V a z I r L i g I


Download 3.23 Mb.
Pdf ko'rish
bet2/13
Sana08.12.2019
Hajmi3.23 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13

A lfavit  k a ta lo g  
-   m ualliflar  fam iliyalari,  m u a llif sifatida  qabul  qilin- 
gan  m uassasa  va  tashkilotlar,  asarlam ing  sarlavhalarining  alfavit  tartibida 
joylashtirilgan  katalogidir.  U   har  bir  kutubxona  kataloglari  sistem asida 
majburiy,  tarkibiy  qism   hisoblangan.  H ozirgi  zam on  Axborot-kutubxona 
m uassasalarida u  elektron katalog  bilan b o g ‘liqdir.
11

A lfavit  k a ta lo g i  kutubxonada  axborot,  qidiruv  spravka  (m a’lumot) 
beruvchi  v a z ifa la m i  bajaradi.  Chunki,  m a’lum  m u allifn in g  barcha  asarla- 
rini  ulam in g  m azm unidan,  shu  shaxs  m ustaqil  m u a llif yoki  m uallifdosh, 
muharrir y o k i taijim on ,  tuzuvchi yoki sharhchi va shu kabilar sifatida ishti- 
rok etishidan q at’i y  nazar bir joyga. to ‘plash im konini beruvchi, y a ’n i kata- 
logda m ualliflar k om p lek sin i hosil  qiluvchidir.
A lfavit  k a ta lo g i  kutubxona  fondini  m ualliflik  b e lg isi  b o ‘y ich a  ochib 
beradigan  va  k ito b x o n g a   m uallifiring  fam iliyasi,  jam oaning  nom i,  nashr- 
ning  sarlavhasi  b o ‘yicha  m a ’lum  b o ‘lgan  kitobni  izlashni  ta’m inlaydi, 
uning axborot v a   qidiruv vazifalarini bajaradi.
M ualliflar  k om p lek si 
deb  alfavit  katalogini  aytilishi  bejiz  emas, 
chunki  b oshqa  h e c h   bir  a n ’anaviy  katalogda  kutubxona  fondining  maz- 
m uni  bu  katalogch alik   och ib   berilm agan.  Asarlari  fondda  m avjud b o ‘lgan 
m ualliflam ing  ham m asi  alfavit  katalogida  aks  ettirilaverm aydi,  shuning 
uchun  “m ualliflar  k om p lek si”  term in in i  shartli  deb  tushunm oq  kerak. 
T o ‘rt va undan  ortiq  m ualliflar tom onidan yo zilg a n  kitoblam i  tasvirlashda 
q o ‘shim cha tasvir sifatida odatda birinchi m u a llif fam iliyasiga q o ‘shim cha 
tasvir beradi.
T o‘plam ,  asarlar,  ilm iy   ishlarga  kiritilgan  m aqolalardagi  barcha 
m ualliflam ing  fam iliyalari  aniq  k o ‘rsatilm aydi.  A lfa v it  katalogining 
m a ’lum ot  b erad igan   vazifalari  b osh   (a so siy )  alfavit  katalogi  yordamida 
am alga  oshiriladi.  K utubxonalam i  kom plektlash,  qancha  kitob  borligini 
v a   necha  nusxada  ek an ligin i  tekshirish  zarur b o ‘lganda,  yangi  kitoblarga 
ish lo v   berish,  b ibliografik  q o ‘llanm alam i  tuzishga  aloqador  har  qanday 
m a ’lum otlar ana s h u  bosh katalogdan olinadi.
A lfa v it  k atalogi  resurslam i  targ'ibot  qilish  vositasi  b o ‘lib,  xizm at  qi- 
lish va k itob xon larga o'zlarining qiziqtirgan  asarlarini  topishlarida yordam 
berish va shu orqali  ayrim darajada yan gi qiziqishlarini u y g ‘otish m um kin.
K utubxona  fo n d in i  m ualliflar  tarkibi  b o ‘yich a  ochib  berish  qim m atli 
aham iyatga  eg a .  A lfa v it  katalogini  asosiy  xususiyati  -   u  bilan  ishlash- 
n in g  oddiyligidir.  Q idirilayotgan  resurs  haqidagi  a so siy   bibilografik 
m a ’lu m otlam i  b ilish ,  a lfa v it  katalogidan  uni  topish  uchun  yetarlidir. 
K itob xon   resurs  haqida  zarur  m a’lu m otlam i  bilm asa  ham   a   yordam chi 
tasvir  va  kartochkalar  vositasid a  topa  o lish   m um kin.  Yordam chi  kar- 
tochkalarga  y o ‘naltiruvchi  v a   m a ’fum ot  beruvchi  kartochkalar  ham   taal-
12

luqlidir.  Yordamchi  k a rto ch k a la r, y o rd a m ch i  tasvirlardan jid d iy   farq qila- 
di,  chunki  ularda  b ib lio g r a fik  tasvir  b o ‘lm ayd i  va  biror  m uayyan  nashrga 
b o g ‘liq  emas.
Y o ‘naltiravchi  (ссы л о ч н ы е )  kartochkalar  ikki turga b o ‘linadi.
1.  U m um iy k artoch k alar
2.  X u susiy k artoch k alar
U m u m iy  y o ‘n a ltir u v c h i  “q arang”  (см .)  s o ‘zi  yordamida  kitobxonru 
rad  etilgan  m u a llif fa x n iliy a si  yoki  m u a s s a s a   nom idan  tasvir  sarlavhasida 
qabul  qilingan  fo r m a g a  y o ‘llaydi.
A yrim   avtorlar  o ‘ z   asarlarini  h a q iq iy   fam iliyalari  ostida,  boshqalari 
esa  bir  yoki  bir  n e c h a   taxallu s  o s tid a   nashr  ettiradilar.  A yrim   y o zu v ch i- 
lar asarlarini  fa m iliy a la r in i  ham   ta x a llu sla ri  ham  nashr  ettiradilar. A lfa v it 
katalogida  ayni  bir m u a llif h in g   asarlarini,  d oim o  bir  x il  nom da  eng  k o ‘p 
tanish  b o ‘lgan  f o r m a s i  y o k i  h a q iq iy   fa m iliy a sid a   y o k i  taxallusida  aks  et- 
tiriladi.
X u su siy   h a v o la la r   “ sh u n in gd ek ,  qaralsin”  (см.  также)  s o ‘zlari  yor­
dam ida o ‘zaro  bir ta s v ir  sarlavh asid an  b osh q asiga mazkur katalogda qabul 
qilinganiga yo ‘ llay d i .
Y o ‘naltirishning  b u   turi  asosiy  n o m i   o ‘zgargan  m uassasa  yok i  tashki- 
lotlam in g tasm iy n a sh rla rin i tasvirlash d a q o ‘llaniladi.
Yirik  ku tu b xon alard a  x u su siy   h a v o la la r   turli  alfavit  qatoridagi  bir  x il 
sarlavha  (kitob  n o m la r )in i  b o g ia s h d a  ham   q o ‘llanishi mumkin.
M a ’lumot kartochikalari  ham   h a v o la la r  singari  tasvirga ega b o'lm aydi. 
U lar katalogda  m u a y y a n   yakka  y o k i  k o lle k tiv   m uallifning  asarlarini  qidi- 
rib  topishga m o ‘ljallan gan d ir.
T ipovoy  sa rla v h a   (nom )lar  u ch u n   bir  marta  tuzilgan  m a’lum ot  kar- 
tochkalari  (nom )ga  tu z ilg a n   bir  q a to r  q o ‘shim cha  tasvirlarning  o ‘rniga 
q o ‘llaniladi, katalogrri ortiqcha kartochkalar bosib ketishidan saqlaydi, shu 
bilan birga k u tu b x o n a c h in in g  vaqti  lia m  tejaladi.
B osh   (a so siy )  a lf a v it   k a ta lo g id a   kutubxona  fondi  haqidagi  barcha 
m a ’lumotlar  t o ‘p la n is h i  v a   uning  kataloglarida  ochib  berilgan  b o ‘lish i 
kerak.  Bunga  k u tu b x o n a   belgilari,  y a ’n i  x izm at  yozuvlari  yordam ida  eri- 
shiladi.  Ulardan  biri  kartochkaning  o ld i  tom oniga,  ikkinchisi  orqa  tom o- 
n iga yoziladi.  K u tu b x o n a  b elg ila rig a :
-   inventar n o m e r í;
13

r
-   y o r d a m c h i tasvirlar haqida m a’ lumot;
-   to ‘ liq  in d ek s;
-   p r e d m e t  rubrikalari taalluqlidir.
Sliifr 
-  m a tb u o t asarini tokchadagi  o 'rniri  shartli belgisidir.
A lfa v it  k a ta lo g id a n   a sosiy  va  barcha  yordam chi  tasvirlam ing  kar- 
tochkalarida,  shuningdek,  boshqa  katalog  va  kartotekalarda  o íd   tom oni- 
ning  yuqori  c h a p   burchagida k o ‘rsatiladi.
In v e n ta r  —  tartib raqami b o ‘lib, nashr kutubxonaga kelganda shu raqam 
bilan in v e n ta r   daftariga kiritilgan.
Inventar  raq a m n in g   kartochkalarda  k o ‘ rsatilishi  m azkur  kitobdan 
qancha  n u s x a s i  b orligin i  tezda  aniqlash  iin k on in i  beradi.  U lar  a so siy  
alfavit  k a t a lo g i  kartochkasining  orqa  tom onida  k o ‘rsatilgan.  K itoblarni 
irxventar-form ati b o ‘yich a joylash tirilad igan  ham da  iaventar, raqami  ayni 
bir  vaqtda  k it o b n in g   shifri  xizm atin i  o ‘taydigan  kutubxonalar  bundan 
m uctasnodir.
Y o r d a m c h i  tasvirlar  haqidagi  m a’lum otlar  -   yordam chi  tasvirlardan 
qaysi  biri  a lf a v it   katalogiga  asarning  a so siy  tasvirlarga  q o ‘shim cha sifati- 
da  k ir itilg a n lig in i  aniqlash  im konini  beradi.  Bunday  ma' 1 umotnomalar 
kutubxona  fo n d id a n   chiqarilgan  kitoblar  kartochkalarini  o lish   jarayonini 
o so n la sh tira d i  va  tezlashtiradi.
Y o r d a m c h i  tasvirlar  haqidagi  m a’lum otlar  odatda  faqat  bosh  alfavit 
katalogi  kartoch k alari  asosida tayyorlanadi.
T o‘liq  in d e k s  — kitob  sistem ali  katalogining qaysi b o ‘lim ida  turganligi- 
ning  aks  e ttir a d i,  alfavit  va  sistem ali  katalogning  asosiy  kartochkalariga 
q o ‘yiladi.
Predm et ru brikalari kitobning predm et katalogida qanday aks ettirilgan- 
ligini  k o ‘r sa ta d i.  Yana u   alfavit  katalogini  predmet  katalogi  bilan  b o g ‘lab 
oxirgisidan  r o ‘yxatdan  chiqarilgan  kitoblar  tasvirlanni  olish n i  tezlashti­
radi.
P redm et  pubrikalari  asosiy  tasvim in g  orqa  tom onidan  yordam chi  tas­
virlar h a q id a g i  m a ’lumotlardan bir o z pastroqda k o ‘rsatiladi.
K atalogn.1  tashkil  etish  
o ‘zaro  u z v iy   b o g ‘langan  quyidagi  jarayon- 
lardan:
-   k a ta lo g   pasportini  tuzish;
-   k a r to c h k a la m i joylashtirish;
14

-   katalogni  rasm iylashtirish;
-   katalogdan  fo y d a la n ish d a  yordam chi  q o ‘llanmalar tuzish;
-   katalogni  tahrir  qilishdan  iborat  murakkab  ishlardan  tashkil  topgan.
Bular barcha  kataloglam i  ta sh k il  etish   uchun  a sosiy  b o ‘lgan  operatsi-
yalar tarkibida  aks  ettiriladi.
Har  bir  katalogni  tashkil  q ilis h n in g   xususiyati  -   uning  pasporti,  yani 
katalog  haqidagi  a so siy   m a’lu m o tla r   qayd  etilgan  xizm at  hujjatini  tu- 
zishdan  boshlanadi.  A lfa v it  k a ta lo g ig a   m onand  — bu  katalog  tashkil  e til­
gan  sana, uning  m aqsadi,  fo n d in in g   qam rovi,  tasvir uslubiyati,  yordam chi 
tasvirlam ing  q o ila n ilis h i,  k a ta lo g g a   tegish li  yordam chi  qo'llanm alarning 
borligidir.
A lfavit  katalogini  tuzishni  faqat  texnik  ish  deb,  kartochkalam i  alfavit 
tartibi  va joylashtirishdan  iborat  deb  qarash  xato hisoblanadi.
A lfavit  katalogida  k artoch k alam in g  joylashtirish  bosm a  m ahsulotni 
tasvirlash  u slu b iyoti  bilan  b o g 'la n a d i  v a   tasvim in g  asosiy  qoidalari  asosi- 
da  tuziladi.  A dabiyotlam i  ju d a   tez  topish  va  katalogdan  foydalanishning 
qulayligi  kartochkalam i jo y la sh tirish  usullariga b o g ‘liq.
A lfavit  katalogining  v a zifa la rig a   k o ‘ra  kataloglarni  joylashtirishning 
a so siy  m etodi -   qat’iy   alfavit  h iso b la n a d i.
Tasvirlar  ulam i  b o sh la n ish   s o ‘zlaridagi  harflar  tarkibiga  qarab  jo y - 
lashtiriladi.  Fam iliya,  m u a ssa sa  va tashkilot,  sarlavha (nom ) bilan  qilingan 
tasvirlar  yagona  alfavit  q atoriga  joylashtiriladi.  S o ‘ngra  nom  (ism )  yoki 
butun  gaplam i  alfavit b o 'y ic h a  joylash tirish n in g ikki usuli  m a’lum:
-   “so ‘z ’'ketidan  “s o ‘z ” ;
-   “harf” ketidan  “h a r f ’ n o m in i  oigan.
K itobxon zarur n ash m i ju d a   tez topishda,  kutubxonada ayrim yakka va 
k ollek tiv  avtorlarining  asarlarini  targ‘ibot  q ilishga  yordam   berish  uchun 
ayrim  hollarda tasvirlam i  a lfa v it  tartibida  guruhlash  o ‘m iga  lo g ik   “m anti- 
q iy”  kom plekslar yaratish  m aqsadlidir.  M asalan:  bir m uallifning  harn  alo- 
hida,  ham  asarlari  t o ‘plam lari  b o ‘lsa,  bu  asarlar  barchasining  tasvirlarini 
ikki  guruhga b o ‘lib jo y la sh tirish n i  tashkil  etiladi.
B irinchi  guruhga  asarlar  t o ‘plam lari  aks  ettirilib,  ular  guruh  ichida 
nomlari  alfavit  tartibida  e m a s,  balki  nashrlar  t o iiq lig i  kam ayib  boruvchi 
m antiqiy taitibda jo y la sh tirila d i.
-   t o ‘la  asarlar t o ‘plam i;
15

—  asarlar t o ‘plami;
—  asarlar;
—  tanlangan  asarlar;
—  saylangan asarlar.
B u   asarlam i,  t o ‘plami,  m asalaa,  hikoyalar,  kundaliklar,  biror  asar- 
n in g   ayrim  qism lari,  parchalam ing tasvirlaridan  qat’iy  nazar  ikkinchi  gu- 
ru h ga kiradi.  Tasvirlar  ikkinchi  guiuh  doirasida nomlar bilan joylashtirish 
u m u m iy   qoidalariga  binoan  nom lar  (sarlavhalar)ni  birinchi  s o ‘zlaridagi 
alfaviti  b o ‘y ich a  joylashtiriladi.
K a ta lo g la m i  rasm iylashtirish deganda kartochkali alfavit kataloglarida 
ajratilgan  v a   yasbiklardagi  yozu vlar  vositasid a  rasm iylashtirish  tushuni- 
la d i.  A lfavit kataloglarida  turli  formadagi:  o ‘rtasi turtib  chiqqan,  kartoch- 
k a n in g   eniga — o ‘n g  va  chap  tom oniga 2/3,  1/3  va  1/4 turtib  chiqqan  ajrat- 
kichlar  q o ‘llaniladi.
U la r o ‘z  vazifalariga k o ‘ra:
—  alfavit katalogida m o ‘ljallash uchun;
—  m a’lu m o t tipidagi;
—  bibliografik turdagi ajratkichlar.
A lfa v it katalogida m o ija lla sh  uchun ajratkichlarga ajratiladi, ular: harf, 
b o ‘g ‘in va s o ‘z li  ajratkichlardir.
H a r f ajratkichlar mazkur harfdan  boshlanuvchi  tasvirlam i  cheklaydi.
B o ‘g ‘in  ajratkchilari  mazkur  b o ‘g ‘in  y o k i  b irn ec h a   b o ‘g ‘indan  b o sh ­
la n u v ch i  tasvirlam i  ajratadi.  H arf va  b o ‘g ‘in  ajratkchilari  odatda  kichik  
kataloglarda ishlatiladi.
S o ‘zli  ajratkichlar 
-   butun  s o ‘z   (fam iliya)  yoki  bir  necha  s o ‘zlam i 
k o ‘rsatib,  ayni  bir  so‘zd an   boshlanuvchi  sarlavha  (nom)  li  kartochkalar 
k o ‘p  miqdorda to ‘planib qolganda, jiida m ashhur va tez s o ‘raladigan avtor- 
la r g a  qo‘llaniladi. H arf va b o ‘g ‘in ajratkichlari odatda bir o z  turtib chiqqan: 
s o ‘z l i  ajratkichlar e n g k e n g  va o ‘rtasidabir o z  turtib chiqqan jo y i b o ‘ladi.
A yrim  m u a llif fam iliyalari  ajratib  k o ‘rsatish maqsadida o ‘ng tom ondan 
tu rtib  chiqqan, k ollek tiv mualliflar, nom i (sarlavhasi) yoki kitoblar nom lari 
u c h u n  chap  tom on i  turtib  chiqqan  alohida asar uchun bir  o ‘ng v a  bir chap 
to m o m   turtib  chiqqan ajratkichlardan foydalaniladi.
A yrim   ajratkichlarda  fam iliyadaa  tashqari  to'liq   ism i,  otasining  ism i, 
ya slia g a n   yillari,  faoliyati  soh asi,  kasbi,  ilm iy   darajasi,  unvoni,  faxrli  un-
1 6

voni  v a   m uallifi,  d a v la t  m ukofotiga  e g a   b o ‘lgan  asarlam ing  nom ini  y o - 
zishga  ruxsat etilgan .
M a’lumot tip id agi aj ratkichlar a y a i bir joylash tirish  s o ‘ziga ega b o ‘lgan 
kartochkalam i jo y la s h tir is h   tartibini  Jco‘rsatish  uchun  qo'llaniladi.  M asa- 
laii:  ajratkich bir m u a l l i f  asarlari, tasvnrlari  oldindan,  ayni bir asam ing tur- 
li,  nashrlar  oldidan,  k o lle k t iv   m u a llif  q ilin gan   tasvirlar  oldidan  qo'yilad i. 
M a ’lum ot  tipidagi  ajratk ich lam i  iz la s h   m uayyan  qiyinchiliklar  bilan 
b o g ‘liq  b o ‘lgan  ta sv ir la r   oldidan  q o 'y is h   zarur.  B unga  sarlavhasi  standart 
so'zlar  bilan  b o sh la n a d ig a n   nashrlar:  “instruktsiya”,  “estalik”,  “program ­
m a”  va bosliqalar k ir a d i.
M a ’lum ot  tip id agi  ajratk ichlar 
uchun  o ‘rtasi  turtib  chiqqan  ajrat- 
kichlar  q o ‘llaniladi.  A g a r   tekst  ajratk ich ga  sig'm agan   taqdirda  uning  da- 
v o m i im d a n k ey in g i  k a ta lo g  k artoch k asiga y o zilad i.
Bibliografik a jr a tk ic h la r  
-  m u a llif  ajratkichlarining bir turidir. Ularda 
mualliflar  va  u la m in g   a sa rla ri  h a q id a g i  m a ’lumotlar,  fam iliyasi,  ism i  v a  
otasining  ism i,  y a s h a g a n   yillari,  m u a llif   o ‘z   asarlariga  bergan  taxallusi, 
m utaxassisligi,  ilm iy  d a ra ja si,  faxrli o n v o n i, ju d a  qisqa qilib keltiriladi.
Katalogda  ajratk ich lar m iqdori  q a n ch a   b o i i s h i   kerakligini  faqat kitob- 
xon la m in g   katalogidarx  fo y d a la n ish la r i k u zatish  asosida aniqlash m um kin. 
Kiitiibxonalar  a m a liy o tid a   u lam i  3 - 5   sm   dan,  y a ’ni  6 0 -7 5   kartochkadan 
k eyin   qo'yish  qabul  q ilin g a n .  S h u n d ay  qilib  1000  ta kartochka s ig ‘adigan 
standart katolog y a s h ig ig a   15  tadan 2 0  tagach a ajratkich to ‘g ‘ri keladi.
Kartochka  v a   ajratk ich lar  q o ‘y ilg a n   k atalog  yashiklari  va  shkaflarga 
u lam in g m azm uniga  m o s  k elu v ch i y o z u v la r  qilinadi. Yozuvlar yashikning 
o ld  tom oniga jo y la sh tir ila d i.  K u tu b xon ad a tarkib topgan am aliyot va kata- 
lo g n in g   razm erlariga k o ‘ra,  yozuvlar  har bir yashikdagi  birinchi  va  oxirgi 
kartochkalar,  sa r la v h a sin i  yoki  faq at  tasvirlar  sarlavhasi  boshlanadigan 
harf va b o ‘g ‘in la m i  ko‘ rsa tib   turish m u m k in .
K atalog  shkaflarida  b e lg ila n g a n  ta rtib n i  saqlash  uchun  barcha  yash ik - 
la m i  nomerlab  c h iq isfi  zarur.  Y ash ik lar  y o n ig a   qarab  (chapdan  o ‘nga) 
yok i  yuqoridan  pastga  nom erlanadi.  Y irik  kutubxonalarda  ikkinchi  usul 
q o ila n ila d i.
Kartochka ajratk ich lar jo y -jo y ig a  q o ‘y ilib , yashiklarga kerakli yozu vlar 
q o ‘yilgandan  s o ‘n g   k a ta lo g   tashkil e t ild i  d e y ish   mumkin.  Har  bir katalog 
yan gi kelgan  asarlar  ta sv ir i  yozilgan   k artoch k alar bilan  to‘ldirilib  turilishi 
talab  qilinadi. 

Toshkent Axboroi Te.\,
1 7
Axboro;  Resui:-

K ito b x o n la rg a   kutubxona  fondi  haqidagi  to'l iq  va  har  tom onlam a 
axborot b e r is h ,  kerakli nashrlanvi izlashni  ta’m inlash, kitobxonlarga kitob- 
lam i  ta n la sh la rid a   yordam  berish  singari  natijalarga  erishish  taq ozo  qili- 
nadi.  K a ta lo g la r  har doim k o ‘zdan kechirilib turislii  kerak.
K a ta lo g   tahriri:
-   K undalik jo r iy  tekshirish;
-   rejali  davriy tekshirish.
Joriy  ta h rir  kartochklarini  joylashtirish  va  katalogdan  foydalanish  ja- 
rayonida  a m a lg a   oshiriladi.  Bu tahrir:
-   ta sv ir la r  sarlavhalarining bibliograftk tahriri;
-   K artochkalam i joylashtirishning t o ‘g ‘riligini tekshirish.
K a ta lo g la r u zo q  vaqt davom ida yaratiladi.  Kutubxonalar joriy tahrir b i­
lan  birga  r e j a li  tahrir  ham  qiladilar.  K ataloglam ing joriy  tahriri  qanchalik 
puxta  q ilin m a s in ,  baribir undagi  barcha xato  va  nuqsonlam i bartaraf etib 
b o ‘lm a y d i.  Joriy  tahrir  davom ida  nuq son lam in g  barchasi  aniqlanm asligi 
m um kin,  ik k in c h id a n  aniqlashganda  ham  ham m asi jid d iy  is h o lib   bormay 
tuzatib  b o ‘ lm ayd i.
R ejali  tahrir:
-   K artochkalam i katalogda joylashtirilishim   tekshirish;
-   T a sv irla m i “yagona qoidalar”n in g  s o ‘ngi nashriga binoan t o ‘g ‘riligini 
aniqlash;
-   T asvirlar  sarlavhalarining  toMiqroq  v a   aniq  form asiga  keltirish 
uchun  b ib lio g r a fik   tahrir qilish (ism i,  otasining ism i,  uning to‘ liq  yo zlish i, 
m u a llifla m i aniqlash, fam iliyasi  bir x il  m ualliflami  chegaralash);
-   K atalogn i  ajratkichlar  bilan  ta’m inlanganligini  va  umuman  qay 
darajada rasm iylash tirigan ligin i  tekshirish jarayonlaridan  tashkil  topadi.
K a ta lo g la m i  rejali tahriri  ikki  y o ‘l:  yalp isiga v a   tanlab  tushinsh  y o ‘li 
bilan  a m a lg a  oshiriladi.
Y a lp is ig a   tekshirish  katalogiga kiritilgan  barclia  tasvirlam i  ketm a-ket, 
h a r fm a -h a r f tahrir qilishni  nazarda tutadi.
Tanlab  tekshirish  katalogning  ayrim  qism larida  o ‘tkazish nazarda  tuti- 
ladi.  T a n la h  tahrir  qilishda  ayrim  nozarur uchastkalar tekshirilm ay  qolishi 
m um kin.
K a ta lo g la r   kutubxona  ro'yxatidan  chiqarilgan k itob lam in g  yordam chi 
kartochlcalarini  olib  tashlash  hamda  katalogda kerakli  barcha q o ‘shim cha,
18

seriya,  analitik  tasvirlar,  havola  va  m aT um otnom a  kartotekalari  bor- 
y o ‘qligini, yash ik lam i ajratkichlar bilan ta’m in la sh lik  darajasini puxta tek- 
shirishlarsiz ta sa w u r  qilib b o ‘lmaydi.
K atalogni  tahrir  qilishda  hatto  kichik  kutubxonalar  k atalogin in g 
o ‘zidagi m ateriallar bilan cheklanib boT m aydi.  B unda q o ‘shim cha ravish- 
da  entsiklopediya,  spravochnik,  bibliografik k o ‘rsatkichlardan,  b a ’zan  esa  
kitobning tekstini k o ‘rib  chiqish foydadan  h oli  b o ‘ lm aydi.
A lfavit  k atalogini  tahriri  tasvirlam i  kitob   fo n d i  bilan  taqqoslashni 
(toT iq  va  qism an)  b a ’zan  kitoblar,  sistem ali,  k atalog,  kitoblar  form ulyar- 
laridan shifrlam i  almashtirishni  shart  qilib  q o ‘y a d i.
T asvirlash   ilm iy  a x b o r o t  e le m e n t la r id a n   biri
Tasvir p rinsiplari
B osm a  asar y o k i  mavjud resurs  haqidagi m a ’lum otlar y ig ‘in d isig a  b ib ­
liografik tasvir d eyiladi.  Bibliografik tasvir uchun  a s o s iy  m anba  hujjatning 
o ‘z i  hisoblanadi. 
B ibliografik  tasvir 
-   resursning  m azm unini,  qanday 
kitobxonlarga  m o ‘ljallanganligini,  uning  m u a llifin i,  sarlavhasini,  k im   to- 
m onidan  va qachon  nashr  etilganini,  uni  nashrga tayyorlash d a qatnashgan 
shaxslar,  resursning hajmi  va boshqa m a ’lu m o tla m i yoritib  beradi.
Kutubxonachi hujjat turini, uni xarakterli belgilarini  farqlay olish i kerak. 
A xborot-kutubxonalam ing fondlarining k o ‘p q ism in i kitoblar egallaydi.
Tasvirlash  m etodikasidan  oldin  kitob  turlarini,  uni  tu zilish in i,  hujjat 
elem entlari  deb  ataluvchi  ayrim  m asalalar  bilan  tanishib  chiqish  lozim . 
Hujjatni  m azm uni  em as,  uni  bezatilishini  ham   tushunib  olish   hujjat  turini 
Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 78%20Кутубхонашунослик%20иши -> Кутубхона%20ишига%20доир%20адабиётлар
Elektron%20adabiyotlar -> IM. M. Vaxitov, sh. R. M irzayev I q I s m. M e ’ morf hilik tarixi
Elektron%20adabiyotlar -> I oism. M e ’ m o r c h IL ik tarixi 0 ‘zbek3ST0n respublikasi oliy va
Elektron%20adabiyotlar -> Milliy manaviyatimiz asoslari. Imomnazarov M.pdf [Abdulloh ibn Abu Avona Shoshiy]
Elektron%20adabiyotlar -> Sa id a h b o r bulatov asrol m u xto ro V g a n c h k o r L i k
Elektron%20adabiyotlar -> Namangan davlat universiteti
Elektron%20adabiyotlar -> Binolar zilzilabardoshligi. Rahmonov B, Siddiqov M.pdf [Abdurasulboy madrasasi]
Кутубхона%20ишига%20доир%20адабиётлар -> Erkin axunjanov kutubxonashunoslik, arxivshunoslik, kitobshunoslik

Download 3.23 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling