Turizm asoslari


Download 12.94 Kb.

bet3/18
Sana11.03.2018
Hajmi12.94 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   18

1-m odda.  Ushbu  Qonunning  m aqsadi
T urizm   sohasidagi  m unosabatlarni  huquqiy  jih atd an   ta rtib g a 
solish,  turistik xizm atlarbozorini  rivojlantirish, shuningdek, tu ristlar 
va turistik faoliyat subyektlarining huquqlari va qonuniy m anfaatlarini 
him oya  qilishdan  iborat.
2-m odda.  Turizm  to^g^risidagi  qonun  hujjatlari
0 ‘zbekiston  Respublikasining tu rizm  to ‘g‘risidagi qonun hujjatlari
ushbu  q o n u n d an   va boshqa  q o n u n   hujjatlarid an   iborat.
Q oraqalpog‘iston Respublikasida tu rizm  sohasidagi  m un osab atlar 
Q oraqaIpog‘iston  R espublikasining  q o n u n   hujjatlari  b ilan   h a m  
tartibga solinadi.
A gar  0 ‘zb ek isto n   R espu blikasining  x alq aro   s h a rtn o m a s id a  
0 ‘zbekiston  Respublikasining turizm  to ‘g‘risidagi qonun hujjatlarida 
nazarda tutilganidan boshqacha q o id a lar belgilangan b o ‘lsa, x alq aro  
shartnom a  qoidalari  qollaniladi.
3-m odda.  A sosiy tushunchalar
U shbu  q o n u n d a   quyidagi  asosiy tu sh u n c h a la r qo‘llaniladi:
-  
tu rizm   —  jism o niy   sh ax sn in g   d o im iy   istiq o m at  jo y id a n  
sog‘Iom !ashtirish,  m a’rifiy, kasbiy-am aliy yoki boshqa m aq sadlarda
www.ziyouz.com kutubxonasi

b o rilg an   joyda  (m a m la k a td a )  haq  to ‘lan ad ig an   faoliyat  bilan 
shu g‘ullanm agan  holda  u zo g ‘i  bilan  biryil  m uddatga jo ‘nab  ketishi 
(sayohat  qilishi);
-   turist  — 0 ‘zbekiston  Respublikasi hududi b o ‘ylab yoki boshqa 
m am lakatga  sayohat  qiluvchi  (doimiy  istiqom at  jo y id an   turizm  
m aqsadida jo ‘nab  ketgan) jism oniy shaxs;
-   turistik  faolivat  —  ushbu  qonun  va  boshqa  q o n u n   hujjatlari 
talablariga  muvofiq  sayohatlarni  va  ular  bilan  bog‘liq  xizm atlarni 
tashkil  etish  borasidagi  faoliyat;
-  ekskursiva faolivati  — turistik faoliyatning tarixiy yodgorliklar, 
d iq q atg a  sazovor  jo y la r  va  boshqa  obyektlar  bilan  tanishtirish 
m a q sad id a  o ld in d an   tu z ilg a n   y o ‘naiishlar  b o ‘yicha  ekskursiya 
yetakchisi  ham rohligidagi  24  soatdan  oshmaydigan  ekskursiyalarni 
tashkil  etishga doir  qism i;
-   tu ris tik   re s u r s la r   —  teg ish li  h u d u d n in g   ta b iiy - iq lim , 
sog ‘lom lashtirish,  tarix iy -m ad aniy,  m a’rifiy  va  ijtim oiy-m aishiy 
obyektlari  majmuyi;
-  turistik faolivat subvektlari — belgilangan tartibda rocyxatga olingan 
va turistik xizmatlar ko‘rsatish  bilan  bog‘iiq faoliyatni amalga oshirish 
uchu n  litsenziyasi  bo‘lgan  korxonalar,  muassasalar,  tashkilotlar;
-   turistik  industriva  —  turistik  faoliyatning  turistlarga  xizmat 
k o ‘rsatishni ta ’m inlovchi turli subyektlari  (m ehm onxonalar, turistik 
k o m p le k s la r,  k e m p in g la r ,  m o te lla r,  p a n s io n a tla r ,  u m u m iy  
ovqatlanish,  transport  korxonalari,  m adaniyat,  sport  muassasalari 
va  boshqalar)  m ajm uyi;
-   tu r -   m uayyan y o ‘na!ish  bo‘yicha turistik xizm atlar majmuyi 
(joy  bandlash,  joylashtirish,  ovqatlantirish,  tran sp o rt,  rekreatsiya, 
ekskursiya xizm atlari va boshqa xizmatlar)  bilan ta ’m inlangan aniq 
m uddatlardagi  turistik  sayohat; 
'
-   turistik  xizm atlar  —  turistik  faoliyat  subyektlarining joylash­
tirish, ovqatlantirish,  transport, axborot-reklama xizmatlari ko‘rsatish 
b o rasid ag i,  sh u n in g d ek ,  turistlarn in g  eh tiy o jlarin i  qondirishga 
qaratilgan  boshqa  xizm atlar;
-   turistik euruh  rah b ari  — turistik faoliyat subyektlarining vakili 
boMgan  va  uning  n o m id an   ish  ko‘rib,  turistlarga  xizm at  ko‘rsatish 
shartnom asi  shartlarining bajarilishini ta ’m inlovchi jism oniy shaxs;
www.ziyouz.com kutubxonasi

—  gid  (ekskursiva  vetakchisi)  —  tu r   q atnash chilarig a  turistik 
xizm atlar  ko'rsatish  shartnom asi  doirasida  ekskursiya  —  axborot, 
tashkiliy  yoksindagi  xizm atlar  va  m alakali  yord am   ko‘rsatuvchi 
jism oniy shaxs;
— turistik  faolivatni  am alea  oshirish  u c h u n   litsenziva  — turistik 
faoliyatni  am alga  oshirishga  b o lg a n   h u q u q n i  tasdiqlovchi  maxsus 
ruxsatnom a;
—  sertifikat  —  turistik  xizm atlar  sifatini  va  ularning  m uayyan 
standartga yoki boshqa norm ativ hujjatga  muvofiqligini tasdiqlovchi 
hujjat.
4 -m o d d a .  T u rizm   s o h a sid a g i  d a v la t  s iy o s a t in in g   a s o s iy  
y o ‘nalishlari
T u rizm   so h asid ag i  d av lat  siy o sa tin in g   aso siy   y o ‘n alish lari 
quyidagilardan  iborat:
—  turizm   va  turistik  industriyani  rivojlantirish;
—  fu q aro larn in g   sayo hat  qilish  p a y tid a g i  d am   olish,  e rk in  
harakatlanish  va boshqa  huquqlarini  t a ’m inlash;
—  turistik  resurslardan  oqilona  foydalanish  va  ulam i  saqlash;
—  turizm   sohasidagi  norm ativ bazani  takom illashtirish;
—  bolalar,  yoshlar,  nogironlar  va  ah o lin in g   kam   ta ’m inlangan 
qatlam lari  turizm i  (ekskursiyalari)  u ch u n   sh a ro it  yaratish;
—  turistik  industriyani  rivojlantirish  u c h u n   investitsiyalar  jalb  
etish;
—  tadbirkorlik  faoliyati  subyektlari  u c h u n   tu ristik   xizm atlar 
bozorida  teng  im koniyatlar yaratish;
—  tu ristla rn in g   xavfsizligini,  u la rn in g   h u q u q la ri,  q o n u n iy  
m anfaatlari  va  m ol-m ulki  m uhofaza  qilinishini  t a ’minlash;
—  tu riz m   s o h a s in in g   ilm iy   t a ’m i n o tin i  ta s h k il  e tis h   va 
rivojlantirish;
—  kadrlam i tayyorlash,  qayta tayyorlash  v a  ularning  malakasini 
oshirish;
—  chet  m am lakatlar  va  xalqaro  ta sh k ilo tlar  b ilan   ham korlikni 
rivojlantirish.
5-m odda.  O ‘zbekiston  Respublikasi  V azirlar  M ahkam asining 
turizm  sohasidagi  vakolatlari
Turizm  sohasida 0 ‘zbekiston Respublikasi V azirlar M ahkamasi:
www.ziyouz.com kutubxonasi

-   turizm ni  rivojiantirish  davlat  dasturini  tasdiqlaydi;
-   turistik  faoliyatni  litsenziyalash  tartibini  belgilaydi;
-   turistlarning  borishi  taqiqianadigan  obyektlar  va  hududlarni 
belgilaydi;
-   tu ristla rn in g   ayrim   toifalariga  im tiyozlar  berish  ta rtib in i 
belgilaydi;
-   huku m atlararo   shartn o m alartu zad i;
-   qonun  hujjatlariga  muvofiq  boshqa  m asalalam i  hal  qiladi.
6-m odda.  V ak o latli  davlat  organlarining  turizm  sohasid agi 
vakolatlari
Turizm  soh asida  Vakolatli  davlat  organi:
-   turizm ni  rivojiantirish  davlat  dasturlari  amalga  oshirilishini 
ta ’minlaydi;
-   turistik  x izm atlar  infratuzilmasini  shakllantiradi;
-   tarixiy-m adaniy  merosni  targ‘ib  qilishni,  turistik  salohiyatni 
saqlash  va  rivojlantirishni  tashkil  etadi;
-   0 ‘z b e k is to n   R esp u b lik a sin in g   x a lq a ro   s h a r tn o m a la r i 
bajarilishini  ta ’m inlaydi;
-   xalqaro  tu ristik  tashkilotlarda  0 ‘zbekiston  Respublikasining 
m anfaatlarini  ifodalaydi;
-  turistik  faoliyat subyektlariga  ularning faoliyatini tashkil etish 
bilan  bog‘liq  m asalalard a  uslubiy  va  boshqa  y o 'sin d a  yo rd am  
ko‘rsatadi;
-   qonun  hujjatlariga  muvofiq  boshqa  masalalarni  hal  qiladi.
7-m odda.  M a h alliy  davlat  hokim iyati  organlarining  turizm  
sohasidagi  vakolatlari
M ahalliy  davlat  hokim iyati  organlari  turizm   sohasida  turizm ni 
rivojlantirishning mintaqaviy dasturlarini ishlab chiqadilar va amalga 
oshiradilar  h a m d a   qonun  hujjatlariga  muvofiq  boshqa  m asalalarni 
hal  qiladilar.
8-m odda.  Turistik  faoliyatni  litsenziyalash
Turistik  faoliyat  litsenziya  asosida  am alga  oshiriladi.
Turistik faoliyatni litsenziyalash tartibi  0 ‘zbekiston  Respublikasi
Vazirlar  M ahkam asi  tom onidan  belgilanadi.
9-m odda.  Turistik  faoliyatni  moliyalash  manbalari
Turistik  faoliyat:
www.ziyouz.com kutubxonasi

—  turistik  faoliyat  subyektlarining  o‘z  m a b la g ia ri;
—  yuridik  va jism oniy  shaxslarning  pul  badallari;
zayom   mablag‘lari  (obligatsiya  zayom lari  va  b o sh q a  zayom lar, 
bank  kreditlari  va  boshqa  kreditlar);
-   c h e t  ei  investitsiyalari;
-   q o n u n  hujjatlarida taqiqlanm agan boshqa m a n b alar hisobidan 
am alga  oshiriladi.
10-m odda.  Turistik  xizm atlarni  sertifîkatlashtirish
T uristik  xizm atlar  m ajburiy  sertifikatlashtirilishi  lozim .
Turistik xizmatlarni sertifîkatlashtirish va sertiflkat berish qonun
hujjatlarida  belgilangan  ta rtib d a   am alga  oshiriladi.
Turistik  faoliyat  subyektlarining  turistik  xizm atlarn i  m ajburiy 
s e r tifik a tla s h tiris h d a n   b o s h   to r tis h i,  tu r is tik   x iz m a tla r n i 
s e r tifik a tla s h tiris h n in g   n a tija s i  sa lb iy   b o ‘lis h i,  s h u n in g d e k , 
sertifîkatning  am al  qilishini  b ek o r  qilish  turistik  faoliyatni  am alga 
oshirish  u c h u n   berilgan  litsen ziy an in g   am al  q ilish in i  to ‘x tatib 
q o ‘yishga  yoki  litsenziyadan  m a h ru m   qilishga  sabab  b o ‘ladi.
11-niodda.  Turistik say o h a t  va  turistik  xizm atlar  majmuyi
Turistik  sayohat  yakka  ta rtib d a   yoki  turistlar  g u ru h i  tarkibida
am alga  oshiriladi.
T u ristik   x izm atlar  m a jm u y i  tra n sp o rt  x iz m a ti  k o ‘rsatish n i, 
yashash,  ovqatlantirish, ekskursiya xizmati ko‘rsatish,  m adaniy,  sport 
dasturlarini  tashkil  etish  va  bo sh q a  xizm atlarni  o ‘z  ichiga  oladi.
12-m odda.  Turistik xizm atlar  k o ‘rsatish  shartnom asi
T uristik xizm atlar sh artn o m a  asosida  ko‘rsatiladi.
S h artn o m a  ko‘rsatiladigan  xizm atlarning  koMami  va  sifatini,
tarafïarning huquqlari  ham da  m ajburiyatlarini,  haq to ‘lash va hisob- 
kitoblar  tartib in i,  sh artn o m an in g   am al  qilish  m u d d a tin i  va  uni 
b a ja rm a g a n lik   yoki  lo z im   d a r a ja d a   b a ja r m a g a n lik   u c h u n  
javobgarlikni,  shuningdek,  tarafïarn in g   kelishuviga  k o ‘ra  boshqa 
shartlarni belgilaydi
13-m odda.  Turistik yo‘llanm a  (vauchcr)
T u ris tik   y o ‘lla n m a   ( v a u c h e r)   —  tu r is tn in g   y o k i  tu r is tla r  
g u ru h in in g   tu r   tarkibiga  k iru v c h i  tu ristik   x iz m a tla rg a   b o ‘lgan 
h u q u q in i  belg ilo v ch i  va  b u n d a y   x iz m a tla r  k o ‘rs a ti!g a n lig in i 
tasdiqlovchi  hujjat.
www.ziyouz.com kutubxonasi

T u ristik   yo‘llanm a  (v au ch er)  ning  shakli  turizm   sohasidagi 
Vakolatli  davlat  organi  to m o n id an   tasdiqlanadi.
14-m odda.  Turistning  huquqlari
Turist:
—  sh artn o m ad a  nazarda tu tilg an   turistik xizm atlar m ajm uyidan 
to ‘la  foydalanish;
—  sayohatga  taalluqli  to ‘liq  va  ishonchli  axborot  olish;
—  sh axsiy   xavfsizlik,  o ‘z  h u q u q la rin in g   h im o y a  q ilin ish i, 
shuningdek,  o ‘z  m ol-m ulkining  asralishi;
—  shoshilinch  tibbiy  yordam   olish;
—  sh artn o m a  bajarilm agan  yoki  lozim  darajada  bajarilm agan 
ta q d ird a   m o d d iy   z a ra rn in g   t o ‘lanishi,  sh u n in g d ek ,  m a ’naviy 
ziyonning  o ‘rni  qoplanishi;
—  agar  turning  um um iy  qiym ati  oshishi  uning  shartlashilgan 
qiym atidan ortib ketsa, shuningdek,  fors-major holatlari  ro‘y beigan 
taq dirda  turistik  faoliyat  subyektiga  yetkazilgan  zararning  o ‘rnini 
qo plam asdan  shartnom ani  b e k o r qilish  huquqiga  ega.
T urist  qo nu n  hujjatlariga  m uvofiq  boshqa  huquqlarga  ham   ega 
boMadi.
15-m odda.  Turistning  majburiyatlari
Turist:
—  sh artn o m a  shartlariga;
—  bojxona va chegara  n azo rati  qoidalariga;
— borilgan m am lakatning q o n u n  hujjatlari talablariga rioya etishi 
shart.
T urist  qonun  hujjatlariga  m uvofiq boshqa  m ajburiyatlarga  ham  
ega  b o ‘ladi.
16-m odda.  Turistik  faoliyat  subyektining  huquqlari
T uristik  faoliyat  subyekti  0 ‘zbekiston  Respublikasi  hududida 
tu ristlarga  xizm atlar ko‘rsatish  paytida:
— turning muddati va yo‘naiishini, xizmat ko‘rsatish darajasini, transport 
xizmati ko‘rsatish turini, turistning xavfsizligini ta’minlash va uning mol- 
mulkini qo‘riqlash usulini turistning roziligi va xohishi bilangina o‘zgaitirish;
— tu ristn in g  roziligi  bilan  h am d a bu xususda tu r boshlanishidan 
kam ida yigirma kun oldin turistni xabardor qilish sharti bilan turning 
shartlashilgan  qiym atini  oshirish;
www.ziyouz.com kutubxonasi

-   x iz m atlar ko‘rsatish  m u m k in   b o ‘lm agan  fo rs-m ajo r  h o latlari 
ro ‘y  berganda,  shuningdek,  gu ru h ni  tuzish  uchun  z a ru r  m iqdorda 
turistlar yig‘ilmagan taqdirda tu ristlam i bu haqda tu r boshlanishidan 
kam ida  yigirm a  kun  oldin  x ab ard o r qilgan  holda  tu ristik  xizm atlar 
kokrsatish  shartnom asini  b ek o r  qilish;
—  tu ristla r  yoki  tu ristlarga  xizm at  k o ‘rsatishni  ta sh k il  etish 
b o ‘y ic h a   s h e r ik la r  to m o n id a n   y e tk a z ilg a n   z a r a r n in g   o ‘rni 
qoplanishini  qonun  hujjatlarida  belgilangan  ta rtib d a   talab   qilish 
huquqiga  ega.
T u ristik   faoliyat  subyekti  q o n u n   hujjatlariga  m uvofiq  boshqa 
huquqlarga  ham   ega  bo‘ladi.
17-m odda.  Turistik  faoliyat  subyektining  majburiyatlari.
T uristik  faoliyat  subyekti:
turistlarga  shartnom ada  shartlashilgan xizm atlarni  k o ‘rsatishi;
tu ristik xizm atlar ko‘rsatilm agan yoki to ‘la h ajm d a yoxud  lozim  
d arajad a  sifatli  k o ‘rsatilm agan  ta q d ird a   tu ristlarg a  y etk azilg an  
zararning  o ‘m in i  qoplashi;
turistlarga tum i tashkil qilish,  ulam ing huquqlari va majburiyatlari 
to ‘g‘risida to ‘liq  axborot berishi;
turistik resurslar, ko‘rsatiladigan obyektlarning (tarixiy arxitektura 
y o dg orlik lari,  ta b ia t  ob y ek tlari  va  b o sh q alarn in g )  saq lan ish ig a 
ko‘maklashishi;
turistlarning  borilgan jo y   (m am lak at)  qo n u n   hujjatlariga  rioya 
etishlari  ustidan  nazoratni  am alga  oshirishi  shart.
Turistik  faoliyat  subyekti  q o n u n   hujjatlariga  m uvofiq  boshqa 
m ajburiyatlarga  ham   ega boMadi.
18-m odda.  Turistlarning  xavfsizligi  kafolati
O ‘zbekiston  Respublikasi hududida turistlarning xavfsizligi davlat 
to m o n id an   kafolatlanadi.
Turizm sohasidagi Vakolatli davlat organi  m anfaatdorvazirliklar va 
idoralar bilan birgalikda turistlarning himoya qilinishini ham da xavfsizligini 
ta’minlash  dasturini  ishlab chiqadi va uningbajarilishini tashkil  etadi.
M ahalliy  davlat  hokim iyati  organlari  turizm   sohasida  b a rc h a  
turistik  yo‘nalish!ar  bo‘yicha  tu ristlarn in g   him oya  qilin ishini  va 
xavfsizligini  ta ’minlash  m intaqaviy dasturlarini  ishlab ch iq ad ila r va 
ulam ing  bajarilishini  tashkil  etadilar.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Turistik  faoliyat subyektlari  turistlarning xavfsizligini t a ’minlash, 
ular jarohatlanganda, kasallanganda va boshqa hollarda tibbiy va o ‘zga 
xil yordam  ko‘rsatish yuzasidan aniq chora-tadbirlar ishlab chiqadilar.
19-m odda. Turistlarning xavfsizligini ta’minlash chora-tadbirlari
T uristik faoliyat subyektlari turistlarning xavfsizligini ta ’minlash
maqsadida:
— turistlarning safarda xavf-xatardan xoli bo‘lishlari uch u n  shart- 
sh aroitn i, safar, sayr, ekskursiya yo'llari, musobaqalar o ‘tkaziladigan 
joylarning  obodligini  ta ’m inlashlari;
—  turistlarga  ja ro h a tlan ish   va  baxtsiz  hodisalardan  saqlanish 
h am d a ularning oldini olish  usullarini o'rgatishlari,  birlam chi tibbiy 
y o rd am   ko‘rsatish  yuzasidan  yo‘l-yo‘riq  berishlari,  shuningdek, 
beigilangan yo'nalishning xususiyati va turistlarning xatti-harakatiga 
bog‘liq holda yuzaga kelishi  m um kin bo‘lgan xavf m anbalari haqida 
u la m i  o ‘zini  xabardor qilishlari;
— turistlarning sayohatlar, safarlar,  musobaqalar, boshqa turistik 
tadbirlarga tayyorgarligi  u stidan  nazoratni  am alga  oshirishlari;
—  falokatga  uchragan turistlarga  tezkor yordam   ko‘rsatishlari;
—  avtom obü,  tog‘,  ch an g ‘i,  velosiped,  suv,  m ototsikl,  piyoda 
safar,  g ‘o r  turizm i  va  tu rizm n in g   boshqa  maxsus  turlarini  tashkil 
e tis h   va  o ‘tk a zish d a   xav fsizlik n in g   alo h id a  ta la b la rin i  ishlab 
chiqishlari  va  am alga  oshirishlari  shart.
Turistik sayohatlarni turistlar harakatlanishining faol shakllaridan 
foydalangan  holda  tashkil  etishga  ixtisoslashgan  turistik  faoliyat 
s u b y e k tla ri  tu ris tla rn in g   x av fsizlig in i  t a ’m in la s h ,  e k stre m a l 
v aziy atlard a  ularga  y o rd am   k o ‘rsatish  va  u lam i  him o y a  qilish 
m aqsadida x izm a t  ko‘rsatishni  k o ‘zlab qidiruv-qutqaruv xizmatlari 
b ila n   shartnom alar  tuzadilar.  Q idiruv-qutqaruv  xizm atlari  qonun 
hujüatlarida beigilangan  ta rtib d a  tashkil  etiladi.
20-m odda.  Turistlarni  su g‘urta  qilish
Turistlami sug‘urta qilish majburiydir va u turistik faoliyat subyektlari 
tom onidan sug‘urta faoliyati olib borish huquqiga ega bo‘lgan tegishli 
sug‘urta tashkilotlari bilan tuzilgan bitimlar asosida amalga oshiriladi.
21-m odda.  Nizolarni  ha!  etish
T u riz m   sohasida  yu zaga  kelgan  nizolar  q o n u n   hujjatlarida 
beigilangan tartibda  hal  qilinadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

22-m od d a.  Turizm  t o ‘g ‘risidagi  qonun  hujjatlarini  buzganlik 
uchun javobgarlik
T u riz m   t o ‘g ‘risidagi  q o n u n   h u jjatlarin i  buzg anlik da  a y b d o r 
shaxslar belgilangan  tartibda jav o b g ar b o ‘ladilar.
1.  0 ‘zbekiston Respublikasi  Oliy Majlisining 2001-yiI 30-avgustda 
qabul qilgan «Madaniv meros obvektlarini muhofaza ailish va ulardan 
fovdalanish  to tg‘risida»gi  Q o n u n i.
36  m oddadan iborat b o ‘!gan  m azk u r Q onunning asosiy m aqsadi
-   0 ‘zbekiston  xalqining  u m u m m illiy   boyligi  b o ‘lm ish  m ad an iy  
meros obyektlarini muhofaza qilish va ulardan foydalanish sohasidagi 
m unosabatlarni  tartibga  solishdan  iborat.  Q onunning  tu rizm   bilan 
bog‘liq o ‘ta m uhim  3-moddasi  «Asosiy tushunchalar»,  deb nom lanib, 
unda  m adan iy   merosning  quyidagi  asosiy  tush u n ch alarig a  t a ’rif 
b eriladi:  m a d an iy   m eros  o b y e k tla ri,  y odg orliklar,  a n sa m b lla r. 
S h u n in g d e k ,  Q o n u n d a   0 ‘z b e k is to n   R e s p u b lik a s i  V a z ir la r  
M a h k am a sin in g ,  M adaniyat  ish la ri  vazirlig in in g ,  B osh  A rxiv 
boshqarm asining,  mahalliy davlat hokim iyati organlarining  m adaniy 
meros obyektlarini muhofaza qilish va ulardan foydalanish sohasidagi 
Vakolatlari,  m adaniy meros obyektlarining pasporti,  tarixiy-m adaniy 
ekspertiza,  m adaniy meros obyektlarini  U m um jahon  m adaniy m eros 
ro‘yxatiga kiritish, madaniy m eros obyektlaridan foydalanish, tarixiy- 
m adaniy  q o ‘riqxonalar,  tarixiy  m an zilg oh lar  haqida  h am   m u h im  
m a’lu m o tlar mujassam.
2.  0 ‘zbekiston  Respublikasi  P rezidenti  va  Resoublika  V azirlar 
M ahkam asining turizm  sohasiea  oid  farm o n   va  aaroriari
T urizm   sohasiga  oid  ishlab  ch iq ilg an   ilk  m e’yoriy  hujjat  b u   -  
0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  P re z id e n tin in g   1992-yil  2 7 -iy u ld a g i 
« 0 ‘zb ek tu rizm »   M Kni  ta sh k il  etish   t o ‘g ‘risida»gi  F a rm o n i  va 
0 ‘zbekiston  Respublikasi  V azirlar  M ah kam asin in g  shu   yil  20- 
oktabrdagi  « 0 ‘zbekturizm»  M K   faoliyatini  tashkil  etish  m asalalari 
haqid*v»gi  qaroridir.  M am lak atim izd a  ja h o n   an do zalarig a  jav o b  
beradigan  turizm   tizimini  b arp o   etish ,  ushbu  soha  boshqaruvini 
ta k o m illa s h tiris h ,  u n in g   iq tis o d iy   s a m a ra d o rlig in i  o s h ir is h , 
shuningdek,  mamlakatimizda mavjud b o ‘lib kelgan va sobiq ittifoqqa 
bo'ysingan turistik tashkilotlar va m uassasalam i respublika ixtiyoriga 
o ‘tkazish  ushbu  farmon  va  q aro rn in g   bosh  m aqsadi  qilib  olindi
www.ziyouz.com kutubxonasi

h am d a   « 0 ‘zbekturizm»  M K   ning  asosiy vazifa va yo‘nalishlari  etib 
quyidagilar belgilab  berildi:
—  b irin c h id a n ,  tu riz m   so h asi  b o ‘yicha  yag o n a  respublika 
siyosatini  amalga  oshirish;
—  ikkinchidan,  turizm   infratuzilm asini  rivojlantirish;
— uchinchidan, turizm ning  barcha turlarini  rivojlantirish uchun 
h u q u q iy ,  iq tiso d iy   va  ta s h k iliy   asos  va  s h a r t- s h a r o itla r n i 
shakllantirish;
— to ‘rtinchidan, xorijiy sarm oyadorlarni jalb etgan holda turistik 
m arkazlardan oqilona foydalanish,  zamonaviy turistik m ajm ualarni 
qurish;
— beshinchidan,  ekskursiyalarni ko‘ngiIdagidek o ‘tkazish  uchun 
ta rix iy -m e’moriy insh oo tlarn i t a ’mirlash;
— oltinchidan, yirik xorijiy firma va kompaniyalar bilan biigalikda 
q o ‘sh m a turistik xizm atlar va  tashkilotlarni  tuzish;
—  yettinchidan, ja h o n   b o zo rid a  talab  qilinadigan  yangi  turistik 
y o ‘nalishlari  va  xizm atlarini  keng  yoyish;
— sakkizinchidan, tu rizm  sohasi uchun  malakali  mutaxassislarni 
tayyorlash  va  qayta  tayyorfash;
— to ‘qqizinchidan,  m ulkchilik shaklidan q at’i nazar,  0 ‘zbekiston 
hududida faoliyat ko'rsatayotgan korxona,  muassasa va tashkiJotlarga 
turizm  sohasida shug‘ullanish huquqiga sertifikatlar berish va ulaming 
faoliyatini  nazorat  ostiga  Qlish;
—  o ‘ninchidan,  tashqi  iqtisodiy  faoliyatni  am alga  oshirish;
o ‘n birinchidan,  xususiy ishlab chiqarish va savdo-sotiq tizim ini
tashkil  etish;
—  o ‘n  ikkinchidan,  Respublikam izning  turizm   sohasidagi  keng 
im koniyatlarini  xorijiy  xususiy  Vakolatxonalar  va  byurolar  orqali 
reklam a  qilish.
« 0 ‘zbekturizm »  M K n i  t a ’sis  etish,  respublikam izda  tu rizm  
sohasini  takom illashtirish  va  uni  yangi  bosqichga  ko‘tarishdagi  ilk 
huquqiy hujjatlar shulardir.
K eyingi  yillarda  ishlab  chiqilgan  m uhim   h u jjatlar  qatoriga 
0 ‘zbekiston Respublikasi  Prezidentining  1995-yil 2-iyundagi «Buyuk 
ipak  yo‘Ii»ni  qayta  tiklash d a  0 ‘zbekiston  Respublikasi  ishtirokini 
ayj oldirish va Respublikada xalqaro turizmni rivojlantirish borasidagi
www.ziyouz.com kutubxonasi

c h o ra-tad b irlar  to ‘g ‘risida»gi  F arm oni  h a m d a  m azkur  farm o nn i 
am alga oshirish  m aqsadida e ’lon qilingan  0 ‘zbekiston  Rcspublikasi 
V a z irla r  M a h k a m a s in in g   sh u   yil  3 - iy u n d a g i  « 0 ‘z b e k is to n  
Respublikasida xalqaro turizm ning zam onaviy infratuzilmasini b arpo 
etish  cho ra-tadbirlari  to ‘g ‘risida»gi  qaro rin i  kiritish  mumkin.
Ikki og‘iz so‘z «Buyuk ipak yo‘li» haqida.  M a ’lumki,  0 ‘zbekiston 
tarixi  uzoq,  ajdodlari  buyuk,  m adaniy  m erosi  serm azm un  ko‘h n a 
yurtlardanbiridir. Ayniqsa,  m am lakatim izni sharq v a g ‘arbni  bogMab 
turuvchi  «Buyuk  ipak  yo‘Ii»dagi  belbog'  sifatid a  yaxshi  bilam iz. 
«Buyuk  ipak yo‘I¡» qariyb  ikki  ming yillik tarixga  ega.  Bunday n o m  
berilishiga sabab,  ipak m ahsulotlari karv o nlar orqali tashib o ‘ti!gan, 
s h u n in g d e k ,  b r o n z a ,  c h in n i,  ju n   x o m a s h y o la r i  va  u la rd a n  
tayyoriangan  buyum lar  ham   olib  o ‘tiIgan.  «Buyuk  ipak  yo‘li»da 
nafaqat  savdo-sotiq,  shu  bilan  birga  m a d an iy at,  san’at,  ilm -fan, 
m a ’naviyat,  m a’rifat,  o dob-u  axloq,  tin ch fik ,  turizm ,  targ‘ib o t- 
tash v iq o t  (rek lam a),  talab  va  ta k lif  (m a rk e tin g )  ham   m uttasil 
shakllangan,  yuqori  darajaga  yetgan.  «Buyuk  ipak  yo‘li»da  ko‘h n a  
T urkiston  hududi  yetakchi  mavqega,  S am a rq a n d ,  Buxoro,  Xiva, 
T erm iz,  Xo‘ja n d ,  C hoijuy  kabi  sh ah arlar  esa  m u him   aham iyatga 
e g a b o ‘lgan.  Hozirgi 0 ‘zbekiston  hududi b u  y o ‘1ning qoq m arkazida 
joylashgan.  Sohibqiron  A m ir  T em ur  dav rida  bu  yo‘l  rivojlangan. 
Shulam i e ’tiborga olib, qabul qilingan  ushbu  h u ija tla rg ‘oyat m uhim  
xalqaro  tu rizm   yo‘nalishi  —  «Buyuk  ipak  y o ‘li»ni  qayta  tiklash, 
bunga xorijiy turistlam i  kengjalb etish, shuningdek,  mamlakatim izda 
zam onaviy  turizm   siyosatini  vujudga  keltirishga  asosiy  m aqsadni 
qaratdi.  Buning  uchun  esa:  «Buyuk  ipak  y o ‘li»dagi  shaharlar  — 
S am arqand,  Buxoro,  Xiva  va  Toshkentda  xalq aro   turizm   bo‘yicha 
maxsus ochiq iqtisodiy mintaqalar tashkil etish,  m azkur shaharlaming 
aeroportlari va tem iryo‘l vokzallarida xorijiy tu ristlar uchun bojxona 
rasm -rusum larining  xalqaro  m e’yorlarga  m o s  soddalashtirilgan 
tartibi,  tranzit  turistlar  uchun  maxsus  b o jx o n a  zonalari,  turistik 
tashkilotlar uchun soliq imtiyozlari joriy qilish,  im tiyozli kredit berish 
ko‘zda  tutildi.
Farm on va qarom ing m uhim  jihatlaridan biri  sh u  b o ld ik i,  unda 
0 ‘zbekiston  Respublikasi  V azirlar  M ahkam asi  h u zu rid a  turizm  
b o ‘yicha  Idoralararo  Kengash  tuzilib,  ushbu  K engash  faoliyatining
www.ziyouz.com kutubxonasi

asosiy vazifalari sifatida quyidagilar belgilab berildi: a) turizm sohasida 
iqîisodiy islohotlarni chuqurlashtirish;  b )jah o n  andozalari  darajasida 
kichik  va  o ‘rta  m eh m onxonalar,  m otellar  va  kem pinglar  ta rm o g ‘i 
shakllantirilishini  muvofiqlashtirish;  d) say r-to m o sh alarzam o n av iy  
industriyasini,  m adaniy va sport-soglom lashtirish  markazlarini b arpo 
etishga  ko'm aklashish;  e)  noyob  turizm   im koniyatlari  va  tarixiy- 
madaniy m eros keng ko‘lamda targ‘ib qilinishi va saqlanishini tashkil 
etish;  f)  turizm   tizim id a  muvofiqlashtirilgan  ilm iy-texnikaviy  va 
investitsiya  siy o satin i  o ‘tk azish ;  g)  tu rizm   sohasida  k a d rla rn i 
tayyorlash  va  q ay ta  tayyorlashni  ta ’minlash.
Y urtim izda  tu rizm   ishini  yanada  rivojlantirish  va.  uni  tashkil 
etishni takom illashtirish,  turizm  xizm atlari bozorida kichik va o 'r ta  
tu ristik   ta s h k ilo tla r in in g   q a tn a sh is h in i  fao lla sh tirish ,  x o rijiy  
sarm o y ad o rlarn i  tu riz m   sohasidagi  faoliyatga  keng  jalb   qilish 
maqsadida  0 ‘zbekiston  Respublikasi  V azirlar M ahkamasi  1998-yil
8 -av g u std a  « T u riz m   ta s h k ilo tla ri  fa o liy a tin i  ta sh k il  e tis h n i 
takom illashtirish  to ‘g ‘risida»  q aro r qabul  qildi.
Q arorda  X ususiy  sayyohlik  tashkilotlari  uyushmasi  (b u n d an  
buyon  -   X S T U )  ni  tashkil  etish  va  uni  « 0 ‘zbekturizm »  MK 
ta rk ib ig a   a ’zo   s ifa tid a   k irish i  b elg ilab   b e rild i.  S h u n in g d e k , 
« 0 ‘zbekturizm »  M K  XSTUga turistik tashkilotlar faoliyatini tashkil 
etish,  m a rk e tin g ,  m aiakali  k ad rla r  tayyorlash  va  ularni  qayta 
tayyorlash  h am d a turizm  faoliyati sohasida qonun  hujjatlariga  rioya 
etish   b ila n   b o g ‘liq   m a salala rd a  uslub iy  va  h u q u q iy   y o rd am  
ko‘rsatishni  m a ’lu m o t  uchun  qabul  qilindi.
Qaroiga muvofiq,  « 0 ‘zbekturizm» M K tarkibiga kiruvchi korxona 
va tashkilotlar ro ‘yxatiga, boshqaruv xodim larining cheklangan soni 
55  nafardan  ibo rat  b o lg a n   (xizm at  ko‘rsatuvchi  xodimlarsiz)  ijro 
etuvchi  a p p a ra t  tuzilm asig a,  X S T U n in g   nam unaviy  tashkiliy 
tu zilm asiga  va  u n in g   b o sh q aru vin i  ijro  etu v ch i  ap p ara tin in g  
nam unaviy  tuzilm asiga  ilovalarga  muvofiq  rozilik  berildi.  XSTU 
boshqaruvi  raisi  lavozimiga  ko‘ra  « 0 ‘zbekturizm »  M K   raisining 
o ‘rin bo sari  h iso b la n a d ig a n   boMdi.  X ST U   faoliyatining  asosiy 
yo'nalishlari  etib   quyidagilar belgiiandi:
— 
«B uyuk  ipak  yo‘li»ni  tik lash d a,  respublikada  turizm ning 
zam onaviy  infratuzilm asini  rivojlantirishda  faol  qatnashish;
www.ziyouz.com kutubxonasi

-   uyushm a  a ’zolari  b o ‘lgan  xususiy  tu riz m   tashkilotlariga 
ko‘m aklashish  va  ular  faoliyatini  m uvofiqlashtirish;
-   turizm   sohasida  m arketin g   tadqiqotlari  o ‘tkazish;
-   xu susiy   tu riz m   ta s h k ilo tla r in i  r iv o jla n tir is h g a   xorijiy 
s a rm o y a d o rla rn i  va  m a m la k a tim iz d a g i  y u r id ik   va  jism o n iy  
shaxslarning  mablag‘larini ja lb   qilish;
-   « 0 ‘zbekturizm »  M K   d a ,  d av lat  o r g a n la r id a   va  ja m o a t 
ta s h k ilo tla r id a   u y u sh m a   a ’z o la ri  boM gan  x u s u s iy   sayyohlik 
tashkilotlarining  m anfaatlarini  ifodalash;
-   uyushm a  a ’zolariga  axborot,  m aslahat  va  uslubiy  yordam 
ko‘rsatish;
-   turizm   biznesi  sohasida  xodim lam ing  kasb  tayyorgarligiga  va 
ularni  qayta  tayyorlashga  k o ‘makIashish.
0 ‘zbekistonda  tu rizm   sohasini  yangi  b o sq ich g a  k o ‘tarishda 
Respublika  Prezidentining  1999-yil  15-apreldagi  «2005-yilgacha 
b o lg a n  davrda O ‘zbekistonda  turizm ni  rivojlantirish  D avlat dasturi 
to ‘g‘risida»gi  Farm oni alo h id a  aham iyatga  egadir.  U shbu  Farm on 
m illa tla r a r o   a lo q a la rn i  k e n g a y tiris h   va  m u s ta h k a m la s h g a  
ko‘m aklashish  ham da  x alq aro   turizm   bozoriga  uzviy  q o ‘shilish, 
0 ‘zb ek iston ning   m a d an iy -ta rix iy   va  m a ’n av iy   m e ro sin i  ja h o n  
hamjamiyatiga targ‘ib qilish, shuningdek, turistlarga xizm at ko‘rsatish 
sifatini  xalqaro  andozalar  darajasiga  k o ‘tarish  m aq sad id a  qabul 
q ilinib,  2005-yilgacha  b o ‘lgan  davrda  O ‘z b e k isto n d a   tu rizm n i 
riv ojlantirish  D avlat  d a stu ri  va  uni  am alg a  o s h iris h   b o ‘yicha 
M u v o fiq la sh tiru v ch i  K en g ash   ta rk ib i  ta s d iq la n d i.  F a rm o n d a  
m ulkchilik  shaklidan  q a t’i  n a za r,  turistik  ta s h k ilo tla r  xorijdan 
keltiriladigan   texnologiya  v a  m e h m o n x o n a  u s k u n a la ri,  turizm  
m aqsadlariga  m o‘ljaIlangan  tran sp o rt  vositalari  u c h u n   bojxona 
poshlinalari  to ‘lashdan  u c h   yil  m uddatga  o zo d   qilin ish i  ko‘rsatib 
o ‘ti!di.  Shuningdek,  « 0 ‘zbekturizm »  M K   tizim id agi  korxonalarga 
xorijiy turistlarga erkin ayirboshlanadigan v alu ta  h iso b id a n   turistik 
xizmat va qo‘shimcha xizmat  ko‘rsatish huquqi berilib,  buning uchun 
maxsus kassalar ochilishiga  ruxsat berildi.  «U m id» ja m g ‘arm asi har 
yili talabalam i turizm  industriyasi  mutaxassisliklari b o ‘yicha yetakchi 
xorijiy  m am lakatlarga ta’lim   olish  uchun  yuborishni  k o ‘zda  tutishi 
ko‘rsa tib o ‘tildi.  0 ‘zbekiston  Respublikasining T ashqi  ishlar,  Moliya
www.ziyouz.com kutubxonasi

va  M adaniyat  ishlari  vazirliklarining  va  « 0 ‘zbekturizm »  M K ning 
0 ‘zbekiston  Respublikasining A Q S H ,  Yaponiya,  Buyuk  Britaniya, 
G erm an iy a,  Fransiya  va  Italiyadagi  elchixonalarida  m adaniyat  va 
turizm   m asalalari  bo‘yicha  m aslahatchi  Iavozimi  birliklarini  jo riy  
etishlariga  ijozat  berildi.
U shbu d astu rolti bo‘lim dan  iborat boMib,  1-bo‘lim:  «Turizmning 
m e’yoriy-huquqiy  bazasini  shakliantirish»,  -   deb  nom lanib,  unda 
0 ‘zb ek isto n   Respublikasining  «Turizm   to ‘g‘risida»gi  Q o n u n in i 
tayyorlash,  fuqarolarim izning  xorijga  chiqishi  va  0 ‘zbekistonga 
xorijiy  fuqarolarning  kirishi  haqidagi  takliflarni  o ‘rgangan  holda, 
xorijiy tu ristlar uchun boj,  viza va boshqa hujjatlarni  rasmiylashtirish 
N izom iga o ‘zgartirishlar kiritish;  M adaniy meros yodgoriiklarining 
to 'liq   ro ‘yxatini  tuzish  va  n ash r  etish;  yodgorliklarni  noqonuniy 
tarzda olib chiqib ketgan va ularga ziyon yetkazilgan  holíarda davlat, 
ja m o a t  ta s h k ilo tla rin in g ,  y u r id ik   va  jism o n iy   s h a x s la rn in g  
javobgarliklari haqidagi tartibni tayyorlash vazifalari belgilab berildi. 
M azkui  b u ' lim da  belgilab  bcrilgan  “ ’’Turizm  to ‘gt-risid a»gi  Q onun 
-  
1999-yil  2 0 -av g u std a  q ab u l  q ilin d i,  boj  va  viza  h u jja tla rin i 
rasm iylashtirish  Nizomiga  o 'zg artirish lar  kiritildi,  xullas  barcha 
vazifalar to ‘liq  amalga  oshirildi.
2 - b o ‘lim :  « 0 ‘zb e k tu riz m »   M K n in g  1 9 9 9 -2 0 0 5 -y illa rd a g i 
investitsiya  siyosati»,  -   deb  nom lanib,  unda  Sam arqand  shahrida 
« P reziden t-otel»   m ehm onxonasi  qurilishi  (mablag‘ning  85  %  xorij 
investitsiyasi,  15%  «CVzbekturizm»  MK  hisobidan),  shahardagi 
«Sam arqand»  m ehm onxonasini  qaytatiklash  (8  mln AQSH  dollari. 
Xorijiy va  m ahalliy sarm oya);  X ivada yangi  m ehm onxona  qurilishi 
(bu  h am   85  %  ga  15  %),  U rganchda  «Xorazm»  m ehm onxonasini 
qayta  tiklash  (7,5  mln AQSH  dollari,  Hindiston  krediti);  Toshkent 
shahridagi  « 0 ‘zbekiston»  m ehm onxonasini  qayta tiklash  (31,5  mln 
A Q SH   d ollari,  xorijiy  sarm oya).  Shuningdek,  5 0 -6 0   o ‘rinli  2 - 3  
yulduzli  m ehm onxona  qurilishi  (20  mln  AQSH  dollari,  xorijiy  va 
m ahalliy sarm oya);  Toshkent viloyati  Chorvoq suv ombori  hududida 
dam   olish  zonasi  va  golf  klubi  qurilishi  (100  mln  AQSH  dollari, 
xorijiy  sarm o ya);  Buxorodagi  «Buxoro»  m ehm onxonasini  qayta 
tiklash  (8  m ln  AQSH  dollari,  xorijiy  sarmoya);  Andijondagi  60 
o 'rin li  yangi  m ehm onxona  qurilishi  (12  mln  AQSH  dollari,  xorijiy
www.ziyouz.com kutubxonasi

va  m ahalliy sarm oya),  shahardagi  «O ltin  Vodiy»  m eh m o n x o n asin i 
qayta  tiklash  (8  m in  AQSH  dollari,  xorijiy  va  m ahalliy  sarm o y a); 
Jizzaxdagi  « 0 ‘zbekiston»  m eh m onxonasini  qayta  tikiash  (10  m in 
A Q SH   d o lla r i,  x o rijiy   va  m a h a lliy   s a rm o y a );  T e r m iz d a g i 
m eh m on xo nan i  qayta  tiklash  (6  m in  A Q SH   dollari,  xorijiy  va 
mahalliy sarm oya);  Shahrisabzdagi  «Shahrisabz»  m eh m o n x o n asin i 
qayta  tiklash  (6  m in  AQSH  dollari,  xorijiy  va  m ahalliy  sarm o y a) 
kabi  ju d a  katta  m ablag6  talab  etiladigan  vazifalar  belgilab  o lin d i. 
Shuningdek,  A vtobus-avtom obil  p arkini  m odernizatsiyalashtirish 
(zam onaviylashtirish)  uchun  12  m in  A Q SH   dollari,  kichik  xususiy 
m ehm onxonalar  va  otellar  qurilishi  u c h u n   30  m in  A Q SH   do llari 
m iqdorida  sarm oya  talab qilinishi  belgilab  berildi.  U shbu  boMimda 
belgilab  berilgan  vazifalardan  asosiylari  h am   am alga  o sh irild i. 
T oshkent shahrining o 4zida «Okzbekiston»,  «Toshkent»,  «Rossiya», 
« D o‘stlik»,  «T uron»  kabi  m e h m o n x o n a la r  m o d e rn izatsiy alash - 
tirilganligiga  yo ki  S am arq an d   s h a h rid a g i  « P re z id e n t  —  o te l» , 
Toshkent shahridagi «Poytaxt» m ehm onxonasini bunyod etilganligiga 
bugun  guvohm iz.  Yoki,  keyingi  yillarda  tad b irko rlar  to m o n id a n  
kichik  m ehm onxonalarning  ishga tushirilishi  fikrim izning  dalilidir. 
Shuningdek,  boshqa  viloyatlardagi  vazifalar  ham   am alga  oshirildi.
3 -b o ‘lim :  « M ark etin g   ta d b irla ri» ,  —  d eb   n o m la n ib ,  u n d a  
0 ‘z b e k isto n n in g   d iqq atga  s a z o v o r  jo y la r i  h a q id a   tu r is tla r g a  
inform atsiya  berish  va  tu rm ah su lo tlarn i  ta k lif  qilish  m aq sad ida 
internet.  E -m ail  xalqaro  inform atsiya  ta rm o q larid an   foydalanishni 
rivojlantirish; G id  — ekskursovodlar u ch u n   respublika tarixi, siyosiy 
hayoti,  m a d a n iy -ta rix iy   m erosi,  tu riz m   im k o n iy a tla ri,  aso siy  
qonunlari,  ijtim oiy  fan  va  m adaniyat  sohasidagi  yutuqlari  haqidagi 
barcha  ax b o ro tlam i  o ‘zida  m ujassam lashtirgan  in fo rm atsio n   — 
uslubiy  m a ’lu m o tn o m a   (sp rav o ch n ik )  ishlab  ch iq ish ;  h a r   yili 
Toshkent  shahrida xalqaro «Buyuk  ipak yosli» turistik yarm arkasini 
o ‘tkazish,  shuningdek,  yirik xalqaro tu ristik  yarm arkalarda  ishtirok 
etish;  Yangi  va  maxsus  turistik  tu rla rn i  ishlab  ch iqish  (tarixiy , 
ekologik,  ekzotik va sport);  «Turizm -revyu» teleko‘rsatuvini  doim iy 
rav ishda  ta s h k il  e tis h ,  0 ‘z b e k is to n n in g   ta rix iy   va  m a d a n iy  
y o d g o rlik la rig a   o id   k in o film la r  is h la b   c h iq a r is h ,  r e k la m a  
m a’lum o tn om a  (prospeket)larini  va  xususiy  «Buyuk  ipak  y o ‘Ii»
www.ziyouz.com kutubxonasi

axborot  —  reklama  haftalik  gazetasini  nashr  ettirish;  Inform atsiya 
o lish   va  alm a sh ish   m a q s a d id a   x alq aro   ta s h k ilo tla r   ( J T T , 
Y U N E S K O ,  Y U N ID ,  P R O O N )  bilan  ham korlikni  faollashtirish. 
Rivojiangan  davlatlar  tu rizm   tashkiiotlari  bilan  tajriba  almashish 
asosiy vazifa sifatida  qaraldi.  Bu bo‘limda ham  belgilangan  internet 
va  E-m aii  xaiqaro  inform atsiya  tarm oqlaridan  foydalanish,  gidlar 
uchu n  spravochniklar  ishlab  chiqish,  har  yilgi  turistik  yarm arkani 
o 'tk a z ish ,  xaiqaro  turistik  tashkilotlar  bilan  ham korlikni  yo‘!ga 
q o ‘yish  kabi  va boshqa  vazifalar amalga  oshirilm oqda.
4 -b o ‘Iim:  «Turistlarga  xizm at  ko‘rsatishni  xaiqaro  andozalar 
d arajasig a  k o ‘ta ris h ,  tu riz m   in fratu zilm asin i  h a r  to m o n la m a  
rivojlantirish», — deb nom lanib,  unda Toshkent,  Sam arqand,  Buxoro 
va  Xiva  shaharlaridagi  turistlarni  ijaraga  avtom obil  vositalari  bilan 
t a ’m inlash;  M arkaziy  Osiyo  respublikalari  uchun  mutaxassislarni 
tayyorlash  m aqsadida  T oshkent  shahrida  JTTning  m alaka  oshirish 
in s titu tin i  tash k il  e tis h ;  J T T   orqali  tu riz m   b o 'y ic h a   x aiq aro  
m a rk a z la rd a  
( A incrika, 
Y c v iu p a   va  O siyo   m a m lnk a tla ri) 
« 0 ‘zbekturizm»  M K. xodim larini, turizm va gid-taijim onlik bo‘yicha 
mutaxassislarni  o kqitish,  tayyorlash  va  qayta  tayyorlash;  m adaniy- 
tarixiy  inshootlarda  xalq  ijodi  va  hunarm andlik  m ahsulotlari  sotish 
uchun kioskalar tashkil etish, xalq urf-odatlari, a n ’analarini namoyish 
etuvchi  videoroliklar  ch iq arish   va  ularning  savdosini  tashkil  etish; 
m u z ey   k o llek siy alari  va  arx eo lo g ik   to p ilm a la r  n u sx a la rid a n  
tayyorlangan  yodgorliklar  ishlab  chiqarishni  tashkil  etish;  turizm  
obyektlarida  milliy  u rf-o d a tla r  va  an’an alarni  nam oyish  etish; 
m ulkchilik  shaklidan  q a t’i  nazar  turizm  tashkiiotlari  faoliyatini 
muvofiqlashtirish va  ularning rahbarlarini attestatsiyadan o ‘tkazish; 
turistik  xizmat  ko‘rsatish  andozalariga  muvofiqlikni  nazorat  qilib 
borish  masalalariga asosiy e ’tibor qaratildi.  M azkur bo‘limda belgilab 
berilgan  vazifalar  h am   am alga  oshib bormoqda.
5 -b o ‘lim:  « Jah o n   m ero si,  m adaniyati  va  tarixiga  kiruvchi 
q o ‘riqxonalar,  yodgorlik  shaharlarini  m uhofaza  etish  va  ulardan 
m aqsadli  foydalanish  b o ‘yicha  tadbirlar»,  —  deb  nom lanib,  unda 
quyidagi yo‘nalishlarga e ’tibo r qaratildi: xaiqaro  ilmiy-amaliy turistik 
ek sp ed itsiy alarn i  ta sh k il  etish   yordam ida  xorijdagi  v atan im iz 
m adaniyati,  tarixi,  fani  va  san ’ati  yodgorliklarining  qim m atini
www.ziyouz.com kutubxonasi

o‘rganish;  milliy bogMar, a n ’anaviy choyxonalar,  xalq am aliy san’ati 
va  ko‘rgazm alarini  tashkil  etish  va  ularni  tu riz m   m arshrutlariga 
kiritish; turizm obyektlarini,  m am lakatim iz tarixi  bilan bogMiq tarixiy 
va  m adaniy  yodgorliklam i  doim iy  ravishda  q ay ta  tiklash.
6-bo ‘lim:  «Ichki  tu rizm ni  tashkil  etish  b o ‘yicha  tadbirlar»,  — 
deb  nom lanib,  unda  S am arqand,  B uxoro,  Xiva  shaharlari  tu rizm  
markazlarida piyoda  yuruvchi turistlar u ch u n   m axsus yoMlar tashkil 
etish;  T oshkent,  S am arqand,  Buxoro,  Xiva  sh ah arla ri  va  Farg‘o n a 
vodiysiga  m a’n aviy-m a’rifiy va tarixiy ekskursiyalarni tashkil  etish; 
o ‘quvchi  yoshlarimizni o ‘tm ish  merosimizga  h u rm a t,  vatanparvarlik 
ruhida  tarbiyalash  m aqsadida  m uzeylarda  d o im iy   ravishda  ochiq 
eshiklar kunini  o ‘tkazish;  bolalar  uylari  tarbiyalanuvchilari  va  kam 
t a ’m inlangan  oilalar  farzandlari  uchun  b epul  ekskursiyalar  tashkil 
etish;  0 ‘zbekiston  fuqarolari  uchun  I m om   Buxoriy*  al-F arg ‘oniy, 
B ah o v u d d in   N a q s h b a n d ,  a l-X o ra z m iy ,  a t- T e r m iz iy ,  S h ay x 
N ajm iddin  K ubro  va  boshqa  o ‘tmish  allom alarim izn ing   m em orial 
m ajm ualariga  ekskursiyalar tashkil  etish  vazifalari  belgiiab berildi.
N avbatdagi  h u jja tla r  —  0 ‘zb ek isto n   R esp u b lik asi  V azirlar 
M ahkam asining  1996-yil  21-noyabrdagi  «X orijiy  fuqarolarning  va 
fuqaroligi  b o ‘lm agan   sh axslarning  0 ‘z b e k isto n   R espublikasiga 
kelishlari,  ketishlari,  bu  yerda  b o lish lari  va  tra n z it o ‘tishlari  tartibi 
to ‘g‘risida»gi  Q arori  va  unga  Respublika  V azirlar  M ahkam asining 
1999-yil 
1 6 -a p re ld a g i 
Q a ro ri 
b ila n  
o ‘z g a r tir is h la r  
va 
q o ‘shim chalarning  kiritilishi  b o ‘ldi.
Ushbu qarorlarda «Xorijiy fuqarolarning va fuqaroligi bo‘lm agan 
s h a x s la rn in g   0 ‘z b e k is to n   R e sp u b lik a sig a   k e lis h la ri  h a m d a  
0 ‘zb ek isto n   R e sp u b lik a sid a n   k etish la ri  ta r tib i»   ta sd iq la n d i. 
Tartibning birinchi b o lim i  — «U m um iy qoidalar»,  —  deb nom lanib, 
unda respublikamizga  kelish  va  ketishga  haqli  d eb   — xususiy ham da 
xizmat  ishlari bo‘yicha, turizm , dam olish, o ‘qish,  ishlash, davolanish 
va  doim iy yashash  uch u n   borayotgan  shaxslar va  b oshqa  m asalalar 
belgiiab  berilgan.  Ikkinchi  b o lim   —  « 0 ‘zb ek isto n   Respublikasiga 
kelish  «viza»larini  rasm iylashtirish  tartibi»,  —  d e b   no m lanib,  uning
12-bandida ayniqsa to ‘liq  m a ’lum otlar m ujassam .  U ch in ch i bo‘lim
—  « 0 ‘zbekiston  Respublikasidan  ketish  «viza»larini  rasmiylashtirish 
tartibi,  to ‘rtinchi  b o ‘lim  —  « 0 ‘zbekiston  R espublikasiga  kelish  va
www.ziyouz.com kutubxonasi

undan  ketish  huquqidagi  cheklashlar»,  beshinchi  boMim  —  «Chet 
elga  ketish  h uquqi  rad  etilganligi  ustidan  shikoyat  qilish  tartibi»,  -  
deb  nom langan.
Shuningdek,  ushbu  qarorlarda  «Xorijiy  fuqarolar  va  fuqaroligi 
boMmagan  sh ax slarnin g  0 ‘zbekiston  Respublikasida  bo*lishlari 
qoidalari» tasdiqlangan.  Bu qoidaning birinchi bo‘limi — «U m um iy 
qoidalar»,  ikkinchi bo‘limi — « 0 ‘zbekiston  Respublikasida vaqtincha 
b o lu v c h i  xorijiy  fuqarolam i  ro ‘yxatga  olish»,  —  deb  nom langan. 
Q oidaning  1 3 -b a n d id a :...  M ehm onxonalar, davolash  muassasalari, 
sanatoriylar,  d am  olish  uylarining  m as’ul  shaxslari tom onidan  kelib 
jo y ia sh g a n  
s h a x s la rn in g  
h iso b i 
y u ritila d i. 
1 9 -b a n d id a : 
M eh m on xo nalar  m a’muriyati  0 ‘zbekiston  Respublikasiga  kelish 
«viza»siga  ega  b o lm a g a n ,  shuningdek,  boshqa  qoida  buzishlarga 
yo‘l  q o ‘ygan  xorijiy  fuq aro lar  t o ‘g‘risida  hududiy  ichki  ishlar 
organlariga zudlik bilan xabar qilishga majburdir.  Bunday shaxslam i 
m ehm onxonalarda  rasmiylashtirish va mehmonxonalarga joyiashgan 
xorijiy  fuq aroiarn in g  boMish  m uddatini  uzaytirish  qabul  qiluvchi 
tashkilotlam ing  yozm a  iltim osnom asida  (turistlar  uchun  turning 
amal  qilish  m u d d atid a)  ko‘rsatilgan,  lekin  «viza»  ning  am al  qilish 
m uddati  d arajasid a  oshiriladi»,  —  deyiladi.  U chinchi  b o ‘lim  — 
«Xorijiy  fuqarolarga  O kzbekiston  Respublikasida  doim iy  yashash 
u c h u n   r u x s a tn o m a la r   b e rish » ,  to ‘rtin c h i  b o ‘iim  -   « X orijiy 
fu q aro ia rn in g   0 ‘zbekiston  R espublikasi  hu du dida  yurishlari», 
beshinchi  b o ‘lim   —  « 0 ‘zbekiston  Respublikasida b o lish   m uddatini 
qisqartirish  va  und an   chiqarib  yuborish»,  -   deb  nomlangan.
V azirlar  M ah k am asin in g   m azk u r  q aro rlarid a,  sh u n in g d ek , 
«X orijiy   f u q a r o ia r n in g ,  fu q a ro lig i  b o im a g a n   sh a x s la rn in g  
0 ‘zbekiston  Respublikasi  hududi  orqali  tranzit  o ‘tish!ari  qoidalari» 
ham  tasdiqlangan.
Respublikam izda turizm  sohasi bo‘yicha yuqori  malakali  kadrlar 
tayyorlash,  q ay ta  tayyorlash  va  malakasini  oshirish,  turizm ning 
iqtisodiy  salo h iy atin i  m ustahkam lash  va  uning  sam aradorligini 
yanada oshirish  maqsadida 0 ‘zbekiston  Respublikasi  Prezidentining
1999-yil  30-iyundagi  « 0 ‘zbekistonda turizm  sohasi  uchun  malakali 
kadrlar tayyorlash  to ‘g‘risida»gi  Farm oni  va mazkur Farm on  ijrosini 
ta ’minlash  uch un   0 ‘zbekiston  Respublikasi Vazirlar M ahkamasining
www.ziyouz.com kutubxonasi

shu  yil  2-iyuIdagi  « 0 ‘zbekistonda  tu rizm   so h asi  uch un   kadrlar 
tayyorlash  tizim ini  takom illashtirish  c h o ra -ta d b irla ri  to*g*rísida»gi 
qarori qabul  qilindi.  M azkur hujjatlarga  m uvofiq,  1999—2000-o‘quv 
yilidan  boshlab  turizm   sohasi  bo‘yicha  oliy  m a ’lum otli  kadrlar 
ta y y o rla sh  
T o s h k e n t 
D a v la t 
Iq tis o d iy o t 
U n iv e rs ite tid a  
m ujassam lashtirilishi  bayon  etildi.  Shu  m a q sa d d a   U niversitetda 
X alqaro  turizm   fakulteti  va  unga  qarashli  «T urizm   m enejm enti», 
«Turizm servisi»,  «Turizm  marketingi» kabi  m utaxassislik (va boshqa 
nomutaxassislik)  kafedralari  tashkil  etildi.  U n iv ersitetd a  «Turizm 
m enejm enti»  t a ’iim i  yo‘nalishi  bo‘yicha  m a g istratu ra  h am   faoliyat 
ko‘rsatmoqda.
Ushbu  hujjatlarga  m u v o fiq ,  T oshkent  s h a h a r   m ehm o nx o n a 
xo‘jaligi va turizm litseyi  negizida Toshkent tu rizm   kasb-hunarkolleji 
tashkil  etish  va  qayta  ixtisoslashish,  S a m a rq a n d ,  Buxoro,  Xiva, 
Farg‘ona,  T erm iz  va  S hahrisabz  shahariarida  T u riz m   kasb-hunar 
kollejlari  ochilishini  bosqichm a-bosqich  am alg a  oshirish  vazifasi 
belgilab berildi.
0 ‘zbekiston  Respublikasi  Vazirlar  M ah kam asin in g 2003-yil  11- 
noyabrdagi  «Turizm faoliyatini  litsenziyalash  t o kg ‘risidagi  N izom ni 
ta sd iq la s h   h a q id a » g i  q a r o r id a   esa  tu r i z m   fa o liy a ti  b ila n  
shug‘ullanishni  istagan  yuridik  subyektlar  q ay   ta rz d a   litsenziyani 
o lish ía ri  m u m k in lig i  k o ‘rs a tib   o ‘tild i.  « T u r iz m   fa o liy a tin i 
litsenziyalash  to ‘g‘risidagi  N lZ O M » d a  —  I.  U m u m iy   qoidalar,
II.  Litsenziya talablari  va shartlari,  III.  Litsenziya  olish  uchun zaru r 
b o ‘igan  hujjatlar,  IV.  A rizani  ko‘rib  chiqish  va  litsenziya  berish 
yoki  litsenziya  berishni  rad   etish  to ‘g‘risida  q a r o r   qabul  qilish,  V. 
Litsenziyalami qayta  rasmiylashtirish,  ulam ing am al qilish  muddatini 
uzaytirish,  dublikat  berish,  VI.  Litsenziya  talab lari  va  shartlariga 
rioya  etilishini  nazorat  qilish,  VII.  L itsenziyaning  am al  qilishini 
t o ‘x ta tib   tu ris h ,  t o ‘x ta tis h ,  litse n z iy a n i  b e k o r   q ilis h ,  V III. 
Litsenziyalar  reyestri,  IX.  Litsenziya  berilganligi  u ch u n   davlat  boji 
haqida  aniq  m a’lum otlar  mavjud.  S huningdek,  q aro rd a  V azirlar 
M ahkam asining turizm  faoliyatini  litsenziyalash  komissiyasi tarkibi 
h am   tasdiqlab  q o ‘yildi.  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Prezidentining 
2005-yil  21-sentabrdagi  «T adbirkorlik  faoliyati  y u ritish   u ch u n  
ruxsatnom a  turlarini  qisqartirish  va  ularni  berish  tartib -qo idalarin i
www.ziyouz.com kutubxonasi

soddalashtirish  to ‘g‘risida” gi  qarorida  esa  turizm   faoliyati  bilan 
shug‘ullanuvchi  yuridik shaxslarga beriladigan litsenziyalar m uddati 
cheksizligi  ko‘rsatib o ‘tildi.
0 ‘zbekiston  Respublikasi  Prezidentining 2003-yil  9-dekabrdagi 
«Respublika  davlat  boshqaruvi  organlari  tizim ini  takom illashtirish 
to ‘g‘risida»gi  farm on in i  bajarish  yuzasidan  va  turizm   sohasida 
boshqaruvning sam arali tizim ini ta ’m inlash  maqsadida 0 ‘zbekiston 
Respublikasi  V azirlar  M ahkamasi  tom onidan  2004-yil  28-iyulda 
« 0 ‘z b e k tu riz m »   M K   fa o liy a tin i  y a n a d a   ta k o m illa s h tiris h  
to ‘g‘risida»gi qarori qabul qilinganligini alohida ta ’kidlab o ‘tish lozim. 
Q arorga  m u v o fiq   quyidagilar  « 0 ‘zbekturizm »  M K ning  asosiy 
vazifalari  etib  belgilandi:
-  turizm  sohasida yagona davlat siyosati o‘tkazilishini ta ’minlash, 
turistik x izm atlar  infratuzilm asini  shakllantirishga  ko‘maklashish;
-  turizm ni  rivojlantirish davlat dasturini, turistlam ing m uhofaza 
qilinishini  va  xavfsizligini  ta ’m inlash  dasturlarini  amalga  oshirish, 
turistik faoliyatni tarm oqlararo va  m intaqalararo muvofiqlashtirish;
-   turistik xizm atlarni  sertifikatlashtirish;
-   turizm   sohasida  reklam a-axborot  siyosatini  amalga  oshirish;
-   tu r iz m n i  riv o jla n tiris h   so h a sid a g i  xorijiy  k re d itla r  va 
investitsiyalarni ja lb  etish,  xorijiy  m am lakatlar,  shuningdek,  xorijiy 
k o m p a n iy alar  b ila n   ham k o rlik n in g   uzoq  m uddatli  dasturlarin i 
rivojlantirish;
-  tu rizm  sohasi  uchun  kadrlam i tayyorlash, qayta tayyorlash va 
ularning  m alakasini  oshirish  chora-tadbirlari  kompleksini  am alga 
oshirish,  tu rizm   tarm o q   fanini  rivojlantirishga  ko‘maklashish.
Q arorda « 0 ‘zbekturizm»  M Kning tashkiliy tuzilmasi va markaziy 
ap p arat  xo dim larin in g   cheklangan  um um iy  soni  45  nafar,  shu 
jum ladan  boshq aru v   xodimlari  30  nafar b o lg a n   markaziy apparati 
tuzilm asi  h am   tasdiqlandi.
« 0 ‘zbekturizm »  M Kning tashkiliy tuzilmasi:
M intaqaviy b o ‘limlar uchta viloyatda saqlanib qoldi:  Sam arqand 
mintaqaviy boMimi,  Xorazm mintaqaviy bo‘limi,  Buxoro mintaqaviy 
bo‘limi.
H ududiy  say o h at  va  ekskursiya  byurolari  davlat  korxonalari 
(b u n d a n   k e y in   SEB   dk)  esa  y e ttita   v ilo y atd a  ta sh k il  etild i:
www.ziyouz.com kutubxonasi

Surxondaryo  SEB  dk,  Q ash q ad ary o   SEB  dk,  N av o iy   S E B   dk, 
Q oraqalpog‘iston  SEB  dk,  Jizzax  SEB  dk,  N am an g a n   SEB   dk, 
Farg‘ona  SEB  dk.
« 0 ‘z b e k tu riz m »   M K   ti z im id a   q u y id a g i  m e h m o n x o n a  
kom plekslari  saqlanib  qoldi:  «Afrosiyob  —  Palas»  m e h m o n x o n a 
kom pleksi  davlat  korxonasi,  « B uxoro  —  Palas»  m e h m o n x o n a  
kompleksi  davlat  korxonasi,  «Xiva»  turizm   ekskursiya  kom pleksi 
d av lat  k o rx o n a s i,  «Jayxun»  m e h m o n x o n a   k o m p le k s i  d a v la t 
korxonasi,  «Xorazm»  m eh m o n x o n a  kompleksi  davlat  korxonasi, 
« 0 ‘zolm onxotelz»  q o ‘shm a  korxonasi.
X izm at  ko‘rsatuvchi  tu z ilm a la rd a n   « D isp etch e rlash tirish   va 
x iz m a t  k o ‘rsa tish   m a rk a ziy   b o s h q a rm a s i»   d a v la t  k o rx o n a s i, 
«Respublika  ilm iy -o‘quv  k o nsaltin g  m arkazi»  d av lat  korx on asi, 
«Qurilayotgan  obyektlar  direksiyasi»  davlat  korxonasi  h am   milliy 
kom paniya  tizim ida  saqlanib  qoldi.
« 0 ‘zbekturizm »  MK. m arkaziy ap paratining tuzilm asi:
R ais-1   kishi.
Rais  yordam chisi— 1  kishi.
Raisning  birinchi  o ‘rinbosari  —  1  kishi  b o ‘lib,  u ng a  —  T uristik 
xizm atlar  va  investitsiyalar  m arketingi  boMimi  —  3  k ish i,  X alqaro 
alo q alar  b o ‘lim i  -   4  kishi,  L itsenziyalash  b o ‘lim i  —  2  kishi, 
shuningdek,  mutasaddilik q ilinadigan tashkilotlardan —  R espublika 
ilm iy-o‘quv konsalting m arkazi,  qurilayotgan ob yek tlar direksiyasi, 
D ispetcherlashtirish  va  xizm at  k o ‘rsatish  m arkaziy  b o sh q arm asi 
qaraydigan  b o ‘ldi.
Rais o ‘rinbosari  —  1  kishi  b o ‘lib,  unga  -   M intaqaviy va  xususiy 
turizmni rivojlantirishni qo‘llab-quw atIash bo‘limi — 3 kishi,  M oliya- 
iqtisodiyot boshqarm asi -   5 kishi,  K adrlar va  m utaxassislarni  qayta 
tayyorlashni tashkil etish bo‘limi —  2 kishi, shuningdek,  m utasaddilik 
q ilin a d ig a n   ta sh k ilo tla rd a n   —  S a m a rq a n d ,  B u x o ro ,  X o ra z m  
m intaqaviy  boMimlari,  h ud u d iy   say o hat  va  ekskursiya  byurolari 
qaraydigan  b o ‘ldi.
K om paniyada,  shuningdek:
Yuridik  m aslahatchi  —  1  kishi.
Maxsus  xizm at  b o ‘limi  —  3  kishi.
U m um iy b o ‘lim   -   2  kishi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Ish la r  b oshqaruvchisi  —  1  kishi  xizm at  fao liy atlarin i  olib 
boradigan boMdilar.
K o m p a n iy a d a  

ta  
m e h m o n x o n a  
k o m p le k si 
va 
« 0 ‘zolm onxotelz»  qo‘shm a  korxonasi  saqlanib  qoldi.
Q arorda  K om paniyaning  nizom i  ham  tasdiqlandi.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   18


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling