V a z I r L i g I


Download 3.23 Mb.
Pdf просмотр
bet1/13
Sana08.12.2019
Hajmi3.23 Mb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13

с
  н
0 ‘Z B E K I S T O N   R E S P U B L I K A S I   M A D A N I Y A T  V A  S P O R T   I S H L A R I
V A Z I R L I G I
R E S P U B L I K A  X A L Q   I J O D I Y O T I  V A  M A D A N I Y - M A ’R I F I Y  I S H L A R  
I L M I Y - M E T O I M K   H  A M D  A  A X B O R O T   M A R K A Z I  
A B D U L L A  Q O D I R I Y  N O I V H D A G I   T O S H K E N T  D A V L A T  M A D A N I Y A T
I N S T I T U T I
B . I . G ‘A N I Y E V A
K U T U B X O N A   K A T A L O G L A R I
( o ‘ q u v   q o ‘l l a n m a )
% 4M
Toshkent AxhorocTexnolo"i\ 
’Tnivf" 
. t
______
а
ш
и
Axboroc Rcsuii i'.iu.iku*-.
gg
  0 ‘zbekiston Respublikasi Fanlar akademiyasi 
“Fan” nashriyoti 
■ H   Toshkent — 2012

U D K :  02 5 .4  
K B K :  7 8 .3 7   va7 
G ‘  21
U sh b u   o ‘quv  q o ‘‘llanma  Axborot  kutubxona  muassasalarining  kataloglari, 
A xborot-kutubxonalar  ish  faoliyatida  ulaming  tutgan  o ‘m i,  katalog  turlari,  tasvir 
prinsiplari,  hujjatlarga  ish lov  berish,  sistemalashtirishning  nazariy  asoslari, 
tarixiy 
negizlari  haqida  tushuncha  beradi.  Xususan,  kutubxona-bibliografik 
klassifikatsiyalari  vujudga  kelishi:  Universal  o‘nlik  klassifikatsiyaning  yaratilishi, 
O ‘zb ek iston   Respublikasi  kutubxona-bibliografik  klassifikatsiyasi  jadvalining 
tu zilish i,  u bilan  ish lash  metodikasi masalalarini  qamrab  oladi.
K ito b   mutaxassislar,  Axborotkshtirish  va  kutubxonashunoslik  y o ‘nalishi 
b o ‘y ic h a  ta’lim  olayotgan talabalar uchun  m oijallangan.
M a s ’ u l  
m u h a r r i r :  
tarix  fanlari nomzodi, professor A.Ö.To‘raycv 
filologiya  fanlari nomzodi,  dotsent S.X.Davlatov
T a q r i z c h i l a r :  
tarix fanlari doktori,  professor E.A.Axundjanov 
Respublika ilmiy pedagogika kutubxonasi direktori, 
pedagogika fanlari nomzodi  D.A.Ganiyeva
ISBN 978-9943-19-196-9
©  O'zR FA “Fan”  nashriyoti,  2012 y.

KIRIS H
R espublikam iz  A xborot-kutubxona  m uassasalarining  oldida  tiirgan 
dolzarb  m asalalardan  biri -  yangi  zam on  kishisini  yetuk  m alakali  m utax- 
assis,  m adaniyatli v a m a ’rifatli inson qilib  tarbiyalashdan  iboratdir.
0 ‘zbekiston  R espublikasining  prezidenti  Islom   K arim ov  tom onidan 
0 ‘zbekiston R espublikasining “A xborot-kutubxona faoliyati to ‘g ‘risida”gi 
qonunining  2011-yil  13-aprel  kuni  im zolanishi  kutubxonachilik  sohasi 
taraqqiyotida  m uhim   aham iyatga  m olik  voqea  b o ‘ldi.  K utubxonachilik 
ishining  tadbiq  etilish i  va  hal  qilinishi  lozim   b o ‘lgan  m asalalari  qonun 
orqali  m uvofiqlashtirildi.
Istiq lo l  tufayli  is te ’m olchilarga  xizm at  k o ‘rsatish  o 'z ig a   xos  yangi 
aham iyat kasb etm oqda. K utubxonalarga yangi texnologiya xizm atlarining 
kirib  kelishi  ham   bu  fanni  yanada  to ‘la  o ‘zlashtirishni  m utaxassislarim iz 
oldiga dolzarb  v azifa qilib q o ‘yadi.
U shbu  o ‘quv  q o ‘llanm a  A xborot-kutubxona  m uassasalarining  kata- 
loglari, A xborot-kutubxonalar ish faoliyatida ulam ing tutgan o ‘m i, katalog 
turlari,  tasvir  prinsiplari,  hujjatlarga  ishlov  berish,  sistem alashtirishning 
nazariy  asoslari,  tarixiy  negizlari  haqida  tushuncha  beradi.  X ususan, 
m azkur  o ‘quv  q o ‘llanm a  kutubxona-bibliografik  klassifikatsiyalari  vu- 
ju d g a  kelishi:  U niversal  o ‘nlik klassifikatsiyaning yaratilishi,  0 ‘zbekiston 
Respublikasi  kutubxona-bibliografik klassifikatsiyasi jadv alin in g  tuzilishi, 
u  bilan  ishlash  m etodikasini  o ‘rgatadi.  Shuningdek,  A xborot-kutubxona 
m uassasalarinig  k atalo g   va  kartotekalar  tizim ini  tuzish  b o ‘yicha  nazariy 
va  am aliy  bilim lar  beradi.  A n ’anaviy  kutubxona  kataloglaridan  nazariy 
bilim larga  ega  b o ‘lish,  yangi  texnologiyalar  asosida  A xborot-kutubxona 
m uassasalarida  elek tro n  katalog tuzish  va  amalda jo riy   etishga  asos  b o ‘la 
oladi.  Sistemali katalo g  kursi -  alfavit katalogi kursining m antiqiy davom i 
hisoblanib,  m azk u r  q o ‘llanm ada  quyidagi  m avzulam i:  H ujjatlam i  klas- 
sifikatsiyalash  haq id a  um um iy  tushuncha,  sistem ali  klassifikatsiyaning 
rivojlanisli  bo sq ich lari  va  y o ‘nalishlari,  K utubxona-bibliografik  klassi-
3

fikatsiyasining  yaratilish  tarixi,  rivojlanish  bosqichlari,  shuningdek,  huj- 
ja tla m i  sistem alashtirishning  m etodikasi:  barcha  fanlarga  oid  hujjatlarni 
sistem alashtirishning  usullarini,  k atalo g   va  kartotekalar  tashkil  qilishni 
yoritib beradi.
U shbu  o ‘quv  q o ‘llanm a  A xborotlashtirish  va  kutubxonashunoslik 
y o ‘nalishi  talabalari  uchun  m o ‘ljallangan  b o ‘lib,  shu ju m la d an ,  katalog 
va  kartotekalar  tizim i  b ilan   faoliyat  yurituvchi  m utaxassislar,  Axborot- 
kutubxona m uassasalari  xodim lari foydalanishlari mumkin.
4

1 .   K U T U B X O N A   K A T A L O G L A R I .
U L A R N I N G   A H A M I Y A T I   V A   T U R L A R I
X alqim izning  tu rm u s h   m a d a n iy a tin i  oshirishda,  u lam i  m a ’naviy  dun- 
yosini  boyitishda  A x b o ro t-k u tu b x o n a   m uassasalarining  o ‘m i  beqiyos- 
dir.  A x b o ro t-k u tu b x o n a  m u a ssa sa la rin in g   ijtim oiy  vazifasi  hozirgi  kun 
talabidan  kelib  chiqib,  tobora  k e n g a y ib   borm oqda.  A xborot-kutubxona 
m uassasalarining  o ld id a   tu rg an   d o lz a rb   m asalalardan  biri  -  yangi  zam on 
kishisini  yetuk  m a la k a li  m utaxassis,  m adaniyatli  v a  m a ’rifatli  inson  qilib 
tarbiyalashdan  ib o ra td ir.  R e sp u b lik a m iz d a g i  m avjud  A xborot-kutubxona 
m uassasalarning  fo n d la ri  k en g   d o ira d a g i  kitobxonlam ing  talabiga jav o b  
beradigan  resurslar b ila n   m untazam   t o ‘ld irilib  boriladi.  A xborot-kutubxo- 
na  m uassasalarining  fo n d la r i  q a n c h a lik   t o ‘liq  va  m ukam m al  to id irilg a n , 
elektron resurslar bilan   t a ’m in la n g an   b o ‘lsa, ulardan foydalanuvchilam ing 
ehtiyojlarini q o n d iris h g a  shunchalik  k e n g  im koniyatlar yaratiladi. Ayni b ir 
vaqtda, b irto m o n d an ,  u la rd a g i  fo n d la m in g  katta hajm da ekanligi va m az- 
m unning  boyligi,  ik k in c h i  to m o n d a n   A xborot-kutubxona  m uassasalariga 
m urojaat  qiluvchi  k ito b x o n la r  ta la b la rin in g   nihoyatda  xilm a-xilligi,  m av ­
ju d   barch a resurslam i  h a r   to m o n la m a   k o ‘rsatib  berish  zaruriyatini  q a t’iy 
talab  qiladi.  A x b o ro t-k u tu b x o n a   m u assasa la rin in g   fondlarini  har  tom on­
lam a ochib b erish d a k a ta lo g la r a s o s iy  rol  o ‘ynaydi.
K atalog g re k ch a -   “ ro 'y x a t”  d em ak d ir.  B inobarin,  “kutubxona katalo- 
gi”  degan  term in  “A x b o ro t-k u tu b x o n a  m uassasasida m avjud  b o ig a n  b a r­
cha resurslam ing r o ‘yx:ati” deg an  m a ’noni  bildiradi. A m m o bunday aynan 
taijim a  qilish  k a ta lo g la m in g   h a q iq iy   aham iyatini  etarli  darajada  to ‘liq 
tushuntirib berm aydi.
K utubxona  k a ta lo g la ri  A x b o ro t-k u tu b x o n a  m uassasasida  m uayyan  tar- 
tibda  tuzilgan  b o ‘lib,  A x b o ro t-k u tu b x o n a   m uassasasi  fondini  m azm unini 
ochib  berish,  u  h a q id a   to ‘liq  a x b o ro t  berish,  m avjud  resurslam i  targ‘ib 
etish,  kitobxonlarga m a ’lum ot o lish la rid a  g ‘oyaviy-tarbiyaviy,  ilmiy-axbo- 
rot vazifalariga m u v o fiq  tarzda y o l l a n m a  berish kabi vazifalam i bajaradi.

K a ta lo g la r n in g   turlari. 
Z ainonaviy A xborot-kutubxona  m uassasala- 
rida  m a v z u   va  turlari  b o ‘yich a  x ilm a   xil  resurslar  mavjud.  Axborot-ku- 
tubxona  m u a ssa sa sig a   murojaat  qiladigan  kitobxonlam ing  talablari  ham 
x ilm a -x ild ir .  K itob xon lam i  m uayyan  m uallifning  fam iliyasi,  kitobining 
n om i,  m a h a rrim in g  notni yoki boshqa belgilari, m uassasaning nom i,  nashr 
etilgan   n a sh riy o tn in g  nom iga  o ‘xshash  m a ’lum otlari b o ig a n   kitoblar qiz- 
iqtiradi.  B a ’zi birlarini soha  ad ab iyotlari,b osh q alam itexn ik ju m allar, DT- 
Slar,  p aten tlar  qiziqtiradi.  Ayrim  kitobxorLlar  chet  el  adabiyotlarini  s o ‘rab 
m urojaat etadilar.  H am m a s o ‘rovlam i  qanrrab olib  javob  beradigan yagona 
katalog tu z is h n in g  im koniyati y o ‘ q. A xborot-kutubxoaa xizm ati  k o ‘rsatish 
nazariyasi  va  am aliyotida  kataloglarning  m uhim   turlari  yaratilganki,  ul- 
a m in g   h a r  biri  m a ’lum  bir  xarakterdagi  talablam i  qondirishga  im kon 
beradi.  Sh l i   kunga  qadar  m am lakatim iz  kutubxonalarida  nashr  turlariga, 
fondni  qam rab   olishiga  k o ‘ra  farqlanadigan kataloglarning b irn ech ta   tur­
lari  q o ‘lla n ila d i.  K ataloglam i  bibliografi k  tasvirlarini  gruppalash  usul- 
lariga  k o ‘r a   a so siy   turlarga  b o ‘lingan.  B a   gruppadagi  kataloglar  orasida 
en g   k o ‘p  ta rq a lg a n i  alfavit  katalogi,  sistem ali  katalog  va  predm et  kata- 
loglaridir.  B u gu n gi  kunda bular qatoriga elektron  katalog  keng  m iqyosda 
q o ‘lla n ilm o q d a .
A lf a v it   k a ta lo g d a   barcha m avjud  resurslarining  tasviri  m ualliflarning 
fa m iliy a la r i  y o k i  sarlavhalam ing  alfaviti  b o ‘y ich a  joylashtiriladi.  Tas- 
v irla m in g   sh u   tartibda joylash tirilish i,  birinchidan,  konkret  bir  asam ing 
m u allifi  v a   sarlavhasi  kitobxonga  m a ’luin  b o ‘lgan  bir  asam ing  bor  yoki 
y o ‘q ligin i  an iq lash ,  ikkinchidan,  m uayyan  m uallifning  kutubxona  m uas- 
sasasi  fo n d id a   m avjud b o ‘lgan  asarlari bilan tanishish im konini  beradi.
A lfa v it  k a ta lo g i  kutubxonada  biror  m uallifning  qanday  kitoblari  bor, 
degan  s a v o lg a   ja v o b   beradi.  A lfavit  katalogini  avtorlar  katalogi  deb  ham 
atashadi.
K ito b x o n la m in g   muayyan  m asalalarga  yoki  tor  konkret  masalalarga 
doir  m a n b alarga  b o ‘lgan  talablari  sistem ali  v a   predm et  kataloglari  yor- 
dam ida  q o n d irila d i.
S is te m a li  k ata lo g d a  
barcha  resurslar  ulam in g  fan  sohalari  b o ‘yicha 
m azm uni  v a  belgilariga  qarab  gurahlarga  ajratiladi.  U lar um urniydan  xu- 
su siy g a  to m o n   izch illik d a b o ‘linadigan taim oqlarga  ko'ra guruklanadi.
6

Predm et k atalogi 
tu zilayotgan d a barcha resurslam ing m azm uniga aso- 
slanadi,  bibliografik  tasviri  b ilim   sohalari  b o ‘yicha  em as,  hujjatda  bayon  
etilayotgan  predm et n o m larin in g  alfavit tartibiga binoan joylashtiriladi.
Kutubxonalarda  yana b o sh q a   kataloglar:
-   nom erli  katalog;
-   xron ologik  katolog;
-   geografik katalog;
-   lu g ‘at 
kataloglari 
h a m  
m avjud 
b o ‘lib, 
bunday 
kataloglar 
kutubxonalam ing turi v a   tip ig a  qarab  tashkil etilgan.
Elektron  k atalog 
—  elek tron   kutubxonaning  a so siy   elem enti  h isob - 
lanadi.  Elektron  katalogi  b o ‘lm agan  elektron  kutubxonani  “elektron 
k o llek tsiy a ”  deb  atash  m u m k in .  Elektron  kutubxona  fondi  elektron  shakl- 
dagi  resurslardan  iborat  boM gani  sababli,  elektron  resurslar  tavsifini  tu- 
zish ga  m o ija lla n g a n   “D u b lin   yadrosi”  m etam a’lumotlaridan  foyd a- 
lanilishi  m aqsadga  m u v o fiq .  M a ’lum ki,  an’anaviy  kutubxona  kataloglari 
kutubxon afon d id an  alohida jo y d a  saqlanadi va katalog kitoblar fondini ki- 
tobxonga  ochib  berishga  x iz m a t  qiladi.  K itobxon katalogdan  foydalanishi 
uchun  kutubxonaga  borishi  k erak.  Elektron kutubxona elektron katalogin- 
ing  har  bir  elektron  kartochkasi  elektron  kutubxonadagi  har  bir  hujjatga 
b o g ‘langan b o ‘ladi va u n d an  m asofad an  turib  foydalanish mumkin.
K ataloglarning  vazifasi  b o ‘y ic h a   bir-biridan  farqi  vazifasi  b o ‘yich a 
kataloglar 2  ga b o ‘linadi:
1.  K itobxon  katalogi;
2.  Xizm at katalogi.
K itobxonlar  k en g  fo y d a la n iy o tg a n   asarlar  bilan  bir  qatorda  eskirib 
qolgan  v a k o ‘p c h ilik   u c h u n   aham iyatini  y o ‘qotgan  asarlar  ham   saqlana- 
yotgan  katta  fon d li  kutubxonalarda  kutubxona  kataloglari  o ‘z  vazifasiga 
k o ‘ra  kitobxon k atalogi va x iz m a t  kataloglariga b o ‘lingan.  K utubxonaning 
butun  asosiy  fon d in i  aks  ettiru v ch i  kitobxonlar kataloglari  ancha  operativ 
kataloglar b o ‘lib,  d oim iy  r a v ish d a   kitobxonlar  ixtiyorida  b o ‘lib,  ularning 
a so siy  talablarini  qondiradi.
X izm at  kataloglaridan  o d a td a   kutubxona  xodim lari  turli  m a’lum otlar 
o lish   uchun  foydalanadilar,  lekin  bu  kataloglar  faqat  xizm at  v azifasi 
uchungina  m o ‘ljallanm agan:  agar  kitobxonlar  kutubxonada  bor  b o ‘lgan 
butun  adabiyotlar  bilan  tan ish ish lari  zarur  b o ‘lganda,  xizm at  katalogidan 
ham   foydalanishlari m u m k in .
7

1-sxema.  Kutubxona kataloglari klassifikatsiyasi.

K ataloglar  gruppa  u s u li  bilan  b o ‘lin ish id an   tashqari  hujjat  turlari 
b o 'y ich a   ham  b o ‘linadi.  M a sa la n :  k ito b la r k atalogi,  vaqtli  matbuot  va  da- 
vom li  nashrlar  katalogi, g a z e t a   va ju m a lla rd a   b osilgan  maqolalar  katalogi 
2
l
 boshqalar.
Kutubxonalarda  o lin g a n   gazeta  v a   ju m a lla m in g   plakat  k o ‘rinishidagi 
ro‘yxati  kabi  k a ta lo g la m in g   en g   o d d iy   shakllari  q o ‘llanilgan.  U ncha katta 
b o ‘lm agan  bolalar  kutubxonalarida  tu rtn ik et  kataloglari  ham  tashkil  qi- 
lingan  edi.  Bunda k ito b la m in g  tasviri  o ‘z a g i  atrofida  aylanadigan shit jo y - 
lashtirilgan kartochkali k ataloglard a b o ‘lar edi.
Kartochkalar  lentada jo y la s h g a n  “ ch eg a ra siz tasm a”  prinsipida harakat 
qiladigari  “ panoram a”  k a ta lo g la r i  h a m   m avjud  b o ig a n .  A lohida  qalin 
q o g ‘ozlardan  tash k il  to p g a n   bloknot  sh ak lid agi  kataloglar  ham  borligi  ta- 
rixdan m a’ lum.  K u tu b xon a kataloglari  klassifikatsiyasi quyidagi  1-sxem ada 
k o ‘rsatilgan.
F on d larn i  t o 'liq   a k s  e t t ir is h   b o 'y ic h a   k a ta lo g la m in g  
b ir -b ir id a n   fa rq i
M avjud fondni q am rab   o lish g a  qaxab,  b o sh  katalog va ayrim fond kata­
loglari va fon d  qism lari k a ta lo g la r i tu z ilis h i m um kin.
K ataolgda butun fond  y o k i m a ’lu m  sabablarga k o ‘ra uning o z  q ism i aks 
ettiriladim i-yo‘q m i,  b u n d a n   q at’i  n a za r  kutubxona  kataloglari  kutubxona 
fondini  to‘ liq  aks  ettirish   jihatidan  b ir-b irid an   farq  qiladi.  Fondni  ancha 
to ‘liq   aks ettiruvchi  k a ta lo g la r  a s o s iy   k ataloglar deb  ataladi.
B o sh   katalog  -   bu  k ix tu b xon an in g  a so siy   katalogi  hisoblanadi.  U   ku- 
tubxonada  m avjud  b a rch a   fon d lard agi  resurslam ing  bibliografik  tasvirini 
qamrab  oigan  b o ‘lish i  k er a k .  K utubxonalar  kataloglam i  hujjatlar  turlariga 
qarab  ajratadilar.  O d atd a,  faqat  k ito b la m i,  am m o  uni  m aksim al  darajada 
1o‘liq aks ettiruvchi  k a ta lo g g a  -  b o s h  k atalog deyiladi. Ayrim hujjat turlari- 
mng  kataloglari  -   k u tu b x o n a   bosh  k a ta lo g ig a   tarkibiy  qism   b o ‘lib  kirib, 
kitoblar katalogini t o ‘ld irad i.  B o sh  k a ta lo g  h a m  xizm at katalogi, ham  kitob- 
xon  katalogi  b o ‘lish i  m u m k in .  Ular  tu z ilish ig a   qarab A lfavit  katalog,  S is- 
temali katalog,  Predmet  lc a ta lo g  b o ‘l i s h i   m um kin.  A sosiy  katalog bilan  bir 
qatorda  har  qaysi  b o ‘linxlarda  ham  k a ta lo g   tuzilgan.  Masalan:  abonem ent 
katalogi, o ‘quv zali  k a ta lo g i,  k o ‘c h m a  fond  katalogi  va boshqalar.
9

K u tu b x o n a  ishida y ig ‘m a  katalog deb  atalgan kataloglam ing ahamiyati 
katta.  K a ta lo g la m in g   yuqorida  k o ‘rib  chiqilgan  turlaridan  farqli  o ‘laroq, 
y i g ‘m a  k a la lo g la r  bir  necha  m astaqil  kutubxonalam ing  fondlarini  aks 
ettir a d ik i,  bu  kutubxonalar  o ‘rtasida  kitobxonlarga  xizm at  k o ‘rsatishda 
m u a y y a n   o‘zaro  yordam  k o ‘rsatishni  tashkil  q ilish   m aqsadga  muvofiq. 
J u m la d a n , bir  shahar  yoki  tumandagi,  bir v iloyat  yoki respublikadagi  ku- 
tu b x o n a la m in g   fondlarini  aks  ettiruvchi  territorial  y ig ‘m a  kataloglar;  bi- 
lim n in g  b ir   tarm og‘iga  yoki  bir ix tiso sg a  doir  kutubxonalam ing  fondlari 
uchun  ta rm o q   y ig ‘m a  kataloglari,  bir  idora,  m uassasa yoki  tashkilotga  te- 
g ish li  k u tu b x o n a la m in g   fondlari uch u n  rasm iy  y ig ‘m a kataloglar tuzilishi 
m u m k in .  Y ig‘m a  kataloglar  b a ’zan  bunday  b elgilam i  o ‘zlarida  birga  aks 
ettirish la ri  m um kin,  m asalan,  bir  shahar  kutubxonalarining  m editsinaga 
doir a d a b  iyoti u ch u n  tuzilgan y ig ‘m a  kataloglar ayni vaqtda ham  territorial, 
ham  ta rm o q  kataloglari  b o ‘ladi.
Bir  n e c h a   kutubxonalar fondini  aks  ettiruvchi 
y ig ‘m a  k ataloglar 
taj- 
ribada s in o v d a n  o ‘tganligi  m a’lutn.
M a r k a z iy   k ataloglar  -   filia lk ri  bor  kutubxonalarda  tuzilgan.  Kitob- 
x o n la m in g   kitob   va  boshqa  nashrlarga  b o ‘ lgan  talabini  qondirilishi  kata­
lo g la m in g   form alariga  ham  bog‘ liq.  Kutubxonalar  xilm a-xil  formadagi 
k a taloglard an   foydalandilar.  Tum iketli,  plakat  shaklidagi,  panoramali 
k a ta lo g la r  haqida yuqoridagi  m a’fum otlar Iciritilgan edi.  B iroq katalogning 
en g   k o ‘p   tarqalgan  form asi kitob  v a  kartochka  formasidir.  Juda  uzoq y il- 
lar  k a ta lo g n in g   kitob  form asi  a so siy   b o ‘lib  xizm at  qilib  kelgan.  Oldin  k i­
tob  -  k a ta lo g la r  kitoblam ing  q o ‘lda yo zilg a n  ro‘yxatidan  iborat edi.  Kitob 
b o sish   k a s h f  etilg a ch ,  bosxnaxona  usulida  tayyorlangan  kataloglar  paydo 
b o ‘ldi.  X I X   a sm in g   oxiri  X X   asr  boshlariga  k elib ,  kartochkali  formasi 
k u tu b xon alard a  ishlatila boshladi.  Bu  katalogning  afzalligi  shundaki,  huj- 
jatn in g  b ib lio g r a fik   tasviri  alohida  kartochkalarda  berildi  va  ular  m axsus 
y a sh ik la rg a  qattiqtartib  ostida joylashtirildi.
K ito b   katalogi  ixch am ligi  bilam  o ‘z   yu tu g‘iga  ega  edi.  10  000  tom lik 
hujjat  fo n d i  tasvir  formati  o‘rtacha b o ‘lgan  500—600  betli kitobga s ig ‘adi. 
Shuncha  kitobni  kartochkali  katalogda  aks  ettirish  uchun  taxm inan 
1
m
2 
jo y  ni  e g a llo v c h i  1 4 -1 6  katalog yashikchasi y o k i  shkaf-javon k e ra k b o ‘ladi.
H u jja tla m i  tasvirini  belgilangan  nam uaa  (7 ,5 x 1 2 ,5   sm)  dagi  katalog 
k artoch k alarid a  am alga  oshirildi.  Bu  format  deyarli  b archa  kutubxona-
10

larda hozirgacha  q o 'lla n ilib   xalqaro  format nom ini  oldi.  Har bir kartochka 
enining  o'rtasida  pastki  chetidan  0,75  sm  oraliqda teshikcha b o ‘lib,  undan 
yashikdagi  kartochkalam i  metal  sterjen  yordam ida  mahkamlab  q o ‘yish 
uchun  foydalaniladi.
Har  bir  yash ik ch aga  odatda  800  tadan  1000  tagacha  kartochka  jo y - 
lashtiriladi.
A x b o ro t  k u tu b x o n a   m uassasalaridagi  mavjud  resurslar  targ‘ibotida, 
kutubxona  fon d lari  b o y lig in i  och ish ,  tobora  o ‘sib  borayotgan  axborot 
oqim idan  fo y d alan ish d a kataloglardan tashqari boshqa bibliografiya v o si- 
talari,  adabiyotlar  r o ‘yxati,  bibliografik obzor,  bibliografik  k o ‘rsatkichlar, 
kartoteka  va  in tern et  m a ’lumotlari  majmui  ham  am alga  oshirildi.  B u- 
lardan  tashqari,  b ib liografik   q o ‘llanm alam ing barcha  turlaridan  kutubxo­
na  kataloglariga  e n g   o ‘xshashi  bibliografik  kartotekalar  hisoblanib,  ular 
kutubxona  m a ’lu m ot-b ib liografik   apparatining  m ustaqil  qism ini  tashkil 
etadi.
Kartotekaning katalogdan asosiy farqi shuki, katalog kutubxona fondida 
aniq  mavjud  nashrlarni  aks  ettiradi.  Kartotekaning  m azm uni  k o ‘pincha 
kengroq  b o ‘la d i,  u nga  kitob,  m aqola  va  boshqa  m ateriallam ing  aniq  ku- 
tubxonada bo‘lis h - b o ‘lm asligidan  qat’iy nazar tasviri kiritiladi.
O ‘z-o ‘zini  te k sh irish   uchun  savollar:
1.  K utubxona k a ta lo g la ri va  u larning aham iyati.
2.  A lfavit  k a ta lo g in in g   sistem a li  katalogdan  fa r q li jih a tla rin i  a so sla b  
bering.
3.  F o n d la rn i to ‘liq  aks ettirish bo ‘y ic h a  kataloglarn in g bir-biridan  fa rq i.
4.  M a rk a ziy k a ta lo g la r  q an day m u a ssa sa la r fo n d in i aks  ettira d i?
5.  K u tu bxon a  k a ta lo g la rin in g  tu rlariga xarakteristika  bering.
A lf a v it   k a ta lo g .  Uni  ta sh k il  q ilish   x u su siy a tla r i



Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling