V a z I r L i g I


k-nasi nashriyoti,  2 0 1 0 .  - 8 2   b.  -  IS B N -9 7 8 -9 9 4 3 -0 6 -2 8 0 -1


Download 3.23 Mb.
Pdf ko'rish
bet4/13
Sana08.12.2019
Hajmi3.23 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13

k-nasi nashriyoti,  2 0 1 0 .  - 8 2   b.  -  IS B N -9 7 8 -9 9 4 3 -0 6 -2 8 0 -1 _____________
27

To‘rt va  undan  ortiq m ualliflar uchun  tasvir
Axborot-kutubxona xizm ati [M atn]:  0 ‘q u v q o ‘llanma /  M.Mahrnudov, 
T.Shokirov, E .N iyozova va  boshq. —Т.: A.Qodiriy nom.  TDMI, 2008. —120  b
T o‘p la m la r
M a ’naviyat yulduzlari  (M arkaziy O siyolik  mashhur  siym olar,________
allomalar, adiblar) [M atn] /Т о ‘ p 1 ov с b iv a  m as ’ ul m uham  r M . H  ay ru 1 la y  ev. - 
To‘ldirilgan qayta nashr. —Т.: A .Q odiriy nom.  xalq  m e ’rosi nashriyoti, 
2 0 0 1 . - 4 0 8   b.  -  IS B N -9 7 8 -9 9 4 3 -0 7 -2 6 0 -3
E lektron  resurs  tasviri
Axborot va kutubxona resurslaridan  fan, ta’lim , madaniyat va biznesda 
foydalanish= И нф орм ационно-библиотечны е ресурсы  в  науке, 
образовании, культуре и би зн есе  [Elektron resurs]: “C E N T R A L A S IY A - 
2 0 1 0”  xalqaro konferensiya materiallari (1999—2010)  / M as’ul muharrir 
M .A .  Rahm atullayev;  -Т.: A .N a v o iy  nom.  O 'zbekiston M illiy  k-nasi, 
2 0 1 0 .- S D - R . - 6   Gb
O kz-o ‘ zini  tek sh irish   u ch u n   savollar:
1.  K u t a l u g n i   tu s h k .il e t i s h   q a n d u y  j a r a y o n l a r d a n   ib o r a t ?
2.  K u t u b x o n a   b e l g i l a r i g a   n i m a l a r  k i r a d i ?
3.  K a t a l o g n i   r a s m i y l a s h t i r i s h  j a r a y o n i   n i m a l a m i  о
  z 
i c h i g a   o la d i ?
4.  A j r a t k i c h l a r g a  x a r a k t e r i s t i k a   b e r i n g ?
5.  K a t a l o g  t a h r i r i   n i m a ?
6.  T a s v ir  e l e m e n t l a r i g a   n i m a l a r   k i r a d i ?
28

2 .   SISTEM AÜ  KATALOG
H ujjatlar  k la ssifik a tsiy a si  h a q id a   u m u m iy  tu s h u n c h a . 
K la ssifik a tsiy a g a   b o 'lg a n   ta la b
K lassifikatsiya  -   sotsial  hayotim izda  v a   fanda  keng  tarqalgan  tushun- 
chadir.  K lassifik atsiya  deganda  lotincha  “classis”  -   sinf,  guruh,  tur  va 
“facere”  -   qilm oq  s o ‘zlariga to ‘g ‘ri keladi.
K lassifikatsiya  atrof-m uhitni,  dunyoni,  m odda va hodisalam i o ‘rganish 
jarayonidir.  H ar bir  hodisa  va  moddalar bir qancha  belgilarga  ega b o ‘ladi, 
bu  belgilarga  asoslan gan   holda  hodisa  va  moddalar  sinflarga,  guruhlarga 
bo‘ linadi,  y a ’ni  k lassifikatsiya  qilinadi.  M asalan,  D.I.  M en d eleyevn in g 
elem entlam i  ortib  b oruvchi  atom  o g ‘irligiga k o ‘ra joylashtirilgan.  Har bir 
elem entlar  va jism la m in g   birikmalaridagi  barcha  xossalari  davriy  suratda 
takrorlanib  turadi,  atom   o g ‘irligiga  qonuniy  ravishda  b o g ‘liq  b o ‘ladi  deb 
isbotlandi.
D.I.  M en d eleyevn in g  elem entlar  davriy  sistem asiga  (klassifikatsiyasi) 
m oddalam ig  atom   o g ‘irligi  asos  qilib  olingan.  Bu  asos  xim iya  fani  tarixi- 
da  yangi d avm in g  vujudga  k elishiga  im kon  berdi,  m oddalam ing  tuzilishi 
to‘g ‘risidagi  ta ’lim otn in g taraqqiy  etishiga sabab  b o ‘ldi.
Ayrim 
hollarda  su n ’iy   klassifikatsiyalar  ham   q o ilan ilad i.  M asalan, 
o‘sim liklam ing  barglarini  va  gullarining  rangi,  shakliga  qarab  klassifikat- 
siyalashdan  dekorativ  o ‘sim likshunoslikda  am aliy  jihatdan  foydalaniladi. 
Dem ak,  am aliyotda  klassifikatsiyalash  asosiy  va  sun’iyga  ajratiladi.  Ku- 
tubxona  bibliografiya  ishida  bu  jarayon  qanday  kechadi.  Kutubxonashu- 
noslik  ishining  an’anaviy  ish  faoliyati  hujjatlami  klassifikatsiyalashda  asos
-  hujjatlaming  m azm uni  qilib  olinadi.  Bu  usul  hujjatlar  klassifikatsiyasiga 
tabiiy 
klassifikatsiya  deb  qarash  imkonini  beradi.  Hujjatlami  formatiga,  ti- 
liga,  chiqarilgan jo y ig a ,  betlar  soniga  qarab  tanlab  olish 
sun’iy 
klassifikat­
siyaga misoldir.  K utubxona  fondlari  goho  m axsus maqsadlami  k o ‘zlab,  ana
29

shunday ajratiladi, biroq odatda hujjatlami klassifikatsiyalash deganda ulami 
m azm uniga m uvofiq tarzda guruhlarga ajratish nazardatutiladi.  Faqat bilim  
sohalariga  k o ‘ra  guruhlarga  ajratishga 
m atbuot  asarlarini  klassifikatsi­
yalash 
deb  aytiladi.  K itobxonlam i turli ehtiyojlarini  qondirishda  shu tarzda 
hujjatlami  m azm uniga ko‘ ra  klassifikatsiyalash m aqsadga muvofiqdir.
Shunday qilib, hujjatlam i b ilim ning muayyan sohasiga m unosabati bel- 
gisiga  qarab  klassifikatsiyalash kitobxonlam i  o ‘zlariga  aynan  kerakli  ada- 
biyotni tanlab  olishlariga  im kon beradi.
K lassifikatsiyalash  jarayoni 
A xb orot  resurs  markazlari,  A xborot  ku- 
tubxona  markazlari  kutubxona  fondlarini  har  tom onlam a  chuqur  yoritib 
berish,  kitob xon ga,  kutubxonachiga unum li ishlashiga im kon yaratadi.
K utubxona-bibliografiya  ishi nazariyasi va am aliyotida hujjatlam i klas- 
sifikatsiya  tushunchasi  deb,  aynan  sistem a li  (fan  sohalari  b o ‘yicha)  klas- 
sifikatsiyaga  aytiladi.
Sistem ali  klassifikatsiyaning  a sosiy  hususiyatlari  shundan  iboratki, 
bunda  barcha  bilim lar  m ajm uasi  fan  sohalarini  b o ‘lin ish iga  asoslanib, 
alohida  b o ‘lim la m i  hosil  qiladi.  B o i  im  ichida  yana  m ayda  b o iin m a la r  
va  b o ‘lim chalar  tashkil  qilinadi.  B u  boT inm alam ing  har  birida  b ilim ning  
m uayyan so h a la n g a  tegishli  masalalardan biriga doir kitoblar birlashtirila- 
di.  B o ‘linm alar ichida yana kichik b o ‘lim chalar h o sil qilinadi.
K lassifikatsiya  b o iim la r in i  um um iy  tushunchadan  (ya’ni  b o'lim dan) 
xususiy,  j u z ’iy   tor  m a ’nodagi  tushunchaga  boTinma,  b o ‘ linm achalarga 
o ‘tishi 
ierarxik  —  sistem ali  tartib 
deyiladi.  M asalan  m usiqa  tushuncha­
si  um um iy  d eb  olsak,  vok al  m usiqasi,  estrada  orkestri  — bu  x u su siy   tor 
m a’noni anglatadigan tushunchalar.
B o iim ,  b o iim m a la r   va  b oiim m ach alarn i  ierarxik  bogT anishi  ku­
tubxona  bibliografik klassilikatsiyalar jadvallarini  asosini  tashkil  etadi.
Sistem ali  kataloglar  hamda  A xborot  — resurs  markazlari,  A xborot  ku­
tubxona  markazlari,  kutubxonalam ing  fondlari bam   xuddi shu  klassifikat­
siya  asosida  tuziladi.  K lassifikatsiya b o iim la r in i  um um iydan  (b o ‘lim dan) 
ju z ’iyga  (b o ‘lin m a v a   b o ‘linm achalarga)  tonion bunday joylashtira  borish 
sistem ali  tartib  
deyiladi.  “Sistem ali joylashtirish”  va  “sistem ali  katalog” 
degan tushunchalar shuning m antiqiy ifodasidir.
Kitoblar  tokchalarda  va  sistem ali  katalogda  ham  b ilim n in g  har 
xil  b o ‘lim lari  b o'yich a  kitob  v a   kartoclikalar  bo‘lim ,  b o ‘linmalar,
30

b oiin m a ch a la ri  tashkil  qilinib  um um iydan  j u z ’iyga,  yoki  xu su siyga  to- 
m on ketm a-ket joylashtiriladi.
U m u m iy  v a   j u z ’iy   degan  tushunchalar  n isb iy  tushunchalardir,  albat- 
ta.  M asalan  fizik a  b o iin m a s i  —  tabiiy  fanlar  asosiy  b o ‘lim iga  nisbatan 
ju z ’iydir — ayni  c h o g ‘da u akustika,  optika v a  boshqa mayda b o ‘linm alarga 
nisbatan  um um iydir.
Klassifikatsiya  b o iim la r in i  um umiydan  ju z ’iyga  tom on  joylashtirish 
prinsipiga  amal  qilib,  ulam ing  nomlarida  muayyan  izchil  tartib:  b o ‘lim, 
b o iin m a ,  b o iim c h a   degan  tartib  belgilash  mumkin  b o iu r   edi.  Biroq  ku- 
tubxonashunoslik  tajribasida  “b o iim ”  termini  odatda  har  bir  b o iin ish g a  
nisbatan  qo‘llaniladi,  “b o iin m a ”,  “b o iim c h a ”  terminlari  esa  b o iim n in g  
tobelik m a ’nosini  bildirishi  lozim  b o ig a n  hollardagina  ishlatiladi.  Masalan, 
“ Akustika b o iim i” ayni ch o g ‘da bu fizika b o ‘lim ining b o ‘limchasi  deyiladi.
B ibliografiyada  hujjatlam i  lclassifikatsiyalash  keng  q o ila n ila d i.  X uddi 
kutubxona sistem ali  katalogi  singari bibliografik nashrlarda ham  hujjatlar- 
ning tasviilari  m azm uniga  qarab,  bu asarlam ing m avzusini ochib beruvchi 
rubrikalar  ostida  guruhlarga  ajratiladi.  B ibliografik  nashrlarda  hujjatlami 
m azm uniga  qarab  guruhlarga  ajratish  hamma  vaqt  ham  bilim   sohalariga 
qarab  klassifikatsiyalash bilan b o g ia y v erilm a y d i.
B ibliografik  nashrlarning  k o ‘p chiligida  hujjatlami  predm et  katalogiga 
yaqinlashtirib  predm et  asosida  guruhlarga  ajratish  usullaridan  yoki  geo - 
grafik  b elgilariga  qarab,  guruhlarga  ajratish  usulidan  foydalaniladi.  B ib- 
liografiyaning  turli  xillarini  guruhlarga  ajratishning  xarakteri  va  usullari 
mazkur  nashm ing  maqsadlari  bilan  belgilanadi.  Biroq  bilim ning  barcha 
sohalariga yok i  k o ‘p  sohalariga  oid  m atbuot  asarlarini  o ‘z  ichiga  ohivchi 
universal  xarakterdagi  k o ‘pgina  bibliografik  nashrlarda,  shuningdek  katta 
sohali  bibliografiyalarda  asarlar  rubrikalar  b o ‘yicha  guruhlarga  ajratiladi 
va  mbrikalar  sistem ali  katalogning  tuzilishiga  o ‘xshash  tartibda,  y a ’ni 
bilim   sohalariga  qarab joylashtiriladi.
O ‘z -o ‘zini  teksh irish   uchun  savollar:
1.  H u j j a t l a r  k l a s s i f i k a t s i y a s i   h a q i d a   u m u m i y   tu s h u n c h a .
2
.  K l a  s s  if ik a  ts  l y a g a   b o   ‘Ig a n   t a l a b   n i m a ?
3.  K la s s i f i k a t s i y a l a s h  j a r a y o n i   h a q i d a   n i m a l a r  b i l a s i z ?
4.  I e r a r x i k   t a r t i b   t u s h u n c h a s i g a   iz o h   b e r i n g ?
31

F a n l a r n i   k l a s s i f i k a t s i y a l a s h   t a r i x i
Fanlar  k lassifikatsiyasi  tarixiga  murojaat  qilsak,  har  bir  davrda  yara- 
tilgan  fanlar  klassifik atsiyasi  o ‘z  zam onasining  talablariga  m uvofiq ekan- 
ligini k o ‘rish  m u m k in .
Turli  davrlarda yaratilgan kutubxona klassifikatsiyalari  qanchalik xilm a- 
xil b o ‘lm asin,  ulam ing barchasiga xos  xarakterli b elg i  bu birrnuncha b o ‘lsa 
ham  fanlar  klassifikatsiyasiga  asoslanganligidir.  Chunki,  kutubxona  klassi- 
fikatsiyasining har bir b o iim i bilim ning muayyan  sohasiga m uvofiq keladi.
Fanlar  k lassifik atsiyasiga  m aterialistik  dunyoqarash  nuqtai  nazaridan 
kelib  chiqsak,  fanlarni  rivojlanishi  tabiatdagi  ro‘y   beradigan  hodisalarga, 
tabiat,  m ateriya,  o b ’ektiv  borliqqa  asoslanadi.
Idealistik dunyoqarash  b o ‘yicha m a iu m k i,  ruh -  birlamchi,  tashqi  tabi­
at, hayot esa ikkilam chi deb hisoblangan  edi,  Fanning vazifasi  esa tabiat va 
jam iyat  taraqqiyoti  qonuniyatlarini  ochib  berishdan,  materiyaning  harakat 
formalari  klassifikatsiyasiga  m uvofiq  ravishda  tuzilishi  lozim .  Fanlar 
o ‘rtasidagi,  o b ’ektlar  o ‘rtasidagi  m avjud  aloqa  ham da m unosabatlar  fan- 
lam ing  chinakam   ilm iy klassifikatsiyasi  tuzilishining asosini  tashkil  qiladi. 
Faylasufiar va  olim lar ilm iy bilim ning  o ‘zlari  yashagan davrdagi darajasini 
aks  ettirgan  fan lam in g  klassifikatsiyalari  -   sistem asini  tuzganlar.  Bu  siste- 
malardan b a ’z i  birlari  klassifikatsiyaning  kutubxona-bibliografiya  sistem a- 
larini  tuzishda  foydalanilgan  edi.  Bu  sxem alam i  tuzuvchilar  o ‘z  sxem ala- 
rida assosiy b o iim la m in g  joylashish tartibini  belgilaganlar va bilim lam ing 
odatdagi,  fanlarni  klassifikatsiyalashning  ular  tanlab  o ig a n   sistem asida 
qabul qilingan  sinflargaajratishga  m uvofiq ravishda detallashtirganlar.
M a t b u o t   asa rla rin i  k la ssifik a tsiy a la sh   ta r ix id a n . 
Q adi'm gi  d u n y o  v a   ilk  o  rta  a srlar
K u tu b x o n a c h ilik   is h i  v a   b ib lio g r a fiy a   taraq q iyoti  tarixid a  ku- 
tu b x o n a -b ib lio g r a fiy a   k la s s ifik a ts iy a s i  sx em a la rin i  ish lab   c h iq ish  
katta  o ‘rin  tu ta d i.  Juda  q a d im   za m on lard ayoq   o ‘sha v a q td a g i  m avjud 
k u tu b xon alard a  q o iy o z m a la r n i  u la rn in g   m a zm u n ig a   k o ‘ra  b ir  qadar 
siste m a la sh tir ilg a n ,  q o iy o z m a la r   r o ‘yxa tla ri  tu z ilg a n ,  bu  r o ‘yxatlar 
k a ta lo g   v a z ifa s in i  o ‘tagan  edi.  A fs u s k i,  k a ta lo g la rn in g   a sl  n u sxalari 
saq lan ib   q o lm a g a n   va  u la rn in g   tu z ilish i  h aq id a  o ‘sh a  davr  adabiy
32

m anbalarida  m a v ju d   b o i g a n   fíkrlarga  qarabgina  m u h ok am a  yu ritish  
m u m k in .  B u  m a n b a la rd a n ,  m a sa la n ,  ilgari  eslatib   o ‘tilg a n   m ashhur 
A lek sa n d riy a   k u tu b x o n a s in in g   k a ta lo g i  haqida  m a ’lu m o tla r  b o r lig i 
m a iu m   b o i d i .   B u   k a ta lo g n i  y u n o n   o lim i  K a llim a x   (era m izd a n   av- 
v a lg i 
III 
asr)  tu z g a n .
Kutubxonada saq lan gan   q o iy o z m a la m in g   ancha  qism i  (9 0   0 0 0   ga ya- 
qin) batafsil ro‘y x a tg a   olingan  ham da epos,  lirika, tarix,  falsafa v a  boshqa 
b o iim la r  b o ‘yicha  sistem a g a   solin gan   edi.  Har bir b o ‘lim   q o iy o z m a n in g  
m azm uniga  m u vofiq ,  tu zilgan   b o iin m a la rg a   ham  ega  b o ig a n .  Q adim gi 
R im   kutubxonalarida  eram izning  dastlabki  asrlarida  q o iy o z m a la m in g  
tasvirlari  m azm u n iga  m u vofiq   ravishda  gruppalarga  ajratilgan  kataloglar 
b o ig a n lig i  ham m a ’lum.
Q adim gi dunyo  kutubxonalarida foydalanilgan kutubxona klassifikatsi- 
ya sxem alari t o ‘g ‘r isid a  aniq m a ’lum otlam ing y o ‘qligi m azkur sxem alam - 
ing ilm iy darajasi h a q id a  fikr yuritishga im kon bermaydi. Biroq, antik davr- 
da ilm iy b ilim la m in g  shundan k ey in g i taraqqiyotiga katta ta’sir k o ‘rsatgan 
fanlam i  k lassifik atsiyalash   tizim in in g  ishlab  chiqilishi  (qadim gi  zam onda 
Platon, A ristotel va  b osh q a faylasuflar tuzgan sistemalar) o ‘sha vaqtlardagi 
kutubxona k lassifikatsiyalari ham  antik davrdagi fanning yuqori darajasini 
aks ettirgan, deb ta x m in  q ilish g a  im kon beradi.  Bu taxm in haqiqatga ancha 
yaqin,  chunki  G retsiya  v a   R im   kutubxonalari  ilm iy  tafakkur  markazlari- 
dan b o ig a n  bu  kutubxonalarda  yirik  olimlar,  faylasuflar,  shoirlar  faoliyat 
yuritganlar.
Ilk  o ‘rta  asrlar  d avrid a  cherkov  hukm ronligi  fan  va  m adaniyatni  inqi- 
rozga olib borgan b ir  vaqtda m onastirlar va soborlar huzurida ishlab turgan 
kutubxonalar b eq iq   h old a b o i i b ,  k ish ilam in g juda cheklangan  doirasigina 
ulardan  bahram and  b o i a r   edi.  B u   kutubxonalar  fondlarining  asosini  ilo- 
hiyotga  o id  kitoblar,  “cherkov  otaxonlari”ning  ijodlari  tashkil  etar edi.  Bu 
kutubxonalarda  q a d im g i  dunyo  mutafakkirlarining  saqlanib  qolgan  asar- 
lari va o ‘sha vaqtlardagi  m aktablarda o ‘qitiladigan  fanlarga  doir dunyoviy 
xarakterdagi k itob lar nih oyatd a o z  edi.  Kitoblar javonlarda yirik b o iim la r  
b o ‘yicha uncha  detallashtirm asdan  gum hlarga  ajratilar,  kataloglar esa,  ki- 
toblam ing tokchalardagi o ‘m i k o ‘rsatnlgan javon  ro'yxatlaridangina iborat 
b o ‘lar edi.
0 ‘sha  davrdagi  kutubxona  klassifikatsiyasi  sxem alariga  o ‘rta  asrlarda
33

rasm  b o i i b , m aktab ta iim ig a  asos qilib olingan “etti erkin san’ at” sistem a- 
si  bir  qadar  ta’sir k o is a tg a n   edi.  B u  sistem a  fanlam ing  ikki  kom pleksini: 
“trivium ” (uch fandan iborat kom pleks) va “kvadrivium ”  (to ‘rt fandan ibo- 
rat kom p lek s)  n i  o‘z   ichiga oladi.  Birinchi k om pleksga grammatika,  diale- 
ktika v a  ritorika, ikkinchi k om pleksga -  arifinetika, geom etriya, m uzika va 
astronom iya kirar edi. B u  fanlam ing m azm unini  o ‘sh.a davrdagi o ‘qim ishli 
kishi uchun zarur deb hisoblanadigan oddiy am aliy bilim lar tashkil  qilardi. 
M asalan,  gram atika,  asosan  katoliklar  cherkovining  rasm iy  tili  b o ig a n  
lotin   tilini  o ‘rgatish  bilan  tugar,  dialektika  deganda  iloh iyot m avzularida 
u zoq   sxolastik   bahs  olib  borish  mahorati  tushunilar edi.
S h a r q d a   k la ssifik a tsiy a n i  p a y d o   b o 'lish i  va  sh a k lla n ish i. 
M a rk a ziy   o s iy o lik  ja h o n g a   m a s h h u r o lim la r im iz   to m o n id a n  
ilm la r  ta s n ifi  (y a 'n i  k la ssifik a tsiy a si)  ish la b   c h iq ilish i
M arkaziy O siy o lik  jahonga m ashhur olim larim iz tom onidan  ilm lar tas- 
nifi  (y a ’n i k lassifik atsiyasi) ishlab chiqilgan. M uham m ad  M uso Xorazm iy, 
A bu N asr F orobiy, A b u  A bdullax al-Xorazm iy, A bu R a y x o n  Beruniy, A bu 
A li  Ibn  S in o la r  yaqin  v a   o ‘rta  sharqda  tanilgan  faylasuflar  o‘z  asarlarida 
fanlar k lassifik atsiyasi t o ‘g ‘risida yozib   qoldirganlai.
A bu  N asr  Forobiy
A bu  N asr  F orob iy  ( 8 7 3 -9 5 0   yillar)  o‘rta  asr  sharoitida  barcha  m a ’lum 
b o ig a n  fa n la m in g  birinchi v a  en g mukammal  tasnifini yaratdi.  U ning lotin 
tiliga tarjima  e tilgan   “Ilm lam i k elib   chiqishi  va  tasnifi’  (arabcha  “Ixso  al- 
ulum ”)  riso la sid a  “ Ilmlar bir-biri bilan uzviy b o g iiq h o ld a  va o ‘zaro yaqin 
munosabatdadir”  degan fikm i  bildiradi.
Mazkur kitobda Forobiy barcha fanlam i besh yirik 
guruhga ajratadi.
.
 
1.Til haqidagi  ilm.  B u ilm  yetti b o iim d a n  ib o r a t.

2.  M antiq  ilm i.
3. 
M atematika.  Bu  ilm   yetti  b o iim d a n   iborat:  ar- 
S Ê S jk
  ifm etika,  geom etriya,  optika,  yulduzlar  haqidagi  ilm   , 
m usiqa  ilm i  ,vazn  haqidagi  ilm, m exanika.
B
i  
4.  Tabiiy  va  ilohiy bilimlar.
34

5. 
Shaharni  boshqarish  haqidagi  ilm,  huquqshunoslik.  Forobiy  bilim - 
lam i  araaliy:  (k asb ,xu n ar)  va nazariy:  (fan)  qism iga b o ia d i.  U  arifmetika, 
geom etriya, a stron om iya va musiqani tarbiyaviy fan  deb  k o ‘rsatadi.  Foro­
biy  til,  gram m atika  va  m antiqni  birinchi  fanlar  qatoriga  q o ‘yadi.  Chunki 
insonni  o ‘z  fikrini  boshqalarga  bildirishida  va  boshqalar fikrini  aniq tush- 
unib olishda b u la rg a  e ’tibor berish zarur deb  hisoblaydi.
Abu A bdulloh  al-X orazm iy
A bu  A bdulloh  al-X orazm iy  (vafoti  997)  o ‘sha  davrda  yuqori  darajada 
rivojlangan fa n la m i  m a ’lum tartibga tushurish va tasn if qilishni  o ‘z oldiga 
v azifa qilib q o ‘yadi.
U ning  b izga  y etib   kelgan  “M afotih  al-ulum ”  o ‘ziga  xos  qom usiy  asar 
t o i i b ,   o ‘sha  d a vrd agi  deyarli  hainma  fan  sohalarini 
o ‘z   ich iga  qamrab  olgan.  M u allif  0 ‘rta  asrlardagi 
ta r   bir  ilm   m a z m u n in i  sharhlash  y o i i   orqali  tus- 
huntirib  beradi.  O lim   ilm lam i  ikkiga  b o iib ,  ularga 
“arab  -   sha’r iy ”  v a   “arab  b o im a g a n ’ia rg a   ajratdi.
“M afotih  al-ulum ”  (‘ilm la r   kaliti”)  asarida  fanlam i 
ikki  qismdan  iborat  qilib  tuliib,  birinchi  qism   shariat 
va  u  bilan  b o g i i q   arab  ilm lariga,  ikinchi  qism   esa 
arab  b o im a g a n ,  y a ’ni yunonlar va boshqa xalqlar il­
m lariga bag'ishlanad i.
A bu  A bdulloh  al-X orazm iy,  Arastu  va A bu  N asr  Forobiylar  kabi  fan­
lami  ikkiga,  y a ’ni  nazariy  va  am aliy  qismlarga  b o ia d i.  N azariy  qism   esa 
o‘z   navbatida  uchga:  fizika,  matematika  va  m etafizikaga  b o iin a d i.  B u  
b o iin is h   m odda  v a   shaklning  o ‘zaro  m unosabatiga  asoslanadi.  Shuning 
uchun  fizika  X o r a z m iy   ta ’kidlashicha  “elem ent  va  m oddaga  ega  b o ig a n  
narsalami  o'rgatu vch i”  fandir.  Fizikaga olim  fikricha tibbiyot,  m eterologi- 
ya,  k im yo, m exan ik a  kiradi.
F aylasuf  A b u   A b d u llo h   ilmlar  tasnifini  u m um iy  holda  quyidagicha 
b o ia d i:
I.  Arab  b o im a g a n   ilm lar (yunon va boshqa xalqlar):
1.  Nazariy  falsafa.
a) 
Tibbiy ilm la r  -  tibbiyot (tib,  sam oviy hodisalar -  ob-havoni aniqlash, 
m ineralogiya,  alk im y o ,  m exanika)  quyi;
35

b)  R iy o z iy o t  ilm lari  (arifm etika,  handasa,  ilm   an-nujum,  m usiqa)  -  
o ‘rtanchi
c)  Ilohiy,  y a ’n i m etafizika -  o liy  ilm;
d) M antiq
2. A m a liy   fa lsa fa .
a) A h lo q  -  etika (odam ni  boshqarish)
b)  U y sh u n o slik  (u yn i boshqarish)
c)  S iy o sa t (shaham i,  m am lakatni boshqarish)
O lim  tarafidan ilm lam i  alohida-alohida o ‘rganish esa ulam i diniy ilm ga 
b o g iiq lik d a n   o z o d   qiladi.  A bu  A bdulloh  al-X orazm iy  o ‘z  tasnifida  o ‘ sha 
davr an’anasi, y a ’ni  ilm lam i  ikkiga b o iis h n i  q oilab -q u vvatlab ,  sh a’riy va 
falsafiy ilm larga  ajratadi.
Birinchi  guruhga  X orazm iy  quyidagi  fanlam i kiritadi:
Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 78%20Кутубхонашунослик%20иши -> Кутубхона%20ишига%20доир%20адабиётлар
Elektron%20adabiyotlar -> IM. M. Vaxitov, sh. R. M irzayev I q I s m. M e ’ morf hilik tarixi
Elektron%20adabiyotlar -> I oism. M e ’ m o r c h IL ik tarixi 0 ‘zbek3ST0n respublikasi oliy va
Elektron%20adabiyotlar -> Milliy manaviyatimiz asoslari. Imomnazarov M.pdf [Abdulloh ibn Abu Avona Shoshiy]
Elektron%20adabiyotlar -> Sa id a h b o r bulatov asrol m u xto ro V g a n c h k o r L i k
Elektron%20adabiyotlar -> Namangan davlat universiteti
Elektron%20adabiyotlar -> Binolar zilzilabardoshligi. Rahmonov B, Siddiqov M.pdf [Abdurasulboy madrasasi]
Кутубхона%20ишига%20доир%20адабиётлар -> Erkin axunjanov kutubxonashunoslik, arxivshunoslik, kitobshunoslik

Download 3.23 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling