Turizm asoslari


Download 12.94 Kb.

bet7/18
Sana11.03.2018
Hajmi12.94 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   18
1.  Turizm  m aqsadlari  deganda  nimani  tushunasiz?
2.  Dam  olish  m aqsadini  ifodalab  bering.
3.  Turizmning  so g ‘lomlashtirish  maqsadi  nimadan  iborat?
4.  Turizmning  ijtim oiy  maqsadi  qanday?
5.  Siyosatning  turizm da  tutgan  o 4rni qanday?
6.  Turistik  resurslardan foydalanishning  ahamiyati  haqida  nima  deya 
olasiz?
www.ziyouz.com kutubxonasi

7. 
0 ‘zbekiston  Respublikasining Konstitutsiyasida dam  o/ish haqida nima 
deyilgan ?
8.  Rossiyada  «chelnoklar*  qaysi  maqsadda  turizjn  qiladilar?
9.  Axloqqa  zid maqsadlar haqida fikringiz  q a n d a y?
10.  «Turizm hartiyasi»da dam  olish  va erkin  harakatlanish haqida nim a 
deyilgan ?
Foydalanilgan  adabiyotlar:
1.  Х ари с  Г.,  К и м   К .  С т и м у л и р о в а н и е   м е ж д у н а р о д н о г о  т у р и зм а   в 
21  в е к   (П е р .  с  а н г .).  - М .,  2000  г.
2.  О сн о в ы   т у р и с т с к о й   д е я т е л ь н о с т и   (У ч е б .  п о с о б .)  С о с т а в и т е л ь  
И л ь и н а   Е .Н .  -М .:  С о в е т с к и й   сп о р т,  2000  г.
3.  Б и р ж а к о в   М .Б .  В веден ие  в  т у р и зм .  С а н к т   —  П е т ер б у р г,  2000
г.
4.  M .A .M irzayev.  T u riz m   asoslari  (m o d u l).  2 0 0 3 -y .
5.  G .N a z a ro v a ,  M .M irz a y e v   va  b o s h q a la r.  T u r iz m   h u q u q i  ( o ‘q u v  
qoM lanm a).  -   Т.:  T a lq in ,  2003-y.
6.Tourism  an d   P overty A lle v ia tio n -R e c o m m e n d atio n s fo r A ction.W T O .
2004.
7.  R u ra l  T o u r is m   in  E u r o p e :  E x p e r i e n c e s ,  D e v e lo p m e n t  a n d  
Perpectives.W T O . 2004.
www.ziyouz.com kutubxonasi

4-B O B .  T U R IZ M N IN G   T A S H K IL IY   SH A K LLA RI  VA 
A S O S IY   KATEGORIYALARI
4.1.  Ichki  va  xalqaro  turizm   tushunchalari  haqida  m a’lum ot.
4.2.  Ichk i  va  x a lq a ro   tu riz m n in g   riv o jlan ish id ag i  ay rim  
m uam m olar va  ko‘rsatkichlar.
4.1.  Ichki  va  xalqaro  turizm  tushunchalari  haqida  ma’lumot
T urizm   xizm at  k o ‘rsatish  tarkibidan  q a t’i  nazar,  xizm atlar 
ko‘rsatish  joyiga  va  m azkur  xizmatlarni  iste’mol  qiluvchi  turistlar 
guruhiga  ko‘ra:  ichki  va  xalqaro  turizm  kategoriyalariga  b o ‘linadi.
Ichki  tu rizm   —  deganda  m a’lum  bir  davlatning  o ‘z  hududi 
doirasida  aholi  to m o n id an   turistlarga  xizm at  ko‘rsatish  faoliyati 
tu sh u n ilad i.  B u n d a y   tu ristla r  m ahalliy  (yoki  m illiy)  tu ristla r 
kategoriyasiga  kiradi.
X alqaro  turizm   —  deganda  esa,  biror  davlatga  boshqa  davlat 
turistlarining  b o rish i  va  ularga  xizm at  k o ‘rsatilishi  tushuniladi. 
D em ak,  o ‘z - o ‘zid an   ravshanki,  bunday  turistlar  xorijiy  turistlar 
kategoriyasiga  kiradi.
Boshqa  davlat  hud ud ida  turistlarga  turizm   bo'v ich a  xizm at 
ko‘rsatish chiailadiean (saw or) turizm. deb ataladi. Xuddi shu singan 
turistik xizm atlarni o ‘z davlat hududida xoriiiv turistlarga ko‘rsatilsa. 
u  vaatda  bundav  tu rizm   kiriladigan  turizm .  deb  ataladi.
Shuningdek,  «turistlarni  qabul  qilish»  va  «turistlarni jo ‘natish»,
—  kabi  um um iy  tu sh u n ch alar  ham  bo‘lib,  bular  ichki  va  xalqaro 
turizm  uchun  ham  taalluqlidir. Turizm statistikasida «turistik kelish» 
atam asi  ham   m avjud.  Aynan  turistik  kelish  soniga  qarab  turistik 
oqim belgilanadi. Turist tushunchasining ichki tabiatidan kelib chiqib 
aytish  m um kinki, turist biror joyga keldimi, dem ak, u mazkur joydan 
o ‘zining mamlakatiga yoki doimiy istiqomat joyiga ketishi ham kerak. 
U  vaqtinchalik  kelib-ketuvchidir.
Turizm  statistikasida  tranzit turist tushunchasi  ham bo‘lib.  unda 
tu ristla rn in g   o ‘z  d a v lat  h u d u d id a n   ik k in chi  davlat  h u d u d ig a 
boravotsanda  oradagi  davlat  hududida  to ‘xtab  o*tishi  tushuniladi. 
Bunday davlatlararo tranzit turist bo lish  uchun maxsus tranzit vizalar 
ham   boMishi  lo z im .  T ra n z it  turistlarn in g   m am lakatda  b o ‘lish
www.ziyouz.com kutubxonasi

m u d d a tlari  ch eg aralan g an d ir.  M asalan,  Y evropa  tu ristla rin in g  
H indistonga yoki  Xitoyga  sayohatlarida  0 ‘zbekiston  tran z it  hudud 
(m am lakat), turistlar esa tranzit turistlar boMadilar.  B unday sayohatda 
turistlar qisqa vaqt  ichida  0 ‘zbekistonda bo'ladilar.  S h u   davr ichida 
m ehm onxonalarda bo‘Ushlari, ovqatlanishlari,  m am lak atn in g  tarixiy 
yodgorliklari  bilan  tanishishlari,  bozorlardan,  savdo  rastalaridan 
yodgorlik  buyumlarini  sotib  olishlari  mum kin.
«Turistlarni  qabul  qilish»  kategorivasi  —  m azk u r  regionga  voki 
turistik  markazga turistlarning kelishi  va  ulama ko‘rsatiladigan xizmat 
faolivati b o ‘vicha xarakterianadi.  U shbu faoliyatdan tu riz m n i tashkil 
qilish  b o ‘yicha  barcha  turizm   infratuzilm asi  -   tra n s p o rt  yuklarini 
tashuvchilar,  m ehm onxonalar va  restoranlarni  ish  b ila n  t a ’m inlash 
kelib chiqadi.  Ko‘rsatiIgan xizm atlar natijasida  milliy (xorijiy turizm  
orqali esa xorijiy) valuta massasi  ko‘payadi. Turistlarni  qabul qilishda 
turistik  region  yoki  m arkazda  ishchi  o ‘rin!ari  te z  ta sh k il  etiladi, 
m a h a lliy   tu ristik   re s u rs la rd a n   fo y d ala n ish   h is o b ig a   re g io n d a  
iqtisodiyot rivojlanadi.  Ichki va xorijiy turistlarni q ab u l qilish balansi 
tarkib topadi.
Turizmning rivojlanishi  m am lakatning iqtisodjy-siyosiy omillariga 
b o g liq .  Shu  bilan  birga  tu rizm d a n   tushadigan  xorijiy  v alu ta  davlat 
iqtisodiyotining  o ‘sishiga  t a ’sir  etadi.  Sovet  d av rid a  xorijiy  turist 
sayohatlari  ju da  arzon  bo‘lgan.  Shuningdek,  sovet  fuqarosi  bilan 
xorijiy turistlarga  ko‘rsatiladigan  xizm at  turlari  o ‘rtasid a  h am   katta 
farq b o ‘lgan.  Respublikamiz  M ustaqillikka erishgach u la r o ‘rtasidagi 
farq  kam aydi va bir qator tarixiy shaharlardagi tu ristik  m a rk a zlar va 
firm alar  uchun  turizm  ju da  k atta  darom ad  m anbai  b o ‘Iib  qoldi.
«Turistlarni  io(natish»  h a m   m uhim   kateg oriv a  h iso b lan ad i. 
Bundav  faolivat  doim o  pul  massasini  boshqa  region  voki  xoriiiv 
davlatlarga  chiaib  ketishiga  olib  keladi.  Shu  b o isd a n ,  turistlarni 
j o ‘n atish   h e ch   q a c h o n   m a h a lliy   h u d u d   u c h u n   h a m ,  tu ris tik  
agentliklar  uchun  ham   ustun  so h a  boMmagan.  X u dd i  m a n a   shuni 
e ’tiborga olib, davlatlar ichki  turizm n i  rivojlantirishga va tu ristlarni 
jo ‘natishga  to ‘sqinlik  qiluvchi  q attiq   iqtisodiy  t o ‘siq la rn i  o ‘ylab 
topishadi.  Kunlardan  birida  S ank t-P eterburg  g u b e m a to ri  turistik 
ko‘rgazm ada  ishtirok  etib,  yirik  turistik  ko m paniya  sten d i  oldiga 
keladi,  shunda  kom paniya  rah b ari  faxr  bilan  h a r  h a fta d a   m inglab
www.ziyouz.com kutubxonasi

turistlarn i  xorijiy  davlatlarga  jo ‘natayotganligi  haqida  so ‘zlaydi. 
G u b e rn a to r  esa  g‘azab  bilan  firm a  litsenziyasini  bekor  qilish  va 
faoliyatini to cxtatib q o ‘yish  haqida buyruq beradi.  Kompaniya rahbari 
e ’tiroz  bildirib:  «N ahotki,  m ahalliy  budjetga  to lay d ig an   m ening 
m illiard  rubl  solig‘im  sh ah ar  xazinasiga  kerak  emas»,  —  deydi. 
N atijada,  yirik  soliq  to ‘lovchi  firm a  tugatilgan  va  xazina  m azkur 
soliq  to £lovlarsiz  qolgan.
ShuJarni  esdan  chiqarm aslik  kerakki,  turistlarni jo ‘natish  ham , 
yoki  tu ristlarn i  qabul  qilish  ham   mahalliy  xazinani  soliq  bilan 
to ‘ldirish  im konini  beradi.
M illiy  turizm   —  tushunchasi  ham   o ‘z  o ‘rniga  ega  b o ‘lib,  unda 
ichki va jo ‘natish turizmi sohalarida o ‘z davlati aholisining turistlarga 
xizm at  k o ‘rsatishdagi  barcha  faoliyati  tushuniladi.
B ulardan  tashqari,  reiali  va  havaskor  turizm .  vakka  va  euruhli 
tu rizm   kab i  tu sh u n ch ala r  h am   borki,  ularning  nom lanishining 
o ‘zidan  q an d ay   turizm   ekanligini  bilib  olish  qiyin  emas.
4.2.  Ichki  va  xalqaro  turizmning  n'vojlanishidagi  ayrim muammo-
lar va  ko‘rsatkichlar
Rivojlangan m am lakatlarda turizm  uyg‘un holatda taraqqiy etadi, 
ichki  va  qabul  qilish  turizm ida  balans  mavjud.  Ichki  turizm   milliy 
turistik  resurslardan  unum li  foydalanish  va  turizm   industriyasi  va 
infratuzilm asini  rivojlantirishga  yordam   beradi.
A m m o ,  am aliyotda  h am m a  m am lakatlar  ham   bu n g a  qodir 
e m a s la r.  A lb a tta ,  b u   m a m la k a t  iq tiso d iy o tin in g   tu riz m g a  
bog'liqligida,  ya’ni turizmsiz yashay olmaydigan,  iqtisodiyoti turizm  
bilan  bog‘liq  m am lakatlargina  bunga  amal  qiladilar.  M asalan,  5 0 -  
60  m ing  m ahalliy  andorraliklar  h ar  yili  12  min.  xorijiy  turistlarni 
qabul  qiladilar.  Tabiiyki,  ularning  o ‘z  m am lakatlaridan  chiqishlari 
am ri  m ah old ir.  Statistika  m a ’lum otda  ushbu  m am lakatdan  faqat  3 
k ishi  1 9 9 7 -y ild a   R ossiyad a  b o ‘lganligi  qayd  e tilg a n .  A yrim  
m am lak atlar ichki  davlat tuzum i  bahonasida fuqarolarining xorijga 
c h iq ish in i  chegaralab  q o ‘yishadi  yoki  turistik  faoliyatni  davlat 
to m o n id an  boshqarish  uchun ch o ralar kiritishadi. Ya’ni,  davlatning 
ruxsatisiz b iro ry erg a chiqish ju d a  qiyinlashadi, turizm ni boshqarish 
roli davlat q o ‘liga o ‘tadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

S tatistik   m a ’lu m o tlarn i  y ana  e ’tib o rin g izg a  havoîa  e ta m iz : 
Vengriyalik  chaqaloq  va  pen sionerlarni  hisobga  olm aganda  h a r  b ir 
fuqaro  yilda  ikki  marta  xorijiy  m am lakatlarga  turizm   m a q sa d id a  
jo ‘nashadi.  Bu  k o ‘rsatkich  Rossiya  aholisining  faqat  2  %  ini  ta sh k il 
etadi.  A lbatta,  bu yerda  turizm   b o lis h i  u ch u n   ikki  shartni  t a ’k id lab  
o ‘tish  lozim:  1.  Bo‘sh  vaqt.  2.  M ab lag‘.
A chchiq  b o is a   ham  ta ’kidlab  o ‘tish  kerakki,  yer  yuzidagi  ju d a  
ko'plab davlatlaming aholisi turizm  m aqsadida xorijga chiqishga q o d ir 
emaslar.  Asosiy  sabab  oünadigan  m aoshning  kamligi  yoki  ah o lin in g  
k a m b a g ‘allig id ir.  Tan  olish  k e ra k k i,  b u la r  q a to rid a   m u s ta q il 
h am d o‘stlik  davlatlari  fuqarolari  h am   bor.  0 ‘zbekiston  ulkan  ta b iiy  
va madaniy-tarixiy resurslari bilan xohlagan turistlar talabini qondirishi 
va  kelajakda  ulkan  turistlar oqim ini  kutib  olish  imkoniyatiga  egadir. 
L ek in ,  tu riz m   in d u striy a sin i  y a n a d a   riv o jla n tiris h ,  t u r i z m  
infratuzilmasini yuqoriga ko'tarish, turizm ga investitsiyalami k o ‘p ro q  
jalb etish,  turizm da servisni  zam on  talablariga  moslashtirish,  x iz m a t 
ko‘rsatuvchi subyektlardagi xizm at  narxini pasaytirish,  ularda o ‘z a ro  
raqobat m uhitini yaratish, xorijga chiqish va xorijdan kelish vizalarini 
olishdagi  m exanizm ni soddalashtirish,  m alakali  kadrlami yetishtirish 
bilan bu ishga yanada ko‘proq hissa qo'shgan bolam iz. T o kg‘ri, keyingi 
yillarda T oshkent,  Samarqand,  Buxoro shaharlariga h u k u m atim iz va 
xorijiy investorlartom onidan turizm   infratuzilmasi  uchun m a b la g la r 
ajratildi.  Yirik m ehm onxonalar qurildi,  m odem izatsiya qilindi,  yangi 
zam on talabidagi  avtobus va  avialaynerlar sotib olindi.  Yirik tu ristik  
m arkazlar,  yodgorliklar  ta ’m irlandi,  y o ll a r   barpo  etildi.  X ususiy 
m ehm onxonalar  va  milliy  uylar  bu n y o d   etilib,  mahalliy  va  xorijiy 
turistlam i  qabul  qilib  borayotirlar.  R ekreatsion  hududlar,  m asalan , 
C horbog‘  —  Chim yon  hududiga  respublika budjetidan  katta m a b la g ‘ 
ajratildi.  M adaniy-tarixiy  yodgorliklarni  t a ’mirlash  ishlari  d a v o m  
etm oqda.  Lekin,  bulardan  m ustasno  respublikam izda  ichki  tu riz m  
masalasi  k o ‘ngildagidek  emas.  H a tto ,  respublikam iz  ah o lisin in g  
aksariyat  qismi  butun dunyoga  m a sh h u r  Sam arqand,  Buxoro,  X iva, 
Shahrisabz kabi tarixiy shaharlam i biror m arotaba b o is a  ham  k o ‘rish 
imkoniyatiga  ega  bolm aganlar.  X orijni  q o ‘ya turaylik,  qaysi b irim iz  
ushbu  shaharlam i  tom osha  qilish  va  m ad aniy  dam  olish  m a q sad id a 
birorta turistik firmaga murojaat  qilganm iz.  Shu bois,  ichki  tu riz m n i
www.ziyouz.com kutubxonasi

rivojlantirish, aholim izning turizm va dam olish  ehtiyojlarini to ‘laroq 
qondirish  uchun  turistik  resurslardan  maksimal  tarzda  foydalanish 
maqsadga  muvofiqdir.  Shuningdek,  Mustaqil  respublikamizga xorijiy 
turistlar  kelishiga  ham   katta  e ’tibor  berishimiz  kerak.  Shundagina, 
davlatim iz  xazinasi  va  tu ro p e ra to rla rn in g   b an k lard ag i  hisob- 
raqamlariga milliy va xorijiy valuta kelib tushishiga erishamiz.  Buning 
oqibati  esa  ravshan  —  iqtisodiyotimiz  rivojlanishiga  ko‘maklashgan 
b olam iz, tadbirkorlik subyektlarining farovonligi ortadi, turmush tarzi 
ko‘tariladi.
Bizni  o ‘ylantirayotgan  boshqa  iqtisodiy  om illar  ham   mavjud. 
M asalan,  turistik  xizm atlardan,  ayniqsa,  tran spo rt,  m ehm onxona, 
ovqatlantirish  x iz m atlari  darajasi  va  narxi  tu ristlarn i  um um an 
qanoatlantirm aydi.  M ahalliy  turistlar  uchun  ham   xorijiy  turistlar 
uchun  ham  bir xil  narx belgilangan.  Lekin,  N yu-Y ork va Toshkent 
shaharlari  aholisi  o ‘rtasidagi  yashash  tarzi  qay  darajada?  U larning 
darom adlari  bir xil  em asku?
Yana bir m asala b u  turistik statistikadir.  H ozirda q ancha xorijiy 
fuqaroning  respublikam izga  kelganligi  va  respublikam izdan  chiqib 
ketganligi haqida « 0 ‘zbekturizm »  MK aniq m a’lum ot bera olmaydi. 
H ar  bir  tashkilot  o ‘zining  statistikasini  olib  boradi.  Tashqi  ishlar 
vazirligi  berilgan  vizalar  soni  bilan,  Ichki  ishlar  vazirligi  ro‘yxatga 
olingan  xorijiy  fuqaro lar  soni  bilan,  Bojxona  q o ‘mitasi  iqtisodiy 
deklaratsiya  toMdirilgan  fuqarolar  soni  bilan,  D avlat  chegaralarini 
m uhofaza  qilish  q o ‘m itasi  aéroport,  tem iryo‘l  vokzalining  asosiy 
p u n k tla r id a   k e lu v c h ila r   va  k e tu v c h ila rn i  r o ‘y x atlash   b ila n  
shug‘ullanadilar.  « 0 ‘zbekturizm »  MK  xizm at  k o ‘rsatilgan  turistlar 
soni  bilan  statistika  olib  boradilar.  Dem ak,  b ir  turist  bir  qancha 
statistik  m a’lu m o tla rd a   ro ‘yxatga  olinadi.  Shu  boisdan,  ushbu 
m asalalarni  hal qila oladigan guruh tashkil  etilsa maqsadga muvofiq 
b o ‘Iar edi,  -   deb  o ‘ylaymiz.
X alqaro turizm   rivojlanishining  asosiy  ko‘rsatkichlari.
Jahon Turizm Tashkiloti tom onidan chop etilgan  «Jahon Turizm 
Tashkilotining  2003-yildagi  rivojlanishining  asosiy  ko‘rsatkichlari» 
nom li  nashrda xalqaro turizm   rivojlanishining asosiy ko‘rsatkichlari 
berilib,  u n d a ju m la d a n   quyidagi  m a’lum otlar o ‘rin  olgan:
2003-yilda xalqaro turizm   3  % ga o‘sgan.  Shu yili xalqaro turizm
www.ziyouz.com kutubxonasi

o ‘zining  o ‘rnini  saqlab  qolgan.  V aholanki,  bu  ko‘rsatkich  2 002- 
yilda  5  %  ga  qisqargan  edi.
Arzon avialiniyalar Shimoliy A m erika va  Y evropada o ‘sib bordi. 
Intem etning aham iyati  nafaqat axborot  m anbai  sifatida, shuningdek, 
ta s h is h la rn i  ta s h k il  e tis h ,  m e h m o n x o n a   yo ki  s a y o h a tla r n i 
rezervlashtirishda  ham   katta  b o ld i.
2003-yilda  b arch a  hududlarda  xalq aro  tu riz m   sohasida  ijobiy 
siljishlar  yuz  berdi.  Faqat  Shimoliy  va  J a n u b iy   Amerika  b u n d a n  
m ustasno.  Bu  yerda  11-sentabr  vo q ealarid an  so‘ng,  2001 —2 0 02- 
y illa rd a —10% ,  2 0 0 3 -y ild a  e s a - 4 %   o r q a g a   k etilg an .  Y e v ro p a  
turoperatorlari dunyoda o ‘zining yetakchiligini  davom  ettirdi. J a h o n  
bozorida  ular 57  %  ulushini  qo‘!ga  kiritib,  Q   2  %  o ‘sdilar.  Osiyo  va 
T inch  okeani  hududlari  turoperatorlari  Q   8  %  ga,  Yaqin  S h arq  
m am lakatlari  Q   17  %  ga  (kutilm agan  n atija)  erishdilar.  A frikada 
so‘nggi  yillardagi  o ‘sish  surati,  ya’ni  Q  3  %  saqlanib  qoldi.
X alqaro tu rizm dan 4 7 4 mlrd. AQSH  dollari yoki  501  mlrd. yevro 
dunyo  turoperatorlari  tom onidan  qabul  q ilindi.
2000-yildan  keyingi  iqtisodiy  krizis  va  tu ristlarn in g   kelishidagi 
ozchilikka qaram ay (2000-yildan  keyin  20  %  ga qisqargan),  h am o n  
AQSH  dunyoda  o ‘z  yetakchiligini  saqlab  q oldi.  67  mlrd.  A Q S H  
dollari  hisobida  foyda ko‘ri!di.  U ndan  keyingi  o ‘rinlarda  Ispaniya, 
Fransiya,  Italiya  kabi  m am lakatlar  b o ‘lib,  u la r  34  mlrd.  A Q SH  
dollaridan 27 mlrd. AQSH  dollarigacha foyda k o ‘rdilar.  Shuningdek, 
G o n k o n g   (X itoy),  Xitoy  va  Avstriya  re k o rd   natijalarini  q o ‘lga 
kiritdilar,  ularning foydalari  2002-yilga q ara g a n d a   ikki  m arta o itd i.
Xulosa
T urizm   ichki  va  xalqaro  ko‘rinishIarda  aks  etadi.  A lbatta,  o ‘z 
m am lakati  hududida  olib  borilgan  tu ristik   faoliyat  ichki  turizm g a 
va  boshqa  m am lakatga borib  uyushtirilgan  tu rla r  xalqaro  turizm ga 
aloqadordir.  Turistik  resurslarga  ega  b o ‘lgan  h a r   bir  m am lakat  o ‘z 
hududida,  ayniqsa, xalqaro turizm ni rivojlantirishga harakat qiladi. 
N egaki,  m aqsad aniq — iqtisodiy m anfaatdorlik.  Bu esa o ‘z -o ‘zid an  
sodir  boMadigan  masala  em as.  Sarm oya  va  y an a  sarmoya  kerak 
b o ‘ladi.  Iqtisodiyoti  uncha  rivojlanmagan  m am lak atlar esa turizm ga 
asosiy e ’tiborni  qaratsalar yom on  b o ‘lm as  edi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Tayanch  iboralar:
-   Ichki  tu rizm
-   Xalqaro  turizm
-   Milliy  turizm
-   Turistlarni  qabul  qilish
-   Turistlarni  jo ‘natish
Nazorat savollari:
1.  Ichki  turizm  deganda  nimani  tushunasiz?
2.  Xalqaro  turizm   tushunchasini  ta Yiflab  bering.
3.  Turistlarni  qabul qilish jarayoni  nimalardan  iborat?
4.  Turistlarni jo
 
‘natish  nima ?
5.  Milliy  turizm ni  rivojlantirish  uchun  qanday  amaliy  choralar  zarur?
6.  Rejali  turizm ni  tushuntirib  bering.
7. 
H avaskorlik  turizmi  deganda  nimani  tushunasiz?
8.  Ijtimoiy  turizm  asosan  xalqning  qaysi qatlamiga  mansub?
9.  Turizm  tashkilotchilari  deganda  nimani  tushunasiz?
¡0.  Yakka  va  guruhli  turizm  haqidagi fikringizni  ifodalab  bering.
Foydalanilgan  adabiyotlar:
1.  Х ари с  Г.,  К и м   К.  С т и м у л и р о в ан и е  м еж д у н ар о д н о го  т у р и зм а   в 
21  век  (П е р .  с   а н г .).  —  М .:  2008  г.
2.  О с н о в ы   т у р и с т с к о й  д ея т ел ьн о ст и   (У чеб.  п особ .).  С о с т а в и т е л ь  
И л ь и н а  Е .Н .  -М .:  С о в е т с к и й   с п о р т ,  2007  г.
3.  Б и р ж а к о в   М .Б .  В веден ие  в  ту р и зм .  С а н к т   -   П етер б у р г,  2008
г.
4.  М Л .  M irza y ev .  T urizm   asoslari  (m o d u l).  2003-y.
5.  T re v e l  G u i d e   U z b e k is ta n   -   T a s h k e n t:  N a tio n a l  C o m p a n y  
U zb ek tu rizm   2003.
6.  In fo rm a tio n   a n d   D o c u m e n ta tio n   R esource  C en tres  F o r   T o u rism . 
W TO .  2004.
7.  T o u r i s m   a n d   P o v e rty   A lle v i a t i o n - R e c o m m e n d a t i o n s   f o r  
A ction.W T O .  2004.
8.  R u ra l  T o u r i s m   in   E u ro p e :  E x p e r ie n c e s ,  D e v e lo p m e n t  a n d  
Perpectives.  W T O .  2004.
www.ziyouz.com kutubxonasi

5 -B O B .  T U R IZ M   T U R L A R I  VA  A S O S IY  
K O ‘R IN IS H L A R I
5.1.  Aktiv  (faol)  va  passiv  (nofaol)  turizm   h aq id a  tushuncha.
5.2.  T urizm   turlarining  k o ‘rinishlari.
5.3.  M axsus  va  ijtimoiy  tu rizm n in g   o ‘ziga  xos  xususiyatlari.
5.1.  Aktiv  (faol)  va  passiv  (nofaol)  turizm  haqida  tushuncha
T urizm n ing   bunday  n o m la r  bilan  b o ‘linishining  asosiy  sababi, 
odam ning  turizm   jarayonida  harakatlanishi  va  jadalligi  turlarini 
aniqiash  bilan belgilanadi.  K atta  iism oniv kuch  talab  ailinadigan va 
ham m a  turistlar aatlam iea  h a m   to 'g ‘ri  keladigan  tu rizm n in g   aktiv 
(faol)  turlariga  -   dam  olish  va  savohat  v aq tich o g lik .  Sport  kabilar 
kiradi.  Bu m a’noda yana ham   ajralib turadigani bu ekstrem al turizm  
turidir.  T urizm ning passiv  (n o fao l)  turiga esa  —  tu rizm   dasturi  voki 
turistik saw ohlikning tinchroa va kam kuch sarf ailinadigan.  iismoniv 
zo ^iaishlarg a  xos  boMmaean  tu ri  kiradi.  U lar  b ir  m a ro m d a  dam  
olishga moslashgan shaxslarga  m o ‘ljallangan o ‘rganish turizm i bo‘lib, 
turistlardan jism oniy kuch va z o ‘riqish talab etilm aydi.  Bu dengizda, 
to g ‘da,  suvda davolovchi  xarakterdagi  sog4lom lashtirish  turizm idir. 
M asalan,  kurortlarni  shular  q ato rig a  kiritish  m u m k in .  Shunday 
turdagi sayyohlik — farzandli  oilalarga,  katta yoshdagi  turistlarga va 
pensionerlarga tegishlidir.  Passiv turizm da turistlar bosh  kiyim tikish, 
savatlar  to ‘qish,  shuningdek,  x o ‘jalik   ishlarini  y u ritish ,  oshxona 
ham da bo g ‘bonchilik ishlari b ilan  shug‘ullanishni h a m  o ‘rganadilar. 
Buyuk  B ritaniyada  qayiq  b ilan   kanallarda  suzish  tu riz m i  keng 
tarqalgan.  Shunga o'xshash k o llard ag i turizm da ham  turistlar nafaqat 
o ‘zlari  e sh k a k   esh ish ad i,  b a lk i,  q a y iq la rn i  s u d ra b   o ‘tish a d i, 
chodirlarini  o ‘rnatishadi.  B unda  jism oniy  zo ‘riqish  talab   etiladi. 
Mavjud  ingliz turizm ida qayiqlarni  daryo b o ‘ylab o tla r sudraydilar, 
turistlar esa  qulay  va  shinam   qishloq  otellarida  tu nashad i.
Aktiv (faol) turizmga h arx il  sarguzashtli turizm larni  ham  kiritish 
mum kin:
-  
Sarguzashtli  turizm  d e s a n d a   ekzotik  iovlarga.  vulqonlarga. 
orollarga.  sharsharalarga  va  shu   kabi  iovlarga  bo rishga  avtiladi. 
Odatda b u  — ekzotik va ekologik jih atd an  toza tabiiy rezervatsiyalarga
www.ziyouz.com kutubxonasi

n o a n ’anaviy  transport  vositalari  bilan  bog'liq  bo‘lgan,  bir  qolipga 
tushm agan  turizm dir.  B a’zi  holatlarda,  bu  xildagi  turizm   jiddiy 
jism o n iy   z o ‘riqishlar  bilan   b o g 4liq  b o la d i,  inso nd an   bilim   va 
d o v y u ra k lik n i  ta la b   q ila d i.  M asalan ,  K o lo ra d a n in g   to s h q in  
daryo larid a  dam lanm a  qayiqlarning  oqizilishi,  qish  faslida  itlar 
to rtad ig an  chanalar qishki  tu rizm i,  tog‘-chang‘i  kurortlaridagi dam  
olish  va  boshqalar  shular jum lasidandir.  Ularda  qatnashish  uchun 
q atnash ch ilaroldind an  m a ’lum   ustalikka va jism oniy tayyorgarlikka 
ega  b o ‘lishlari  kerak.  Bu  xildagi  turizm   sport  turizm iga  yaqin 
h isoblanadi,  unda  yo‘llar  yaxshi  tayyorlangan,  yo‘l  ko‘rsatuvchi 
yordam ida  xavf  m inim um   darajaga  tushirilgan,  turistlar  maxsus 
asb ob -anjom lar  bilan  ta ’m inlangan  bo‘lishlari  lozim.  Aktiv  (faol) 
turizm aa:  falokatlar sodir boMsan iovlarea -  zilzilalar. suv toshqinlari. 
v u lqonlarnine otilishi. texn o een   halokatlari  (m asalan.  vertolvotdan 
C h e rn o b il  AES  ni  to m o sh a   qilishlar)  va  ekstrcm al  h o d isalar 
(m asalan.  o ‘lim  iazosini  to m o sh a  qilishlar  va  hokazolar  kiradi.) 
Yevropadagi ba’zi odam lar qam oqlarda o‘tirgan kishilar kameralariga 
k irib ,  1 - 3   kun  d a v o m id a   jin o y a tc h ila r  b o sh id a n   k ech irg an  
k echinm alarni  xayolan boshlaridan o ‘tkazishni  xush  ko'radilar.  Bu 
turistlarga  kuniga  120 dollarga  to ‘g‘ri  keladi.  Sarguzashtli  turizm da 
qilinadigan  sug‘urta  qim m atga  tushishi  mumkin.
Sarguzashtli turizmga yana tabiat qo‘yniga uyushtirilgan safari, ov, 
baliq ovlash,  qishda  m otochanalarda uchish  yoki  yurish qiyin bolgan 
joylarga jiplarda sayr qilish ham  kiradi. G “arbda qiziquvchilarga mistary 
toig  —  sirli  sarguzashtli  turizm   taklif etiladi,  bunda  qatnashchilarga 
oldindan tayyorlangan dasturlar va tashkilotchilar tom onidan o kylangan 
narsalam ing barchasi  kutilmagan  sovg‘a bo‘lib qoladi.
H arak atlarn in g   tu rla rie a   b o g lia   bo‘lgan  tu rizm n i  quyidagi 
tu rlaraa  airatib  o‘rganish  m um kin:
— 
Pivoda vurish  voki savr qilish turizm i.  Bunda hayvonlar bilan 
harakatlanadigan  m arshrutlar  —  fil,  tuya,  eshak,  o t,  q o ‘tos,  itlarda 
am alga oshiriladi.  Odatda yo‘nalishning uzunligi 2—6 km .dan hattoki, 
2 0 - 5 0   km .gacha  c h o ‘zilishi  mum kin.  Ot  turizmi  m arshruti  g‘oyat 
keng  tarqalgan.  Q atnashchilar  texnika  vositalari  bilan  borish  qiyin 
b o ‘lgan  tabiatning  diqqatga  sazovor  joylariga  a n a   shu  vositalar 
yordam ida  borishlari  m um kin.
www.ziyouz.com kutubxonasi

— 
T e m irv o l  marshruti  turizm i.  B unda turistlar safar d av o m id a 
ko‘p g in a jo y  va  rayonlarbilan tanishad ilar,  vagonlarning ju d a  q u la y  
k u p e la rid a  
y a s h a y d ila r, 
k o 'c h ib  
y u ru v c h i 
r e s to r a n l a r d a  
o v q atlan ad ilar.  H arakatlanishning  asosiy  qismi  kechasi  a m a lg a  
oshiriiadi,  kunduzi  esa  tu rizm   d astu rid a   ko‘zda  tutilgan  aso siy  
diqqatga sazovor joylarni,  m uzeylarni  va  boshqa obyektlarni z iy o ra t 
qilishadi.  B a’zi  turizm   turlarining  davom iyligi  14  va  und an   k o ‘p 
kunga  c h o kziladi.  AQSH,  K anada,  JA R ,  A rgentinaning  ch iro y li 
bog‘lari b o ‘ylab eski tarixiy poyezdlarda sayr qilish,  Rossiyada  k a tta  
shaharlar b o ‘ylab temiryo‘l turizmi  m arshruti  keng tarqalgan ( S an k t - 
Peterburg —  N ovgorod  -   Pskov —  M oskva yoki  S an k t-P eterb u rg  — 
O m s k -Irk u ts k ).  T urizm   poyezdi  ta rk ib ig a   yotoq  v ag o n la rid a n  
ta s h q a ri  v a g o n -re s to ra n ,  v a g o n -k lu b ,  v a g o n -d u s h la r  k ir a d i. 
0 ‘zbekistonda  ham   (Toshkent  —  S am arq an d   —  Buxoro  —  X iva  — 
T oshkent  yo‘na!ishi  bo‘yicha)  m azk u r tu rizm   yo‘lga  q o ‘yilgan.
Avtobusli  marshrutlar.  Bunda turistlar m am lakatlarni  m agistrallar 
b o ‘y!ab b ir pu n k td an  ikkinchi  punktga  harak atlanib  kesib o ‘ta d ila r. 
U m um an turistlar avtobuslarda ju d a oz uxlaydi, asosan,  uxlash  u ch u n  
qim m at  b o ‘lm agan  m ehm onxona  yoki  m otellar  ko‘zda  tu tila d i, 
am m o  m axsus yotoq  avtobuslari  h am   m avjud.
Shaxsiyyoki  ijaradagi avtom obillarda,  shuningdek,  m ashinasidan 
ajralmagan  holda  sayr qiladigan turistlar  qatlam i  ham   mavjud.  U la r 
bir qancha  tranzit  vizalarolib,  m urakkab  m arshrutlar  bo‘ylab  q a to r  
m am lakatlarni  kesib  o ‘t\shadi,  ayrim   vaqtlard a  ular  m a sh in alari 
orqasida  k o ‘chib  yuruvchi  uylarni  su d rab   yuradilar,  unda  ta o m  
tayyorlashadi,  ovqatlanishadi  va  tunashadi.  Bunday  turistlar  u c h u n  
maxsus avtokempinglar va karvonlar uchun to ‘xtash joylari o ‘m atiladi. 
Sportga  yo‘naltiriIgan  turizm da  m urakkab  turistik  m arshrutlar  va 
m usobaqalar uyushtiriladi.  M asalan,  tgorhu —  avtomobillaridagi  e n g  
og‘irturizm dir.  Yorqin misol bo‘lib Samel T rophu safari xizmat qiladi. 
Self drive  toug-turizm ,  bunda  turist  avtom obilni  ijaraga  olishi  yoki 
k elish ilg an   m a rs h ru t  b o 'y ic h a   o ‘z in in g   sh ax siy   m a s h in a s id a  
harakatlanishi  m um kin.  Turistik agentlik  kem pingiarda stoyankalar, 
otellar,  oziq-ovqatlar  buyuradilar,  xaritalar  yetkazib  beradilar,  b ir 
qancha qulay va qiziqarli safar m arshrutlarini taklif etadilar, tran sp o rt 
sug‘urtalarini  rasmiylashtiradilar.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Suv  turizm i  m arshruti.  Bunda  qayiqlarning  har  xil  turlarida, 
yaxtalarda  yoki  boshqalarda  suzishlarni  o ‘z  ichiga  oladi.
Havo  oraali  tashish.  Tashishning  kattagina  qismini  havo  orqali 
tashishlar tashkil etib,  ular uzoq masofalarga tashishga asosiy e’tibomi 
qaratadi.  Bundan tashqari  qit’alararo,  okeanlar orqali tashishlar ham 
kiradi.  YoMovchilarni  tashishga  m oljallangan  yuqori  tezlikka  ega 
va xavfsiz  havo  layneriarining yaratiiishi  biian turistlarni  q it’alararo 
ta sh ish   b ird a n ig a   o sh ib   ketdi.  T u ristlarn i  ta sh ish d a  qatnovli 
m arshrutlar bilan  b ir  qatorda  charter yo‘nalishlari  ham  ishlatiladi. 
T ashish  tizim id a   m ahalliy  aviatsiyaning  ham   roli  katta,  unda 
mamlakat ichidagi k o ‘pgina  marshrutlar va uzoq masofaga cho‘zilgan 
hududlarda turistlarni samolyotlarda tashish ko‘zda tutiladi.  Shunday 
qilib,  Jan ub iy   A frika  tu rizm ining  asosiy  qismi  havo  y o lla rid a  
tashishni  ko‘zda  tu tadi.  AQSH  havo  xabarlari  yetkazish  sohasida 
oldingi  o ‘rinlarda tu radi.  1997-yili  AQSH  havo  y o llari  tom onidan 
599  mln.  yo‘lovchilar tashildi.  2007-yilga  borib  bu  ko‘rsatkich  900 
mln.  yo‘lovchiga  yetadi.  Turistlarni tashishda  kichik  aviatsiya ham  
faol qatnashm oqda,  ayniqsa turistlarni tabiat qo‘yniga texnik vositalar 
yetib borishi  qiyin  b o ‘lgan joyga  yetkazishda  bular qo‘l  keladi.  Shu 
bois,  k o'pgin a  tu riz m   safarlari  turli  xil  tran sp o rt  vositalaridan 
foydalanishni  ko‘zda tutadi. Turistlarni  uzoq  masofalarga tashishda 
k o ‘pinch a  havo  tra n sp o rtla rid a n   foydalaniladi.  T u ristlar  uzoq 
masofadagi dam  olish joylariga borishda vaqtni  minimallashtirishga 
harakat qiladilar va sam olyot bu borada harakatning operativ vositasi 
b o ‘lib  xizmat  qiladi.  Ayrim  hollarda  safar  variantlari  o ‘z  ichiga 
kombinatsiyalashgan turlarini oladi. Ta’til davrida o ‘z mashinalaridan 
ajrala  olm aydigan  Britaniyaliklar  Yevropa  b o ‘ylab  safarni  davom 
e ttira d ila r,  lekin  Y evropa  m am lak atlarid a  h arak atlan ish   o ‘ng 
tom onlam a, am m o  Buyuk  Brítaniyada esa chap tom onlam a, shuning 
uchun  boshqarish  o datini  o ‘zgartirish  qiyin,  ko‘cha  halokatlari  va 
tu s h u n m o v c h ilik la rd a n   qoch ish   m a q sad id a  a v to m ash in alarn i 
te m ir y o ‘1  p la tf o r m a la r id a   tra n s p o rtiro v k a   qilish   u s u lid a n  
foydalaniladi.  D astlab  La  M ansh  bo‘g‘ozidan turizm  avtomashinasi 
dengiz solida  olib o ‘tiladi,  so‘ngra tem iryo‘l  platform alariga yuklab 
b e lg ila n g a n   m a n z ilg a   y etk az ilad i.  T u ris tla rn in g   o 'z la r i  sh u  
poyezdningyotoq kupelarigajoylashadilar. Avtomashinalarni joyida
www.ziyouz.com kutubxonasi

ijaraga  olish  ham   keng  tarqalgan.  X izm atn in g   sh u n d ay   turistik 
paketlari  mavjudki,  ularsam o ly otlard a  tashish  va  avtom ashinalarni 
aeroportning o ‘zida  ijaraga bcrishni  o ‘z  ichiga oladi,  avtom obillarni 
ijaraga  berish  ko‘pgina  rivojlangan  m am lak atlard a  keng tarqalgan. 
Rossiyada ham avtomobillarni  ijaraga berish  firm alari mavjud,  am m o 
ular  faqat  xorijiy  turistlarga  beradilar.  Afsuski,  respublikam izda 
b u n d a y   ishlar  hali  k o ‘ngildagidek  em as.  Q aysi  vo sitalar  orqali 
turistlarn i  tashish  eng  qulaylígini  tu rizm   safarlari  p red m eti  va 
m aqsadlarining  iqtisodiyoti  yechadi.  U m u m an , tu ristlar uchun vaqt 
m uhim  aham iyatga ega va turizm da turistlarni  tashish sayyohlikning 
yordam chi  elem enti  b o lib   hisoblanadi.  Bu  o ‘rin d a,  1000  km .dan 
o rtiq ro q   m asofalarga  havo  y o ‘llarida  ta sh ish   q u lay d ir,  b u n d an  
tashqari  havo  yo'Ilaridan  foydalanish  katta  suv  havzalarini  kesib 
o ‘tish d a   ham   qu lay d ir.  300  k m .d an   1000  k m .g a c h a   b o ‘lgan 
masofalarda temiryo‘lidan, asosan tez yurar liniyalardan faol  ravishda 
foydalaniladi.  Q isqa  m aso falard a  esa  a v to m o b il  tra n s p o rtid a n  
foydalanish qulaydir.  Ba’zi hollarda daryo va dengiz transportlaridan 
foydalaniladi.  Bundan tashqari  maxsus m arsh rutlar h am  borki, unda 
harakatlanish  usuli  tu rizm   m arsh ru tin in g   aso sin i  tashk il  etadi. 
M asalan,  kruiz  m arshrutlari,  avtobus  va  te m iry o sl  tu rizm i,  bunga 
misol.
5.2.  Turizm  turlarining ko‘rinishlari
Turizm ning  xilma-xilligi  uning  bosh  m aqsadiga  bogMiq  holda 
quyidagi ko‘rinishlarga ajratiladi:  1.  Dam olish.  rohatlanish va ko'ngil 
ochish  rnaasadidaei  turizm .  Bunday  tu rizm   sayyohlikning  keng 
tarqalgan  turidir;  2.  D am   olish  va  sog‘lom lash tirish  maqsadidagi 
tu riz m .  Sog‘lom lashtirish  va  davolash  m aq sad larid a  qilinadigan 
turizm -sanatoriylar,  sog‘Io m lashtiruvchi-davolovchi  tashkilotlar, 
kurortlarda,  shifobaxsh  suvlar,  shifobaxsh  b alch iq la r  va  boshqalar 
yordam ida  (shifobaxsh  m ineral  suvli  k u ro rtla rd a )  olib  boriladi. 
T u r is tik   p ro s p e k tla rd a   m a x s u s la s h tirilg a n   so g M o m la sh tirish  
m aqsadlariga  qarab,  kem pinglarda  m ineral  su v larn i  ichish  yoki 
m ineralli  va  servodorodli  v a n n alar  qabul  qilish  im koniyatlarini 
b e lg ila y d ila r.  K av k az  m in e ra l  suv lari  d u n y o g a   m a s h h u rd ir. 
R espublikam izda  ham   m ineral  suvli  davolanish  m askanlari  ko‘p.
www.ziyouz.com kutubxonasi

T a b iiy -iq lim   s h a r o itla r id a n   h a r   d o im   h am   d av o lash   va 
sogMomlashtirish  m aqsadlarida  sam araii  foydalaniladi.  M asalan, 
davolash  loylari,  mineral  suvlar  va  buloqlar,  toza  va  quruq  yoki 
buning  aksi  b o ‘lgan  dengiz  havosi.  Bunday  kurortlardagi  otellarda 
vrachlar,  davolash  va  sogMomlashtirish  protseduralari,  massajistlar 
va boshqalar xizm ati ko‘rsatiladi.  A m m o,  kurort tanlash va davolash 
muassasalarini  tanlashda vrach  m aslahatlari  va ko‘rsatm alari  orqali 
amalga  oshirilishi  kerak.
K o ^ g ilo ch arlik   turizm i  dasturlari  m a’lum  m a ’noda  turistlar 
uchun  q o ‘sh im c h a  xizmat  ko'rsatishga  yo‘naltirilgan.  Turistning 
yaxshi  k o ‘ngil  o ch ish i  uchun  tu rizm n in g   k o ‘p i a b q o ‘sh im ch a 
xizmatlari  orqali  yordam   beriladi.  Bu  faol  o ‘yinlar  (golf,  kriket, 
kegli),  o tlarda  sayr  qilish,  attraksionlarga  borish  (tem atik  bog‘lar, 
masalan, disneylend,  delfi kari, zooparklar),  restoranlar, dangsinglar, 
d isko  k lu b la r ,  m a g a z in ía r,  k a z in o   va  b o sh q a la r.  X orij 
m utaxassislarining fikricha,  turizm   am aliyotida  110  dan  ortiq  keng 
q o llan ilad ig an   k o ‘ngilocharliklar  bo‘lib,  bu  ko‘ngilocharlik  sarf- 
xarajatlarining  maxsus  statistikasi  mavjud  ekan.
T anishtiruvchi.  reklama  safari.  M arshrutni  qaytadan  batafsil 
ishlash va uning shartlari bilan tanishish  uchun reklamali sayohatlarga 
asosan turliderlar va turoperatorlar yoki turistik agentliklar ishchilari 
borishadilar.  U lar  butun  m arshrutni  to ‘lig‘icha  bosib  o ‘tishadi  va 
yashash  sharoitlarini,  ekskursiya  dasturlarini,  ovqatlanish  asosini, 
transferni,  m adaniy  va  ko‘ngilochar  dasturlarni  aniqlashadi.  U lar 
mahalliy sharoitlar,  udumlar,  meditsina va sug'urta xizmatlari, jinoiy 
holatlarva  boshqa kritik  holatlarda davlat organlari  bilan  birgalikda 
o lib   b o r ila d ig a n   is h la r  h a q id a   t o ‘liq  m a ’lu m o tla r  b ila n  
ta ’m inlanadilar.  Q oida  bo‘yicha  tanishtiruvchi  turizmga  m a ’lum 
chegirm alar  beriladi  yoki  bunday  turizm   toMaligicha  qatnashuvchi 
kom paniya tom onidan toManadi.  Ba’zi  mamlakatlar,  masalan,  Isroil 
qabul  qilish  b o ‘yicha  turistik  faoliyatni  faol  qo‘llab -q u w a tla b , 
tanishtirish  bilan bog'liq safarlarni  davlat budjetidan dotatsiyalaydi.
0 ‘rganuvchi turizm — turizm  markazlariga biror narsani o‘rganish 
uchun  b orish dan  iborat.  Bular  dunyoga  m ashhur  N yu-Y ork  (har 
yili  32  m ln.  tu rist  bu  yerga  o ‘rganish  m aqsadida  borishadi),  Parij, 
M adrid,  R im ,  Peterburg,  Q ohira,  Singapur,  G ongkong,  R io-de-
www.ziyouz.com kutubxonasi

Janero va shu kabi shaharlardir.  Turistlarning qiziqish  obyekti  bo‘lib 
q ad im g i  jo y la r,  m u z ey iar,  h a y k a lla r,  s h a h a r la r n in g   c h iro y li 
iandshaftlari  xizmat qiladi.  Kichik shaharlar ham  qiziqish  m arkazida 
b o ‘lib,  ularga  quyidagi  sh ah arlar  —  G ran ad a  (Isp an iy a),  Sarkskoe 
Selo  (Rossiya) va boshqa alohida  h u d u d lar kiradi.  F aq atg in a  Sankt- 
Peterburg viloyatining o ‘zida tu rizm   obyektlariga  kiradigan  qadim iy 
obidalar  va joylar  3900  tad an   o rtiq .  H ozirda  bu ju d a   u lk a n   turizm  
im k on iy atlaridan  to ‘la  fo y d ala n ish m ay a p ti  (117  m in g   tu ristga 
m o ‘ljallangan  m ehm onxonalarning  30%  idan  foydalaniladi).
0 ‘rganuvchi  turizm   asosini  quyidagilar tashkil  etadi:  sh a h a r  va 
uning  e ’tiborga  loyiq  joylari,  m e ’m orchilik  m ajm u alari,  diniy  va 
m adaniy  yodgorliklari,  ajoyib  ta b ia t  obyektlari  va  k o ‘rinishlarini 
tom osha  qilish.  Ushbu  dasturlarning  serm azm unligidan  esa  b o ‘sh 
vaqtlarda do'konlarga borish yoki  un ing rastalaridagi  m ahsu lo tlarni 
tom osha  qilish.  Turistlarga,  h u d u d la r b o ‘y!ab  b utun  dav lat  b o ‘ylab 
h ar  xil  iqlim   sharoitlarin i  k o ‘rish ,  sh u n ing dek ,  tu rli  tra n s p o rt 
vositalari  orqali  sayohatlar ayniqsa  qiziqdir.
O ishloq  turizm i  t a ’til  yoki  d a m   olish  k u n la rid a  yo  b oshqa 
davrlardagi  sayohatdir.  Jum a  —  d am   olish  kuni  asrlar  d avom ida 
m usulm onlar  uchun  m uqaddas  hisoblangan.  S hanba  k o ‘p   asrlar 
davom ida boshqa din va m adaniyatlarda ham   mavjud boMib kelgan. 
Xristianlarda  IV  asrgacha  haftasiga  ikkita  dam   olish  kun i  b o ‘Igan. 
V asrdan boshlab faqat bitta d am  olish  kuni — yakshanba qoldirilgan. 
Ikki  kunlik  dam   olish  kuni  ishchilarga  faqat  XX  asr  o xirid a  qayta 
tiklandi.  Bu  turizm   firm alariga  h a r  hafta  ishlashga  im k o n   beradi. 
C hunki,  dam   olish  kunlarida  tu rizm   a n c h a  serm ahsul  va  k o ‘p 
turistlarni  qam rab  oladi.
Qishloq turizmi haqida gapiradigan bo‘lsak, oktabr to ‘ntarishidan 
aw algi  vaqtlarda  S ankt-P eterburg  aristokratlari  va  u lar  qatoriga 
o ‘zlarini qo‘yuvchi boylar ham  B aden-badenda dam  olishga qurbilari 
yetmagan.  Bunday  kishilar  o ‘sha  vaqtlarda  ko‘p  b o lg a n .  S hunga 
qaram ay, ular fin bo‘g‘ozida joylashgan va kurort rayoni hisoblangan 
M artishkino  (P eterburgning  ja n u b iy   qism i)da  yoki  F in ly an d iy a 
poytaxtiga  30  km.lik  yo‘l  bo‘lgan  T eriokoda  arzón  dala  hovlilarini 
dam   olish  u ch u n   ijaraga  olishgan,  buning  sababi  u  y erd a  xorij 
pasportlarini  rasmiylashtirish  kerak b o ‘lm agan. T o ‘n ta rish d an  a w a l
www.ziyouz.com kutubxonasi

bunday  dala  hovlílariní  íjaraga  oiuvchi  talabgorlar  asosan  ziyoliiar 
orasida  ko‘p  boMgan.  D am   olish  vaqti  har qanday shaharlik  uchun 
qishloqdam i  yoki  hovlidam i ju d a  ham  maroqlidir.  Bu  hayot  talabi, 
m e’yoridir.  H ar  qachon  h am   dala  hovlilarini  yoki  boshqa joylarni 
ko‘p  yillar  davom ida  ishongan  va  tekshirilgan  joylarda  dam   olish 
uchu n  ijaraga  olingan.  Q ishloq  turizm ining  o ‘ziga  xos  tom onlari 
shundaki,  masalan,  Sitsiliyaning  agrar  viloyatlarida  ishchi  kuchi 
keragidan  ham  ortiqligi  kam bag‘al turistlar yoki talabalarni  ish  haqi 
to ‘lam asdan,  boshpana  va  ovqat  uchun  ishga  yollashi  mum kin. 
B unday  «dam  oiuvchi»  o 's h a   yerga  borib  qaytishi  uchun  mablag‘ 
topsa  b o ‘lgani.  Yo‘l-yo‘lakay  bir-ikki  kun  plyajlarda  c h o ‘milishi, 
m uzeylarni,  yodgorliklarni  va  boshqalarni  ko‘rishi  m um kin.
H ozirgi  vaqtda  qishloq  tu rizm i  alohida  darom ad  keltiradigan 
tu r   hisoblanib,  dunyo  tu rizm   bozorida  alohida  o ‘rin  tutadi.  Sovet 
davrida  ishlab  chiqarish  xodim larini  kolxoz  va  sovxozlarga  kuzgi 
h o siln i  yig‘ib  olish  u c h u n   qishloq  xo‘jalik  ishlariga  m ajburiy 
yo‘naltirilishini  qaysi  kategoriyaga  qo‘yilishi  um um an  tushunarsiz. 
Y a’ni,  turistmi yoki  ishchi?  B irtom ondan ulami  m ehnat qilganliklari 
sababli  turistlar safiga  q o ‘shish  mum kin  emas,  ikkinchi  tom ondan 
esa  u lar  m ehnatlari  evaziga  haq  olishmagan.
T o ‘g‘ri>  qishloq turizm i  dengiz kurortlari  kabi katta hajm lar bilan 
raqobatlasha olmasa ham ,  shunga qaramay turizm   ishlarida alohida 
o ‘rin   tu tib ,  uni  o ‘rganib  rivojlantirish  alohida  e ’tiborga  loyiq. 
Q ishloqlardagi  aho linin g  kam ligi,  tabiatning  tozaligi,  ekologik 
jih atdan  qulayíigi tufayli  uning kelajagi  bor.  Lekin,  shunga qaramay, 
xorijiy  turop erato rlarn in g  ftdoyiligi,  turistlarni  o ‘z  qishloqlariga 
to rtish i,  turistlarni  o ‘z  xalqining  va  davlatining  rivojlanishi  uchun 
olib  kelishi,  ish  joylarini  tashki)  etishlari,  o ‘z  yurtining  turistik 
resurslarini  m ustahkam lab,  davlatga  valuta  olib  kirishlari  va  shu 
darom adlaridan soliqlarto'lab xazinani toldirishlari tahsinga sazovor. 
Bu  bizga  o ‘rnak  boMarli  jarayonlardir,  negaki,  respublikam izda 
qishloq  turizm i  yo‘q  darajada.
U m um an,  aytish jo izk i,  qishloqlarda turist  b o ‘lib turish,  kurort 
zonalarida yoki  m ashhur turistik markazlarga nisbatan ancha arzón. 
H am m a ham qim m atbaho turistik markazlarda dam   ololmaydi, shu 
jih a td a n   qishloq  tu rizm in i  rivojlantirish  katta  aham iyatga  ega.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Shuningdek, qishloq turizmi quyidagi hollarda ham  am alga oshiriladi:
—  qishloq joylarda  alohida  kategoriya  o d am lar u c h u n   u larn in g  
pul  m ablag’lari  miqdoriga qaram ay ,  m asalan,  oilaning a n ’an alarig a 
qarab;
—  v ra c h   m aslah atiga  b in o a n   q ish lo q   iqlim   s h a r o itla r id a  
sog'lom lashtirishni  olib  borishga  qarab;
—  tab iat  bilan  yaqinlik,  k o ‘proq  vaqtni  toza  havoda  o ‘tk azish 
m aqsadida;
—  e k o lo g ik   to z a   va  a rz o n   m a h s u lo tla r  b ila n   o z iq la n is h i 
m um kinligi  uchun;
—  qishloq  xo‘jaligi  ishlari  bilan  b an d  b o ‘lishi,  ishlash  u c h u n  
real  im k o n lar borligi  uchun;
—  hayot  u ch u n   zarur  b o ‘lgan  kerakli  narsalarni  to pish i  u c h u n  
mingiab  k ilo m etr  masofani  bosib  o ‘tirm aslik  uchun;
—  boshqa  ijtimoiy  form atsiyadagi  o d am lar  bilan  m u lo q o td a  
bo‘lishi,  ularning madaniyati,  urf-odatlari bilan tanishishi, bayram lari 
va o ‘yinlarida  qatnashishi  im koniyatining  mavjudligi  u ch un .
Xulosa  qilib  aytsak,  qishloqda  d am   olish  bu  ta b iat  q o ‘ynida 
b o ‘lish ,  y illa r   d a v o m id a   s h a h a r   s h a r o itid a   y ig ‘ilib   q o lg a n  
charch oq larni  chiqarish,  toza  havo,  ekologik  toza  b o ‘Igan  o ziq - 
ovqatlar,  iqlim   sharoitlarini  o ‘zgartirish,  aholi  so nining  kam ligi, 
boshqa tartib -q oida va yashash  m adaniyati, qishloq xo‘jalik  ishlarida 
ishtirok etish,  bog‘dorchi!ik, chorvachilik, tabiat bergan  in ’o m lard an  
b a h ra m a n d   b o ‘lish  va  q o lav ersa ,  d a m   o lish n in g   a rz o n lig id ir. 
S h u lard an   kelib   chiqib  aytish  m u m k in k i,  q ish lo q   tu r iz m i  o ‘z 
xarakteriga  k o ‘ra  ekologik tu rizm n in g   b ir k o ‘rinishidir.
S h a h a r  a h o lisin in g   yozgi  issiq  k u n la rd a g i  va  q ish k i  q o rli 
kunlardagi  hordiqlarini to ‘g‘ri tashkil  etish  im koniyati  m avjudligini 
e ’tiborga  olib,  qishloq  turizm ini  respublikam iz  h u d u d id a  quyidagi 
tarzda  tashkil  etish  tavsiya  etiladi:
k a tta   b oM m agan  u y la rn i,  k v a r tir a la r n i,  a g a r  b o r   b o ‘lsa 
m ehm onxonalardagi  katta  bo 'Im ag an   x o n alam i,  ko ttejlarn i,  ta b ia t 
m anzaralari  chiroyli  bo‘lgan jo y larn i  ijaraga  olish  yo‘li  bilan.
T uristlarni qishloqdagi ferm erning uyida joylashtirishi  m aqsadga 
m uvofiqdir,  negaki  bu  —  turistlarni  qishloq  hayoti  va  u  yerdagi 
yangi  in so n lar bilan  yaqindan  tanishtirishga,  ularning  u rf-o d a tla ri
www.ziyouz.com kutubxonasi

va  qishloq  xo‘ja!ik  ishíari  bilan  kuchi  yetgan  darajada  ishlashga 
im k o n   beradi.  S h u b h asiz,  bu  uy  egaiari  u ch u n   no q u lay lik lar 
yaratadi,  lekin  ferm erlar  uchu n   qo‘shimcha  pul  va  yangilik  olib 
keladi.  Bunda  m e h m o n lar  uchun  maxsus  bir  yoki  b ir  necha  xona 
ajratilib,  ular  kerak  d arajad a  tozalanadi  va  barcha  zarur  narsalar 
yetkazib  beriladi.  B unday  turizm dan  davlat  ham ,  tashkilotchilar 
ham   darom ad  ko‘radi.  S hu  jihatdan  qishloq  turizm ini  qulay  va 
kam xarj turizm deyish  m um kin.  Dala hovlilami egaiari bilan kelishib 
t o ‘g‘ridan  to ‘g‘ri  shartno m alarsiz  ijaraga  olinsa,  ular  uchun  hisob- 
kitob  naqd  pulda  b o ‘ladi  va  bu  bank  orqali  am alga  oshirilm aydi, 
n atijad a  ijara  haqi  sum m asidan  soliq  ham  to ‘lanm aydi.  A lbatta,  bu 
q o n un ga  zid  holatdir.  K im ni  qishloqda  xususiy  uyi  b o ‘lsa  yoki 
qarindoshlari  b o ls a   y an ad a  qulay.  G o‘zal  tog ‘li  mavzelarga  sayr- 
sayohat  qilish,  g o ‘zaI  jo y larn i  tom osha  qilish  m aroqli.  Turistlar 
e ’tiborini  quyidagi  ajoyib jo y lar  lol  qoldiradi:  G ran d   K anon,  Tosh 
b a rm o q la r  vodiysi  (A v straliy a ),  ulkan  s h a rs h a ra la r  (N ia g a ra , 
Viktoriya).  Bu  yerlarda  tu ristlar  uchun  ularni  tom osha  qiladigan 
m aydonchalar,  asboblar o ‘rnatilgan.
Safari tu r q o ‘riqxonalarga  hayvonlar tom osha qilish  uchun sayr, 
ovchilik,  baliq  ovi  m aqsadidagi  sayohat,  fotoovchilikdir.  Keniya 
yoki  JA R   qo'riqxonalariga  sayr,  tabiatda  ajoyib  hayvonlarni  erkin 
holda  ko‘rish  m aqsadidagi  sayrlar  bularga  misol.  T abiat  q o ‘yniga 
yoki  q o ‘riqxonadagi  e ’tiborga  loyiq  yerlarga jip   m ashinalarida Jip - 
Safari ga kelsak, sayohat davom ida turistlar o‘tirgan jiplardan tashqari 
kuzatuvchi  m ashinalar  kalonnasi  ham  bo‘lib,  ular  oziq-ovqatlar, 
palatkalar,  yoqilg‘i va shu  kabilar bilan  yuklanadi.  T urizm  dasturiga 
n afaq at  mahalliy joy larn i  q o ‘rish,  balki  tog‘li  h u d udda  avtom obil 
bo sh qarish ,  to ‘siqlarni  yengib  o ‘tish,  lager  hayotiga  o ‘rganish, 
favqulotda  vaziyatlarda  yashab  keta  olish  kabilar  kiritiladi.
E k oturizm   tu riz m n in g   yangi  sohasi  boMib,  ikkinchi  nom i 
«tabiatga  yum shoq  teguvchi  turizm »,  ya’ni  atrof-m uhitga  eng  kam 
ta ’sirini t a ’minlovchi turizm d ir.  Ekoturizm dasturi o d atd a ekologik 
to z a   joylarga  borishni  nazard a  tutadi  va  tabiat  q o ‘riqxonalariga 
uyushtiriladi.  Bunday  tu riz m   davomida  ekologiyaga  bag‘ishlangan 
sem inarlar,  m ahalliy aho li bilan  uchrashuvlar va shu kabilar tashkil 
etiladi.  Ekoturizm ga  yana  botqoqlik  bo‘ylab  sayrlar  h am   kiradi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Florida botqoqliklaridagi  sayrlarayniqsa  m ash h u rd ir.  Bu  botqoqlik 
ichkarisiga  kirish  qiyin,  shu  sababli  u  yerdagi  flora  va  fauna  ju d a  
boy.  Turistlar  u ch u n   botqoqlik  maxsus  q ay iq lar  yordam ida  q atn o v  
dasturi  asosida  am alga  oshiriladi,  unda  2  kunlik  botqoqlik b o ‘ylab 
sayr,  kam  uchraydigan  qush  va  hayvonlarni  rasmga  olish,  borish 
qiyin  yerlarni  to m o sh alari  amalga  oshiriladi.
H arbivturizm  —  urushiar va ta rix iy jan g larb o ‘lgan joylarga urush 
ishtirokchilari  va  ularning  avlodlari  u ch u n   uyushtiriladi.  U lar  o ‘z 
ichiga  quyidagilarni  oladi:  harbiy  obyekt  va  palegonlar,  h arb iy  
texnikada  sayr,  tan k lar,  qiruvchi  sam olyotlar,  harbiy  qurollardan 
foydalanish,  h a rb iy -o ‘quv  mashqlari,  kosm ik  kem alar  uchirishni 
tom osha qilish  kabilar.  Shuningdek,  bu tu rizm g a yana  konslagerlar 
va  qam oqxonalarga  tashriflar kiradi.
Nastaieik  (etnik ) turizm   -   qadimgi  yashash joylariga say ohatlar 
bo‘lib,  unda  q ad im d a  odam lar  yashagan  yerlarga  u  yerdagi  aholi 
m adaniyati va alo h id a etnik guruh  hayot sh aro itin i o ‘rganish  u ch u n  
uyushtiriladi.  K o‘c h ib  ketganlarni shartli  rav ishda ikki turga b o ‘lish 
mumkin:  1.  M ajburiy  ko‘chganlar  —  o ‘zlarin in g   tarixiy  yerlarini 
diniy,  harbiy  yoki  siyosiy  sabablariga  k o ‘ra   tashlab  ketganlar;  2. 
Xohishlari  b o ‘yicha  k o ‘chganlar — o ‘z y u rtlarin i  yaxshi  hayot  izlab 
tashlab ketganlar.  Majburiy ko‘chganlar — sayyoram izda anchaginani 
tashkil  qiladi.  A holi  migratsiyasi  iqtisodiy,  siyosiy  va  diniy  o m illar 
ta ’sirida b o la d i.  M ing yillar oldin N orvegiyaliklar va  Irlandiyaliklar, 
Islandiya  va  G rilandiyaga  ko‘chgan  edilar.  T arix d a  A ngliyadan 
Amerika  q it’asiga  d in iy   qarashlari  tufayli  k o ‘ch gan !ar  haqida  h am  
m a ’lu m o tlar  b o r.  J a h o n   urushlari  sa n o q siz   k u lfatlar  va  yangi 
qochoqlar  toMqinini  vujudga  keltirdi.  B unday  q o ch o q lar  tarkibiga 
urushdan qoch ganlar va asrlar kirib,  ular o ‘z vatanlariga qaytishdan 
xavfsirab  boshqa  yerlarga  qochganlardir.
Keyingi  tu rdagi  k o ‘chganlarga  Volga  b o ‘yi  nem islarini  kiritish 
m um kin.  Bu  yerda  u lar  rus  shohlari  to m o n id a n   yashashga  ta k lif 
qilingan,  200  yildan  keyin  esa  kom unistlar  u larn i  vatan  xoini,  — 
deb Q ozog‘istonga  k o ‘chirishgan,  qayta q u rish   va  ittifoq birligining 
yo‘qolishi,  ular  h ay o tin i  yanada  qiyinlashtirdi,  faqatgina  300  yil 
o ‘tib  u la ro ‘zlarining vatani  — G erm aniyaga  (m in glab  aholi)  qaytib 
kelishdi.  Nastalgik turizm ga yaqqol misol b o £lib Finlam ing  Leningrad
www.ziyouz.com kutubxonasi

(hozirgi  Sankt-Peterburg)dagi  Karel  hududiga va  Lodj  ko‘li atrofidagi 
yerlarga  323  om m aviy  sayohatlarini  kiritish  mumkin.  Finlarning 
500  m ingga  y a q in i  bu  y erla rn i  1939—1945-yillardagi  u ru sh  
harakatlari  natijasida  tashlab  ketishgan.
Sobiq  ittifoq  respublikasida  1989“  1990-yillardagi  qayta  qurish 
tufayli  finlarning  bu  yerga  turist  sifatida  kelishiga  imkon  berildi. 
Q arindoshlarini  k o ‘rish,  qabrlar  ziyorati  va  shu  kabilar  turizm da 
ommaviy tus olm oqda.  Ishtirokchilarning ko'pchiligi oldin shu yerda 
yashagan  keksalardir.  Sayrning asosiy dasturi va maqsadi yakka holda 
yengil  m ashinalarda,  mahaliiy aholini turli  qishloqlardagi  hayotini, 
shu  yerdagi  qarin do shlarin i  ziyorat  qilishdan  iborat.  Bu  tu rizm  
maxsus guruh va yoshdagilardan  iborat bo'lib,  ko‘chib ketganlam ing 
avlodlari  esa  tu b   ah o li  bilan  aralashib,  o ‘z  eski  vatanini  an ch a 
unitishgan,  sh un in g  uchun  ularda bu xildagi  turizm ga xohish  kam.
O arindosh  voki  d o ‘stlarni  zivorat ailishea  moMiallanean turizm . 
1-2  kunlik  b o ‘lgan  bunday sayohatlar  asosan  shanba va  yakshanba 
kunlari  tashkil  etiladi.
Diniv-zivorat  tu rizm i.  Bular diniy  maqsaddagi  sayrlardan  iborat 
bo‘lib, uning ildizlari tarixga borib taqaladi.  Bu kabi sayohatchilaming 
birinchilari  o ‘rta  asr  ibodatchilaridir.  Shu  kabi  sayriar  o ‘z  diniga 
ishonch va o ‘zga dinlarga qiziqish asosida vujudga keladi.  Dunyodagi 
ko‘plab  m u su lm o n la r  M akkai  M ukarram aga  va  xristianlar  esa 
Muqaddas  yer  d eb   hisoblashadigan-V atikanga,  ibodatxonalar  va 
boshqalarni ziyorat qilish uchun sayohat qilishadi. Ziyorat kasallikdan 
qochiy,  baxtsizlik,  gunohlarini  yuvish  uchun  ham  amalga oshiriladi. 
Marko Polo (XIII  asr) hoziigi Shrilanka hududida shu kabi ziyoratlami 
ko‘rganini  aytadi.  X IV -X V   asrlarda  Angliya  ziyoratchilari  asosan 
Rim  va  Q uddusga  borganlar.  U  vaqtlarda  sayohatlar  ancha  qiyin 
kechgan:  1388-yildan boshíab qirol  Richard  II  buyrug‘i bilan  inglizlar 
ziyorat  uchun  maxsus  ruxsatnoma  olishlari  kerak bo‘lgan.  11  yildan 
so‘ng Richard  11  ingliz ziyoratchilari sayohat qilishi  mumkin boMgan 
joylardagi portlam i qisqartirdi, ba’zi joylargagina ruxsat berildi.  Boshqa 
yerdan  kelish  u ch u n   esa  qirolning  maxsus  farmoni  kerak  edi.  Ba’zi 
ziyoratchilar diniy zaruriyat bilan sayohat qilishsa,  boshqa ko‘pchilik 
bunga  sayohat  ishtiyoqi  bilan  yoki  hayotiy  turtkilar,  o‘z  ham rohlari 
bilan quvnoq m uloqot qilish uchun kelishgan.  Hozirda ham bir qancha
www.ziyouz.com kutubxonasi

qadam jolar  bor.  Ko4pchilik  xristianlar  Q uddusga  Iso  Masih  qabri 
ziyo ratiga  boradilar.  Islom ga  e ’tiq o d   q ilu v c h ila r  esa  M akkai 
Mukarrammaga  haj va iimra ziyoratiga boradilar.  0 ‘zbekistonda ham 
ziyorat  qilsa  arzigulik joylar juda  ko‘p.  M asalan,  b a ’zilar  Toshkent 
shahrida  saqlanayotgan  «U sm on  Q ur’oni»ni  k o ‘rish  uchun  tashrif 
buyurishsa  (bu  kitob  0 ‘zb ek isto n   m u su lm o n la ri  d in iy   idorasi 
kutubxonasidagi  maxsus vakuum li  seyfda  saqlanishi  tufayli  va  uning 
nechogMi  tarixiy  ahamiyati  katta  ekanligini  inobatga  olib  hammaga 
ham  ko'rsatish  imkoniyati yo‘q. Asosan,  m usulm on  m amlakatlaridan 
kelgan davlat arboblari va mutaxassislar uchungina nam oyish etiladi), 
b o s h q a la r  im om   B uxoriy,  im o m   T e rm iz iy ,  p a y g ‘a m b a rim iz  
M u h a m m a d   a la y h issa lo m n in g   a m a k iv a c h c h a la ri  Q u sam   ibn 
Abbosning  qabrini  ziyorat  qilish  uchun  yurtim izga  kelishadi.  0 ‘z 
fuqarolarim iz  ham   bunday  joylarga  ziy o ratlarini  uyushtiradilar. 
Shuningdek,  Bahovuddin N aqshband, Abu  M ansur M oturudiy, Zangi 
ota,  Anbar  otin,  G o ‘ri  A m ir  kabi  yuzlab  ziyoratgohlar  ham   borki, 
bular  respublikamizda  diniy  turizm ni  yanada  rivojlantirish  uchun 
asosiy resurslar vazifasini o‘taydilar.  Shu o‘rinda bir fikmi aytib o‘tishni 
joiz,  deb bilardim.  Yaxshiki  m am lakatim izdan d unyoni lol qoldirgan 
sarkardalar,  olimu  allom alar,  fozil-u  fuzalolar  yetishib  chiqishgan. 
Bularning  o ‘zlaridan  qoldirib  ketgan  m adaniy  m eroslari  tufayli 
davlatim iz  dunyo  tarixida  o ‘chm as  iz  qoldirdi.  Ilk  uyg‘onish  va 
sohibqiron  Amir  Tem ur  va  tem uriylar  davrlarida  shunday  ilmiy, 
madaniy va bunyodkorlik ishlari qilindiki, insoniyat y an a necha yillar 
bular bilan  faxrlanadi.  Shular tufayli  m ana  oradan  necha  yuz,  hatto 
ming  yillar  o ‘tsa  hamki,  agar  ta ’bir joiz  b o ls a ,  davlatim iz  ob ro ‘si 
ortib,  iqtisodiyotimiz rivojiga  ulkan hissa b o ‘lib q o ‘shilm oqda (hatto, 
b u lardan  xorijiy  ko m paniy alar  ham   m a n fa atd o rlik d a).  N egaki, 
respublikamizda  mavjud  arxeologik  va  m e’m oriy  yodgorliklam ing 
xalqaro  turizmda  o ‘z  o ‘rni  va  mavqei  ulkan.
M a m la k a tim iz d a   haj  v a  u m ra   z iy o ra ti  m a s a la la ri  b ila n  
M u su lm o n la rn in g   diniy  id o ra s i  h a m d a   V a z irla r  M ah k am a si 
huzuridagi  diniy ishlar qo‘m itasi  shug‘ullanadi.  H a r yili  4 m ingdan 
ortiq  vatandoshlarim iz  haj  ziyoratiga  borib  kelm oqdalar.  Turistik 
tashkilotlar ham respublikamizda mavjud ziyoratgoh joylarga turlam i 
tashkil etmoqdalar.
www.ziyouz.com kutubxonasi

T u ristla rn i  din iy   m a ro sim la rn i  to m o sh a  qilish  q iz iq tirad i. 
Rossiyaning ateistik kayfiyatidagi  aholisi  ham bunday m arosim larni 
qiziqish  bilan  tom osha qilishadi.  D ini va  irqidan q a t’i  nazar barcha 
millat vakillari sayohat qilishadi.  Turizm  inson faoliyatining m uhim  
bo‘lagi sifatida dinlar va sigMnishlar bilan ham bogMiq.  Ba’zi dinlarda 
turistlarni  him oya  qiluvchi xudolari  va avliyolari  bor.  Bizning islom 
dinim izda  O lloh  yagona,  uning  hech  bir  sherigi  yo‘q.  M asalan, 
qadim gi  greklarda  Apollon  —  qadim iy  xudolardan  biri,  Zevs  va 
Letoning o ‘g‘li- Artemidning akasi,  Orfey,  Lina, Asklepiyaning dadasi
-   Quyosh, yorug‘lik xudosi  bo‘lib,  podachilar, yo llar, dengiz yo‘llari 
va  s a y o h a tc h ila r  h im oy ach isi  b o ‘lgan.  Sayohatga  aloq asi  b o r 
xudolardan  yana biri  Pan  xudosi  (R im liklarda  Favn),  u ovchilar va 
baliq  ovchilarini  him oya qilgan.  G e ra  va Afina xudolari  argonavtlar 
(argonavtlar  —  yunon  afsonalarida  sehrli  qo‘yning  «oltin  tolasini» 
izlab  «Argo»  kem asida  K alhidaga  safar  qilgan  qahram onlar.  Jasur 
d engizchilar)ni  him oya  qilgan.
X ristian  d in id a  (xristian  konfessiyasiga  insoniyatning  26  % 
teg ish li)  A vliyo  N ikolay  M irlikiyskiy  say o h atch ilar,  deng izd a 
suzuvchilar,  bizning  davrda  esa  turistlarning  ham   (ham da  bolalar 
va  m a k ta b   o 'q u v c h ila r in in g )   h o m iy si  h iso b la n a d i.  N ik o la y  
M irlikiyskiy (arxiepiskop,  K ichik Osiyo,  IV asr,  352-yil  6-dekabrda 
vafot  etgan,  avliyoning qabri  Italiyada  saqlangan)  xristian  dinining 
barcha  konfessiyalarida,  asosan,  pravoslavlarda  ko‘p  tilga  olinadi. 
Avliyoning  hayot  faoliyatini,  u  haqdagi  afsonalam i  tadqiq  qiluvchi 
tarixch ilar  u nd a  boshqa  b ir  Avliyo  Nikolay  (Likiyada  2  asr  keyin 
yashagan  P in ar  episkopining)  xarakterlari  va  am allari  borligini 
ko‘rishadi.
N ikolay  Mirlikiyskiy Likiyadagi  Patarx shahrida tug'ilgan.  O ta- 
onasi  F eo fan  va  N onna.  N ikolay  ismi  qadimgi  grek  tilida  «xalq 
g‘olibi»  m a ’nosini  anglatadi.  0 ‘smirligida  Nikolay  xristian  dinini 
o ‘rganishda  m uvaffaqiyatlarni  qoMga  kiritgan  va  Patarx  shahrining 
ruhoniysi b o ‘lgan.  Unga boy merosning qolishi muhtojlikdan asragan. 
A fsonalarga k o ‘ra  u uch  m arta yashirin  ravishda  m uhtoj  odam larga 
sovg‘a b erg an ,  m uhtoj  kishi  esa b u   pulga qizlarni turm ushga oigan. 
(Bu  afsona  keyinchalik  m a sh h ur  qahram on  Santa  Klaus  obraziga 
asos  b o ‘lib  qolgan.  Santa  K laus  ham m aga  sovg‘a  beradi,  asosan
www.ziyouz.com kutubxonasi

Rojdestvo  kuni  bolalarga.)  N ikolay  b ir  necha  m arta  sayohatlarga 
chiqqan,  shular jumlasiga,  M u qad das  yerga  ziyoratga  borganligini 
aytib o ‘tish  lozim.  Dengizda suzish davrida u g‘aroyib sarguzashtlarga 
duch  kelgan:  kem alar  va  sa y o h atc h ila rn i  qu tq arish  m o ‘jizasin i 
ko‘rsatgan.  Ziyoratdan  keyin  u  bir  q a n c h a   vaqt  m obaynida  yo lg ‘iz 
m onastirda yashagan, so‘ngra  yurak va  ruh am ri  bilan  diniy kasblar 
bilan  shug‘ullangan.
U  muloyim,  mehri  yum shoq,  o q k o ‘ngil  b o lib ,  takabburlik  va 
ta ’magirlik hissiyotlari unga begona ekan.  Uning eshiklari barcha uchun 
ochiq bo‘Igan va kelgan h a rb ir insonni u sevgi va quvonch  bilan  kutib 
oigan. Avliyo Nikolay pravoslavlami shafqatsiz ta ’qib qilishni boshidan 
o ‘tkazgan.  Fasxa kuni ibodatxonada 20 ming xristian yoqib o ‘ldirilgan. 
U  ochiqchasiga  o ‘z  e ’tiqodidagi  kishilarni  q o ‘llab-quvvatladi  va 
ozodlikdan  m ahrum   etildi.  U zoq  vaqt  qam oqxonada  b o ‘lsa  h am   o ‘z 
e ’tiqodidan voz kechmadi. Xristianlami bunday ta ’qib qilish  hokim iyat 
tepasiga im perator Konstantin  kelguncha davom etdi.  323-yil  Nikolay 
qamoqxonadan chiqdi va yana cherkov xizmatkori bo‘!ib ishlay boshladi, 
ibodatxonalami  qurdi  va  qayta  tikladi.
Avliyo  Nikolay Birinchi Jah o n   Sobori  (325-yil,  N ikel)da ishtirok 
etdi  va  u  yerda  e ’tiqod  tim sollari  qabul  qilingan.  U  pravoslaviyani 
faol  him oya  qilgan  va  Ariya  va  u n in g   tarafdorlarini  rad  qilgan, 
m am lakatdagi  ko‘pginabutparastlik —  k o ‘p xudolikka oid sajdagoh- 
kapitellarni  buzishda, jum ladan  M iradagi  A frodita  ibodatxonasini 
buzishda  ishtirok  etgan.
Avliyo  N ikolay ko‘pgina yaxshi  am allarn i bajargan,  u yordam ga 
muhtoj boMganlarga, askarlarga, tinch lik  tarafdorlariga,  kuchsizlarga, 
sayohatchilarga yordam bergan.  U ni xalq sevgan, u uzoq yil yashagan 
va  6-dekabrda  M ira  shahrida  soborga  d afn   qilingan.  L ekin,  uzoq 
asrlar  davom ida  shaharni  ko‘p  m a rta   bosqinchilar  bosib  oigan  va 
ibodatxona  buzib  tashlangan.  1087-yil,  yetti  asrdan  keyin,  avliyo 
Nikolayning  xoki  Miradan  Italiyadagi  Bari  shahriga  y ash irin ch a 
olib  kelingan  va  hozirgi  kungacha  sh u   yerda  saqlanadi.  M ing  yillar 
davom ida  k o ‘pgina  sayohatchilar va  dengizda  suzuvchilar va  h a tto  
uzoq  Skandinaviya  va  Rossiyaliklar  h a m   Bari  shahriga  kelish  va 
Avliyo  N ikolay  xokiga  sig‘inishni  s h a ra f deb  bilishgan  (bu  bizning 
islom  dinim izda  shirk  hisoblanadi).
www.ziyouz.com kutubxonasi

X ristia n lik d a  2 2 -m a y   kuni  (yangi  hisob  b o ‘y ich a  9 -m ay) 
ilohiyotchi  va  m o‘jiza  yaratuvchi  Avliyo  N ikolay  (bu  g‘oya  ham 
shirkdir,  chunki  m o‘jizani  faqat  Olloh  yaratadi)  kuni bayram  qilinib, 
Bari  shahri  pravoslav ziyorat  m arkazlaridan  biriga  aylangan.  Asrlar 
davom ida bu yerga keluvchi  ziyoratchilarning mavjud.  Hozirgi  kunda 
Italiya bokyicha  m ashhur turistik  marshrutlar ro‘yxatida  Bari shahriga 
olib  boruvchi  diniy  tu r  faol  tak lif  qilinmoqda.  S haharda  xalqaro 
aero p o rt  qurilgan,  turistik  infratuzilm a  yaratilgan.
Pravoslaviyada  Avliyo  N ikolay  ko‘pgina  kartina  va  ikonalarda 
aks  ettirilgan.  U ning  qiyofasi  ishlangan  ikonalar alohida  hurm atga 
eg a  va  u  e ’tiq o d   q ilu v c h ila rg a   yordam   b erad i  va  m o 'jiz a la r 
k o ‘rsatishda  ishtirok  etad i,  —  deb  hisoblanadi  (bu  ham   shirk). 
Shuningdek,  u — Avliyo N ikolayni  m o‘jiza  ko‘rsatuvchi,  eng yorqin 
quyoshning botm as yulduzi,  X u doningqo‘riqchisi  (shirk),  Xudoning 
e lc h is i,  c h e rk o v n in g   ta s d ig ‘i,  b a rc h a   q a y g ‘uli  k is h ila rn in g  
yupatuvchisi,  -   deb  atashgan.  Avliyo  Nikolay  b o ‘yicha  xizm at  6- 
dekabrda  va  9-m ayda  am alga  oshiriladi.
Avlivo  N ikolavnine  Rossivadaei o ‘rni.  Rossiyada Avliyo  Nikolay 
alo h id a  o ‘ringa  ega.  U  xalqda,  arm iyada,  flotda  xristian  avliyolari 
to m o n id a n   eng  hurm atlisi  hisoblanadi.  Hal  qiluvchi janglardan  rus 
askarlari  m o‘jizaviy  yordam larga  ishonib,  ikonalarga,  Isus  Xristos, 
B o g o m a ter  va  Avliyo  N ikolayga  sig'inishgan.  Jan g ch i  urushga 
« E ’tiqod,  Shoh  va  Vatan»  u ch u n   ketgan.  Jangchi  yonidagi  ikona 
u n in g   g ‘alabaga  boMgan  e ’tiq o d in i  m ustahk am lab ,  unga  kuch 
bag‘ishlagan.  Eng m ard jangchilarga ikona sovg‘a qilingan.  Kulikovo 
jangida  rus qo‘shinlari  yenggan, bunda rus qurollarida Avliyo Niqolay 
tasviri  bo'lgan.  Avliyo  N ikolayning  tasviri  oddiy od am lar  uylarida, 
b o y la rn in g   sa ro y la rid a ,  ib o d a tx o n a  va  m o n a stirla rd a ,  harbiy 
ibodatxonalarda  mavjud  b o ‘lgan.  Rus  floti  qadim dan  Nikolayni 
uylarining  homiysi  hisoblagan.  Sankt-Peterburgda  Avliyo  Nikolay 
nom idagi  sobor bor.
M oskva  K rem lining  hom iysi  Avliyo  N ikolaydir,  h atto   Kreml 
m in oralarid an  birining  nom i  ham   Avliyo  Nikolaydir.  Kremldagi 
Blagoveshenskiy soborida  N ikolay hokining b ir qism i bor,  deyiladi. 
Rossiya  poytaxtidagi  ko‘pgina  ibodatxonalar Avliyo  N ikolay  nomi 
bilan   b o g liq ,  shuningdek,  avliyoning tasviri  tushirilgan  ikonalarga
www.ziyouz.com kutubxonasi

ega,  har yili  21-  va 25-m aylarda  R ossiyada  avliyoning ikonasi  b ilan  
cherkovlarga  xoch  sayri  o ‘tkaziladi.
Turizm   bozorida  Rojdestvo  va  b o sh q a  bayram larni  nishonlash 
u chun  F inlyandiya  va  boshqa  S k an d in av iy a,  G ‘arbiy  Y ev rop a 
davlatlariga  sayr  qilishadigan  x iz m atlar  mavjud.  Turistlar  ic h id a 
ayniqsa  Finlyandiyaning  qutb  chegarasida  joylashgan  R ovaniym i 
deganjoyga,  Santa  Klaus vataniga sayohat  m ash h u rb o ‘lib borm oqda. 
Bu  y e rd a  b o la la r   va  k a tta la r  u c h u n   ta n ta n a la r   o ‘tk a z ila d i. 
Laplandiyada zam onaviy aéroport  b o lib ,  u yerga  hatto sam olyotlar 
ham qatnaydi.  M ehm onlar uchun  Santa  Klaus va gnom larishtirokida 
to m o shalar  uyushtiriladi,  Santa  K laus  qishlog‘ida  su p erm ark et, 
g‘orlarda  bolalar  tom oshagohlari  qu rilgan.  Rossiyada  bunday  jo y  
qurilm agan,  shu  sababli  rossiyaliklar  S an ta   Klausga  borishadi.
Biz  ushbu  m a ’lum otlarni  tu rizm   so h asid a  kelajakda  o ‘z b e k  
mutaxassislari  ham   shug‘ullanishlarini va  boshqa din  vakillari  b ilan  
m uloqotdabo‘lishlarini e’tiborga o!ib aytm oqdam iz.  Mutlaqo m azkur 
m a’lum otlarni  targ ‘ib  qilmaymiz  va  u ng a  am al  qilm aym iz,  h am . 
Faqat  inform atsiya  uchungina  xoios.
Marosim turizm i odatda, qarindoshlam ing qabriari yoki janglarda 
vafot  etganlar dafn etilgan joylarga  uyushtiriladi.  Q arindoshlar yoki 
yaqinlar qabriari va maqbaralarini ziyorat  qilish  marosim turizm ining 
asosini  tashkil  etadi.  Ko‘pgina  tu ristla r  tarixiy  yurtlarga  ay n an  
qarin d o sh larin i  q abrlarini  ziyorat  q ilish g a  b oradilar.  S h u n d a y  
turizm ni oldin  Karel hududida yashagan,  Finlyandiya va Shvetsiyaga 
ko‘chgan  finlar  uyushtirishgan.  U lar  g u ru h   b o ‘lib  o ‘z  ajd o d lari 
qabrlarini  ziyorat  qilishadi.  Yana  bir  m a ro sim   turizm i  -   bu  yaqin 
orada  janglar  b o ‘lib  o ‘tib,  shu  ja n g lard a  halok  b o ‘lgan  askar  va 
zobitlar  qabrini  ziyorat  qilish  u ch u n   uyushtiriiadigan  sayohatdir. 
Bu  tu rd a g i  tu riz m   b ilan   v e te ra n   ta s h k ilo tla r   sh u g ‘u lla n a d i. 
G erm aniyada  maxsus  tashkilot  b o ‘lib,  u  qabrlarni  va  m u rd alar 
shaxsini aniqlaydi.  Respublikamizda «N uroniy»,  «Shahidlarxotirasi», 
«Oltin  meros»  xayriya  jam g‘arm alari  sh u n d a y   ezgu  ishlar  b ilan  
shug‘ullanadilar.
II  Jahon  urushi  oxirida  Leningrad  (hozirgi  S ankt-P eterburg) 
shahri  atrofida  katta  Ispan  diversi  to r - m o r   etildi.  Bu  hududda  43 
ming  odam   o ‘lgan.  lspaniya  to m o n id a n   q ab rlarn i  qidirish  ishlari
www.ziyouz.com kutubxonasi

olib borildi.  N ovgrodda esa turistik fírm alarshu maqsadda sayohatlar 
uyushtiradilar.
Falokatlar  sodir  b o le a n   verlarga.  so(ngan  vulaonlar.  c h o ‘kkan 
kem alarsa  tu rizm .
Xazina  izlash  tu rizm i.  U  ikki  turga  boMinadi:
1.  Professional  ekspeditsjyalar;
2.  H avaskorlar  —  sarguzasht  nuqtayi  nazaridan.  Eski  oltin 
konlaridagi  m etallni  qayta  tiklash,  H ind  okeani  qirg‘oq!aridagi 
qim m atli  toshlarni  izlash  bu  sayyohlik  asosini  tashkil  etadi.
Ishqiv  turizm   —  sex  to u r,  asosiy  m aqsadni  ko‘ngilxushlikka 
qaratadi.  (Jlar o d atd a  harbiylar  va  vaxta  ishchilariga  uyushtiri/adi. 
Uning  birqancha  tu rlari  bor.  Bular ba’zi  xorijiy  davlatlarda  b o ‘lib, 
biz  -   m usulm onlarning a n ’analarim izga  qarshidir.
Katta  sport  m uso baaalarida  ishtirok  etishni  ko‘zlovchi  tu rizm . 
Ularga omm aviy o ‘yinlar, olimpiya o‘yinlari,  chem pionatlar kiradi. 
Bu  kabi  to m osh alarn ing   muvaffaqiyatini  tashkilotchilar  va  turistik 
firm alar  o ‘rtasidagi  ham korlik  belgilaydi.  Q ayerda  tashkilotchilar 
turistik  firm alar  b ilan   yaxshi  ham korlik  qilsalar,  uncha  m ashhur 
boMmagan  tom o sh alarg a  ham   katta  oqim dagi  turistlarni  jalb  etish 
m um kin.  Qishki  O lim piya o ‘yinlariga turistlar ju d a ko‘p qiziqishadi. 
Bunga  sabab  o ‘sha  yerda  har  xil  suvenirlar,  turistlar  uchun  h ar  xil 
b u y u m lar  s o tilish i  h a m d a   o ‘yin!arga  ja lb   qilish  u su lla rin in g  
qiziqarligidir.
5.3.  M axsus  va  ijtimoiy turizmning o ‘ziga  xos xususiyatlari
Iitim oiv  tu rizm   bu  davlat  yoki  b oshqa  ja m o a t  tashkilotlari 
tom onidan  m oddiy  va  m a’naviy  ta ’m inlab  turiladigan  turizm dir. 
Bunda  dotatsiyalar,  yengilliklar  va  rag‘batlantiruvchi  im tiyozlar 
nafaqat  qonun  va  nodavlat  jam g ‘arm alari  belgilagan  shaxslar  va 
tu r is tla r   k a te g o riy a s ig a ,  sh u n in g d e k ,  sh u   tu rd a g i  tu r is tik  
tashkilotchilarga  h am   beriladi.  Eng  keng tarqalgan  turlarga  bolalar 
va  yoshlar  turizm i  kiradi.  U lar  turizm da  alohida  sayohat  turlarini 
tashkil  etadi.
Yoshlar va bolalar 

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   18


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling