6.3.  T uristning  huquqi va  m ajburiyatlari
0 ‘zbek isto n  R esp ub lik asin in g   1999-yil  20-avgustda  qabul 
qilingan «Turizm to ‘g ‘risida»gi  Qonunining  14-moddasi «Turistning 
huquqlari»,  — deb  nom lanib,  u quyidagi  tarzda bayon qilinadi:  turist 
shartnom ada  nazarda  tutilgan  turistik  xizm atlar  majmuyidan  to ‘la 
foydalanish,  sayohatga  taalluqli  to ‘liq  va  ishonchii  axborot  olish, 
shaxsiy xavfsizlik,  o ‘z  huquqlarining him oya qilinishi,  shuningdek, 
o ‘z  m ol-m ulkin in g  asraiish i,  shoshilinch  tibbiy  yordam   olish, 
shartnom a bajarilm agan  yoki  lozim darajada bajarilm agan taqdirda 
moddiy zararning toManishi,  shuningdek,  m a ’naviy ziy on nin g o‘rni 
qoplanishi, agar turning umumiy qiymati oshishi  uning shartlashilgan 
qiymatidan ortib ketsa,  shuningdek, fors-m ajor holatlari  ro‘y bergan 
taqdirda  turistik  faoliyat  subyektiga  yetkazilgan  zararning  o ‘rnini 
qoplam asdan  sh artn o m an i  bekor qilish  huquqiga  ega.
15-m odda  «T uristn in g   m ajburiyatlari»,  —  deb  nom lanib,  u 
quyidagi  tarzda  bayo n   qilinadi:  turist  —  sh artnom a  shartlariga, 
bojxona  va  chegara  nazorati  qoidalariga,  borilgan  mam lakatning 
qonun  hujjatlari  talablariga  rioya  etishi  shart.
H arak at  e rk in lig i  tu rizm n i  aniqlov ch i  m u h im   o m ild ir,  u 
sayohatlarda  qatnashishi  uchun  turizm ning  garm onik  rivojlanishi 
va  individual  yuksalishi  uchun  muhimdir.
H ukum at  m illiy  q o n un chilikda  turistik  chegara  va  bojxona 
m uam m o larini  y e n g illash tirish i  m uhim   aham iyatga  ega.  Viza 
olishdagi qiyinchiliklar,  chegaradan o‘tish  qiyinchiliklari  murakkab 
bojxona  va  boshqa  ja ra y o n la r  turizm   rivojiga  to ‘sqinlik  qiladi. 
Boshqa  tarafdan  tu ristlarn i  jalb  etishni  xohlovchi  m am lakatda 
sod dalashtirilgan  ch eg arav iy   rejim  q o ‘llan ilad i,  m asalan,  viza 
rossiyaliklar  u ch u n   M isr,  Turkiya,  Kipr,  A rab  Amirliklari  kabi 
q ato r  boshqa  m am lak atlarga  vizasiz  rejim   yoki  tash rif aeroporti 
joyida  viza  to ‘g‘rilash  rejim i  o ‘rnatilgan.  A QSH  26  m am lakat 
fuqarolaridan viza to ‘g‘rilashni talab qilmaydi.  H ozirda rus turistlari 
ja lb   e tu v c h i  k o n ti n g e n t  h is o b la n a d i,  c h u n k i  u la r  b o s h q a  
m am lakatlarga  n isb atan   3  barobar  ko‘p  xarajat  qiladilar.  Biroq, 
a g a r  biz  n o q o n u n iy   e m ig ra tsiy a   u c h u n   tu r is tik   v iz a la rd a n  
fo y d a la n is h n i  k o ‘ r a d ig a n   boMsak,  tu r is tla r g a   v iza  b e ris h  
hayratlan arlidir.  1998-yil  sentabrda  tu riz m   kanallari  b o ‘yicha
www.ziyouz.com kutubxonasi

noqonuniy em igratsiya  uch un   Shveysariya  Rossiya turistlarga  viza 
berish  tartibini  m urakkablashtirdi.
Turistik  prospektlarni  kuzatib  k o 'ram izk i  sxem alarda qizil  belgi 
bilan  ko‘rsatilgan  hududlar harbiy obyektlar hisoblanadi,  turistlarga 
ziyorat  taqiqlanadi.  Boshqa  m a m lak a tlard ag i  kabi  0 ‘zbekistonda 
ham turistlarga sayohat taqiqlangan  h u d u dlarn i  aniqlovchi  m e’yoriy 
h u jja tla r  m avjud.  A gar  k e rak   b o ‘lsa,  tu r is tik   firm a  v ak illari 
m utasaddi tashkilotlardan  m aslahat,  q o n u n -q o id alarn i  olishi  kerak.
6.4.  Turistning irqi,  m illati, jin si,  tili,  yoshi  va  dini
Turizm  ishida  xalqaro  va  milliy  h u q u q  
m e ’y o r l a r i  
bo‘yicha 
ham da  kishilar  erkinligi  va  turistik  x iz m at  qabul  qilish  b o ‘yicha 
turist  irqi,  millati, jinsi,  yoshi,  tili  va  dini  b o ‘yicha  chegaralarga  va 
to ‘siqlarga  uchramasligi  kerak.  B archa  m e ’y o rlar  b o ‘yicha  tu rizm  
um um insoniy  hodisadir  va  hech  kim  tu rizm n i  am alga  oshirishda 
chegaralanm asligi  kerak.  Bu  m uhim   ta m o y il  1954-yilda  B M Tning 
turizm   b o ‘yicha  konferensiyasida  m u stah k am lan ib   q o ‘yilgan.  S hu 
tarzda,  xalqaro  m e ’yorlar  b o ‘yicha  tu rist  u ch u n   um um an  u n ing 
millati  yoki  irqi  m uhim   em as.  M uhim i  —  u  foydalangan  tu ristik 
resurslarda qonuniy  pul  to ‘lashi  va  m ahalliy q o n u n larn i  buzmasligi 
va  o‘z  vaqtida  chiqib  ketishi  kerak.
T uristik  m illat
Sivilizatsiyalashgan  m u n o s a b a tla rd a   va  m e h m o n d o 'stlik d a  
1-tam oyil  bu:  turizm   m aqsadlarida  tu rist  xalqarodir.
Turist  turizm   m aqsadlarida  yuridik  kategoriya  kabidir,  u  irq, 
millatga ega emas va turist sifatidagi istalgan o dam , fuqarolik bo‘yicha 
qatnashadi,  ya’ni  0 ‘zbekistondan  ch iq ib   ketgan  turistik  guruhga 
taalluqli.  Masalan,  rus, boshqir, ta tary o k i  yahudiy Ispaniyada o‘zbek 
turistlari  hisoblanadi.  Agar  inson  b iro r  m am lakatga  chiqib  ketib,  u 
yerda  12  oydan  kam   m uddat  tu rib   va  y aqin  12  oy  ichida  unga 
qaytm oqchi  b o ‘lsa,  u  ham   shu  m am lakat  istiqom atchilari  tarkibiga 
kiritiladi.  A m m o,  xalqaro  turizm   a n ’an alarig a  ko‘ra  hech  q a c h o n  
joylashtirishda  bir guruh  turist  ichiga  b o sh q a  guruhni  qo'yilm aydi, 
boshqa  millatli  turist  haqida  gapirm asa  h a m   boMadi.
Bir necha  h o latlar uchun  xizm at  ko‘rsatish  tashkiloti  turistning
www.ziyouz.com kutubxonasi

odatiy huquqini,  o d atin i, gigiyena  udum larini,  ovqatlanishini  bilish 
uchun  uning  m illatini  bilishi  kerak.  M asalan,  iliq  oMkalar  aholisi 
konditsionerlarga  o ‘rganib  qolishgan,  ycvropalikni  dushsiz,  issiq 
suvsiz  n o m erlarg a  q o ‘yish  qiyin.  B raziliyalik  m ehm onxonaga 
kelgandan  keyin  zudlik  bilan  uyiga  —  Braziliyaga  telefon  qilishi  va 
onasiga  yoki  qarindoshiga  ham m asi  qandayligini  aytishi  kerak. 
O vqatlantirishni  tashkil  etishda  Osiyo  m am lakatlari  aholisi  uchun 
m uam m olar  m avjud,  m asalan  yaponiya  va  xitoylik.
Biroq  shunga  q aram ay ,  turistik  form ailiklarni  am alga  oshirish 
hujjatlarida,  m asalan,  m ehm onxonalarda joylashishda, chegaradan 
o ‘tishda  va  b o sh q a la rd a ,  pasport  egasi  p asp ortid a  ko‘rsatilgan 
m illa ti  ta la b   q il in a d i .  B a ’zi  m a m la k a tla r   ir q la r   b o ‘y ic h a  
v a q tin c h a lik   m a m la k a tg a   ta sh rifn i  c h e g a ra la sh a d i.  M asalan , 
shunday  m iso llar b o rk i,  A rab A m irliklari  yevreylarga  va  shu  kabi 
p a sp o rtid a   Isro ilg a  b o rg an lig in i  ta sd iq lo v ch i  belg ilar  boMsa, 
kirishga  ruxsat  etish m ay d i.
Pokiston,  E ron  ,  Iroq va Turkiya  m am lakatlari  fuqarolari  uchun 
S h vetsariyaga  v iza  olish  d eyarli  m u m k in   em as.  C h u n k i,  bu 
m am lakatlar  tu ristlari  ko‘pincha  qaytib  ketishm aydi  va  qochoq 
sifatida  qaytib  kelishm aydi.  Turistik  va  boshqa  vizalar  b o ‘yicha 
A Q SH   eng  s h a v q a ts iz   siyo satn i  olib  b o rm o q d a ,  bu  Rossiya 
fuqarolariga  h am   taalluqlidir.  Biroq,  bu  to ‘g‘ridir,  chunki  kelgan 
tu ristlarem igratsiya  qonunchiligini  va  rejimini buzishadi.  Xususan, 
emigratsiya  yoki  ish  topish  m aqsadlaridadir.
Turist jinsi
Turizm da  ayol  va  erkaklar  tengdir.  A m m o  am aliyotda  bunday 
emas.  B irq ator m am lakatlar yolg‘iz ayollarni emigratsiya m e’yorlari 
b o ‘yicha  yoki  ju d a   shafqatsiz  nazorat  qiladi,  shu  tartib  turistlarga 
ham   tarqalgan.
Jinsiy belgilar tu ristn i joylashtirishda asosiy o ‘rin tutadi.  U m um  
q ab u l  q ilin g an   m e ’y o rla r  b o ‘y ich a  tu ris tla rn i  jin si  b o 'y ic h a  
joylashtirishadi,  e r-x o tin  va oilalarning xohishi  ham  bunda  inobatga 
olinadi.  Xuddi shu tam oyil xalqaro temiryo‘1 tashishlarda qoMlaniladi. 
Ayol  va  erkak  kupelari  tashkil  etiladi,  bola  12  yoshdan jinsda  farqi 
borligi  hisobga olinadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Agar turistik sayohat  k o ‘p jism oniy  faoliyat  ta la b   qilsa,  dasturni 
qatnashuvchilarning  im koniyatlaridan  kelib  ch iq ib   tuzish  kerak.
A lohida  hollarda  yuqori  jism oniy  h arak atlarni  talab  qiluvchi 
turistik  sayohatlarni  am alga  oshirish  uchun  d o k to rlarn in g   ko‘rigi 
kerak bo‘ladi.  Bu xususan, tu r  yoki transportda yurishlarda qatnashish 
to ‘g ‘ridan  to ‘g‘ri  taqiqlangan  yoki  tavsiya  etilm ag an   hom ilador 
ayollarga  taalluqlidir.  A lbatta,  keksa  kishilar  u c h u n   chegaralovlar 
mavjud,  masalan, sug‘urta  kom paniyalarining k o ‘p qismi  70 yoshdan 
oshgan  qariyalarni  sug‘urta  qilishm aydi.
Turistik  ziyorat  obyekti  sifatida  turistlar  ziyorati  uchun  ochiq 
boMgan  erkaklar  ibodatxonalari  ayol  b o ‘lgan  tu ristlar  uchun  yoki 
cheklangan yoki umum an taqiqlangan, shunga o kxshash erkak turistlar 
uchun ayollar cherkoviga ziyorat qilishda cheklovlar mavjud.  Kiyimlar 
kiyish talabi, turistlarning o ‘zini  tutishi,  ovqatlanishi,  diniy-m adaniy 
marosimlarni  amalga  oshirishda  diniy  cheklovlar  nazarda  tutiladi. 
M asalan,  Eronni  ziyorat  etishga  borgan  Yevropa  ayollarini  xulqi  va 
kiyimlariga  talablar  shunchalar  kattaki,  turistlar  o ‘zlarini  turizmni 
am alga  oshirmayotgandek  his  etishadi.  T uristlarning  xulqi  xudoga 
ishonuvchilarining his-tuyg‘ulari va diniy m arosim larini kamsitmasligi 
kerak.  Bu  asosan,  ayollarga  nisbatan  cheklovlar  q attiq  hisoblangan 
islom  mamlakatlari  va  m ad aniy   obyektlari  ziy oratida  muhimdir. 
Avstraliya  va  Arab  Amirliklariga  yolgMz  turistik  sayohatga  chiqqan 
yosh  ayollarga  cheklovlar  m avjud.  Bularning  ko‘p  qism i  noqonuniy 
emigratsiyani  vujudga  keltiradi.
Yosh
Yosh  ham   b a’zi  belgilarga  k o ‘ra  turistik  say o h at  uchun  to ‘siq 
boMib  xizm at  qilishi  m u m k in .  O d a td a   70  y o s h d a n   oshganlar 
m editsina sug‘urtasiga taalluqli boMmaydi  yoki b u n d ay  sug‘urta juda 
qim m at turadi.  M a’lumki,  faol  harakat usullarini  va yuqori jismoniy 
harakatni talab qiluvchi  tu rla r qari  kishitarga tavsiya etilm aydi yoki 
um um an  taqiqlanadi.  A m m o ,  shug‘ullangan  m utaxassislar va sport 
u sta la ri,  m asalan,  a lp in is tla r  yu q o ri  y o s h la rd a   h a m   jism oniy 
harakatlarni  talab  etuvchi  sayohat  va  sayrlarda  ishtirok  etishadi. 
M asalan,  1998-yili alpinizm  veteranlari guruhi  navbatdagi a n ’anaviy 
Elbursga chiqishni am alga oshirishdi.  Ishtirok etg an larn in g  yoshlari
www.ziyouz.com kutubxonasi

deyarli  70,  h a tto   undan  ham   yuqori  edi.
T urizm   m aqsadlari  va  statistikasi  uchun  quyidagi  yosh  toifalari 
ajratiladi:
0 - 2   yosh 
-   infant
3 - 1 2   yosh 
- b o l a
14—18  yosh  —  m aktab  o ‘quvchisi
18—25  yosh  -   o ‘smir
1 8 -2 5 /2 6 /2 8   - t a l a b a
2 6 - 4 4   yosh  —  katta
4 5 - 6 4   yosh  —  katta
65  yosh  va  undan  katta  —  nafaqaxo‘r
Ba’zi  m am lakatlarda talabalar toifasiga faqat kunduzgi oliy o ‘quv 
yurtlari  b o lim la ri  qatnashuvchilari  kiradi.
Yosh  tu riz m n i  rejalnsh tirish da,  turizm   turi  va  usullarining 
faolligini  b ah olashda  va  g o l i a t   qiluvchining  iqtisodiy  mustaqilligi 
va  erkinligini  xarakterlovchi  iqtisodiy  kategoriya  sifatida  kerakdir. 
Infant  va  yoshi  kichik  bolalar oila  tarkibida  sayohat  qilishadi,  ular 
qaror  qabul  qilishda  va  iqtisodiy  tarafdan  mustaqil  em as.  M aktab 
o ‘quvchilari  ham  oila tarkibida,  h am  turistik guruh tarkibida sayohat 
qila  o la d ilar,  biroq  cheg eran lan g an  iqtisodiy  m ustaqillikka  ega 
boMadilar.  O ta-o n asiz sayohat  qilinganda  olib borib  keluvchi  shaxs 
(turistik  g u ru h   rahbari)ga  ishonch  bildirishlari  kerak.  Olib  borib 
keluvchi  shaxs  s in f  guruhi  rahbarlari  yoki  o ‘qituvchisi  bo'lishi 
mum kin.
0 ‘sm irlar  puldoriar  sinfi  hisoblanm aydi,  am m o  q aro r  qabul 
qilishida  m ustaqil  va  sayohatni  am alga  oshirishda  faoldir.  0 ‘ttiz 
yoshdan  katta odam lar oila bilan yoki bolalari bilan sayohatni amalga 
oshirishadi.  0 ‘rta va katta yoshdagi turistlar iqtisodiy erkin va faoldir, 
ko‘pincha  bolalarsiz  dam   olishadi.
Til
M ahalliy  tilni  bilish  turistning  shaxsiy  ishi  hisoblanadi.  H ech 
kim  u ni  b ilish g a,  o ‘rganishga  m ajburlam aydi.  S huning  uch u n  
turistik xizm atlar tarkibiga zaru r b o ‘lganda gid-taijim on xizm atlari, 
shuningdek,  turli  yuzaga keluvchi  m uam m olarni  hal  etuvchi turistik
www.ziyouz.com kutubxonasi

guruhni  yetaklovchi  (turlider, guruh  boshligi, gid-tarjim on)  xizmatini 
kiritish  kerak.  T u r  qoida  b o ‘y ich a,  ag ar  uning  tarkibiga  boshqa 
tilga o ‘tkazish  xizmatlari  ko'rsatilm agan  bo‘lsa,  aniq bir tilda am alga 
oshiriladi.  Rossiya  va  O ‘zbekiston  tu ristik   guruhlari  u ch u n   odatda 
xorijiy  davlatlarda  rus  tilida  ekskursiyalar  olib  boriladi.  Turistik 
markazlarda izohlovchi axborot yozuvlari, ko‘rsatkich va tablichkalar, 
buklet va yo‘l  ko‘rsatuvchi ashyolar,  turistlarning m iqdoriga  bog‘liq 
ravishda  turli  tiliarda  sotiiadi.  H o zird a  Rossiya  turistlari  doim iy 
ziyoratchilarga aylangan va ular u c h u n   rus tilidagi  axborot ashyolari 
tarqatilgan.  0 ‘zbekiston  tu ristlari  u c h u n   ham   asosan  rus  tilida 
tarqatiladi.
Din
Shuni  aytishim iz  kerakki,  tu ristik   aham iyatdagi  obyektlarning 
90 %  yoki din,  yoki  madaniyat bilan bogMiqdir.  Ular hozirda o ‘zining 
o ‘rniga  ega,  yoki  o ‘z  m azm unini  y o ‘q o tgan,  yoki  unutilgan.  Bular 
m adaniy-tarixiy  boyliklar  va  u m u m in so n iy   m eroslardir.  M asalan, 
Parijda  xristianlikka  taalluqli  tu ristik   obyektlar  45  %  d a n   yuqori. 
Q andaydir  diniy  konfessiyaga  ta allu q li  b o ‘lishi  tu rizm ni  am alga 
oshirishda to ‘siq bololmaydi.  Turist q o n u n lar bilan tanishgan ham da 
q o n u n   va  o d atlarn i  h urm at  q ilish i  kerak.  Bu  h o la t  u n i  b iro r 
marosimni  bajarishga,  u yoki bu din  yoki  madaniyatni ag artu ristning  
maqsadi  —  xohishi  bo‘lmasa  m ajburlam aydi.  Agar  diniy  qarash lar 
b o ‘yicha  boshqa  dinni  hurm at  qilishga  ruhiy  kuchi  yetm asa,  unda 
turist  o ‘sha joyni  yoki  m am lakatni  ziy o rat  qilishni  rad  etishi  kerak.
X alqaro m e’yorlar bo‘yicha tu rist qarshiliksiz diniy m arosim larni 
va  ibodatlarni  am alga  oshirish  huquqiga  ega,  biroq,  bu  turistlarga 
xalaqit berm asligi  va m ehm onxona  h a m d a  boshqa ja m o a t joylarida 
bo‘Iish qoidalarini va mahalliy o d atlarn i  buzmasligi kerak.  M asalan, 
yirik xalqaro aeroportlarda kam ida  u ch   konfessiya vakillariga xizm at 
qila  oladigan  diniy  m arosim larni  —  ibodatlarni  bajarishi  u ch u n  
m o‘ljallangan  m axsusjoylar  m avjud.
O datda, cherkovlar,  ib o d atx on alar va boshqa obyektlar tu ristlar 
ziyorati  u ch u n   qulaydir,  ularga  egalik  qiluvchi jam iyat  va  sektalar 
turistlam i  ular bunday ziyoratlarga t o ‘lov am alga oshirganlari  uchu n  
iqtisodiy  tasaw u rlaridan  kelib  c h iq ib ,  jo n   deb  q o ‘yishadi.  U lar
www.ziyouz.com kutubxonasi

ziy o ra tc h ila rg a   m avjud  q o id a la r  o ‘rn atish ad i,  xususan  kiyim 
borasida,  tartib  borasida,  suratga  olish  bo‘yicha,  o ‘z  ekskursiya 
olib  boruvchisini  ta k lif etish  b o ‘yicha.
Islom  m am lakatlarida xorijiy turistlarga diniy qonun-qoidalarga 
m uvoflq  ju da  katta  talab la r  q o ‘yiladi.  Arab  A m irliklarida  jam oat 
joylarida  mast  holda  b o ‘lish,  yalang‘och  yoki  ochiq  c h o ‘milishi, 
kiyim lari  bilan  c h o ‘m ilishi  taqiqlanadi,  boshqa  cheklovlar  ham 
mavjud.  Q oidani  bu zganlar  qam oqqa  qam aladi,  ja-rima  undiriladi 
va  hattoki  kaltaklanadi.
D in iy   c h e k lo v la r  o v q a t  tu rla rig a   h am   q o ‘y ilg an .  D iniy 
cheklovlarga ko‘ra,  m u su lm o nlar va yahudiylar c h o ‘chqa go‘shti va 
u aralashgan m ahsulotlam i  iste’mol qilishmaydi.  Diniga qattiq amal 
qilgan yahudiylar diniy q o id a va  udumlarga  rioya qilib tayyorlangan 
maxsus taom lam i talab qilishadi.  Nafaqat taom  turlari,  hatto,  ko‘ngil 
ochish  turlarini  chegaralaydigan  to ‘siqlar  va  davrlar  o ‘rnatishadi. 
B ularning  ham m asi  ah o lin in g   alohida  guruhlari  uchun  turistik 
m ahsulotni  loyihalashtirishda  hisobga  olinishi  kerak.  Aytib  o ‘tish 
kerakki,  ko‘p m illatlar c h o ‘c h q a  go‘shtini iste’mol qilishni  istashadi, 
bun i  ham   inobatga  olib  q o ‘yish  kerak.
Diniy parhez (toza) taom lar alohida bahoga va oldindan kelishilgan 
asosda ta ’minlanadi.  H am m a  umumiy ovqatlanish  tashkilotlari  ham 
bunday tur taomlarini ta ’minlay olishmaydi. Agar bu talablami hisobga 
oigan  holda  butun  guruh  tashkil  etilsa,  parhez taom lar tayyorlovchi 
m usulm on  va  yahudiylar  u ch u n   maxsus  restoranlar ochishga  to kg‘ri 
keladi.  Bilib  olish  kerakki,  yahudiyning  stoliga  bir  vaqtning  o ‘zida 
g o ‘sht  va  sut  m ahsulotlarini  yoki  ulam ing  aralashm asini  q o ‘yib 
b o ‘lmaydi.  Turistik sayohatni tashkil etishdagi bunday talablar jiddiy 
to ‘siqlar bo‘lib xizmat qilishi yoki turning va ovqatlantirish xizmatining 
q im m at b o ‘lib  ketishiga  sabab  boMishi  mumkin.
Xulosa
Turist turizm ning  yuragidir,  u  boMmasa turizm   h am  boMmaydi. 
Shu  bois,  turistlarni  k o ‘p ro q   ja lb   qilish  ham on  dolzarb  masala 
h iso b lan ad i.  T u ristlarn i  izlab   topish,  u la m in g   h is-tu y g ‘ularini 
o ‘rganish,  kerakli  sh art-sh a ro itlarn i  yaratib  berish,  hordiqlarini 
ko‘ngildagidek tashkil etish — bularning ban bir maqsadga qaratilishi
www.ziyouz.com kutubxonasi

kerak.  Turistning  irqi,  millati,  jinsi,  yoshi,  tili  va  dini  o ‘rgani!ib 
qaralishi  lozim.  U ning  huquqlari,  b u rch la ri  va  erkinliklari  h aq id a 
ham   puxta  biiimga  ega  bo‘lish  shart.
Tayanch  ibo ralar:
—  Turist  tushunchasi
-   Huquqlari
—  M ajburiyatlari
-   Vazifalari  va  erkinliklari
N azorat  va  m ulohaza  savollari:
1.  T urist  tu sh u n c h a sin i  t a ’riflab  b erin g .
2.  N im a  u c h u n   u  vaqtinchaiik  sa y y o h   d e y ila d i?
3.  Vaqt  om ili  b o ‘yicha  turistik  s a y o h a tla rn i  q a n d a y   ajratiladi?
4.  T u ristn in g   h u q u q lari  n im a la rd a n   ib o ra t?
5.  T u ristn in g   m ajburiyatlari  qaysilar?
6.  T u ristn in g   m illati  eng  z a ru r  n a rsa m i?
7.  T u ristn in g  jin si  deganda  n im a n i  tu s h u n a s iz ?
8.  T urist  y o sh in in g   toifalarga  ajratilish i  q a n d a y ?
9.  T urist  m ah alliy   m illat  tilini  bilishi  z a ru rm i?
10.  T u ristn in g   d in ig a   nim a  u c h u n   e ’ti b o r   b e rila d i?
Foydalanilgan  ad ab iy o tlar:
1.  0 ‘z b e k isto n   R e sp u b lik a sin in g   1 9 9 9 -y il  2 0 -a v g u std a g i  « T u riz m  
t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i.
2.  М .Б .  Б и р ж а к о в .  В ведение  в  т у р и з м .  С .П .  -   2008.
3.  G .  N azaro v a,  М .  M irzayev  va  b o s h q a la r.  T u riz m   h u q u q i.  0 ‘q u v  
q o 'lla n m a .  -   Т .,  2003.
4.  T o u r is m   a n d   P o v e rty   A l l e v i a t i o n - R e c o m m e n d a t i o n s   f o r  
A ctio n .W T O .  2004.
5.  Rural T ourism  in   Europe:  Experiences,  D e v elo p m en t an d   Perpectives. 
W TO .  2004.
www.ziyouz.com kutubxonasi

7 - B O B .  T U R 1 S T IK   IN D U S T R IY A   (S A N O A T )
7.1.  Turistik  industriya  (sanoat)  haqida  tushuncha.
7.2.  T u ro p erato rlar  va  turagentlikiar.
7.3.  Tashish  va joylashtirish  industriyasi.
7.4.  O vqatlantirishni  tashkil  etish.
7.1.  T u ristik   industriya  (sanoat)  haqida  tushuncha
T uristik  in d u striy a  (sanoat)  -   tu rizm   jaray o n id a  tu ristlar 
iste’moli  uchun  zaru r  b o lg a n   turizm  xizm atlari,  ish  va  tovarlarni 
yetkazib  beruvchi  o ‘zaro   m uvofiqlashtirilgan  tizim dir.  Jah o n d a 
ommaviy turizm ning rivojlanishi turizm industriyasi va xo‘jaliklaming 
bir-biriga  bogMiq tarm o q larini,  din  va  m adaniyatni,  ta ’iim tizim ini 
shunday  qizg‘in  ravishda  rivojlanishini  keltirib  chiqardi.
Ana  shu  sh art-sh aro itlard an   kelib  chiqib,  aytish  m um kinki, 
turizm   industriyasi  bu  m ehm onxonalar va joylashtirishning boshqa 
vositalari, tashish xizm atlari,  umumiy ovqatlanish obycktlari,  ko‘ngil 
ochish  joylari  va  vositalari,  bilim  o rttirish,  davolash,  sog‘lom - 
lashtirish,  sportga  doir,  diniy-m arosim chilik,  ishbilarmonlikka  va 
boshqa  m aqsadlarga  molik  vositalar,  turizm   operatorlari  va  turizm  
agentliklari  am alga  oshiruvchi,  shuningdek,  turistik-ekskursiya  va 
gid-tarjim onlik xizm atlarini  taklif qiluvchi tashkilotlar majmuyidir. 
0 ‘zbekiston  respublikasining  “ Turizm  to ‘g‘risida” gi  Q onunida 
turistik  industriya  tushunchasi quyidagi tarzda ta ’riflanadi:  Turistik 
industriya  -   turistik  faoliyatning  turistlarga  xizm at  ko‘rsatishni 
ta ’minlovchi turli subyektlari  (mehm onxonalar, turistik komplekslar, 
kem pinglar,  m otellar,  pansionatlar, um um iy ovqatlanish,  transport 
korxonalari,  m adaniyat,  sport  muassasalari  va boshqalar)  majmuyi.
Shuni  ta’kidlash  o ‘rinliki,  ishtirokchilarning  taxminan  shunday 
tizimdagi  munosabatlari  o‘rta  asrlardayoq  Yevropa  mamlakatlaridan 
muqaddas joylarni ziyorat qilinishini tashkil etishda turizm jarayoni va 
industriyasini  ilk  boshlanishi  mavjud  bo‘lgan  edi.  Masalan,  sayyoh 
ziyoratini  amalga  oshirishi  uchun  mansubligi  bo‘yicha  vositachiga 
murojaat qilgach,  Rim  papasidan oliy ruxsat olishi, so‘ngra muqaddas 
yerga jo ‘nab  ketuvchi  ziyoratchilar guruhini  tanlab oluvchi,  suzuvchi 
kemalam i jihozlovchi  va  shu  guruhlami  manzilga  yetkazib,  ularning
www.ziyouz.com kutubxonasi

joylashuvi,  ovqatlanishi,  yo‘l  ko‘rsatuvchi  va  q o ‘riqchilar  bilan 
ta ’minlashi  ham da  boshqa  xizmatlar ko‘rsatish  bilan  shug‘u!lanuvchi 
ixtisosiashtirilgan  kompatiiyaga  murojaat  qilishi  zaru r edi.  Ziyoratchi 
sayohatni  tashkil  etish  uchun  kompaniyaga  z a ru r  b o ‘lgan  yetarlicha 
miqdordagi  pulni  o ‘tkazgach,  o’zi  bilan  katta  m iqdordagi  pulni  olib 
yurishdan xolosbo‘lgan.  (Izoh:  o‘sha vaqtlarda,  m a ’lumki, kupyuralar 
boMmagan. Yollardagi qaroqchilaresa o‘ylab topilgan personajlaremas. 
Darvoqe,  hozir ham  biz bu borada o‘tm ishdoshlarim izdan  uzoqîashib 
ketayotganimiz yo‘q.)  Bu faoliyatda  mohiyatiga  k o ‘ra,  hozirgi  zam on 
tushunchasidagi  turistik  faoliyatning,  uni  moliyalashtirish  masalalarni 
ham   qo‘shib  hisoblagan  holdagi  barcha  elem entlari  mavjud  va  ular 
hoziigi zamon sayohatlarini rasmiylashtirish usullaridan kam farq qiladi.
T araqqiyotning  hozirgi  bosqichida  m am lak a tn in g   yoki  turistik 
m arkazning ijtimoiy tuzilishidan qat’i  nazar, tu rizm  sohasida turistik 
faoliyatni  am alga  oshiruvchi  bir  qancha  tu rli  xildagi  korxonalar, 
ch u n on ch i:  turizm ni  tashkillashtiruvchi  (tu ro p e ra to r  va  turistik 
agentlik)lar, turistlam i tashuvchi  va joylashtirish  tizim i korxonalari, 
um um iy  ovqatlanish  shoxobchalari,  a ttra k sio n la r  va  ko‘ngilochar 
joylar,  shuningdek,  bular  bilan  b o g liq   b o 'lg a n   boshqa  turistik  va 
unga yaqin xizmatlar (masalan, bank sohasidagi  muassasalar, sug‘urta 
xizm ati  va  boshqalar)  mavjuddir.  T u riz m n in g   m axsus  turlarida 
davolash  muassasalari,  o'qitish  tizimi  m uassasalari  ham da  konkret 
turistik  m ahsulotning  m aqsadlariga  m uvofiq  keladigan  sport  va 
b o sh q a   m u a ssasala r  ish tiro k   e tish la ri  m u m k in .  M u h im i,  bu 
tashkilotlarning barchasi  bir-birlarini  uyg‘un  ravishda  toMdirishi  va 
iste ’m olchi  u ch u n   zaru r  b o ‘lgan  h a m d a   a s s o rtim e n t  b o ‘yicha 
yetarlicha  darajadagi  barcha  xizm atlarni  k o ‘rsata  bilishda.
T urizm   tashkilotchilariga  turizm   sohasidagi  ikki  xil  korxona 
m ansubdir:  turo p erato rlar  va  turistik  ag entlik lar.  Bu  korxonalar 
turizm   xizm atining  o ‘zi  bilan  bevosita  sh u g ‘ullanm aydilar,  balki 
faqat  iste’molchi bilan xizmat  ko'rsatuvchining o ‘rtasida vositachilik 
vazifasini  bajaradilar,  xolos.  Bulardan  m u stasn o ,  ularning  faoliyati 
h am   o ‘z  navbatida  xizm at  ko‘rsatishdir.  F ran siy an in g   turistik 
qonunchiligida  bu  korxonalarni  ularning  m o h iy ati  va  vazifasining 
xarakteriga  muvofiq  ravishda  turizm  tash k iio tc h ilari,  —  deb to ‘g‘ri 
nomlaydilar.
www.ziyouz.com kutubxonasi

7.2.  T u ro p erato rlar  va  turageníliklar
T u ro p erato rlar  turistik  mahsulotni  shakllantirish  (tuzish  yoki 
loyihalash)ni,  uni  b o zo río m o n   harakatini,  shuningdek,  realizatsiya 
qilinishini  am alg a oshiruvchi  yuridik  yoki jism oniy shaxsdir.  (Izoh: 
bu yerda va b u n d an   keyin jism oniy shaxs,  — deganda,  yuridik shaxs 
m a’lum otiga  ega  b o lm ag a n   tadbirkor  sifatida  ro‘yxatga  olingan 
bo‘lish  kerakligi  anglashiladi.)
Mazkur qoidaga ko‘ra, turoperatorlarning dastlabki ikki funksiyasi 
n isbatan  tu s h u n a rli:  y a ’ni,  tu ristik   m ah su lo tn i  sh ak llan tirish , 
deganda:  tu r  m uddatlari,  maqsadni  aniqlash  bo‘yicha  tartiblash- 
tirilgan  va  bir-b iriga  bo g lan g an ,  narxi  va  sifati  bo‘yicha,  k etm a- 
ketligiga  ko‘ra  kelishilgan  xizmat  ko‘rsatish  va  ish  bajarish,  ularni 
ta k lif  e tis h   b o ‘y ic h a   s h a rtn o m a la r  tu z is h ,  teg ish li  rav ish d a 
b ro n la s h tiris h   va  reze rv lash tirish   tu sh u n ila d i.  B o zo r  to m o n  
yo‘naltirish,  deganda: shunday ishlar majmuyi tushuniladiki,  bunda 
potensial  ¡ste’m olchida shu ishlarni sotib olish uchun moyil — rag‘bat 
tug‘dirish  b o ‘yicha  ishlar bajariladi  yoki  soddaroq  aytganda  tu r   va 
xizm atlar  reklam asi  am alga  oshiriladi.
Keyingi  funksiya batafsil tushuntirib berilishini talab etadi. Ya’ni, 
«Realizatsiya»  atam asi  ikki  xil  m a’noga  ega:  a)  sotish;  b)  bajarish.
Faoliyatning  klassik  (an ’anaviy)  sxemasi  bo'yicha  tu ro p erato r 
turistik  agent  —  ko‘tarachilarga  turistik  m ahsulotni  faqat  ulgurji 
sotishni  am alga  oshiradi,  agent  —  ko‘tarachilar esa  bu  m ahsulotni 
hududlar va  m in taq alar b o ‘yicha  taqsim laydilar va  ularni  m ahalliy 
turistik  agentlik lar orqali  sotadilar.
Turlarni  iste’m olchining  o'ziga  -   turistga  chakanalab  sotishni 
turistik  agentlik  (qisqacha  turagentlik)  am alga  oshiradi.  Ba’zan 
tu ro p erato r  o ‘z  huzurida  maxsus  strukturaviy  boMinma  —  faqat 
turistlarga ko‘rsatishnigina emas, balki barcha agentlik ishlarini o ‘zaro 
m uvofiqlashtirish  bilan  ham   shug‘ullanuvchi  turlarni  chakanalab 
sotish  bo‘yicha  m arkaziy  turistik  agentligini  tuzadi.  A m aliyotda 
turizm   sohasidagi  korxonalar  ichida  turoperatorlarning  soni  5  % 
dan  oshm aydi,  turagentliklar esa  95  %  ni  tashkil  etadi.
Bundan  tashq ari,  turop erator  turistik  m ahsulotni  iste’m olchi 
(turist)  oldida  bajarilishi  uchun  javob  beradi  va  am alda  turistik 
m ahsu lo tni  n a z o ra t  qilish  va  operativ  kuzatib  borishni  (h ech
www.ziyouz.com kutubxonasi

boM maganda  turistik  g u ru h lar  uchun  d o im o )  am alg a  oshiradi. 
O datda turoperatorlik funksiyasini amalga oshirish  uch u n   korxonani 
shundayligicha yuridik shaxs sifatida ro‘yxatdan  o ‘tkazishgina emas, 
balki  bunday  faoliyatni  am alga  oshirish  u ch u n   m axsus  litsenziya 
h am   olish  zarur.  M asalan ,  0 ‘zbekiston  R esp u b lik asi  V azirlar 
M a h k a m a sin in g   2 0 0 3-yil  I  l-n o y a b rd a g i  « T u riz m   faoliy atin i 
litsenziyalash  to ‘g‘risidagi  N izom ni  tasdiqlash  haqida»gi  qarorida 
bu  masalaga  oydinlik  kiritilgan.  Rossiyada  (izo h :  hukum at  qarori 
bilan  1995-yildan boshlab  xalqaro turistik  faoliyatni  litsenziyalash- 
tirish  tartibi  joriy  etilgan)  litsenziya  olish  faq at  xalqaro  turistik 
faoliyatni  am alga  oshirishda  talab  etiladi.  Ichki  tu rizm   sohasidagi 
faoliyatda  litsenziya  va  maxsus  ro‘yxatdan  o ‘tish  ta lab   qilinmaydi. 
0 ‘zbekistonda esa  ichki  va  xalqaro turizm   u c h u n   yagona  litsenziya 
zarur.
T u ro p era to r  turistik   m ahsulot  iste’m o lch isi  o ld id a  javobgar 
hisoblanadi.  Iste’m olchi  ko‘pgina turli  xil  k o rx o n a la r xizmatini  o ‘z 
ichiga  oigan  xizmat  ko‘rsatishlar paketini  ay n an   u n d a n   sotib oladi. 
Bu  javobgarlik  turo p erato rn in g   tegishlicha  k afolatlarini  (m a’lum 
sum m adagi  m ablag‘  depoziti  yoki  boshqa  t a ’m in o t  uchun  bank 
kafolati,  agarlitsenziyalashtirish  qonunlari b o ‘yicha  m um kin b o lsa , 
professional javobgarliknisug‘urta!ash  (Izoh:  ag arb a jarish   funksiyasi 
am alga oshirilmasa,  yoki  ataylib,  turoperator turistlarga tum i  pullab, 
an ch a-m u n ch a  pul  to ‘plab,  shu  zahotiyoq g‘oyib  b o 'lish i  mumkin. 
Buni  turizm   b o ‘yicha  flribgar  va  tovlam achilar  m u n tazam   amalga 
oshirib  keladilar.  Buning  ustiga  na  litsenziyalashtirish  instituti,  na 
turli  xil  kafolatlar  tu ristlarni  bunday  h o d isa la rd a n   him oya  qila 
olm aydi)  nazarda  tutgandir.
Turistik  agentliklar  (turagent)  bu  iste’m o lch i  (turist)ga  yoki 
m ijozlarga  ayrim   turistik  x izm atlar  va  tu rla rn i  ch a k a n a   sotish 
funksiyasini  am alga  oshiruvchi  yuridik  shaxsdir.  T u ro p era to r  yoki 
turagentlik bilan  uni  moliya sohasiga va hattoki  m as’uliyatni  m a’lum 
darajada  qayta  taqsim lashga  doir  ko‘zda  tu tilish i  m u m k in   bo'lgan 
ju d a   x ilm a-xil  o ‘z a ro   ta ’sir  va  h iso b -k ito b   q ilis h la r  b o ‘yicha 
ag en tla sh tirish   s h a rtn o m a si  b o g ‘lab  tu ra d i.  S o tu v c h i  sifatid a 
agentlashtirish  shartnom asi  bo'yicha  uning  funksiyasi  agar  faqat 
aynan shu vositachilik funksiyasidan  iborat b o ‘Isa,  turag en t, turistik
www.ziyouz.com kutubxonasi

m ahsulot  u ch u n   cheklangan  m as’uliyatga  ega bo‘ladi.  Miso!  uchun 
a)  ayrim  xizm at  ko‘rsatish)ami;  b)  turo p erator tom onidan  olingan 
turistik paketlarni;  d)  paket bilan bogliqligi shartlanmagan,  masalan, 
yakka  tu ristla r  uchun  ko‘rsatiladigan  turli  xizm atlar  m ajm uyini 
sotuvchi  agentliklar  mavjud.
Agentlashtirish  sohasida faoliyatning bir nechta turlari farqlanadi:
a)  shaxs  n o m idan   va  korxonaning  topshirig‘i  bo‘yicha  turlarni 
sotish.  M o h iy a ta n   bu  turli  xildagi  tu ro p erato rlarn in g   «turistik 
y o lla n m a la r  d o ‘koni»  dir.  Turistik  yo‘!lanmada  doim o  bunday 
sotishni am alga oshirgan turoperator va agentning barcha rekvizitlari 
to ‘liq  ko‘rsatiladi  (Izoh:  agentlik  foizi  tushunchasi  bo r  b o ‘lgan 
m a m la k a tla rd a ,  ag e n tlik   fo iz in in g   su m m asi  d o im o   tu ris tik  
xizm atlarning  cheki  yoki  vaucherida  ko‘rsatilgan  b o ‘ladi.  Bunday 
m am lakatlarda  yoMlanmalar  yo‘q ,  balki  vaucher  bor  b o ‘lib,  unda 
kassa apparatidagi  m a’lum otni yozib q o ‘yish uchun  maxsus hoshiya 
mavjud ekanligini ta ’kidlab o‘tam iz.  Bunday holda agentlikning o ‘zi 
b a rc h a   o q ib a tla r n i  va  ja v o b g a rlik n i  b o ‘yniga  o ig a n   h o ld a  
turoperatorlik  funksiyasini  bajaradi);
b)  T u rlarn i  o ‘z  nom idan,  lekin  turistik  m ahsulotni  m uayyan 
turoperatorga  tegishli  ekanligini  ko‘rsatgan  holda  sotish;
d) 
T uristik  m ahsulotni  o ‘z nom idan  (bu  m ahsulotni konkret bir 
tu r o p e r a to r g a   te g is h li  e k a n lig in i  e s la tm a s d a n ),  b irg a lik d a  
yaratiladigan  tu ristik   m ahsulotni  sotish.
0 ‘zaro  harak at qilishning qabul qilingan jadvalidan kelib chiqib, 
javobgarlikning aniq belgilangan darajalari,  moliyaviy hisob-kitoblar 
va  faoliyatning  soliqqa  tortilish jadvali  yuzaga  keladi.
Turistik  agent  turistik  m ahsulotni  sotish  jarayonida  ishtirok 
etuvchilarzanjirining muhim halqasi bo‘lib,  o‘ziningtabiiy xususiyati 
va  iste’m o lch in in g   xarakteridan  kelib  chiqqan  holda,  potensial 
iste’m olchining  o ‘zigacha,  iloji  boricha  uning  uyiga  yoki  xizm at 
joyigacha  yetib  borgan  boMishi  kerak.  A ynan  shuning  uchun  ham  
turistik agentliklar juda  ko‘p va um um iy hollarda ularxodim larining 
soni  b o ‘y ic h a   k o ‘pchilikni  tashkil  qilm aydilar,  lekin  ham ish a 
vitrinalik birinchi qavatda va ko‘pchilik o ‘tadigan yerlarda joylashgan 
bo‘ladilar (Izo h:  b a ’zi  m a’Iumotlarga k o ‘ra,  N yu-Yorkda 324 m ing 
turistik  ag en tlik lar  m avjud),  h a r  bir  agentlik  qoshida  m uayyan
www.ziyouz.com kutubxonasi

joylardagi  iste’mol bozorining konkret bo‘g‘iniga xizm at  k o ‘rsatuvchi 
ko‘p sonli yollanma  ishchilar ishlashadi.  Rivojlangan  m am lakatlarda 
turlarning eng ko‘p qismi aynan oilaviy agentliklar to m o n id an  sotiiadi 
(Izo h:  oilaviy  m utaxassislir  q ato rig a   tish  d o k to rla ri,  v rach lar, 
h uquqshunoslar va  turistik  a g en tlar  kiradi.)
A gentlik  telek o m m u n ik atsio n   k o m p u ter  ta rm o q la ri  xizm ati 
turo peratorlari  yoki  boshqa  o p erato rlar  bilan,  m asalan ,  agentga 
axborotlar va  turistik xizm atlarni  bronlashtirish  tiz im in in g   qudratli 
bazasiga  yo‘l  ochib  beradigan  global  xalqaro  va  m illiy  tarm o q lari 
bilan  bogMiq  b o ‘ladi.
Hozirgi  paytda  turlarni  iste’m olchiga  internet  ta rm o g ‘i  orqali 
sotish  shakllanm oqda.
7.3.  Tashish  va joy lash tirish   industriyasi
Tashish  

Do'stlaringiz bilan baham: