Turizm asoslari


Download 12.94 Kb.

bet14/18
Sana11.03.2018
Hajmi12.94 Kb.
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   18
m a yo q n i dastlabki yaratilgan shaklida tiklamoqchi va uning
www.ziyouz.com kutubxonasi

konstruksiyasini  kuchli  seysmik  k ark as  b ila n   o ‘zgartirib,  u n d a n  
turistik diqqatga sazovor joy qilm oqchi.
Ba’zi dunyo m o ‘jizalarining qadim gi  r o ‘yxatlarida yuqorida ay tib  
o ‘tilgan obyektlardan bittasining o ‘rniga V avilon  minorasi yoki  F o rs 
sh o h i  Syrus  saroy i  kiritilgan.  D u n y o   m o ‘jiz a la rin in g   b o s h q a  
ro ‘yxatlari  h am   m avjud,  ularga  o 'r ta   a sria rd a   yaratilgan  ob yek tlar, 
hozirgi  zam on  inshootiari  va  kashfiyotlari  kiritilgan.
D unyo  m o‘jizalariga «Buyuk X itoy d evori»ni  kiritish  ad o la td a n  
b o ‘lardi.  M ustahkam   qal’a  devordan  ib o rat  ulkan  inshoot  b u tu n  
m am lakat  u zra  X itoyning  sh im o liy  q is m id a   sh arq d an   g ‘a rb g a  
c h o ‘zilgan.  D evom i  qurish  eram izd an   a w a lg i  taxm inan  25 0 -y il 
im perator  C h u in   S hin  Huang  Ti  to m o n id a n   boshlangan.  A sosiy 
ishlar  eram izning  III  asriga  kelib  tu g ag an .  M uhandislik  n u q ta y i 
n a z a rid a n ,  b u   in sh o o t  M isr  e h ro m la r in in g   b arch asi  q o ‘s h iIib  
olinganda  unga  sarflangan  ishdan  y u q o rid a   turadi.  In sh o o tn in g  
aham iyati  g‘arbiy-shim oldan  k elad ig an   d u sh m a n la r  b o sq in id a n  
saqlanish  b o ‘lgan.  D evor  qurilishiga  u z o q   d avr  m obaynida  y u z 
minglab  ishchilar  ishtirok  etishgan.  D e v o m in g   uzunligi  h a r  b ir  
insonni hayratda qoldiradi.  D evom ing h aq iq iy  uzunligi to ‘g‘risidagi 
m a’lum otlar bir-biriga to ‘g ‘ri kelmaydi.  S h u n d ay  m a’lu m o tla rb o rk i, 
devor uzunligi  2150 mil  (4500 km ) d eb  k o ‘rsatiladi.  G innes k ito b id a 
inshoot  uzunligi  6200  mil  deb  k o ‘rsatilg an   (qurib  b itkazilm agan 
qism lar bilan birgalikda).  Devor b alandligi  tu rlich a  5  m.  d an   10  m . 
gacha,  qalinligi  10 m. gacha.  D evor ustig a y o ‘lak qurilgan va  u n d a  
yurish  m um kin b o ‘lgan. Xitoy sayyohi  L in Y oudia  1990-yil b irin c h i 
b o lib  devor ustining u boshidan bu b o sh ig ach a piyoda bosib o ‘tg a n . 
D evom ing  yaxshi  saqlangan  qismi  P ek in   (Beydjing)  shim oliga  70 
km . joydan  o ‘tgan  va  m ashhur turistik   o by ekt  hisoblanadi.
Shuningdek,  m ashhur  g‘orlar,  q a l’a la r  va  qasrlar  ham   tu ristik  
resurslar  tark ib ig a  kiradi.  M ash h u r  g 'o r la r   yer  osti  b o ‘s h liq la ri 
q o ‘riqlash  obyekti  hisoblanadi,  b a ’zan   u  y er  osti  suvlari  faoliyati 
natijasida yengil eruvchi loyqali tu z la rd a n   (gips, tosh tuzi,  d o lo m it, 
ohak  tosh)  tashkil  topib ju d a  katta  h a jm la rd a   b o ‘ladi.  D u nyodagi 
eng  katta  g‘o r  A Q SH ning  K entukki  sh ta tid a   joylashgan  M a m o n t 
g‘ori hisoblanadi.  U  b ir qator stalaktik z allar va koridorlardan ib o rat, 
um um iy  uzunligi  530  km.  dan  ortiq .  Y e r  yuzasida  eng  c h u q u r
www.ziyouz.com kutubxonasi

g ‘orlardan  Fransiyadagi  P er-S en-M arten  (chuqurligi  1171  m.)  va 
Berje  g‘oridir.  C h u q u r g‘orlarda,  yer osti  dengizlarida  va  koMlarda 
o ‘ziga  xos  fauna  va  flora  topilgan:  baliqlar,  suvda  va  quruqlikda 
yashovchilar  va  h ash aro tlar  b o lib ,  ular  b u tunlay  qorong‘ulikda 
yashaydilar,  k o ‘rishg a  qobil  em as,  ularda  k o ‘zlarn in g  o ‘rniga 
m o ‘ylari,  oyoqlari  rivojlanadi.  Ba’zi  g‘orlardan  tarixiy  odam lar 
turarjoylaii, devoriy rasm lartopilgan.  Dunyodagi ko‘pchilik g‘orlar 
turizmning eng m ashhur obyektlari hisoblanadi va davlat himoyasida 
b o ‘ladi.
Qal’alar
M ashhur  turistik  obyektlarga  davlat  mulki  va  q o ‘riqlanuvchi 
hudud,  -   deb  e ’lon   qilingan  o ‘rta  asr  q a l’alari  kiradi.  0 ‘rta  asr 
feodallari, qirollar, sultonlar, shohlar va boshqa hukm dorlar yashagan 
istehkom   uy-joylari  h am   qal’alardir.  Q aFa  —  qasrlar  odatda  yetib 
borish qiyin joylarga, tikka tepaliklarga va tog‘larga qurilgan.  Qal’alar 
atrofiga  aholi  to ‘p lan gan   va  u  yerda yashovchilar dushm an  kelgan 
paytda qal’aga yashirinishgan. QaPalar uzoq oylab qamalga chidagan 
va am alda ularga kirib boMmagan. Vaqt o ‘tishi bilan alohida qal’alar 
katta  shaharlar va  h a tto   poytaxtlar  m arkazida joylashib  qolgan.
Q al’alar arxitekturasi va ichki joylashuvi b o ‘yicha juda h am  turfa 
xildir.  XIV—XV  a s rla rd a   q a l’alar  o ‘zin in g   h arb iy   aham iy atin i 
yo‘qotgan  va  b o rg an   sari  saroy  ahli  va  aristokratlar  saroylariga 
aylangan.  Q a l’a  in sh o o tla rin in g   k atta  q ism i  b izg acha  xaroba 
k o ‘rin is h id a   y e tib   k e lg a n ,  le k in   Is p a n iy a ,  G e rm a n iy a   va 
Shveysariyadagi saqlangan va qayta tiklangan q al’alar asosan muzey 
ko‘rinishida o‘rta asrlam ing jihozlar, kartinalar, idish-tovoqlar, mebel 
va  interyerning  ichki  elem entlarining  ajoyib  kolleksiyalari  bilan 
jihozlangan.
Q al’alar turistik dasturlam ing obyektlaridan  biri  hisoblanadi va 
tu ristla r  b a jo n -u   dil  ularga  borishadi.  Eng  m a sh h u r  q a l’alar 
G erm aniyada,  Shveysariyadadir.  Ispaniya va  Fransiyada esa tarixiy 
yodgorliklar ko‘p  m iqdordajoylashgan.  Fransiyaning ajoyib,  noyob 
qasrlari  b o ‘yicha  m axsus  turistik  marshrut  ta k lif qilinadi.
Polshada  20  d a n   o rtiq   qal’a  m a’lum.  Keyingi  vaqtlarda  harbiy 
aham iyatini yo‘q o tg an  q a l’alar o ‘rniga saroy xarakteridagi  ko‘rkam 
qasrlar qurila boshladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

B avariyadagi  (G e rm a n iy a )  N o y x sh v a n sh ta y n   qasri  n o y o b  
hisoblanadi.  K o‘p minorali  ushbu q asm in g  tashqi arxitekturasi  U old 
Disneyga,  D isneylend tipidagi  b a rc h a  te m a tik   parklarga  (A m erik a, 
Y evropa va  Yaponiyada)  em blem a  qilib  q o ‘yilgan.  D isneylendning 
afsonaviy parklari yaratishida pro to tip  b o ‘lib xizmat qilgan.  M ash h u r 
qal’alar qatoriga Viborgshahridagi q al’a  (Rossiya) va Finlyandiyadagi 
N eyshlot  (Savanna)  lam i  qo‘shish  m u m k in .
Xulosa
Turistik  resurslar  turistik  qiziqish  b ilan   bog‘liq.  Y a’ni,  tu ristik  
resurslar turistlarda qiziqish uyg‘otishi kerak.  Shundagina ko‘zlan g an  
maqsadga  erishiladi.  Qiziqish  ob y ek tlarin i  turizm   tash kilo tch ilari 
izlab topishlari  kerak.
T uristik  resurslar  boMsagina  tu riz m   am alga  oshadi.  U la rsiz  
tu riz m n i  ta s a w u r   etish  m u m k in   e m a s.  R esurslar  tu r iz m n in g  
yuragidir.  Turistik  resurslardan  u n u m li  va  maqsadli  foydalanish 
lozim.
]-ilova
0 ‘zbekistonning tarixiy va  m adaniy yodgorlik resurslari 
0 ‘zbekiston  Respublikasi  turizm   markazlari
Poytaxti  T oshkent  shahri.  iq lim i  —  m o ‘tadiI,  subtropik  iqlim . 
Davlat tuzum i  -   respublika.  M aydoni — 447,4  ming kv.  km.,  aholisi
—  25  m in.,  tili  —  o ‘zbek,  dini  —  islo m ,  pul  birligi  —  0 ‘zb ek isto n  
so‘mi.
0 ‘zb ek isto n   tarixi  va  kelajagi  b u y u k   davlat.  Eng  q a d im g i 
m a d a n iy a t  d u rd o n a la ri.  IX —X V   a s rla rd a g i  m a d a n iy   h a y o t . 
O czbekistonning  «Buyuk  ipak  yo‘li»dagi  m arkaziy  hudud  ekanligi.
K o ‘h n a   m a d an iy at  m a rk a z la ri:  a rx eo lo g iy a  —  A fro siy o b , 
Varaxsha,  Sopollitepa,  Fayoztepa,  S h o sh tep a,  O qtepa,  S h o h ru h iy a 
yodgorliklari;  davlatchilik  -   X o razm ,  B aqtriya,  So‘g‘d,  K u sh o n , 
Q a n g ‘  d a v la tla ri;  sh ah arso zlik   —  S a m a rq a n d ,  B uxoro,  X iv a , 
Shahrisabz, T erm iz,  Qo‘qon, T o sh k en t,  K arm ana,  Qarshi  k en tlari; 
m e’m orchilik  —  Shohizinda,  Z an gi  o ta ,  B ahovuddin  N a q sh b a n d , 
Shayx  H ovandi  T oh ur m ajm ualari;  R egiston,  (U lug‘bek,  T illak o ri,
www.ziyouz.com kutubxonasi

Sherdor),  Ko‘kaldosh,  B aroqxon,  Abdulqosim  madrasalari;  G o ‘ri 
A m ir,  R uhobod,  B ibixonim   m aqbaralari;  m asjidlar  va  boshqa 
inshootlar;  h u n arm a n d c h ilik   -   sang  (to sh )taroshlik ,  zargarlik, 
zardo‘zlik,  misgarlik, yog‘och o ‘ymakorlik, ganch o ‘ymakorlik; san’at
-  adabiyot,  musiqa,  raqs,  haykaitaroshlik,  m iniatura va  rassomchilik, 
xattotlik,  kashtachilik  va  boshqalar.
0 ‘zbekistonda m ustaqiilik yillarida bunyod etilgan  m e’morchilik 
va  shaharsozlik.  «Buyuk  ipak  yo‘li»ning  qayta  tiklanishi.  Alisher 
Navoiy, Amir Tem ur,  Bobur Mirzo, Ahmad aI-Farg‘oniy, Alpomish 
h ay k a lla rin in g ,  B a h o v u d d in   N a q sh b a n d ,  Im o m   a l-B u x o riy , 
B urhonuddin  a l-M arg ‘inoniy,  Abu  M ansur  M oturudiy  yodgorlik 
m ajm ualarining, T em uriy lar tarixi Davlat m uzeyi, X otira maydoni, 
S hahidlar xotirasi xiyoboni  obidalarining barpo  etilishi va ularning 
turizm   markazlari  sifatida  nam oyon  bo‘lishi.
I n te r k o n tin e n ta l, 
S h e r a to n ,  Le  M e r id ia n ,  A frosiyob 
m ehm onxonalarining,  H ayvonot  bog'i,  Akvaparklarning  ochilishi. 
Toshkent,  Sam arqand,  Buxoro, X iva,Term iz,  Shahrisabz, Andijon, 
N am angan, Farg£ona,  M arg‘ilon, Jizzax, G uliston kabi shaharlaming 
zam onaviy  qiyofaga  kirishi,  ulardagi  m e’m orchilik  binolarining 
milliylik xususiyatlari.
0 ‘zbekiston  R espublikasi  Vazirlar  M ahkam asining  1992-yil  3- 
noyabrda  « B ah o v u dd in   N aq shb an d  tavallu d in in g   675-yilligini 
nishonlashga tayyorgarlik ko‘rish to ‘g‘risida»gi,  1993-yil 23-aprelda 
«1994-yilda  o ‘rta  asrlarning   buyuk  olim i  M uham m ad  Tarag‘ay 
U lug‘bekning 600  yillik yubileyini o ‘tkazish to ‘g‘risida»gi,  1994-yil 
29-dekabrda  «Amir  T em u r  tavalludining  660  yilligini  nishonlash 
to ‘g‘risida»gi,  1996-yil 3-yanvarda «Buxoro va Xiva shahrining 2500 
yillik yubileyini nishonlashga tayyorgarlik ko‘rish to ‘g‘risida»gi,  1997- 
yil 29-aprelda «Im om  al-Buxoriy tavalludining hijriy-qamariy taqvim 
bo‘yicha  1225 yilligini  nishonlash to ‘g‘risida»gi, shu yili  27-noyabrda 
«A hm ad  a l-F a rg ‘o n iy   tav allu d in in g   1200  yilligini  nishonlash 
to ‘g‘risida»gi,  shu  yili  23-dekabrda  «Buyuk  m u saw ir  Kamoliddin 
Behzod  tavalludining  545  yilligini  nishonlash  to ‘g‘risida»gi,  1999- 
yil  27-dekabrda  «T erm iz  shahrining  2500-yilligini  nishonlashga 
tayyorgarlik ko‘rish  va  o ‘tkazish  to ‘g‘risida»gi  qarorlarining  tarixiy 
aham iyati  va  ularning  turizm   ishiga  qo‘shgan  ulkan  hissasi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Sam arqand  viloyati  yodgorlik  re s u rs la ri
S am arqand tarixi.  Ko‘hna Afrosiyob.  A m ir T em ur va te m u riy lar 
davrida  m adaniy hayot. Arab sayyohi  ib n   B attutaning S am arq an d g a 
tashrifi.  Ispan elchisi  Lui G onzales de  K lavixoning T em ur saro y id a 
bo‘lishi.
Sam arqand  m e’morchiligi:  S h o h iz in d a   majmuyi.  M ilodiy  V II 
asrda yashagan payg'ambarimizning am akivachchasi bo‘lmish Q u sam  
ibn Abbos 677-yili shu yerda shahid b o ‘lib ,  dafn etilganlar.  M a z k u r 
yodgorliklar  m ajm uyi  uning  sharafiga  S ho h izin d a  (Tirik  sh o h ),  — 
deb ataladi.  U n d a asosan milodiy IX  a srd a n  turli  m aqbaralar q u rila  
boshlagan. Am ir Tem ur bu yerda go‘zaI b in o lar — maqbaralar bun y o d  
ettirgan.  A rab  sayyohi  Ibn  B attu ta  h a m   S hohizinda  z iy o ra tid a  
b o ‘lgan.  M ajm u ad a  Q usam   ib n  A b b o s  m a q b arasid an   ta s h q a r i 
Q ozizoda  Rum iy,  Shirinbeka og‘a,  S h o d i  M ulk og‘a,  T um an  o g ‘a, 
Tug‘li  Tekin,  A m irzoda,  U sta  Ali,  A m ir  B urunduq,  X o‘ja   A h m a d  
ham da shaxsi n o m a’lum  m aqbaralar, sakkiz yoqli shiypon va bo sh q a 
inshootlar  mujassam.  Barcha  m a q b aralar  X IV —XV asrlarga  oid.
G o ‘ri  A m ir maqbarasi.  M aqbara  asli  T em u m in g   farm oni  b ila n  
nabirasi  M uham m ad Sulton xotirasi u c h u n  qurdirilgan,  lekin, o rad an  
besh  oy  o ‘tgach,  T em um ing  o ‘zi  h a m   sh u   yerda  dafn  etilganligi 
sababli,  G o ‘ri A m ir nom ini olgan.  B u y e rd a  T em u r va  M u h am m ad  
S u lto n d a n   ta s h q a ri,  s o h ib q iro n n in g   o ‘g ‘illari  -   S h o h ru h   v a 
M ironshoh,  nabirasi  U lug‘bek,  ustozi  M ir  Sayyid  Baraka  h a m d a  
Shoh Xo‘ja  ismli shaxsi nom a’lum  q a b rla r m ujassam .  1941-yili  iy u n  
oyida  G o ‘ri  A m ir  m aqbarasida  arxeologik  komissiya  q azish m alar 
o ‘tkazgan.
Ruhobod  m aqbarasi.  Shayx  B u rx o n u d d in   Sag‘aijiy  nom i  b ilan  
m ashhur b o ‘lgan ushbu maqbara A m ir T e m u r tom onidan qurdirilgan 
va  uning  m a’naviy  piri,  -   deyiladi.  X IX   asr  m a’lum otlarida  u n in g  
oldida  masjid,  m inora,  darvozaxonalar b u n y o d  etilganligi yozilgan.
Bibixonim masjidi.  Am ir T em u m in g   H ind isto n g a zafarli yurishi 
sharafiga  1399-yili go‘zal malikasi  Saroy M ulkxonim  masjid q u rd ira 
boshlagan va uni  1404-yili tugallagan.  M asjid  ro ‘parasida B ibixonim  
m aqbarasi  ham   m avjud.  1941-yilgi  arxeo lo gik  ekspeditsiya  u shbu 
m aqbarani h am  ochgan.  U nda  Bibixonim  ja sad i T em ur va  Ulug‘b ek  
jasadlari  kabi  m o‘miyolangan edi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Registon.  Bu  yerda  u ch ta  yodgorlik ansam bli  mujassam:
M irzo  Ulug‘bck  m a d ra sa si.  1417-yili  U lu g 'b ek   to m o n id an  
bunyod  etilgan.  0 ‘z  davrida  ilm-fan  markaziga  aylangan.  Uning 
m e ’m o rch ilig i  m o n u m e n ta l  p e s h to q la r,  y o n   g u m b a z la r  va 
m inoralardan  iborat.  M adrasa  pishiq  bo‘lishiga  qaram ay  shim oli- 
sharqiy  m inora  p eshto q dan   qochib,  ancha  og‘a  boshlagan,  1932- 
yili  m inora  to ‘g‘rilangan.  M adrasa juda  ham   hasham atlidir.
S h erd o r  m a d ra sa si.  1619— 1636-yillarda  S am arq an d   shahri 
h o k im i  Y a la n g to ‘s h b iy   B a h o d ir  farm o n i  b ila n   q u rd irilg a n . 
R eg iston dagi  M irz o   U lu g ‘bek  m a d ra sa sin in g   q a ra m a -q a rsh i 
to m o n id a   jo y la s h g a n   va  U lu g ‘bek  m a d ra sa sin in g   m e ’m oriy 
uslubini  qaytargan.  U n ing   m e ’mori  usta A bduljabbordir.  M adrasa 
d in iy oliy o ‘quv yu rti  vazifasini bajargan.  U ning peshtoqi  alohida 
b ezaklar va ko sh inlar b ilan  bezatilgan.  Peshtoqdagi sherlar tasviri 
ju d a   jo z ib a li.  S h e r la r n in g   o h u g a  ta sh la n a y o tg a n   m a n zarasi 
tasvirlangan.  S h erlar  o rq a   fonida  quyosh  aks  ettirilgan.  U  odam  
qiyofasidadir.
Tillakori  m adrasasi.  1646— 1647-yillarda  qurilgan bu  bino  ham  
Y alangto‘shbiy B ahodir tom onidan bunyod etilgan.  U  Registondagi 
m e ’moriy yodgorliklar kompozitsiyasini sim m etrik tarzda to ‘ldiradi. 
Ichidagi masjid nihoyasiga yetmagan.  Masjid markaziy xonasi jozibali 
va  dabdabalidir.  B archa  husnkor  jilolarga  tilla  suvi  yurgizilgan. 
Shuning  uchun  uni  T illakori,  -   deb  ataladi.
Ulug‘bek rasadxonasi. 
M ashhur rasadxona C h o ‘pon ota tepaligi 
etagida,  O birahm at  arig‘i b o ‘yicha qurilgan.  Bobur uni uch qavatli, 
usti  sirli  qilib  bezatilgan  edi,  —  deya  yozgan.  Rasadxona  diam etri 
46,40  m etr,  balandligi  kam ida  30  m etr  b o ‘lib,  ichida  katta  asbob 
o ‘rnatilgan.  Bu  yerda  quyosh,  oy  va  boshqa  sayyoralar  kuzatilgan. 
U ni  arxeolog  V.L.  V yatkin  topgan  va  ochgan.  Buzilib  ketgan 
rasadxonadan  hozirda  uning  yer ostidagi  qoldig‘i qolgan,  xolos.
Abu M ansur M oturudiy maqbarasi. 
U ning to ‘liq  nomi  —  Im om  
Abu  M ansur M uham m ad  ibn  M uham m ad al-Xanafiy al-M oturudiy 
as-Sam arqandiydir.  U  Sam arqandning  M oturud mavzesida X asrda 
tu g ‘ilgan,  xanafiya  m azhabining  yaratilishida  faol  ishtirok  etgan. 
U ning  ta ’Iimoti  M o v aro u n n ah r,  Turkiya  va  H indistonda  keng 
yoyilgan.  Qabri  C h o k ard iza  qabristonida.  2000-yil  0 ‘zbekiston
www.ziyouz.com kutubxonasi

Respublikasi  Prezidenti  I .A.  Karimov farm oni  bilan yodgorlik qayta 
tiklandi,  go‘zal  ziyoratgohga aylandi.
Imom  al-B uxoriy  m aqbarasi.  IX  asrda  yashab,  «hadis  ilm ida 
a m ir  al-m o ‘m iniyn»,  —  degan  sharafli  n o m g a  sazovor  boMgan 
m uhaddislam ing eng buyugi  hisoblanadilar.  B obom izdan «Al-jome* 
as-sahih»dek  asar bunyod b o ‘lib, uning nom ini b u tu n  islom olamiga 
tanitdi.  U1  zot  Buxoro shahrid a tavallud to p g an lar.  Ziyoratgoh  esa 
S am arqand  viloyatining  C helak  tu m anidagi  X artang  qishlog‘ida 
jo y la sh g a n .  P re z id e n tim iz   fa rm o n i  b ila n   1 9 9 8 -y il  b u y u k  
m uhaddisning  hijriy-qam ariy  taqvim   b o ‘y ich a  1225-yilligi  keng 
nishonlanib,  unga  ajoyib  yodgorlik  m ajm uyi  buny o d   etildi.
H azrati Xizr masjidi.  Sam arqandda qurilgan birinchi masjid shu 
ekanligi  rivoyat  qilinadi.  XIX  asrning  o 'rta la rid a   qadimgi  masjid 
poydevoriga  hozirgi  masjid  o ‘rnatilgan.  T ikkalikda  joylashgan  bu 
m a sjid n in g   o ld i  p e s h a y v o n li  b o ‘lib ,  h a s h a m a tli.  X o n a q o h , 
darvozaxona,  m in oralard an  iborat.  Turli  d av rla rd a  qurilgan  va 
tiklangan.  Bosh m e’mori usta Abdulqodir Boqiyevdir. Yaxshi niyatlar 
bilan  unga yuqoridagi  n om   berilgan.
Buxoro  viloyati  yodgorlik re su rsla ri
B u x o ro   ta r ix i.  K o ‘h n a   V arax sh a .  S o m o n iy la r   d a v la ti. 
Shayboniyxon  asos  solgan  B uxoro  xonligi.  S av d o   karvo nlari, 
hunarm andchilik,  ilm -fan  va  m adaniyatning  rivojlanishi.  Rossiya, 
X itoy,  Hindiston kabi davlatlar bilan savdo va elchilik aloqalarining 
olib  borilishi.  Italiyalik  m ashh ur  sayyoh  M ark o   P oloning,  ingliz 
sayyohi  A ntoni Jenkinson,  rus elchisi  Ivan X oxlov,  Boris  Pozuxin, 
venger sayyohi va olim i X erm an V am berilam ing  Buxoroga tashrifi. 
B uxorodan  Rossiyaga  Qozi  N o ‘g‘ay,  M ulla  F arru x ,  H oji  F arruh, 
E rnazar elchilarning  elchi  b o ‘lib borishlari.  B uxoro  tem iry o‘lining 
qurilishi.
Buxoro m e’morchiligi:
Ark.  U ning  Siyovush  to m o n id an   ilk  b o ra  qurilishi.  VII  asrda 
Buxoro hokimi tom onidan qayta tiklanganligi.  Shayboniylar davrida 
h o zirg i  qiyofasi  (ansam bl  k o ‘rin ish i)n i  o lish i.  O b id a  20  m etr 
balandlikda va 4,2 gektar m aydonni egallagan  u lk an  inshoot b o ‘lib, 
k o ‘p  burchakli,  atroflari  qo‘rg‘o n   devorlari  b ilan   o ‘ra!gan.  Arkda
www.ziyouz.com kutubxonasi

hokim lar,  x o n lar  va  am irlar  istiqom at  qilishgan.  U nda  zarbxona, 
xazina,  zin d o n lar b o lg a n .
Ismoil  Som oniy  m aqbarasi.  S om oniylar  sulolasining  asoschisi 
Ismoil  S om oniyning otasi  qabri  ustiga bunyod  etilgan bu  yodgorlik 
9—10  asrlarga  m ansubdir.  U   kub  shaklida  va  usti  yarim  sharsim on 
qubbali  b o ‘Iib,  burchaklari  ham   to ‘rtta  kichik  qubbalardan  iborat. 
D evom ing qalinligi  1,8  m etr.  P ish iq g ‘ishtdan qurilgan.  Keyinchalik 
Ismoil  Som oniyning  o ‘zi  ham   shu  yerga  dafn  etilgan.
M ahoki A ttori masjidi.  IX -X V I  asrlar obidasi hisoblangan ushbu 
masjid sh a h ar m arkazidagi atto rlar rastasi yonida joylashganligidan 
shunday n o m   oigan.  Tosh  ustunga  qurilgan  bu  masjiddagi  peshtoq 
va  ta x m o n sim o n   eshik  o ‘y m a k o r  gan ch ,  g‘isht,  k o shin,  sopol 
g‘ishtch alar  b ilan   bezatilgan.  Ju d a   g o ‘zal,  o ‘ziga  xos  yodgorlik 
hisoblanadi.
C hashm aí Ayyub m aqbarasi.  X II  asr yodgorligi boMgan  m azkur 
obida to ‘rtta  b in o d a n   iborat b o ‘lib,  turli davrlarda bunyod b o ‘lgan. 
U  Ayyub payg‘am bar nom i bilan atalgan. Aytishlaricha, qurg‘oqchilik 
yillarida  payg‘am bardan  yordam   so ‘raydilar.  Ayyub  esa  hassasini 
yerga sanchganda buloq otilib chiqqan.  Shundan ushbu nom  berilgan. 
Y odgorlik ja rd a ,  ya’ni  buloq  oqib  turgan joyda  turibdi.  T em u r'b u  
y erda  h a m   ik k ita  bino   bun y o d   etgan.  T o ‘rttala  yodgorlikning 
ham m asida  o ‘ziga  xos  qubbalar  mujassam.
N am ozgoh  masjidi.  U shbu  yodgorlik  X II,  XIX,  XVI  asrlarga 
tegishli b o ‘lib, gum baz,  naqshinkor peshtoq,  mehrob koshinlar bilan 
bezatilgan.
M in orai  K alon.  M arkaziy Osiyo hududidagi  eng baland m inora 
(46,5  m e tr)  hisoblangan ushbu  m inora  1127-yilda qoraxoniylardan 
A rslo nxo n   h u k m ro n lig i  y illarid a  qurdirilgan.  Pishiq  g ‘ish td an  
terilgan,  ichidagi  zinapoyasi  104 tan i tashkil etadi.  Ustida  16 darchali 
m ezona bor.  M inoradan azon aytilib nam ozga chaqirilgan va undan 
dushm anni kuzatishda ham  foydalanilgan.  Poydevorining chuqurligi 
10  m e trd an   oshadi.
Sayfuddin  Bahorziy m aqbarasi.  Bu yodgorlik X III  asrda  yashab 
ijod  e tg an   kishining  nom i  bilan  bog‘liq  b o ‘lib,  ziyoratxona  va 
m a q b arad a n   iborat.  K eyinroq  m aqbaraga  taqalib  katta  peshtoq 
qurilgan.  Ikki  tom onida  ikkita  m ezona  mujassam.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Bayon  Qulixon  m aqbarasi.  Bu  yodgorlik  Sayfuddin  Bahorziy 
m a q b a ra s i  b ila n   y o n m a -y o n   jo y la s h g a n   b o ‘lib ,  X IV   asrd a 
S a m a rq a n d d a   o id irilg a n   m o ‘g ‘ul  xonl  c h in g iz iy la rd a n   Buyon 
Q ulixon  m ozori  ustiga  bunyod  etilgan,  ikki  xonali.  Sag‘ana  kichik 
xonada.  Yodgorlikning to 'rtta  tom onida  ustun lar b o r.  M aqbaraning 
ichki va tashqi tom oni zangor,  ko‘k,  binafsha  ranglar bilan bezatilgan 
va  naqshinkordir.
U lug‘bek m adrasasi.  A m ir T em um ing  nabirasi  M irzo  U lug'bek 
ushbu  m adrasani  1417-yiIda  qurdirgan.  U lug‘b e k   G ‘ijduvon  va 
S am arqandda h am   m adrasalar bunyod  etgan.  L ekin,  ilk  madrasasi 
Buxorodadir.  U  to ‘g‘ri  to ‘rtbu rch ak  shaklida.  U n d a  hovli,  peshtoq, 
d arsxona,  masjid  b o lib   ikki  qavatli.  U stasi  Ism oil  T o h ir  o ‘g‘li 
hisoblanadi.
M asjidi  Kalon.  Bu arxeologik qidiruv m a ’lum otlariga qaraganda 
X II  asrda qadim gi  im orat qoldiqlari  ustiga  XIV—X V  asrlarda qurila 
boshlanib, XVI asr boshlarida ta ’mirlangan. Jo m e’  masjidi hisoblanib, 
Bibixonim   m asjididan  keyin  kattaligi  jih a td a n   M arkaziy  Osiyoda 
ikkinchi o ‘rinda turadi. Yodgorlikning qurilish a n ’an alari temuriylar 
davrini  eslatadi.  U ning  yettita  eshigi  b o ‘lib,  asosiy eshigining  ichki 
va  tashqi  tom onlari  ayvonlar  bilan  bezatilgan.  M asjid  127  x  78 
m e tr b o ‘lib,  bir gektar  m aydonni  egallagan.  H o vlining  yo‘lagi  208 
ta   ustun  tepasiga  qurilgan  288  ta   qubba  bilan  qo plan g an .
M ir Arab m adrasasi.  1530-yilda qurilgan b u  m ad rasa tarxi xuddi 
M irzo  UIug‘bek madrasasi kabidir.  Faqat darsxona o ‘rniga maqbara 
joylashgan.  M aqbaraning ichiga  M ir Arab dafn  etilganligi bois,  unga 
shu  no m   berilgan.  M ir  A rab  asli  yam anlik  sh ay x   A bdullohdir. 
M aqbarada  uning  avlodlari  h am   joylashgan.  U   tu rli  koshinlar, 
g an ch lar  bilan  bezatilgan.  O b id a  ikki  qavatli  b o ‘lib,  hujralardan 
iborat.
Ko‘kaldosh m adrasasi. Y odgorlik A bdullaxon hukm ronligi yillari 
(1578-yil)da  qurib  bitkazilgan  b o ‘lib,  M arkaziy  O siyodagi  yirik 
m adrasalardan  biridir.  U ning  160  ta  hujrasi  bor.  Eshigi,  peshtoq, 
ayvonchali  bolxonalar  go‘zal  qilib  qurilgan.  P esh to q   koshinlarida 
ko‘k,  yashil  va  oq  n aqshinkor  bezaklar  o ‘sim lik lam i  tasvirlagan. 
M adrasada  yozuvchi  Sadriddin  Ayniy  yashagan  va  o ‘qigan.
Q o ‘sh  m a d ra sa .  Q o ‘sh  m a d ra sa   d e y ilish ig a   sab ab ,  ikkita
www.ziyouz.com kutubxonasi

m adrasadan  iborat.  Biri  M odarixon  madrasasi  (1566-yil),  ikkinchisi 
A bdullaxon  madrasasi  (1588-yi!)dir.  Bular  ham  K o'kaldosh  kabi 
A bdullaxon  davrida  qurdirilgan.  M odarixonning  hajm i  kichikroq, 
bezaklari  oddiy  uslubdadir.  A bdullaxon  esa  serhasham.
Bozor toqilari.  Shayboniylar sulolasi davrlarida turli savdo toqilari 
qurilgan:  T o qi  sarrofon  (sarroflar  -   b ir  davlatning  pulini  ikkinchi 
bir davlat puliga almashtirib beruvchi  kishilar); Toqi telpakfurushon 
(telpak,  d o ‘ppi sotuvchilar); Toqi  kitobfurushon (kitob sotuvchilar); 
Toqi zarg a ro n   (zargarlik buyum lari tayyorlovchilar va sotuvchilar). 
Bularning  bari  XV  asrga  oid  m e’moriy  yodgorliklarimizdir.
Labihovuz  maydoni. 
M aydon  o'rtasida  1620-yili  k atta  hovuz 
qazilib,  atroflari  sinchlar  bilan  m ustahkam langan,  xarsanglardan 
zinapoyalar,  m arm ardan tarnovlar ishlangan.  Hovuzning eni 36 metr, 
b o ‘yi  45,5  m etr,  chuqurligi  5  m e tr  bo'lib,  uning  g‘arbiy  tom onida 
N odir D evonbegi xonaqohi  (Labihovuz masjidi),  sharqiy to m o n id a 
N o d ir  D evonbegi  madrasasi,  shim oliy  tom onida  K o‘kaldosh  va 
E rnazar  elchi  nom li  madrasasi  (saqlanm agan)  qad  ko'targan.  Bari 
o bidalar  X V I—XVII  asrga  oiddir.
Abdulazizxon  m adrasasi. 
U sh b u   yodgorlikni  B ux oro  xoni 
A bdulazizxon  1652-yilda  Ulug‘bek madrasasi ro‘parasida qurdirgan. 
Juda dabdabali peshtoqi bor.  U nda Xitoy ajdari va semurg‘  qushining 
surati aks etgan.  M e’mori  M imxokon ibn Xo‘ja M uham m adam indir. 
M adrasada  ikkita  masjid bor.
C hor  M inor. 
1807-yilda  qurilgan  m azkur  m adrasani  xalifa 
N iyozqul  m adrasasi  ham ,  deb  ataladi.  U  m e’m oriy  m ajm uadan 
iborat.  Y a’ni,  ayvonsim on  m asjid,  bir  qavatli  m adrasa,  hovuz 
(hozirda  k o ‘m ilgan)  va  m a ftunkor  old  darvoza.  U shbu  darvoza 
zangor  va  k o ‘k  koshinlar  bilan  bezatilgan  4  ta  baland  m ezonali 
qubba shaklida qurilgan.  M ezonalar husndor va minoraga o ‘xshaydi, 
shu  bo isd an   m adrasani  C h o r  M in o r  deyiladi.  U nda  H indiston 
masjidlari  m e ’m orchiligi a n ’analari ko‘rinadi.
Bolahovuz masjidi. 
Ark qarshisida  1712-yilda qurilgan.  U  hujralar 
va  20  ta   b ala n d   yog‘och  ustunlardan  iborat,  hasham atli  ayvondan 
tashkil  to pg an .  Ayvonlar  1917-yilda  qurilgan.
Sitorai 
M ohi 
Xosa. 
M azkur saroy shahartashqarisida, shahardan 
4  km.  shim old a  mavjud.  A m ir  A hadxon  1892-yilda  eski  saroyni
www.ziyouz.com kutubxonasi

qurdirgan.  Shuningdek,  b u   yerda  Yevropa  uslubida  yangi  majmua 
ham   bunyod  etilgan.  6,7  gektarga  ega  bog‘i  m av ju d .  1917-yilda 
A m ir  Sayyid  Olimxon  yangi  saroyni  rus  m u h an d islari  Sokovich  va 
M argulislar,  bezaklarini  esa  U sta  Shirin  M u ro d o v   rahbarligida 
qurdiradi.
Xorazm viloyati  yodgorlik  resurslari
Qadimgi Xorazm tarixi,  arxeologiyasi, davlatchiligi,  san’ati,  ilm- 
fani,  dini,  hunarm andchiligi.
Xiva  «Ichan  qal’a»  tarixiy  m e ’m orchilik  q o 'riq x o n a   muzeyi: 
1920-yil  26-aprelda  sobiq  X iva  xoni  qabulxonasi  b in o sid a   ochilib, 
d astlab   X orazm   R espublika  ta rix -in q ilo b iy   m u z e y i,  1924-yilda 
X orazm   viloyat  tarix-inqilobiy  muzeyi,  1970-yildan  « Ichan  qal’a» 
m e ’m orchilik  qo‘riqxonasi  b ilan   birlashtirilib,  X iva  « Ichan  qal’a» 
ta rix -m e’m orchilik  qo‘riqxona  —  muzeyi»,  —  d eb   atalg an .  «Ichan 
q a l’a»ga  to ‘rtta   darvozadan  kirilgan:  Bog‘c h a   d a rv o z a ,  Polvon 
darvoza,  Tosh  darvoza,  O ta  darvoza.
M e ’m oriy obidalari:
K o‘hna 
Ark.  Xivaning  qadim gi  q al’asi.  Q al’a   ta rix i  Xiva  tarixi 
bilan bog‘liq.  U nda XIX asrga o id  xon va a m a ld o rla m in g  hovlilari, 
aslahaxona,  o ‘q-dori tayyorlaydigan  ustaxona,  o m b o rla r,  oshxona, 
o txona, zindon,  qo‘chqor urushtiriladigan m ay d o n  b o ‘lgan.  T o ‘rtta 
hovlidan  tashkil  topgan.
Sayyid  Alovuddin  m aqbarasi. 
XIV  asrd a  S o ‘fi  A m ir  K ulol 
N a q sh b a n d   to m o n id an   u sto z i  shayx  A lo v u d d in   m o z o ri  ustiga 
qurdirgan maqbara peshtoqli,  u n da ziyoratxona va g o ‘rxona mavjud. 
Sag‘anaga  Sayyid Alovuddinning vafot etgan sanasi (1303-yil) bitilgan.
Uch  avliyo  maqbarasi. 
XVI  asrda  qurilgan.  N o m a ’lum   uch 
kishining qabrlari mujassam.  P eshtoqi baland, gum bazli  katta xonasi 
bor.  Buxorolik  ustalar  qurgani  bois,  Xiva  yod go rlik larid an   ajralib 
turadi.
A rab  M uham m ad  m a d ra sa si. 
1616 -y ild a   X iv a   x o n i  A rab 
M u h am m ad x o n   tom o n id an   qurdirilgan.  M e’m o ri  kim   ekanligi 
nom a’lum. T o‘rtburchak shaklida  em as, trapetsiya shaklida qurilgan. 
D arsxonasi  bostirm a  ustida.  G u m b azli  xonali.
A nushaxon  ham m om i. 
1 6 5 7 -y ild a   O q   m a s jid   y o n id a
www.ziyouz.com kutubxonasi

Abdulg‘ozixon  tom onidan  o ‘g‘li  A nusha  M uham m ad  Sultonning 
K arm anadagi g‘alabasi sharafiga  qurdirilgan.
Xo‘jambcrdibek 
m adrasasi.  1688-yilda  qurilgan.  H ujralar bilan 
o ‘ralgan,  dastlab bir hovlili bo‘lgan.  Olloqulixon madrasasi qurilgach, 
X o‘ja m b erd ib e k   madrasasi  ikki  hovlili  qilib  qayta  bunyod  b o ‘lgan.
S h e rg ‘ozixon  madrasasi. 
X iva  xoni  Sherg‘ozixon  M ashhad 
(E ro n n in g   shim oli-sharqiy  qism idagi  shahar)da  qilgan  g‘alabasi 
sharafiga  1719— 1728-yiIlarda qurdirgan.  Uning ro‘parasida Pahlavon 
M a h m u d   m a q b a ra si  jo y la s h g a n .  M ad rasa  hovlisi  o ‘r ta d a , 
to 'rtb u rc h ak  shaklida, bezaksiz,  sodda va bir va ikki qavatli, hujralar, 
masjid,  darsxona  bor.  Peshtoqi  katta.
M uham m ad  Amin  Inoq  m adrasasi. 
XVIII  asrda  Xiva  xoni 
M u h am m ad  A m in  Inoq (177 0-17 85 ) hukmronligi davrida qurilgan. 
Bir  qavatli  hovlida  ikkita  ayvon  b o lib ,  darsxona,  masjid,  hujralar 
bor.
Ju m a  masjidi. 
M asjidning  tash q i  ko‘rinishi  sodda.  Ichki  katta 
xonada  212  ta   ustun  bor.  B ezaklar  XVIII—XIX  asrga  taalluqli. 
U stu n lam in g  to ‘rttasi X asrga oid.  Shuningdek,  XIV asrga taalluqli 
ustu nlar bor.  XVIII  asrda  m asjid  qayta ta ’mirlanib,  baland  m inora 
h am   qurilgan.
Bog‘bonli  masjid. 
Buni  ak a-u k a  bog'bonlar  bunyod  ettirgan. 
U ning  to m i  gum bazli,  ikki  u stu n li  peshayvondan  iborat.  M e’m ori 
P ahlavon Quli b o ‘lib,  1809-yilda qurilgan.  Ba’zi bezaklar XIV asrga 
oid.
M u h am m ad   Aminxon  m ad rasasi  va  m inorasi. 
Xiva  xoni 
M u h a m m a d   Aminxon  to m o n id a n   XIX  asrda  qurdirilgan.  Kalta 
m in o r  u n in g  yonida joylashgan.  X onning o ‘limi  m inora  qurilishini 
to ‘xtatib q o ‘ygan.  Shu bois,  uning b o ‘yi 26 metrligicha qolib ketgan. 
M adrasa  ikki  qavatli  b o ‘lib,  birin chi  qavatdagi  hujralar  dahlizli, 
ikkinchi  qavatdagilari ayvonli.
M uham m ad  Rahimxon  m adrasasi. 
XIX  asrda  Xiva xoni  Sayyid 
M u h am m ad   Rahimxon  II  (F e ru z)  tom onidan qurdirilgan.  Ko‘hna 
Ark  ro ‘p arasid a  b o ‘lib,  kattaligi  bo‘yicha  M uham m ad  A m inxon 
m adrasasidan  keyin  ikkinchi  o ‘rinda  turadi.  U nda  yozgi  va  qishki 
m asjid,  darsxona,  kutubxona,  hujralar  mavjud.  Old  qism i  ikki, 
qolganlari  b ir qavatli.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Pahlavon  M ahmud  majmui.  U  gumbazli  x o n a q o h ,  m aqbara  va 
ziyoratxonalardan  iborat.  X IX —XX  asrlarga  oid.  D arvozaxonadan 
kichik hovliga o ‘tiladi.  Qarshisida katta peshtoq,  gum bazli  xonaqoh, 
m aqbara, g‘arbida qorixona,  sharqida ayvon,  hovlida qu d u q  mavjud.
Islom x o ‘ja  madrasasi va m inorasi.  Isfandiyorxonning bosh vaziri 
Islom  x o 'ja  o ‘z  davrining  taraqqiyparvar  shaxslaridan   biri  b o ‘lib, 
1910-yiIda  m azkur obida qurilishini  am alga oshirg an.  Shuningdek, 
u  m ahalliy boialar uchun  m adrasa va  m ino rad an   ta sh q ari  m aktab, 
kasalxona,  po chta,  ko‘prik va  y o ‘llar ham   b arp o   etg an .  U ni xivalik 
usta  X udoybergan  hoji  qurgan.
Olloqulixon davridagi me’morchilik:  Olloqulixon X iva xoni bo‘lib,
XIX  asrda  yashagan.  M u h am m ad   R ah im x o n n in g   o ‘g ‘li.  U ning 
d av rid a  K arvon  saroy,  tim ,  m ad rasa,  T o sh  h o v li,  O q   m asjid, 
Sayyidboy  masjidi  kabi  in shootlar qurilgan.
Olloqulixon  karvon saroyi va timi.  T o‘g‘ri to ‘rtb u rch a k  shaklida, 
hovli  va  ikki  qavatli  hujrali.  K arvonsaroy  ichkarisiga  ikki  gum baz 
o stidan  o ‘tiladi.  Hovlida  o t  aravalarga  m ol  o rtish   u c h u n   barcha 
q u la y lik larb o lg an .  G um bazli tim   karvon  saroydan  k eyin  qurilgan.
Olloqulixon  m adrasasi.  Xiva  xoni  O lloqulixon  to m o n id a n   XIX 
asrd a  q urilg an .  U n i  ro ‘p a ra d a g i  X o‘ja m b e rd ib e k   m ad rasasig a 
o ‘xshatib ishlangan va shu bois,  m e’m orchilikdagi u su llard an  q o ‘sh 
m a d ra sa  bu n y o d   b o ‘lgan.  M ad rasa  s u n ’iy  te p a lik d a   q u rilg an . 
Hovlisidagi  ikki  qavatli  hu jralar soni  99  ta.
Toshhovli.  Olloqulixon  to m o n id a n   XIX  asrd a  qurilgan.  A w al 
h aram ,  keyin  m ehm onxona,  arzx o n alar bunyod b o ‘lgan.  Devorlari 
koshinli,  ganch,  yog‘och,  to sh   o ‘ymakorligi  m ujassam   163  xonali. 
U n d a  xon  oilasi  yashagan,  id o ralar joylashgan,  e lc h ila r,  arz  bilan 
kelganlar kutib  olingan.
Oq masjid.  Uch tarafi ayvonli.  Yassi tom  ustidagi gu m b az oppoq 
b o ‘lib  k o ‘ringani  u ch u n   shu   no m   bilan  a ta la d i.  P a n ja ra la r  va 
eshiklardagi  naqshlardan tashqari  bezaklari  k o ‘p  em as.
M atniyoz Devonbegi m adrasasi.  O ta darvoza y aq in id a X IX  asrda 
qurilgan m azkur yodgorlik b ir qavatli.  T o‘g‘ri to ‘rtb u rc h a k  shaklida. 
D arsxona,  masjid,  hujralari  bor.
Sayyid Sholikorboy majmui.  Savdogar Sayyid Sholikorboy «Ichan 
q al’a» sharqiy darvozasi boMmish  Polvon darvoza tash q arisid a XIX
www.ziyouz.com kutubxonasi

asrda  q urdirgan .  M ajm ua  m asjid,  m adrasa,  ayvon,  m in o rad an  
tashkil  topgan.
S h u n in g d e k ,  X iv ad a  Q utlug*  M u ro d   In o q ,  M u s o to ‘ra 
m adrasalari,  Polvon  qori,  Shayx  Q alandar  bobo,  Abdal  bobo  kabi 
m ino ralar mavjud.
Qashqadarvo viloyati  yodgorlik resurslari
Q ashqadaryo tarixi. 
K o‘h n a   manzilgohlar.  Xo‘ja   Ilg‘o r — A m ir 
T em u r tavallud topgan  qishloq.  A m ir Tem ur va tem uriylar davrida 
ilm -fan,  m e ’m orchilik, obodonchilik.  Ispaniya elchisi  Lui  G onzales 
de  K lavixoning  T em ur saroyiga  tashrifi.
X o‘ja   Ilg‘o r qishlog‘i  m e’m oriy obidalari.  Qishloq tarixi, undagi 
masjid  qoldiqlari  va  qabriston.  A m ir  Tem urning  «Polvon  toshi». 
T atar g u za r  masjidi.  T oshqo‘rg‘o n   qishlog‘i  tarixi  va  undagi  ikkita 
masjid.  A m ir T em ur  «g‘ori»,  T arag'ay qishlog'i,  «D unyo  tepa».
S hahrisabz  (Kesh)  m e’m orchiligi:  Oqsaroy.  A m ir T em u r ushbu 
ob idani X orazm ni  egallash  sharafiga bunyod etgan.  U nda X orazm  
ustalari  k atta m e ’m orchilik ishlarini olib borishgan.  U  1370—1404- 
yillarda  qurilgan.  Oqsaroy  peshtoqi  M arkaziy  Osiyo  yodgorliklari 
ichidagi  eng  yirik  peshtoq  hisoblanadi.  U ning  ravoq  oraligi  22,5 
m etr,  m inorasining  hozirgi  vayrona  holatidagi  balandligi  38  m etr, 
pesh toq   kengligi  40  m etrdir.  U   Hindistondagi  T ojm ahaldan  ham  
h u snk or  b o ‘lgan.  Xorij  elchilari  shu yerda  qabul  qilingan.
K lavixoning  Oqsaroyda  b o ‘Iishi.  Oqsaroy  deyilishiga  sabablar: 
o nasining  sharafiga  qurilganligi.  Oqlik  va  poklik  ram zi.  U zoqdan 
oppoq  b o ‘lib  ko‘rinishi.
D or  us-Siyodat  majmui. 
Buning  m a’nosi  baxt-saodat  uyidir. 
M azku r obidani  davlatm andlar saroyi  ham   deyiladi.  C hunki,  unda 
tem u riy lar  xilxonasi  joylashgan.  Amirzoda  Jahongir,  Umarshayx 
m irzo  va  A m ir  Tem urning  o ‘zi  uchun  bunyod  etgan  sag‘analari, 
m aqbaralari,  X azrati  Im om   masjidi  va  maqbarasi  shular  qatoriga 
kiradi.
D or  ut-Tilovat majmui. 
B uning  m a’nosi  Q ur’oni  K arim   tilovat 
q ilin a d ig an   jo yd ir.  U n d a  shayx  Sham suddin  K ulol,  G u m bazi 
Sayyidon va Tarag‘ay B ahodir (A m ir Tem urning otasi)  m aqbaralari 
h a m d a   K o‘k  gum baz  m asjidi  mujassam.  Shuningdek,  C horsu,
www.ziyouz.com kutubxonasi

ham m om ,  M alik  Ajdar va  Xokja   M irham id  m asjidlari  bor.
Q arshi  (N asaf)  shahri  yodgorliklari:  Ko‘k gum baz  m asjidi.  XVI 
asrda A bdullaxon davrida qurilgan.  K o ‘k gum baz deyilishiga sabab, 
o ‘z  no m idan  ko‘rinib  turibdiki,  gum bazning  ko‘k  ran g d a  ekanligi. 
B o'yi  38  m e tr.  A sosiy  x o n aq o h   8 x 8   m etr.  T u z ilish i  sodda. 
S h u n in g d e k ,  Q a rsh id a   k o ‘p rik ,  h a m m o m ,  S h e r m u h a m m a d , 
Sharifxo‘ja ,  X o‘ja   Q urbon,  B ekm ir,  A bdulazizxo‘ja   m adrasalari; 
Q o ‘rg‘o n ch a  va  Zagza  masjidlari  mavjud.
Viloyatda yana quyidagi  m e ’m oriy obidalar m ujassam :  G ‘uzorda 
Oqsaroy;  K itobda Xo‘ja   Him  K on xonaqohi va  Bashir o ta  m aqbarasi 
h am d a  b ir   m asjid;  Y ak kab og ‘d a   Y odgor  

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   18


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling