V a z I r L i g I


Q o ‘shm a  Shtatlarining  ilm iy   kutubxonalarida  keng  tarqalgan.  B u   vaqtga


Download 3.23 Mb.
Pdf просмотр
bet7/13
Sana08.12.2019
Hajmi3.23 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   13

Q o ‘shm a  Shtatlarining  ilm iy   kutubxonalarida  keng  tarqalgan.  B u   vaqtga 
kelib ,  1 8 0 0 -y ild a  a so s solingan K ongress kutubxonasida  kitob  fondi  ancha 
k o ‘p aydi  v a   shu  sababli  uni  batafsil  klassifikatsiya  qilish  zarurati  paydo 
b o id i. 
6  So‘nggi, yettinchi, eng rmikammal variant tugallanmay qolgan.
7  Ch.Ketter  kutubxona  klassifikatsiyasining  dastlabki  sxemalari  1879-yildan,  ya’ni  o 'n li 
klassifikatsiyauing ikkinchi variantidan ancha oldin  e’ ion qilina boshlagan edi.
52

K lassifikatsiya  sxem asin i  kutubxona- 
ning  Ch.Martel  ra h b a rlig id a g i  bir  gruppa 
xodim lari tuzgan.  Ish  b o sh la n g a n   c h o g ‘da 
asosiy  b o iim la m in g   sx e m a si  belgilab 
olingan  edi.  K e y in c h a lik   har  bir  b o iim n i 
bilim ning  m uayyan  s o h a sid a g i  m utaxas- 
sislar  gruppasi  m u sta q il  ravish d a  detal- 
lashtirgan.  Bu  guruhlar  bir-biridan  alohi- 
da-alohida  ishlab,  ayni  bir  m a sa la n i  k o ‘pincha  har  x il  hal  qildi.  M asalan, 
mamlakatlar  bo‘y ic h a   b o i i s h   har  xil  b o iim la r d a   har  xil  izchillikdagi  x il- 
m a-xil  texnik  u sullar  bilan  h a l  etildi.  BoMimlarni  detallashtirish  darajasida 
ham  bir  xillik  y o ‘q.  B o iim la m in g   maydalashtirilishi  kuüibxonada  biror 
sohaga doir ad ab iyotn in g b o r -y o ‘q ligiga m uvofiq keladi. Natijada b o iim la r  
juda notekis detallashtirilgan,  binobarin, butun sxem a yaxshi b o g ia n m a g a n  
sohali k lassifikatsiya  sx em a la ri y ig ‘indisidan iborat b o iib   qolgan.
Kongress  k u tu b x o n a si  s x e m a s id a   o ‘zig a  
x o s  indekslar  q o ila n ilg a n .  A s o s i y   b o iim la r  
lotin  alfavitining  b o sh   harflari  bilan  b elgi- 
langan.  Sxem a  u m u m iy   b o i i m   (A   indeksi) 
bilan  boshlanib,  undan  k e y in   falsafa,  tarix, 
geografiya va  ijtim o iy   fan lar  ( B - L   indekslari) 
san’at,  tilsh u n o slik   v a   a d a b iy o t  (M -P ),  aniq 
fanlar (Q )  keladi,  m ed itsin a ,  q ish loq   xo 'ja lig i 
v a   texnika  ( R - T ) ,  sh u n in g d ek ,  harbiy  ish  va  dengiz  ishi  (L—Y )  alohida 
b o iim   qilib b erilg a n .
Sxem a  strukturasining  k o n k r e t  bilim   soh asiga  doir  kitoblar  son iga 
b o g iiq lig i  a y n iq sa   tarix  b o iim la r i  k om pleksining  tuzilishida  nam oyon 
b c ig a n k i, biz b u n i  yu q o rid a   k o ‘rsatib  o ‘tgan  edik:_______________________
s
Tarix fa n la r i
D
Tarix  v a   o ik a s h u n o s lik   (um um an  A m e rik a   m am lakatlaridan  boshqa 
hamma  m a m la k a tla rn in g  ham ta rix i va o ik a s h u n o s lig i)
Ye
A m e rik a  (A Q S h d a n   ta sh q a ri)
F
AQSh
M antiqiy  tu z ilish d a n   v o z   k ech ish   ham da  A m erika  bilan  A Q S h n i  alo- 
hida-alohida  b o i i m l a r   q ilib   ajratish  K ongress  kutubxonasida  A m erika
53

t o ‘g ‘risid a g i  k itob lar  boshqa  m am lakatlar  haqidagi  kitoblardan,  A Q Sh 
h a q id a g i  k ito b la r  Am erikaning b osh q a  mamlakatlari  haqidagi  kitoblardan 
k o ‘p r o q   e k a n lig ig a  asoslangan.
H a m m a   b o iim la r d a g i  b o iin m a la r  bo'lim   indeksiga  lotin  alfavitining 
ik k in ch i  b osh   harfini  qo‘s h is h y o ‘li bilan  hosil  qilingan, masalan:
T
Texnika
T
Ye
Y o ‘l  ishi
T
N
Q u rilish
B u n d a n   k e y in g i  detallashtirish  indeksning  dastlabki  ikki  b elg isig a  
raq am li  birik m alar  qo'shish  bilan  h o sil  qilinadi;  raqamli  birikmalar  har 
qaysi  b o iin m a n in g   tartib  o ‘m ini  k o ‘rsatadi.  Masalan,  T N -123  indek- 
si  b o  ‘ Iinmaning  qurilish  b o iim i  b o iin m a la ri  qatorida  bir  yu z  yigirm a 
u c h in c h i  o ‘rinni  egallashini  ko' rsatadi.  K ongress  kutubxonasi  sxem asin- 
ing  in d ek sla ri  b elg ila m in g   (hariiar va raqamlar)  birga  qo‘shilishi jihatidan 
ham,  tuzilish  u s u li  (dastlabki  b elgilam in g  bosqichli,  keyingilarining  no- 
m erli  b o iis h i)  jihatidan  ham  aralash  sxemadir.
K o n g r e ss  kutubxonasi  nashr  etadigan  b o sm a   kartochkalarda  A Q S h - 
da  j u d a   k e n g   tarqalgan  ikkita  klassifikatsiya  sxem asining  o ‘nli  klassifii- 
k a tsiy a n in g   v a   K on gress  kutubxonasi  klassifikatsiyasinin g  indekslari 
k o ‘rsa tila d i.
Jorj  B raun klassifikatsiyasi
In g liz   kutubxonashvmosi  Jorj  Braun  X X  
asr  boshlarida  ju d a  o ‘ziga  x o s.  am m o  umu- 
m an yaxsh i chiqm agan va amalda foydalanish 
noqulay  b o ‘lgan  kutubxona  klassifikatsiyasi 
sxem asini  yaratib,  uni  “predm et klassifikatsi­
y a si”  deb  atagan  edi.  Braun  bilim ning  asosiy 
sohalari  b o iim la r in i  dunyoning  anorganik 
tabiatdan  inson  va j  am i/atga  tom on  evolyu t- 
siyasini  aks  ettiradigan izch illik d a joylashtir- 
gan;  am m o  u  bunda  tabiat  taraqqiyotini  ide- 
alistik  tushunishga  asoslangan  edi.  M asalan,
5 4

Jorj  Braun  anorganik ta b ia t  haqidagi  fanlarga  “m ateriya”,  haqidagi  fanlar 
deb  qaragan.  in son   va  ja m iy a t  haqidagi  fanlam i  insonda  aql-idrok  m av- 
ju d lig i bilan b o g ia g a n   e d i.
A so siy   b o iim la r  sx e m a d a  lotin  harflari bilan belgilangan; bir guruhdagi 
fanlar b o iim la r ig a   bir  n e c h a   b o sh   harflar  q o ‘yilgan.  K eyingi  b o iin m a la r  
uch  x o n ali  raqam li  (tu z ilis h ig a   k o ‘ra  o ‘nli  indekslarga  o ‘xshash)  indeks- 
lar  bilan  ifodalangan.  J o rj  Braun  texnikaga  doir  fanlar,  m editsina,  san ’at 
degan  alohida  b o i i m l a r   h o sil  qilishdan  voz  kechib,  bu  fanlam ing  ayrim 
sohalarini  ularga  te g is h li  nazariy fanlar b o iim la r ig a  kiritgan edi.
Masalan,  m ex a n ik a   b o iim id a n   keyin  sxem ada  m exanika  bilan  aloqa- 
dor “am aliy”  fanlar  (te x n ik a )  sa n ’at,  y o r u g iik  fizikasi  (optika)  b o iim id a n  
keyin  —  yoritish  te x n ik a s i  b o i i m i ,  tovush  fizikasi  (akustika)  b o iim id a n  
keyin  -   m uzika  va  qo‘ s h iq   b o iim la r i  keladi.  Shunday  qilib,  g o ‘yo  “pred- 
met kom plekslari”  y a ra tilg a n   y o r u g iik   predmeti,  “tovush”  predmeti  bilan 
b o g iiq   b o ‘lgan  barcha  b ilim   sohalari  shu kom pleksga kiritilgan edi.
Jorj  Braun  nazariy v a   am a liy  fanlam i bir-biriga yaqinlashtirish haqida­
gi  t o ‘g ‘ri fik m i  rasman.  am alga  oshirib,  texnikaga  oid  fanlar,  san ’at m edit- 
sinaning tab iiy  k o m p le k sla r in i  buzgan.  Braun  aniqlagichlar xususida yoki 
ularning,  m ualidek  “k a te g o r iy a la r”  xususida  ham   shunchalik  noizchildir. 
Sxem ada “k a teg o riy a la r”n in g  bitta jadvali berilgan b o iib ,  u juda xilm a-xil 
va tasodifiy tartibda jo y la sh tir ilg a n   1000 ta tushunchani  o ‘z  ichiga oladi.
G .B lis s  v a   S h ia li  R a n g a n a ta n   k la s s ifik a ts iy a s i
X X  
asrda  y a ra tilg a n   ch et  e l  kutubxona  klassifikatsiyasi  sxem alaridan 
eng  mashhurlari  G .B lis s   (A Q S h )  va  Sh.Ranganatan  (H indiston)  sxem ala- 
ridir.
Nyu-York  shahar k o lle jin in g  kutubxonachisi G.  B liss, qat’iy ilm iy klas- 
sifikatsiya zarur  deb j a r   so lsa -d a ,  haqiqatda  fanlam ing  qat’iy  izch illigin i 
belgilab  berm aydi.  U n in g   klassifikatsiyasiga  alternativlik  prinsipi,  y a ’ni 
b o iim   uchun  sx e m a d a   nazarda  tutilgan  bir  necha  o ‘rindan  mazkur  ku­
tubxona  sharoitida  e n g   sam arali  jo y   tanlash  prinsipi  asos  qilib  olingan. 
G .B liss  sxem asida  b u n d a y   alternativ yechim lar juda  k o ‘p,  masalan,  p sixo- 
logiya  b o iim i  y o   f a ls a f a   b o iim ig a   kiritilishi,  yoxu d   antropologiya  va 
ijtim oiy  fanlar  o ‘r ta sid a   m ustaqil  b o iim   qilib  ajratib  q o'yilish i  mumkin; 
texnika b o lim in i fiz ik a  b o iin m a la r i qatoriga yoki  am aliy  fanlar b o iim ig a  
joylashtirsa  b o i a d i .
55

A lte r n a tiv   y ech im lar  printsnpndan  bir  m e ’yorda  foydalan-m aslik  
G .B liss  s x e m a s in i  barqarorlikdan  mahrum  etadi:  b ilim n in g  ayrim   en g 
m u h im   so h a la r i  b o iim la r i  unda m uayyash o ‘ringa  ega em as.
Etika  d in   b o iim ig a   kiritilgan,  “R evolyutsiya”  rubrikasi  “sotsial 
b u z g ‘u n c h ilik ”  rubrikasi  bilan  yon m a-yon   j oylashtirilgan.  “P ast  xalqlar” , 
“past  irqlar”   degan  terminlar  qayta-qayta  ishlatilgan.  Tabiiy  tanlanish  va 
yash ash   u c h u n   kurashning  b io lo g ik   qonunlariga  ijtim oiy taraqqiyot  om il- 
lari  deb  q araladi.
Burjua  k u tu b xon ash u n osligid a  G.  B liss  klassifikatsiyasiga.  k o'p in ch a 
haddan  ta sh q a ri  yuqori  baho  beriladi,  biroq  amalda  bu  klassifikatsiyadan 
ju d a kam   fo y d a la n ila d i.
A to q li  h in d   kutubxonachisi  Shiali Ramamrita  Ranganatanning  asarlari 
m ashhurdir.  Ranganatan k o ‘p  yillar davom ida M adorasdagi universitet ku- 
tu b x o n a sig a   rahbarlik  qilgan  va  keksayib  qolganligiga  qaramay,  xalqaro 
k u tu b x o n a c M ik   tashkilotlarida  katta  ish  olib  borda.  Ranganatanning  ku- 
tub xon a  is h in in g   m uam m olariga  doir asarlari  kutubxonaning jam iyat ha- 
yotid agi  r o l i   haqida p rogressiv fikrda ekanligidan dalolat beradi.
S h iali R am am rita R anganatan (1 8 9 2-1 97 2)
■¡*
 
/  
Shiali  Ramamrita  Ranganatan  (1 8 9 2 -1 9 7 2 )
^
V
*
  hind kutubxonashunos olim i. A xborotlashtirish 
p   va kutubxonashunoslik sohasida faoliyat yurit- 
gan  olim ,  professor,  Londondagi  O liy  kutub- 
xonachilik  maktabini  tugatgan.  H indistondagi 
yirik  kutubxonalam i  birlashtirib,  1933  yild a  
tashkil etilg a n  kutubxonachilik  assotsiatsiyasi- 
ni boshqargan.  “K itublai,  ulatdan  foydalanish- 
lari uchun xizm a t qiladi”,  “Har  bir kitobxonga 
o ‘z   kitobini  taqdim  etish”  kabi  kutubxona- 
shunoslikning  m uhim   qoidalarini  yaratgan.  U  
faset  k la ssifik a tsiy a si  nazariyasini yaratib,  (Ikki nuqta yordam ida klassifi- 
k a tsiy a la sh )  m azkur  klassifikatsiya  zam on aviy  klassafikatsiya  nazariyasi- 
n in g y a r a tilish ig a  ta ’s ir k o ‘rsatgan.
R a n g a n a ta n n in g   ilm iy  ishlari  kutubxona  klassifikatsiyasi  va  sistem ali 
k atalog  s o h a s id a g i tadqiqotlar bilan k o ‘proq b o g iiq d ir.
56

Ranganatan  ish la b   chiq qan  va  birinchi  bor  1933-yilda  e ’lon  qilingan 
“B ayon   alomati  y o rd a m id a   k lassifikatsiyalash”  degan  asarida  klassifikat- 
siya  q ilin ayotgan   asarlar te m a tik a sig a   m uvofiq  keladigan  barcha  tushun- 
chalar  uchun  o ld in d a n  rubrikala  belgilan gan   “sanama”  sxem alar  usulidan 
qat’iyan  v o z  k ech a d i.  “U n iv e r sa l  o ‘nli  klassifikatsiya”da  k en g  foydala- 
nilgan  indekslarni  k o m b in a tsio n   tu zish   usulini  Ranganatan  yanada  rivoj- 
lantirdi.  Uning  sx e m a sid a   2 6   ta  a so siy   b o iim  k o ‘rsatilgan  (k eyin gi  nashr- 
larida b o iim la m in g  soni k o ‘paytirilgan).  Bu b o iim la m in g  sxem ada qabul 
qilingan  iz c h illig i  q iziq ish   tu g ‘dirm aydi.  U   k o ‘p jihatdan  Braun  va  B liss 
sxem alariga o‘x s h a y d i, b in o b a rin ,  a so siy  qatom ing ilm iy lig i m uam m osiga 
uncha  aham iyat  b e r o lm a y d i.  U   a so siy   e ’tiborini  bilim ning  a so siy   sohalari 
b o iim la r in i detallashtirisbL  m asalalariga qaratadi.
Ranganatan lia r  bir a s o s iy  b o i i m  doirasida bir necha jadval tuzib chiqa- 
d i. bu jadvallar m a zk u r b ilim  so h a sin i turlicha nuqtai nazardan aks ettiradi- 
gan b o iin m a la m i  o ‘z   ic h ig a  oladi.
U   birinchi  n a sh rd a   bu  ja d v a lla m i  “xarakteristikalar”  deb  ataydi,  ke- 
yin ch alik   ularga  “fasetlar”   (b ilim n in g   shu  sohasi  qarab  ch iq ilish i  m um - 
kin  b o ig a n   nuqtai  nazarlar)  deb  n o m   beradi.  Masalan,  x im iya  b o iim id a  
xim iy a n in g  a s o s iy  m a sa la la ri  b o i g a n  m oddalam ing b elg isi  va elementlar- 
ning birikish usullarining ja d v a lla r i  (fasetlari) berilgan.  0 ‘sim likshunoslik 
b o iim id a   o ‘sim lik la r  tu rlarin in g  o ‘sim lik   xizmati  tarkibiy  qism larining, 
qishloq  x o 'ja lik   ek in la rin i  parvarish  qilish  usullari  geografik  b elgisin in g 
fasetlari  bor.  M e d itsin a  b o i i m i d a   odam  tanasi  organlari  b em orlam i  davo- 
lash  ularga  qarash  ilm iy  xnuam m olari  usullari  nuqtai  nazaridan  tuzilgan 
jadvallar berilgan.
F asetlam in g  b o iin m a la r i  raqam li  belgilarga  ega.  K erakli  tushuncha 
indeksi  asosiy  b o ‘lim n in g   harfiy  ifod asiga  tegishli  fasetlar jadvallaridan 
olingan  ifo d a la m i  q o ‘s h is h  y o i i   bilan h o sil  qilinadi.  R aqam li  ifodalar har 
xil b elgilar yordam ida,  ko ‘p in ch a bayon alomati yordamida birlashtiriladi; 
xuddi  shu  narsa “B ayon  a lo m a ti  yordam ida klassifikatsiyalash”  sistem asi- 
ning nom ini b e lg ila b   bergan .
Ranganatan  k la ssifik a tsiy a   sx em a si  foydalanish  uchun juda  murakkab 
sxem a  b o iib   c h iq d i  va  lc e n g   y o yilm ad i.  U ning  klassifikatsiyalashga  doir 
asararida m iso l  uchun k e ltir ilg a n  b a ’zi bir indekslar um um iy  aniqlagichlar 
va faset b elg ila m in g  har x_il jadvallaridan olingan 2 5 -3 0  b elgidan iboratdir.
57

Indeks  a y rim   elem entlari  tartibining  murakkabligi  va  shartliligi,  indekslar 
ta rk ib ig a  bu  ele m en tla m i b o g ia b   turuvchi  har  x il  qo'shim cha b elgilam in g 
k ir itilis h i  in d e k sla m i  kutubxonachi  uchun  ham,  katalogdan  foydalanadi- 
gan  k ito b x o n  u c h u n  ham murakkablashtirib  q o ‘yadi.
R an gan atan   o ‘z in in g   bundan  k eyingi  asarlarida  fasetli  klassifikatsiya 
g ‘o y a s in i  ishlab  ch iq ish n i  davom   ettiradi.  B ilim ning  xilm a-xil  sohalarini 
fasetlar  b o ‘y ich a  b o lis h n i  tartibga solish  y o ‘llaridagi  izlanishlarida u  mat- 
buot  asarlarini  k lassifik atsiya  qilishning  o ‘ziga  x o s  standard  b o i i b   x.iz- 
m at  q ilish i  lo z im   b o 'lg a n   um um iy “fasetli  form ula’'ni  q o ila n is h  m um kin 
deb  o ‘y la y d i.  Har  b ir  asar  bu  form ulaga m uvofiq  quyidagi  besh nuqtai na- 
zardan qarab  c h iq ilm o g ‘i  lozim : konkret tushuncha (bilim   sohasi, predmet, 
m a sa la ),  m odda  (m aterial),  energiya  (jarayon,  harakat),  fazo  (geografik 
nuqtai  n a za r),  z a in o n   (davr,  vaqt,  yil).  Ranganatan  xuddi  mana  shu  besh 
hadli  fo rm u la g a   y o p ish ib   olmay,  fasetlam i  standartlashtirish  g ‘oyasin in g 
o ‘z ig a  a lo h id a  e ’tib orb erad i.  Chet el  kutubxonashunoslarining k o ‘pch iligi 
bu g ‘o y a n i q o ila b -q u vvatlam oq d alar, biroq fasetli form ulaning birmuncha 
b o sh q a clia  variantlarini b elgilab  olm oqdalar.
F a setla rg a   qarab  klassifikatsiyalash prinsipi,  shubhasiz,  kutubxona  fok- 
di m u n d arijasin i  o ch ib  berishdan  iborat bu jarayonni tartibga  solish  y o ‘lini 
k o ‘rsatacdi,  k la ssifik a tsiy a  sxem asi  tuzilishiga qonuniy  tus  berish  im konini 
tu g ‘diracii.  B iroq   b ilim n in g   xilm a -x il  sohalari  b o ‘lim larini  qism larga  aj- 
r a tish n in g  u m u m iy   formulasi  topilishi dargumon.  Ranganatan  va  um um iy 
fa setli  fo r m u la   d e g a n  bu  g ‘oyani  ishlab  chiqayotgan  chet  el  kutubxonas- 
h u n o s la r i  x ilm a -x il  fanlar  o ‘rganadigan  o b ’ektlar  o'rtasida  chuqur  sifat 
tafovuti  borligini  anglam ayotirlar.  M asalan,  ijtim oiy  fanlar  b o iim la rid a  
ijtim o iy   h ayot  h od isalari  uchun tabiat  hodisalarini  yok i  ishlab  chiqarish- 
n in g   te x n o lo g ik   jarayonlarni  tadqiq etuvchi  farqlar boMimlaridan  mutlaqo 
b osh q a n u q ta i nazarlarda b o iin m a la r  tashkil  etish  zarurati  paydo  b o ia d i.
R an gan atan   ilg a r i  surgan  bir  qancha  qoidalam ing  bahsli  xarakterda 
e k a n lig ig a   qaram ay,  uning  klassifikatsiyalash  sohasidagi  asarlari  chet  el 
k u tu b x o n a sh u n o slig id a  katta voqeadir.
O ‘z - o ‘zini  tek sh irish   uchun savollar:
1. 
X I I —X I I I   a s r l a r d a   G   a r b i y   Y e v r o p a d a   k u t u b x o n a   k l a s s i f i k a t s i y a i a r i -  
n i n g   v u j t í d g a   k e l i s h i .
58

2.  X I X   a s r n i n g   b i r i n c h i   y a r m i d a   m a t b u o t   a s a r l a r i n i   k l a s s i f i k a t s i y a -  
l a s h n i n g  r i v o jl a n i s h i .
3.  K u t u b x o n a   k l a s s i f i k a t s i y a s i n i n g  b o s h q a   s x e m a la r i.
4.  A Q S h   K o n g r e s s i  k u t u b x o n a s i n i n g  k l a s s if ik a t s i y a s i.
XIX  a sr n in g   ik k in ch i  yarm i  - X X   a sr n in g   b o sh la rid a   R o ssiy a d a  
k u tu b x o n a   k la ssifik a tsiy a si
X IX  
asrning  ikkinchi  yarm ida  R o ssiy a   kutubxonalarida  q o ‘llangan 
sxem alarda  katta  o ‘zgarishlar  yuz  bermadi.  Yirik  kutubxonalar  bundan 
oldinroq  k lassifikatsiya  sxem alari  tuzilgan  va  endigina  u la m in g   kam - 
k o ‘sti  tuzatilm oqda  edi.  R ossiyada  kitoblam i  sistem alashtirishning  bu 
davrdagi  nazariy  v a   am aliy  m asalalari  hozircha kam  o ‘rganilganini  aytib 
o ‘tish  kerak.
K utubxona  klassifikatsiyasi  m asalalariga  qiziqish  X IX   asrning  oxiri 
va  X X   asrning  boshlarida  sezilarli  darajada  kuchaydi.  M atbuot  sahifalar- 
ida  o ‘nli  klassifikatsiya,  Xalqaro  bibliografiya  institutining  ishi  haqida 
m a ’lum otlar  paydo  b o ‘ldi,  shuningdek  o ‘sha  vaqtda  R ossiyada  chiqqan 
b a ’zi  bir bibliografik nashrlarda kitoblar tasviri  o ‘nli  klassifikatsiya  indek- 
slari  bilan birga  berilar edi.
0 ‘sha  vaqtda  atoqli  kutubxonashunos  va  bibliograf  N .A .R ubakin 
o ‘zining  “С реди  книг”8  (“Kitoblar  orasida”)  nom li  katta  asari  uchun  mu- 
kam m al  bibliografik  sxem a  tuzdi.  Bu  sxem a  X IX   asr  birinchi  yarmida 
yashab,  ijod  qilgan  faylasu f v a   so tsio lo g   O .K ontning  fanlar  klassifikatsi­
ya si  ta’sirida tuzilgan  edi.
O gyust  K ontning  klassifikatsiyasida  fanlar  man- 
tiq iy  qatorining  “m urakkablikning  oshib  borishi  va 
um um iylikning  kam ayib  borishi”  tartibida  b o ‘lishi 
g ‘oyasi  ifodalangan  b o iib ,  N .A .R ubakinni  shu 
g ‘oya o ‘ziga jalb qilgan edi.  B u g ‘oya utopik sotsial- 
izm ning  taniqli  nam oyandalaridan  biri  Sen-Sim on- 
dan  olingan  b o'lib , 
O gyust  K ont 
(1 7 9 8 -8 5 7 )  klas-

N . A .  R  u b a k i n. С реди кн и г. О п ы т  обзора р у с с к и х  к н и ж н ы х  богатств  в связи с и сто ­
р и е й   на учно -ф ило со ф ских  и  л ите р а тур но -об щ е стве нн ы х  идей,  2-nashri,  l- 3 -to m la r, 
«N auka»,  1 9 1 1-1915.  B irin c h i  nashri  1906 y ild a b ir t o m  b o ‘ lib  chiqqan.
59

sifikatsiyasida  buzilgan  shaklda  berilgan.  B iroq   bu  sxem a  o lim g a   olam, 
anorganik va organik tabiat haqidagi fanlam ing m antiqiy qatorini  belgilas- 
hga  im kon bergan  edi.  O .K ont  sxem asi  fanlar bilan tugallanar  edi.  Fanlar- 
ning mana shu  s o ‘n ggi  guruhi b o iin m a la r in i  ishlab chiqishda O.K ontning 
reaktsion qarashlari,  ayniqsa k o ‘proq  aks  etgan.
N ikolay  A lek san d rovich   R u b ak in  
( 1 8 6 2 - 1 9 4 6 )  o ‘z  bibliografik 
k lassifikatsiyasida  ham m a  fa n la m i  quyidagi  tartibda  joylashtirgan: 
birinchi  o ‘ringa  sotsial  turm ush  haqidagi  fanlar,  s o ‘ngra  organik,  anor­
ganik  tabiat  haqidagi  v a   n ihoyat,  b ilish   usullari  haqidagi  fanlam i  va  fal- 
safani  q o ‘ygan .  U n in g   fikricha,  bunday  tartib  kitob xon ga  a w a lo   unga 
yaqinroq  b o ig a n   hodisalar  (jam iyatdagi  o ‘zaro  rnunosabatlar),  s o ‘ngra 
bir  qadar u m um iy v a  m avhum   fanlar haqidagi  k ito b la m i  berishga  im kon 
tug'dirar  edi.
N ik o la y  
A leksandrovich  R ubakin  (1862-1946)
N .A .R u b ak in   klassifik atsiyasi  ayrim   kutub- 
x on alam in g  bosm a  kataloglarida  m aterialni 
sistem alashtirishga ta’sir etdi. K utubxonalam ing 
am aliy  ishi  uchun  bu  klassiiikatsiya  uncha 
yaroqli  b o ‘lib  chiqm adi.  A yniqsa, 
ijtim oiy 
fanlar  b o iim la r id a  
mayda 
b oiin m alarn in g 
juda  k o ‘payib  ketganligi,  b o iin m a la rn in g   aniq 
f
  \
 
ifodalangan  bosqichlar  y o ‘qligi,  sarlavhalari
haddan ortiq s o ‘zlar vositasida berilgani, indeks- 
Каталог: Elektron%20adabiyotlar -> 78%20Кутубхонашунослик%20иши -> Кутубхона%20ишига%20доир%20адабиётлар
Elektron%20adabiyotlar -> IM. M. Vaxitov, sh. R. M irzayev I q I s m. M e ’ morf hilik tarixi
Elektron%20adabiyotlar -> I oism. M e ’ m o r c h IL ik tarixi 0 ‘zbek3ST0n respublikasi oliy va
Elektron%20adabiyotlar -> Milliy manaviyatimiz asoslari. Imomnazarov M.pdf [Abdulloh ibn Abu Avona Shoshiy]
Elektron%20adabiyotlar -> Sa id a h b o r bulatov asrol m u xto ro V g a n c h k o r L i k
Elektron%20adabiyotlar -> Namangan davlat universiteti
Elektron%20adabiyotlar -> Binolar zilzilabardoshligi. Rahmonov B, Siddiqov M.pdf [Abdurasulboy madrasasi]
Кутубхона%20ишига%20доир%20адабиётлар -> Erkin axunjanov kutubxonashunoslik, arxivshunoslik, kitobshunoslik


Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   13


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling