Turizm asoslari


Download 12.94 Kb.

bet2/18
Sana11.03.2018
Hajmi12.94 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   18

Sotsiologiya
Sotsiologiya jam iyatshunoslik  haqidagi  fandir.  T urizm   ilmida 
esa  u  —  insonni  boshqa  joyga  borishga  yordam   beruvchi  ijtimoiy 
(sotsial)  sharoitlarni  o ‘rganuvchi  fan  b o ‘lib  gavdalanadi.  Inson 
h ay otida turizm ni am alga oshirish uchun  kamida  (m inim um )  ikkita 
m u h im   shart  bajarilishi  kerak:  turistik  sayohatni  am alga  oshirish 
u ch u n   b o ‘sh  vaqt  va  mablag*.  Shuningdek,  tinch   siyosiy  holat  va 
m ijoz  xohishi  mavjud  b o ‘lgan  paytda bo‘lishi  kerak.
T u rizm   iqtisodiy  m un osabatlarda  paydo  bo‘ladigan  har qanday 
n om utanosibliklardan  ta ’sirlanadi.  Jahon  ijtim oiy  hayotida  katta
www.ziyouz.com kutubxonasi

voqea yoki  iqtisodiy tizim da  m uhim  o ‘zgarishlar so d ir boMishi bilan 
darhol turizm  rivojlanishi  holati va dinam ikasida  aks etadi.  Masalan,
1998-yilgi  Rossiya moliyaviy inqirozi jam iyatni larzaga keltirdi. Osiyo 
krizisi  ushbu  hudud  turistik  bozoriga  yom on  t a ’sir  qildi  va  bundan 
tu rizm   10  %  ga  qisqardi.  B iror  m am lakatdagi  m oliyaviy tizim ning 
krizisi  turistik  x iz m atla rn in g   to ‘loviga  b o ‘lg an   ta lab in i  deyarli 
tugatadi.  N atijada,  tashqariga  chiqadigan  va  ich k i  tu rizm   sohasida 
turistlar soni yuz m artalab kam ayadi,  haftalab turistik faoliyat deyarli 
mavjud  b o ‘lmaydi.
D oim iy  taraqqiyotda  tu riz m   ijtimoiy  (sotsial)  hodisa  sifatida 
qaraladi.  Insonlam ing xulqi  ularning yoshi,  m illa ti,  ijtim oiy holati, 
m a ’lu m o ti,  yashash  jo y i,  m a d an iy   q a ra s h la rg a   b o g ‘liq  h olda 
o ‘rganiladi.  Sotsiologiya  psixologiya  va  an tro p o lo g iy a  usullaridan 
foydalanib,  insonlar guruhining  xulqini  tadqiq  qiladi.
Hozirgi kunda sotsiologik tadqiqotlarga katta e ’tib o r berilmoqda. 
D eyarli  h a r  b ir  katta  ta d b ir  yoki  ko‘rgazm ada  tu ristla r  va  tashrif 
buyuruvchilardan turli  m a’lum otlam i to ‘plash  m aq sad id a anketalash 
o ‘tkazilm oqda.  Bu  anketalash  hozirgi  va  kelajakdagi  sayohatlar 
darajasini baholash uchun m uhim  m a’lumotlar olish  im konini beradi. 
T urizm   xizm atchilari  h am ,  turistlar  h am   faol  ravish d a  anketada 
qatnashm oqdalar.
Sotsiologik  tad q iq o tlar  m a ’lum otlari  m a ’lu m   b ir  iste’m olchi 
bozorida turistik m ahsulotning harakat qilish siyosati  shakllanishida, 
b ash o rat  va  k o ‘rsatm alar  ishlab  ch iq ish d a  h a m d a   bojxona  va 
m igratsion  m uno sab atlar  va  q o id a lar  so h asida  m u h im   siyosiy- 
iqtisodiy  qarorlar  qabul  q ilish da  asos  bo‘lish  u c h u n   dastlabki  baza 
hisoblanadi.
Iqtisodiyot
T urizm   ko‘p jihatd an   iqtisodiy  form atsiya  va  kategoriyadir.  U 
turizm  tashkilotchilari uchu n   ham , turizm  iste’m o lchilari  -  turistlar 
uch un   ham   ko‘p  qirrali  iqtisodiy  faoliyat.  J a h o n   va  m illiy  turizm  
rivojlanishining har b ir bosqichi — barcha ishtirokchilam ing faoliyati, 
o ‘ziga  xos xarakteristikasi  va  k o ‘rsatkichi  bilan  x arak terlan ad i.
H a r b ir turistik  hudud,  h a r b ir m am lakat,  h a r b ir  sh ah ar va joy 
iqtisodiy foyda va darom ad olish uchun mavjud turistik resurslaridan
www.ziyouz.com kutubxonasi

oqiiona  foydalanishga  harakat  qiladi.  Xohish juda  zo ‘r b o ‘lsa  ham  
bunga  erish ish   oson  emas.  H ar  b ir  m am lakatda  o kzining  siyosiy 
q a ra s h la ri,  iq tiso d iy o ti  riv o jlan ish in in g   yo‘n alish lari,  ja m iy a t 
a n ’analarin in g   ko‘p  qirralari  m avjud.  Turistlarni jalb  qilish  uchun 
hatto ju d a qiziqarli boMgan obyektlar va hodisalar uchun  ham xizmat 
ko‘rsatish n in g   mos  darajasini,  xavfsizlikni  ta ’m inlovchi  turistik 
qiziqish  va  ehtiyojni  uyg‘unlashtirib  qondiruvchi turistik  industriya 
(sanoat)  va  infratuzilm a  zarur.
T uristik  oqim larni  ko‘proq ja lb   qilish  uchun  -   turistik  resurslar 
va ulam ing potensial imkoniyatlari, ayniqsa, turistik sanoat obyektlari 
batafsil  o ‘rganiladi  va baholanadi.
Xorij  turistlarini  qabul  qilishga  qodir  boMgan  m ahalliy  aholi 
m uam m osini  ham   unutm aslik kerak.  Bunda ko'pchilik  m uam m olar 
mahalliy n o rm a (m e’yor) lar bilan xorijliklarning o‘zini tutish odatlari 
b ir - b irig a   m o sla n is h id a n   k e lib   c h iq a d i.  A gar  m u h itg a   m os 
kelm aydiganlari boMsa, farqi  k o ‘p  boMsa, turizm  am alga oshmasligi 
m um kin.  M asalan,  Birlashgan A rab Amirliklariga qarashli  Shaijada 
turistlarga  q o ‘yilgan  talablar —  islom   qoidalari  ta ’sirida ju d a  qattiq 
b o ‘lganligi  uch u n  (spirtli  ichim liklar  iste’mol  qilish,  ayollarning 
maxsus  kiyim i  va  xulqida  m ahalliy  qonunlarni  buzganligi  uchun 
yevropaliklarga tayoqlar bilan ta n a  jazolari va hokazolar) bu turistik 
m arkazga  turistik  oqim lar  m iq d o ri  kamaygan,  b a’zi  davrlarda  esa 
u m u m an   t o ‘xtatilgan.  Y aqin  q o ‘shni  hudud  —  D ubay  b ir  vaqtda 
ushbu  ta la b la rn i  yum shatgan  e d i  turistik  oqim   u shbu  tu ristik  
m arkazga  y o ‘na!ishini  o ‘zgartirdi.
T u rizm n i  «tilla tuxum  q o ‘yuvchi tovuq»qa o ‘xshatishadi.  Lekin, 
ushbu  to v u q   boqilm asa,  u  tu x u m   qo‘yishni  to ‘xtatishi,  tuxum lar 
hajm i  va  sifati  buzilishi  yoki  tovuqning  o ‘zi  o ‘lib  qolishi  ham  
m um kin.  S hunga  ko‘ra,  turistik   markazlar  va  hududlar  nafaqat 
tu riz m d a n   pul  ishlab  qolishadi,  balki  turistik  sanoatni  barqaror 
rivojlantirishga, turistik m ahsulotni  ichki va tashqi bozorlarda harakat 
qildirishga  ju d a   katta  m iqdorda  mablagMar  ajratishadi.  Turizm ni 
rivojlantirishga  ajratilgan  mablagMar birinchi  qarashda  astronom ik 
ra q a m la r d a   b o ‘lib  k o ‘rin ish i  m u m k in ,  lekin  a m a liy o t  sh u n i 
k o ‘rsatad ik i,  bu  xarajatlar  o ‘zlarin i  oqlaydi  va  davlatga  turizm dan 
und an   h a m   katta  hajmdagi  darom ad larni  keltiradi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

B arch a  d a v la tla rd a   h a m   tu riz m g a   b o ‘lgan  siy o sat  b ir   xil 
tuzilm agan.  M asalan,  Yaponiya  uzoq  davr  m obaynida  keluvchi 
tu ristlarg ae’tiborberm agan.  H atto ,  m ehm onxona sanoati  ham  xorij 
turistlarini  qabul qilishga yo‘naltirilm agan, otellar past tabaqali aholi 
joylashishiga  m oljallangan  va  in sh o ot  gabariti  va  ship  balandligi 
b o ‘yicha  Y evropa  stan d artlarig a  ja v o b   berm aydigan  n o rm a la r 
b o ‘yicha  qurilgan.  Lekin,  u zoq   d av r  m obaynida  tu rizm siz  h am  
rivojlanayotgan  mamlakat  iqtisodiyoti  hayotiykuch  oqim ining yangi 
m anbasini talab qildi. Yapon h u k u m ati  m am lakatga kiruvchi  turizm  
konsepsiyalarini  yangitdan  k o 'rib   chiqdi  va  boshqa  h u d u d la rd a n  
m am lakatga  turistik  oqim larni ja lb   etish  m aqsadida ja h o n   turistik 
bozoriga  milliy  turistik  m ahsulotni  chiqarish  faoliyatiga  2  m lrd. 
dollarini  ajratdi.
Y uqorida  ifoda etilgan faoliyat X itoyda ju d a qiziqarli.  C hiquvchi 
turistik o q im  bu m am lakatda ju d a  p ast,  chunki davlatda t a ’tilni  h ar 
yili  to ‘lash  u c h u n   huquqiy  in s titu t  sh ak llan m ag an   va  q ish lo q  
x o ‘jaligida b an d  b o lg an  aholining k o ‘p qismi xorijda sayohat  qilish 
uchun   m ablag‘ga  ega  emas.  T ashqariga  chiquvchi  tu riz m   yiliga  5 
mln.  kishidan  ortmaydi.  Bu  k o ‘rsatkich  um um iy  aholisi  1  m lrd. 
250 m ln.ga teng b o ‘Igan  m am lakat  uchu n  ju d a past darajada.  Lekin, 
keluvchi  tu rizm   rivojlanm oqda.  Ja h o n   turizm   iqtisodiyotida  X itoy 
hozirgi kunda turizmning eng jo zib ad o r hududi  hisoblanadi.  U yerda 
turistik qiziqish obyektlari  m avjudligi,  turizm  sanoati  rivojlanganligi 
va  davlat  siyosatining  turizm ga  ijobiy  m unosabatda  ekanligi  sabab 
bo‘lm oqda.  X itoy  Turizm  T ashkiloti  ekspertlari  bah o larig a  k o ‘ra, 
keyingi  y illa rd a   X itoy  ja h o n d a g i  eng  k o ‘p  tu r is tla r   k e lu v c h i 
m am lakatga  aylanadi.  1998-yilda  X itoyga  65  m ln.  tu ristla r  kelib 
ketishgan.  2 0 12-yilda  X itoyga  128  m ln.  xorij  tu ristla ri  kelishi 
rejalashtirilm oqda.  B uesa ju d a   k atta  raqam .
G eografiya
H udud  resurslarining tu ristik salohiyatini baholash  geografik va 
unga  b o ‘lgan  om illarga  b o g ‘liq.  G eo g rafiy a  —  ta b iiy -iq lim iy , 
dem ografik  (demografiya  -   aholishunoslik)  m a ’lu m o tlar,  u larning 
o ‘zgarish  tendensiyalari  va  istiqbollari,  turizm ning  h u d u d la ra ro   va 
hudud  ichida  rivojianishini batafsil  rejalashtirish,  obyektlar,  tu ristik
www.ziyouz.com kutubxonasi

s a n o a t,  tu riz m   s o h a s in i  in v e stitsiy a la sh n i  riv o jla n tiris h n i 
rejalashtirish,  turistik  o q im la rn i,  aholi  bandligini  va  turizm dan 
tushuvchi  darom adni  rejalashtirish  uchun ju d a  zaru r  hisoblanadi.
Informatika
Rivojlanishning  ho zirg i  bosqichida  xo‘jalik n in g   h ar  qanday 
tarm o g ‘i kuchli axborot k o ‘magisiz ishlayolmaydi.  Turli  fan sohalari 
b o ‘yicha  m a ’lum otlardan  tu rizm   maqsadlarida  h am   foydalaniladi. 
B u g u n g i 
k u n d a  
tu r i s t ik  
x iz m a tla rn i 
b r o n la s h d a  
tu rli 
avtom atlashtirilgan  ax bo rot  tizim lari m uhim   rol  o'ynaydi.  Turistik 
resurslar,  turistik m ahsu lo tlar m a ’lum otlarining axborotlari  turli xil
—  k ito b la r ,  s p r a v o c h n ik la r ,  k a ta lo g la r,  p ro s p e k tla r ,  y o ‘l 
k o ‘rsatkichlar, jadvallar k o ‘rinishlarida aks etadi.  K o‘pchilik turistik 
kom paniyalar o ‘z  tarkibida  nafaqat  xususiy turistik  agentligi,  balki 
quvvatli  axborot  m a rk a z la ri  va  nashriyotlariga  h am   egadirlar. 
M a sa lan ,  Buyuk  B ritan iy an in g   “ Reed  Travel  G ro u p ”  tu ristik 
agentligi bunga  misoldir.  T a ’kidlab o ‘tish kerakki,  yo‘l  ko‘rsatuvchi 
kitoblar turizm ning o ‘zi  rivojlanishidan ancha oldin ishlab chiqilgan. 
T o m as  K uk birinchi  b o ‘lib turistik sayohatni  tashkil  qilgan  paytda, 
L o n do nd an   Parijga  sayohat  qilishni  amalga  oshirish  uchun  yo‘1 
k o ‘rsatuvchi  kitoblar  b o r  edi.  K o‘pchilik  yo‘l  ko‘rsatkichlar  100 
yillik  tarixga  ega.
B ugungi  k u n d a  k o ‘p g ín a   axb o ro t  o q im lari  C D   d isk íard a 
jam langan.  1990-yil  k o m p u te r bilan  ta’minlashdagi  texnik  inqilob 
tu rizm   maqsadlari  uchun kuchli avtomatlashtirilgan tizim ni vujudga 
keltirdi.
J a h o n   G lobal  ko m p u ter  tizim lari  axborot  tashuvlarini  birinchi 
navbatda havo transporti  ham da mehmonxona va boshqa xizmatlarni 
bronlashni  tashkil  qilishda  keng  tarqalgan.
T uristik  axborotni  rivojlantirishda  yana  bir  ju d a   katta  turtki 
internet global tarm og‘i b o ld i.  Bugungi kunda deyarli barcha turistik 
firm alar  e-m ail  eiektron  p o c h ta   orqali  ushbu  tarm o q q a  chiqish 
im koniyatiga ega.  T arm oqdan  foydalanuvchiJarning barchasi turistik 
x izm atlar haqida  keng  ax b o ro t  olishda ulardan  foydalanadilar.
T u riz m g a   ja v o b   b e r u v c h i  d av lat  ta s h k ilo tla r i,  xu su siy  
k o m paniyalar,  turistik  firm alar,  otellar,  turistik  assotsiatsiyalar,
www.ziyouz.com kutubxonasi

tashuvchilar,  attraksiya  xizm atini  ta k lif  etuvchi  firm alarda  k atta 
axborot tizim lari mavjud.  Axborotni  in tern et tarm og‘iga joylashtirish 
um um iy  holda  kitob  yoki  buklet  ch iq arish d an   arzón,  axborot  o so n  
va  tez  ko‘rinishin¡  o ‘zgartiradí,  yuqori  sifatli  rangli  illu stratsion 
m a ’lu m o tn i  h a m   u z a tish   m u m k in .  A x b o ro t  r iv o jla n g a n  
m am íakatlardagi  foydalanuvchilam ing  keng doirasiga yetib b o rad i.
H uquq
Turizm   ko‘pchilik  m am lakatlar  iqtisodiyotining  m uhim   q ism i 
sifatida, xalqaro aloqalaming tarkibi sifatida alohida huquqiy tartibga 
solishni  talab   qiladí.  Shuning  u ch u n   o ‘ziga  xos  tarm o q   —  tu ristik  
huquq  tarkib  topgan.
M illiy  huquq
Ko‘pchilik  m am lakatlarda  rezident  va  norezident k o m p an iy alar 
uchun turistik faoliyat  normalari va rivojlanish tamoyillarining asosiy 
k o n sep siy alari  tu riz m   h aq id a  m illiy   q o n u n la r  b ilan   m u s ta h -  
kamlangan.
N orezidentlar faoliyati uchun odatda  m a’Ium cheklashlar m avjud. 
Turizm   tashkilotchilari va  turist  —  m ijozlar  m unosabatlari  ta rtib g a  
solingan.
0 ‘zbekiston  Respublikasida bu  m asalaga qanday qaraladi?  S h u n i 
alohida ta ’kidlab o ‘tish kerakki,  m ustaqillik turizm  sohasiga  h am  o ‘z 
ta ’sirini  o ‘tkazdi.  Iqtisodiyotning  m azk u r  yo‘nalishida  h am   c h u q u r 
islohotlar boshlab yuborildi. 0 ‘zbekiston  Respublikasi Prezidentining 
1992-yil  27-iyuldagi  « 0 ‘zbekturizm»  Milliy  Kompaniyasini  tashkil 
etish to ‘g‘risida»gi  Farmoni,  1995-yiI 2-iyundagi «Buyuk Ipak yo‘li»ni 
qayta tiklashda  0 ‘zbekiston  Respublikasining  ishtirokini  avj  oldirish 
va  respublikada  xalqaro  turizm ni  rivojlantirish  borasidagi  c h o ra   - 
tadbirlarto‘g‘risida»gi  Farmoni,  1999-yil  15-apreldagi «2005-yilgacha 
b o ‘lgan  davrda  0 ‘zbekistonda  turizm ni  rivojlantirish  Davlat  d astu ri 
to ‘g ‘risida»gi  F arm o n i,  ayniqsa,  0 ‘zb ek isto n   Respublikasi  O liy 
Majlisining  1999-yil 20-avgustda qabul qilingan  «Turizm to ‘g‘risida»gi 
Q o n u n i,  s h u n in g d e k ,  0 ‘z b e k is to n  
R esp u b lik asi  V a z ir la r  
Mahkamasining va boshqa mutasaddi davlat tashkilotlarining turizm ga 
oid qator qarorlari, tartiblari, klassifíkatsiyalari, yo‘l-yo‘riqlarida turistik
www.ziyouz.com kutubxonasi

faoliyat  olib  borilishi  u ch u n   zarur  bo‘lgan  m e’yorlar,  nizom lar, 
qoidalar  belgilab  berildi.  Turistik  faoliyatni  litsenziya  (ruxsatnoma) 
lashtirish ,  tu ristik  x iz m at  va  m ehm onxona  xizm atini  se rtifikat 
(guvohnom a)lashtirish,  turistik faoliyatni olib boruvchi tashkilotlarni 
soliqqa tortish masalalari -   imtiyozlari, sug‘urta, buxgalteriya hisobini 
tartibga solish,  im tiyozli  kreditlar,  xalqaro turizm   maqsadlari  uchun 
chegaradan  o ‘tishdagi  rasmiyatchiliklar,  bojxona  rasmiyatchiliklari, 
turistlam i  kirish  va  chiqish  «viza»lari  haqidagi  tartiblar  -   qoidalar, 
shartnom alar va kelishuvlar ham  mazkur hujjatlarda atroflicha keltirib 
o ‘tilgan. Turistik faoliyatni endi boshlovchi subyektlar va mehmonxona 
biznesi  bilan  shu g‘u llan m o q c h i  boMgan  yuridik  shaxslar  ushbu 
hujjatlardan albatta  x abard o r b o ‘Imoqlari  kerak.
Shu bois, turizm ga oid  m e ’yoriy hujjatlardan xabardor boMishni 
istovchilarga  2003-yil  «Talqin»  nashriyoti  to m o n id an   chop etilgan 
«Turizm   huquqi»  kitobini  (m ualliflar  G .  N azarova,  M.  Mirzayev 
va boshqalar) o ‘qishni tavsiya etardik.  U asosan T urizm  kasb-hunar 
kollejlari  uchun  o ‘quv  qo'IIan m a  sifatida  nashr  etilgan.
Turizm ga  oid  m e ’yoriy  hujjatlarning  aham iyatini  hisobga  olib, 
biz  m avzuim izning  3 -b o ‘lim ini  unga bag‘ishlaganm iz.
X alqaro  turistik  huquq
X alqaro  turizm   k o ‘pgina  konvensiyalar,  xalqaro  shartnom alar 
va  bitim lar  bilan  tartib g a  solinadi.  D astlab  turizm   rivojlanishiga 
asos  b o ‘lgan,  d am   olish   va  b o ‘sh  vaqtning  asosiy  huquqlarini 
ta ’minlash to ‘g‘risidagi bitim ga erishildi.  1948-yil  Birlashgan Millatlar 
Tashkiloti  (B M T)  Bosh  Assambleyasi  to m o n id an   qabul  qilingan 
inson  huquqlari  U m u m ja h o n   D ekleratsiyasining  24-m oddasida 
shunday deyiladi:  « H ar b ir inson  ish vaqtini  oqilona chegaralanishi 
va  h ar yilga pullik t a ’tilni  olishi,  dam  olishi  va  b o ‘sh  vaqt  huquqiga 
egadir».  1966-yil  B M T   Bosh  Assambleyasi  bu  shiorni  tasdiqladi  va 
kengaytirdi.  Iqtisodiy,  ijtim oiy  va  m adaniy  h u q uqlar  to ‘g‘risidagi 
X alqaro  pakt  (bitim )ga  im zo  chekkan  davlatlar  har  b ir  insonning 
«dam   olish,  b o ‘sh  vaqt,  ish  vaqtini  oqilona  cheklash,  davriy  pullik 
t a ’tii  ham da  bayram   kunlari  uchun  to ‘lov»  huquqm i  ta ’minlash 
m ajburiyatini  zim m alariga  olganlar.
Bu  nizom lar  tu riz m   rivojlanishiga,  xususan,  xalqaro  tu rizm
www.ziyouz.com kutubxonasi

rivojlanishiga  turtki  berdi.  X alqaro  tu rizm n in g   jadal  rivojlanishi 
turistik  faoliyatni  tartibga  soluvchi  m e ’yo rlar o ‘rnatish  zaru riy atin i 
keltirib  chiqaradi.  Xalqaro  turistik  h u q u q   tashkil  to p ish in in g   eng 
asosiy  yo‘naiishlaridan  biri  term inologiya  va  ta ’riflar  to ‘g ‘risidagi 
bitim  tuzish  edi.  Turistik term inologiya  ustida  ishlash bilan  M illatlar 
Ligasi  statistika q o ‘mitasi  shug‘ullanadi  va  1937-yil  X alqaro  tu riz m  
atam asiga  birinchi  marta  ta ’rif b eriladi.  Ikkinchi ja h o n   u ru sh id an  
keyin  u sh b u   m asalani  ishlab  c h iq is h   b ila n   R asm iy   T u r is tik  
Tashkilotlam ing Xalqaro  Ittifoqi  shug‘ullanadi  (International  U n io n  
o f   O fficial  T ravel  O rganizations— IU O T O ).  1950-yil  ata m a la rg a  
ekskursant,  tran zit  turist  tu sh un chalari  kiritildi.  1954-yil  esa  B M T  
komissiyasi  to m o nid an  turistga  yangi  t a ’rif berildi.  K eyinchalik  bu 
t a ’rif  1963-yil  BM Tning  x alq aro   tu riz m   va  say o h at  b o ‘y ic h a  
K onferensiyasi  (Turizm   ta ’riflari  b o ‘y ic h a  Rim  K onferensiyasi)da 
to ‘la  aniqlandi.  1976-yil  BM T  to m o n id a n   birinchi  m arta  tu ristik  
atam alar  ta ’riflari  ro‘yxati  nashr  q ilindi.  U nda  turistik  statistik a 
qoidalari  u ch u n   m o‘ljallangan  deyarli  b arch a  m u h im   a ta m a la r  
m av jud   (P ro v is io n a l  G u id e lin o s   o n   I n te r n a tio n a l  T o u r is m . 
U N C T A D ).
X alq aro   h am jam iyatda  tu riz m n in g   rivojlanishi  t o ‘g‘risid ag i 
m uhim   hujjat  1975-yil  1-avgustda  im zolangan  Xelsenki  b itim id ir. 
U nda Yevropa xavfsizlik va h am korlik b o ‘yicha  M ajlisining so ‘nggi 
AKTi  im zolanib,  BMT  qoshida  J a h o n   T uristik  Tashkiloti  —  J T T  
tash kil  etild i.  U shbu  ta sh k ilo tn in g   aso siy   m aqsadi  -   x a lq a ro  
ham jam iyatda  turistik  ayirboshlashni  yengillashtiruvchi  m e ’y o r  va 
qoidalarni  ishlab  chiqish  b o ld i.  1985-yil  Jah o n   Turistik  T ash k ilo ti 
(bundan buyon — JTT)  Bosh Assambleyasining 6-sessiyasida «Turizm  
xartiyasi va turist  Kodeksi» qabul qilindi. JT T  m e’yoriy hujjatlarining 
katta  qism i  asosiy  yetakchi  tillard a  c h o p   etiladi  (ingliz,  n em is, 
fransuz,  ispan,  so ‘nggi  paytlarda  xitoy  va  rus tillarida  h am ).
Bugungi  kunda  xalqaro  tu rizm   o ‘z  faoliyatini  asosiy  x alq aro  
k e lish u v larg a  b in o a n   o lib   b o ra d i:  G a a g a   (1 9 8 9 -y iI,  G a a g a , 
N iderlandiya)  va  M anila  (1980-yil,  M an ila,  F ilippin)  b itim la ri, 
turizm  vazirliklarining Osaka konferensiyalari yo‘riqnom alari (1994- 
yil,  O saka,  Yaponiya).
H ududiy  qo n unlar  va  m e’yoriy  a k tla m i-h a m   ta ’kidlab  *o‘tish
31
 i
 / 

"
 
t,,„: 
j
www.ziyouz.com kutubxonasi

m uhim .  Yevropa  iqtisodiy  hamjamiyati  ushbu  ittifoqqa  kiruvchi 
m am lakatlar  turistik  faoliyatini  tartibga  solish  b o ‘yicha  bir  qator 
q o n u n lar  va  m e ’yoriy  ak tla r  qabul  qilgan.  M asalan,  yagona  vizali 
h ud ud ,  turistik  xizm atlar  to ‘g‘risidagi  Shengen  shartnom asi  (E l 
Direktivasi  №   90  G “  134  13-may  1995-yil.  «Turistik  agentlik  va 
m ijoz  o ‘rtasida  im zolanishi  kerak b o lg a n   nam unaviy  shartnom a», 
«Sayohat  qilish  sh artn o m asi  b o ‘yicha Xalqaro  Konvensiya»,  1970- 
yil  22-oktabrda  FUAAV  (FUA A V  — turistik agentliklar uyushmasi 
Butunjahon  Federatsiyasi)  ning  Bosh Assambleyasida qabul qilingan 
«M ehm onxona  egalari  va  turistik  agentliklar  o ‘rtasida  bitim lar 
tuzishga tegishli  X alqaro  m ehm onxona  Konvensiyasi»,  1979-yil  15- 
iyunda  M GA  FUAAV to m on id an qabul qilingan «Bojxona bojlarisiz 
savdo  qiluvchi  m agazinlar  faoliyatini  tartibga  soluvchi  m e’yorlar» 
va  hokazo.
YoMovchilar  va  ularn in g   yuklarini  xalqaro  havo,  avtom obil  va 
dengiz transportida tashish alohida tartibga solingan.  Havo transporti 
Varshava  Konvensiyasi  bilan  (1929-yil Varshavada qabul qilingan), 
avtom obilda  y o lo v c h ila r  va  yuklarni  tashish  Berlin  Konvensiyasi 
bilan  (1975-yil,  Berlin),  dengiz  transportida  yo‘lovchilarni  tashish 
esa  Afina  Konvensiyasi  bilan  boshqariladi.
1.3.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  turizm
t o ‘g ‘risidagi  davlat  siyosati
(m e ’yoriy hujjatlar  asosida)
M a m la k a tim iz d a   tu r iz m   ishiga  M u staq illik n in g   d astlab k i 
vaqtlaridanoq  asosiy  davlat  siyosati  darajasida  qaraldi.  Soha  rivoji 
uchun  barcha zarur tashkiliy — huquqiy mexanizm vujudga keltirilib, 
m uhim   m e’yoriy hujjatlar qabul qilindi va bu ish hozirda ham davom 
e tm o q d a .  M a m la k a tim iz d a   tu riz m n in g   ra v n a q i,  u n i  yangi 
pog‘onalarga ko‘tarish,  yurtim izni jahon turizm  markazlaridan biriga 
aylantirish  uchun  a w a lo   huquqiy  zamin  yaratish  lozim  edi.  Shu 
bois,  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy  Majlisining m a zk u ry o ‘nalishga 
ta a llu q li  q o n u n   va  k o d e k s la ri,  0 ‘z b e k isto n   R esp u b lik asi 
Prezidentining turizm ga oid qator Farmonlari,  qarorlari,  Respublika 
V azirlar  M ahkam asining  qarorlari,  Adliya  vazirligining  va  boshqa 
m utasaddi  davlat  id o ralarining yo‘riqnoma,  ko‘rsatm a  va  tartiblari
www.ziyouz.com kutubxonasi

ishlab chiqilib,  hayotga tatbiq etildi.  Shulardan  kelib chiqqan  holda, 
m azkur  hujjatlarni  o ‘rganish  va  tahlil  qilishni  quyidagi  tem atikalar 
bo'y icha  am alga  oshirish  maqsadga  m uvofiqdir,  —  deb  o ‘ylaymiz:
l. 
Q ‘zbekiston  Resnublikasi Qliv  M ailisining turizm ga oid oonun 
va  kodekslari
0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy  M ajlisining  1997-yil  24-apreIda 
qabul qilgan «O'zbekiston Respublikasi soliq  kodeksi» va unda turizm  
sohasiea  oid  im tivozlar.
Ushbu  Kodeks  11  bo‘lim , 41  bob va  134  m o d d ad an  iborat bo‘lib, 
uning  asosiy  vazifasi  —  0 ‘zbekistonda  soliq  tizim ining  huquqiy 
asoslarini,  soliq  to ‘Iovchilarning  huquqlari  h a m d a   m ajburiyatlarini 
belgitaydi,  soliq  ishlarini yuritish tartibotini  va soliq haqidagi  qonun 
hujjatlarini  buzganlik  uchun  javobgarlikni  ta rtib g a   solib  turadi. 
Kodeksda  yuridik  va  jism oniy  shaxslardan  olin ad ig an   darom ad 
(foyda)  solig‘i,  q o ‘shilgan  qiym at  solig‘i,  aksiya  solig‘i,  yer  osti 
boyliklaridan  foydalanganlik  uchun  soliq,  ekologiya  solig‘i,  suv 
resurslaridan  foydalanganlik  uch u n   soliq,  m o l-m u lk   solig‘i,  yer 
solig‘i,  reklama solig‘i, avtotransport vositalarini olib sotganlik uchun 
soliq, shuningdek, turli yig‘im lar haqida ham  fikr yuritiladi.  Kodeksda 
soliq  to ‘lash  bilan  b ir  qato rda  faoliyatning  ay rim   turlari  (xususan, 
turizm  faoliyati)ga soliq to'lashda imtiyozlar ham  berilgan. Jum ladan,
8 -b o b   « D aro m ad   (foyda)  solig‘i  b o ‘y ic h a   im tiy o z lar» ,  -   deb 
nom lanib,  uning  31-m oddasi  12-qismida:  «S am arqand,  Buxoro, 
Xiva va Toshkent shaharlarida yangi tashkil etilg an,  tu rizm  faoliyati 
bilan  shug'ullanadigan  yuridik  shaxslar  tuzilgan  paytdan  boshlab 
birinchi  darom ad  orttirgunga  qadar,  lekin  u zo g ‘i  bilan  ro ‘yxatdan 
o ctgan  vaqtdan  e ’tiboran  uch  yilgacha.  S am a rq a n d ,  Buxoro,  Xiva 
va  T oshkent  shaharlarida  turistik  faoliyat  b ilan   shu g ‘ullanuvchi 
yuridik  shaxslar  foyda  olgan  birinchi  yili  50  % ,  ikkinchi  yili  75%, 
u chinchi yildan boshlab  100 %  m iqdorida soliq t o ‘laydi»,  — deyiladi.
K o d eksn in g  2 1 -b o b i  « Q o ‘sh ilgan  q iy m a t  so lig ‘i  b o ‘y ic h a 
imtiyozlar»,  -  deb nom lanib, uning 71 -m oddasi  21 -qism ida «turistik
—  eksk ursiy a  x iz m atlari»   q o ‘sh iîgan  q iy m a t  so lig ‘id an   o zo d  
qilinganligi bayon qilingan.  Shuningdek,  28-bobi  «M ol-m ulk solig‘i 
stavkalari  va  im tiyozlar»,  -   deb  nom lanib,  u n in g   92-m oddasida: 
«Sam arand,  Buxoro,  Xiva  va  Toshkent  sh ah arla rid a  yangi  tashkil
www.ziyouz.com kutubxonasi

etilgan, turizm  faoliyati bilan shug‘ullanayotgan yuridik shaxslaming 
m ol-m ulkiga,  tashkil  etilgan  vaqtidan  e ’tiboran  dastlabki  foyda 
olgunga  qad ar,  lekin  ular  ro ‘yxatdan  o‘tgan  vaqtdan  e ’tiboran  uch 
yildan  o rtiq   b o ‘lm ag an   m u d d atg a.  A na  shu  yuridik  sh ax slar 
belgilangan  im tiyozli  davrdan keyin bir yil o ‘tgunga qadar tugatilgan 
taqdirda soliq  sum m asi  ularning  butun  faoliyati  davri  uchun  to 'liq  
m iqdorda  u nd irib   olinadi»,  -   deyiladi.
K odeksning  31-m oddasi  «Yer solig‘i stavkalari va  im tiyozlar»,
-   deb  n o m lan ib ,  u ning  101-m oddasida  soliq  solinm aydigan  yer 
uchastkalariga:  «tarixiy-m adaniy aham iyatga molik yerlar (tarixiy- 
m adaniy  q o ‘riq x o n a la r,  x o tira  b o g ‘lari,  sag‘an alar,  arxeologiya 
yodgorliklari,  ta rix   va  m ad an iy at  yodgorliklari  egallagan  yerlar) 
k ir itilg a n .  S h u n in g d e k ,  d a v la t  q o ‘r iq x o n a la r i,  m illiy   va 
d en d ro lo g iy a   b o g ‘lari,  b o ta n ik a   bog‘lari,  ixo ta  d a ra x tz o rla ri 
egallagan  y e rla r;  spo rt  in sh o o tlari,  stadio nlar,  suzish  h avzalari, 
o n alar  va  b o la la rn in g   dam   olish  va  sog‘lo m lashtirish  jo y lari, 
sa n a to riy -k u ro rt  m uassasalari,  d am   olish  uylari  egallagan  y erlar 
ham   soliq  t o ‘la sh d a n   ozod  etiladi.
K odeksning  102-moddasi  «Y erso!ig‘i  to ‘lashdan  ozod  qilingan 
soliq to ‘lovchilar»,  — deb nom lanib,  uning 7-qismida:  «Sam arqand, 
Buxoro, Xiva va T oshkent shaharlarida yangi tashkil etilgan turistik 
faoliyat  b ilan   shug‘ullanuvchi  yuridik  shaxslar  —  tashkil  etilgan 
paytdan  e ’tib o ra n   birinchi  foyda  olgunga  qadar,  biroq  bu  m uddat 
ular ro ‘yxatdan  o ‘tkazilgan paytdan e’tiboran uch yildan  oshmasligi 
lozim»,  —  deyiladi.  Keyingi  yillarda kodeksning b a ’zi  m oddalariga 
o ‘zgartirishlar va  yangiliklar h am   kiritildi.
0 ‘zbekiston  Respublikasi  Prezidentining  2005-yiI  20-iyunda 
qabul  qilgan  «M ikrofirm alar va kichik korxonalarni  rivojlantirishni 
rag‘batlantirish  borasidagi q o ‘shim cha ch o ra-tad b irla rto ‘g‘risida»gi 
farm onida  h a m   soliq  masalasiga  e ’tibor  qaratilib,  2005-yilning  1- 
iyulidan  b o sh lab   m ikrofirm alar  va  kichik  korxonalar  budjetdan 
tashqari  P ensiya  ja m g ‘arm asi,  R espublika  yo‘l  jam g‘arm asi  va 
M aktab  ta ’lim i  jam g‘arm asiga  majburiy  ajratm alar  to klash  o ‘m iga 
yagona  soliq  to ‘lovi  joriy  etildi.  Shunga  muvofiq,  turizm   faoliyati 
bilan shug‘ullanuVchi yuridik subyektlar uchun yagona soliq to io v i 
stavkasi  13  %  etib  belgilandi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy  M ajlisining  1997-yil  2 6 -d ek ab rd a 
qabul  qilgan  «Boixona  Kodeksi».
U shbu  kodeks  11  bo‘lim,  19 bob va  198  m oddadan  ib o rat b o ‘lib, 
jum ladan,  uning  1-bo‘limi — um um iy qoidalar (bojxona ishi,  hu d u d i, 
qo n u n  hujjatlarining  amal  qilish  ta rtib i,  asosiy  tu s h u n c h a la r  va 
boshqalar),  2 -b o ‘limi  -  tovarlar va tran sp o rt vositalarini  0 ‘zbekiston 
Respublikasi  bojxona  hududidan  o lib   o ‘tish  tartibi,  3 -b o ‘lim i  — 
bojxona  n a z o ra ti,  rasm iylashtirilishi  va  to ‘lovlari,  6 - b o ‘lim i  — 
dastlabki  operatsiyalar,  7-b o ‘lim i  —  boj  im tiyozlari,  8 -b o ‘lim i  — 
nazorat  ostida tovarlar yetkazib berish   tartibi,  9 -b o ‘limi  —  bo jx o n a 
haqidagi q o n u n  hujjatlarini buzganlik u ch u n  javobgarlik,  10-bo‘Umi
-   bunday  ishlarni  yuritish,  11-bo‘lim i  —  jazo   berish  to ‘g ‘risidagi 
qarorlarni  ijro  etish,  -   deb  n o m lan ib ,  h ar  bir  ko‘rsatib  o ‘tiIgan 
bo‘lim larda  tu rizm   faoliyatida  to ‘q n ash   kelishi  m um kin  b o ‘lgan 
qoidalar bayon  etiladi.
0 ‘zbekiston  Respublikasi Oliy M ajlisining  1999-yil  2 0-avgustda 
qabul  qilgan  «Turizm  to V ris id a » ^   O o n u n i.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   18


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling