Turizm asoslari


Download 12.94 Kb.

bet5/18
Sana11.03.2018
Hajmi12.94 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   18

2 - B O B .  T U R I Z M   T U S H U N C H A S I
2 . 1.  Ilk  sayohatlar va  sayohatchilar tarixi.
2.2.  Turizm  tushunchasi,  uning boshlanishi, shakllanishi va tarixi.
2 .1 .  Ilk  sayohatlar  va  sayohatchilar  tarixi
S ayohat  va  turizm   (travel  an d   tourism)  -   bir-biri  bilan  o ‘zaro 
bog‘liq  tushunchalarboM ib,  u la r inson  hayoti  faoliyatining  m a’lum 
bir tarzini  ifodalaydi.  Bu -  dam  olish, aktiv (faol) yoki passiv (nofaol) 
ko‘ngilochar!ik, sport, atro f-m uh itn i anglash,  savdo,  fan,  davolanish 
va  b o sh qa  ko‘plab  narsalarni  q am rab  oladi.  Biroq,  bu n d a  har safar 
say oh atni  boshqa  faoliyat  turlarid an  ajratib  turuvchi  o ‘ziga  xos 
harakat —  insonning vaqtinchalik boshqa joyga,  mamlakatga, qit’aga 
borishi,  uning doimiy yashash joyidan uzoqlashishi — mavjud boMadi. 
S huningdek,  sayohat  -  od am larn in g turm u sh  tarzi,  ishi,  dam  olishi 
b o ‘lish i  m u m k in .  R ossiyalik  m ash h u r  “ S ay o h a tc h ila r  k lu b i” 
te le d a s tu r i  b o sh lo v c h isi  Y u riy   Senkevich  o ‘z in in g   k o ‘p lab  
sayohatalarida turist hisoblanmaydi, chunki bu uning ishi boMganidan 
tashq ari,  turm ush  tarzi  ham dir.  Ayrim  xalqlar  uchun  sayohat  bu 
asrlar  davom ida  yashash  jo y in in g  tabiiy  iqlim  sharoitlari  ta ’sirida 
shakllangan  turm ush  tarzidir.  M asalan,  mavsumiy qishloq  xo‘jaligi 
tufayli  m eksikaliklar  har yili  A Q SH ning  shimoliy  qismiga  daladan 
hosil  yiqqani  boradilar.
Sayohat
S a y o h a t  um um iy  tu s h u n c h a   m a’nosiga  ega  a ta m a   boMib, 
o d am larn in g   m aqsadlaridan  q a t’iy  ko‘chib  yurishlarini  anglatadi. 
K o‘p asrliktarixguvohki, kishilarsavdoni rivojlantirish,  yangi yerlami 
ochish  va  o ‘zlashtirish,  resurslar  va  yangi  transport  y o lla rin i  izlab 
topish  m aqsadida  jahon  b o ‘ylab  sayohat  qilish  im koniyatiga  ega 
boM ganlar.  Sivilizatsiyam izning  rivojlanishi  unchalik  katta  davr 
boMmay,  besh  ming  yilga  y aq in   hisoblanadi,  biroq  faqat  yaqin 
o ‘tm ishdagi  sayohatlar  haqidagi  hikoya  va  tasvirlargina  saqlanib 
qolgan.  T arixdan  bizga  yangi  q it’a  va  yerlami,  xaJqlar  va  tabiiy 
h o disalarn i  ochgan,  o ‘ziga  xos  geografik  tizim larni  asoslab  bergan 
buyuk  sayohatchilarning  n o m lari  m a’lum.
www.ziyouz.com kutubxonasi

« 0 ‘zb ektiíinin g izohli  lug‘ati»da:  «Savohat— arabcha so ‘z b o ‘lib. 
d am   olish.  h o rd iq   ch iq arish   voki  d u n v o n i  k o 'ris h .  o ‘rg a n ish  
maqsadida  ailingan safardip».  — dcyiladi.  Safar tushunchasirting o ‘zi 
ham  arabchadan  olingan va  u  xizm at  yoki  sayohat  m aq sad id a b iro r 
yerga  borishdir.
M oziyga  m u ro ja a t  q ilib ,  s h u la rn i  ay tish   m u m k in k i,  ilk  
savohatchilar  deyilganda  ko‘z  oldim izda  ko‘hna  davrlardagi  —  b ir 
yerdan  ikkinchi  yerga  ko‘chib  yurgan  k o ‘chm anchi  qabilalar.  d in iy  
e ’tiqoddagi  zivoratchilar.  davlatlararo  yurgan  va  «Buyuk  ipak  y o ‘li» 
bo'ylab  safarga  chiqqan  savdogarlar.  keyinroq  esa  m a m la k a tla r 
manfaatini him oya qiluvchi davlat elchilari.  ilmni  maqsad qilib oigan 
o lim lar.  a llo m a la r  va  m u ta sa v v u flar.  h arb iy   ja b h a la rd a   o ‘zg a 
hududlarga  kirgan  iangchilar  gavdalanadi.  S hukurlar  b o ls in k im , 
b ularning  aksariyati  safarlari  d av o m id a  o ‘zga  h u d u d la r  ta rix i, 
geografiyasi,  zahm atkash  xalqi,  m illatlarning  urf-odatlari,  a n ’a n a   va 
marosimlari, boy madaniy merosi bilan yaqindan tanishganlar h a m d a  
ular  haqida  ajoyib  asarlar,  xotira  va  esdaliklar  yozib  qoldirishgan. 
Masalan,  tarix  faníning  otasi  —  G erod ot  (eram izdan  aw algi  V  asr) 
Yevropa,  Osiyo va  M isrb o ‘ylab sayohat qilgan.  Uning «Tarix» n o m li 
asarida  M arkaziy  O siyoning  q ad im iy   xaíqlari  —  k o ‘c h m a n c h i 
qabilalari:  agrippiylar,  issedonlar,  m assagetlar,  daylar,  saklar h ay o ti, 
odat  va  m arosim lari,  qo‘shni  m am lakatlar  (m asalan,  E ron)  b ila n  
aloqalari bayon etiladi.  Gerodot massagetlarni hunarm and ekanliklari: 
mis va oltindan  yasalgan qurol-aslahalar,  ot  anjom lari,  turli  idishlar, 
zeb-ziynatlar, bosh kiyimlar, belbog‘, zardo‘zlik ustalaribolganliklarini 
yozib  qoldirgan.  Yoki,  fransuz  ta d q iq o tch isi  va  geografi  P ifíey  
(eramizdan awalgi  320-yil) esa o ksha vaqtlarda aql bovar qilm aydigan 
tarzda butun  Yevropa  bo‘y!ab sayohat  qilgan.  U  Britaniya o ro llarin i 
aylanib  o ‘tib,  Norvegiya  va  Islandiyagacha  borgan.  U ning  « O k ean  
haqida»  deb  nom langan  ajoyib  asarida  k o ‘plab  geografík  ix tiro lar 
tasvirlab berilgan.  Keling,  ularning ayrimlari  haqida (garchi yurtim izga 
tashrif buyurgan  va  tashrif buyurm agan  b o ‘Isalarda)  fikr bildiraylik. 
Aslida esa  ular ju d a  ko‘p va  xilma-xildir.
M arhum   ta rix c h i  olim ,  ak ad e m ik   B o‘rib o y   A h m e d o v n in g  
« 0 ‘zbekiston tarixi  manbalari» kitobida biz tadqiq etm oqchi b o klgan 
ushbu  m asalaga  a lo h id a   e ’tib o r  b ilan   q aralg an .  A sa rn in g   ilk
www.ziyouz.com kutubxonasi

sayohatchilar  tarixini  o ‘rganishdagi  ahamiyati  cheksizdir.  Ayniqsa,  u 
maxsus yoki yangi turistik yo‘nalishlar ishiab chiquvchi turoperatorlar 
va  gid  -   ekskursovodlar  uchun  yanada  qimmatli  hisoblanadi.  Shu 
sababli,  uni  va  boshqa  tarixiy  asarlami  mutolaa  qilib,  sayohat  va  ilk 
sayohatchilik  tarixi  nuqtayi  nazaridan  okrganib,  o ‘ta  muhim  tarixiy 
m a’lumotlar  olishga  muvaffaq  bo‘ldik.  Ushbu  manbalarda  keltirili- 
shicha savohatchilaming ibtidosi hisoblansan -  ko^hm anchi qabilalar 
(saw ohlar)  dastlab  chorvachilik  bilan  hayot  kechirganlar  va  ular  bir 
hududdan  ikkinchi bir hududga tabiiy iqlim sharoitlari, jang-ujadallar 
tufayli  ko‘chib  yurishgan  va  o kzlarining  sayohatchi  ekanliklarini 
sezishm agan.  Ilk  k o ‘ch m an ch ilar  eram izdan  aw algi  4 - 3   ming 
yilliklarda, hatto undan oldingi davrlarda ham bo‘lgan. Osiyo,  Shimoliy 
Afrika va Janubiy Yevropa  hududlarida  uiam ingdastlabki jamoalarini 
kuzatamiz  (masalan  —  aborigenlar,  indeyslar).
Eram izdan  a w a lg i  2-m ing  yillikning  oxiri  va  l-m ing  yillikda 
M arkaziy  Osiyo  hu d u d id a  ham   chorvador  podachi  jam oalarining 
m oddiy  m adaniyat  yodgorüklari  qadimiy  X orazm   (Tozabogen)da, 
Zarafshon vodiysi (U rgut,  Kattaqo‘rg‘on)da,  Farg‘ona vodiysi (Vodil 
va  K arom ko‘l)da  h am   mavjud bo‘lgan.  O lk am izdag i  ko‘chm anchi 
qabilalar  haqida  «Avesto»da,  yunon  tarixchilari  asarlarida  m uhim  
m anbalar  m ujassam .  Eram izdan  awalgi  V I—iV  asrlarda  yozilgan 
va  otashparasîlik  (zoroastrizm )  dinining  m azkur  kitobida  Eron  va 
M arkaziy  Osiyo  xalqlarining  qadimgi  m adaniyati  (e’tiqodi,  tili, 
adabiyoti),  tarixi  h aq ida  qim m atli  m a’lum otlar  mujassam.
K o‘ch m an ch ilarn i  sahroyi,  dashtlik,  togMik  kabi  nom lar  bilan 
atashgan.  E ram izdan  aw algi  ÏII  asr  va  eram izning  IV  asrlarida 
Sirdaryo b o ‘ylarida tashkil  topgan  Qang‘  davlati jabg‘ulari  (m ulkka 
ega  qabilalari)  o ‘z  chorva  mollarini  Talas  yayloviaridan  Sarisu  va 
C h u   daryolari  (Q irg ‘iziston  va  QozogMston  hududlaridan  oqib 
o ‘tuvchi daryolar) etaklari tom on haydasa, qishda Ohangaron vodiysi 
to m o n  olib  borishgan.
K o‘chm anchilar  qatoriga  loMilar, qochoqlar va zo'rlab  ko‘chirib 
yuborilganlami kiritish mumkin. Zo‘rlab ko‘chirib yuborish voqealarini 
tasdiqlovchi  tarixiy  m anbalar  ham   mavjud.  M asalan,  qadim dan 
Shimoliy Xitoyda yashagan xunnlar eramizdan awalgi  II  asr oxirlarida 
xitoylar  tazyiqi  ostida  g‘arbga  qarab  chekinishga  majbur  boMganlar
www.ziyouz.com kutubxonasi

va  Sharqiy  Turkistonga  h a m d a   Yettisuv  (Q o zo g ‘iston)  vohasida 
ko‘chib yurgan skifva usun  qabilalarini surib chiqarganlar.  N atijada, 
skif  va  usunlar  So‘g‘diyona  (Q ashqadaryo  va  Z arafshon  daryolari 
havzasidagi  hudud)  va  B aqtriya  ( 0 ‘zbekiston  va  Tojikistonning 
janubiy,  Afg‘onistonning shim oliy qismlari)  hududiga  ko‘chib o ‘tib, 
bu  yerda  saklar  bilan  birga  q o 'sh ü ib   ketganlar.
S h u n in g d e k ,  in d e y sla rn i  m a jb u riy   k o 'c h ir is h   h o i lari  yuz 
berganligini,  A m erikaga  k o ‘p lab   aho lin in g  o ‘zga  h u d u d la rd a n  
borganligini, ba’zi davlatlarda  loMilar jam oalari borligini, Afg*oniston 
va  Iroq  kabi  m am lakatlar aholisining  boshqa  d avlatlarga  boshpana 
istab  ketib  qolganliklarini,  0 ‘zbekistonda  yashagan  (yashayotgan) 
greklar,  koreyslar,  turklar,  ruslar  avvalo  qaysidir  b ir  sab ab lar  bilan 
k o ‘ch m a n ch i  b o 'lg an lik la rin i  bilish  qiyin  em as.  S h u   b o isd an , 
ko‘chm anchilikni  hozirgi  kunga  kelib butunlay yo‘q b o ‘lib  ketdi,  — 
dcya  olmaymiz.  M asalan,  M arkaziy Osiyo,  Y aqin  S h arq ,  Shim oliy 
Afrikadagi  ko‘chm anch ilar  (m o ‘g ‘ullar,  arablar,  balujlar,  kurdlar) 
haligacha  mavjud.  Lekin,  tra n sp o rt  vositalarining  p ay d o   boMishi 
b ilan   k o ‘ch m an ch ilard a  o ‘tro q la sh u v   ja ra y o n i  h a m   kuchaydi. 
K o‘rinib  turibdiki,  ko‘c h m a n c h ik   keyingi  davrlarda  h am   qaysidir 
shakllarda  mavjud bo‘ldi.  L ekin,  tilarni  ilk say y o h la rd e b b o 'lm a y d i, 
chunki,  ular  yashagan  d av r yaqin  o ‘tm ishim izdir.
0 ‘tm ish   ta rix im iz   h a q id a   x a b a r  b e ru v c h i  m a n b a la r ig a  
e ’tib o rim izn i  q aratsak ,  q a d im g i  davrlardagi  d in iv   e ’tiao d d ag i 
zivoratchilarni 
h a m  
ilk savohatchilarqatoriga 
Qo‘s h i s h i m i z  
m um kin. 
Barcha  din  vakillarining  m u q ad d as  deb  bilgan  o ‘z  q ad am jo lari  — 
ziyoratgohlari  mavjud.  0 ‘tm ish   davrlarini  tasavvur  qilsak,  kishilar 
nim alargadire’tiqod qilishgan, siglnishgan.  Kerak b o ‘lsa,  shu y o ld a  
qurbonlik  ham   am alga  oshirishgan.  E’tiqod  qilish  yoki  sig‘inish 
maqsadida  bir  hududdan  ikkinchi  bir  hududga  b orishgan  va  diniy 
am allarini bajarishgan.  O dam larning e’tiqod qiluvchi  kitoblari Olloh 
tom onidan bandalariga  yuborib turilgan.  U shbu  kitoblarga  muvofiq 
e ’tiqod  qilingan.  M asalan,  m usulm onlar  haj  ziyorati  tufayli  farz 
am allaridan birini ado etishgan,  ta ’bir joiz b o ‘lsa,  say oh at qilishgan. 
D em ak,  kishilar  d in iy -z iy o ra t  m aqsadida  b o rib ,  sa y o h a tc h ila r 
toifasiga  qo‘shilganlar.  S huningdek,  buddizm   va  xristian  dinlari 
vakillarining  m uqaddas  d e b   bilgan  joylariga  u y u sh tirg an   q ad im
www.ziyouz.com kutubxonasi

ziyoratlari  h am   sayohatlardir.  Shu  bois,  necha  m ine  villar  avval 
boMib  o ‘tg a n   b u n d a v   z iv o ra tla r n i  ilk  s a v o h a tla r.  u la rn in g  
ishtirokchilarini esa  ilk savohatchilar aatoriea kiritamiz.  Shuningdek, 
yurtim izda  mavjud  imom  Buxoriy,  imom  Termiziy,  Bahovuddin 
N a q s h b a n d ,  A hm ad  Y assaviy,  Z ang i  o ta  q ad am jo la rin i  ham  
z iy o ra tg o h la r ,  —  d eb   b ila m iz .  H o z ird a   k o ‘p lab   m u su lm o n  
davlatlaridagi  tu roperatorlar diniy turizm   bilan shug‘ullanib,  ularni 
ta s h k illa s h tir ib ,  H aj  va  u m ra   z iy o ra tla rin i  am alg a  o s h irib  
kelm oqdalar.  Bulami  diniy-ziyorat  turizm i  turiga  kiritamiz.
Savdoearlar  masalasiga  kelsak,  ular  ham  savdogarlik  maqsadida 
bir hududdan  ikkinchi bir hududga borganlar va savohatchi boMsanlar. 
E ram izd a n   avvalgi  X -V III  asrlard a  yaratilgan  «M ahabxarata» 
(«B harata  avlodlari  jangnom asi»)  dostonida  H indistonga  saklar, 
toxarlar va qanhaliklar savdogarlik tufayli borganliklari quyidagi tarzda 
bayon  etilgan:  «Uning  (podshoh  Yudxishtxiraning)  eshigi  oldida 
boshqa xalqlar bilan birga saklar, toxarlar va qanhaliklar ham   navbat 
kutib turardilar.  Paxmoq soqol,  peshonalari shoxlar bilan bezatilgan, 
qollarida turli-tum an sovg‘alar, jun,  rangu,  ipak va patta (oq qayinning 
b irtu ri) daraxti tolasidan, shuningdek, kamyob matolardan, paxtadan 
to ‘qilgan  gazlam alar,  mayin,  nafis  terilar,  uzun  va  o ‘tkir  qilichlar, 
sham shirlar,  tem ir  nayzalar,  har  xil  boltalar,  ichimliklar,  xushbo‘y 
narsalar,  tu rli-tu m an   qim m atbaho toshlar...».
E ram izdan avvalgi V—IV asrlarda (D oro  I  davrida)  sopolga o ‘yib 
yozilgan bitikda  Eronning qadimgi  Suza shahridagi saroyning qurilishi 
uchun  oltin lar  Baqtriyadan,  qim m atbaho  toshlar  So‘g‘diyonadan, 
feruzalar  X orazm dan  olib  kelinganligi  bayon  qilinadi.  Tosh-tasviriy 
suratlarda  Eron  ahamoniylariga  qaram   mamlakatlardan  o ‘lpon  olib 
kelinganligi tasvirlangan  m anbalar — suratlar ham  mavjud.  Masalan, 
baqtriyaliklardan turli-tum an  m ato,  teri, qo‘ylar; saklardan chakm on 
va  otlar;  parfiyaliklardan  idishlar,  tuyalar;  xorazmliklardan  qurol- 
aslahaiar,  o tla r olib  kelinganligi  tasvirlanadi.
Tarix fanlari doktori,  professor G.A.  Hidoyatov o‘zining «Mening 
jonajon tarixim » kitobida:  « 0 ‘rta Osiyoga kelgan birinchi xitoy elchisi 
(say y o h i)  C h ja n -S z y a n   e ra m iz d a n   avvalgi  140-yilda  Xivaga 
borganligini ta ’kidlab o ‘tgan.  A lbatta, sayyohning ko‘rgan-bilganlari 
haqidagi  m a ’lum otlar ham   anchagina.
www.ziyouz.com kutubxonasi

S h u n in g d ek ,  e ram iz d an   avvalgi  II  asrdan  e ra m iz n in g   XV 
asrigacha  davom   etgan,  q adim da  va  o ‘rta  asrlarda  S harq  va  G ‘arb  
m am lakatlarini  o ‘zaro bog‘lagan  karvon  yo‘li  — «Buyuk  ipak  y o ‘li» 
orqali  ham   ajdodlarim iz  savdogarlik  m aqsadida  o ‘z  say o h atlarin i 
am alga  oshirganlar.  Savdogarlar  karvonlari  uchun  bu n y o d   etilg an  
karvonsaroylarda  ularga b arch a sh art-sh aro itlar m ujassam   q ilin gan . 
K arvo nlar  turishi  uch un   jo y ,  y em -x a sh a k ,  sav d o g arla r  u c h u n  
ko‘nalg‘a joy (m ehm onxona), oziq-ovqat oldindan hozirlab q o ‘yilgan 
va  boshqa  xizm at  ko‘rsatish  (servis)  shoxobchalari  tu n - u   k u n   o ‘z 
m ijozlarini  kutib  olib,  m e h m o n n av o zlik n i  am alga  o sh irg a n la r. 
A lbatta,  savdogarlik  mahalliy  to jirla r  tom onidan  o ‘lk am izaro   h a m  
am alga  oshirilgan.  Dem ak.  o ‘tm ish d a   m am lakatlararo.  x a la la ra ro  
iqtisodiv.  m adaniv alooalar b o le a n   va  bu  aloqalarni  sa w o h lik n in g  
ilk  ko‘rinishlaridan.  deb  avtish  m um kin.
M adaniy-m aishiy  turm ush  ta rz im iz  shu  darajada  riv ojlangan 
ediki,  hatto   bundan  uch  m ing  yil  avvalgi  ichim lik  suvi  va  c h iq in d i 
suvlar  oqadigan  sopol  quvurlar  qoldiqlarini  arxeolog  o lim la rim iz  
topishga  muvaffaq b o ‘lganlar.
Bu  m anbalar yurtimizda sayohatchilik sohasidagi  (hozicgi a ta m a  
b ila n   a y tg a n d a )  servis  va  in f r a tu z ilm a   tiz im i  q a y   d a r a j a d a  
bo'lganligidan  dalolatdir.  Shu  o ‘rin da  karvonsaroylarga  a lo h id a  
t o ‘x ta lib   o ktis h n i  jo iz ,  d e b   b ila m iz .  O ‘z b e k is to n   m illiy  
ensiklopediyasida  karvon va  karvonsaroy  haqida:  karvon  —  fo rsch a 
so‘z b o ‘lib,  uning  l-m a ’nosi:  uzoq joylarga yuk va o dam   ta sh u v ch i, 
qator bo‘lib ketayotgan hayvonlar (tuya,  eshak, xachir, otlar), aravalar 
va  ularni  boshqaruvchi  sh ax slar  g u ru h i,  qatori.  K arv o n   u zilib  
qolmasligi  uchu n  eng  oldingi  va  oxirgi  hayvonga  q o ‘ng‘iro q   osib 
q o ‘yilgan,  deyilsa;  2 -m a ’nosi:  o ‘z a ro   yordam   va  x a v fsiz lik n i 
ta ’m inlash  uch u n   birga  q o ‘sh ilib   y o ‘lga  ch iq q an   y o ‘lo v c h ila r, 
sayyohlar yoki  elchilar guruhi.  K arvonni  karvonboshi  b o sh q arg an , 
deyiladi.  Karvonsarov  -   karv o n lar  tu n a b   o ‘tadigan  rab o t,  saroy. 
Yaqin  Sharq,  M arkaziy Osiyo,  K avkaz orti  shaharlari  savdo y o ‘lida 
barpo etilgan.  Karvonsaroylar o d a td a ,  o ‘rtada katta hovli,  a tro fî  b ir
-   ikki  qavatli  hujralar bilan  o ‘ralgan,  m inorali q al’ab an d   isteh k o m  
shaklida  b o ‘lib,  savdo  m anzillarida  va  shahardagi  b o zo r  (tim ,  to q ) 
lar  qatoriga  qurilgan.  IX -X V III  asrlarda  shaharlam ing  o ‘sishi  va
www.ziyouz.com kutubxonasi

karvon  savdosining  kuchayishi  natijasida  karvonsaroylar  ko‘plab 
buny od   etilgan.  A rab  sayyohlari  Istahriy  va  ibn  X avqallarning 
m a ’Iu m o tig a  k o ‘ra,  X  a s rd a   savdo  m a rk a z i  h iso b la n g an  
M o v a ro u n n n a h rd a  10  m in g d an   ortiq  k arv on saro y lar  boMgan. 
M asalan,  Raboti  M alik  (XI  asr,  Navoiy  shahri  yaqinida),  Doya 
x o tin   ( X I 1  asr,  T u r k m a n is to n d a )   k a rv o n saro y i  x a ro b a la ri, 
O lloqulixon  (XIX  asr,  Xiva)  karvonsaroyi  va  timi.
Yaqin  o ‘tm ishimizda  b o ‘lib  o ‘tgan  shunday  m a’lum otlar  ham 
b o rk i,  dav r  nuqtayi  n a z a rid a n   ularni  ilk  sa y o h a tla r  qatoriga 
kiritm asdan,  oddiy sayyohlikdarajasidao‘rganamiz.  Masalan, o ‘zbek 
rom anchilik  m aktabining  asoschisi  Abdulla  Qodiriyning  « 0 ‘tgan 
kunlar»  romanida  O tabekning  Toshkent  -   M arg‘ilon  -   Toshkent 
yo‘nalishida  sevgilisi  K um ush  izidan  bir  necha  m arotaba  safar- 
sayohatga chiqqanligini olaylik.  M ana shunday sayohatlar bolganligiga 
h am   tarix guvoh.  Balki  bunday  safarlarni  sevishganlar sayohati,  deb 
o ‘rganarm iz.  G archi  o ‘z  hududim iz  doirasida  b o ‘lgan  bo‘lsa-da. 
O tabekning  Toshkentning  C huqur  qishloq  degan  joyida  qozoqlar 
tom onidan ochilgan bo‘zaxonada bir necha marotaba tunab qoiganligi, 
o tn i  otxonaga  jo y la sh tirish ,  ozu q a  berishdan  to rtib   O tabekka 
ko‘rsatilgan  boshqa  xizm atlar  -   turli  taom lar  (bo‘zaxo‘rlik),  hatto 
kechasiligiga  qaram ay  m ashshoqning  boMishi  va  unga  dutor  bilan 
kuy chalib berishi -  bularning bari garchi uni mehmonxona deyilmasa- 
d a,  servisning joy-joyiga  q o ‘yilganligi  emasmi?
Elchilarni  ham   savohatchilar devish  m um kin.  Tarixga  murojaat 
qilinsa,  V -V II  asrlarga  o id   Sam arqand  tarixida  Afrosiyob  saroyi 
m ehm onxonasidagi  rasm lar  ajoyib  bo‘lib,  unda  oq  kiyim  kiygan 
C hag‘aniyon  (eramizdan avvalgi VI asrdan eramizning XVI asrigacha 
hozirgi  Surxondaryo viloyatidagi  Sho‘rchi,  Denov,  Sariosiyo, qisman 
J a rq o ‘rg‘on  tum anlari  hududlaridagi  viloyat,  shahar)  elchisining 
su rati  tasvirlangan.  U sh b u   tasvir  o ‘sha  davrlarda  ham   elchilik 
aioqalari  boMganligidan  dalolatdir.
X  asrda  yashagan  arab  sayyohi  va  oiimi  A hm ad  ibn  Fadlan 
Bag‘doddan  Bulg‘orga  Buxoro,  Xorazm  orqali  elchilar  bilan  birga 
ta s h r if   buyurgan  va  o ‘z  x o tiralarid a  m uhim   tarixiy,  geografik 
m a ’lum otlarni  yozib  q oldirgan.  Yoki,  Sohibqiron  A m ir  Tem ur 
saltanatiga  Kastiiiya  (Ispaniya)  qiroli  G enrix  Hi  ning  elchisi  Lui
www.ziyouz.com kutubxonasi

G onzales  de  Klavixo  ta s h rif  buyurib,  y u rtim iz  ichki  tu rm u sh i, 
s h a h a r la r i,  q is h lo q la ri,  A m ir  T e m u r  s a r o y id a g i  o d a tla r , 
Tem urbekning xotinlari,  Shahrisabz va S am arqand  haqida qim m atli 
m a ’lum otlarni  yozadi  (S h u n in g d ek ,  b av ariy alik   ritsa r  logann 
Shiltberger  ham   T em u r  va  uning  avlodlari  x izm atid a  b o ‘lgan). 
S hohruh  M irzo  esa  1442-yili  Janubiy  H in d isto n g a  V ijayanagar 
davlatiga  A bdurazzoq  S am a rq a n d iy   b o sh ch ilig id a g i  elch ila rn i 
jo ‘natgan.  U lar  H irot,  E ronzam in,  Fors q o ‘ltig‘idan  o ‘tib,  kem alar 
orqali  Janubiy  H indistonga  borganlar.  1444-yili  esa  yana  Hirotga 
q a y tg a n la r.  U ch  yillik   e lc h ilik   x o tira la ri  k u n d a lig in i  yozib 
qoldirganlar.  S huni  ay tish  lozim ki,  A b d u razzo q   S am arq an d iy  
Afanasiy  N ikitindan  25  yil  a w a l  bu  yerda  b o ‘lgan.
Hofiz  Ko‘hakiy (XVI asr) — Sulton  M uham m ad  Hofiz Toshkandiy 
tarixchi,  huquqshunos,  ta ijim o n  bollib,  M irzo  U lug‘bekning sevimli 
shogirdi  Aliqushchining  nabirasidir.  U  H indistonga  1528-yiIi  Bobur 
M irzo  va  1569-yili  A kbarshoh  huzuriga  elchi  b o ‘lib borgan.
XVII 
asrda  rus  elchilaridan  I.D.  Xoxlov,  V.A.  D audov,  M.Yu. 
Qosimov  (tatar  millatiga  m ansub),  aka-uka  P azu x in lar  Buxoro  va 
Xiva  shaharlarida  elchilik  qildilar.  Petr  I  (1 682—1725)  Xiva  va 
Buxoroni qo‘lga kiritish m aqsadida aw al  Bekovich  —  Cherkasskiyni, 
so ‘ng  Florio  Benevinini  elch i  qilib  yuboradi.
Shuningdek,  XVIII  asrd a  sayyoh  M itropolit  X risanf,  savdogar 
Filipp  N azarov,  harbiy  N ik o lay   M uravyov,  p o ru c h ik   D m itriy 
G ladishev va  yer o 'lch o v ch i  Ivan  M uravinlar  S a m a rq a n d ,  Buxoro, 
Xiva,  Q o‘qon,  M arg‘ilon  va  N am angan  sh ah arlari  haqida  ajoyib 
esdaliklarni  yozib  qoldirishgan.
Ilk  s a v o h a tc h ila rn i  u m u m iv   m a ’n o d a   k o ^ h m a n c h i l a r .  
zivoratchilar. savdoearlar.  —  deb oldik.  S huningdek,  ayrim  shaxslar 
hayoti  va  faoliyatini  o ‘rganib,  ularni  ham  ilk sa y o h a tc h ila rq a to rig a  
kiritam iz,  asarlarini  esa  ilk  sayohatchilik  ilm ini  yangi,  original 
m anbalarbilan boyitgan dastlabki  fundam ental  tad q iq o tlarq ato rig a 
kiritam iz.  U la r o 4zga  hududlardagi  hayotni,  ag ar t a ’b ir jo iz  b o ‘lsa, 
x u ddi  biz  kutg an d ek  sa y o h a tc h ilik   n u q ta y i  n a z a rid a n   yoritib 
berishgan.  Qadimgi  E ron,  h in d,  yunon,  rim ,  tu rk ,  xitoy,  so‘g‘d, 
m o ‘g‘ul,  arab,  fors,  eski  o ‘zbek  va  fors-tojik  tilidagi  m anbalarda 
bularni  ko‘ramiz.
www.ziyouz.com kutubxonasi

G erod otdan   tashqari  yunon sayohatchi-olim laridan  D iodor (er. 
av.  90—21-y.)  —  skiflar,  saklar,  massagetlar,  baqtriyaliklar  haqida; 
Pompey T rog (er.  av.  I  asr -  er.  I  asri)  Baqtriya va So‘g‘d shaharlari, 
im oratlari,  etnografiyasi  haqida;  Arrian  Flaviy  (er.  95— 175-y.)  va 
Kvint  Kursiy  R u f (er.  1  asri)  ning  Iskandar Zulqarnaynning  hayoti, 
bosqinchilik yurishlari, xususan,  uning Markaziy Osiyoni  istilo qilishi, 
Spitam en  boshliq  q o ‘zg‘olon  haqida;  Polibiy  (er.  av.  201 —I20-y.), 
Strabon  (er.  av.  63  -   er.  23-y.),  G ay   Pliniy Sekund  (er.  24~ 79-y.), 
Ptolemey  Klavdiy  (er.  90—160-y.)  lar  o lk a m iz   tarixi,  skiflar,  Oks 
(Amudaryo) va Yaksart (Sirdaryo),  Baqtriya va uning tabiiy boyliklari 
haqida  qim m atli  m a’lum otlar berishgan.
A bulqosim   Firdavsiy tom onidan  yozilgan  «Shohnoma»  (X  asr) 
kitobida  E ro n   va  M arkaziy  O siyoda  zard ushtiylikning  paydo 
bo'lishidan  to  arablar xalifaligigacha  b o lg a n   davrdagi  (er.  av.  VI  -  
er.  VI  asrlar)  siyosiy  vaziyat,  diniy  aqidalar bayon  etilgan.
Arab sayyohi va geograf olimi Abu  D alaf (X asr)  Buxoroga kelgan 
va  o ‘z  asarla ri  orqali  m uhim   tarixiy,  geografik  m a ’lum otlarni 
keltirgan.
Italiyalik  savdogar-sayyoh  M arko  Polo  (XIII  asr)  Xitoyga  safar 
uyushtirib,  u yerda  17  yil yashagan  va noyob m anbalarbitib  ketgan. 
U ning  S am arqan d da boMganligi esa biz  uchun yanada qim m atli.  U 
Oltin 0 ‘rda  (X III  asrning40-yillarida  Botuxon boshchiligidatashkil 
topgan  davlat)  va  C hig‘atoy  ulusiga  qarashli  shaharlar va  ularning 
xalqlari  haqida  yozib,  xususan:  «Sam arqand  katta,  m ashhurshahar. 
Unda  sarasin lar bilan  birga  xristianlar  ham   istiqomat  qiladilar»,  — 
deydi.
Yana b ira ra b  sayyohi va olimi  lbn  Battuta  (XIV asr)  21  yoshidan 
say o h at  q ilg an lig i  m a n b a la rd a n   m a ’lum .  U  sh im o liy  A frika 
m am lakatlari,  Xitoy  va  H indistonda  b o ‘lib,  mamlakat  va  savdo 
yo‘llarining  geografik  nom larini,  xalqlarning  urf-odatlarini  yozib 
q o ld irg a n .  S h u n in g d e k ,  u n in g   S a m a rq a n d g a   sa y o h a ti  va 
tem uriyzodalar xilxonasi  (xususan,  Shohizinda)da bo‘lishi biz turizm 
m utaxassislariga  taalluqli  m uhim   tarixiy  m a’lumotdir.
Buyuk  sayohatchi-olim lar,  kashfiyotchilar  qatoriga  XV—XVI 
asrlarda  yashagan  Fernán  M agellan,  Vasko  da  G am a,  Xristofor 
Kolumblarni  ham   kiritish  mum kin. Jum ladan,  Kolumb  1492— 1493-
www.ziyouz.com kutubxonasi

yillarda  uclita  karavellada  A tla n tik a  okeanini  bosib  o ‘tib ,  A m erika 
q it’asini  kashf etgan.
Eng  qadimgi  rus  sayyohlaridan  Igumen  Daniil  1065-yilda  Afon 
va  m uqaddas Yerga ziyorat  qilgan  va safar davom ida  k o ‘rgan xalqlari 
va  yerlari  haqida batafsil  m a’lu m o tlar yozib qoldirgan.  «U ch  dengiz 
osha  sayohat»  nomli  ajoyib  a sa r  muallifi  bo‘lgan  A fanasiy  N ikitin 
esa XV asrda  Eron va  H indistonga sayohat qilgan.  Sovet  davrida shu 
nomli  badiiy  film  ham   yaratilgan  edi.  Keyinchalik,  Bering  (X V II-
XVI11  asr),  Mikluxo  —  M aklay,  Prjevalskiy  (XIX  asr)lar  m ashhur 
sayohatchilar  sifatida  o‘z  n o m larin i  tarixda  q o ld irg an lar.  Yaqin 
o ‘tm ishim izda  esa  «S ayohatchilar  klubi»  teled astu rin in g   muallifi 
bo‘lgan  Yuriy  Senkevichdan  tashqari,  Artur  C hillingarov,  D m itriy 
Shparolarning nomlari sayohatchilik bilan shug‘ullanuvchilarga yaxshi 
tanish.  Zamondoshimiz kapitan  K ustoningdunyobo‘ylabsayohatIarini 
bilm agan  kishilar  kam  to p ilsa  kerak.  0 ‘zbekiston  m ustaqillikka 
erishgach esa vatandoshimiz  M urod Qosimovning bir q a to r davlatlarni 
kezib  chiqqanligini  m utaxassislar yaxshi  bilishadi.
Allomalar
Bulardan  tashqari,  V III—XX  asrlarda  yashab  o ‘tg a n   allom ai 
za m o n la rd a n   -   A bu  Y u su f  Y a ’q u b ,  M ad o in iy ,  A l- Y a ’qubiy, 
Balazuriy,  Ibn  al-Faqih,  Ibn  X urdadbeh,  T abariy,  A l-M a s ’udiy, 
Abulfaraj  K udam a,  lstaxriy,  Ib n   Havqal,  A l-M u q add asiy ,  Utbiy, 
As-Saolibiy,  Al-Xorazmiy,  A bu  Rayhon  Beruniy,  Ib n   Miskavayx, 
M ahm ud  Koshg‘ariy, A l-Idrisiy,  Samoniy,  Ibn al-Asir,  Ibn Xalliqon, 
S h ih o b u d d in   M u h a m m a d   N iso v iy ,  J a m o l  Q a r s h iy , 
Ibn 
A rabshohlarning  arab tilid aei:
Narshahiy,  Nizomulmulk,  N izom i Aruzi Sam arqandiy, Gardiziy, 
N a jm u d d in   A bu  X afs  N a s a f iy ,  F a x ru d d in   M u b o r a k s h o h  
M arvarrudiy,  Abulfazl  B ayhaqiy,  Avfiy,  Juvayniy,  R ash iduddin, 
Hamdulloh  Qazviniy,  Banokatiy,  N izom uddin  Shom iy,  M u ’inuddin 
N atanziy,  Hofizi  Abru,  S h arafu d d in   Ali  Yazdiy,  M irzo   U lu g ‘bek, 
A bdurazzoq  Sam arqandiy,  M irxondlarning  fors tilid a e i:
A bdulla  Nasrullohiy,  M u h a m m a d   Solih,  Abu!g‘o zix o n ,  M unis, 
Ogahiy,  Mirza Olim Toshkandiy,  M uham m ad Y usuf ibn  Bobojonbek 
Bayoniylarning  eski  o ‘zbek  tilid a s i:
www.ziyouz.com kutubxonasi

M ulla  Shodiy,  K am oliddin  Binoiy,  Fazlulloh  ibn  Ruzbehon, 
X ondam ir,  Mirzo  M uham m ad  Haydar,  Hasanbek  Rum lu,  Hofiz 
T an ish   B uxoriy,  A bulfazl  A llom iy,  M u h am m ad y o r  ibn  A rab 
K attagon,  A m ir  A hmad  Roziy,  Iskandarbek  m unshiy,  M ahm ud 
ibn  Vali,  Xoja  Sam andar  T erm iziy,  M uhamm ad  Yusuf  munshiy, 
M ir  M u h a m m a d   A m ini  B u xoriy,  M ulla  S h arafu d d in   A ’lam , 
A bd urrahm o n  Davlat,  Xoji  M ir  M uham m ad  Salim,  M uham m ad 
K ozim ,  M uham m ad  Vafoyi  Karminagiy,  Mulla  Ibodulla,  Mulla 
M u h am m ad   Sharif,  M ir  O lim   Buxoriy,  Hakimxon  to ‘ra,  A hmad 
D o n ish ,  M irzo  A bduazim   S o m iy  ß o ‘stoniy,  M irza  Salim bek, 
M uham m ad Solih Toshkandiy,  N iyoz Muhammad X o'qandiylaming 
fors-toiik  tilidasi  asarlarida  sayohatshunoslik  tarixiga  oid  m uhim  
ilmiy  m an balar  mujassam.
Shuningdek,  geografiva  va  kosmografivaga  taalluali  —  Kitobi 
M uJlazoda,  M ajm u’  al-g‘aroyib,  Ajoyib  ut-tabaqot,  Dili  g ‘aroyib; 
o ‘zb ek  x alq in in g   sh ak llan ish ig a  oid  -   Tarixi  A bulxayrxoniy, 
N asabnom ayi  o ‘zbek,  Asomiyi  navadu  du  firqayi  o ‘zbek  asarlari; 
Davlatshoh  Samarqandiy, Xoja  Bahouddin  Hasan Nisoriy,  Mutribiy, 
M aleho Samarqandiy, Tazkirayi  Bug‘roxoniy,  Manoqibi  Xoja Yusuf 
H am ado niy ,  Risolayi  shayx  N ajm iddin  Kubro,  M anoqibi  Amir 
Kulol,  X oja  M uham m ad  Porso,  M aqomati  xoja A hror,  Rashaxotu 
ayn  u l-h ay o t,  Jo m i’  u l-m aq o m ati  Mahdumi  A ’zam   Kosoniy  — 
biografik asarlari:  Bobur,  Z ay niddin  Vosifiy,  Fasih A hm ad Xavofiy, 
Seydi Ali  Reislarning —  m em uar asarlari  o‘z qimmatiga ko‘ra ko‘hna 
tarix ,  el-u lu s,  uning  o so ri-a tiq a la ri,  qadam jolari,  geografiyasi, 
etnografiyasi,  m adaniy  m erosiga  taalluqli  yangiliklar  bilan  yanada 
qiziqarli.  Bir  so‘z  bilan  aytganda  respublikamiz  va  unga  tutash 
h u dudlarga  oid  ilm iy-tarixiy  m anbalar  mujassam.
2.2.  Turizm  tushunchasi,  uning  boshlanishi,  shakllanishi  va  tarixi
0 ‘zbekiston  Respublikasining  «Turizm  to ‘g‘risida»gi  Q onunida 
turizm   tushunchasiga  quyidagi  tarzda  ta ’rif  berilgan:  «turizm  — 
iism oniv  shaxsnins  doim iv  istiaom at  iovidan  sog'lom lashtirish. 
maVifiv.  kasbiv-amaliv  voki  b oshaa  maasadlarda  borilgan  iovda 
(m am lakatda) haq toManadigan  faolivat bilan shug‘ullanmagan  holda 
iizogM  bilan  bir  vil  m uddatga  io ‘nab  ketishi  (savohat  qilishi^».
www.ziyouz.com kutubxonasi

Turizm   fransuzcha  to u r  so‘zidan  olingan  b o ‘lib,  sayr-say o h at 
m a’nosini  anglatadi.
Endi  tu rizm n in g   taraqqiyot  jaray o n ig a  nazar  tashlab  o ‘ta m iz . 
Z am onaviy  te x n ik a  vositalari  h arak a tla n ish   xarakterin i  tu b d a n  
o'zgartirib yuborib,  xohlangan vaqtda sayohat qilish  im konini  b erdi. 
M anbalarda  1815-yilda  Fransiya  —  A ngliya o ‘rtasida  m a x su s tu rla r 
tashkil  qilinganligi  yoziladi.  Y ozuvchi  va  sayohatchi  

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   18


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling