V a z I r L i g I


lo y ih a la r d a   ilo h iy o t n i  o ld in g i  o‘ringa  q o ‘y ish d a n   k esk in   v o z   k ech ish


Download 3.23 Mb.
Pdf ko'rish
bet6/13
Sana08.12.2019
Hajmi3.23 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13

lo y ih a la r d a   ilo h iy o t n i  o ld in g i  o‘ringa  q o ‘y ish d a n   k esk in   v o z   k ech ish  
g ‘o y a si  n a m o y o n   b o 'ld i.  B a ’zi  m ualliflar  shundav  tartib  o ‘m a tish g a  
u rin d ila rk i,  b u   tartib  in son iyat  tarixidagi  bilim   o lish   iz c h illig ig a ,  olam  
v a   tab iat  h aq id agi  b ilim la rd a n   in son   ham da  ja m iy a t  h aq id agi  b ilim lar 
to m o n   b o r a d ig a n   iz c h illik k a   m os  b o ‘lish i  lo z im   edi.  B o sh q a   m ualliflar 
fan la m i n g   m o d d iy   va  m a ’aviy  ehtiyojlar  t a ’sirida  v u ju d g a   k e lish  
i z j h i l l i g i n i   t o ‘g ‘r ir o q   deb  hisoblashardi.  0 ‘sha  davrdagi  k o ‘p d a n -k o ‘p 
k la s s ifik a ts iy a   lo y ih a la r i  uchun  asos q ilib  o lin g a n  g 'o y a la r rivojlan u vch i 
xarak terid a  b o ‘lg a n ig a   qaram ay,  ularda  a so siy   e ’tibor  far, I am i  k la ssifi- 
k a tsiy a   q ilis h g a   q a ratilgan   ham da  kutubxona  k la ssifik a tsiy a si  tu zilish i 
b ila n  b ogM iq  b o ‘lg a n   m asalalar yetarlicha h iso b g a   olinm agandi.  Fransi- 
y a d a   q a r sh ilik   b o sh la n g a n i  v a   clierkov  ta ’sirining  k u ch ayish i  sabab  bu 
sx em a la r  am alda  q o ‘ llanm adi.
G ‘a r b iy  Y evropa kutubxonalarida “Fransuz  sistem asi”n in g eng k eyin gi 
va  g ‘o y a v iy  jih atd an   reaksion  variantlaridan biri -  J.Sh.Bryune  (1 8 1 0-yil) 
k la ssifik a tsiy a si k e n g   yoyildi.
B r y u n e  fransuz in q ilo b id a n k ey in b o sh la g a n  yan gilik lam i o ‘z  g ‘oyasida 
aks e ttir ib , k u tu b x o n a  klassifikatsiyasinin g ilm  rivojiga. b o g ‘liq lig in i qat’ iy 
ravishda  rad  etadi  v a   nnga  kitoblarni  joylashtirish  uchun  qulay  boMgan 
a m aliy  s x e m a   deb  qaraydi.  U   inqilob  davridagi  sistem alar  m ualliflarini 
“ilo h iy   k ito b la m i”  m en sim a slik d a   ayblab,  iloh iyot  detallashtirgan  sinfni 
b irinchi  o ‘ringa  q o 'y a d i.  Bryune sistem a sid a   ijtim oiy  fan  boT im lari  tar- 
tib siz jo y la sh tir ilg a n   bo‘lib.  ulam in g  o ‘zaro  aloqasini  anglab  olish   m um - 
kin  em a s.  Huquq b o ‘lim i  ijtim o iy fa n la r kom pleksidan chiqarib  tashlanib, 
ilo h iy o t  b o 'lim ig a   yaqinlashtirilgandi.  Bryune  sistem asi Y evropada  X IX  
asrning  b ir in c h i  choragid a  hukm ronlik  qilgan  reaksion  g ‘oya g a   ham o- 
hang  ed i.  Bu  siste m a n in g   ta ’siri  katta  b o ‘ldi  va  k ey in g i  davrlardagi  k o ‘p
44

sistem alam in g  stru k tu rasid a,  ju m la d a n   Parijdagi  M illiy   va  Londondagi 
Britaniya  m u zeyi  k u tu b x o n a sid a   h o z ir g a   qadar  q o ‘llanilayotgan  sxem a- 
larda  aks  etdi.
N e m is  u n iv ersitetla ri  ku tu b xon ach ilari  X IX   asm in g  birinchi  yarmida 
“fakultet sistem asi”n i n g  har x il variantlaridan ularni yanada detallashtirgan 
holda foydalanganlar.  50-yillarda A .S h le y e r m a x e m in g  puxta ishlab chiqil- 
gan bibliografik k la ssifik a tsiy a si m u n o s ib   ravishda shuhrat qozondi.  U nda 
“fakultet  sistem a’T arin in g  asosiy b o ‘lim lari  sxem aning  oxiridan jo y   olgan  
bo‘lib,  ulardan  o ld in   esa   um um iy  b o 'lim ,  adabiyot,  san ’at,  tarix,  matema- 
tika v a  ta b ia tsh u n o slik   b o ‘ limlari jo y la sh tirilg a n d i.  Bundan  tashqari,  o ‘nta 
iqtisodiy  va  texnik fa n la m in g  katta b o ‘lim i  ham  kiritilgan  edi.
X IX   asm in g  b ir in c h i  yarm ida  rus  kutubxona  va  bibliografik  klassifi- 
katsiyalari  taraqqiy  e t d i.  N a tu ra list  o lim   P avel  G rigorevich  D em id ov  o ‘z 
kutubxonasining  k a ta lo g i3  uchrn  ish la b   chiqqan  sxem a  dastlabki  klassifi- 
katsiyalardan  biri  b o ‘lib,  bu  s x e m a   R o ssiy a   va  Yevropadagi  g ‘oyat  nodir 
nashrlam i  o ‘z  ic h ig a .  olgan d i.  B u   sx em an in g  tabiiy  fanlar  va  texn ologi- 
ya  b o ‘lim i  k u tu b x o n a n in g   a so siy   m undarijasiga  m uvofiq  tarzda  k o ‘proq 
detallashtirilgan  e d i.  F an lam i  bir-biridan  um um iy  tarzda  chegaralashda 
P.G .D em idovning X V I I I   asr  oxiri  v a   X IX   asm in g boshlaridagi  progressiv 
fransuz  k la ssifik a tsiy a la rin in g   b irm u n ch a ta ’sirida b o ‘lgani  k o ‘zga tashla- 
nadi.
O lim   o ‘zi  qabul  q ilg a n   fanlar ta r tib in i “b ilish  qobiliyatiga qarab” degan 
an’anaviy b o ‘lim  b ila n  asoslagan  b o ‘lish ig a   qaramay, fanlam i Frensis,  B e- 
kon k la ssifik a tsiy a sid a g i  an’a n a v iy   ajratishdan chetga  chiqqan.
P avel  G rig o re v ic h  D em idov
B u   tu r k u m la sh d a   ilo h iy o t  f a ls a f a   b o ‘lim id a n   chiqarib  tash lan gan , 
aloh id a  t e x n o lo g iy a   b o ‘lim i  a jr a tilg a n   ham da  tarix  b o ‘lim id a   faqat 
jam iyat  tarixi  va  g e o g r a f iy a   q o ld ir ilg a n .  S xem a  y o zm a   v a   o g ‘zak i 
ijod i  ta rixiga,  b ib lio g r a f iy a ,  fa n la r   ta r ix i,  e n sik lo p e d iy a g a   doir  ada- 
biyotn i  va  u m u m iy   m a z m u n d a g i  b o sh q a   kitob larn i  o ‘z  ic h ig a   o la d i-
5  Bu  katalog  1806-yilda  nashr  etilgan;  lin in g   b ir  qismi  oradan 40  y il  o‘tgach,  bibliograf 
V.M.Undolskiy tom onidan quyidagi nornda nashr qilingan: «Каталог Российским книгам 
библиотеки Павла Григорьевича Демидова, Составленный им самим». М.,  1846.
45

gan  u m u m iy   b o ‘lim   (p o lim a tiy a )  bilan 
tu gallan ad i.
XV1I1 
asr  oxiri  v a   X IX   asr  boshlarida 
Sankt-Peterburgdagi  X alq  kutubxonasi- 
ga  asos  b o ‘lib  xizm at  q ilgan   katta  kitob 
k ollek siyasi sistem aga  solindi.  1809-yilda 
A .N .O len in   X alq   kutubxonasi  fondini 
tashkil  etish v a  kataloglarini  tuzish  uchun 
foydalanilgan  klassffikatsiyani  e’lo n q ila - 
di.  O lenin  X alq  kutubxonasida  direktor 
yordam chisi  (keyinchalik  direktor)  lavo- 
zim ida  ishlagan.  B u   asarga4  s o ‘z  boshida 
A .N .O len in   o ‘sha  vaqtda  ju d a  mashhur 
b o ‘lgan  chet  el  klassifikatsiya  sxemalar- 
ini  tahlil  qilib  chiqqan.  B u   sxenialarnm g 
a s o s iy  k a m c h ilig i  mualliflar tom onidan b o ‘lim lam in g  qabul qilin gan  tarti- 
b i  yetarlicha  a s o s la b   berilmaganidir.
A. 
N. 
O lenin (17 6 3 -1 8 4 3 )
A .  N .  O lenin  -   Imperator  om m aviy  kutubxonasi 
direktori,  Imperator  badiiy  akadem iyasi  prezidenti, 
arxeolog,  rassom ,  y o zu v ch i.  U n in g   sa’y-harakatlari 
natijasida  Imperator  om m aviy  kutubxonasi  tartibga 
keltirilib,  sistem alashtirilgan.  K utubxonaning  ishiga 
O lenin  zam onasining  eng  yaxsh i  yozu vch i v a   shoir- 
lari  —  Kirilov.  Gnedicb.  Ratvushkovich,  D elviglam i 
jalb  qildi.
sxemasida  “bir  bilimdan  ikkinchisiga”  quyidagicha 
belgilab  bergan:
— A q liy   fa n la r :  ilohiyot,  huquqshunoslik, falsafa,  tarix.
—  T a b iiy o t  fanlari:  tabiatshunoslik  tarixi,  tabiblik  (m editsina),  fizika, 
k im y o .
4  A.N.Olenin.  О п ы т   нового  библиографического  порядка для  Санкт-Петербургской 
им п. библиотеки.  Pg.,  1809.
I.  F an lar
46

-  A niq  fanlar:  m atem atik a.
II.
  S a n ’ at:  m exanik s a n ’at,  erkin  san’at,  s o ‘z  san ’ati.
III.  Filologiya: 
t ils h u n o s lik ,   p o lig r a fiy a ,  ta n q id .
Bu  sxem ada  fanlarn in g   o ‘zaro  m antiqiy  aloqasi  b o ‘lim larning  jo y - 
lashuvida  aks  ettirilgan:  ox irg i  “aqliy  fanlar”  tarix  -   b o ‘limi  “tabiiy  fan­
lar”  -   tabiatshunoslik  ta r ix in in g   birinchi  b o'lim iga  o ‘tish  b o ‘lib  xizm at 
qiladi;  m atem atika  ta b iiy   fanlar va  aniq  fanlardan  “san’atlar”ning  birinchi 
b o lim ig a   -  m ex a n ik   s a n ’atga  o ‘tishdir.  S o ‘z   san’ati  -   oxirgi  guruhga  -  
tilsh u n oslik  bilan b o sh la n a d ig a n  filologiyaga  o ‘tishdir.
F anlam ing  bunday ta r tib i  birm uncha  su n ’iy jo y la sh g a n ig a   qaram as- 
dan,  fanlar  k esk in   u z ili sh la r siz   y a x lit  bir  butunni  tashkil  etadigan  sx - 
em a  tu z ish   g ‘o y a s i  q iz iq is h   u y g ‘otadi.  K lassifik atsiya  sxem alarin in g 
a n ’an aviy  tuzilishdan  c h e t g a   ch iq ish i,  chunonchi  m editsina,  tabiats- 
h a n o slik   tarixi,  fizika  v a   b o sh q a   fa n la m in g   falsafadan  ajratilishi  ham  
diqqatga  sazovor.
X IX   asr birinchi  c h o r a g in in g   oxirlarida  M oskva  universiteti  kutubxo- 
n asin in g fondlari sistem a la sh tirila d i. K utubxonaga rahbarlik qilgan profes­
sor F.F.Reyss  o ‘zi  tu z g a n   klassifikatsiyani  bu  ishga  asos  qilib  oldi.  R eyss 
sxem asining  m antiqiy  stru k tu rasin i,  garchi  m u a llif s o ‘z  boshida  klassifi- 
katsiyan in g vazifalari  v a   sistem a li  katalog  haqida  to‘g ‘ri  fikrlam i  aytgan 
b o'lsa-d a,  ilmiy  sxem a  deb  b o ‘lm aydi.  F.F.Reyss  “ikki  tom ga  b o ‘lish ” 
degan  rasm iy  p rin sip in i,  y a ’ni  har  bir  tushunchani  izchillik  b ilan   ikkiga 
ajratishni  k la ssifik a tsiy a g a   a so s  qilib  olgandi.  U   hamma  fanlarni  “ilo h iy ” 
v a   “bashariy”  fanlarga  b o ‘ladi.  “Bashariy”  fanlar  yana  “sezish ga  m o y il 
b o'lm agan   fanlar”g a   v a   “se z sa   bo'ladigan  fanlar”ga  b o ‘linadi;  “sezsa 
bo'ladigan  fanlar”,  “m o d d iy  narsalar haqidagi” hamda “ilohiy narsalar ha- 
qixlagi”  fanlarni  va  b o s h q a   fanlarni  o ‘z  ichiga  oladi.  Bunday  b o ‘lishning 
so n ’iyligi  ko‘rinib turibdi:  u fan lam in g k o ‘p tom onlam a aloqalarini uncha- 
lik o c h ib  berolm aydi.  B ir o q  bu  sxem an in g  ijobiy tomonlari  ham bor edi:  u 
h a rx il  turdagi  nashr,  l u g ‘at,  o ‘qish  kitoblari,  xarita, jadvallar va  boshqalar 
uchun  k o ‘p b o ‘lin m alarga  ega  edi.  U nda  arab  raqamlaridan,  lotin  ham da 
yunon  alifbolari  harflaridan  tuzilgan  bosqichli  indekslar  sistem asi  yaxshi 
ishlab  chiqilgan  edi.
1843-yilga  k elib   “О л а н   располож ения  библиотеки...”  ni  tuzgan 
К .K .Foygt  Q ozon  u n iv e r site ti  kutubxonasida  original  klassifikatsiya  sx e- 
m asini  ishlab chiqqandi.  U   o ‘z sxem asi m uqaddim asida rus va chet el klas-
47

sifik atsiyalari  en g   m uhim   sxem alarining  m untazam   va  tanqidiy  obzorini 
bergan.  K .K .F o y g t sxem asining  asosiy g ‘oyasi -  inson b ih m in in g  yaxlitli- 
gidir.  k e y in c h a lik   keng  sharhlangan  bu  fikr A .N .0 1 en in   fikriga  nisbatan 
b ir m u n c h a  chuqur v a  to ia r o q  b o ‘lsa-da,  afsuski,  sxem ada  aniq  aks  ettiril- 
m agan e d i .
K .K .F o y g t fanlam i “ inson n in g ehtiyojlariga qarab” ajratishni asos qilib 
olgandi.  LJ  in son n in g m o d d iy   zaruratini  (ehtiyojlarini)  bclgilovchi  narsa 
deb  b ilib ,  asosiy  b o ‘lim lar  sxeinasini  ishlab  chiqdi ;  bu  sxem ada  birinchi 
o ‘rinni  “o z iq -o v q a t”  ehtiyoji  bilan  bogT iq  b o ig a n   “Sanoat”  b o i i m i   oi­
gan,  s o ‘n g r a  “H arbiy ish” (“ tashqi xa v fsizlik ” ehtiyoji) “Yurisprudentsiya” 
(“ichki  x a v fs iz lik ”  ehtiyoji) va liokazolar kiradi.
F a n la m i  “in so n   ruhining  qobiliyatlariga  qarab”  ajratisb  qanchalik 
shartli  b o ‘ Isa,  u la m i  “in so n n in g   ehtiyojlariga”  qarab  ajra tish h a m   shun- 
ch a lik   shartlidir.  M asalan,  K .K .F oygt  tarixni  “izza.t-nafs”  ehtiyoji  bilan, 
ta b iiy o t  fa n la r in i  —  “sin ch k o v lik ”  ehtiyoji  bilan  b o g ia y d i;   bu  -   F o y g t 
fa n la riin g   haqiqiy  k elib  c h iq ish in i,  ularning  ijtim o iy   praktika  bilan , 
k is h ila m in g   ish lab   chiqarish  fa o liy a ti  b ilan   aloqasini  tushunm agan- 
lig id a n   d a lo la t beradi.
X IX   a s m in g  birincki  yarm ida klassifikatsiyaning kitob  d o ‘konlari b o s- 
m a k a ta lo g la ri u ch u n  m o ija lla n g a n  bibliografik sxem alari ham ish lab  ch i- 
qildi.
B u   d a v rd a g i  rus  klassifikatsiya  sxem alarining  k o ‘p ch ilig ig a   x o s  x u - 
su siyat  m a zk u r  sxem alar m ualliilarining  “fakultet”  va “ fransuz”   sistem a- 
lari  qoid alarid an   chetga  chiqishga  intilishlari  edi;  “fakultet”  va  “fransuz” 
sistem alarid a  iloh iyot,  albatta  yetakchi  o ‘rinda  turar,  ju d a  k o ‘p   m ustaqil 
fanlar fa lsa fa g a  kiritilar edi. K lassifikatsiya tuzilishm ing  yangi form alarini 
izlash ,  u n in g   m antiqiy  asosin i  b elg ila sh   X IX   asr  birinchi  yarnnidagi  rus 
k la ssifik a tsio n  fik m n in g  dolzarbligini xarakterlab beradi.
B u   in tilish la r   akadem ik  K .E .B em in g  klassifikatsiyasida  ifodalab  beril- 
gan  b o ‘l i b ,   u   Fanlar  akadem iyasining  Peterburgdagi  ch et  el  boT im iga 
m o ij a lla n g a n   ed i5.  K .E .B er fanlam i  ularning m azm uniga m uvofiq ravish- 
da  d u n y o n in g   taraqqiy  etish  tarixini  aks  ettiradigan  izchillikda:  anorganik 
tabiat  h a q id a g i,  organik  tabiat haqidagi,  inson  haqidagi,  jam iyat haqidagi
5  Lotin tilida.  1841 va 1908-yillardabosib cMqarilgan; ruscha tarjimasida: K.E.Ber, Sistema 
klassiflkatsii  11 -go otdclctwa biblioteki Rossiyskoy Akadcmii nauk.
48

fanlar  tartibida jo y la sh tir ish g a   u rin ib   k o ‘rgan  edi.  U ning  klassifikatsiyasi 
um um iy  m azm unga  e g a   boMgan u c lita  b o i i m  bilan boshlanadi:
I
B ib lio g r a fiy a  va   a d a b iy o t u m u m iy  ta rix i
II
U m u m m illiy  
v a  
p o lig r a f ik  
k ito b la r 
(ensiklopediyalar, 
y u n o n is to n lik  va   r i m l ik  m u a llifla rn in g  k ito b la ri)
I I I
T ils h u n o s lik
IV
M atem ati k a
V - V I I
T a b ia ts h u n o s lik
V I I I
A n tro p o lo g iy a  y o k i in s o n  tanasi v a  ruhi to ‘ g ‘ risidagi 
t a iim o t
I X - X I I
T a rix   va g e o g ra fy a , s iy o s a t va  huquq, iqtisod va texnologiya
X I I I - X I V
San’ a t va  n a fis  a d a b iy o t
X V - X V I
Ilo h iy o t v a  falsafa
X V II
M e d its in a
X V I II
H a rb iy  i s l i  va  dengiz is h i
X IX
A rx ite k tix ra .  B in o k o r lik
X X - X X I
Q o iy o z m a la r  va k u tu b x o n a  ka ta lo g la ri
K .E .B er  k la ssifik a tsiy a sid a   fan larn in g  m antiqiy  silsilasini  yaratishga 
harakat  qilingan.  T a b ia t  haqidagi  fanlar  um um iy  tabiatshunoslik-fizika 
va xim iya  (V )  b o iim i  b ila n   b o sh la n a d i,  s o ‘ngra anorganik  tabiat haqidagi 
g eo lo g iy a   va  m in e r o lo g iy a   (V I)  fa n la r i  b o iim la r i  va  organik  tabiat  ha­
qidagi  (VII)  fanlar  bo‘  lim lari  k e la d i.  A ntropologiya,  um um iy  fizio lo g iy a  
va p six o lo g iy a   alohida  b o i i m   -  in s o n   haqidagi  fanlar  (VIII)  b o iim i  qilib 
ajratilgan  ham da  j a m iy a t  h a q id a g i  fanlar  k om pleksiga  (IX -X II)  o ‘tish 
b o iib  xizm at  qiladi.  S a n ’at v a   ada.biyot m ustaqil b o iim la r  qilib  berilgan.
K .E .B er  n azariy  v a   am a liy   f a n la m i  yorituvchi  adabiyotni,  m asalan, 
xim iya  hamda  xim iya  te x n o lo g iy a s ig a   doir  kitoblarni,  nazariy  va  texn i- 
kaviy  fizikaga  doir  k ito b la r n i  b irlash tirish d ek   murakkab  m asalani  hal 
etishga  birinchi  b o iib   kirishgan  e d i .  B iroq ,  u  am aliy jihatdan  m aqsadga 
m uvofiqligiga a so sla n ib ,  mustaqil  taraq q iy etgan fanlam i  (masalan,  m edit- 
sina, harbiy ish  va  d e n g iz   ish i,  arx itekturani)  alohida b o iim la r g a  ajratgan.
B u sxem a y a x s h ila b   b e z a tilg a n .  S x e m a n in g  b o iim la r i va b o iin m a la r i 
aniq  b osq ich li  in d e k s la r   b ila n   k o ‘rsatilgan:  a so siy   b o iim la r i  raqamlar 
bilan, b o iim c h a la r  -  l o t i n   a lfa v itin in g  b o sh  harflari  bilan,  bundan k ey in -
49

gi  b o 'lin m a la r   -   k ich ik   lotin  hanflari,  b a ’zan  yunoti  harflari  bilan  ifoda- 
langan.
K .E .B e m in g   o 'z   davridagi  i l g ‘or  ilm iy  qarashlarini  aks  ettirgan  va 
amalda  fo y d a la n ish g a   yetarli  darajada  m oslashtirilgan  sx em a si  X IX   asr 
birinchi  y a rm id a g i  kutubxona  klassifikatsiyalarining  en g  yaxshilari  jum - 
lasiga k ir itilish i  m innkin
50

3 .   K U T U B X O N A   K L A S S I F I K A T S I Y A S I N I N G   B O S H Q A  
S X E M A L A R I   ( X I X   A S R   O X I R I   V A   X X   A S R   B O S H L A R I )
Kutubxona  k la ssifik a tsiy a sin in g  xuddi  shu  davrda tuzilgan v a  e i o n  qi- 
lingan boshqa sxem alari  b irm u n ch a  kamroq yoyildi.  Garchi ulardan ayrim- 
lari  o ‘n li k la ssifn k a tsiy a g a  nisbatan m a iu m  ustunlikka  ega b o is a d a  (o 'n li 
klassifikatsiyada  b o iim la r   bir  qadar  m antiqiy  joylashtirilgan  edi),  o 'n li 
klassifikatsiya  ustun  turardi;  chunki  boshqa  klassifikatsiyalar  indekslari- 
ning  tuzilishi  nisbatan o d d iy  b o i i b ,  b e s o ‘naqay va foydalanishga noqulay 
edi.
K o ‘p chilik  sx em alard a  in d ek slam in g  kom binatsion  tuzilish  usuli  (Ch. 
Ketter, 
D .
Braun,  G .B lis s   sxem alarida  va,  ayniqsa,  Sh.Ranganatan  sx e - 
m asida)  o ‘z  ifod asin i  to p d i.  Tekshirilayotgan  m ualliflarining  sxem alar 
tuzilishini  fanning  z a m o n a v iy   darajasiga  yaqinlashtirishga  intilishlariga 
qaramay,  bu  sx e m a la m in g   ham m asida  ayniqsa  ijtim oiy-siyosiy  adabiyot 
b o iim la r i  strukturasida b u iju a  dunyoqarashining cheklanganligi aks etgan.
C h .K e tte r   klassifikatsiyasi
X IX   asm in g  o x ir g i  o ‘n  yillarida  am erikalik  kutubxonashunos 
Ch.Ketter  sxem asi  v u ju d g a   k eld i.  U nda  asosiy  b o iim la r   yangi jo y la sh ish  
izch illigi  o‘nli  k la ssifik a tsiy a d a g ig a   qaraganda  ancha  mantiqyyroqdir: 
tarix  va  ijtim oiy  fanlar,  tilsh u n oslik   hamda  adabiyot  b o iim la r i  bir-biri- 
ga  yaqinlashtirilgan,  m e d itsin a   am aliy  fanlardan  ajratilib,  tabiiyot  fan- 
lari  b o iim id a n   k eyin   k e la d i,  binokorlik  ishi  va  sanoat  ishlab  chiqarishi 
b o iim la r i  bir-biridan ajratilgan.
Ch.Ketter o ‘z k la ssifik a tsiy a sin i  har x il  k o ia m d a g i -  juda kichik,  1000 
jilddan kani kitobga  e g a   b o i g a n  kutubxonalardan tortib,  fondida bir necha 
yriz  m ing  jild  kitob  bo ‘ lgan  yirik  kutubxonalam ing  ham   foydalanishiga 
qulay  qilishga  intilgan  ed i.  K etter  b o iim la m in g   katta-kichikligi  har  x il 
b o ig a n   sxem alam in g o lt it a   variantini  e i o n   qilgan;  birinchi  variant  faqat
51

11  ta  y ir ik  b o iim n i  o ‘z   ich iga o la d i.  N avbatdagi  har bir  variant  o ‘zidan 
o ld in  k e lg a n  variantni rivojlantiradi.6
C h.K etter  sxem an in g  sekin-asta detallashtira borish im koniyatini yara- 
tish  u c h u n  bosq ich li indekslam i q o ila d i, biroq Ketter sxem asida indekslar 
lo tin   a lfa v iti  harflarining  birikm asidan  iboratdir.  B u  h o l  har  bir  b o iim d a  
10  dan  ortiq   b o iin m a   (lotin   alfavitida  26  harf bor)  tuzishga  im kon  ber­
gan,  le k in   ayni vaqtda talaffuz qilish  qiyin  b o ‘lg a n  va  esda yaxshi  qolm ay- 
digan in d e k sla m in g  h o sil b o iis h ig a  olib  kelgan. A n a shu nuqson,  shuning- 
dek,  s x e m a   e i o n   qilingan  vaqtga  kelib  (1 8 9 1 -1 8 9 3 -y illa r )  A Q Shning 
k o ‘pchilik: kutubxonalari  o ‘n li klassifikatsiyani  q o ‘lla y  b osh lagan ligi  fakti 
C h.K etter  sxem asidan A m erika  kutubxonalarining ju d a  o z   foydalanishga 
sabab b o ‘ lgan .
C h.K etter  sx em a si  diqqatga  sazovordir.  B u   sxem ada  “kengaytirish” 
u su li  q o ila n ilis h i  ijob iy  bahoga  loyiqdir.  U m u m iy  k lassifikatsiya  asosida 
b o iin m a la r in in g   katta-kichikligi  har  x il  b o ‘lg a n   sxem alam ing  bir  qan- 
cha  variantlarini,  ishlab  chiqish,  shubhasiz,  ratsional  g ‘oyadir,  chunki  u 
fo n d in in g   hajmi  turlicha  b o ig a n   kutubxonalarda  u m um iy  (asos  qilib  ol- 
ingan)  s x e m a n i  tso ila n is h g a   itnkon  beradi.  C h.K ettem ing  x izm a ti  yana 
shundaki,  u  kutubxona  klassifikatsiyasi  tarixida  birinchi  bo‘ lib  sxem aga 
a n iq lagich larn in g  yetarli  darajada batafsil  jadvallarini  (geografik  aniqlag- 
ichlar v a   fo rm a   aniqla-gichlam i)  kiritdi7.  Birm uncha keyingi  davrdagi  sx- 
em a la m i  tu zu v ch ila m in g   ham m asi  bu  samarali  g ‘o y a n i  rivojlantiradilar, 
b o ‘h m la m i m azm un  va  shaklniag  ayni  bir x ild a g i  belgilariga  k o ‘ra  detal- 
la sh tirish g a  im k on  beruvchi aniqlagichlaini yaxshilab  ishlab chiqash usul- 
larini  qidiradilar.
A Q SL  KuugrM si kutubAuuasiiiiiug  klassifikatsiyasi
X I X  
v a   X X   asrkr  b o ‘sa g ‘asida  A Q Shda  K ongress  kutubxonasi 
uchun  k la ssifik a tsiy a si  sxem asi  ishlab  chiqilgan  b o iib ,  u  hozir Am erika 
Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 78%20Кутубхонашунослик%20иши -> Кутубхона%20ишига%20доир%20адабиётлар
Elektron%20adabiyotlar -> IM. M. Vaxitov, sh. R. M irzayev I q I s m. M e ’ morf hilik tarixi
Elektron%20adabiyotlar -> I oism. M e ’ m o r c h IL ik tarixi 0 ‘zbek3ST0n respublikasi oliy va
Elektron%20adabiyotlar -> Milliy manaviyatimiz asoslari. Imomnazarov M.pdf [Abdulloh ibn Abu Avona Shoshiy]
Elektron%20adabiyotlar -> Sa id a h b o r bulatov asrol m u xto ro V g a n c h k o r L i k
Elektron%20adabiyotlar -> Namangan davlat universiteti
Elektron%20adabiyotlar -> Binolar zilzilabardoshligi. Rahmonov B, Siddiqov M.pdf [Abdurasulboy madrasasi]
Кутубхона%20ишига%20доир%20адабиётлар -> Erkin axunjanov kutubxonashunoslik, arxivshunoslik, kitobshunoslik

Download 3.23 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling