  bilan  bilish  m um kinligini  o ‘rtaga  tashlagan  edi.  A flotun 
esa olamni bilishga mantiqiy yondashish kerakligini uqtiigan edi. Arastu 
ta ’limotida esa haqiqatga erishishning usuli bu — induksiya va deduksiya 
ja ra y o n larid ir.  U sh bu   sohadagi  A rastu  t a ’lim o tin i  yangi  zam o n  
faylasuflaridan biri Frensis Bekon davom ettirgan edi.  Bekon qarashlari 
esa,  o ‘z  navbatida,  Rene  D ekart  kabi  buyuk  faylasufning  m eto d o lo ­
giyaga b o ig a n   ijobiy m unosabatlarini  shakllantirdi.
M etodologiyaning  hodisalarga  b ir-b u tu n,  sistemali  yondashishni 
talab etadi.  Bu esa voqelik haqida t o i a  ta saw u r olishga ko‘maklashadi.
7

A n iq   m e to d la r g a   n is b a ta n   k e n g   koM am li  b o ‘lg a n lig i  u c h u n  
m e to d o lo g iy a g a   a so sla n g a n   b ilim la rn i  in k o r  qilish  o so n lik c h a  
kechmaydi.  M etodologiya orqali bilimlar xazinasi ko‘payadi,  kengayadi. 
O byektlar haqida turli tam oyillar ishlab chiqiladi.  Kategoriyalar, ya’ni 
yangi tushunchalar paydo b o ‘ladi.  Ilmiy tadqiqotlam ing yangi k o ia m i, 
turlari  nam o y on   b o ‘ladi.  N arsa  va  hodisalar  taraqqiyotining  yangi 
qonuniyatlari,  rivojlanish  tendensiyalari  aniqlanadi.  A niqrog‘i,  shu 
jarayonlar uch u n m etodologiya xizm at qiladi.  D em ak,  metodologiyani 
m etod to ‘ldiradi.  M etod so‘zi grek tilidan olingan b o ‘lib, bilish, tadqiqot 
y o ‘li,  usuli  degan  m a ’n o lam i  anglatadi.  B inobarin,  metod  insonning 
obyekt  sir-asrorlarini  anglashga  qaratilgan  nazariy  amaliy-faoliyati 
usulidir.
M etod   ishlab  chiqarish  sohasida  b iro r  narsani  yasash,  yaratish 
b o ‘lsa,  dehqonchilikda esa o ‘sim liklarni parvarish qilishdir.  M etodlar 
orqali olingan bilim lar nazariya va am aliyotda samarali yutuqlarga olib 
k elad i.  Shu  sab ab li  m e to d n in g   b o sh la n g ‘ich  fao liy ati  b u   ilm iy 
nazariyadir.
M etodlar maxsuslik xarakteriga ega.  Bilish jarayoni ana shu maxsus 
m etodlarga  suyanadi.  M axsus  m eto dlar  bilish  jarayonining  barcha 
sohalariga taalluqlidir.  M asalan,  analiz va sintez, tajriba,  m odellashti- 
rish,  form allashtirish,  statistik  m eto dlar  ana  shunday  xususiyatlarga 
egadirlar.  Ushbu m etodlar qanchalik qimmatli ahamiyatga ega b o ‘lmasin 
ularni metodologiyaga aylantirib b o ‘lmaydi.  M etod va metodologiyaning 
o ‘ziga xos xusisiyatlari bor.  M etodologiya sifatida fanlar tarixida fanlar 
u c h u n   m etafizika,  d ialek tik a,  sofistika,  eklektika  foydalanilgan, 
endilikda esa sineigetika ham  foydalanilmoqda.
M etodologiyaning  turlari:
1)  falsafiy;  2)  u m u m   ilmiy;  3)  maxsus  ilmiy.
F a ls a fa   f a n in in g   k a te g o riy a   va  q o n u n la r in i  ilm iy   b ilis h  
jarayonlarining  b arch a  sohalarini  o ‘zida  m ujassam lashtiradi.  C hunki 
u lar barcha sohalarga tegishlidir.
U m um ilm iy m etodologiya deyilganda,  bir necha fanlarga taalluqli 
bo‘Igan metodlar hisobga olinadi.  U lardan bir necha fanda foydalaniladi 
va obyekt haqidagi haqiqatga erishiladi.  M asalan, analiz va sintez, tajriba 
m eto d lari  u m um   ilm iy  m etodologiya  tu rlarid ir.  Bu  m eto d lard an  
fanlararo tadqiqotlarda foydalaniladi.
8

Maxsus  ilmiy m etodologiya bu  alohida fanlar obyektlarini  bilishda 
foydalaniladigan  m etodlardir.  Y a’ni, bir fan doirasida xizmat  qiladigan 
metodlardir.
Ilmiy  ijod  metodologiyasi  va  uning  boshqa  fanlar  bilan  aloqasi
Ilmiy ijod  metodologiyasi kursi boshqa fanlar bilan ham   aloqadadir. 
Bu  kurs  ham   boshqa  fanlarga  o ‘xshab  o ‘z  predm etini  boshqa  fanlar 
bilan aloqadorlikda o ‘zini to ‘la nam oyon qila oladi.  Demak,  ilmiy ijod 
m etodologiyasi  falsafa,  m atem atika,  fizika,  biologiya,  iqtisodiyot, 
sotsiologiya,  pedagogika,  psixologiya,  adabiyot,  san'at,  m antiq  fanlari 
bilan  o ‘zaro  m unosabatdadir.  C hunki  bu  fanlar ham   ijod jarayoniari 
bilan  bog‘liqdir.  U lar ham   m etodologiyaga,  m etodologiya  esa  ularga 
m uhtojdir.  Bu jarayonlarning  barchasi  bilish  bilan  bog‘liqdir.
Bilish  — inson faoliyatining  ajralmas qismi  bo‘lib,  narsa va hodisa, 
olam  to ‘g‘risida  tasaw urga  ega  bo‘lishdir.  Bilish  orqali  u  yoki  bu 
voqelik inson ongida aks etadi.  Shu sababli,  fanlarning barchasi bilish 
jaray o n id an  foydalanib  o ‘z  funksiyasini  bajaradi.  F anning  m a ’lum  
tu ri  erishgan  kashfiyot,  ikkinchi  fan  turiga  ta ’sir qiladi.  Fan  va  ilmiy 
ijod  b ilan   sh u g ‘u lla n a y o tg a n   k ish i  ta fa k k u ri  obyektga  d oim iy  
yaqinlasha boraveradi.  Chunki bilim jarayoni murakkab holda kechadi. 
T u rli  b o sq ich larn i  bosib  o ‘tad i.  Bu  b o sq ic h la r  sezgilar,  idrok, 
ta saw u m i  o ‘z  ichiga oladi.  Barcha fanlardagi obyektlarni  bilish  uchun 
ulardagi jarayon larn i  bilish  zarurdir.  Bilish  dialektik  xarakterdadir. 
U  ziddiyatlar orqali  amalga oshadi.  Bilimda aks etish jarayoni  m uhim  
rol o"ynaydi.  Aks etishsiz bilish am alga oshmaydi.  Shu jih atd an  aytish 
m u m k in k i,  b a rc h a   fan lar  o b y ek tlarin i  o ‘rganish  ham   aks  etish 
(in’ikos)ga bog'liq.
Bilish yordam ida barcha fanlardagi  qonun va qonuniyatlar ochiladi. 
Tabiat  narsalarining  xilma-xilligi  o ‘rganiladi.  Bulam ing  barchasida 
metod va metodologiya q o ‘llaniladi.  Tashqi  olam  narsalari va  hodisalar 
bilish obyektlaridir.  Bu obyektlar fanlarda aks etadi.  T a’kidlash lozimki, 
am aliy  faoliyat  ehtiyojlari  bilish  jarayonining  yo‘nalishini  belgilab 
beradi.  Yechish  zarur b o ‘lgan  m uhim   m uam m olarni  o ‘rtaga  q o ‘yadi. 
F anlar  rivojlanish  sur’atlarining  shart-sharoitlarini  aniqlab  beradi. 
M oddiy  n o z -n e ’m atlar  ishlab  chiqarish  bilish  m u am m olarini  hal 
qilish  uchun  turli  asbob-uskunalar,  texnik  vositalar, jihozlar yetkazib
9

b e ra d i.  O 'z   n a v b a tid a ,  bilish  fao liy ati  ham   ishlab  ch iq a rish d a  
m ujassam lashadi,  bevosita  ishlab chiqaruvchi  kuchga aylanadi.
Ilm iy  ijod  m etodologiyasi  singari  boshqa  fanlar  ham   bilish  bilan 
b o g ia n g a n .  Bilish  orqali  bosh q a  fanlar  ham   rivoj  to pad i.  Bilish 
insonning  faoliyatida  em pirik  va  nazariy jih atd an   nam oyon  b o ia d i. 
Empirik bilish  — narsa va hodisalarni inson bilan bevosita yoki  asbob- 
uskunalar  orqali  o ‘zaro  ta ’sir  ko‘rsatish  jarayonidir.  Bu  bilishning 
o ‘ziga xos  m etodlari  kuzatish,  tasvirlash kabilardir.  Bilishning em pirik 
darajasida narsa va hodisalarning tashqi ko‘rinishlari qayd etiladi,  dalillar 
to ‘planadi.  Bilishning nazariy bosqicbi  — insonning narsa va hodisalar 
mohiyatiga tafakkur orqali kirib borishidir.  Bunda  m etodologiya fani 
(iqtisodiy,  siyosiy,  texnikaviy)  orqali  tafakkur  yordam ida  u  yoki  bu 
soh alam i  m odellashtiradi,  gipo teza,  intuitsiya,  faraz,  dalillar  orqali 
fikran shakllantiradi.  D em ak,  ilmiy ijod metodologiyasi bilish nazariyasi 
bilan mustahkam aloqadadir.  Bilish nazariyasi barcha fanlarda mavjuddir. 
Bilish jarayonisiz ilmiy ijod kursi o ‘z predmetini nam oyon qila olmaydi. 
0 ‘z  n a v b a tid a ,  b a rc h a   fan la r,  ju m la d a n ,  iq tisodiy  fan la r  bilan  
sh u g ‘u lla n a y o tg a n la r  h a m   ilm iy  ijod  m o h iy atin i  tu sh u n m a sa la r 
kashfiyotlarga erishishlari  am ri  m aholdir.
Iqtisodiy  ta d q iq o tlar  ham ,  t a ’kidlaganim izdek,  m etodologiyaga 
suyanganida  ularning  ilmiyligi  yanada  kuchayadi,  chunki  ular  ham  
bilish  jarayoni  bilan  b o g iiq .  Iqtisodiy,  moliyaviy,  bank  tizim i,  soliq 
sohalari bilan shug‘ullangan olim lar ham  o ‘z faoliyatida  m etodlardan, 
turli  xil  yondash uv lard an ,  y o ‘nalishlardan  foydalanishga  m ajbur, 
u la rs iz   o ‘z  ta d q iq o tin i  am a lg a   o sh iro lm a y d i.  A ytish  lo z im k i, 
0 ‘zbekistonning  hozirgi  taraqqiyotini  belgilab  berishda  0 ‘zbekiston 
P rezid en ti  I .A. K arim ov  iqtisodiyotni  davlat  siyosatining  ustuvor 
yo ‘nalishi  qilib belgilashi bejiz emas.  Prezident  iqtisodiyotchi  sifatida 
istiqbol  iqtisodiyotga bogiiqligini ilmiy asoslab berdi.  Shu sababli ham , 
iqtisodchilar ilmiy ijodida  1.A. Karimov asarlari  m etodologiya sifatida 
x iz m a t  q ila d i.  D e m a k ,  iq tis o d iy   ta d q i q o t c h i l a r   ilm iy   ijod 
m etodologiyasini  iqtisodiy  jarayonlarning  bilish  m etodlari  haqidagi 
ta iim o t  sifatida  qabul  qilishi  lozim .  U  ilmiy jarayon  va  ijodiy  usul, 
vosita,  tam oyil  ham da  qoidalar  yig‘indisidir.  Shu  m unosabat  bilan 
aytish  m um kinki,  b o ia ja k   m utaxassislar  ilmiy  tadqiqot  va  ilmiy  ijod 
m etodologiyasini  m ukam m al  o ‘rgansalar,  kundalik  faoliyatlaridagi 
q iy in c h ilik la rn i  y en g ilro q   y e c h a d ila r,  u la rn i  b a r ta r a f   e tish lari
10

osonlashadi.  Ilm iy  ijodda  usul  va  tam oyillarni  o'zlashtirish  birinchi 
galdagi  vazifadir.  Bu  o ‘rinda  h ar  b ir  b o ‘lajak  mutaxassis  falsafiy 
metodologiyaga jiddiy e ’tiborini qaratishi lozim.  Chunki  iqtisodiy sohani 
b ilis h   u s u lla r i  h a m   fa ls a fiy   m e to d o lo g iy a   b ila n   a l o q a d a , 
m unosabatdadir.
Iqtisodiy  sohadagi  ta ’lim otlam i  to ‘plash  axborot  tizim iga  ham  
bogMiqdir.  Ilm iy  izlanish  axborotlarsiz  am alga  oshmaydi.  Ayniqsa, 
hozirgi  davr  kashfiyotlari  turli  ax b o ro tlarn in g   to ‘planishiga  h am  
bog‘liqdir.  M a’lumki,  har bir m am lakat o ‘zining iqtisodiy taraqqiyotiga 
ega. A na shu  iqtisodiy taraqqiyotlam i  o ‘rganish va xulosalar chiqarish 
ilmiy izlanuvchining bilim saviyasini yanada oshiradi. Amaliy faoliyatida 
q o ‘llashiga  im kon  yaratadi.  Bu  esa  yosh  tadqiqotchining  kelajagini, 
ayniqsa,  ilmiy faoliyatini  m ustahkam lashga yordam  beradi.