V a z I r L i g I


  Fiqh,  m u su lm o n  qonunshunosligi


Download 3.23 Mb.
Pdf просмотр
bet5/13
Sana08.12.2019
Hajmi3.23 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13

1.  Fiqh,  m u su lm o n  qonunshunosligi.
2.  K am ol,  y a ’ni  islo m  ilo h iy o tch ilik  ilm i.
3.  Sarfu n a h v  -  gramatika.
4.  M ahkam ada is h  yuritish ilm i  .
5.  S h e ’riyat v a  m e zo n  ilm i (metrika).
6.  Tarix,  y a ’ni x ro n ologiya ilm i.
A b u  A li ibn  Sino
0 ‘rta  asr  boshlarida  ilg ‘or  mutufakkirlar  singari 
A b u   A li  ibn  Sino 
(9 8 0 -1 0 3 7 )  h a m   fanlar  klassifikatsiyasi  haqida  fikr  yuritadi.  U   birinchi 
o ‘ringa  tib b iyot  fanlarini  q o ‘yadi  va  fanlam i  nazariy  va  am aliy  qism ga 
b o ia d i.  M asalan,  falsafa  fanining  nazariyasini  kishi- 
n in g  o ‘zidan tashqi  borliq  to ‘g ‘risidagi b ilim la m i egal- 
lashdan  iborat  deb  biladi.  A m aliyotda  k ish i  ish in in g 
faoliyati deb hisoblaydi.
A bu  A li  ibn  Sino  fanlar  tasniüga  “A q som   ul-ul- 
rnn  ul-aqliya”  (A q liy   b ilim lar  tasnifi”  n om li  risola 
b a g ‘ishlagan.  B archa  falsañ y  fanlam i  Ibn  Sino  ikki 
q ism ga  b o ia d i  :  nazariy  v a   am aliy  falsafa  fanlari. 
B irin ch isi uch q ism ga b o iin a d i:
1.  Q uyi  darajadagi ilm ,  tabiatshunoslik.
2.  Oraliq ilm  -  matematika.
36

3.  O liy darajadagi  ilm  -  m eta fizik a .
U n in g  fikricha,  ta b ia tsh u n o slik :  T ibbiyot,  A strologiya,  F iziognom ika, 
Tush  ta’biri  ilm i,  T ils im o t   ilm i,  I lm i  nayrang,  Ilm  al-kim yo  kabi  tarmoq- 
larga b o iin a d i:
Ibn S in o tasnifi  b o ‘y ic h a   m atem atik a fanining a so siy  qismlari  to ‘rtta:
1.  Sonlar h a q id a g i  ilm  -   ilm u l-a d a d .
2.  Geometriya i l m  — handasa.
3. Astronomiya  ilm  -  ul-xay’a .
4.  llm u l-m u siq a .
A m a liy   qismni  h a m   u ch g a  ajratadi:
1.  Shaxs h a q id agi  ilm .
2.  0 ‘rganish, a h lo q -o d o b , m u o m a la ,  o ‘zaro m unosabatlar haqidagi  ilm .
3.  Davlatni,  m am lak atn i  b o sh q a rish  haqidagi  ilm.
Ibn  S in o  tib b iy o t fanlarini  q u y id a g ic h a  b o ia d i:
1.  Butun  tib b iy o tg a   x o s  b o i g a n   um u m iy  m asalalar  (o ‘sish,  rang, 
k o ‘payish).
2.  Dunyo a s o s in i  tashkil  e tu v c h i jism la r (osm on , yer,  to g ‘, suv).
3.  Paydo b o i i s h ,   y o ‘q olib   b o rish   (chirish, y o ‘q  b o iis h ,  o iim ) .
4.  Bulut, y o m g ‘ ir,  sh a m o l-m eteo r o lo g iy a .
5.  Organik  d u n y o n i  o ‘rganish.
6.  H ayvonot d u n y o sin i  o ‘rgan ish .
7.  K ishi ruhini  o ‘rganish.
X u losa  qilib  a y tg a n d a ,  fa n la m i  klassifikatsiya  qilish  bilan  birga 
fanlar  sohasida  y e t u k   va  ch u q u r  b ilim g a   ega  b o ig a n   mutafakkirlar 
sh u g ‘ullanganlar.  B u la rd a n  d u n y o d a  birinchi b o i i b  fanlam i klassifikatsiya 
qilgan qadim gi  d u n y o   Gretsiya fa y la s u fi A restoteldir (Arastu).  Sharqda bu 
m asalani  Forobiy  b ila n   Ibn  S in o   o ‘rta  asrda  original  haqiqatga  yaqinroq 
hal  etishdi.
U y g ‘onish  d avrid a  esa   f a y la s u f  B e k o n   fan  klassifikatsiya yangi  davrda 
esa  Sen-Sim on  v a   G eg ella r  o‘z   davrlariga  nisbatan  katta  aham iyatga  va 
haqiqatga  ega b o i g a n   fanlar k la ssifik a tsiy a sin i  yaratdilar.
O
‘z-o^ini tekshirish uchun  savollar:
1. M a t b u o t  a s a r l a r i n i  k l a s s i f z k a t s i y a l a s h   t a r i x i   h a q id a .
2 .  Q a d im g i   d u n y o   v a   i l k   o   ‘r t a   a s r l a r d a   f a n l a r   k l a s s i f i k a t s i y a s i n i n g  
r i v o jl a n is h i .
37

3.  S h a r q d a  f a n l a r  k l a s s i f i k a t s i y a s i n i  p a y  d o   b o l i s h i   v a   s h a k l la n i s h i.
4.  M a r k a z i y   o s i y o l i k  j a h o n g a   m a s h h u r   o l i m l a r i m i z   t o m o n i d a n   i l m l a r  
t a s n i f i   ( y a  ’n i  k l a s s i f i k a t s i y a s i )   i s h l a b   c h iq ili s h i.
XII—XIII  asrlarda  G 'arbiy Y evropada  k u tu b x o n a  
k la ssifik a tsiy a la r in in g   v u ju d g a   k elish i
XII—X III  asrlarda  G ‘arbiy  Y evropada  dastlabki  universitetlar  vujudga 
k e lib , ularda kutubxonalar tashkil  etiladi.  U niversitetlar u zoq  vaqt  cherkov 
b ila n   m u sta h k a m   b o g ia n g a n   b o ‘lib,  cherkovda  o ‘qitiladigan  fanlar  doi- 
ra sin i v a u la m i  o ‘qitish xarakterini nazorat qilib turar edi;  ilohiyot fakulteti 
a s o s iy   fakultet  edi.  Biroq  iqtisodiy  shart-sharoitlam ing  o ‘zgarishi,  savdo 
a loq alarin in g  v a   ishlab  chiqarishning  rivojlanishi  fanning  dindan  ajrala 
b o rish ig a   z a m in   hozirladi.  Universitetlardagi  kutubxonalarn ing  fondlari 
sek in -a sta   x ilm a -x il  tematikadagi  kitoblar bilan t o i a  boshlaydi.  X III-X IV  
asrlarda, b o s m a   dastgoh  kashf qilinm asidan  oldinroq,  q o iy o z m a  kitoblar- 
n i  xattotlar to m o n id a n  k o ‘paytirish birm uncha  ortadi.
X V  
asrda 
b osm a 
k itob lam in g 
vujudga 
k e lish i 
u niversitet 
k u tu b x o n a la r in in g   k en g a y n sh ig a   im k on   beradi.  K utubxonalardan  fo y - 
d  tla n u v ch i  k is h ila r   doirasi  ham  k en gayd i.  A na  shunday  sharoitda  fond- 
la m in g   m a z m u n in i  och ib   b eruvchi  kataloglarga  b o i g a n   ehtiyoj  ortdi. 
XLiddi  sh u   d a v r d a  b ilim la m i  sistem a la sh tirish g a u rin ib   k o ‘rilgan  entsik- 
lo p e d ik   x a ra k terd a g i  bosm a  asarlar  yaratiladi.  B u   en tsik lo p ed ik   asarlar 
u n iv e r s ite t  k u tu b x o n a la ri  kataloglaridagi  k ito b la m in g   sistem alash tiril- 
is h ig a   ta ’sir  e tm a y   q ololm asd i.  X V   asr  oxirlaridan  b oshlab  un iversitet 
k u .tu b x o n a la rid a   k itob lam i  universitetlarda  o ‘rganiladigati  o ‘quv  fan- 
la r ig a   m u v o fiq   tarzda  sistem alash tirish   qaror  topdi.  K utubxona  k la ssi- 
fik a tsiy a sin in g   X V I -X V I I   asrlarda  k en g y o yilgan   “fakultet sistem a la ri” 
h a m   x u d d i  s h u   davrga  taalluqlidir.  B unday  sistem alar  uchun  fo n d la m i 
o ‘ sh a  v a q td a g i  k o ‘p ch ilik   uaiversitetlarda  m avjud  b o i g a n   t o ‘rtta,  y a ’ni 
fa ls a fa ,  m e d its in a ,  yuridik  va  ilo h iy o t  fa k u ltetk rig a   m uvofiq  ravishda 
t o ‘ rt  q ism g a   b o i i s h   xarakterlidir.  K itoblar  bu  b o iim la r   ichida  alfavit 
ta rtib id a   y o k i  lie c h   bir  detallashtirilm asdan  shartli  nom erlar  b o 'y ic h a  
jo y la s h tir ilg a n .
38

S h v e y t s a r i y a l i k  e n s i k l o p e d i s t  o li m   v a   b i b l i o g r a f  K o n r a d   G e s n e r  
b i r i n c h i l a r d a n   i n s o n i y a t   t o m o n i d a n   h a y v o n l a r   v a   o  ‘s i m l i k l a r  h a q i d a g i  
m a   ’l u m o t l a r n i   t i z i m l a s h t i r g a n   o l i m l a r d a n   b ir i  e d i. 
Shveytsariyalik  o lim   v a   b ib lio g ra f  Konrad  G esner  (X V I  asr)  klassifi- 
katsiyasi  juda  m ashhur  b o ig a n ;   G esner  bu  klassifikatsiyani  o ‘z i  tuzgan 
“U m u m iy  kutubxona”  d e g a n  katta  bibliografi- 
ya  uchun  ishlab  chiqqan e d i.  B u  asar tomlari- 
dan  birida  har  x il  tilla rd a g i  kitoblar  2 5 0   dan 
ortiq  b o iin m a d a n   iborat  b o i g a n   klassifikat- 
siy a   asosida  sistem ali  tartibda  joylashtirilgan 
edi.  K .G esner  k la ssifik a tsiy a sid a   maktabda 
o ‘qitiladigan  “Yetti  erkin  sa n ’at”  sistem asiga 
kiradigan  fanlar  b o iim la r i  ham da  “fakultet” 
fanlari  -   falsafa,  m ed itsin a ,  yurisprudentsiya 
va ilo h iy o t b o iim la r i o ‘z ig a  x o s bir tarzda bir- 
ga  q o ‘shilgan  edi.  K .G esn er  klassifikatsiyasi 
sxem asi,  shubhasiz,  o ‘z  d a v rid a  ju d a katta vo- 
qea  b o ig a n   edi.  0 ‘sha  za m o n d a g i  bir  qancha 
kutubxona  va  b ib lio g r a fiy a   klassifikatsiyalari- 
dan  ham da birm uncha  k e y in g i  talay  kutubxo­
na  va  bibliografik  klassifikatsiyalardan  bu 
sxem ani  quyidagi  xu susiyatlar:  b o iim la m in g  
batafsil  ishlab  c h iq ilg a n lig i;  o ‘sha  davrdagi 
yangi  ilm iy  m asalalam i  yorituvchi  kitoblar 
uchun  m axsus  b o iin m a la r   ajratilganligi;  ru- 
brikalari  keng  m azm unli  k ito b la m i  bilim ning 
xuddi  o ‘slia  ta r m o g ig a   doir  j u z ’iy   m asala- 
larga  b a g ‘ ishlangan  tor m a z m u n li  kitoblardan 
ajratishga  imkon b er a d ig a n  sx em an in g amalda 
foydalanishga  qulayligi,  b ir-b irig a   o ‘xshash  tem atikalam i  b o g ia b   turuv- 
chi juda ko'p y o ‘n a ltirg ich la m in g  borligi  ajratib turadi.  K lassifikatsiyaning 
p rogressiv xarakteri yana  sh u  narsada ifodalanardiki, unda “inson turmushi 
uchun  foydali  m exanik  s a n ’at”  degan  alohida  b o i i m   birinchi  bor  ajratib 
k o ‘rsatilgan  edi.  B u   b o i i m   arxitektura  va  binokorlikka  doir  adabiyotni,
Conrad Gesner (1516-1565)
(  o N U  M > I  ' 
s N 1  ;!  1 
.■
-i 
:i j
39

k asb k orlik   v a   h u n a m a n d ch ilik   haqidagi,  taom   tayyorlash  haqidagi  va 
texn ik a  kom pleksini  tashkil  etuvchi  boshqa  m asalalarga  doir  adabiyotni 
o ‘z   ic h ig a  olar edi.
U z o q  vaqt,  yirik xu su siy kutubxonada ishlagan n em is  idealist faylasufi 
G o t f n e d  L e y b n itsn in g (1 6 4 6 -1 7 1 6  yillar) kutubxona klassifikatsiyasi juda 
m ashhurdir.  Garchi  iming  sxem asiga  “fakultet  sistem alari”  uchun  tipik 
b o i i m l a r   -   teo lo g iy a   (ilo h iy o t),  yurisprudentsiya,  m editsina  v a   falsafa 
k ir itilg a n  bo is a - d a ,  ular  ancha detallashtirilgan.  Bulardan  tashqari,  L eyb- 
nits  sx e m a g a  ikki b o iim n i:  beshinchi - t a r ix  va oltinchi -  aralash material- 
lar v a  u m u m iy  kitoblar  b o iim la rin ik iritg a n .
G otfried L eybnits (1 6 46-17 16 )
N e m is  ñ lo s o f  v a  m antiqshunosi, matematik, fizik, kashfiyotchi, tarixchi 
v a  tilsh u n o s  o lim i  Gotfried  L eybnitsning  kutubxona klassifikatsiyasi juda
U n in g  sxem asida  logika,  etika  va  siyosat  hilan 
birga  tabiiyot  fanlarini,  matem atika  v a   filologiyani 
ham  o ‘z  ichiga  oigan  falsafa b o ‘lim i  ancha  m ufassal 
ishlangan  edi.  Falsafani  o ‘sha  vaqtdagi  juda  k o ‘p 
ilm iy  klassifikatsiyalar  uchun  xarakterli  b o ig a n  
bunday  talqin  q ilish   XVIII  asr  oxirigacha  davom  
etgan.
G ‘arbiy Yevropadagi har xil universitet kutubxona- 
larida  foydalanilgan  “fakultet  sistemalari”  bilan  bir 
vaqtda  “Fransuz  sistemasi”  deb  atalgan  sistem a  ham 
keng  yoyildi;  ikki  asr  davomida  (X IX   asr  boshlariga 
qadar)  Fransiyaning nashriyotlari v a  kitob  do‘konlari 
bibliografiyalarida  hamda  bosm a  kataloglarida  ana 
shu  sistem a  qoilan ilgan .  Bu  bibliografiya  va  kata- 
loglar  mashhur  fransuz  bibliograflari  va  kutubxon- 
achilari tom on id an  tuzilar edi.
“F ran su z  sistem a si”ning  variantlari  goh o juda  detallashtirib  yuborilar, 
ay r im la ri  500  tagacha bo im m a m ,  shu jum ladaa  nashrlam ing  xarakteri  va 
tur, b e lg íla r ig a  qarab tashkil etilgan jad a k o ‘p b o iin m a la m i o ‘z  ichiga ola- 
di.  “F ran su z sistem a si”, “ fakultet sistem alari”ga k o ‘p jihatdan o ‘xshashdir. 
“F r a n su z   sistem asida” iloh iyot, yuridik fanlar va falsafa (m editsina odatda
m ashhurdir  [1;2;4],
C u / i« w r a  
um rnuviy 
k u tu b x o n a s id a g i 
G .L e y b n its  p o rtre tL
40

falsafa b o ‘lim iga k iritila r edi)  b o ‘lim la r i  a so siy  o ‘rinda turar edi.  B iroq bu 
sistem aning bir  qancha  variantlarida  ayrim   fanlar falsafa  qism idan  ajratil- 
gan:  tarix,  ijtim oiy  fan lar,  b ad iiy a d a b iy o t  m ustaqil  boTim lari  v a  boshqa 
ayrim   m ustaqil  b o T im la r   vujudga  k e lg a n .  K eyin ch alik   “frantsuz  sistem a- 
si”  birm uncha  o ‘z g a r tir ilg a n   h o ld a   Y evropadagi  bir  qancha  mamlakatlar 
kutubxonalarida q o ‘lla n ila  b o sh la d i.
T uzilishi o ‘z d a v r id a g i ilm iy  b ilim la r  darajasiga javob  bergan K . G esner 
va G. L eybnits sistem a la rid a n  farqli  o ‘laroq “Fransuz sistem asi” kitob klas- 
sifikatsiyasining  a m a liy   vazifalari  b ila n   k o ‘p  darajada  b o g ‘langan ham da 
klassifikatsiyaning ko‘p   variantlarida katolitsizm n in g reaktsion qarashlari- 
ni aks  ettirgan edi.
In gliz  faylasufi  F r e n sis  B e k o n n in g   (1 5 6 1 —1626-yillar)  X V II  asr  bosh - 
larida  tuzgal  fanlar  k la s s ifik a ts iy a s i  X V II  v a   X IX   asrlardagi  kutubxona 
klassifikatsiyasi  sx e m a la r in m g ,  sfciu  jum ladan,  “fransuz  sistem asi”  en g 
k ey in g i variantlarining  tu zilish iga k a tta  ta ’sir ko'rsatdi.
U   fanni  taraqqiy  e tt ir is h   u c h u n   katta  aham iyatga  ega  b o ‘ldi.  Shuni 
ta’kidlab  o ‘tish  k e r a k k i,  oradan  b ir   yarim   asr  o ‘tgandan  s o ‘ng  bu  k la ssi- 
fikatsiya  birm uncha  o ‘zgartirilgan   va  t o ‘ldirilgan  holda  D .D idro  bilan 
J.L.Dalam ber  to m o n id a n   nashr  e tilg a n   k o ‘p  tom li  frantsuz  entsiklopedi- 
y a sig a  asos  qilib  o lin g a n  ham da fe o d a liz m g a ,  absolyutizm ga va reaktsion 
cherkov  id e o lo g iy a s ig a   qarshi  k u r a sh d a   revolyutsion  buijuaziyaning 
g ‘o y a v iy  quroli b o ‘lib  x iz m a t  q ilg a n  edi.
F re n sis  Bek.on  (1 5 6 1 -1 6 2 6 )
Ingliz  faylasufi  F r e n s is   B e k o n n in g   ( 1 5 6 1 -1 6 2 6   -yillar)  X V II  asr bosh - 
larida  tuzgan  fanlar k la s s ifik a ts iy a s i  X V II  v a   X IX   asrlardagi  kutubxona 
klassifikatsiyasi sx e m a la r in in g ,  s h u  jum ladan, “Fran­
su z sistem asi” en g  k e y in g i varian tlarin in g tu zilish iga 
katta  ta’sir k o ‘rsatdi.
Frensis  B ek o n   tu z g a n   k la ssifik a tsiy a d a   fanning 
X V   asr  ikldnchi  y a r m i  d a v rid a y o q   b osh lan gan  jadal 
rivoji  um um lashtirilgan  ham   o ‘rta  asrlardagi  sxolas- 
tik   sxem alarga  q aram a-q arsh i  o T a ro q   tabiat  hodis- 
alari  va  jam iyat  h a y o t in i  o ‘rg a n ish g a   tayanadigan 
fanlarga keng o ‘rin b e r ilg a n  edi.
41

B iroq  F r e n s is   B ekon  fanlam i  ajratishda juda  k o ‘p  idealistik  sistem alar 
uchun  a n ’a n a v iy   b o ‘lgan  guruhga  ajratishga,  -   “in son   ruhining  qobiliyat- 
lariga”  k o 'r a ,  biror  fanning  paydo  b o ‘lish i 
v a
  rivojlanishini  qanday  “qo- 
biliyat”  b e lg ila s h ig a   nvuvofiq  ravishda  guruhlarga  ajratgan  edi.  Frensis 
B ekonning  qarashlarnga ko‘ra,  bunday qobiliyat uchta:  xotira, ta sa w u r  va 
aql-idrokdir.  Xotira  inson  bilim lari  birinchi  guruhinig  -   tarixning  paydo 
bo‘lish in i  b e lg ila b   bergan;  ta sa w u r  negizida  p oeziya  paydo  b o ig a n ;  aql- 
idrokning  fa o liy a ti  fanLaming  eng  katta  guruhni  falsafani,  y o k i  fanning 
o‘z in i v u ju d g a   keltirgan.
B u n d ay  ajratish  asossiz,  tasodifiy  va  aslida  id ealistik   b o ‘lib,  u  a so siy  
deb  h is o b la s h   lo z im   bo'lgan  belgidan  —  fan  predmetidan,  uni  o ‘rganish 
ob’ektidan  k e lib   chiqm agan  edi.  A ksincha,  bir  predm et t o ‘g ‘risidagi  fan- 
lar  har x il  gruppalarga kiritilgan  edi.  M asalan,  tabiat tarixi  (xuddi jam iyat 
tarixi,  k a sh fiy o tla r  tarixi -  m exanik tarix  singari)  birinchi  gruppaga,  tabiat 
haqidagi  fa n la r   esa  (xuddi  jam iyat  haqidagi,  m exanik  san’atlar  haqidagi 
fanlar sin g a x i) uch in ch i gruppaga kirib qolgan edi.
Frensis  B e k o n   klassifikatsiyasida  g ‘ayri  ilm iy  tushunchalam i  fanlar 
ju m la sig a   Iciritish  hollari  ham   uchrab  turadi.  M asalan,  uchinchi  guruh 
“X udo  h a q id a g i  fan”  “ijtim oiy  falsafa”  bilan  boshlanadi,  inson  haqidagi 
fanlar bo T in m a la ri jum lasiga “aql-idrokli, iloh iy ruh haqida”g i b o iim  kiri­
tilgan.  B u  z id d iy a tla r  hamda ilm iy va diniy dunyoqarashlam i bir-biri bilan 
k e lish tir ish g a  urinish  Frensis  Bekon  klassifikatsiyasi  tuzilgan  davr uchun 
tabiiydir.
B u   k la s s ifik a ts iy a d a   fanlarni  ajratishning  ta m o m ila   sh a rtlilig i  va 
su b ’e k t iv lig ig a   qaram ay,  unda  ilm iy   b ilim la m i  sistem alash tirish ga 
y a iig iclia   y o n d o s h is h   b e lg ila ri  paydo  b o 'lg a n   ed i.  Frensis  B ek o n   du- 
n y o n in g   e v o ly u t s io n   riv o jla n ish i,  tabiat  tarixi  b o T im id a   sa m o v iy  jism - 
lar  ta rix in i  v a   d en g izla r  tarixini,  o ‘ sim lik lar  v a   h a y v o n o t  tarixini  ket- 
m a -k e t  j o y la s h tir a d i.  In son   h aq id agi  fanlar  b o ‘lim ida  u  “yakka  k ish i 
t o ‘g ‘r i s i d a g i ”  v a   “jam iyatd a  y a sh o v c h i  b oshqa  m avjudotlar  bilan  alo- 
q ad or  b o T g a n   in so n   to ‘g ‘r isid a g i”  fanlam i  ajratib  k o ‘rsatgan.  Frensis 
B e k o n   o ‘z  lc la ssifik a tsiy a sig a   en d ig in a   vujudga  k e lg a n   va  h ali  m usta- 
q il  fan  s if a t id a   shakllanib  b o ‘lm agan  ilm iy   b ilim n in g   b a ’z i  sohalarini 
h a m   k ir it g a n   e d i.  M asalan  u,  m ashinalarning  texnika  taraqqiyotidagi
42

aham iyatini  o ld in d a n   p a y q a b ,  “m ashinalar  haqidagi  fanlar”  gruppasini 
ajratib  k o 'r sa tg a n   e d i.  0 ‘z  d avrin in g  buyuk  kashfiyoti  boMgan  Fren- 
sis  B e k o n   k la s s ifik a ts iy a s id a n ,  kutubxona  k la ssifik a tsiy a si  sxem alarin i 
tuzgan  k o ‘p  k is h ila r ,  c h u n o n c h i,  X IX   asrda,  garchi  bu  vaqtga  k elib   u 
ilm iy   b ilim la r   d a r a ja sin in g   ancha  o 's g a n lig i  tu fayli ju d a  esk irg a n lig ig a  
qaram ay  fo y d a la n g a n la r .
R ossiyada  kitoblarni m a z m u n ig a  qarab  sistem aga  solish  ehtiyoji  X V III 
asr  boshlarida  p ay d o   bo‘ lad i;  bu  vaqtda  ilm iy  kutubxonalar  tashkil  etish 
y o i i d a   dastlabki  q ad am lar q o ‘y ilg a n   edi.
R o ssiy a n itig  m onastir  kutubxonalari  xuddi  g ‘arbiy Yevropadagi  singari 
asosan  shkaf  r o ‘yxatlari  tip id a g i  kataloglarga  ega  b o ‘lib,  ularda  kitoblar 
tasviri  k ito b la m in g   shkaflarda jo y la sh u v ig a   m uvofiq  -   b a ’zan  form atiga, 
tiliga,  goho,  m u alliflar  ism la r in in g   alfavitiga  qarab  guruhlariga  ajratilar 
edi.
Peterburgda  1 7 1 4 -y ild a   K unstkam era  (N oyob   buyumlar  kabineti)  hu- 
zurida b u n y o d  etilg a n  X a lq  kutubxonasida (k eyin ch alik u  Fanlar A kadem i- 
yasining  k u tu b xon asiga  a y la n g a n )  kitoblarni joylashtirishda,  shuningdek, 
katalogda  tasvirlarni  guruhlarga  ajratishda “fakultet  sistem asi” variantlari- 
dan biri  q o lla n ila r  edi.
F anlar  a k a d e m iy a si  k u tu b x o n a s id a   q o ‘lla n ilg a n   k la ssifík a tsiy a   s x - 
em asi  a s o s id a   R o s s iy a d a   b ir in c h i  marta  bu  kutubxona  k ito b la r in in g  
sistem a li  k a ta lo g i  t u z ilg a n   v a   la tin   tilid a   nashr  q ilin gan   e d i1.  K e y in - 
chalik  b ib lio g r a f   v a   k u tu b x o n a c h i  I.B a k m ey ster  o ‘z in in g   “О п ы т  o 
Б и бли отеке” 2  d e g a n   q iz iq a r li  asarida  bu  k la ssifik a tsiy a n in g   k a m ch i- 
liklarini  har  to m o n la r -'-  ta n q id   q ilib ,  u n in g   rasm iy  xarakterini  ham - 
da  d e t a lla s h tir ilis h in in g   c h e k la n g a n lig in i  k o ‘rsatib  o ‘tgan   ed i.  B ek - 
m eystern in g  o ‘z i  m a z k u r   k la s s ifik a ts iy a g a   ju d a  k o ‘p  tu zatish lar  v a  
qo‘sh im c h a la r   kiritgan  e d i.
1 Garchi  titul va ra g ‘ida  1742-yil  deb ko'rsatilgan bo‘lsa-da, taxminan  1742-1744-yillarda 
bosilgan.  Bu katalogning  keyinchalik rus  tilida nashr etilgan  bir qismi  (nashr  etilgan y ili 
ko'rsatilmagan)  «Камерный каталог» degan nom bilan mashhur.
‘ I . B a k m e y s   te r , “ Опыт о Библиотеке и Кабинете редкостей и истории натуральной 
Санкт-Питербургской императорской Академии наук” ; bu asar Fanlar akademiyasining 
ichki  kutubxonachisi  logann Bakm ester tomonidan  frantsuz  tilida nashr etilgan,  rus tiliga 
csa Vasiliy  Kostigov tarjima q ilg a n .  Spb.,  1799.
43

XIX  a s r n in g   b ir in c h i y a r m id a   m a t b u o t  asarlarin i 
k la s s ifik a ts iy a la s h n in g   riv o jla n ish i
X V I I I  
asrning  s o ‘ n ggi y illa r i v a  X IX   asrning boshlarida  fransuz bur- 
ju a  in q ilo b i g ‘o y a la r i  ta’sirida yan gi prinsiplarga asoslan gan   b ibliografi- 
y a   k la s s ifik a ts iy a la r i  tuzishga  in tilish   y u za g a   k eld i. U s h a   davrdagi  turli 
Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 78%20Кутубхонашунослик%20иши -> Кутубхона%20ишига%20доир%20адабиётлар
Elektron%20adabiyotlar -> IM. M. Vaxitov, sh. R. M irzayev I q I s m. M e ’ morf hilik tarixi
Elektron%20adabiyotlar -> I oism. M e ’ m o r c h IL ik tarixi 0 ‘zbek3ST0n respublikasi oliy va
Elektron%20adabiyotlar -> Milliy manaviyatimiz asoslari. Imomnazarov M.pdf [Abdulloh ibn Abu Avona Shoshiy]
Elektron%20adabiyotlar -> Sa id a h b o r bulatov asrol m u xto ro V g a n c h k o r L i k
Elektron%20adabiyotlar -> Namangan davlat universiteti
Elektron%20adabiyotlar -> Binolar zilzilabardoshligi. Rahmonov B, Siddiqov M.pdf [Abdurasulboy madrasasi]
Кутубхона%20ишига%20доир%20адабиётлар -> Erkin axunjanov kutubxonashunoslik, arxivshunoslik, kitobshunoslik


Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling