Turizm asoslari


Download 12.94 Kb.

bet1/18
Sana11.03.2018
Hajmi12.94 Kb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   18

0 ‘Z B E K I S T 0 N   R E S P U B L IK A S I  O LIY  VA 
0 ‘RTA  M A X S U S   TA’L IM   V A ZIR LIG I
M ir z a y e v   M u r o tjo n   A h m a d jo n o v ic h , 
A liyeva  M ah b u b a  T o ‘y c h iy e v n a
TURIZM ASOSLARI
Oliy ta ’lim ning  340000  -   “ Biznes va b o sh q a ru v ” t a ’lim sohasining 
5340200 -«M enejm ent»  (turizm ), 5340300 —  «M arketing»  (turizm ), 
810000  — «Xizm at  k o ‘rsatish»  ta ’iim sohasining   5810100  «Turizm»  va 
5811700 —  «Servis»  (turizm  va m eh m onx ona x o ‘jaligi)  bakalavriat t a ’lim  
yo‘nalishlari talabalari  u ch u n  
o ‘quv q o ‘Ilanm a sifatida tavsiya etilgan
O 'Z B E K I S T O N   F A Y L A S U F L A R I  
M I L L I Y  J A M IY A T I  N A S H R I Y O T I  
T O S H K E N T -   2 0 1 1
www.ziyouz.com kutubxonasi

U D K :  3 3 8 .4 8 ( 5 7 5 . 1 )   ( 0 7 5 )
7 9 6 .5  
B B K   6 5 .4 3 3  
M 5 4
M ir z a y e v ,  M u r o tjo n   A h m a d jo n o v ich .
T u rizm   a s o s la r i:  b ak alavriat  t a ’lim   y o ‘n a lish la ri  talab alari  u c h u n   o ‘q u v  
q o 'lla n m a / M .A .  M ir z a y e v ,  M .T . A liy ev a ;  m a s ’ul  m u h arrir A .S h .  B ek m u ro d o v ; 
0 ‘z b e k isto n   R esp u b lik a s i  O liy  va o ‘rta  m ax su s t a ’ü m  vazirligi.  — T .:  O ‘z b e k isto n  
faylasu flari  m illiy  ja m iy a ti  n a s h r iy o ti,  2 0 1 1 .  -   2 8 8   b.
I.  A liy ev a ,  M a h b u b a   T o ‘y c h iy ev n a .
U D K :  3 3 8 .4 8 ( 5 7 5 . 1 )   ( 0 7 5 )  
7 9 6 . 5
I S B N   9 7 8 - 9 9 4 3 - 3 9 1 - 1 7 - 8  
B B K   6 5 .4 3 3
M 5 4
M a s ’ul  m u h a rrir:  Iq tis o d   fa n la ri  d o k to r i,  p ro f.  A .S h .  B ek m u rod ov
Ushbu  o ‘qu v  qo  Hlanmada  bozor  m unosabatlari  sharoiti  asosida  turizm ni 
rivojlantirishning asosiy tamoyiUari va  turizm to ‘g ‘risidagi m e ’yoriy hujjatlarberilgan. 
Mahalliy,  milliy  va  hududiy  turizmni  rivojlantirishning  tamoyiUari  va  metodlarini 
qo ‘Hash  orqali sezilarli  darajada  iqtisodiy darom ad olishga  alohida e 'tibor berilgan. 
0 ‘quv  qo'llanma  oliy  o'quv  yurtlarining  iqdsodiy  mutaxassisliklari  bo'yicha  bilim 
olayotgan  talabalar,  tadqiqotchilar,  professor-o'qituvchilar,  turizm  kasb-hunar 
koUejlari о 'quvchilari ham da turizm sohasi bilan shug ‘ullanayotgan barcha xodimlarga 
mo'ljallangan.
О 
‘quv qo ‘llanma ayrim kamchiliklardan xoli bo ‘Imasligi mumkin.  Kitobxonlaming 
bu  boradagi  b a rc h a   fik r-m u lo h a z a ia r i  va  ta k liß a r i  m u a lliß a r  tom on idan  
minnatdorchilik  bilan  qabu l qilinadi.
T a q r izc h ila r:
1.  Iq tiso d   fa n la r i  n o m z o d i,  d o ts.  O .  X .X a m id o v
2 .  Iq tiso d   fa n la r i  n o m z o d i,  d o ts.  A .  N .N o r c h a y e v
I S B N   9 7 8 - 9 9 4 3 - 3 9 1 - 1 7 - 8
©   « 0 ‘zbekiston  faylasuflari  m illiy jam iyati» nashriyoti,  2011
www.ziyouz.com kutubxonasi

K I R I S H
Mustaqillik iqtisodiyot ta ’limi  tizim ini  misli ko‘rilmagan darajada 
m o d e rn izatsiy a lash tirib   y u b o rd i.  Y ang i-y an g i  y o ‘n a lis h la r   va 
ix tiso sl i k la r 
z a m o n  
ta la b ig a  
m o s la s h tir ilm o q d a . 
J a h o n  
iqtisodiyotining globallashuvi jaray o n i  am alga oshayotgan  bir davrda 
ja h o n   m o liy a v iy -iq tiso d iy   in q ir o z i  y u z  b e rd i.  0 ‘z b e k is to n  
Respublikasi  Prezidenti  I.A .K arim ov 0 ‘zbekiston  Pespublikasi  Oliy 
Majlisi  Q onunchilik  palatasi  va  S en atin in g   q o ‘shm a  m ajlisidagi 
m a ’ru z a sid a   0 ‘zbek isto n   R e sp u b lik a si  iq tiso d iy o t ini  y a n a d a  
rivojlantirish  borasida  to ‘xtalib  "...  bizning  yaqin  istiqboldagi  eng 
m uhim   vazifam iz  boshlangan  ishlarim izni  izchil  davom   ettirish   - 
iste’mol talabini  kengaytirish  m aqsadida sotsial sohani  rivojlantirish, 
m ehnatga haq toMashni yanada oshirish,  xizm at ko‘rsatish sektorini, 
in fra tu z ilm a  
o b y e k tla rin i 
r iv o jla n tir is h g a , 
tr a n s p o r t  
va 
kom m unikatsiya  loyihalari  am alg a   oshirilishiga  a lo h id a   e ’tib o r 
berishdir"1 —  deb  ta ’kidlab  o ‘tdilar.
Shuningdek,  I.A.Karim ov  0 ‘zbekiston   Respublikasi  V azirlar 
M a h k am a sin in g   2 0 10-yilning  aso siy   y ak u n lari  va  201  I -y ild a  
0 ‘zbekistonni ijtimoiy-iqtisodiy rivojlantirishning eng m uhim  ustuvor 
yo‘naIishlariga  bag‘ishlangan  m a ’ruzasida  0 ‘zbekiston  iqtisodiyoti 
oldida  turgan  asosiy vazifalar to ‘g‘risida  to ‘x ta lib ,"...  kichik  biznes 
va xususiy tadbirkorlik iqtisodiyotning tez o ‘zgarib tu rad ig an   b o zo r 
talablariga javob  berishini  ta ’m inlaydigan  zam onaviy  tu zilm alarin i 
shak llan tirish da,  yangi  ish  ©‘rin la rin i  tashkil  q ilish d a  va  ah o li 
darom adlarini  oshirishda  q an ch a lik   o ‘ta  m uhim   rol  o 'y n a s h in i, 
albatta,  c h u q u r  anglaymiz"2  -   d eb   t a ’kidladi. 
H aq iq atan   h am  
0 ‘zbekiston  iqtisodiyoti jahon  iqtisodiyoti bilan cham barchas b o g ‘liq
1  I.A .K a r im o v .  M a m la k a tim izd a  d e m o k r a tik   is lo h o t la m i y a n a d a  c h u q u r la s h tir is h  
va  fu q a ro lik  ja m iy a tin i  rivojlantirish  k o n s e p s iy a s i:  0 ‘z b e k isto n   R e s p u b lik a s i  O liy  
M ajlisi  Q o n u n c h ilik   p alatasi  va  S e n a tin in g   q o ‘s h m a   m a jlisid a g i  m a ’r u z a si.  —  T .: 
0 ‘z b e k is to n ,  2 0 1 0 .  —  5 6 -b .
1  I . A  K a rim o v .  B a rch a   reja va  d a s tu r la r im iz  V a ta n im iz  ta r a q q iy o tin i  y u k s a ltir is h ,
x a lq im iz   fa r o v o n lig in i  o sh ir ish g a   x iz m a t   q ila d i:  2 0 1 0 -y ild a   m a m la k a t im iz n i 
ijtim o iy -iq tis o d iy   rivojlantirish  y a k u n la r i  v a   2 0 1 1 -y ilg a   m o ‘lja lla n g a n   e n g   m u h im  
u stu vor  y o ‘n a lish la rg a   b a g ‘ish la n g a n   0 ‘z R   V a z irla r  M a h k a m a s in in g   m a jlis id a g i 
m a ’ruzasi.  —  T .:  0 ‘z b e k isto n ,  2 0 1 1 .  —  4 8 - b .
www.ziyouz.com kutubxonasi

b o ‘lib bormoqda.  Bu o ‘zgarishlami hisobga olgan holda respublikamiz 
iqtisodiyotining barcha tarm oq larid a kichik biznes va tadbirkorlikka 
keng  y o ‘l  ochib  berilm oqda.  S o‘nggi  yillarda  turizm   sohasida  ham 
kichik  biznes  va  tadbirkorlikni  rivojlantirishga  alohida  aham iyat 
berila boshlandi.  Buning  natijasida bugungi  kunda  respublikam izda 
700  d an   ortiq  turistik  firm alar  faoliyat  ko‘rsatm oqda.  U larning 
hisobiga YAIM da  b arq aro r o ‘sishga  erishilmoqda.  BoMajak kadrlar 
esa sohani  m ukam m al  egallashlari  uchun  m uhim   adabiyotlar bilan 
t a ’m inlanm oqdalar.  X ususan,  "Turizm  asoslari"  fani  fikrimizning 
dalili  b o ‘lib,  u  0 ‘zbekistonda  hali  o ‘rganilmagan,  yangi  va  kelajagi 
p o rlo q   fanlardan  biri  hisoblanadi.  Uni  bakalavriatning  dastlabki 
bosqich o ‘quv dasturlariga kiritilishi ham fikrimizning yorqin dalilidir. 
S tu d en tlar  boshqa  ijtim oiy  fanlar  bilan  bir  q ato rd a  mutaxassislik 
fa n i  s ifa tid a   " T u riz m   a s o s la ri" n i  ilk  k u r s la r d a n o q   o ‘rg an a 
boshlaydilar.
"Turizm   asoslari”  o ‘quv  q o ‘llanmasida  respublikam izda  ushbu 
sohaga  bo‘layotgan  e’tib o rn in g  ortayotganligi,  turizm   faoliyatining 
iqtisodiyot tizimidagi  aham iyati  muhimligi dalillar asosida ko‘rsatib 
o ‘tildi.  Q o‘llanm ani  tayyorlash  jarayonida  am aliy  ish  faoliyatidagi 
y u tu q  va kam chiliklardan  foydalanilib, turizm ga oid turli  m e’yoriy- 
h u q u q iy   h u jja tla r  ja m la n d i ,  a ta m a la r  s h a rh la n d i.  X u su san , 
respublikam iz hukum atining turizm  sohasidagi q ator hujjatlari tahlil 
e tild i,  ta rix iy -m a d a n iy   y o d g o rlik la r  va  tu riz m   ta rix i,  tu riz m  
m aq sadlari,  tashkiliy  sh ak llari  va  asosiy  kategoriyalari,  turlari, 
infratuzilm asi,  turist  tu sh u n ch asi,  turistik  xizm atlar,  m ahsulotlar 
va  tovarlar,  turistik  industriya,  turistik  resurslar  o ‘rganildi.
"Turizm   asoslari"  fanini  boshlang‘ich  kurslarda  m ashg‘ulot  olib 
borilishiga  asosiy  sabab  shuki,  u  o ‘rta  m aktab  ta ’limi  dasturlariga 
yaqin  turadi.  Fanni  tayyorlash  jarayonida  m urakkab  m avzular  va 
o ‘ta   qiyin  tu shun chalar berilishidan  chetga chiqilgan.  Shuningdek, 
u  m ak tab  o ‘quv  dasturlaridagi  tarix,  geografiya  va  boshqa  fanlar 
b ilan   uzviy  aloqadadir.
M a’lum ki,  turizm   sohasini  xalqaro miqyosda  ko‘rib  chiqadigan 
b o ‘lsak,  u  dunyoning  turli  m intaqalari  va  m am lakatlarida  turlicha 
rivojlanm oqda  ham da  o ‘sha  davlatlam ing  iqtisodiyotiga  o ‘zining 
ijobiy  t a ’sirini  ko‘rsatm oqda.  Shu  bois,  "Turizm  asoslari"  fanini
www.ziyouz.com kutubxonasi

yoritish jarayonida  m azkur m am lakatlardagi  turizrn  faoliyati  im kon 
qadar o ‘rganildi, ijobiy jihatlari va salbiy tom onlarini ochib berilishiga 
harakat qilindi,  respublikam izda  kelajakda tu rizrn   sohasida qilinishi 
lozim  bo‘lgan  ishlar  haqida  fîkr bildirildi.
"T urizrn  asoslari"  o ‘quv  q o lla n m a s in i 
y a ra tish d a   xorijiy 
m am lakatlar olim lari va  mutaxassislari  to m o n id a n   ixtisoslikka  oid 
yaratilganadabiyotIaro‘rganildi,  tahlil etildi  h am d a kerakli o ‘rinlarda 
u larn ing   tarjim a  m a tn larid an   to ‘liq  fo y d a la n ib ,  respublikam iz 
sharoitiga  moslashtirildi.
"Turizm  asoslari"  mutaxassislik  fanlari  ic h id a  o ‘z  o ‘rniga  ega 
b o ‘lib,  uning  mavzulari  keyingi  kurslarda t a ’lim   beriladigan turizm  
yo‘nalishidagi  fanlarning  o ‘zagini  tashkil  etad i.
Eng  m uhim i  -   o‘ziga  xos,  m utaxassislar  a n c h a   yillardan buyon 
orziqib kutayotgan,  turizm  ta ’limi  sohasida yangi  ixtisoslik adabiyoti 
o ‘zbek  tilida  yuzaga  keldi.  Bu  ishning  d ebo chasid ir.  H ar  bir  ijod 
nam unasida m uallif e ’tiboridan chetda qoladigan ayrim  kamchiliklar 
b o ‘lishi tabiiy.  U shbu o ‘quv qoMlanma  ham   u n d a n   m ustasno emas. 
Kelajakda soham izning ilm iy- tadqiqotchilari  m a zk u r qo'llanm adan 
unum li  foydalanadilar va  uni  yangi  m a ’lu m o tla r bilan  boyitadilar,
-   degan  um iddamiz.
www.ziyouz.com kutubxonasi

1 - B O B .  « T U R I Z M   A S O S L A R I »   F A N I N I N G   M A Q S A D  
VA  V A Z IF A L A R Ï
1.1.  “T u rizm   asoslari”  fanining  m aqsad  va  vazifalari.
1.2.  F an n in g   boshqa  bilim lar tizim ida  tutgan  o ‘rni.
1.3.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  turizm   to ‘g ‘risidagi  davlat 
siyosati  (m e ’yoriy  hujjatlar asosida).
1.1.  «Turizm   asoslari»  fanining maqsad  va  vazifalari
O ‘z b e k isto n   m u staq illik k a  erish g a c h ,  b o zo r  iq tiso d iy o tig a 
asoslangan ja m iy a t  qurishni  o ‘zining  asosiy  maqsadi  qiiib  belgilab 
oldi.  Bu  ish da  tu rizm   sohasi  h am   yetakchi  tarm o q lard an   biri 
hisoblanadi.  T u rizm   nafaqat  o ‘tm ishni  o ‘rganish,  o‘zga  xalqlar  va 
elatlar bilan tanishish,  ularning m adaniy yodgorliklaridan bahram and 
bo‘lish, shuningdek,  u katta biznes ham dir.  M azkur faoliyatni yo'Iga 
qo‘yish esa mutaxassislarga bog‘liq.  Buning uchun  malakali kadriam i 
tayyorlash  hozirgi  m uhim   vazifalardan  biri  hisoblanadi.  T oshkent 
davlat  iqtisodiyot  universitetining  «Xalqaro  turizm »  fakulteti  va 
Sam arqand  iqtisodiyot  va  servis  instituti,  qolaversa,  q ato r  T urizm  
kasb-h un ar  kollejlari  bu  ishga  o ‘z  hissalarini  qo'shib  kelm oqdalar. 
Bu o ‘quv m askanlarida qator fanlar, jum ladan,  mutaxassislik fanlari 
ham   b o ‘lib,  u la rd a   kasb  ilmiga taalluqli  m uam m olar o ‘z yechim ini 
topadi.  S h u n d ay   fanlar  ichida  «Turizm  asoslari»  o ‘z  o ‘m iga  ega 
yangi  o ‘quv  fan larid an   biri  boMib,  T oshkent  davlat  iqtisodiyot 
u n iversitetinin g   «Xalqaro  turizm »  fakultetida  2 0 0 2 -2 0 0 3 -o ‘quv 
yiJidan  e ’tib o ra n   m ashg‘ulotlar  olib  borilmoqda.
T a jrib a la r  sh u n i  k o ‘rsa ta d ik i,  tu rizm   tarix i,  u n in g   asosiy 
yo‘nalishlari,  tu rlari,  kategoriyalari,  turistik  xizm atlar,  um um an 
turizm  ilm i b ilan  bogMiq barcha masalalar haqida bilim berish,  hatto 
turizmga oid tu sh un ch a va atam alarning h arb irin i ta ’rif-u tasniflash 
m uhim   ah am iy atga  ega  b o ‘lib,  b u   alohida  predm et  darajasidagi 
masala hisoblanadi.  Shularni e ’tiborga oigan holda, ta ’bir joiz b o ‘lsa 
a y tish   m u m k in k i,  « T u rizm   aso sla ri»   tu riz m g a   o id   b a r c h a  
m utaxassislik  fanlarining  alifbosi  sifatida  tashkil  etildi.  M a ’lum ki, 
turizm   yo'nalishidagi  fanlarining  ham m asida  ham   o ‘rganiladigan
www.ziyouz.com kutubxonasi

m asalaga  to ‘g‘ridan  to ‘g‘ri  yondashiladi,  y a’ni  so h an in g   ibtidosini 
o ‘rgatiladigan,  uning  «ob-havo»sini  belgilab  b erad ig an   fan  kerak 
edi.  «Turizm  asoslari» esa ay n an  shunday prcd m et  hisoblanadi.  Uni 
p u x ta   eg allam ay   tu r ib ,  m u ta x a ssislik k a   o id   b o s h q a   fa n la rn i 
o ‘zlashtirib  olish juda  qiyin  kechadi.
X o ‘s h ,  «T urizm   a s o s la ri»   fa n in in g   m a q s a d   va  v azifalari 
nim alardan   iborat?  -   degan  haqli  savol  tu g ‘ilishi  tabiiy.  M asalaga 
oydinlik  kiritish  uchun  u larn i  quyidagi  tarzd a  belgilab  oldik.
F anning  maqsadlari  sifatida:
—  turizm ning  asl  m o h iy atini  ochib  berish;
—  tu rizm n in g   ta ra q q iy o t  y o ‘li,  ta jrib a si,  h o z irg i  kundagi 
m uam m olarini  aniqlab  olish;
— turizm ning iqtisodiy,  siyosiy,  m a’naviy va ijtim oiy aham iyatini 
yoritib  berish;
—  sohaga  oid  tu sh u nch a  va  atam alarni  ta ’riflash;
— 0 ‘zbekiston va jahon turizm  biznesining ildizlarini o ‘rganishga 
asosiy e ’tib or qaratildi.
F ann in g   vazifalarida  esa:
—  tu riz m   va  turist  tu sh u n c h a la rin i  t a ’riflash ,  u la rn in g   ilk 
k o 'rin is h la ri,  taraq q iy o ti,  sh ak lla n ish i  h a q id a   ilm iy   va  daliliy 
m an b alar keltirish;
—  0 ‘zbekiston  R espublikasining  turizm   to ‘g ‘risidagi  Davlat 
siyosati  haqida  (m e’yoriy  h u jjatlar  asosida)  m a ’Iu m o tla r berish;
—  ja h o n   tu riz m   ta jr ib a s in in g   ilg ‘o r   n a m u n a la r i  b ila n  
o'rtoqlashish;
—  turizm   va  turistning  m aqsadlarini  aniqlab  olish;
—  turizm ning  tashkiliy  tuzilishi  va  asosiy  kategoriyalarini  bilib 
olish;
—  turistik  industriya  va  unga  b o ‘lgan  talablarni  o ‘rganish;
—  tu rizm   infratuzilmasi  h aq id a  m a ’lum ot  olish;
— tu rizm  turlari va uning asosiy ko‘rinishlarini belgilab chiqish;
—  turistik  resurslami  tu sh u n tirib  berish;
—  turistik  tovarlar  va  m a h su lo tla r  haqidagi  tu sh u n c h a la rn i 
egallash;
— turistik xizmatlar va servis darajasini takom illashtirish sirlarini 
ochib berish;
www.ziyouz.com kutubxonasi

—  tu riz m   m a rs h ru tla ri  va  m axsus  m a rs h ru tla r  h aq id ag i 
bilim larga ega boMish;
—  tu rizm d a  soliq,  sug‘u rta   va  moliyaviy  m asalalarni  o‘rganish 
dolzarb  m asala,  —  deb  bilindi.
M azkur fanni puxta egallash va kelajakda yetuk mutaxassis bo'lish 
u ch u n   ta lab alar  birinchi  n av b atd a  0 ‘zbekiston  va  ja h o n   tarixi, 
g eo g ra fiy asi,  u larning   ta b iiy -iq lim iy   resurslari,  arx eo lo g ik   va 
m e’m oriy yodgorliklari,  m uzey va  m adaniyat koshonalari,  ayniqsa, 
iqtisodiyot fanlarining— m arketing,  menejment, servis, buxgalteriya, 
soliq,  boj yo‘nalish]ari haqida m a ’lum  tushunchalarga ega bolishlari 
lozim .  Shuningdek,  «Buyuk  ip ak   y o ‘li»,  savdogarlik  tarixi,  diniy 
b ilim lar b o ‘yicha  ham  yetarli  fikr-m ulohazalar talab  etiladi.  0 ‘quv 
q o ‘llan m ani  tayyorlash  ja ra y o n id a  ushbu  masalalar  h am   chetda 
qolm adi.
«T urizm  asoslari» m utaxassislik fanlari ichida «Xalqaro turizm », 
« T u ris tik   m a rs h r u tla r n i  ta s h k il  etish»,  « T u rizm   iq tis o d i» , 
«Ekskursiyalam i  tashkil  etish»  kabi  va  boshqa  fanlar  bilan  uzviy 
aloqada  hisoblanadi.
F an n i  o ‘zlashtirish  ja ray o n i  —  o ‘qitishda  turistik  ekskursiya, 
ekspeditsiya  va  maxsus tu rlar tashkil  etish;  turizm   bozori  (Xalqaro 
T o sh k en t  tu rizm   y arm arkasi)da  ishtirok  etish;  m eh m o n x o n alar 
faoliyatini,  turistik firm alar ishini,  restorán xizmatini am aliy tarzda 
n am o y ish   etish ;  ekologik,  ta rix iy -m a d an iy   y od g o rlik larn i  aks 
ettiruvchi video kassetalar, bukletlar,  tarixiy xaritalar ishlab chiqish; 
in tern et  aloqa tizim idan turli  m a ’lum otlar olish m uhim  aham iyatga 
ega.
« T u rizm   asoslari»  fan id a n   o ‘quv  m ashg‘u lo tlarin i  «Turizm  
m e n e jm e n ti» ,  «X alqaro  tu riz m »   yo‘nalishlari  1-  va  2-bosqich 
b a k a la v rla r i  u c h u n   o lib   b o rila d i.  U n d a  xo rijiy   d a v la tla r  va 
respublikam izda  nashr  etilgan  turizm   sohasiga  oid  ilmiy,  o ‘quv, 
uslubiy q o ‘llanmalardan ham da ju m al va gazetalardagi maqolalardan, 
tu ristik   firm alarning  nam u n av iy   m arshrutlari,  bukletlari  va  yo‘l 
k o ‘rsatkichlaridan  foydalanish  tavsiya etiladi.
1 .2 .  Fanning boshqa  bilimlar tizimida  tutgan  o ‘rni
T u rizm   inson  hayoti  va  faoliyatining  ko‘p  sohalarini  qam rab
www.ziyouz.com kutubxonasi

oladi.  S huning uchun turizm ni o ‘rganish  psixologiya,  antropologiya, 
sotsiologiya,  iqtisodiyot, geografiya,  inform atika,  hu q u q  kabi  fanlar 
bilan  uzviy  bog‘liq.  Turistik  resurslar  yer  sharining  deyarli  b arch a 
b u rc h a k la rid a ,  q it’alarida  va  m a m ía k a tla rid a   m avjud.  T u riz m  
tashkilotchilari turizm  yo‘nalishi  (m arsh ru ti) va tu rizm  tu rin i  erkin 
tanlash  sh aroitida  turistik  oq im larn i  bilishi,  istiqbollashi  va  h a tto  
ulam i boshqarishi kerak.  B uning u c h u n   esa quyidagi  fan la m i  bilish 
juda-juda  zarur.
P sixo lo g iy a
Sayohat  qilish  uchun  turist  qaysi  yo‘nalishni  tanlaydi?  U shbu 
m av sum d a  qaysi  m am lakat  k o 'p r o q   afzallikka  ega  b o ‘la d i  va 
turizm ning  qaysi  turlari  eng  m a sh h u r  b o 'ladi?  T u rizm   b o zo rid a 
qanday  tu r   m ahsulotni  tak lif qilish  foydali?  0 ‘z  turistik  m ah su lo ti 
harakatini qayerga yo‘naltirish  kerak?  M ijoz xohishlarini eng yaxshi 
q o n d iru v ch i  tu m i  qanday  q ilib   tu z ish   kerak?  Bu  sav o llarn in g  
k o ‘pchiligiga  inson  psixologiyasini  o ‘rg an m asd an   ja v o b   b erish  
m um kin  em as.  M ijoz  (turist)  xohishi  sabablarini  o ‘rg an m asdan  va 
tushunm asdan turib, tum i to ‘g‘ri tuzish va uni bozorda iste’m olchiga 
tak lif qilish  m um kin  emas.  K ichkinagina  uzilish  yoki  xatolik  h am  
puxta  tayyorlangan va tahlil  qilingan  sayohatdagi  ijobiy taassu ro tn i 
yo‘qotishga  yetaríi  boMadi.
Sayohatni amalga oshirish — turistlam ing yoshi,  intellekt darajasi, 
moliyaviy ahvoli  va  ko‘pgina  b o sh q a  om illarga bogMiq.  D am   olish, 
du n y o q arash n i  kengaytirish,  n o ta n ish   narsalarni  b ilish ,  k o ‘ngil 
ochish, diniy, davolanish, qarindoshlar va d o ‘stlami ko‘rish va boshqa 
m aqsadlar tufayli  kishilar say oh atn i  am alga  oshiradilar.
S a y o h a tn i  tan lash d a  m a q s a d la m in g   o ‘zg arish i  is te ’m o lc h i 
bozorida  turistik  m ahsulotni  ta k lif  qiluvchi  turistik  firm a  u ch u n  
salbiy  oqibatlarga  olib  keladi.  K ayfiyat,  m oda,  u m u m iy   siyosiy- 
iqtisodiy  holat  va  ko'pgina  b o sh q a  om illarga  e ’tiborsizlik  tufayli 
m ijo z la r  y o ‘q o tila d i,  n a tija d a ,  tu r is tik   f a o liy a td a   iq tis o d iy  
qiyin chilik larg a  sabab  b o 'la d i.  M asa lan ,  so ‘nggi  y illard a  k a tta  
shaharlar va sanoat markazlari aholisi ekologik to za tab iat saqlangan 
joylardagi  ekoturizm ni afzal  ko‘rishm oqda.
Turistik  m ahsulotni  loyihalashtirish  uni  turistik  ko‘rg azm a  va
www.ziyouz.com kutubxonasi

yarm arkalarda  ulguiji  savdoga  taklif  qilishdan  taxm inan  ikki  yil 
oldin boshlanadi.  Shu bois,  turistik talabni  istiqbollashda psixologik 
jih atd an  chuqur tajriba, sezgirlik va  professional bilimga ega b o ‘lish 
kerak.
Antropologiya
A n tro p o lo g iy a  —  o d a m n in g   kelib  ch iq ish i  va  evolutsiyasi 
(rivojlanishi)Jism oniy tuzilishi va irqlar,  millatlarning paydo bo‘lishi 
haqidagi  fandir.  T urizm   ilm ida  esa  u  -   insonning  atrof-m uhitga 
t a ’siri  va  m a d an iy atin i  o ‘rganad i.  M aqsadi  in so n   hay o tin in g  
m u rak k ab   xarak terin i,  u la rn in g   o ‘zaro  aloq ad orlik   tizim in i  va 
jam iyatdagi xulqini  tadqiq  qilishdir.  Shuningdek,  u sayohat qilishga 
u n d o v c h i  sa b a b la rn i  k e ltirib   ch iq a ru v ch i  o m illa rn i;  say o h at 
zaruriyatini taqozo qiluvchi  ijtimoiy,  madaniy,  iqtisodiy sharoitlarni; 
tu ristlarning  atro f-m uh itg a  t a ’sirini,  turli  holatlarda  m ahalliy aholi 
b ilan  o ‘zaro aloqasini,  m ahalliy  madaniyat  va  m illatlararo aloqalar 
rivojlanishining turizm ga t a ’sirini o‘rganadi. Aynan antropologiyani 
o ‘rganish  turistik  obyektlar  va  markazlar  chegarasini  aniqlashga 
yo rd am   beradi  va  turistik  o qim ni  to ‘g‘ri  taqsim lash  va  yo‘naltirish 
im koni  tug‘iladi.
P irovard  natijada  quyidagi  savollarga javob olinadi:  m a’lum   bir 
obyektga obyektning o ‘zi va turistlarga zarar qilm agan  holda  nechta 
tu rist  ta sh rif  buyurishi  m u m k in ?  T uristlar  to m o n id a n   axborot 
(inform atsiya)  va  atrofni  o ‘rganish,  ushbu  resurslardan  maqsadli 
foydalanishni ta ’minlash  m um kinm i?  Bu m a’lum otlar turizm ni turli 
d arajada  rejalashtirish  im k o n in i  beradi.


Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   18


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling