V a z I r L i g I


lam in g y o 'q lig i  asosiy  sabab edi


Download 3.23 Mb.
Pdf ko'rish
bet8/13
Sana08.12.2019
Hajmi3.23 Mb.
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   13

lam in g y o 'q lig i  asosiy  sabab edi.
0 ‘nlik  klassifikatsiyadan  foydalanish  rus 
kutubxonachilarini  tobora  qiziqtira  bordi.  M atbuotda  shunday  m aqola- 
lar  pay do  b o id ik i,  m ualliflar  R o ssiy a   kutubxonalarida  qo'llan ilayotgan 
haddan  tashqari  qisqa,  kam   ishlangan  k lassiiik atsiya  sxem alarining 
qoniqarsizligini 
ta’kidlashardi. 
B .S.Bodnarskiy, 
Y e.N .D obrjinskiy, 
R A .U n d e-P o p o v   o ‘nli  klassifikatsiyani  q o ila sh n in g   faol  ta rgib otch ilari 
edilar.  B oshqa  kutubxonashunoslar  garchi  b u   klassifikatsiyanin g  am aliy 
jihatdan  qu layligin i  tan  olsalar-da,  ilm iy  jihatdan  a so ssizlig in i  k o ‘rsatib 
o ‘tganlar.  0 ‘sha  yillarda  o ‘nlik   klassifikatsiyaning  qisqartirilgan  tarji-
60

malari  (asosan  u n in g   ikkinchi  varian ti)  m am lakatda  birinchi  bor  nashr 
etildi.  Sekin-asta  bu  klassifikatsiya  R o ssiy a  kutubxonalarida am alda  ham  
q o ila n ila  b osh lad i.  1 9 1 7 -y ilg a  k e lib  M osk va,  Petrograd va  boshqa shaha- 
rlam ing  k o ‘p c h ilik   kutubxonalari  o ‘n lik   klassifikatsiyadan  foydalanardi, 
uning  indekslari  m am lakatim izda  c h iq q a n   bir  qancha  bibliografik  nashr- 
larda q o ila n ila r d i.
X X  
asr  b osh larid agi  rus  ku tu b xon ach ilari  orasida  o ‘nlik  klassifikat- 
siyaga  nisbatan  z id   fikrlar  qaror  to p d i.  B ir  tom ondan,  o ‘nlik  in d ek slam - 
ing  am aliy  jih atd an   q u la y lig i  e ’t i r o f   etild i,  boshqa  tom ondan,  a so siy  
b o iim la r  va boM inm alarining  iz c h illig i,  fanning  o ‘sha  vaqtdagi  darajasi- 
ga javob   b erm a slig i  qattiq  tanqid  q ilin d i.  B u  o ‘nlik   indekslardan  foyd a- 
langan  holda  k la ssifik a tsiy a   sx e m a la ri  tu zish g a   olib  keldi,  biroq  bu  sx - 
em alar  o'n lik   k la ssifik a tsiy a n in g   m a n tiq iy   tu zilish ig a   m uhim   tuzatishlar 
kiritardi.  K u tu b xon ach ilik   so h a sin in g  taniqli  arbobi  P.M .B ogdanov  shun- 
day  sx em a la m in g   bir  n ech a  varian.tlarini  ishlab  chiqdi.  B ogd an ov  ishlab 
chiqqan  sxem alarda  m uhim   u stu n lik k a  ega  b o ‘lishiga  qaramay  a so siy  
sin flam in g  iz c h illig i  o ‘nli  k la ssifik a tsiy a g a   nisbatan  m antiqiyroqligi,  u l- 
arda  rus  kutubxonasi  am aliy  eh tiy o jla ri  h iso b g a   olinganligi,  ijtim oiy  fan 
b o iim la rin in g   b ir   qadar  ilm iy   tarzda  ishlab  ch iq ilgan ligi  sababli  bu  sx - 
em a am alda k e n g  y o y ilm a d i.
0 ‘nlik  k lassifik atsiyan in g  R o ssiy a   kutubxonalarida  qism an  q o ila n ila  
boshlaganligi,  u n in g  indekslari rus  k u tubxonachilariga yaxshi tanishligi v a  
k o ‘nikib  qolingan  in d ek slam i  o ‘zgartirish   nom aqbul  b o i i b   k o ‘ringanligi 
bilan  izohlanadi.
U n iversal  o 'n lik   k la s s if ik a ts iy a  j a d v a lin in g   y a ra tilish   tarixi
A Q Shda  1 8 7 6 -y ild a   “0 ‘nlik  k la ssifik a tsiy a ”  ( 0 ‘K)  kutubxona  b ib lio ­
grafik  am aliyotida  yirik   hodisa  b o i g a n   sistem aning  birinchi  nashri  e ’lon  
qilindi.  0 ‘nlik  K lassifik atsiyan in g  tu zu vch isi  yirik  kutubxonashunos 
M .D yu i  (1 8 5 1 - 1 9 3 1 )  edi.
M e lv il D yu i
M elvil  D yu i  ( 1 8 5 1 - 1 9 3 1 )   -   0 ‘nlik   K lassifikatsiya  muallifi.  A Q S h  
ning  k o ‘zga  k o ‘ringan  k u tu b xon ash u n os  olim laridan  biri.  M elv il  D yu i
61

ishtirokida  K olum biya  universitetida  birinchi  kutubx- 
onachilik  maktabi  tashkil  etildi.  K eyin ch alik  P.Otle  va 
A .L afonten  D yui  klassifikatsiyasini  takom illashtirib 
U niversal  o ‘nlik   klassifikatsiyani  yaratdilar.  1876-yil 
Filodelfiyada uning tashabbusi bilan kutubxonachilam - 
ing konferensiyasi tashkil  etiladi.
D y u i  instituí  bilim lar  majmuini  10  qism ga b o ig a n . 
K lassifikatsiya  momini  shundan  oigan  b o iib ,  u  a so siy  
b o iim la r in i  quyidagi  tartibda j oylashtirgan:
_________ U m um iy a sa r la r ______________
_____________ Falsafa___________________
Din
___________ Sotsiologiya________________
___________ Tilshunoslik________________
___________ Tabiiy fan lar________________
__________ A m aliy fan lar________________
Nafis  san ’a t
A so siy   10  ta  b o iim n in g   har  biri  klassifikatsiyalashning  ikkinchi  qis- 
mini  tashkil  qilib ,  u  10  ga  b o iin id i;  2-bosqichning  har  bir  b o iim i,  o ‘z 
navbatida,  yana  1 0   ta b o ‘linm aga b o iin a d i.  B o iim la m i b o iis h n in g  o ‘nlik 
prinsipini  D y u i  nashr etmagan,  biroq u buni ilk  bor ana shunday  k o‘lam da 
va izchillikda q o ‘llagan.  D yuining xizm ati o ‘nlik indekslam i kash f etganli- 
gidir. 0 ‘n lik  klassifikatsiyanin g asosiy qator v a  undank eyin gi bo ‘linmalari 
quyidagi  k o ‘rin ish g a  egadir.
000
T
Um um iy a sa rla r
100
Falsafa
200
Din
300
Sotsiologiya
400
T ilshunosiik
500
Tabiiy  fanlar
600
A m aliy fanlar
700
Nafis  san ’at
800
A dabivot
900
T a rii
62

0 ‘z  n a v b a tid a   h a r  b i r  b o i i m   q u y i d a g i c h a   b o i i n g a n .   M a s a la n :
500
T a b iiy  fa n la r
510
M a te m a tik a
520
A s tro n o m íy a
530
F iz ik a
540
X im iy a
550
G e o lo g iy a
560
P o m o n to lo g iy a
570
B iologiya
580
B a ta n ik a
590
Z o o lo g iy a
0 ‘n lik   indekslar  k la s s ifik a ts iy a la s h   sistem aning  oson  egallanishini 
ta’m inlaydigan,  ular  k e n g a y a d ig a n ,  sistem adan  fond  hajmi  turlicha  ku- 
tubxonalarda  d ifferen tsia lla sh g a n  
h o ld a   foydalanish  im konini  beradi. 
Aynan  mana  shular  o‘n l i k   k la ssifik a tsiy a n in g   keng  tarqalishiga  olib  kel- 
di.  B iroq, D yui  o iilik   p rin sip in i  ra sm a n   q o ‘llagan,  bu  klassifikatsiyaning 
sun’iyligin i,  n o ilm iy lig in i  yanada  chuqurlashtirdi.  M asalan,  “4 0 0   Tilshu- 
noslik” va “800 A d a b iy o t”  b o iim la r id a  u  alohida til,  hamda  alohida adabi- 
yotlam i  ajratgan.  U   s h u n g a   m u v o fiq ,  4 9 0   va  890  indekslariga yetgach,  ik- 
kinchi  bosqich  b o iin is h la r i  n ih o y a sig a   yetgach ,  u  bir rubrikalarni  “kichik 
tillar’’ va  “kichik  a d a b iy o tla r”  deb  atadi,  ham da tillar va adabiyotlam i  endi 
klassifikatsiyaning  u c h in c h i  b o sq ic h id a   ajratishni  tak lif qildi.  0 ‘nlik  klas- 
sifikatsiyada bunday m is o lla r   ta laygin a.
0 ‘n lik K la ssifik a tsiy a  sanab o 'tila d ig a n  klassifikatsiyalash tipiga kiradi. 
Dyui  standart tu g a lla n m a  p rin sip in i kiritdi, y a ’ni bir xil belgilarga m uvofiq 
ajratilgan  turli  b o ii m l a m i n g   bo‘lin m a la r ig a   indekslam ing  bir  x il  tugal- 
lanm asini  kiritdi.  M a sa la n ,  lu g 'a tla m in g   indeksi  doim o  03,  vaqtli  nashr- 
lamiki 0 5  da tugaydi. M iso lla r d a n   k o 'rin ib  turibdiki,  indeks bir raqam yoki 
ikki  b elg ili  raqam  b ila n   ifo d a la n ish i  kerak b o ‘lganda  D yui uni  3  raqam iga 
aylantirish  uchun  0  y o k i   0 0   q o ‘sh g a n .  M asalan,  5  o ‘m iga  500,  51  o 'm ig a  
510;  shu  tufayli  in d e k sla r   ya x lit r a q a m la r   izch illigid a joylashadi.  Bu  tok- 
chalarda kitoblam i va k  atalogda k a rto ch k a la m i joylashtirishni soddalashti- 
rish m aqsadida q ilin g a n .  0 ‘nlik  in d ek sla r klassifikatsiyalash  sistem asining 
oson  egallanishini  ta ’m in la y d i,  u la r  m n em on ik , kengayadigan,  sistem adan
63

fond  h ajm i  turlicha  kutubxonalarda  diferentsiallashgan h old a foydalanish 
im konini  b e ra d i.  Aynan m ana  shular U niversal  0 ‘nlik  klassifikatsiyaning 
keng  ta rq a lish ig a   olib keldi.
F o r m a l,  geografik  v a   til  b o iin m a la rin i  standartlash  shu  yo'sin d a 
am alga  o sh ir ilg a n .  Shuningdek,  klassifikatsiyalash jadvallariga  tuziladi- 
gan A P K n in g   aham iyatini  to ‘g ‘ri b ah olay  bildi.  X IX   a sm in g   70-yillarida 
A P K  y a r a tish   g ‘o yasi y a n g ilik  em asdi,  biroq  U niversal o ‘nlik klassifikat­
siyan in g  c h iq is h i  bilan  A P K   klassifikatsiya  jadvallarining  tarkibiy  qism i 
b o i i b   q o la d i.
U n iv e r s a l  o ‘nlik klassifikatsiya D yui  hayotlik ch o g ‘ida 12 marta nashr 
etildi.  A Q S h d a   hozirgi  kunda  ham   uning  kengaytirilgan  v a   to id ir ilg a n  
rash lari  ch iq raoq d a.  13-nashridan  D yui  vafotidan  keyin  (1932)  birinchi 
nashridan  b o sh  lab  U niversal  o ‘nlik  klassifikatsiyaga  aniqlagichlam ing 
m ustaqil ja d v a lla r i kiritilgan.
K la ssifik a tsiy a la sh   strukturasiga  yangidan-yangi  o ‘zgartirishlar  kiri- 
tish  h o z ir g i  kunda  ham   davom   etmoqda.  K lassifikatsiya  m azm uniga  ham 
o 'zg a rtirisb la r kiritilm oqda.
U n iv e r s a l  o ‘n lik   klassifikatsiya  d unyosinin ig  k o ‘p   mamlakatlarda 
q o ila n ilm o q d a .  B iz   ucnun  o ‘nlik   klassifikatsiyaning  a so siy   ahamiyati 
shundaki,  u_  “U niversal  o ‘nlik  klassifikatsiya”  (U O ‘K )  ga  asos  qilib  olin- 
gan.
U n iv e r s a l  o ‘n lik   k lassifik atsiyan in g  tu zilish i  X IX   asr  oxirida  B ryus- 
se ld a  t a s h k il qilin gan  xalqaro  bibliografiya instituti  (X B I) n in g  faoliyati- 
g a   b o g ia n g a n .  Institut  “U n iv ersa l  bibliografik  repertual”,  y a ’ni  barcha 
m a m la k a tla rd a ,  barcha  tillarda nashr etilgan   fanning  barcha  sohalaridagi 
a d a b iy o tla m in g   bibliografik  k o ‘rsatkichini  tu zishni  o 'z   oldiga  m aqsad 
q ilib   q o ‘y g a n   ed i.  B u n d ay ish n i  am alga  osh irish  xalqaro  m iq iyosd a  fo y - 
d a la n ish g a   yaroqli  b o ig a n   fanning  barcha  sohalarini  qam rab  oladigan 
m u fa ssa l k la s s ifik a ts io n  sistem an i  yaratishni  talab  etdi.
X B I  m u ta x a ssisla r i  ishlab  chiqqan k lassifik atsiyaga o ‘n lik  klassifik at­
s iy a   a so s  q ilib   o lin d i,  chunki  o ‘n lik   indekslash xalqaro y a g o n a  til  b o iib , 
bundan  ta sh q a ri  jad vallam i  m ufassallashtirish  im konini  ham   berardi. 
O i i l i k   k la s s ifik a ts iy a   jid d iy   qayta  ishlandi.  1927-yild an   b oshlab  X B I, 
s h u n in g d e k ,  turli  m am lakatlarda  turli  tillarda  nashr  etiladigan  bu  m usta­
q il  a h a m iy a tg a   ega  b o ig a n ,  qayta  ishlangan  k lassifik atsiya  nashrlari
64

(U O ‘K ) “U n iv er sa l  o ‘nlik k la s s ifm k a ts iy a ” nom ini  oldi.  U n iversal o ‘nlik 
k lassifik atsiyad a u   a so siy  q a to r i  saqlab  qolingan, biroq birinchi  va  ikkin- 
chi  b o sq ich   in d e k sla r in in g   k o ‘rinishi  o ‘zgartirilgan  uch  va  ikki  b e lg ili 
indekslardan  n o lla r   ch iq a r ib   tashlangan.  U n iversal  o 'n lik   k lassifik atsiya 
indekslarini  in s o n iy a t  b ilim la r i  m ajm uini  bir  deb  faraz  qilib,  o ‘nli  kasr 
tarzida tu shunish  kerak.  In d e k sla m i  yaxsh iroq   idrok  etish  m aqsadida har 
bir u ch  raqam  k e y in g ila r id a n  nuqta b ilan   ajratiladi.
U n iv ersa l o 'n lik   k la ssif ik a s iy a n in g   z a m o n a v iy   n ash rlarin i  a s o s iy  
q a to r i
0
Um um iy bo'lim
1
Fa 1 safa
2
Din
3
Ijtim oiy  fanlar
4
Bo ‘lim  1972-yilda X H F (hujjatlar barcha xalqaro federatsiya) qaror- 
iga  muvofiq  b o ‘sh atilg an  va uning tarkibi 
8
-bo‘limga o‘tkazilgan
5
M ateam tika.  T abiiy fanlar
6
A m aliy fanlar
7
San’at.  Sport
8
Tilshunoslik. A dabiyotshunoslik.  Badiiy adabiyot
9
Tarix.  G eografiya
U niversal  o ‘n lik  k la s s ifik a ts iy a  anchagina m ufassallashtirilgan,  rubri- 
k a la m in g   ayrim   n o m la r ig a   a n iq lik   kiritgan,  biroq  a so siy   o ‘zgartirishlar 
k la ssifik a tsiy a   stru k tu ra sig a   taaluqlidir.  X B I  aniqlagichlar  u m u m iy   va 
analitik  ajratk ich lam in g  b u tu n   bir  sistem a sin i  ishlab  chiqqan.  Jadvalda 
U n iversal  o‘n lik   k la ssifik a tsiy a n in g   en g  k o ‘p  q o ‘llaniladigan  tanitish 
b elg ila ri  b o ‘lg a n   u m u m iy   an iq lagich lari  k o ‘rsatilgan.  U n iversal  o 'n lik  
k la ssifik a tsiy a   ta sh k il  to p g a n   vaq td ayoq ,  k o ‘p  aspektli  k lassifik atsiya 
harakatlarini  k a sb   etd i  v a   butun  d unyoda  klassifikatsiyalash  nazariyasi 
va p raktikasining  rivojiga  katta  ta ’sir  k o ‘rsatdi.
Universal  0 ‘n lik   k la ssifik a tsiy a   dunyoning  k o ‘p  malakatlaridagi  ku- 
tubxonalarda,  b ib lio g ra fik   v a   axborot  muassasalarida,  nashriyotlarda
65

q o ‘lla n ila d i.  X H F   U n iversal  o ‘n lik   klassifikatsiyani  fanning  zam onaviy 
taraqqiyoti  darajasiga yaqinlashtirish,  shuningdek,  uni  izlo v ch ilik   sifatla- 
rini o sh irish  m aqsadida unga o ‘zgartirish va q o ‘shimchalar kiritadi. XH F “ 4 
T ilsh u n o slik ” b o ‘lim ini  “8  A dabiyotshunoslik.  B adiiy adabiyot” b o iim ig a  
o 'tk a z ib   uni  b o ‘shatdi.  Shu  tufayli  filologiya  fanlarining  kom pleksini  bir- 
lash tirish ga  erish ild i,  bo'shagan jo y   tabiatshunoslik  v a   texnikaning  yangi 
riv o jla n a y o tg a n   sohalari uchun  ajratib  q o ‘yild i.
U n iv e r sa l  o 'n lik   k la ssifik a tsiy a   str u k tu ra si
U n iv e r sa l  o ‘nlik  k lassifikatsiya  axborot m anbalam i  va  hujjatlam i k la s­
sifik a tsiy a   q ilish d a  xalqaro  klassifikatsiya  hisoblanadi.  B u   sistem a  fan va 
tex n ik a n in g  barcha b o ‘lim larini aks ettirishda universal xalqaro sistemadir. 
U n ga f a n  va tex n ik a  erishayotgan barcha yan gilik lam i jad val strukturasida 
jid d iy   o ‘ zgarish larsiz  doim o  to ‘ldirib,  kiritib  boradi.  B o ‘lim lam i  o'zaro 
a lo q a s in i  aks  ettirish   ham   boshqa  klassifikatsiyaga  qaraganda  bir  qator 
yutuqlarga  ega.  B o ‘lim la m i  aks  ettirish  uchun  faqatgina  arab  raqamlari- 
dan  fo y d a la n ila d i.  U lar  barcha  xalqlar  uchun  tilidan,  qanday  alfavitdan 
foyd alan ish larid an   q a t’iy   nazar  barcha  uchun  tushunarlidir.  B u   U niversal 
o ‘n lik  k la ssifik a tsiy a n i xalqaro,  barcha.  xalqlar uchun foydalanish mum kin 
b o ‘lgan   siste m a g a   aylantirdi.
Ilk  U n iv e r s a l  o ‘nlik  klassifikatsiya  jadvali  1 905-yil  B ryuselda  fran- 
suz  t ilid a  nashr  etilgan.  1 9 2 7 -1 933-yillarda  2-qayta  nashri  fransuz  tilida. 
3 -x a lq a r o   nashri  n em is  tilida  norm a  v a   standartlar  nashriyoti  tom onidan 
1934—1 9 5 3 -y illa r d a   nashr  etilgan.  4-x.alqaro  nashri  in g liz   tilida,  5-nashri 
fransuz  tilida,  6-nashri  yapon  tilida,  7-nashri  ispan  tilida.  1958-yilda 
8-nashri  n em is tilid a nashr etilgan.
U n iv e r sa l  0 ‘nlik  klassifikatsiyaning  rivojlantirish  bilan  X H F   (Xalqaro 
H u jjatlar  Federatsiyasi)  sh u g ‘ullangaa.  1950-yildan  bugunga  qadar  XHF 
Fan  v a   te x n ik a   tarkibini  h isob ga  oigan  holda  U niversal  0 ‘nlik  klassifi­
k a ts iy a g a   o ‘zgartirishlar  kiritib  boradi.  XHF  tom onidan  m axsus  nashrlar 
chiqariladi.  “D P -N o te s”  va  “P -N o tes”  (Proekti  prediojeniy)  “Takliflar 
lo y ih a si”   va  “Takliflar”.  Bu  nashlarda  turli  mamlakatlardan  U O ‘K jadva- 
lig a  ta sh k ilo tla r tom onidan, o lim  va m utaxasssislar tom onidan indekslaiga 
k ir itilis h i m um kin  b o ig a n   o ‘zgartirislilar,  t o ‘ldirishlar haqidagi tak lif mu- 
lo h a z a la r  chop  e tila d i.
66

B u   takliflar  6  o y   ich id a  b o sliq a   m utaxassislar,  tashkilotlar  tom onidan 
rad  etilm asa,  k u c h g a   kiradi  va X H F n in g   m axsus  “Extensions  and  Correc­
tion s  to  the  U D C ”   (U O ‘K   ga  o ‘zgartirishlar  va  q o ‘shimchalar)  nashrida 
chop etiladi. Y ilig a   ikkita son i cliiq a d i.  3  yillik  seriya hisoblanadi.  6 ta  son.
Biror b o ‘lim ig a   qachon  o ‘zgartirish  kiritiladiq
Fan va  texnika  tartibining b u g u n g i  kundagi  m azm un  m ohiyatini  t o ‘liq 
aks  eta  olm agan  in d e k sla r d a g in a   qayta  k o ‘rib  chiqiladi.  U O ‘K ni  m uqo- 
billashtirish m aqsadida  in d ek sla r  o ‘zgarishi,  qayta  ko'rilishi  haqidagi  tak­
liflar t o ‘liq   annotatsiyalangan h o ld a ,  qabul  qilinadi.
S o b iq   sovet  tu z u m in in g   1 9 6 2 - y il  11-m ay  445-Q aroriga  rauvofiq 
“M am lakatda  fa n -te x n ik a   a xb orotlarin i  yaxsh ilash   chora  tadbirlari” 
qarorlaridan  so ‘n g   1 9 6 3 -y ild a n   ilm iy -tex n ik a   jum allar,  ilm iy-axb orot 
tashkilotlarida,  ilm -te x n ik a   k u tu b x o n a la rid a   barcha  nashrlam i  U O ‘K  
a so sid a  k la ssifik a tsiy a  q ilin a  b o sh la n d i.  B u g u n g i  kunda  U n iversal o ‘nlik 
k lassifik atsiya  y a g o n a   X a lq a ro   un iversal  sistem adir.  50  dan  ortiq  m am - 
lakatlarda  qo‘lla n ila d i.  U n iv e r s a l  0 ‘nlik   klassifikatsiyanin g  rivojlanti- 
rishda  Xalqaro  H ujjatlar  F e d e ra tsiy a si  yetakchi  tashkilot  hisoblanadi. 
U n iv ersa l  o'n lik  k la s s ifik a ts iy a n i  taraqqiy  ettirish borasida bugungi  kun­
da ham   bir qator is h la r  q ilin m o q d a .  B u n d a turli  davlatlardan m u ta x a ssis­
lar  qatnashadilar.  R o s s iy a ,  G erm a n iy a ,  B u yu k  Britaniya, A Q S h ,  Yaponi- 
ya,  P olsha  kabi  d avlatlar,  sh u n in g d ek ,  xalqaro  tashkilotlar o ‘z hissalarini 
q o ‘shadilar.
P o l O t le   (18 6 8 -1 9 4 4 )
U O ‘K   ni  faqat  Y evropa  e m a s ,
L otin  Am erika  m am alak ati,  A fr ik a ,
O siy o ,  A vstraliya  ham   q o ‘lla g a n .
U n in g  
targ‘ib o tid a  
X a lq a ro 
bibliografik in stitu tin in g  (X B I)  ilm iy  
k otibi 
Pol  Otle 
h is s a  q o ‘shgan.
U O ‘K  
an ch agin a 
m u fa sa l- 
lashtirilgan 
ru brikalam ing 
a y r im  
nom lariga  an iq lik   kiritilgan,  biroq 
a so siy   o ‘zgartirishlar  k la ssifik a tsiy a  
strukturasiga taaluqlidir.  X B I a n iq la -
67

g ichlar -  u m um iy va analitik ajratkichlaming butun bir sistemasini  ishlab 
chiqqan.  Jadvalda  U O ‘K  ning  eng  k o ‘p  qollaniladigan tanitish  belgilari 
b o ‘lgan um um iy aniqlagichlari ko‘rsatilgan.
“ + ” 
B irik tirish  belgisi  (Prisoedinenie)
Hujjatni m azm unini bitta indeks ochib berilmasa, liujjatda ikki yoki un- 
d a n  ortiq m asala yoritilgan b o ‘Isa, talafïuzda “va”
7-1-8
San’at va adabiy ot
622+669
Tog‘  ishi va metallurgiya
(7+8)
Shimoliy va Janubiy Amerika
“ / ” 
Tarqalish  belgisi  (Rasprosranenie)
Hujjatning m azm uni o ‘nlik qatorida ketma-ketlikda joylashgan bo ‘lsa, 
b i r  nechta izchil joylashuvchi alohida tushunchalami qamrab oluvchi yan- 
gi  tushuncha indeksini hosil qilishi kcrak.
615/618
Kasalliklar, ulaming oldini olish, davolash
592/599
Sistematik zoologiya
“  :  ” 
M un o so bat belgisi. 
Talaffuz munosabatida Dastlabki 
tushunchalar o ‘rtasidagi  aloqani  aks  ettiruvchi  yangi tushuncha indeksini 
y aratish  lozim.
61:34
Sud meditsinasi
016
Tarmoq bibliografiyasi
016:677
To‘qimachilik sanoati bibliografiyasi
31
Statistika
31:63
Qozog'iston statistikasi
F o rm a  a n iq la g ic h lari
(031 ) 
Ensiklopediya
622  (031) T o g ‘ ishlsri b o ‘yicha ensiklopediya
Umumiy aniqlagichlar qavsda yoziladi.
A niqlagichlar yordamida turli xilhujjatlam i, adabiy yoki grafik materi- 
allarini, vaqtli v a  davomli nashrlami guruhlash mumkin.
Masalan:
512  (075)
Ingliz tilidan o'quv qo'llanma
52  (091)
Institut astronomiyasi
68

53(063)
Fizikadan s’ezd materiallari
54(054)
Xiimiyadan jumal  maqolalari
54 (05)
X im iya jumali
“ = ”  
Tenglik  til  aniqlagichi  belgisi  Talaffuzi tenglik
= 20
Ingliz tili
= 30
Nemis tili
58
Botanika
58=20
Ingliz tilida botanika
58  (0 3 1 )
Botanikadan spravochnik
58(031 )= 20
Ingliz tilida botanika spravochnigi
=00
Bir necha tillarda belgisini anglatadi
53  (031)= 0e= 20= 30
Fizikadan spravochnik ingliz va nemis tillarida
=82
Rus tilidagi materiallar
= 089.2
Esperanto
(0)  Form a shak l a n iq la g ic h i  b elgisi
(03)
Ensiklopediyalar
(04)
Broshyura,  disk
(05)
Jumal, gazeta, kalendar
(07)
Matematika dlya prepodavaniya uchebno'x posobiy
(084)
Grafik va tasviriy san’at materiallari
Q avs joy a n iq la g ic h i  (  )  (geografik)
(100)
Dunyo
(4/9)
D unyo mamlakatlari
(4)
Yevropa
(5)
Osiyo
(6)
Afrika
(9)
Avtraliya, Okeaniya
621.311(410)
Buyu k  Britaniya elektrostantsiyalari
382(44:100)
Frantsiya va boshqa mamlakatlaming savdo aloqalari
0 ‘z-o‘zini tekshirish  uchun  savollar:
1.  Universal o'nlik  klassifikatsiya jadvaliningyaratilish  tarixi.
Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 78%20Кутубхонашунослик%20иши -> Кутубхона%20ишига%20доир%20адабиётлар
Elektron%20adabiyotlar -> IM. M. Vaxitov, sh. R. M irzayev I q I s m. M e ’ morf hilik tarixi
Elektron%20adabiyotlar -> I oism. M e ’ m o r c h IL ik tarixi 0 ‘zbek3ST0n respublikasi oliy va
Elektron%20adabiyotlar -> Milliy manaviyatimiz asoslari. Imomnazarov M.pdf [Abdulloh ibn Abu Avona Shoshiy]
Elektron%20adabiyotlar -> Sa id a h b o r bulatov asrol m u xto ro V g a n c h k o r L i k
Elektron%20adabiyotlar -> Namangan davlat universiteti
Elektron%20adabiyotlar -> Binolar zilzilabardoshligi. Rahmonov B, Siddiqov M.pdf [Abdurasulboy madrasasi]
Кутубхона%20ишига%20доир%20адабиётлар -> Erkin axunjanov kutubxonashunoslik, arxivshunoslik, kitobshunoslik

Download 3.23 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   13




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling